Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. november 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 21P/82/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123204493
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2123204493.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté

dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená procesným opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Hlohovec, Jarmočná 3204/3, Hlohovec, dieťa rodičov- matka: C. D. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, E., zast. Advokátska kancelária AK Petrovič, s.r.o., so sídlom
Hlavná 44, Trnava a otec: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XXX, zast.: JUDr. Mgr. Marián Kropaj,
advokát so sídlom Mudroňova 7356/51, Piešťany, o návrhu matky na zvýšenie výživného k maloletému
dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zvyšuje výživné otca na maloletú A., nar. XX.XX.XXXX s účinnosťou od 01.06.2023 do 30.07.2023

zo sumy 240,00 eur mesačne na sumu 290,-eur mesačne a od 01.08.2023 výživné na sumu 260,-eur
mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.06.2023 do 31.10.2024 pre maloletú A.
v sume 400,- eur sa otcovi povoľuje zaplatiť v splátkach vo výške 20,-eur mesačne, spolu s bežným
výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 11P/57/2020 – 39 zo
dňa 04.02.2021 v časti výroku o výživnom.

IV. Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletej sa návrhom doručeným súdu dňa 06.06.2023 domáhala vydania rozhodnutia,

ktorým by súd zvýšil výživné otca na maloletú dcéru A. zo sumy 240,- eur mesačne na sumu 480,-
eur mesačne. V návrhu uviedla, že sú rodičmi maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je zverená
do osobnej starostlivosti matky rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 4.
2. 2021, č.k. 11P/57/2020, právoplatným dňa 11. 2. 2021, ktorým súd rozviedol manželstvo rodičov
a schválil rodičovskú dohodu, zveril maloletú A. do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal
prispievať na výživu maloletej A. výživným vo výške 240,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku. Od vyššie uvedeného rozhodnutia nebola

vyživovacia povinnosť otca upravovaná žiadnym súdnym rozhodnutím, otec platí na maloletú A. výživné
vo výške 240,- eur, ako mu bolo určené súdnym rozhodnutím, neprispieva nad rámec výživného. V čase
rozhodovania súdu mala maloletá A. 2 roky a 1 mesiac, t.č. má maloletá A. 4 roky a 5 mesiacov. K
zmene pomerov došlo uplynutím času, ale aj nástupom maloletej do materskej školy, tiež aj objektívnymzvyšovaním nákladov v spoločnosti. Matka žila v čase ostatného rozhodovania a aj aktuálne žije s
maloletou u svojej matky, matke prispieva na domácnosť sumou vo výške 200,- eur mesačne. Aktuálne
pravidelné priemerné mesačné výdavky na maloletú A. sú nasledovné: strava 210,- eur, strava MŠ 47,-

eur, školné 17,- eur, tanečný krúžok 13,33 eur, anglický jazyk 48,- eur (2x /týždenne á 6,- eur), príspevok
na bývanie matke matky 100,- eur (1/2 z 200,- eur), hygienické potreby 30,- eur, pobyt – chata, výlety,
vstupné, kino 60,- eur, sporenie 25,- eur, hračky, knihy 20,- eur, oblečenie 90,- eur, lieky a vitamíny 10,-
eur a iné (napr. korčule 40,- eur, bicykel 100,- eur, kolobežka 40,- eur, vesta 25,- eur, rukávniky 20,-
eur). Svoje pravidelné mesačné výdavky matka konkretizuje takto: strava 210,- eur, hygienické potreby

30,- eur, oblečenie 70,- eur, príspevok na bývanie matke matky (1/2 z 200,- eur) 100,- eur, PHM do
práce 80,- eur, náklady na vysokoškolské štúdium 70,- eur. Ako dôkaz predložila: rozsudok OS Nové
Mesto nad Váhom č.k. 11P/57/2020-39 zo dňa 4. 2. 2021.

2. Otec k podanému návrhu matky na zvýšenie výživného na mal. A. uviedol, že oproti poslednej úprave
výživného rozsudkom OS Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 11P/57/2020-39 zo dňa 04.02.2021 pribudla

u neho nová vyživovacia povinnosť k maloletému synovi F. B., nar. XX.XX.XXXX. Otec býva v rodinnom
dome v C., G. XXX, v spoločnej domácnosti s mal. synom F. a družkou H. C., ktorá je toho času na
materskej dovolenke. Náklady na domácnosť v rodinnom dome a iné povinné náklady otca predstavujú
mesačne: elektrické kúrenie 200,- eur, splátky úveru 410,- eur za úver na bývanie v D., I. vo výške
128.000,- eur od 04.10.2017, splátky úveru 87,- eur mesačne zo zmluvy o splátkovom úvere na bývanie

so D., I. vo výške 25.000,- eur. Náklady na mal. syna F. predstavujú asi 300,- eur mesačne. Otec
má príjem na základe dohody o pracovnej činnosti so spoločnosťou J. I. K., s.r.o., pre ktorú vykonáva
práce ako strojník/ bagrista v rozsahu 10 hodín týždenne. Mesačný príjem otca predstavuje 240,- eur
brutto. Matkou predložené pravidelné priemerné mesačné náklady na maloletú dcéru A. považuje otec
za prehnané, neboli preukázané. Otec je presvedčený, že doposiaľ uhrádzané výživné je na mal. A.

