Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. august 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 62C/61/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424207058
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Milan Valla
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1424207058.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobkyne: C.. P. J., L.. XX.XX.XXXX, D. XX, J., zastúpená:
Advokátska kancelária Červenková, s.r.o., Dunajská 1, Bratislava, IČO: 50582429 proti žalovanému: C..
G. J., L.. XX.XX.XXXX, Y. X, J., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie :

Žalovanému sa z a k a z u j e p r i b l í ž i ť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov,
s výnimkou účasti na procesných úkonoch v priestupkovom, civilnom, trestnom alebo inom konaní, v
rozsahu nevyhnutnom pre jeho riadnu účasť na týchto úkonoch.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

III. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov vo výške 50 %.

IV. Súd p o u č u j e strany, že sú oprávnené podať v ich právnej veci návrh na zrušenie neodkladného
opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Pokiaľ sa neodkladné opatrenie stane
právoplatným a bude vykonateľné, jeho účinky až do jeho zrušenia budú trvať.

V. Súd p o u č u j e žalovaného o možnosti podať v spore žalobcu: C.. G. J., L.. XX.XX.XXXX, Y. X, J.
proti žalovanej: C.. P. J., L.. XX.XX.XXXX, D. XX, J. žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej
mu výkonom neodkladného opatrenia podľa § 337 Civilného sporového poriadku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa návrhom doručeným súdu dňa 15.07.2024 žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým by žalovanému uložil povinnosť, aby sa zdržal psychického a fyzického násilia a aby zakázal

žalovanému priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, s výnimkou úkonov prípadného
priestupkového konania, trestného konania, alebo iného súdneho konania, a to len v rozsahu
nevyhnutnom pre jeho riadnu účasť na týchto úkonoch.

2. V predmetnom návrhu žalobkyňa taktiež žiadala aby bol žalovanému zakázaný vstup do rodinného
domu, v ktorom býva. O tejto časti návrhu bolo rozhodnuté uznesením č. k. XC/XX/XXXX - 37 zo dňa

15.07.2024 podľa § 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku, pričom návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti bol vylúčený na samostatné konanie, teda bol zapísaný ako
nový návrh.

3. Opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia zdôvodnila tým, že so žalovaným sú od
11.11.2017 manželia, pričom od novembra roku 2022 nežijú v spoločnej domácnosti. Ich manželský

vzťah bol od počiatku značne konfliktný, a to z dôvodu permanentného psychického a fyzického
násilia páchaného zo strany žalovaného. Žalovaný spôsoboval žalobkyni počas ich partnerského amanželského spolužitia psychické a fyzické útrapy, keď ju opakovane fyzicky napádal, v dôsledku čoho
bola žalobkyňa nútená viackrát vyhľadať lekárske ošetrenie. Žalovaný ju vulgárne častoval označeniami
ako „piča“, „jebnutá“, ponižoval ju a degradoval ako ženu a matku, neustále ju telefonicky a osobne

kontroloval, sledoval ju, obmedzoval jej osobnú slobodu ako aj spánok, opakovane sa jej vyhrážal
ublížením na zdraví ako aj ujme na živote. Toto konanie žalovaného začalo tesne pred uzavretím
manželstva v roku 2016, kedy žalobkyňu prvýkrát fyzicky napadol spôsobom, že ju sotil na zem, kde
ju pritlačil kolenom k zemi s cieľom znemožniť brániť sa, pričom ju opakovane udieral, v dôsledku
čoho utrpela o.i. zranenie: prasknuté koleno, vyžadujúce si ošetrenie na urgentnom príjme Univerzitnej

nemocnice Bratislava - Nemocnice Ružinov. Po uzavretí manželstva sa správanie a konanie žalovaného
začalo rapídne zhoršovať. Žalovaný bol nekontrolovateľne agresívny, žalobkyňa nemohla prejaviť
vlastný názor, v takom prípade bola z jeho strany častovaná vulgárnymi nadávkami ako „piča“, „jebnutá“.
Na naliehanie a nátlak žalovaného sa musela žalobkyňa vždy ospravedlniť a to aj spôsobom, že
si musela kľaknúť na kolená a požiadať o ospravedlnenie. V prípade, že žalobkyňa „neuposlúchla
príkazy“ žalovaného, ju tento za trest zamkýnal v izbe alebo byte. Žalovaný žalobkyňu neustále sledoval,

