Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. august 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/89/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1324207387
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1324207387.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu
JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu: Tatra banka, a.s., Hodžovo
námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930, právne zastúpený: RASLEGAL, s.r.o., Mostová 2, 811
02 Bratislava - Staré mesto, IČO: 36 855 561 proti žalovanej: T.. I. O., G.. X.X.XXXX, K. I. XXX/XXX, XXX
XX A., právne zastúpená: JUDr. Karol Spišák, advokát, Bajkalská 5/C, 831 04 Bratislava - mestská časť

Nové Mesto, IČO: 30 795 541 o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III. č.k.
64Cb/127/2024-129 zo dňa 27.4.2025 v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 64Cb/127/2024-129 zo dňa
27.4.2025 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zriadil záložné právo v prospech žalobcu k
nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovanej o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku,
vedené Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre k.ú. O., v obci Bratislava - m.č. O.,
v okrese Bratislava V, na LV č. XXXX ako: - byt č. X situovaný na 3. poschodí vo vchode Y. X
nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné č. XXXX postavenom na pozemku parc. č. XXX, - k bytu
prislúchajúci spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu ako

aj na zastavaných a priľahlých pozemkoch o veľkosti 7247/628574 k celku a to konkrétne na pozemku
parcely registra „C“, parc. č. XXX o výmere 809 m2, zastavaná plocha a nádvorie.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom z 27.3.2025 domáhal, aby súd nariadil
zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi záložné právo v jeho prospech na nehnuteľnosti špecifikovanej
v návrhu. Záložné právo malo zabezpečiť náhradovú pohľadávku žalobcu voči žalovanej.

3. Žalobou vo veci samej sa žalobca domáhal voči žalovanej určenia neúčinnosti zmluvy o prevode
obchodného podielu v spoločnosti Bazenári s.r.o. v zmysle ust. § 42b Občianskeho zákonníka. Žalobca
v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že žalovaná nie je dlžníkom žalobcu z titulu
Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX avšak sporným prevodom obchodného podielu (žaloba
vo veci samej) vznikla žalobcovi voči žalovanej náhradová pohľadávka nakoľko mal z odporovaného

právneho úkonu prospech. Nárok žalobcu podľa jeho vyjadrenia vznikol tým, že sporný obchodný
podiel dlžníka vyňal z dosahu žalobcu tým, že ho ďalej previedla na tretiu osobu. Uviedol, že žalovaná
je partnerom dlžníka a snažia sa sofistikovanými úkonmi ukrátiť žalobcu pri vymáhaní jeho nárokov.
Žalobca uviedol, že žalovaná nehnuteľnosť využíva na podnikateľské účely a nadobudla ju darovaním
od matky a brata dlžníka žalobcu. Z toho dôvodu je žalobca presvedčený, že je vhodné dočasne upraviť
pomery medzi stranami sporu zriadením sudcovského záložného práva, čím v budúcnosti nebude

dochádzať k ďalším únikom majetku (ku ktorým už došlo) a tým nedôjde k zmareniu exekúcie. Žalobca
má za to, že žalovaná už viackrát participovala na ukracujúcich úkonoch a preto je reálna obava žalobcu,že žalovaná vykoná ďalší úkon, ktorým sa zbaví majetku. Konanie žalovanej spolu s dlžníkom označil
žalobca ako „vopred pripravený plán“. Ako posledný ukracujúci úkon žalobca označil prevod sporného
obchodného podielu počas konania zmluvou zo dňa 10.10.2024 na aktuálneho vlastníka.

4. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1,ods. 2 písm. d/, §
326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 333, § 334, § 337, § 343 ods. 1 a 3, § 344 zák. č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.). Po preskúmaní a po vyhodnotení skutočností a tvrdení
obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v nadväznosti na obsah všetkých listín

predložených žalobcom a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel súd prvej inštancie k
záveru, že sú splnené predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

5. Podľa súdu prvej inštancie žalobca uniesol dôkazné bremeno preukázania potreby bezodkladnej
úpravy pomerov účastníkov. Žalobca preukázal dôvodnosť obavy z ohrozenia budúcej vymožiteľnosti
svojho nároku. V konaní vo veci samej je nesporné, že žalovaná po podaní žaloby o určenie neúčinnosti

zmluvy o prevode obchodného sporného obchodného podielu tento ďalej previedla na tretiu osobu čím
vytvorila dôvodnú obavu žalobcu z ohrozenia budúcej vymožiteľnosti jeho nároku v prípade úspechu
vo veci samej. Spolu so skutočnosťou, že žaloba vo veci samej je postavená na tvrdení žalobcu, že na
žalovanú bol prevedený obchodný podiel dlžníka v snahe zmariť uspokojenie súdom priznaného nároku
žalobcu voči dlžníkovi postačuje na to, aby súd zabezpečovacie opatrenie v navrhovanom znení nariadil

a dočasne tak obmedzil žalovanú v nakladaní s predmetnou nehnuteľnosťou.

6. Súd prvej inštancie poukázal aj na primeranosť rozsahu zabezpečenia navrhovaného žalobcom.
Predmetné nehnuteľnosti do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ostanú vlastníctvom žalovanej,
ktorá ich bude môcť naďalej komerčne využívať. Jediným dôsledkom nariadeného zabezpečovacieho

opatrenia bude obmedzenie nakladania s nehnuteľnosťami.

7. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná.

8. Žalovaná svoje odvolanie odôvodnila v súlade s ust. § 365 ods. 1 písm. b,), f) a h) C.s.p. Žalovaná

v odvolaní uviedla, že v bode 22. odôvodnenia uznesenia v prvej vete súd konštatoval, že žalobca
uniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov, avšak
neuviedol konkrétne akými tvrdeniami a dôkazmi to mal žalobca preukázať, preto absentujú úvahy
súdu ohľadom vyhodnotenia skutkových zistení a logické zdôvodnenie takéhoto záveru, o to viac, keď
bezodkladná potreba úpravy pomerov nie je zákonným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia podľa § 343 ods. 1 C.s.p.. Rovnako v bode 22. odôvodnenia uznesenia v druhej vete súd
uviedol, že žalobca vraj preukázal aj dôvodnosť obavy z ohrozenia budúcej vymožiteľnosti svojho
nároku, avšak opätovne bez toho, aby náležite objasnil, na základe akých tvrdení a dôkazov vyvodil
takýto záver. V tretej a štvrtej vete bodu 22. odôvodnenia napadnutého uznesenia súd rovnako len
všeobecne uviedol, že žalobca uniesol dôkazné bremeno týkajúce sa obavy z konania žalovanej,

ktoré by ohrozilo vymožiteľnosť tvrdeného nároku žalobcu, avšak v odôvodnení absentuje konkretizácia
akéhokoľvek konania žalovanej, v dôsledku čoho chýba aj vysvetlenie, prečo by tým ktorým konaním
žalovaná ohrozovala vymožiteľnosť nároku žalobcu. Súdu v podstate na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia postačilo len to, že žalobca podal voči žalovanej žalobu o určenie neúčinnosti právneho
úkonu, po podaní tejto žaloby žalovaná, ktorá zdôrazňovala, že nevedela ani o podanej žalobe, ani

o dlhu dlžníka - P. C. voči žalobcovi previedla obchodný podiel na tretiu osobu, avšak súd ani tento
svoj záver náležite neodôvodnil, len prevzal tvrdenie žalobcu, že tento prevod bol vykonaný v snahe
zmariť uspokojenie súdom priznaného nároku žalobcu voči dlžníkovi, napriek tomu, že až v konaní
vo veci samej bude súd posudzovať, či tento právny úkon bol naozaj vykonaný v snahe zmariť
uspokojenie pohľadávky žalobcu ako veriteľa voči dlžníkovi, preto súd pri vydávaný zabezpečovacieho

opatrenia nebol oprávnený vysloviť takýto právny záver; rovnako súd predčasne a nesprávne uviedol,
že nárok žalobcu voči dlžníkovi bol priznaný súdom, pretože doposiaľ rozhodnutie nie je právoplatné
a vykonateľné; konajúci súd tak pri rozhodovaní o návrhu svojím postupom prekročil svoju právomoc,
a preto je celé uznesenie nezákonné, V uznesení absentuje akékoľvek skúmanie a posúdenie danosti
nároku žalobcu na náhradovú pohľadávku voči žalovanej ako aj osvedčenie jej výšky, rovnako súd vôbec

nevysvetlil, prečo sa nezaoberal ani hodnotou predmetu záložného práva.