vo výške 240,- eur mesačne vzhľadom na jej vek postačujúce, zodpovedá jej potrebám, s dcérou sa
pravidelne stretáva, s platením výživného sa do omeškania nedostáva. Návrh matky na zvýšenie žiada
zamietnuť, žiada, aby súd výživné stanovil na sumu 150,- eur. Do spisu doložil rodný list mal. F., dohodu
o pracovnej činnosti zo dňa 01.05.2023.

3. Podaním doručeným súdu dňa 23.11.2023 matka doložila do spisu na výzvu súdu potvrdenie o výške
príjmu od zamestnávateľa L. H.. Priemerný mesačný príjem matky za obdobie 1-8/2023 bol 1.045,- eur.

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, pripojeným spisom Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom sp.zn. 11P/57/2020, vo veci nariadil pojednávania na deň 18.12.2023,

10.4.2024, 07.08.2024, 13.11.2024, kde vykonal výsluchy matky, otca, procesného opatrovníka, pričom
zistil nasledovný skutkový stav:

5. Z obsahu rozsudku Okresného súdu sp.zn. Nové Mesto nad Váhom č.k. 11P/57/2020 - 39 zo
dňa 04.02.2021 vyplýva, že manželstvo rodičov maloletej A. bolo rozvedené, pričom bola schválená

rodičovská dohoda, na základe ktorej bola maloletá A. na čas po rozvode zverená do osobnej
starostlivosti matky, pričom obaja rodičia ju zastupujú a spravujú jej majetok v bežných veciach, otec
sa zaviazal prispievať na maloletú výživným vo výške 240,- eur mesačne. Maloletá v čase rozvodu
manželstva, t.j. pred cca 4 rokmi, mala 2,5 roka. Obaja rodičia mali v tom čase vyživovaciu povinnosť
len voči maloletej. Príjem otca v tom čase bol 1.100,- eur, pozostával z práce na píle vo výške 700,-

eur a z prenájmu časti domu vo výške 400,- eur. Príjem matky bol celkovo 930,- eur, pozostával z
rodičovského príspevku vo výške 370,- eur a z príjmu z dohody vo výške 560,- eur, matka poberala
prídavky na 1 dieťa vo výške 25,- eur.

6. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní v rámci prednesu návrhu uviedla, že ak sa spočítajú

výdavky otca uvedené v jeho podaní, výsledkom je sumu 1.240,-eur, kde nie je zahrnutá strava, hygiena,
oblečenie, pohonné hmoty a iné výdavky v rodine otca, pričom nie je možné predpokladať vysoký príjem
z rodinného príspevku u partnerky otca, čo znamená, že aj tieto výdavky pokrýva otec a prevyšujú zjavne
sumu 1.240,-eur mesačne, preto je jeho príjem minimálne na úrovni tejto a vyššej. Otec má príjem podľa
jej názoru aj z prenájmu, priebežne na internete inzeruje, keď sa mu uvoľní miesto pre nového nájomcu

bytovej jednotky vo svojej nehnuteľnosti, z čoho má taktiež príjem. Navrhované výživné považuje aj
s ohľadom na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca za primeranú, poukazuje na rozhodnutie KS v Trnave
č.k. 14CoP/41/2023, keď sa otec dobrovoľne rozhodol mať ďalšie dieťa, pri ním deklarovaných príjmoch,
nemôže to ísť na úkor výživného pre jeho staršie dieťa, ale na úkor obmedzenia svojich vlastnýchvýdavkov a efektívnejšieho využívania svojich schopností a možností. V čase ostatného rozhodovania
otec prezentoval príjem vo výške 1.100,-eur mesačne (brutto 3,40 eur/h), čo aj v tom čase nepovažovali
za reálnu sumu, avšak prišlo k dohode o výške výživného. Minimálne táto suma je znovu základom pre

zistenie príjmu otca, ktorý by sa vzdal výhodnejšieho príjmu. Nemá žiadnu relevanciu a ani logiku, aby
otec pracoval za cca 200,-eur mesačne, keď živí svoju novú rodinu a keď má vyživovaciu povinnosť
k malol. A.. Jeho výdavky odzrkadľujú úplne inú životnú úroveň a iný príjem.
K výdavkom uvádza, že školné sa zvýšilo na 30,-eur, maloletá navštevuje športový krúžok s úhradou
25,-eur mesačne, výlety z MŠ a rôzne vstupné predstavujú cca 15,-eur mesačne. Od ostatného

rozhodovania sa náklady zvýšili o stravu zo 150,-eur na 210,-eur, všetky výdavky súvisiace s MŠ sú
nové, pribudla strava v MŠ 47,-eur, školné 30,-eur, výlety 15,-eur v priemere, nové výdavky sú: krúžková
činnosť 25,-eur, anglický jazyk 48,-eur, pobyty s matkou aktuálne 60,-eur, predtým boli 20,-eur. Matka
má od 01.12.2023 nového zamestnávateľa.

