Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Cob/26/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117232329
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6117232329.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu

JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: OB-BELSTAV, s.r.o.,
so sídlom Olešná č. 500, Olešná, IČO: 36 396 605, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Peter
Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul. 17. Novembra 3215, Čadca, IČO: 50 473 522, proti žalovanému:
Obec Keť, so sídlom Keť 245, Keť, IČO: 00 307 190, zastúpenému: Nagy & Nagy s.r.o., so sídlom
Kukučínova 8, Nové Zámky, IČO: 53 582 268, o zaplatenie 1.771,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 13Cb/146/2017 - 214 zo dňa 23.02.2021 v spojení
s opravným uznesením č. k. 13Cb/146/2017 - 320 zo dňa 09.01.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 13Cb/146/2017 - 214 zo dňa
23.02.2021 v spojení s opravným uznesením č. k. 13Cb/146/2017 - 320 zo dňa 09.01.2025 p o t v r
d z u j e.

II. Žalovanému súd proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.
2. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie v záhlaví

špecifikovanej istiny s príslušenstvom titulom neuhradenej faktúry za vykonanie rekonštrukčných prác
na kultúrnom dome podľa zmluvy o dielo.
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne:
„29. Žalobca ako zhotoviteľ uzavrel so žalovaným v pozícii objednávateľa dňa 5.8.2013 platnú písomnú
Zmluvu o dielo pod č. 02/07/2013 podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalobca sa v zmysle
zmluvy o dielo zaviazal pre žalovaného vykonať rekonštrukciu kultúrneho domu Keť, pričom v článku V.
bod 5.2. tejto zmluvy si zmluvné strany dohodli cenu za dielo vo výške 36 937,73 eura vrátane DPH.

30. Žalobca vykonal dielo a dňa 1.11.2014 bol spísaný písomný Zápis o odovzdaní a prevzatí diela,
ktorý podpísali zhotoviteľ aj objednávateľ. Za zhotoviteľa konateľ žalobcu I. F. a objednávateľa vtedajšia
starostka K. Y..
31. K odovzdaniu diela došlo dňa 1.11.2014 a žalobca v súlade s článkom VI. bod 6.3. zmluvy o dielo
vystavil žalovanému konečnú faktúru dňa 1.11.2014 na sumu 1 771,20 eura s termínom splatnosti
do 31.12.2014. Podľa článku VI. bod 6.3. zmluvy o dielo konečná faktúra bude vystavená ku dňu
preberacieho konania a konečnou faktúrou bude vykonané celkové vysporiadanie ceny za zhotovenie

diela. Cena za dielo bola dohodnutá na sumu 36 937,73 eura vrátane DPH, z ktorej žalovaný zaplatil 35
166,53 eura, ale konečnú zúčtovaciu faktúru, ktorá je predmetom súdneho konania, žalovaný odmietol
zaplatiť.32. Žalovaný v konaní žalovanú sumu neuznal z dôvodu, že odovzdané dielo malo nedostatky popísané
žalovaným v článku IV. zápisu, pričom žalobcovi bola stanovená lehota za odstránenie vád diela do
20.12.2014. Žalobca ako zhotoviteľ nedostatky a nedokončené práce na diele nevykonal do termínu na

odstránenie zistených nedostatkov a nedokončených prác do 20.12.2014 v zmysle článku IV. zápisu o
odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 1.11.2014 a preto žalovaný podľa článku VI. bod 6.2. zmluvy o dielo
si voči nároku žalobcu uplatneného konečnou faktúrou č. FO192014 - V na sumu 1 771,20 eur, uplatnil
zádržné právo, na ktoré mal oprávnenie podľa článku VI. bod 6.2.zmluvy o dielo podľa, ktorého má
objednávateľ právo na zádržné (kolaudačnú ratu) vo výške 10 % z ceny diela do doby odstránenia vád

a nedostatkov pri preberacom konaní. Žalobca nedostatky na diele neodstránil a nedokončené práce
neukončil, a preto žalovaný uviedol, že žalovanú sumu neuznáva.
33. Žalobca tvrdil, že dielo nemalo žiadne nedostatky ani nedokončené práce, čo je zrejmé zo zápisu
o odovzdaní a prevzatí stavby. Na preukázanie tohto tvrdenia predložil zápis o odovzdaní a prevzatí
stavby zo dňa 1.11.2014 a tiež argumentoval, že v stavebnom denníku na liste č. 0760031 zo zápisu zo
dňa 18.8.2014 je zrejmé, že „Objednávateľ a zhotoviteľ sa dohodli, že dvojkrídlové dvere na príručnom

sklade - objekte nebudú dodané z dôvodu kompenzácie rozdielu ceny vchodových dverí v prospech
zhotoviteľa.“
34. Súd si vyžiadal od žalobcu aj žalovaného originál zápisu o odovzdaní a prevzatí diela, pričom na
origináli žalobcom predloženého zápisu o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 1.11.2014 sa v článku IV.
neuvádzajú žiadne zistené nedostatky a nedokončené práce (tieto kolónky sú vyčiarknuté), avšak termín

