Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1323202624
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1323202624.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov

senátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu: KLÁN Slovakia
s.r.o., Štefánikova 21, Bratislava, IČO: 35 959 371, zastúpeného JUDr. Martinom Janáčom, advokátom,
Wilsonova 3, Bratislava, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom,
advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie 72.270,-
Eur s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k.
74Cb/4/2023-219 zo dňa 6.11.2024 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. 74Cb/4/2023 - 219 zo dňa
6.11.2024 v napadnutom výroku I. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 72.270,- Eur spolu s úrokom z
omeškaniavovýške8%ročnezosumy36.135,-Eurod29.11.2023azosumy36.135,-Eurdozaplatenia
a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal, aby mu
žalovaný uhradil sumu 36.135,- Eur s príslušenstvom s odôvodnením, že dňa 14.10.2005 uzavrel so
žalovaným mandátnu zmluvu, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu zabezpečiť pre žalovaného predaj
zvyškov motorových vozidiel, pochádzajúcich z likvidovaných poistných udalostí, zároveň v súlade s čl.
III. bod 3. a čl. VI. mandátnej zmluvy zabezpečiť pre žalovaného odstavné parkovisko pre uskladnenie
vyššie uvedených motorových vozidiel v obci Rudno nad Hronom. Žalobca mal oprávnenie užívať toto
odstavné parkovisko na základe Nájomnej zmluvy o prenájme plôch zo dňa 18.12.2005 uzavretej medzi

žalobcom ako užívateľom a spoločnosťou KLÁN, s.r.o., Klánova ul. č. 332/35, Praha 4 - Hodkovičky,
Česká republika, IČO: 452 81 564 ako vlastníkom. Vlastník pozemku je jedným zo spoločníkov žalobcu.
Na základe preberacích protokolov žalobca počas platnosti mandátnej zmluvy prevzal a uskladnil na
odstavnom parkovisku aj 30 ks motorových vozidiel, ktoré boli špecifikované v preberacích protokoloch,
a to motorové vozidlá zn. MAN (ťahač), EČV: B. XXXBM, zn. Peugeot Boxer, EČV: G. XXXDI, zn. Iveco
Stralis, EČV: G. XXXDD, zn. Škoda Fabia (bez EČV), zn. Kia Ceed, EČV: N. XXXAN, zn. Peugeot 206,
EČV: G. XXXBO, zn. Peugeot 307, EČV: M. XXXAX, zn. Peugeot 206, EČV: G. XXXBU, zn. VW Polo,

EČV: N. XXXAB, zn. Opel Vectra, EČV: I. XXXEC, zn. Škoda Fabia, EČV: Z. XXXTD, Mitsubishi Colt,
EČV: Z. XXXRD, zn. Fiat Doblo, EČV: G. XXXCL, zn. Schmitz (náves), EČV: B. XXXYB, zn. Renault
Master, EČV: X. XXXCN, zn. Hyundai Getz, EČV: Y. XXXBJ, zn. Škoda Fabia, EČV: L. XXXAZ, zn.
VW Passat, EČV: BA XXXWX, zn. Kia Carens, EČV: M. XXXAT, zn. Nissan Mida, EČV: Z. XXXUP, zn.Škoda Fabia, EČV: W. XXXAZ, zn. Citroen Berlingo, EČV: K. XXXBC, zn. Renault Megane, EČV: K.
XXXAT, zn. Citroen Jumper, EČV: M. XXXAU, Hyundai H 100, EČV: Z. XXXMB, zn. Ford Fiesta, EČV:
K. XXXBB, zn. Chevrolet Aveo, EČV: M. XXXAU, zn. Škoda Zafra, 2ks motor, zn. Škoda Fabia, EČV:

Z. XXXAZ a zn. Honda Stream, EČV: B. XXXAR. Výpoveďou zo dňa 10.5.2010 žalovaný mandátnu
zmluvuvypovedal,výpoveďbolažalobcovidoručenádňa30.5.2010,t.j.dňa30.6.2010mandátnazmluva
skončila. Predmetné motorové vozidlá však z areálu v Rudne nad Hronom žalovaným neboli odvezené.
Z tohto vyplývalo, že žalovaný tým, že nechal predmetné vozidlá aj naďalej u žalobcu, odo dňa 1.7.2010
aždopodaniažalobyužívalčasťpredmetnejnehnuteľnostibezakéhokoľvekprávnehotitulu,atonapriek