7. Právny zástupca otca na pojednávaní v rámci vyjadrenia k návrhu uviedol, že otcovi vznikla nová

vyživovacia povinnosť k malol. F. B., ktorý sa narodil XX.XX.XXXX. Jeho pracovná činnosť trvá v zmysle
predloženej dohody, vykonáva činnosť na základe dohody o pracovnej činnosti so spoločnosťou J. I. K.
s.r.o, privyrába si brigádnickou činnosťou. O malol. A. sa stará, každý druhý týždeň v mesiaci trávi
u neho doma, čo sa týka výdavkov na malol. A., výdavok 48,- eur na výuku na angličtinu považuje za
zbytočný, nakoľko malol. má 5 rokov. K nákladom na chatu, výlety neboli predložené žiadne podklady.

V zápisnici zo dňa 16.10.2020 (rozvod) otec deklaroval, že vlastní pílu v hodnote 3.000,- eur, vtedy
nakupoval guľatinu v sume 1.500,-eur (za 30 m3 s dovozom), teraz to stojí 6.000,- eur, t.č. už iba
dopredáva veci.

8. Navrhovateľka - matka v rámci výsluchu na pojednávaní uviedla, že dcéra začala chodiť do MŠ od

9/2021, vtedy mala 2 roky a 8 mesiacov, ona začala vtedy pracovať, pracuje ako zdravotná sestra.
Jej príjem podľa potvrdenia zamestnávateľa v roku 2023 bol 1.045,- eur, od decembra 2023 má nové
zamestnanie v M. N. O., tam nebude robiť nočné služby, sviatky, víkendy, príjem by mal byť cca to isté
ako doposiaľ.
K prenajímaniu nehnuteľností exmanželom objasňuje, že ide o časť prístavby k ich rodinnému

domu v C., sú tam 3 samostatné bytové jednotky so samostatnou kuchyňou a kúpeľnou, v rámci
týchto podnájmov si vie otec privyrobiť sumou min. 3 x 300,-eur, boli obdobia, keď sa mesiac - dva
neprenajímali, ale zväčša boli prenajaté na obdobie cca 1 rok, priebežne na bazoši bývajú ponuky na
prenájomtýchtopriestorov.Ideo výlučnévlastníctvoexmanžela.Včaseichmanželstvaexmanželstaval
podnájmy, popritom vyrábal výrobky z dreva (sedenia, altánky), manžel bol vždy obchodník, vedel si

na seba zarobiť, podľa nej aj nečestným spôsobom. Apeluje na manžela, keďže ona sa vie o dcéru
postarať, aby sa k tomu aj on čestne postavil. Dcéra sa s otcom stretáva skoro každý druhý víkend, chodí
tam rada. Ohľadne novej vyživovacej povinnosti otca uvádza, že bude podporovať vzťah ich spoločnej
dcéry so synom jej otca. Ohľadne uzatvorenia dohody o výživnom, ona by sa vedela dohodnúť na sume
výživného 350,- eur.

9. Odporca - otec v rámci výsluchu na pojednávaní uviedol, že pracuje na dohodu, jeho mesačný príjem
je cca 240,-eur, okrem toho si vie privyrobiť sumou 200- 400,-eur mesačne, a to z dopredaja vecí po
otcovi. V podnájmoch teraz nemá nikoho, ani nechce z dôvodu, že tam ostal nedoplatok 2.000,-eur,
bude musieť to predať.

Ohľadne nehnuteľností otec uvádza, že vlastní rodinný dom v C., v ktorom býva s rodinou, k nemu
je postavená prístavba s kotolňou, 3 izby ako samostatné bytové jednotky, každá má 5x5 m2, bolo to
prenajímané po 300,-eur mesačne (jedna bytová jednotka), z toho uhrádzal 150,-eur na kúrenie + 150,-
eur hypotéku, teda nemal žiaden zisk. Chcel to predať za sumu 260.000,-eur, ale je to nereálne, bolo
to na inzeráte 2 mesiace, realitná kancelária to potom stiahla, že musí ísť s cenou dole, s cenou nižšie