odstránenia zistených nedostatkov a nedokončených prác je určený do 20.12.2014 (na čl. 118).
35. Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby predloženého súdu žalovaným v origináli (na čl. 119) sú
v článku IV. uvedené ako zistený nedostatok A) Dokladová časť - likvidácia odpadov - potvrdenie a
pod písmenom B) je ako nedostatok a nedokončené práce na diele uvedená dodávka dvojkrídlových
dverí - príručný sklad pri kultúrnom dome a termín stanovený na odstránenie zistených nedostatkov a

nedokončených prác je k A): do 20.12.2014 a k B): do 20.12.2014.
36. Obidva tieto zápisy o odovzdaní a prevzatí diela v origináli podpísali žalobca aj žalovaný.
37. Vzhľadom k tomu, že v čase uzatvárania zmluvy o dielo, jeho vykonávania žalobcom ako
zhotoviteľom až po odovzdanie a prevzatie stavby konala za žalovaného Obec Keť vtedajšia starostka
K. Y., súd na návrh žalovaného vypočul na pojednávaní dňa 23.2.2021 bývalú starostku Obec Keť K. Y..

38. Svedkyňa K. Y. na pojednávaní dňa 23.2.2021 pojednávaní dňa 23.2.2021 potvrdila, že po celú dobu
vo veci zmluvy o dielo uzavretej so žalobcom dňa 5.8.2013 pod č. 02/07/2013 konala za žalovaného a
podpisovala vlastnoručne všetky písomné dokumenty týkajúce sa rekonštrukcie kultúrneho domu Keť a
to od uzavretia zmluvy o dielo č. 02/07/2013 dňa 5.8.2013, podpisovala stavebný denník vrátane zápisu
do stavebného denníka dňa 18.8.2014, k žalovanej faktúre č. FO192014 - V podpísala výkaz výmer -

krycí list, ako aj Zisťovací protokol o vykonaných stavebných prácach vrátane Zápisu o odovzdaní a
prevzatí stavby dňa 1.11.2014.
39. Svedeckou výpoveďou bývalej starostky K. Y. súd zistil, že funkciu starostky vykonávala u
žalovaného do 10.12.2014 a vzhľadom k tomu, že žalovaná faktúra č. FO192014 - V vystavená dňa
1.11.2014 bola splatná 31.12.2014 tak túto nevrátila žalobcovi, ale ju zaradila do účtovnej evidencie. K.

Y. ukončila svoje pôsobenie starostky dňa 10.12.2014, pričom žalobca si do tohto dátumu nesplnil svoje
povinnosti odstrániť nedostatky v zmysle zápisu o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 1.11.2014, nedodal
pri dokladovej časti - likvidácia odpadov - potvrdenie a tiež dvojkrídlové dvere. O tom, že žalobca si
nesplnil povinnosti dodať dvojkrídlové dvere na príručnom sklade ani za pôsobenia ďalšieho starostu
Obce Keť Y.. T. Y. svedčí aj jeho vyjadrenie zo dňa 9.1.2015, v ktorom vyzýva žalobcu na okamžité

dodanie dvojkrídlových dverí na príručnom sklade pri kultúrnom dome a súčasne oznámil, že ak si
žalobca svoju povinnosť nesplní žalovaný neuhradí žalobcovi žalovanú faktúru a bude postupovať podľa
článku VI. bod 6.2. zmluvy o dielo. Zmluvné strany si v tomto bode dohodli, že objednávateľ má právo
na zádržné (kolaudačnú ratu) vo výške 10 % z ceny diela do doby odstránenia vád a nedorobkov pri
preberacom konaní. Ku dňu odovzdania diela boli na diele zistené nedostatky a nedokončené práce

vzhľadomktomu,žecenazadielobolavčlánkuV.bod5.2.zmluvyodielodohodnutánasumu36937,73
eura, žalovaný mal pri neodstránení vád a nedorobkov právo na kolaudačnú ratu vo výške 3 693,77 eura
(čo je 10 % z ceny diela), avšak uplatnil si zádržné právo len vo výške necelých 5 % z ceny diela.
40. Súd sa preto v konaní prioritne zaoberal otázkou či bolo dôvodné uplatnenie kolaudačnej raty
žalovaným voči žalovanej faktúre, ktorá bola konečnou faktúrou za dielo.