zakazoval jej stretávať sa s priateľmi, izoloval ju od akýchkoľvek sociálnych väzieb, kontroloval jej
mobilný telefón. V dôsledku strachu z jeho konania sa žalobkyňa prestala stretávať so svojimi priateľmi,
kolegami a obmedzila návštevy rodiny. Konanie žalovaného eskalovalo do takej miery, že žalobkyni
v prípade neuposlúchnutia jeho príkazov, v noci odopieral spánok opakovaným zapínaním svetla,
zastavoval jej prívod tečúcej vody v rámci osobnej hygieny. Všetky žalobkynine finančné prostriedky

podliehali kontrole žalovaného, žalobkyni boli vydeľované potraviny, ktoré si musela sama financovať.
Počas trvania manželstva ju pravidelne fyzicky trestal a ubližoval jej, pričom ju zvykol opakovane
udierať dlaňou do oblasti tváre, tvrdo sácať na zem, kde ju pritláčal kolenom, aby sa nemohla brániť
a udieral ju do všetkých oblastí tela ako aj hlavy a tváre, ťahal ju za vlasy, škrtil a vyhrážal sa jej,
že ju zabije. Žalovaný žalobkyňu neváhal biť ani v čase, keď bola tehotná, čo svedčí o absolútnej

absencii schopnosti sa ovládať či vyhodnocovať konkrétne následky svojho konania. Žalobkyňa sa
viackrát pokúšala so žalovaným ukončiť manželstvo, avšak žalovaný sa jej vyhrážal, že pokiaľ ho opustí,
tak „ju zabije“. V dôsledku strachu z jeho nepredvídateľného konania a obavy o vlastný život, bola
žalobkyňa nútená zotrvávať vzťahu a v spoločnej domácnosti. Koncom októbra roku 2022, sa žalobkyni
po dlhom zvažovaní a viacerých pokusoch podarilo zo spoločnej domácnosti doslova utiecť, pričom

žalovaný však zabránil tomu, aby zo spoločnej domácnosti odviedla aj maloleté deti, a to s vyhrážaním,
že „inak ju zabije“. Zo strachu o svoj život ako aj obe maloleté deti žalobkyňa výkon starostlivosti
o maloleté deti pochádzajúce z manželstva tak vykonávala spôsobom, že každý večer obe maloleté
deti uspala, následne bezodkladne opustila domácnosť a pred piatou hodinou ráno (predtým ako sa
maloleté deti zobúdzali) sa opäť do domácnosti vracala, aby sa počas dňa osobne o obe maloleté

deti starala. Agresívne a násilné konanie žalovaného však neprestávalo ani po tom, čo žalobkyňa
koncom októbra 2022 doslova ušla zo spoločnej domácnosti. Žalovaný po zistení, že si žalobkyňa
našla nového partnera, ju zbil v jeho dome pred očami oboch spoločných maloletých detí, pričom
žalobkyňa sa musela z dôvodu strachu o svoj život zamknúť v kúpeľni. Žalobca sa jej a rovnako
tak aj jej priateľovi, vyhrážal zabitím. Naposledy žalobkyňu žalovaný brutálne fyzicky napadol dňa

17.03.2024, keď opäť v prítomnosti oboch maloletých detí jej opakovane udieral hlavu o stenu, škrtil ju a
udieral do oblasti hlavy a tváre. Po tomto útoku bola nútená okamžite vyhľadať lekársku pomoc cestou
urgentného príjmu Univerzitnej nemocnice Bratislava - Nemocnice akad. L. Dérera na Kramároch, kde
jej bolo diagnostikované pomliaždenie a poranenie vlasatej pokožky hlavy, ako aj poranenie krčnej
chrbtice, v dôsledku ktorého mala pretrvávajúce problém s paralýzou chrbtice, zníženou citlivosťou ako