nemohol ísť, vzhľadom na hypotéku. Zostatok hypotekárneho úveru je okolo 140.000,-eur na rodinný
dom, 12.000,- eur na kuchynskú linku, má dlh u priateľky, 60.000,-eur u kamaráta na nehnuteľnosť
- na výstavbu bytov. Okrem toho vlastní rodinný dom po otcovi, už tam nikto nebýva, je to opustená
búda. Príjem jeho partnerky z rodičovského príspevku je 900,-eur do mesiaca 12/2023, potom bude
mať len 530,-eur. Otec má základné vzdelanie bez maturity, nemá ani výučný list, doposiaľ robil ako

vodič, pieskovač, pomocník na stavbách. Našiel si prácu bagristu, to mu vyhovovalo, kvôli zdravotným
problémom, lebo sa tam môže sedieť.10. Z potvrdenia od zamestnávateľa matky- L. A. Trnava vystaveného dňa 09.10.2023 ( č.l. 40 spisu)
vyplýva, že priemerná čistá mzda matky za obdobie 1/2023-08/2023 bola 1.045,- eur.

11. Zo mzdového listu aktuálneho zamestnávateľa matky - Ústavu na N. O. A. F. (č.l. 48 spisu) vyplýva
čistý príjem matky za december 2023 vo výške 1.510,37,- eur, za január 2024 vo výške 1.521,82,- eur,
za február 2024 vo výške 1.514,32,- eur. Matka je zároveň poberateľkou prídavku na 1 dieťa za rok
2024 v sume 60,- eur.

12. Z dohody o pracovnej činnosti otca so spoločnosťou J. I. K., s.r.o. zo dňa 01.05.2023 ( č.l. 36
spisu) vyplýva, že príjem otca z uvedenej dohody o pracovnej činnosti s dohodnutou pracovnou pozíciou
strojník/bagrista nepresahujúcej rozsah prác 10 hodín týždenne je 240,- eur brutto mesačne.

13. Z potvrdenia Materskej školy na ul. F. X, O.- E. zo dňa 08.03.2024 (č.l. 51 spisu), ktorú maloletá A.
navštevuje, vyplýva, že bežné výdavky na maloletú A. za jeden školský rok predstavujú cca 950,- eur

(strava, rodičovský príspevok, školné, divadlá, výlety a iné aktivity).

14. Z výpisov z účtu otca ( č.l. 56-68 spisu) vyplývajú odchádzajúce transakcie z účtu za obdobie od
4/2023-3/2024, ide o sumy: 1.330 eur, 1.231 eur, 1.242 eur, 1.653 eur, 1.350 eur, 1.846 eur, 2.505 eur,
1.405 eur, 1.367 eur, 2.129 eur, 1.696 eur, 1.289 eur, priemerná suma odchádzajúcich transakcií z účtu

otca za jeden mesiac je 1.587,- eur ( 19.043 eur /12 mesiacov).

15. Písomným podaním doručeným súdu dňa 05.08.2024 ( č.l.76 spisu) otec objasnil, že došlo k
uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve ohľadne predaja jeho rodinného domu v C., ktorý bol predmetom
nájmu. Výťažok z predaja v sume 194.900,- eur (po odpočítaní provízie 5.000,- eur z celkovej ceny

199.900,- eur) má byť použitý nasledovne: 9.000,- eur bývalej manželke -navrhovateľke za účelom
vyporiadania BSM, 7.000,- eur vrátenie pôžičky mame, 4.000,- eur vrátenie pôžičky jeho partnerke,
30.000,- eur splatenie úveru, 22.000,- eur splatenie úveru, 121.000,- eur splatenie úveru, 2.000,- eur
splatenie úveru
(celkovo ide o splatenie úverov vo výške 175.000,- eur). Odporca oznámil, že týmto spôsobom mu

z výťažku z predaja nezostanú žiadne peniaze (194.900 - 175.000 - 9.000 - 4.000 - 7.000).

16. Na nariadenom pojednávaní už otec upresnil, že zvyšok z výťažku z predaja domu vo výške 42.000,-
eur (po úhrade úverov a podielu BSM vyplateného matke) bol vyplatený jeho mame za pôžičky vo výške
15.100,- eur, 12.400,- eur jeho priateľke, 3.500,- eur za úverovú kartu Home Credit, 3.500,- eur mu

zostalo na účte, cca 1.400,- eur vyplatil nedoplatok elektriny.

17. Zástupkyňa matky uviedla, že okrem uhradených úverov vo výške 121.000,- eur a 22.000,-
eur, považuje za nepreukázané všetky ďalšie úhrady na vrátenie pôžičiek, resp. spochybňuje vôbec
existenciu uvedených pôžičiek či ďalších úverov, má za to, že v žiadnom prípade nemali byť pôžičky

rodinným príslušníkom uprednostnené pred výživným na maloletú dcéru.
18. Procesný opatrovník sa na nariadenom pojednávaní k návrhu vyjadril tak, že zvýšenie výživného je
v záujme maloletého dieťaťa a navrhuje zvýšiť výživné aspoň v minimálnom rozsahu.

19. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa,

ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností.
Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí,
ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého
dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6)
Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 28 ods. 2 ZR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť
záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá

trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov

o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 3 ZR, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby
dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu
výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval
na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný

súhlas súdu.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa§26ZR,aksazmeniapomery,súdmôžeajbeznávrhuzmeniťrozhodnutieovýkonerodičovských
práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 2 ods. 1 zákona CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 40 CMP, súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj vtedy,
ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

20. Pokiaľ ide o návrh matky na zvýšenie výživného otca na maloletú dcéru A. zo sumy 240,- Eur
mesačne na sumu 480,- eur mesačne, súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že tento návrh je

čiastočne dôvodný, nakoľko na strane maloletého dieťaťa došlo vzhľadom na nástup do predškolského
zariadenia- do materskej školy, k zmene pomerov predstavujúcej zvýšenie jeho bežných mesačných
nákladov na živobytie.

21. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd tak porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to

v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj nového rozhodnutia a zisťoval, či sa tieto podstatne zmenili, a či ide
o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd dospel k záveru,
že od ostatnej úpravy výživného rozsudkom OS Nové Mesto nad Váhom č.k. 11P/57/2020 - 39 zo
dňa 04.02.2021 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa odôvodňujúcej zmenuvýškybežnéhovýživného,ktorémáspotrebnýcharakter.Rovnakotiežnastalazmenanastranepovinnej
osoby - otca maloletej, ktorému od XX.XX.XXXX pribudla nová vyživovacia povinnosť k maloletému
synovi F.. Uvedené okolnosti tak na strane oprávnenej maloletej ako aj povinného rodiča súd pri

stanovení výživného vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti.

22. K podstatnej zmene pomerov na strane maloletej došlo z dôvodu nástupu do predškolského
zariadenia- do materskej školy, náklady podľa potvrdenia materskej školy predstavujú za jeden školský
rok sumu cca 950,- eur, v priemere za jeden mesiac ide potom o mesačný náklad vo výške cca 95,-

eur (950,- eur/ 10 mesiacov). Matka uvádza, že rovnako sa zvýšili aj náklady na bývanie v rozsahu 50,-
eur na maloletú (v predošlej úprave boli náklady na bývanie na 1 osobu 50,- eur, aktuálne sa zvýšili na
100,- eur za jednu osobu). Zároveň však treba odpočítať pravidelné náklady, ktoré odpadli, súvisiace
s nákupom plienok a sušeného mlieka pre maloletú v celkovej sume cca 50,- eur z predošlého návrhu
(30+20 eur), ktoré matka v predošlom návrhu uvádzala. Celkovo tak súd považuje za odôvodnený nárast
nákladov maloletej za rozhodné obdobie od podania návrhu súvisiaci s nástupom do predškolského

zariadenia vo výške cca 95,- Eur ( 95-50+50,- eur) mesačne.

23. Pri zisťovaní aktuálneho príjmu otca súd primárne vychádzal z príjmu dosahovaného otcom podľa
predchádzajúcej úpravy v roku 2021, kedy otec deklaroval príjem vo výške 1.100,- eur Z tohto príjmu
súd vychádzal napriek skutočnosti, že aktuálne otec uvádza príjem z dohody o pracovnej činnosti

v rozsahu 240,-eur mesačne s tým, že je schopný si privyrobiť 200 - 400,- eur, ktorá suma ( 640,- eur)
v úhrne nezodpovedá ani minimálnej mzde zamestnanca v NH za rok 2024 (750,- eur). Z výpisu z účtu
otca vyplýva, že jeho priemerné mesačné odchádzajúce transakcie za obdobie od 4/2023 do 3/2024
predstavujú sumu 1.587,- eur (viď výpočet v bode 14 odôvodnenia). Z uvedeného vyplýva, že otec
mesačne vynakladá na svoje, resp. rodinné výdaje, tzn. uhrádza náklady v priemernej sume 1.587,-

eur mesačne. Z výpisov z účtu je tiež zrejmé, že otec mal v uvedenom období preukázateľne aj príjem
z prenájmu bytových jednotiek v k.ú. C., ktoré sa nachádzajú v prístavbe jeho rodinného domu, na
ktorých prenájom a zdroj príjmov poukazovala matka, pričom otec v priebehu konania popieral, že by
uvedené priestory vôbec prenajímal, až neskôr na pojednávaniach pripustil ojedinelé mesiace, kedy boli
priestory prenajaté. Ide o došlé platby na účet otca napr. za mesiace 1/2024 v sume 350,-eur od P. A.,