41. Žalobca tvrdil, že žalovaný nemal dôvod na zádržné právo, kolaudačnú ratu vo výške 10 % z
ceny diela, preto že 1.) dielo bolo odovzdané protokolárne dňa 1.11.2014 bez zistených nedostatkov a
nedokončených prác a 2.) v stavebnom denníku dňa 18.8.2014 sa dohodli objednávateľ a zhotoviteľ, žedvojkrídlové dvere na príručnom sklade - objekte nebudú dodané z dôvodu kompenzácie rozdielu ceny
vchodových dverí v prospech zhotoviteľa.
42. Za týmto účelom súd vyzval žalobcu aj žalovaného, aby súdu predložili originál zápisu o odovzdaní

a prevzatí diela zo dňa 1.11.2014. Zo žalobcovho zápisu o odovzdaní a prevzatí diela súd zistil, že na
diele neboli ku dňu odovzdania zistené nedostatky ani nedokončené práce, ale bola uložená lehota
na odstránenie zistených nedostatkov a nedokončených prác A) do: 20.12.2014 a B) do: 20.12.2014.
Svedkyňa K. Y. potvrdila k originálu zápisu o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 1.11.2014, ktorý
predložil žalovaný, že do článku IV. Zápisu o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 1.11.2014 vlastnoručne

vypísala zoznam zistených nedostatkov a nedokončených prác tak, že k písmenu A) Dokladovej časti
uviedla nedodanie potvrdenia k likvidácii odpadov a k písmenu B) nedostatky a nedokončené práce
na diele - dodávku dvojkrídlových dverí - príručný sklad pri kultúrnom dome a žalobcovi stanovila
termín odstránia zistených nedostatkov a nedokončených prác do 20.12.2014. Žalobca nevedel súdu
relevantne vysvetliť z akého dôvodu sa na ním predloženom origináli zápisu o odovzdaní a prevzatí diela
nenachádzajú žiadne nedostatky, ale len termín odstránenia nedostatkov a nedokončených prác. Súd

uvádza, že zoznam nedostatkov a nedokončených prác sa nachádza na inom liste zápisu o odovzdaní
ako termín odstránenia zistených nedostatkov a nedokončených prác. Žalobca k tomu uviedol len
toľko, že prehliadol túto skutočnosť. Je nelogické, aby dielo nemalo žiadne nedostatky a nedokončené
práce a bola stanovená lehota na ich odstránenie. Napokon termín stanovený na odstránenie zistených
nedostatkov a nedokončených prác sa nachádza nad podpisom žalobcu na zápise o odovzdaní diela

veľkým písmom, ktoré nebolo možné prehliadnuť. Svedkyňa potvrdila, že nedostatky a nedokončené
práce uviedla len do jedného zápisu o odovzdaní a prevzatí diela, ale do obidvoch zápisov uviedla termín
na odstránenie nedostatkov a nedokončených prác.
43. Žalobca ďalej predložil súdu zápis zo stavebného denníka a argumentoval tým, že dňa 18.8.2014
sa dohodol s objednávateľom, že dvojkrídlové dvere na príručnom sklade nebudú dodané, z dôvodu

kompenzácie rozdielu ceny vchodových dverí v prospech zhotoviteľa. Aj k tomuto tvrdeniu žalobcu
súd vypočul bývalú starostku K. Y., ktorá uviedla, že deň 18.8.2014 sa po celú dobu hovorilo iba o
stavebných omietkach a keď podpisovala stavebný denník nenachádzal sa tam text o dohode ohľadne
dvojkrídlových dverí na príručnom sklade. Podľa vyjadrenia svedkyne zápis do stavebného denníka
dňa 18.8.2014 bol vykonaný bez jeho podpísania stavebným dozorom a pri podpisovaní záznamu

bola prítomná podľa jej výpovede len ona. Žalobca mal možnosť na pojednávaní dňa 23.2.2021 k
odstráneniu rozporu k tejto časti klásť svedkyni otázky, avšak svoje oprávnenie nevyužil a ani v tomto
smere nenavrhol žiadne dokazovanie. Napokon nie je ani logické, aby žalovaný dňa 18.8.2014 podpísal
do stavebného denníka dohodu o tom, že žalobca nedodá dvojkrídlové dvere na príručnom sklade
a následne dňa 1.11.2014 bolo nedodanie dvojkrídlových dverí uvedené žalovaným ako nedostatok

do zápisu o prevzatí diela aj s uvedením lehoty do 20.12.2014 na odstránenie tohto nedostatku,
nedokončenia prác. Svedkyňa K. Y. dňa 23.2.2021 uviedla, že žalobca žalovanému neodovzdal
stavebný denník, pričom žalovaný dňa 23.2.2021 na pojednávaní potvrdil, že povinnosť odovzdať
stavebný denník žalobcom žalovanému nebola doposiaľ splnená. Žalovaný dňa 23.2.2021 navrhol, aby
si súd zadovážil stavebný denník od žalobcu z trestného konania vedeného na ORPZ, odbor kriminálnej