aj motorickými činnosťami. Žalobkyňa bola fyzicky napadnutá dokonca zo strany otca žalovaného, a to
dňa 25.06.2024, na adrese Y. X, XXX XX J., kedy sa žalobkyňa snažila navštíviť svoju maloletú dcéru
vo veku 3 rokov, ktorú žalovaný nedôvodne zadržiaval a odmietal odovzdať. Otec žalovaného ju udrel
päsťou do tváre a úmyselne zhodil zo schodov, v dôsledku čoho žalobkyňa musela bezodkladne opäť
podstúpiť lekárske vyšetrenie z dôvodu poškodenia krčnej chrbtice, prítomnosť závratov. Poranenie

spôsobené týmto fyzickým útokom je natoľko závažné, že žalobkyňa je odo dňa 25.06.2024 uznaná
práce neschopnou. Žalovaný okrem opakovaných fyzických a verbálnych atakov Žalobkyňu aj neustále
prenasleduje,cielenevyhľadáva.Žalobkyňabývavsúčasnostivrodinnomdomevovýlučnomvlastníctve
svojej matky, a to na ulici D. XX E. J. - C. Č. L. C., len pár blokov od bydliska žalovaného. Pre žalovaného
tak zjavne nie je problémom prenasledovať ju osobne, ale koná tak aj na motorovom vozidle, sleduje

jej bydlisko, opakovane sa bez akéhokoľvek dôvodu zdržiava pred touto nehnuteľnosťou, dokonca
neoprávnene vstupuje priamo na pozemok tejto nehnuteľnosti, v ktorej žalobkyňa býva. Žalovaný si ani
netají tým, že ju sleduje, čo len odôvodňuje naliehavosť celej situácie. V dôsledku obavy o svoj život
bola žalobkyňa nútená nainštalovať kamerový systém, z ktorého je zrejmé násilné konanie žalovaného.Posledný kamerový záznam nespochybniteľne preukazujúci sledovanie Žalobkyne Žalovaným je zo dňa
07.07.2024.

4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe,
ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

9. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi
neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje
okamžitý zásah súdu z dôvodu, že navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by
výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ musí po osvedčení
svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce

bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ tak
musí osvedčiť také konkrétne správanie sa odporcu, ktorým spôsobuje navrhovateľovi nenahraditeľnú
ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera
osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie
najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Neodkladné
opatrenie tak predstavuje procesný zabezpečovací prostriedok, ktorého účelom je zabezpečiť
podmienky na poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej súdnej ochrany stranám, avšak za predpokladu
aspoň osvedčenia nároku. Neodkladné opatrenie je procesným inštitútom aplikovateľným až v čase,

keď sa niečo deje.

14. Navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné
opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.
Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením

neodkladného opatrenia posudzuje súd či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami,
navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne
možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, navrhovaným neodkladným opatrením,pokiaľ má mať podľa okolností dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky
neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný
rozsah a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby

bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. Listinné dôkazné prostriedky majú pri
rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Procesnú
zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len navrhovateľ. Neodkladné
opatrenie zásadne neprejudikuje právo, nárok navrhovateľa, môže mať dočasný charakter, ktorého
hranice sú dané ustanovením § 333 a nasl. Civilného sporového poriadku ale i trvalý charakter, kedy

návrh konzumuje vec samu.

15. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných pre nariadenie
neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému
zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje
nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane

žalobcu a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného (zásada proporcionality).

16. Súd po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu súdneho spisu v predmetnej veci a po
dôkladnomzváženívšetkýchokolnostídanejvecidospelkzáveru,ženávrhnanariadenieneodkladného
opatrenia je čiastočne dôvodný.

17. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a žalovanému uložil aby sa k žalobkyni nepribližoval na vzdialenosť menšiu
ako 20 metrov. Vzhľadom na zrejmú prioritu ochrany telesnej a duševnej integrity (života a zdravia)
žalobkyne pred ochranou práva na slobodu pohybu žalovaného za danej situácie možno považovať

takétorozhodnutiezaprimerané.Žalobkyňaosvedčila,žežalovanýjeosobou,ktorújemožnépovažovať
za osobu dôvodne podozrivú z agresie, ktorej by sa mohol dopustiť aj v budúcnosti. Žalobkyňa tiež
osvedčila, že žalovaný sa voči nej už opakovane dopustil agresívneho konania. Súd vychádzal pri tomto
závere z pripojenej fotodokumentácie, zvukových a kamerových záznamov, trestného oznámenia zo
dňa 10.07.2024 a v neposlednom rade aj z uznesenia Mestského súdu Bratislava IV, č. k. XC/XX/