platby za mesiace 8,10,11,12/2023 v sume 4x 350,-eur od Q. A., za mesiac 8/2023 v sume 470,- eur od I.
K.. S prihliadnutím na priemerné mesačné výdaje otca, ako aj na preukázateľný príjem otca z prenájmu
bytových priestorov, pri stanovení výživného súd nevychádzal z otcom deklarovaného príjmu vo výške
640,- eur mesačne (z dohody o pracovnej činnosti + z inej činnosti - predaj drevených výrobkov), nakoľko
tento príjem sa súdu javí ako nezodpovedajúci schopnostiam a možnostiam otca. Súd tak vychádzal z

potencionálneho príjmu, t.j. z príjmu, ktorý by mohol otec reálne dosahovať, tento ustálil vo výške 1.600,-
eur, tento zodpovedá jeho priemerným mesačným nákladom a teda jeho životnej úrovni. Je zrejmé, že
okrem priznaného príjmu vo výške 240,- eur mesačne, otec musel disponovať aj inými zdrojmi, a to
minimálne príjmom z prenájmu troch bytových jednotiek, či príjmom z predaja ním vyrábaných výrobkov
zdreva,ktoréinzerovalprostredníctvomsociálnychsietí,akotecbolschopnýmesačneuhrádzaťnáklady

v relevantnom období minimálne vo výške takmer 1.600,- eur, takouto sumou musel potom otec určite
disponovať, uvedenú sumu súd ustálil ako potencionálny príjem otca.

24. Pokiaľ ide o súdnu prax, súd podporne vychádza z Metodiky pre výpočet výživného rodičov k deťom
- tzv. „tabuľkové výživné“ stanovené MS SR s prihliadnutím na počet vyživovacích povinnosti, ako aj

vek maloletého dieťaťa, ku ktorému súd vyživovaciu povinnosť stanovuje. V danom súdenom prípade
súd rozhodoval za obdobie od júna 2023, t.j. od mesiaca, v ktorom bol podaný návrh matky, pričom
vyživovaciu povinnosť otca časovo rozčlenil v závislosti od vzniku jeho druhej vyživovacej povinnosti,
t.j. času narodenia jeho druhého dieťaťa. V období, v ktorom mal otec iba jednu vyživovaciu povinnosť
k maloletej A., z tabuľky MS SR vyplýva, že vyživovacia povinnosť by mala predstavovať cca 18 %

z čistého príjmu otca na maloleté dieťa v kategórii predškolského veku. Ak otcovi pribudla druhá
vyživovacia povinnosť, vyživovacia povinnosť k mal. A. by mala predstavovať cca 12 % z čistého príjmu
otca na každé z dvoch maloletých detí v kategórii predškolského veku. Z uvedeného dôvodu súd tak
výšku vyživovacej povinnosti otca rozčlenil na obdobie od 01.06.2023 do 30.07.2023, kedy otec mal
stále len 1 vyživovaciu povinnosť(maloletý F. sa narodil dňa XX.XX.XXXX) a obdobie nasledujúce od

01.08.2023, kedy súd prihliadal aj na jeho novú vyživovaciu povinnosť k maloletému F..

25. Ak súd vychádza z potencionálneho príjmu otca vo výške 1.600,- eur pri existencii jednej vyživovacej
povinnosti, predstavuje výživné na jedno dieťa predškolského veku 18 % z príjmu, čo znamená sumu290,- eur (po zaokruhlení sumy 288,- eur). Za toto obdobie (od 01.06.2023 do 30.07.2023) tak súd
stanovil výživné otcovi na mal. A. v sume 290,-eur mesačne.

26. Za obdobie od 01.08.2023, kedy mal otec dve vyživovacie povinnosti, výživné na každé z dvoch detí
v kategórii dieťaťa predškolského veku predstavuje 12% z príjmu otca, čo by matematicky predstavovalo
sumu 192,- eur. Súd však pri určení výživného zároveň prihliada na tú skutočnosť, že nová vyživovacia
povinnosť nemôže byť na úkor už existujúcej vyživovacej povinnosti, to znamená, že narodenie ďalšieho
dieťaťa povinnému rodičovi nemôže znamenať zníženie vyživovacej povinnosti k existujúcemu dieťaťu.

Povinný rodič si musí byť vedomý svojich povinností vo vzťahu k existujúcim deťom, vznik novej
vyživovacej povinnosti nemôže smerovať k zníženiu rozsahu existujúcich vyživovacích povinností, ale
skôr k efektívnejšiemu využívania možností povinného rodiča, resp. k obmedzeniu vlastných výdavkov.
Zároveň súd berie do úvahy aj tú skutočnosť, že otec aktuálne predal nehnuteľnosti, pričom z výťažku
z predaja údajne vyrovnal svoje záväzky, ktoré mal v súvislosti s uvedenými nehnuteľnosťami, tzn. splatil
úvery zaťažené záložným právom k uvedeným nehnuteľnostiam- t.j. zostatok úveru vo výške 121.000,-