9. Žalovaná má taktiež za to, že žalobca v zmene žaloby uvádza, že sa domáha náhrady za
plnenie toho, čo ušlo zo sféry dlžníka odporovateľným právnym úkonom, teda hodnoty ušlého majetku.Žalovaná ma za to, že žalobca si nesprávne právne vyložil „právo na náhradu“ podľa § 42b ods.
4 Občianskeho zákonníka. V zmysle výkladu súdov ide o výšku prospechu, ktorý žalovaná mala z
odporovateľného právneho úkonu a nie o hodnotu predmetu tohto úkonu. Žalobca preto nezdôvodnil a

nepreukázal, že by žalovaná mala prospech z prevodu obchodného podielu z pôvodného spoločníka,
P. C.T., na ňu a následne z nej na tretiu osobu, potom zostáva aj sporná výška prípadnej náhradovej
pohľadávky. Žalobca mal možnosť zadovážiť si už pred samotným súdnym konaním dostatok dôkazov,
napr. nahliadnutím do spisu registrového súdu a získať zmluvy o prevode obchodných podielov,
následne si aj zadovážiť iné dôkazy, aby preukázal a zdôvodnil existenciu a výšku pohľadávky, ktorej

podstata tkvie v tom, či žalovaná mala alebo nemala prospech z prevodov obchodných podielov.
Bez zodpovedania a preukázania tejto spornej skutočnosti nie je daný nárok žalobcu, a preto súd
výlučne na základe všeobecných tvrdení žalobcu o získaní prospechu žalovanej opierajúc sa len o
účtovnú závierku spoločnosti Bazenári s. r. o. za rok 2023, ktorý nie je relevantný, nemohol vyvodiť
danosť budúceho nároku žalobcu voči žalovanej na zaplatenie tzv. náhradovej pohľadávky. Žalovaná
jednoznačne namieta, že by mala z prevodov obchodného podielu prospech, pretože obchodný podiel

nadobudla za cenu 4.500,- Eur a následne ho predala za cenu 1.000,- Eur, k čomu predložila zmluvu o
prevode obchodného podielu zo dňa 25.9.2024. Žalovaná má za to, že z odporovaného právneho úkonu
nemala žiaden prospech, ale iba stratu 3.500,- Eur.

10. Podľa žalovanej nebola dodržaná ani zásada proporcionality zabezpečenej pohľadávky žalobcu a

majetku žalovanej, ktorý má byť postihnutý. Súd mohol len hypoteticky uvažovať o výške pohľadávky
rovnajúcej sa hodnote obchodného podielu zapísaného v obchodnom registri, t.j. 20.000,- Eur, avšak
táto mohla byť aj v oveľa nižšej hodnote, pričom hodnota nehnuteľnosti je okolo 215.000,- Eur, čo je
neprimerané k výške pohľadávky žalobcu, ktorú má zabezpečovať. Žalovaná ďalej uviedla, že so svojím
bytom, ktorý je predmetom zabezpečenia, od jeho získania do vlastníctva nijako nenakladala a ani

nenakladá, Žalobca podľa žalovanej nepreukázal žiadnu hrozbu ohľadom predaja (napr. inzeráty na
predaj bytu), zaťaženia bytu (napr. dlhy žalovanej), rovnako žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani v
tom smere, že by sa žalovaná zbavovala akéhokoľvek svojho majetku, hoci tvrdí, že viackrát tak konala.
Žalovaná síce previedla obchodný podiel na tretiu osobu po spísaní žaloby žalobcu zo dňa 24.09.2024
voči nej, ale skôr, ako sa o tejto žalobe vôbec dozvedela, pretože Zmluva o prevode obchodného podielu

bola podpísaná dňa 25.09.2024, teda len jeden deň po spísaní žaloby, pričom žalovaná nemá vedomosť
o tom, v ktorý deň podal žalobca žalobu na súd (mohla byť podaná aj po podpísaní Zmluvy o prevode
obchodného podielu).