výzvam žalobcu o odvezenie predmetných motorových vozidiel. Obvyklá cena za jeden deň uskladnenia
motorového vozidla predstavuje sumu 3,30 Eur. Táto suma bola potvrdená ako obvyklá, a to v e-
mailových správach zamestnancov žalovaného zo dňa 21.01.2011 a zo dňa 21.04.2011. Obvyklú cenu
preukazuje dražobná vyhláška a dražobný poriadok spoločnosti NDP SK, s.r.o. vydané v Rudne nad
Hronom v roku 2009, kde v čl. III. bod 11. písm. a) dražobného poriadku je určená výška skladného v
prípade neprevzatia vozidla v sume až 5 Eur/deň za osobné motorové vozidlo; dražobná vyhláška a

dražobný poriadok boli na mieste dražby verejne dostupné a žalovaný sa týchto dražieb zúčastňoval.
Rovnako Cenník Asociácie odťahových služieb, publikovaný na ich webovej stránke pre svojich členov
ako maximálnu výšku uschovania vozidla na voľnej ploche kdekoľvek na území SR uvádza sumu 6,60
Eur (bez DPH, t.j. 7,92 Eur s DPH) za každých začatých 24 hod., ako aj Cenník spoločnosti IMPA Žiar
nad Hronom, s.r.o., platný v čase od 1.6.2016, ktorý stanovoval za uschovanie vozidla sumu 4,80 Eur (s

DPH). Vzhľadom na vyššie uvedené považoval žalobca nárok vo výške 3,30 Eur/deň/vozidlo primeraný.

3. Žalobca sa teda voči žalovanému domáhal zaplatenia pohľadávky - vydania bezdôvodného
obohatenia za užívanie časti nehnuteľnosti bez právneho titulu spočívajúce v uskladnení 30 ks
motorových vozidiel iba za obdobie od 01.07.2019 do 30. 06. 2020, t.j. za 365 dní. Celková suma teda

predstavuje 36.135,- Eur.

4. Súd prvej inštancie vydal dňa 24.11.2023 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor. V
odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že nárok uplatnený žalobou je neoprávnený bez
právneho základu. Podľa žalobcu je potrebné sa zaoberať výkladom pojmu „vlastníctva“ príslušných

motorových vozidiel, najmä vo vzťahu k oprávneniu s týmito disponovať, a to jednak z pohľadu pojmu
„vlastníka“ uvedeného v zápise o osvedčení o evidencii vozidla v zmysle zákona č. 725/2004 Z.z. o
podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách (ďalej len „zákon“), ako
aj otázky „vlastníctva“ príslušných motorových vozidiel sui iuris. Žalobca bol zväčša v osvedčeniach
o evidencií uvedený ako vlastník, resp. držiteľ toho-ktorého vozidla, práve jemu v zmysle ust. § 2

ods. a) zákona prináležalo právo prevádzkovateľa rozhodovať o použití vozidiel. Žalovaný nikdy v
pozícii prevádzkovateľa predmetných vozidiel nevystupoval a nemal ani objektívnu možnosť s týmito
vozidlami nakladať. Skutočnosť, že samotné uvedenie žalobcu ako vlastníka/držiteľa v osvedčení o
vozidle nie je dôkazom o jeho hmotnoprávnom vlastníctve vozidiel nič nemení na skutočnosti, že to bol
výlučne žalobca, ktorý mal možnosť s vozidlami nakladať. Práve otázku vlastníctva motorových vozidiel

je potom potrebné posudzovať ako právne významnú otázku vo vzťahu k možnému bezdôvodnému
obohateniu. Žalovaný nikdy nebol vlastníkom predmetných motorových vozidiel, a to ani na účely
evidenčné v zmysle zákona, ani na základe žiadneho úkonu smerujúceho k prevodu vlastníctva.
Vlastníkmi konkrétnych motorových vozidiel, pokiaľ nedošlo k ich vydraženiu, bol vždy ich pôvodný
vlastník sui iuris. Práve naopak, bol to práve žalobca, ktorý od vlastníkov alebo nimi poverených osôb