polície Levice pod ČVS: ORP - 581/2 - VYS - LV - 2015. Z uznesenia ORPZ Levice zo dňa 31.10.2016
pod sp. zn. ČVS: ORP - 581/2 - VYS - LV - 2015 predloženého žalovaným súdu na pojednávaní dňa
23.2.2021vyplýva,žedotohototrestnéhokonaniabolzabezpečenýdospisuajstavebnýdenníkžalobcu
týkajúci sa rekonštrukcie kultúrneho domu Keť. Súd, ale mal za preukázané, že žalovaný osvedčil
dostatočne v konaní, že pri prevzatí diela boli zistené nedostatky a tieto boli žalovaným aj dostatočne a

určito špecifikované v zápise o odovzdaní aj s uvedením lehoty na odstránenie zistených nedostatkov a
nedokončených prác. Žalovaný dňa 9.1.2015 vyzýval žalobcu, aby okamžite dodal dvojkrídlové dvere na
príručný sklad, v opačnom prípade nevyplatenú časť žalovaný neuhradí. Žalobca súdu nepreukázal, že
odstránil zistené nedostatky a zhotovil nedokončené práce na diele a to ani ku dňu pojednávania, a preto
si žalovaný dôvodne voči žalobcovi uplatnil zádržné právo voči konečnej faktúre vystavenej žalobcom

žalovanému za rekonštrukciu kultúrneho domu v Obci Keť. Svedkyňa K. Y. potvrdila pred súdom, že
žalobca jej stále sľuboval, že zrealizuje dodávku dvojkrídlových dverí, dôvod nedodania najprv uvádzal,
že vykonal nesprávne zameranie, svoju povinnosť dodať dvojkrídlové dvere na príručný sklad si nesplnil
a napokon tento nedostatok, nedokončenú prácu uviedla aj do zápisu o odovzdaní diela a jeho prevzatí
dňa 1.11.2014. Žalobca ani k tejto časti výpovede nevyužil svoje oprávnenie položiť otázky svedkyni.

Žalovanýpreukázal,žežalobcanesplnilsvojupovinnosťdodaťdvojkrídlovédverenapríručnomskladea
to ani v dodatočnej lehote do 20.12.2014 ani neskôr, a preto si žalovaný dôvodne uplatnil voči žalovanej
sume vo výške 1 771,20 eura zádržné právo v nižšej výške na akú mal žalovaný právo podľa článku
VI. bod 6.2. Zmluvy o dielo.44. S poukazom na zistený skutkový stav, súd žalobu zamietol.
...
46. Žalovaný mal v konaní úspech v celom rozsahu, a preto mu súd priznal právo na náhradu trov

konania v rozsahu 100 %.
...
49. O výške trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.“
4. V merite veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 536 ods. 1 až 3, § 537 ods. 1

a 2, § 365 ods. 1, § 369 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej le „ObZ“) a § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie č. 21/2013“ Z. z.“). O náhrade trov rozhodol s poukazom
na ustanovenie § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v
znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
5. Opravným uznesením č. k. 13Cb/146/2017 - 320 zo dňa 09.01.2025 súd prvej inštancie opravil chyby

v písaní v záhlaví rozsudku č. k. 13Cb/146/2017 - 214 zo dňa 23.02.2021 v časti označenia žalovaného
a jeho právneho zástupcu. Opravné uznesenie bolo stranám sporu doručené dňa 21.01.2025.
6. Proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 13Cb/146/2017 - 214 zo dňa 23.02.2021 podal žalobca
v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu.
7. Odvolacie dôvody vymedzil ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. f) /nesprávne skutkové zistenia/ a písm.

h) /nesprávne právne posúdenie/ CSP.
8. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za arbitrárne, dôvodiac tým, že súd prvej inštancie sa
v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal so skutočnosťami uvedenými v stavebnom denníku zo dňa
18.08.2014 a takisto nijako nezdôvodnil, prečo práve žalovaným predložený zápis o odovzdaní a
prevzatí diela považuje za dôveryhodný a relevantný pre posúdenie opodstatnenosti žalobcovho nároku,

o to viac, ak zistenie nedostatkov žalovaný preukazoval len týmto dôkazom, ktorý sa nezhodoval s
listinou predloženou žalobcom.
9. K návrhu žalovaného na vykonanie dôkazu (vyžiadanie stavebného denníka), ktorý mal byť podľa
jeho tvrdenia sfalšovaný, a ktorý súd nevykonal s ohľadom na spoľahlivo zistený skutkový stav veci
uviedol, že tento návrh bol prednesený až na samotnom pojednávaní vo veci samej, preto sa žalobca

k nemu relevantne nemohol vyjadriť skôr. Dňom nasledujúcim po pojednávaní sa však žalobca obrátil
na Okresné riaditeľstvo PZ v Leviciach so žiadosťou o zapožičanie stavebného denníka, ktorej ku dňu
podania tohto odvolania nebolo z jeho strany vyhovené, a preto stavebný denník nemohol do konania
doložiť. Namietal, že vynechanie zápisu v stavebnom denníku je vylúčené, keďže každý zápis bol
uvádzaný chronologicky, a tie starostka obce (žalovaného subjektu) zakaždým vlastnoručne podpísala.

