Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Galanta
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ing. Veronika Pravdová
Oblasť právnej úpravy – Trestné právo – Všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 0T/193/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324011546
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Veronika Pravdová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:2324011546.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ing. Veronikou Pravdovou v trestnej veci
obžalovaného A. A. pre prečin poškodzovanie a ohrozovanie prevádzky všeobecne prospešného
zariadenia podľa § 288 Trestného zákona v súbehu s prečinom ohrozenie pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Galante dňa 19.3.2025
takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný A. A., narodený XX.X.XXXX v B., trvale bytom C. D. XXX, E. B., D. F.,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa XX.XX.XXXX v čase približne o XX:XX hod. v E. G. na H. I. J. v smere E. E. C. D. K. A. L., po
predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, viedol ako vodič osobné motorové vozidlo značky M. M.,
evidenčného čísla B., kde pred rodinným domom č. XXX na rovnom úseku cesty neprispôsobil rýchlosť
jazdy svojim schopnostiam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, na čo sa následne s osobným
motorovým vozidlom dostal mimo vozovku vpravo v smere jazdy, kde dostal šmyk, a následne narazil do
telekomunikačného stĺpu, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu pätky stĺpu, rozvodnej skrine, dreveného
tela stĺpu a optickej prípojky, teda poškodil verejné telekomunikačné zariadenie, patriace spoločnosti
D. N., M., a po dopravnej nehode bol vyzvaný na predloženie dokladov potrebných na vedenie a
prevádzku motorového vozidla, ako i k dychovej skúške prístrojom, a pri podrobení sa dychovej skúške
na zistenie požitia alkoholických nápojov s prístrojom M. XXXX mu dňa XX.XX.XXXX v čase o XX:XX
hod. bola nameraná hodnota 1,46 mg/l etanolu v dychu (v prepočte 3,04 ‰) a pri opakovanej skúške dňa
XX.XX.XXXX mu v čase o XX:XX hod. bola nameraná hodnota 1,56 mg/l etanolu v dychu (v prepočte
3,25 ‰), pričom týmto konaním spôsobil spoločnosti D. N., M., D. D. O. XX, O., J.: XX XXX XXX, škodu
vo výške 1.500,- Eur,
teda
- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
- z nedbanlivosti ohrozil prevádzku všeobecne prospešného zariadenia,
tým spáchal
prečin poškodzovanie a ohrozovanie prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288
Trestného zákona v súbehu s prečinom ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1
Trestného zákona.Za to mu súd ukladá :
Podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l), písmeno
j) Trestného zákona, zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, postupom
podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 1
(jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona a § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písmeno l), písmeno j) Trestného zákona, zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písmeno h) Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 41 odsek
1 Trestného zákona úhrnný peňažný trest vo výške 1.000,- Eur.
Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona sa obvinenému pre prípad, že by peňažný trest bol
úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu v cestnej premávke vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku poškodenú E. D. D. N., M., D. D. O. XX, O., J.: XX XXX XXX
odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta podala dňa 29.12.2024 obžalobu na obvineného A. A.,
narodeného XX.X.XXXX v B., trvale bytom C. D. XXX, E. B., D. F. (ďalej len ,,obžalovaný“) pre prečin
poškodzovanie a ohrozovanie prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288 Trestného
zákona v súbehu s prečinom ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného
zákona, ktoré mali byť obžalovaným spáchané na skutkovom a právnom základe uvedenom v obžalobe.
Súd vo veci nariadil a vykonal hlavné pojednávanie.