príslušné motorové vozidlá preberal, spoločne s kľúčmi prípadne inými dokladmi, čím mu bola daná
faktická spôsobilosť s vozidlami disponovať. Potom nemôže byť právne bezvýznamné nezaoberať sa
osobou skutočného vlastníka vozidiel vo vzťahu k prípadnému bezdôvodnému obohateniu sa. Pokiaľ
aj došlo k vypovedaniu mandátnej zmluvy zo strany žalovaného, žiadnym spôsobom to bez ďalšieho
nezaložilo právo či možnosť žalovaného s motorovými vozidlami nakladať. Zároveň, pokiaľ žalovaný

nebol vlastníkom vozidiel, nebolo žalovanému zrejmé, akým spôsobom mohlo na jeho strane dôjsť k
bezdôvodnému obohateniu. Žalobca bol po ukončení mandátnej zmluvy povinný vyzvať pôvodných
(a jemu známych) vlastníkov sui iuris toho-ktorého vozidla, nakoľko len týmto podľa hmotného práva
prislúcha ich vlastníctvo, a potom len títo sa mohli na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť tým, že u
žalobcu mali byť ich vozidlá odstavené bez právneho dôvodu. Skutočnosť, že žalobca konkrétnych

vlastníkov motorových vozidiel na ich prevzatie nevyzýval (pokiaľ je žalovanému známe), ale urobil
tak len voči žalovanému, a to z titulu ukončenia mandátnej zmluvy, pričom vedel, že žalovaný nie
je vlastníkom vozidiel, nemožno toto vykladať na jeho ťarchu. Bez ohľadu na uvedené poukázal na
skutočnosť, že napríklad motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, EČV: Z. XXXAZ bolo predané a do4.11.2014 aj prevádzkované, pričom dňa 5.11.2014 bolo vyradené z evidencie. Podľa zistení žalovaného
boli nasledujúce motorové vozidlá prepísané v evidencii vozidiel na žalobcu: zn. Peugeot 206, EČV: G.
XXXBO, zn. Opel Vectra, EČV: I. XXXEC, zn. Fiat Doblo, EČV: G. XXXCL, zn. MAN (ťahač), EČV: B.

XXXBM, zn. Škoda Fabia, EČV: L. XXXAZ, zn. Kia Carens, EČV: M. XXXAT, zn. Nissan Mida, EČV: Z.
XXXUP, zn. Hyundai H 100, EČV: Z. XXXMB. Zároveň podľa zistení žalovaného boli pri nasledujúcich
motorových vozidlách realizované odhlášky v evidencii vozidiel na žalobcu: zn. Peugeot Boxer, EČV:
G. XXXDI, zn. Iveco Stralis, EČV: G. XXXDD, zn. Peugeot 206, EČV: G. XXXBU, zn. VW Polo, EČV:
N. XXXAB, zn. Mitsubishi Colt, EČV: Z. XXXRD, zn. Schmitz (náves), EČV: B. XXXYB, zn. Renault

Master, EČV: X. XXXCN, zn. Hyundai Getz, EČV: Y. XXXBJ, zn. Škoda Fabia, EČV: W. XXXAZ, zn.
Citroen Berlingo, EČV: K. XXXBC, zn. Renault Megane, EČV: K. XXXAT, zn. Citroen Jumper, EČV:
M. XXXAU, zn. Chevrolet Aveo, EČV: M. XXXAU, zn. VW Passat, EČV: Z. XXXWX. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti navrhol, aby súd zaviazal žalobcu na predloženie zoznamov kompletných zmien
z evidencií všetkých motorových vozidiel uvedených v žalobe. Žalovaný zároveň vzniesol námietku
premlčania voči celému žalobou uplatnenému nároku. Vychádzajúc zo žaloby žalobca sa domáha

nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo dôjsť na strane žalovaného v období
od 1.7.2019 do 30.6.2020. Žaloba bola pritom podaná na súde až dňa 6.6.2023. Podľa žalobcu je
potrebné aplikovať premlčaciu dobu upravenú v ust. § 107 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej sú
všetky uplatnené nároky žalobcu vo vedenom spore premlčané a to vzhľadom na uplynutie dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby.