11. Žalovaná ďalej tvrdila, že vo svojom vyjadrení zo dňa 10.2.2025 adekvátne reagovala na účelové

a vyfabulované tvrdenia žalobcu, uvádzala konkrétne dôvody a na podporu svojich tvrdení predložila aj
relevantné dôkazy. Žalobca reagoval na tieto skutočnosti tak, že ich rozporoval len vo všeobecnej rovine
a týmito nepodstatnými a nesúvisiacimi informáciami žalovaná len zahlcuje súd.

12. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril v písomnom podaní zo dňa 3.7.2025, v ktorom uviedol,

že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne. Žalovanú záložné právo nijako
nad mieru primeranú pomerom nezaťažuje, nebráni jej byt ďalej užívať, prenajímať a požívať z neho
úžitky. Ak žalovaná nehodlá previesť vlastnícke právo k bytu (čo ani netvrdí), potom ju zabezpečovacie
opatrenie nijako neobmedzuje a je voči nej bez právneho významu. V opačnom prípade je jeho
zriadenie dôvodné ako potvrdzuje aj súdna prax. Navyše, ide o sudcovské záložné právo, ktoré je

viazané na pohľadávku žalobcu voči žalovanej. Ak táto neexistuje, ani záložné právo nemá žiadny
obsah. Pokiaľ existuje, je dôvodné - s ohľadom na doterajšie konanie žalovanej - aby bol jej majetok
zabezpečený až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Podľa žalobcu žiadne z tvrdení, ktoré
žalovaná vo svojom odvolaní prezentuje, zriadené zabezpečovacie opatrenie dôvodne nespochybňuje.
Všetky ňou uvádzané námietky smerujú výlučne k otázkam dôvodnosti meritórneho nároku, ktoré môžu

byť relevantné pre rozhodnutie o žalobe vo veci samej a nie o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Na ich zodpovedanie je potrebné vykonať riadne dokazovanie a preto nemožno v tejto fáze
súdnehokonaniatvrdiť,ženamiuplatnenýnárokjevylúčenýalebonedôvodný.Právenaopak,objektívne
sa musí javiť ako predbežne daný, resp. osvedčený.

13. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie dal v rámci odôvodnenia napadnutého uznesenia síce
stručné avšak jasné odpovede na všetky podstatné otázky. Ďalej uviedol, že nemožno opomínať
skutočnosť, že dlžník žalobcu a druh žalovanej sa dlhodobo vyhýba splneniu svojich záväzkov voči
žalobcovi a opakovane realizuje úkony smerujúce k ukracovaniu veriteľov. Okrem prevodu obchodnéhopodielu v spoločnosti Bazenári, s.r.o. (ďalej len „Bazenári“), previedol druh žalovanej, P. C., na tretiu
osobu - svojho dovtedajšieho spoločníka (Q. Z.) v tejto spoločnosti aj svoj obchodný podiel v spoločnosti
MyPower, s.r.o., so sídlom Furdekova 2, 851 03 Bratislava, IČO: 53 925 483 (ďalej len „MyPower“). To

všetko zároveň približne dva týždne pred prevodom obchodného podielu v spoločnosti Bazenári, s.r.o.
za symbolickú cenu 100,- € (1/25 hodnoty nominálneho vkladu spoločníka), hoci spoločnosť MyPower
v danom čase vykázala tržby v hodnote 1.500.000,- Eur, a zisk vo výške 190.000 Eur; zmluvou s
rovnakým formátovaním, obsahom, preklepmi a chybami (napr. bod 8. predmetných zmlúv, kde sa
uvádza: „Kupujúci vyhlasuje, že vyhľadom na fakt...“). Nejde preto o ojedinelý prevod obchodného