Obžalovaný po poučení o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 písm. a), písm.
b) alebo písm. c) Trestného poriadku, o možnosti radiť sa s obhajcom pred vyhlásením podľa § 257
ods. 3 Trestného poriadku a o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného
poriadku v rozsahu § 257 ods. 5, ods. 8 Trestného poriadku, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku, že je vinný. Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c),
písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku, pričom obžalovaný na všetky položené otázky
odpovedal ,,áno“. Prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Súd podľa § 257 ods. 7 Trestného
poriadku uznesením vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, prijal, pretože súd nemal žiadne pochybnosti
o naplnení všetkých štyroch zákonných formálnych znakov žalovanej trestnej činnosti, a to prečinu
poškodzovanie a ohrozovanie prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288 Trestného
zákona a prečinu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona,
a ani pochybnosti o naplnení znaku prečinu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona, pričom zohľadnil
závažnosť prečinov, spáchaných obžalovaným, kedy obžalovaný viedol ako vodič osobné motorové
vozidlo pod vplyvom alkoholu s nameranou hodnotou 1,46 mg alkoholu na liter vydychovaného vzduchu
(čo v prepočte činí 3,04 promile alkoholu v krvi), t.j. ide o závažnosť vyššiu, keďže obžalovanému bola
hodnota alkoholu v dychu nameraná viac ako dve promile. Takúto hodnotu veda označuje už za stav
ťažkej opilosti až otravy alkoholom, kedy súčasne obžalovaný trestnou činnosťou obžalovaný spôsobil
poškodenému škodu, t.j. ide o závažnosť vyššiu.
Na hlavnom pojednávaní bolo po prijatí vyhlásenia obžalovaného vykonané dokazovanie k výroku
o treste a náhrade škody a boli vykonané dôkazy: výsluch obžalovaného k osobným a majetkovým
pomerom, odborné vyjadrenie poškodeného D. N. o hodnote poškodeného telekomunikačného stĺpu,evidenčná karta vodiča, lustrácia z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (CESDAP),
odpis registra trestov (RT), lustrácia REGOB, lustrácia v databáze súdov, lustrácia v Sociálnej poisťovni,
faktúra č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, potvrdenie o prevode. Po takto vykonanom dokazovaní
neboli návrhy na ďalšie dokazovanie.
Obžalovaný po zákonnom poučení k osobným a majetkovým pomerom uviedol, že je slobodný, deti
nemá, žije s matkou, sestrou a s druhom jeho matky na adrese C. D. I. XXX. Pracuje ako nastavovač
strojov, je zamestnaný na TPP. Jeho priemerný mesačný príjem v čistom je asi 1.300 Eur. Iný príjem
nemá. Majetok vyššej hodnoty nevlastní. Dlhy, exekúcie a pohľadávky nemá. Jeho zdravotný stav je
dobrý, je zdravý. V minulosti nebol psychiatricky liečený ani liečený zo závislostí. Alkohol neužíva, veľmi
málo, cez víkend, asi jedenkrát za mesiac. Drogy neužíva, fajčí, hazardné hry nehrá. V minulosti nebol
súdne trestaný, ani priestupkovo prejednávaný. K nároku na náhradu škody sa nevyjadril.
V odpise registra trestov obžalovaný nemá žiadny záznam. V centrálnej evidencii správnych deliktov a
priestupkovmáobžalovanýjedenzáznamzapriestupokpodľa§22ods.1písm.l)zákonaopriestupkoch
zo dňa XX.X.XXXX (porušenie povinnosti poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo
dopravného zariadenia) za čo mu bola uložená pokuta 20 Eur. Obžalovaný je od X.X.XXXX zamestnaný
v E. D. P. M. D. D. E. Q. J. D. C., s priemerným vymeriavacím základom okolo 2.300 Eur.
Z odborného vyjadrenia poškodeného D. N. o hodnote poškodeného telekomunikačného stĺpu vyplýva,
že hodnota poškodenia bola stanovená na sumu 1.500 Eur.
Z faktúry č. XXXXXXXXXX vystavenej poškodeným ako dodávateľom pre obžalovaného ako príjemcu
zo dňa XX.X.XXXX, dátum dodania XX.XX.XXXX, variabilný symbol XXXXXXXXXX vyplýva, že bola
fakturovaná suma 816,04 Eur ako náhrada za poškodenie telekomunikačného zariadenia v obci G. I.