XXXX - 37 zo dňa 15.07.2024, ktorým bolo žalovanému zakázanú vstupovať do rodinného domu, v
ktorom žalobkyňa býva. Súd má za to, že nie je dôvod spochybňovať tvrdenie žalobkyne o tom, že
má vážne obavy, že žalovaný v budúcnosti naplní svoje vyhrážky, resp. že sa dopustí ďalšieho násilia,
resp. ohrozenia jej duševnej a telesnej integrity a preto je žiaduce upraviť pomery strán v snahe predísť
budúcim fyzickým, psychickým a slovným útokom.

18. Pokiaľ ide o žalobný návrh v časti uloženia povinnosti zdržať sa psychického a fyzického násilia,
súd v tejto časti dôvodnosť nevidel. Takto formulovaný návrh je pre svoju všeobecnosť nevykonateľný.
Civilný sporový poriadok umožňuje nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by súd strane uložil aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, avšak požiadavka na takéto rozhodnutie v sebe

obsahuje aj konkrétnu špecifikáciu takéhoto konania. Súd nemôže strane všeobecne prikázať, aby sa
správala v súlade so zákonom, resp. v súlade so spoločenskými, kultúrnymi a mravnými normami (napr.
slušne sa správať). Súd taktiež nemôže strane všeobecne prikázať, aby zákon, resp. spoločenské,
kultúrne a mravné normy neporušovala (napr. nepoužívať násilie, či nekonať trestnú činnosť). Zákaz
vstupu do rodinného domu, v ktorom žalobkyňa býva v kombinácii so zákazom približovania navyše

tento nárok (zdržanie sa psychického a fyzického násilia) konzumuje, nakoľko účelom § 325 ods. 2 psím.
h) Civilného sporového poriadku je zabránenie akejkoľvek forme násilia medzi osobami, ako sú fyzické
násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho
nátlaku.

19. Je síce pravdou, že Civilný sporový poriadok nevyžaduje, aby žalujúca strana po formálnej stránke
do najmenších podrobností formulovala návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia. Je postačujúce,
ak vyjadrí podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového stavu domáha.
Žalobný návrh (petit), tak ako je formulovaný, je súd povinný posudzovať čisto z hľadiska obsahového
(t. j. či je dostatočne presne, určito a zrozumiteľne vyjadrené, čo žalujúca strana žiada). Súd do výroku

svojho rozhodnutia nemusí prevziať doslovne naformulovaný petit žaloby, môže v ňom vykonať také
zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho zmysel. Žalujúca strana nie je povinná
urobiť súdu návrh na znenie výroku jeho rozhodnutia (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/219/2007 zo dňa 30.07.2008, alebo sp. zn. 5Cdo/254/2009 zo dňa 28.09.2010). Avšak ani tietoskutočnostineumožňujúsúdusvojvoľnepreformulovaťvšeobecnúpožiadavku(zdržaniesapsychického
a fyzického násilia) na konkrétu povinnosť. V opačnom prípade by súd suploval žalobkyňu, čo sa týka jej
povinnosti riadne a presne formulovať žalobný návrh. Inak povedané, súd by svojou úvahou sformuloval

právne spôsobilý výrok, čím by na jednej strane zvýhodnil žalobkyňu a na strane druhej by znevýhodnil
žalovaného. Došlo by tak k porušeniu zásady rovnosti strán (čl. 6 Civilného sporového poriadku).

20. S poukazom na zistené skutočnosti súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto
uznesenia.

21. O trovách neodkladného opatrenia rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci, pričom o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí. Súd žalobkyni vyhovel čiastočne (zákaz priblíženia), pričom vo zvyšnej časti (uloženie
povinnosti zdržať sa psychického a fyzického násilia) bola neúspešná, čo znamená polovičný úspech

a preto jej priznal náhradu trov konania v rozsahu 50 %. O výške trov bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestský súd Bratislava IV v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.