eur a vo výške 22.000,- eur. Zo zostatku z výťažku z predaja nehnuteľnosti údajne mal vyplatiť aj
ďalšie úvery ( úver vo výške 30.000,- eur a 2.000,- eur) a pôžičky, ktoré mal od fyzických osôb ( matka
a priateľka), avšak uvedené súdu ničím nepreukázal, resp. jeho vyjadrenia ohľadne uvedených úhrad
boli zavádzajúce a nepodložené žiadnymi dôkazmi. Súd však vychádza z princípu, že pohľadávky na
výživnom sú primárnymi pohľadávkami a majú prednosť pred všetkými ostatnými záväzkami otca. Je

pochopiteľné, že záväzky súvisiace s predanou nehnuteľnosťou - úvery zaťažené záložným právom,
bolo nutné z výťažku z predaja nehnuteľností uhradiť prednostne. Zvyšný zostatok z výťažku z predaja
nehnuteľností po uhradení úverov zaťažených záložným právom k nehnuteľnosti by mal otec vynaložiť
na výživné na dieťa, ktoré s ním nežije v spoločnej domácnosti, nakoľko pohľadávky na výživnom majú
prednosť pred všetkými ostatnými pohľadávkami. Z výťažku z predaja nehnuteľností tak mal primárne

otec uhrádzať zvýšené výdavky na maloletú A., a to v poradí prednostnom pred uhradením napr.
pôžičky od svojej priateľky aj matky, či úhradami ostatných úverov. Otec súdu úhradu týchto pôžičiek,
či nezaťažených úverov ani relevantne nepreukázal, nie je napokon zrejmé, či vôbec k úhrade týchto
záväzkov došlo, resp. či otec so zostatkom z výťažku z predaja nehnuteľností ešte disponuje.

27. Súd tak má za to, že aj pri potencionálnom príjme otca vo výške 1.600,- Eur, keď podľa „tabuľkového
výživného“, pri dvoch vyživovacích povinnostiach by výživné na maloletú A. vychádzalo 190,- eur
( 12% z príjmu), pričom od ostatnej úpravy sa zvýšili náklady na maloletú A. v súvislosti s nástupom
do materskej školy cca o 95,- eur mesačne, je v schopnostiach a možnostiach otca na uvedených
mesačných nákladoch podieľať sa od augusta 2023 ( kedy má dve vyživovacie povinnosti) aspoň sumou

zvýšenou o 20,- eur oproti ostatnej úprave, a to aj pri vzniku jeho novej vyživovacej povinnosti, a to práve
z finančných zdrojov, ktorými disponuje otec po predaji jeho nehnuteľností v C., po započítaní (úhrade)
úverov, ktoré na nehnuteľnostiach viazli.

28. Ak súd ustálil bežné náklady na maloletú A. v celkovej výške cca 540,- eur (strava doma 150,- eur,

príspevok na bývanie 100,- eur (1/2 zo 200,- eur), hygienické potreby 30,- eur, hračky, knihy 20,- eur,
oblečenie 90,- eur, lieky a vitamíny 10,- eur, náklady súvisiace s materskou školou 95,- eur, voľnočasové
aktivity (výlety, vstupné, kino), 20,- eur, sporenie 25,- eur, polovica z uvedených nákladov je 270,- eur
(540 eur /2). Práve touto sumou by mal participovať na výživnom na A. otec, nakoľko príjmy rodičov sú
približne rovnaké, ak súd vychádza z mesačného príjmu matky vo výške cca 1.500,- eur a z ustáleného

potencionálneho príjmu otca vo výške cca 1.600,- eur. Rovnako treba mať na zreteli, že matka vykonáva
o maloletú A. aj osobnú starostlivosť, a teda o jej výchovu sa stará aj týmto osobným spôsobom. Taktiež
súd pripomína, že v bežných nákladoch na maloleté dieťa nie sú započítané náklady na jej mimoriadne
výdavky, medzi ktoré patria napríklad matkou uvádzané náklady na korčule 40,- eur, bicykel 100,-
eur, kolobežka 40,- eur, vesta 25,- eur, rukávniky 20,- eur, ktoré náklady uhrádza matka bez podpory

druhého rodiča. Súd neakceptoval námietky otca týkajúce sa nepreukázania nákladov na odôvodnené
potreby maloletého dieťaťa, keďže platby za bežné potreby akými sú strava, ošatenie, hygienu, netreba
preukazovať dokladmi, pri ustálení ich výšky súd vychádza zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov
a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku. Náklady na maloleté dieťa v
predškolskom veku navštevujúce materskú školu boli súdu preukázané potvrdením Materskej školy,

rovnako matka preukázala aj iné poplatky za zdravotnú starostlivosť a voľnočasové aktivity ( č.l. 46-47).
Zároveň súd uvádza, že náklady na maloletého syna F. ( t.č. 15-mesačný) otec uvádzal v celkovej
výške cca 300,- eur, z čoho vyplýva, že tieto sú nižšie v porovnaní s ustálenými nákladmi maloletej A.
(t.č. takmer X-XXXXX), rovnako tiež o maloletého F. otec vykonáva aj osobnú starostlivosť, keďže žijúv spoločnej domácnosti. Z uvedeného vyplýva, že aj keď sa obe deti otca nachádzajú v rovnakej vekovej
skupine predškolského veku, ich náklady môžu byť výrazne rozdielne.