XXX, prílohou faktúry je súpis prác a materiálov. Z priložených potvrdení o prevode (v sume 350 Eur
a466,04Eur)vyplýva,žeobžalovanýnačísloúčtuuvedenévofaktúreč.XXXXXXXXXXpodvariabilným
symbolom uvedeným vo faktúre uhradil celkovo 816,04 Eur.
Pri úvahe nad druhom a výmerou trestu súd vychádzal najmä z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného
zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že
mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti
a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce
okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd trest ukladal v zmysle ustanovenia § 41 odsek 1 Trestného zákona ako trest úhrnný, nakoľko súd
odsudzoval obžalovaného za dva trestné činy. Súd ukladal úhrnný trest podľa ustanovenia Trestného
zákona, ktoré sa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie trestný z trestnej činnosti v súbehu. Najprísnejšia
je trestná sadzba za prečin podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko predstavuje až 1 rok, v
porovnaní s trestnou sadzbou pre prečin podľa § 288 Trestného zákona, ktorá je až 6 mesiacov.
Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery postupoval podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona kedy súd
musí prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu v
prospech obžalovaného zohľadnil jeho kritický postoj k trestnej činnosti, ktorý prezentoval na hlavnom
pojednávaní v spojení s vyhlásením o vine, ktoré obžalovaný urobil, k spáchanej trestnej činnosti sa
priznal a zároveň ju úprimne oľutoval, t.j. poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a
tiežzohľadnilskutočnosť,žeobžalovanýdoposiaľviedolriadnyživot,nebolsúdnetrestaný,priestupkovo
prejednávaný bol jedenkrát čo možno vnímať ako exces z inak riadneho vedenia života, t.j. poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h)
Trestného zákona, teda, že spáchal viac trestných činov (2), t.j. nastal prevažujúci pomer poľahčujúcich
okolností. Obžalovaný predložil dôkazy, súvisiace s úhradami peňažných prostriedkov (celkovo v sume
816,04 Eur) poškodenému, výška uplatnenej škody však bola (i podľa odborného vyjadrenia) vyššia, súd
tak nemal v čase rozhodovania preukázané, že k náhrade škody došlo/nedošlo, sčasti/ v celom rozsahu,
v prospech obžalovaného tak nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. k) Trestného zákona.Priurčovanídruhutrestuvzhľadomnaskutočnostisvedčiacevprospechobžalovanéhosúdnepovažoval
zanevyhnutnénaobžalovanéhovplývaťvýkonomnepodmienečnéhotrestuodňatiaslobody,nevyžaduje
si to ani ochrana spoločnosti, ani náprava páchateľa a to najmä s ohľadom na nízky vek obžalovaného,
obžalovaný je v produktívnom veku, jeho predchádzajúci život (kedy sa v podstate nedopúšťal
protiprávnej činnosti) a jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti (ku ktorej sa priznal a skutok oľutoval).
I keď obžaloba navrhovala uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, súd sa s
týmto návrhom nestotožnil. Obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, bol jedenkrát priestupkovo
prejednávaný, nie je tiež zaznamenané, že by v minulosti viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu.
Skutok ktorého sa dopustil možno vnímať ako výnimočný exces z inak riadneho vedenia života. Súd
tak nevzhliadol u obžalovaného potrebu vplývať na jeho prevýchovu takým zásadným spôsobom, aby
pristúpil k uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody. Súd dospel k záveru, že účel trestu
u obžalovaného môže byť naplnený aj uložením trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho
výkonu, ktorý bude viesť obžalovaného pod hrozbou výkonu trestu k vedeniu riadneho života. Pokiaľ ide
o výmeru trestu, súd po zohľadnení poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (pri prevahe poľahčujúcich
okolností) obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, vo výmere
2 (dva) mesiace, ktorý považoval za primeraný vzhľadom k vyššie prezentovaným okolnostiam prípadu.