10. Nástojil na tom, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode, ktorej predmetom bolo nedodanie
vonkajších dvojkrídlových dverí do príručného skladu, pričom záznam o tejto skutočnosti žalobca priamo
uviedol v stavebnom denníku v zápise zo dňa 18.08.2014, a z toho dôvodu v protokole o odovzdaní
a prevzatí diela nedodanie týchto dverí ako vadu diela už neuvádzal. Nedodanie vonkajších dverí
preto nemožno považovať ani za nesplnenie zmluvnej povinnosti, ktorá by odôvodňovala uplatnenie

zádržného práva zo strany žalovaného.
11. Na základe dôvodov obsiahnutých v odvolaní žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
12. Podaním zo dňa 05.03.2021 žalobca zaslal súdu prvej inštancie fotokópiu listov stavebného denníka
č. 0760001 až 0760033, ktoré majú byť zhodné so zápisom v stavebnom denníku zo dňa 18.08.2014,

ktorý žalobca doložil do konania už skôr, a ktoré vylučujú akékoľvek pochybnosti o manipulácii so
zápisom v origináli stavebného denníka po jeho podpise starostkou žalovanej obce.
13. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním, doručeným súdu dňa 07.06.2021, v ktorom na
odvolaciu argumentáciu žalobcu reagoval nasledovne:
14. Skutočnosti uvedené v odvolaní považoval za účelové, opomínajúce hlavný listinný dôkaz (Zápis o

odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa 01.11.2014), ktorý predložil sám žalobca už pri samotnom úkone
podania žaloby. Žalobca ani v rámci podaného odvolania nevysvetlil rozpor v predmetnom listinnom
dôkaze, pričom práve táto skutočnosť je kardinálna pri posúdení hodnovernosti jednotlivých vyjadrení
žalobcu, resp. unesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu.
15. V tejto súvislosti poukázal na stranu 2 čl. IV. žalobcom predloženého zápisu, v ktorom sa neuvádzajú

žiadne nedostatky a vady diela, zatiaľ čo na strane 3 čl. IV. je ako termín odstránenia zistených
nedostatkov uvedený dátum 20.12.2014. Uvedený rozpor je o to viac zarážajúci, keď v oboch zápisoch
predložených stranami sporu je na strane 3 čl. 4 uvedený totožný termín odstránenia zistených
nedostatkov, no tieto nedostatky sú bližšie opísané len v zápise predloženom žalovaným.16. K tvrdeniu žalovaného, že zaevidovaním faktúry do účtovníctva obce žalovaný potvrdil, že dielo bolo
vykonané riadne a včas dodal, že na zistené nedostatky starosta žalovanej obce žalobcu včas upozornil
a na odstránení vytknutých nedostatkov sa strany sporu dohodli v zápise o odovzdaní a prevzatí stavby,

vrátane termínu ich odstránenia. Po márnom uplynutí lehoty žalovaný vyzval žalobcu na odstránenie
zistených nedostatkov pod hrozbou uplatnenia zádržného práva, ktoré si aj následne uplatnil. Uvedené
skutočnosti teda vyvracajú skutkové tvrdenie žalobcu, že žalovaný žiadne vady diela nenamietal.
17. Ďalej poukázal na svoju doterajšiu argumentáciu uplatnenú v konaní, ktorou namietal hodnovernosť
zápisu v stavebnom denníku na strane 07600031 a 0760032 a zotrval na tvrdení, že uvedená časť bola

žalobcom dodatočne dopísaná, o čom svedčí netypické nedodržanie okrajov, doplnenie hviezdičkou,
ako aj výpoveď v tom čase starostky žalovanej obce.
18. Z vyššie menovaných dôvodov žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok, ktorým súd
žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania, ako vecne správne potvrdil
a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
19. Žalobca v odvolacej replike okrem zhrnutia predošlej procesnej obrany namietal, že povinnosť

objasnenia rozporu v zápisoch o odovzdaní a prevzatí diela zaťažovala práve žalovaného. Žalobca
dôkazné bremeno v spore na rozdiel od žalovaného uniesol, keď súdu predložil originál zápisov o
odovzdaní a prevzatí diela, ktoré podpísala aj starostka žalovanej obce. Podozrenia o manipulácii so
zápismi v stavebnom denníku razantne odmietol, pričom pravdivosť tohto tvrdenia žalovaný nepreukázal
a dôkazné bremeno v zmysle negatívnej dôkaznej teórie neuniesol. Žalovaný takisto nevysvetlil, prečo