29.Súdomstanovenévýživnévovýške260,-eurmesačnepovažujesúdvzhľadomkpotrebámmaloletej
dcéry A. s ustálenými mesačnými nákladmi v priemernej sume cca 540,- eur, s prihliadnutím na jej
vek, a tiež k možnostiam a schopnostiam otca, pri existencii jeho novej vyživovacej povinnosti, pri
súdom stanovenom potencionálnom príjme, za primerané. Spolu s výživným poskytovaným od matky
zabezpečí uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletej A. v požadovanom rozsahu na obdobie

navštevovania predškolského zariadenia, pokiaľ sa nevyskytnú zásadné dôvody na zmenu takto
stanoveného výživného.

30.Akajotecpoukazovalnaistézdravotnéproblémyakoprekážkyprevyššízárobok,tietosúdužiadnym
spôsobom nepreukázal, súd dáva do pozornosti, že matka maloletej sa snaží prispôsobovať zvýšeným
potrebám svojho dieťaťa, čoho dôsledkom je aj to, že zmenila predošlé zamestnanie, v ktorom musela

vykonávaťajnevyhovujúcenočnéslužbyanašlasinovúprácusvyššímmzdovýmohodnotením.Súdtak
nevidí dôvod na to, aby zvýšené výdavky súvisiace s nástupom maloletej do predškolského zariadenia
boli ponechané na ťarche jedného rodiča, ktorý stále vykonáva aj osobnú starostlivosť o dieťa spojenú
s poskytovaním plnení v nepeňažnej forme. Je treba zdôrazniť aj mieru rodičovskej zodpovednosti v tom
zmysle,žeostatnévýdavkyrodičamôžubyťuspokojenéažnásledne,keďsirodičsplnísvojuvyživovaciu

povinnosť v dostatočnej miere na potreby dieťaťa.. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje
potreby tak, aby zabezpečil svojmu dieťaťu výživné v čo najväčšom rozsahu.

31. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd návrh matky v časti zvýšenia výživného na
maloleté dieťa za čiastočne odôvodnený a v tomto smere návrhu matky vo výroku I. rozsudku vyhovel.

Súd teda zvýšil výživné otca zo sumy 240,- eur, pričom súd uvedené obdobie rozčlenil na 2 etapy
s účinnosťou od 01.06.2023 do 30.07.2023, kedy výživné zvýšil na sumu 290,-eur mesačne a od
01.08.2023 na sumu 260,-eur mesačne, v závislosti od počtu vyživovacích povinností povinného rodiča.
Nakoľko matka žiadala v návrhu pôvodne zvýšiť výživné na sumu 480,- eur, súd návrh matky vo výroku
IV. vo zvyšku zamietol.

32. Nakoľko posledná úprava výživného bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom č.k. 11P/57/2020 - 39 zo dňa 04.02.2021, vo výroku III. rozsudku súd zmenil uvedený rozsudok
v časti výroku o bežnom výživnom na maloleté dieťa.

33. V dôsledku zvýšenia výživného odo dňa 01.06.2023 súd vo výroku II. vyčíslil otcovi nedoplatok
na zročnom výživnom za obdobie od 01.06.2023 do 30.10.2024, ktorý činí 400,- eur. Pozostáva
z nedoplatku v sumu 100,- eur (50 eur x 2 mesiace) za obdobie 01.06.2023 do 31.07.2023, kedy bolo
výživné zvýšené na sume 290,- eur a z nedoplatku 300,- eur za obdobie od 01.08.2023 do 30.10.2024,
kedy bolo výživné zvýšené na sume 260,- eur (20 eur x 15 mesiacov), pričom nedoplatok bol otcovi

povolený splácať v splátkach po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody
splátok v prípade omeškania, nakoľko súd ustálil, že ak má otec aj iné záväzky okrem dlžného výživného
(úvery, pôžičky), v záujme postupného uhradenia aj týchto záväzkov umožnil súd povinnému otcovi
uhradiť nedoplatok v splátkach vo výške 20,- eur.

34. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí.

Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

35. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku V. rozsudku

rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových
konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej
z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP, keď zároveň nezistil, že by tu boli také okolnostiprípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov s poukazom na zásadu
spravodlivosti.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti o maloletú a styku

s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).