Zároveň dospel k záveru, že u obžalovaného sú dané okolnosti podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona a preto súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods.
1 Trestného zákona obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov, ktorý
trest považuje za primeraný, spravodlivý a naplňujúci účel trestu. Skúšobná doba na úrovni jeden a pol
roka je dostatočne dlhá na to, aby obžalovaný spôsobom svojho života preukázal polepšenie.
Vzhľadom na povahu a závažnosť trestnej činnosti, z ktorej bol obžalovaný uznaný vinným súd
považoval za potrebné uložiť mu aj peňažný trest. Výška peňažného trestu bola určená so zohľadnením
majetkových pomerov obžalovaného, ktorý uviedol, že nie je vlastníkom žiadnych hodnotných vecí a
jeho mesačný príjem je asi 1.300 Eur. S ohľadom na spáchanú trestnú činnosť preto obžalovanému
okrem trestu odňatia slobody, ktorý mu podmienečne odložil, uložil aj peňažný trest v primeranej
výške. Výška úhrnného peňažného trestu (1.000 Eur) zohľadňuje možnosti a schopnosti obžalovaného
tento peňažný trest uhradiť a je v pomere ku škode, ktorú trestnou činnosťou spôsobil. Náhradný trest
určil v trvaní 1 mesiac, teda v polovičnej dĺžke, v akej ukladal trest odňatia slobody, ktorý podmienečne
odložil.
Keďže sa obžalovaný dopustil trestného činu v súvislosti s vedením motorového vozidla, súd mu uložil aj
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v cestnej premávke podľa § 61 ods. 1, ods. 2
Trestného zákona. Uloženie tohto druhu trestu si v tomto prípade nepochybne vyžaduje účinná ochrana
spoločnosti,najmäostatnýchúčastníkovcestnejpremávkypredpáchateľmitohtodruhutrestnejčinnosti.
Súd uložený trest vo výmere dva roky považuje za zákonný a primeraný, s predpokladom dosiahnutia
svojho účelu a v prípade obžalovaného má významný výchovný charakter.
Vzhľadom na vyššie uvedené je podľa názoru súdu možné racionálne očakávať, že u obžalovaného
v prípade uloženia trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, v kombinácii spolu
s uloženým peňažným trestom a trestom zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel bude naplnený
účel trestu sledovaný ustanovením § 34 Trestného zákona, tu najmä z hľadiska individuálnej prevencie.
Nemožno tiež opomenúť odstrašujúci účinok samotného trestného konania. Je pravdepodobné, že
obžalovaný si nesprávnosť a nebezpečnosť svojho konania uvedomil a ako prvopáchateľ trestnej
činnosti má potenciál viesť v budúcnosti riadny život bez páchania trestnej činnosti.
Čo sa týka náhrady škody, poškodený si nárok na náhradu škody riadne a včas uplatnil vo výške
1.500 Eur, pričom obžalovaný súdu uviedol, že poškodenému bola spôsobená škoda uhradená, k čomu
predložil faktúru a potvrdenia o úhrade platieb spolu vo výške 815,06 Eur na základe faktúry vystavenej
poškodeným za poškodenie telekomunikačného stĺpu. K výške náhrady spôsobenej škody a k tomu, či
bola/nebola uhradená v plnom rozsahu by však bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, čo by však
odporovalo zásadám rýchlosti a hospodárnosti konania, preto súd poškodeného odkázal s nárokom na
náhradu škody na civilný proces.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku vo výroku o vine nie je možné podať odvolanie ani dovolanie okrem dovolania
podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku.
Proti tomuto rozsudku vo výroku o treste je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Galanta na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je
jehovyhlásenievprítomnostitoho,komutrebarozsudokdoručiť. Aksarozsudokvyhlásilvneprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť,
proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku prechádzalo.
Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré
podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené
tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech
obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho
súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s
podaním odvolania v svoj prospech jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom,
osvojencom, manželom a druhom. Odvolanie má odkladný účinok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.