na ním podpísanej listine, ktorú do konania doložil žalobca, je dielo uvedené bez akýchkoľvek závad,
a ako sa jeho podpis na listinu dostal.
20. Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný odvolacou duplikou, v ktorej zhrnul už skôr uvádzané
skutočnosti a zdôraznil, že žalobca nevysvetlil rozpor, prečo sa v ním predloženom listinnom dôkaze
uvádza dátum odstránenia zistených nedostatkov, ale samotné nedostatky v ňom už uvedené nie

sú. Žalovaný naopak tento rozpor objasnil, a to predložením vlastného listinného dôkazu - zápisu o
odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa 01.11.2014, ktorý mal vo svojej dispozícii. Tento zápis, podpísaný
oboma stranami sporu v čl. IV. na strane 3. obsahuje totožný termín odstránenia zistených nedostatkov
(do 20.10.2014), avšak na rozdiel od zápisu, ktorý predložil žalobca, zápis žalovaného obsahuje
aj vymenovanie zistených nedostatkov, ktoré majú byť v určenej lehote odstránené. Je zjavné, že

žalobca účelovo presúva dôkazné bremeno na žalovaného, ktorý však svoje tvrdenia počas konania
dostatočne vysvetlil a preukázal listinnými dôkazmi. Žalovaný opätovne poprel existenciu dohody
ohľadne nedodania dvojkrídlových dverí. Takáto dohoda medzi stranami sporu uzavretá nebola. V tejto
súvislosti potom poukázal na čl. XIV. bod 14.2 Zmluvy o dielo č. 02/07/2013 zo dňa 05.08.2013, v zmysle
ktorého pre platnosť takejto dohody sa vyžaduje vyhotovenie písomného dodatku k zmluve.

21. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.
22. Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote, proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

23. Po preskúmaní napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379
a 380 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
24. Súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, keď
vykonal všetky ním predložené listinné dôkazy, ktorými preukazoval dôvodnosť svojho nároku, prihliadol
na procesnú obranu žalovaného ako aj na skutkové tvrdenia uplatnené procesnými stranami a

zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 CSP dospel k správnym
skutkovým záverom, vyplývajúcim z v konaní produkovaných dôkazov a skutkových tvrdení. Následne
súd prvej inštancie vec aj správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite a v súlade so zákonom
odôvodnil. Odvolací súd preto odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa
stotožňuje a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP nepovažuje za potrebné závery, v ňom uvedené,

opakovať.
25. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné:
26. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
27.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.28. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

29. Podľa § 365 ods. 1 CSP /Odvolacie dôvody/odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

30. Podľa § 379 CSP, /Viazanosť rozsahom odvolania/, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný
okrem prípadov, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

31. Podľa § 380 ods. 1 CSP, /Viazanosť odvolacími dôvodmi/ odvolací súd je odvolacími dôvodmi
viazaný.
32. Podľa § 381 CSP, odvolací súd nie je viazaný odvolacím návrhom.
33. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie časti ceny
diela, ktorú žalovaný odmieta zaplatiť na základe zmluvného dojednania, podľa ktorého je oprávnený

nevyplatiť žalobcovi 10 % dojednanej ceny diela v prípade, ak má dielo vady/nedorobky. Medzi
účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca pri zhotovovaní diela nedodal a nenamontoval
dvojkrídlové dvere na príručnom sklade. Sporné však bolo to, či označená povinnosť žalobcu zanikla
alebo nie.
34. Za rozhodujúce dôkazy na preukázanie svojho nároku a teda aj na preukázanie toho, že označená

povinnosť žalobcu dodať dvojkrídlové dvere zanikla, žalobca považoval podľa odvolacieho súdu najmä
záznam zo stavebného denníka zo dňa 18.08.2014 a Zápis o odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa
01.11.2014.
35. Čo sa týka Zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa 01.11.2014, v konaní boli predložené
dva originály dokumentu, každá od jednej procesnej strany, avšak s rôznym obsahom - v zápise,

predloženom žalobcom nie sú uvedené žiadne nedostatky diela, avšak v zápise, predloženom
žalovanýmsúuvedenédvanedostatkydiela(nedodaniedveríanedoloženiedokladulikvidáciiodpadov).
V súvislosti s uvedenými verziami rovnakej listiny žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd prvej
inštancie sa nevysporiadal s tým, prečo vychádzal z verzie listiny, ktorú v konaní predložil žalovaný.
36. Uvedenú námietku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže súd prvej inštancie sa s touto

námietkou dôsledne vysporiadal v odseku 42 napadnutého rozhodnutia. K dôvodom uvedeným súdom
prvej inštancie odvolací súd dodáva, že dňa 23.02.2021 bývalá starostka žalovaného p. Y.Š. ako svedok
vypovedala (čl. 209), že: „do jedného zápisu súčasne uviedla do čl. IV nedostatky a nedokončené práce,
pričom druhý zápis o odovzdaní a prevzatí stavby vlastnoručne tiež podpísala a tieto zápisy som opatrila
odtlačkom razítka obce avšak už som do zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby som do čl. IV. Nenapísala