podielu, ale o systematické konanie dlžníka s cieľom skrývať majetok pred veriteľmi prostredníctvom
svojej družky a ďalších osôb. To všetko navyše len dva až tri mesiace pred tým ako bol súdom
prvej inštancie (zatiaľ neprávoplatne) zaviazaný na úhradu pohľadávky žalobcu. V ukracujúcom konaní
dlžníka následne pokračovala aj jeho družka - žalovaná, ktorá po podaní žaloby na určenie neúčinnosti
prevodu obchodného podielu v spoločnosti Bazenári, s.r.o. tento ďalej previedla na tretiu osobu, čím
zmarila účel podanej žaloby. Z tohto dôvodu žalobca musel pristúpiť k zmene žaloby a voči žalovanej

požadovať náhradovú pohľadávku, ktorej presná výška bude ustálená v rámci konania vo veci samej
po vykonaní príslušného dokazovania. Už týmto zmarením pôvodnej žaloby vytvorila dôvodnú obavu,
že prípadná exekúcia, či už voči dlžníkovi alebo žalovanej, bude ohrozená. Aktuálne žalobcovi totiž nie
je známy žiadny iný majetok žalovanej, z ktorého by sa v rámci prípadnej exekúcie mohol uspokojiť. Ak
by teda došlo aj k prevodu zabezpečeného bytu, žalovanej a ani dlžníkovi by už nezostal žiadny ďalší

exekvovateľný majetok.

14. K dôvodnosti uplatnenej náhradovej pohľadávky žalobca uviedol, že táto vzniká ex lege momentom
ďalšieho prevodu ušlého majetku. Už len skutočnosť, že došlo k ďalšiemu prevodu obchodného podielu
v spol. Bazenári, s.r.o. na tretiu osobu dostatočne osvedčuje existenciu náhradovej pohľadávky. V

tejto fáze konania je bezpredmetná samotná výška náhradovej pohľadávky, nakoľko táto bude opäť
predmetom až skúmania vo veci samej.

15. K tvrdeniam žalovanej, že predmetný podiel nadobudla za 4.500,- Eur a následne s odstupom
približne ôsmych mesiacov tento predala za 1.000,- Eur, sa javia ako nelogické už len v kontexte verejne

dostupných údajov, keď z obchodného registra vyplýva, že výška vkladu spoločníka do základného
imania je v sume 20.000,- Eur. Súčasne z účtovnej závierky je zjavné, že spoločnosť vlastní majetok
v hodnote cez 50.000,- eur a výnosy z hospodárskej činnosti dokonca v roku 2024 navýšila z 87.000,-
Eur na 147.000,-. Podľa žalobcu je nelogické, aby hodnota obchodného podielu živej a prosperujúcej
spoločnosti bola viac ako štvornásobne nižšia ako hodnota základného imania a súčasne sa táto v

priebehu roka následne ešte raz viac ako štvornásobne znížila hoci hospodárske výsledky spoločnosti
sa zlepšili o viac ako 40 %. Skutočná hodnota obchodného podielu bola podľa žalobcu zásadne vyššia
ako to tvrdí žalovaná, čo plánuje preukázať znaleckým ocenením hodnoty tohto obchodného podielu v
rámcidokazovaniavovecisamej.Žalovanádoposiaľnepreukázalaanilenuhradeniedohodnutejodplaty
a teda nemožno vylúčiť, že obchodný podiel dokonca nadobudla bezodplatne. Ak teda žalovaná tvrdí,

že obchodný podiel predávala so stratou (čo sa nám javí ako nepravdivé už len s ohľadom na zlepšené
hospodárske výsledky spoločnosti), poukazujme na to, že výšku prospechu je nevyhnutné určiť ako
rozdiel medzi reálnou hodnotou obchodného podielu v čase jeho prevodu a tým, čo žalovaná vynaložila
na jeho nadobudnutie (v tejto chvíli sa javí, že žalovaná na jeho nadobudnutie nevynaložila žiadne
prostriedky). Pokiaľ žalovaná ďalej tvrdí, že nemala vedomosť o záväzku dlžníka, svojho druha, voči

žalobcovi podľa ustálenej rozhodovacej praxe samotné popretie vedomosti žalovanej o dlhoch blízkej
osoby(ideodruha)nepostačuje.Aopäťideoskutočnosti,ktorébymohlibyťrelevantnéažpreposúdenie
nároku vo veci samej.