5. V priebehu konania žalobca ďalej k veci uviedol, že nepreukázanie vlastníctva poisťovne (v tomto
prípade žalovaného) k zvyškom motorových vozidiel nie je právne významné vo vzťahu k vydaniu
bezdôvodného obohatenia. Z listinných dôkazov (mandátna zmluva, preberacie protokoly) je nesporné,
že žalovaný bol s motorovými vozidlami oprávnený nakladať ako likvidátor poistných udalostí, nakoľko

pôvodným vlastníkom bolo už poistné plnenie vyplatené a bol to žalovaný, v mene ktorého boli
vozidlá odovzdávané žalobcovi. Obdobne nie je sporné, že žalovaný ukončil zmluvný vzťah založený
mandátnou zmluvou, no aj po ukončení platnosti predmetnej mandátnej zmluvy tam tieto motorové
vozidlá zanechal. Žalovaný mal teda zjavne vedomosť, že po skončení nájomnej zmluvy sú u žalobcu
uskladnené motorové vozidlá a na túto skutočnosť mal pri prejavení vôle nepokračovať v zmluvnom

vzťahu so žalobcom (výpoveď) prihliadať. Nekonanie žalovaného po skončení nájomnej zmluvy nemôže
ísť na ťarchu žalobcu, ktorý má aj naďalej umiestnené motorové vozidlá na pozemku bez odplaty.
Prípadný zápis v evidencii motorových vozidiel nepreukazuje vlastnícke právo k vozidlu ani skutočnosť,
či daný subjekt bol, resp. nebol oprávnený s motorovým vozidlom disponovať po zániku mandátnej
zmluvy. V uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 88/2020 zo dňa 24.08.2022, vydané v konaní

o vypratanie voči spoločnosti KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group na skutkovom
základe vychádzajúcom z obdobnej mandátnej zmluvy sa konštatuje, že žalobca sa môže domáhať
vypratania nehnuteľnosti aj voči osobe, ktorá zvyšky motorových vozidiel na pozemku uložila (na
základe právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol). Z vyššie uvedených dôvodov nie je otázka vlastníctva
zvyškov motorových vozidiel relevantná nielen v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, ale vo

vzťahu k žalovanému (ako rušiteľovi práva) ani v konaní o vypratanie nehnuteľnosti. Naviac, argument
žalovaného, podľa ktorého žalovanému neprináležalo nijakým právne relevantným a najmä dovoleným
spôsobom disponovať s motorovými vozidlami po skončení mandátnej zmluvy je účelový, nakoľko z
listinných dôkazov (najmä e-mailové správy zo dňa 21.1.2011 a zo dňa 21.4.2011) jednoznačne vyplýva,
že žalovaný s motorovými vozidlami bol oprávnený disponovať nielen počas platnosti mandátnej zmluvy,

ale aj po jej skončení. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, pričom aj
keby sa tak stalo, je zápis žalobcu v dokladoch vozidla ako držiteľa vo vzťahu k uplatneným nárokom
irelevantný. Navyše, ani výpočet motorových vozidiel uvedených v odpore (22 ks) nezahŕňa všetky
zvyšky motorových vozidiel (30 ks), ktoré boli v súlade s mandátnou zmluvou žalovaným umiestnené na
pozemku v užívaní žalobcu, a ktoré neboli po skončení mandátnej zmluvy odvezené. Listinný dokument

označený ako „Zoznam zmien vozidla Z.“ je nepreskúmateľný. Nie je zrejmé kto, kedy a na základe
akých informácii či skutočností túto listinu vyhotovil. Obrana žalovaného je aj v tejto časti zjavne účelová
a predmetné vozidlo sa aj naďalej nachádza na pozemku v užívaní žalobcu. K vozidlu nebolo uzatvorené
povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „PZP“). ,
Používanie vozidla v premávke až do jeho vyradenia nie je bez uzavretia PZP možné. Tieto skutočnosti

sú zistiteľné z verejne dostupných zdrojov - webového sídla Slovenskej kancelárie poisťovateľov. K
námietke premlčania vznesenej žalovaným uviedol, že aplikácia príslušných ustanovení Obchodného
zákonníka na otázku premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnych
vzťahoch je už dlhodobo ustálená tak v odbornej literatúre, ako aj v rozhodovacej činnosti najvyššíchsúdnych autorít. Žalovaný v dňoch 6.6.2024 a 11.7.2024 prevzal a odviezol na vlastné náklady všetkých
30 zvyškov motorových vozidiel, o čom svedčia podpísané preberacie protokoly (dňa 6.6.2024 bolo
žalovaným prevzatých 19 ks a dňa 11.7.2024 zvyšných 11 ks). Z predmetného pozemku bolo dňa 11. 07.