svojou rukou nedostatky a nedokončené práce, ale na oboch zápisoch o odovzdaní a prevzatí stavby
je uvedený termín odstránenia zistených nedostatkov a nedokončených prác...“ Rozdiel medzi oboma
dokumentami je teda zrejmý z vyššie citovanej výpovede dotknutej svedkyne, ktorá uviedla, že príslušný
dokument bol vyhotovený v dvoch rôznych obsahových verziách, líšiacich sa v uvedení nedostatkov.
Oba dokumenty, teda tak verzia predložená žalobcom aj žalovaným sú autentické a ich odlišnosť bola

spôsobná osobou, oprávnenou konať v mene žalovaného v rozhodujúcom čase. Z akého dôvodu sa
tak stalo zo súdneho spisu nevyplýva. Je však nepochybné, že pre posúdenie nárokov zmluvných
strán je potrebné vychádzať z verzie listiny, ktorú predložil žalovaný, a to z dôvodu, že existencia
vád vyplýva z oboch verzií dokumentu, konkréte z časti IV, na strane 3, kde sú uvedené termíny na
odstránenie zistených nedostatkov. Aj odvolaciemu súdu sa javí ako nepravdepodobné, aby žalobca

podpísal dokument, v ktorom je veľkými písmenami uvedený termín na odstránenie nedostatkov, a
to tesne nad podpismi zmluvných strán. Žalobca doposiaľ neuviedol žiaden rozumný dôvod, prečo
by takýto dokument podpísal, ak by si nebol vedomý nedostatkov, ktoré sú uvedené len vo verziidokumentu, ktorým disponoval žalovaný. Táto verzia dokumentu naviac zodpovedá aj nesporným
skutkovým tvrdeniam oboch procesných strán o tom, že namietané dvojkrídlové dvere neboli dodané.
37. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, žalobca tvrdil, že medzi procesnými stranami došlo k dohode

o tom, že namietané dvere žalovanému nemá povinnosť dodať, pričom cena tejto časti diela mala
byť kompenzovaná žalovanému tým, že mu žalobca namiesto toho poskytol ďalšie služby, nad rámce
pôvodne dojednaných. Takáto dohoda podľa žalobcu vyplýva zo staveného denníka, konkrétne zo
záznamu zo dňa 18.18.2014 (čl. 114).
38. Podľa § 205 CSP /Verejné listiny/, listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci,

ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v
nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.
39. Dohoda procesných strán v stavebnom denníku nie je verejnou listinou, ako to predpokladá § 205
CSP, keďže nejde o listinu vydanú orgánom verejnej moci, ani nebola osobitným predpisom vyhlásená
za verejnú. Ide teda o listinu súkromnú.
40. Členenie listín na súkromné a verejné má význam pri hodnotení dôkazov. Ak niekto namieta obsah

verejnej listiny, musí dokázať, že obsah tejto listiny je iný. Na spochybnenie obsahu súkromnej listiny
postačí, ak protistrana toho, kto sa súkromnej listiny dovoláva, označí obsah alebo pravosť súkromnej
listiny za pochybnú/nesprávnu. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu pri súkromných listinách odvolací súd
poukazuje na nasledovné rozhodnutia najvyšších súdnych autorít:
41. Zmluva spísaná inak ako vo forme notárskej zápisnice nie je verejnou listinou, u ktorej by sa

predpokladalapravdivosťapravosťjejobsahu.Obsahsúkromnejlistinyjepotrebnédokazovať.Dôkazné
bremeno pritom leží na tom účastníkovi, ktorý zo súkromnej listiny vyvodzuje pre seba priaznivé
dôsledky. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 120/2020 zo 19. augusta 2020)
42. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien.
Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno

tieto skutočnosti preukázať.
Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta
prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch

konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,
že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno

ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho
nepovažujezapravdivé)aninazákladenavrhnutýchdôkazov,aninazákladedôkazov,ktorésúdvykonal
bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.
Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť

svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom,
tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba.
Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy,
potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie
bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak

v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa
hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka
väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou
hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje

jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané,
jednak nositeľa dôkazného bremena. Tak napr. v spore o zaplatenie kúpnej ceny má predávajúci ako
žalobca bremeno tvrdenia, že s kupujúcim ako žalovaným uzavrel kúpnu zmluvu a že žalovaný kúpnu
cenu riadne a včas nezaplatil. Z tohto bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné
len pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva bola uzavretá. Ak táto skutočnosť bude preukázaná,