16. Žalobca taktiež uviedol, že mu nie je známy žiadny iný majetok dlžníka alebo žalovanej a

takýto ani žalovaná neidentifikuje. Pohľadávku žalobcu preto nie je možné zabezpečiť žiadnym iným
majetkom. Z tohto dôvodu možno považovať majetok zabezpečený záložným právom za primeraný, aj
keďtentozrejmeprevyšujehodnotuzabezpečovanejpohľadávky(čovšaknebolodoposiaľpreukázané).
Vsúčasnostiniejeustálenákonkrétnavýškapohľadávkyžalobcu,pričompodľažalobcumalprevádzaný
obchodný podiel podstatne vyššiu hodnotu ako tvrdí žalovaná. Zároveň bol žalobca ukrátení až do výšky

nárokov voči jej druhovi, ktoré súd zatiaľ neprávoplatne priznal v rozsudku č.k.: B5-23Cb/39/2021 zo dňa
13.3.2024. Tento predstavuje sumu približne 65 tisíc eur len na istine a úrokoch z omeškania (plynúcich
od januára 2020.17. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal
odvolanie podľa § 379 a 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a po oboznámení
sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovanej dospel k záveru, že odvolanie

proti uzneseniu nie je dôvodné.

18. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

19. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

21. Podľa § 328 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

22. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

23. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

24. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 344 C.s.p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.

25. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr
judikovaná.

26. Pre vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí byť osvedčené naplnenie
základných predpokladov vymedzených v Civilnom sporovom poriadku. Týmito predpokladmi sú
spôsobilý predmet záložného práva, osvedčenie existencie peňažnej pohľadávky, keďže zriadené
záložné právo môže zabezpečovať iba peňažnú pohľadávku a existencia obavy z budúceho zmarenia

exekúcie, pričom všetky tieto predpoklady musia byť naplnené súčasne.

27. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej
pohľadávky v exekučnom konaní. Týmto spôsobom sa tak má posilniť, okrem iného, vymožiteľnosť
pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy z budúceho zmarenia exekúcie musí súd

vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva,
ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená.
Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré
osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Bez osvedčenia
hrozby zmarenia budúcej exekúcie samozrejme nie je možné zabezpečovacie opatrenie nariadiť.

28. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový
stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, a keďže v celom rozsahu zdieľa aj jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s
odôvodnením napadnutého uznesenia, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. konštatuje

správnosť jeho dôvodov. V danom prípade preto nie je potrebné, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia
odvolací súd opakoval tie isté skutkové a právne závery obsiahnuté v napadnutom uznesení súdu prvej
inštancie. Zároveň odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalovanej nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie odkloniť, nakoľkoani tvrdenia žalovanej uvádzané v odvolaní neodôvodňujú záver o potrebe zrušenia uznesenia, ktorým
bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie.

29. V zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd
uvádza,žežalobcariadne osvedčilexistenciuobavyzbudúcehozmareniaexekúcie.Žalobcapovažoval
za hrozbu budúcej exekúcie jeho nárokov voči žalovanej skutočnosť, že žalovaná previedla na tretiu
osobu obchodný podiel v spoločnosti Bazenári, s.r.o., ktorý nadobudla na základe právneho úkonu,
voči ktorému sa žalobca domáha určenia jeho neúčinnosti. Práve v dôsledku uvedeného bola žalobca

nútený požiadať o pripustenie zmeny petitu svojej žaloby tak, že namiesto určenia neúčinnosti prevodu
obchodného podielu sa domáha zaplatenia tzv. náhradovej pohľadávky.

30. Odvolací súd v tejto súvislosti musí zhodne so súdom prvej inštancie skonštatovať, že už uvedené
skutočnosti osvedčujú potrebu zriadenia zabezpečovacieho opatrenia a to obzvlášť v kontexte ďalších
skutočností uvádzaných žalobcom v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj ním predložených

dôkazov. Je tak možné konštatovať, že žalobca osvedčil, že uzatvoril dňa 25.6.2018 so spoločnosťou
RK group, s.r.o. zmluvu o splátkovom úvere č. MU-XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol tejto
spoločnosti úver vo výške 35.000,- Eur, pričom súčasťou zmluvy bolo aj učiteľské vyhlásenie P. C..
Žalobca zároveň osvedčil, že spoločnosť RK group, s.r.o. ani napriek výzve žalobcu ako veriteľa svoj
záväzok nesplnila. Svoj záväzok si nesplnil ani P. C. ako ručiteľ, naopak previedol svoj obchodný podiel

na žalovanú. Možno teda považovať za osvedčený nárok žalobcu domáhať sa určenia neúčinnosti
právneho úkonu - zmluvy o prevode obchodného podielu, na základe ktorej žalovaná nadobudla
obchodný podiel v spoločnosti Bazenári, s.r.o. Zároveň bolo osvedčené aj to, že po podaní žaloby o
určenie neúčinnosti žalovaná previedla svoj obchodný podiel ďalej na tretiu osobu. Zbavila sa teda
majetku, z ktorého by žalobca mohol, v prípade svojho úspechu v konaní o určenie neúčinnosti prevodu

obchodného podielu, aspoň čiastočne uspokojiť svoje nároky voči P. C.. Zároveň žalovaná prevodom
obchodného podielu zmarila žalobcovu pôvodnú žalobu o určenie neúčinnosti zmluvy o prevode
obchodného podielu a žalobca je v súčasnosti nútený domáhať so voči nej náhradovej pohľadávky.

31. Uvedené skutočnosti reálne osvedčujú naplnenie všetkých predpokladov pre nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia. Ani samotná žalovaná vo svojom odvolaní neuviedla skutočnosti, ktoré
by existenciu týchto predpokladov spochybňovali. Žalovaná vo svojom odvolaní uviedla, že obchodný
podiel v spoločnosti Bazenári, s.r.o. od P. C. za cenu 4.500,- Eur a následne ho odpredala za sumu
1.000,- Eur. Uvedené sumy, v kontexte hospodárskych výsledkov spoločnosti Bazenári, s.r.o., ktoré
vyplývajú z jej účtovnej uzávierky, nesvedčia o tom, že by ceny za prevod obchodného podielu

zodpovedali ich reálnej hodnote. Spoločnosť Bazenári, s.r.o len podľa účtovnej uzávierky za rok 2023
mala majetokvovýške55.292,-Eur,obratvovýške87.726,-Eur.Jetak zrejmé,žespoločnosťBazenári,
s.r.o. vlastní majetok, vykonáva činnosť, dosahuje zisk, pričom samotná výška majetku mnohonásobne
prevyšuje sumu, za ktorú žalovaná podiel v spoločnosti nadobudla a aj sumu, za ktorú tento podiel
ďalej previedla. Žalovaná túto skutočnosť nijako nezdôvodnila a nevysvetlila prečo realizovala prevody

obchodného podielu bez primeraného protiplnenia. Žalovaná teda neuviedla nič, čo by spochybňovalo
záver, že tieto prevody neboli realizované z ekonomických dôvodov.

32. Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalovanej vo vzťahu k nenaplneniu podmienky
primeranosti zabezpečovacieho opatrenia a to vzhľadom na hodnotu nehnuteľnosti, ku ktorej bolo

zabezpečovacím opatrením zriadené záložné právo, vo vzťahu k výške prípadného nároku žalobcu
voči žalovanej. Žalovaná v odvolaní prezentovala, že hodnota nehnuteľnosti mnohonásobne prevyšuje
hodnotu prípadnej pohľadávky žalobcu. Odvolací súd sa predovšetkým nestotožnil s tvrdením žalovanej,
že maximálna hodnota tzv. náhradovej pohľadávky predstavuje sumu 20.000,- Eur. V prípade, ak
odporovateľným úkonom bol prevod obchodného podielu, výšku náhradovej pohľadávky podľa §