žalobca uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno. Naopak žalovaný, ak sa chce úspešne
brániť, musí tvrdiť, že kúpnu cenu zaplatil a o svojom tvrdení ponúknuť dôkazy (ak nebude na mieste
obrana námietkou premlčania, započítania a pod.). Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného
bremena medzi účastníkmi v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnostiúčastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo
okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V

priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní
dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú
teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na
nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
Napríklad od žalobcu nemožno požadovať, aby preukazoval, že mu žalovaný ešte nevrátil požičané

peniaze. V takomto alebo podobnom prípade je na žalovanom, aby tvrdil a preukazoval, že pôžičku už
vrátil.
V prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným uzavrel zmluvu o peňažnej
pôžičke, že túto pôžičku aj reálne poskytol a že žalovaný časť z nej nevrátil. Z tohto bremena tvrdenia
mal dôkaznú povinnosť preukázať uzavretie zmluvy, teda existenciu právneho vzťahu z pôžičky a jej
skutočné poskytnutie. Tieto skutočnosti žalobca preukázal (medzi účastníkmi ani neboli sporné). Pokiaľ

sa žalovaný proti žalobe bránil tvrdením, že pôžičku vrátil v celom rozsahu, bolo jeho povinnosťou toto
svoje tvrdenie preukázať. Na jeho preukázanie predložil písomné potvrdenie o vrátení celej pôžičky v
neoverenej fotokópii. Nemožnosť predloženia originálu tejto listiny odôvodnil tým, že mu bol odcudzený
pri vlámaní sa do jeho firmy. Pokiaľ žalobca poprel pravosť predloženej neoverenej fotokópie potvrdenia
označiac ho za podvrh, nedošlo tým podľa názoru dovolacieho súdu k presunu, resp. k prerozdeleniu

dôkaznéhobremena,vtomzmysle,žebyžalobcovivzniklapovinnosťpreukázaťsvojetvrdenie,želistina
nie je pravá. U súkromných listín je treba rozlišovať ich pravosť, teda skutočnosť, že súkromná listina
pochádza od toho, kto je v nej uvedený ako vystaviteľ, a správnosť, t.j. pravdivosť. Ak vystaviteľ popiera
pravosť súkromnej listiny, leží dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny na tom účastníkovi, ktorý zo
skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Bolo preto povinnosťou

žalovaného preukázať pravosť predloženej listiny, teda to, že potvrdenie o vrátení pôžičky v celom
rozsahu bolo skutočne vystavené žalobcom. Tento záver možno vyvodiť aj uplatnením spomínanej
tzv. negatívnej dôkaznej teórie na danú situáciu. Žalobca tým, že poprel pravosť predloženej listiny v
podstate tvrdil, že ju nikdy nevystavil, teda tvrdil jej neexistenciu. Preukázanie reálnej neexistencie listiny
nebolomožnéodnehospravodlivopožadovať,lebopodľauvedenejteóriesaneexistenciaurčitejprávnej

skutočnosti majúca trvajúci charakter zásadne nepreukazuje.
Odvolací súd vychádzajúc z nesprávneho uplatnenia dôkaznej povinnosti žalobcu dospel k
nesprávnemu právnemu záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcom s následkom znášania pre
neho nepriaznivého rozhodnutia, t.j. zamietnutia žaloby. /uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo
13/2009 z 24. februára 2010

43. Aplikujúc skôr citované rozhodnutia na prejednávanú vec je potrebné dospieť k záveru, že žalovaný v
danom prípade namietol obsah súkromnej listiny, ktorej sa dovolával žalobca - dohody procesných strán
o tom, že žalobca nemá povinnosť dodať namietané dvere. Keďže sa jednalo o súkromnú listinu (bez
ohľadu na to, či to bola kópia alebo originál listiny), dôkazné bremeno o uzavretí dohody v stavebnom
denníkusapresunulonažalobcu,ktorýmalnaúspechvsporepreukázať,žeknamietanejdohodedošlo.

Žalobca však takúto dohodu nepreukázal inak, ako namietanou súkromnou listinou. Preto je potrebné
dospieť k záveru, že žalobca dôkazné bremeno o uzavretí dohody, obsiahnutej v stavebnom denníku,
neuniesol.
44. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že žalobca síce preukázal, že mu žalovaný nezaplatil časť ceny
diela v rozsahu žalovanej istiny, avšak v konaní bolo zároveň preukázané, že dotknuté dielo nevykonal v

celomrozsahu.Zároveňžalobcanepreukázaldohodu,ktorábyhooprávňovalapovažovaťdielozaúplne
dokončené. Z dojednanej zmluvy o dielo potom vyplýva, že časť ceny diela, ktorú žalovaný žalobcovi
nezaplatil, žalovaný oprávnene zadržiava, a to na základe bodu VI, bod 6.2 zmluvy o dielo.
45. Ďalšími odvolacími námietkami žalobcu sa už odvolací súd nezaoberal, pretože ich vyhodnotenie by
nemalo žiaden vplyv na výsledok konania vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal dohodu procesných

strán o tom, že žalobca namietané dvere nebol povinný dodať.
46. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné a
nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
47. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.

1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa
§ 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.48. Toto rozhodnutie senát prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§
447 písm. d/ a e/ CSP).