42b ods. 4 Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať s cenou, za ktorú bol obchodný podiel
prevedený ani s hodnotou peňažného vkladu viažuceho sa k tomuto obchodnému podielu. V takomto
prípade sa bude výška náhradovej pohľadávky odvíjať od reálnej hodnoty prevádzaného obchodného
podielu. Práve reálna hodnota obchodného podielu predstavuje získaný prospech v zmysle citovaného
zákonnéhoustanovenia.Tusúdopäťpoukazujenaskutočnosť,žesamotnápohľadávka,ktorúsižalobca

uplatňujevočiP.C.M.ajspríslušenstvompresahujesumu60.000,-Eur.Osvedčenoujeajskutočnosť,že
reálna hodnota obchodného podielu v spoločnosti Bazenári, s.r.o. zohľadňujúci majetok tejto spoločnosti
vo výške viac ako 50.000,- Eur musí presahovať sumu, za ktorú P. C. tento obchodný podiel previedol
žalovanej a teda aj výška náhradovej pohľadávky bude vyššia ako suma, za ktorú žalovaná obchodnýpodiel nadobudla. V súvislosti s primeranosťou zabezpečovacieho opatrenia nariadeného súdom prvej
inštancie nemožno opomenúť ani fakt, že z tvrdenia žalobcu vyplýva, že tento nezistil, že by žalovaná
vlastnila akýkoľvek iný majetok (napr. nižšej hodnoty), na ktorý by sa zabezpečovacie opatrenie mohlo

vzťahovať. Ani žalovaná vo svojom odvolaní neuviedla na podporu svojho tvrdenia o neprimeranosti
zabezpečovacieho opatrenia, že by vlastnila aj iný majetok, ktorý by bol na jeho zriadenie vhodný. V
kontexte skutočnosti, že v súčasnosti nie je známe, že by žalovaná vlastnila aj iný majetok, na ktorý by
sa mohlo zabezpečovacie opatrenie vzťahovať odvolací súd nedospel k záveru, že by zabezpečovacie
opatrenie nariadené súdom prvej inštancie porušovalo zásadu primeranosti.

33. V neposlednom rade odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že peňažná pohľadávka,
ktorej budúca exekúcia má byť zabezpečovacím opatrením zabezpečená nemusí byť nepochybne
preukázaná, ale musí byť aspoň osvedčená. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou
riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie
o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie

skutočností, ktoré by odôvodňovali nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa posudzuje len podľa
návrhu a k nemu priložených listín. Uvedený postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1
C.s.p. v spojení s § 344 C.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu zabezpečovacieho opatrenia,
ktorým je rýchla a efektívna ochrana práv a záujmov veriteľa v rámci civilného konania tým, že bráni
vzniku negatívnych následkov, ktoré by mohli ohroziť uspokojenie jeho pohľadávky v budúcnosti. Reálne

vyhodnotenie potreby nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je otázkou voľnej úvahy súdu, pričom v
súvislosti s vyhodnotením danej potreby musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov
na jeho nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia vrátane hodnoverného osvedčenia
dôvodnosti a trvania nároku, ktorému má byť takto poskytnutá ochrana. Súd pri rozhodovaní o návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia riadne dokazovanie nevykonáva, nakoľko vychádza len z

obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín.

34. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri
dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako

nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda súd poskytne oprávnenej
strane dočasnú ochranu jeho nároku aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a
teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Nariadením
zabezpečovacieho opatrenia sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho
vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný

a môže rozhodnúť inak.

35. Odvolací súd za daného skutkového stavu a za situácie, kedy nevykonáva rozsiahlejšie
dokazovanie, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danom prípade rozhodol správne, pokiaľ vyhovel
návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko v konaní boli zo strany žalobcu

osvedčené všetky základné predpoklady pre jeho nariadenie. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

36. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí (§ 396 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p.).

37. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).