2024 (bod 9. protokolu) odvezené a žalovaným prevzaté aj motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, EČV: Z.
XXXAZ, ktoré malo byť podľa žalovaného údajne predané a bolo spochybnené, či sa vôbec nachádzalo
v rozhodnom období na predmetnom pozemku. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že všetky (v žalobe
špecifikované) zvyšky motorových vozidiel sa na pozemku v období od 01. 07. 2019 do 30. 06. 2021
nachádzali, žalovaný bol oprávnený s jednotlivými motorovými vozidlami disponovať a zodpovedal za

ich umiestnenie na pozemku žalobcu aj po skončení mandátnej zmluvy.

6. Žalobca zároveň podaním z 30.4.2024 uplatnil aj ďalšie svoje pohľadávky voči žalovanému aj za
ďalšie obdobie, t.j. za obdobie od 1.7.2020 do 30.6.2021 v celkovej sume 36.135,- Eur (t.j. 365 dní x
30 vozidiel x 3,30 Eur/vozidlo/deň) a navrhol súdu, aby pripustil navrhovanú zmenu žaloby a následne
rozhodol tak, že zaviaže žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 72.270,- Eur s úrokmi z

omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 36.135,- Eur od 7.6.2023 do zaplatenia a zo sumy 36.135,- Eur
od 1.5.2024 do zaplatenia.

7. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 74Cb/4/2023-161 zo dňa 3.5.2024 pripustil zmenu žaloby tak,
ako o ňu žalobca požiadal.

8. Žalovaný v priebehu konania žiadal, aby súd zaviazal žalobcu na predloženie zoznamov kompletných
zmienzevidenciívšetkýchmotorovýchvozidieluvedenýchvžalobeatozdôvodu,ženapríkladmotorové
vozidlo zn. Škoda Fabia, EČV: Z. XXXAZ bolo predané a do 4.11.2014 aj prevádzkované, pričom dňa
5.11.2014 bolo vyradené z evidencie, o čom žalovaný predložil ako dôkaz Zoznam zmien vozidla Z..

Žalovaný mal za to, že ak predmetné motorové vozidlo malo byť predané (a to dokonca zjavne po
ukončení Mandátnej zmluvy zo dňa 14.10.2005 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným), žalovanému
nemohla vzniknúť žiadna zmluvná ani mimozmluvná povinnosť odstrániť z pozemku v užívaní žalobcu
toto motorové vozidlo, v dôsledku čoho sa žalovaný nemohol na úkor žalobcu ani bezdôvodne obohatiť.
Zároveň je tým spochybnená aj žalobcom tvrdená skutočnosť, že predmetné motorové vozidlo sa

nachádzalo v období od 01. 07. 2019 do 30. 06. 2021 na pozemku v užívaní žalobcu. Žalovaný ďalej
uviedol, že nasledujúce motorové vozidlá boli v evidencii vozidiel prepísané na žalobcu: zn. Peugeot
206, EČV: TO XXXBO, zn. Opel Vectra, EČV: I. XXXEC, zn. Fiat Doblo, EČV: G. XXXCL, zn. MAN
(ťahač), EČV: B. XXXBM, zn. Škoda Fabia, EČV: L. XXXAZ, zn. Kia Carens, EČV: M. XXXAT, zn.
Nissan Mida, EČV: Z. XXXUP a zn. Hyundai H 100, EČV: Z. XXXMB. Ďalej podľa zistení žalovaného

boli pri nasledujúcich motorových vozidlách realizované odhlášky v evidencii vozidiel na žalobcu: zn.
Peugeot Boxer, EČV: G. XXXDI, zn. Iveco Stralis, EČV: G. XXXDD, zn. Peugeot 206, EČV: G. XXXBU,
zn. VW Polo, EČV: N. XXXAB, zn. Mitsubishi Colt, EČV: Z. XXXRD, zn. Schmitz (náves), EČV: B.
XXXYB, zn. Renault Master, EČV: X. XXXCN, zn. Hyundai Getz, EČV: Y. XXXBJ, zn. Škoda Fabia,
EČV: W. XXXAZ, zn. Citroen Berlingo, EČV: K. XXXBC, zn. Renault Megane, EČV: K. XXXAT, zn.

Citroen Jumper, EČV: M. XXXAU, zn. Chevrolet Aveo, EČV: M. XXXAU a zn. VW Passat, EČV: Z.
XXXWX.Vprípadepotvrdeniauvedenýchskutočnostíprepisumotorovýchvozidielvevidenciivozidielna
žalobcu, resp. realizovania odhlášok v evidencii vozidiel na žalobcu, by podľa žalovaného nemohlo dôjsť
k bezdôvodnému obohateniu žalovaného za užívanie časti nehnuteľnosti bez právneho titulu, ktorého
vydanie je predmetom žaloby.

9. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca ako mandatár
a žalovaný ako mandant uzavreli dňa 14.10.2005 mandátnu zmluvu, v zmysle ktorej žalobca pre
žalovanéhozabezpečovalpredajzvyškovužalovanéhopoistenýchmotorovýchvozidiel,pochádzajúcich
z likvidovaných poistných udalostí. Žalovaný výpoveďou zo dňa 10.5.2010 mandátnu zmluvu vypovedal

a k ukončeniu mandátnej zmluvy tak došlo dňa 30.6.2010. Za nespornú považoval súd prvej inštancie
aj obvyklú cenu za jeden deň uskladnenia jedného motorového vozidla, a to 3,30 Eur/1 deň.

10. K námietke premlčania vznesenej žalovaným súd prvej inštancie uviedol, že medzi žalobcom
a žalovaným ako podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti vznikol záväzkový právny vzťah podľa

ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, na základe ktorého sa žalovaný obohatil na úkor žalobcu,
a tým došlo k bezdôvodnému obohateniu. Premlčanie a bezdôvodné obohatenie sú dva samostatné
inštitúty a na tomto základe treba posudzovať aj ich právnu úpravu v oboch zákonníkoch a s tým
pristupovať aj k výkladu a aplikácii Občianskeho zákonníka na obchodné vzťahy. Teda osobitne trebapristupovať k právnej úprave bezdôvodného obohatenia obsiahnutej v Občianskom zákonníku, ktorá sa
aplikuje aj na obchodné vzťahy a osobitne k právnej úprave inštitútu premlčania, ktorý (ako celok pre
obchodné vzťahy) upravuje Obchodný zákonník. Na dĺžku doby premlčania je v danom prípade potrebné

aplikovať všeobecnú, t. j. štvorročnú dobu ustanovenú v ust. § 397 Obchodného zákonníka. Bezdôvodné
obohatenie spočívajúce v užívaní nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, vzniká každým dňom užívania
s dôsledkami pre posúdenie jeho vzniku, trvania, skončenia a aj pre hodnotenie lehoty k uplatneniu/
neuplatneniu takých nárokov. Žalobca si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia odo dňa
1.7.2019 do 3.6.2020. Všeobecná štvorročná premlčacia doba by uplynula najneskôr dňa 1.7.2023,

avšak žalobca podal žalobu na tunajší súd dňa 7.6.2023, teda ešte pred uplynutím premlčacej doby.
Rovnako pred uplynutím premlčacej doby si žalobca uplatnil aj nárok v zmysle rozšírenia žaloby zo dňa
3.4.2024, ktorým si uplatnil pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia za obdobie odo dňa 01. 07.
2020 do 30. 06.2021.

11. K samotnému uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie

uviedol, že vlastnícke právo k predmetným motorovým vozidlám je pre účely rozhodnutia súdu o
bezdôvodnom obohatení právne irelevantné. Článok IV., bod 4. Mandátnej zmluvy stanovoval povinnosť
mandanta, teda žalovaného, odovzdávať motorové vozidlá zo svojich poistných udalostí určených
na predaj výlučne mandatárovi, teda žalobcovi. Logickým záverom potom bolo, že žalovaný mal
oprávnenie nakladať s predmetnými motorovými vozidlami ako likvidátor poistných udalostí, pričom

pôvodným vlastníkom týchto motorových vozidiel bolo poistné plnenie vyplatené, rovnako tak vedel,
že sa predmetné motorové vozidlá nachádzajú u žalobcu, keďže tieto boli žalobcovi odovzdané za
účelom plnenia Mandátnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Súd prvej inštancie mal za
preukázané, že predmetné motorové vozidlá sa u žalobcu nachádzali výhradne za účelom plnenia
Mandátnej zmluvy, pričom ak žalovaný zmluvu vypovedal, muselo mu byť jasné, že aj povinnosť žalobcu

plniť v zmysle danej zmluvy zanikla. Bolo tak povinnosťou žalovaného motorové vozidlá uskladnené u
žalobcu prevziať. Tým, že žalovaný tak neurobil a motorové vozidlá nechal naďalej, teda aj po ukončení
ich zmluvného vzťahu, uskladnené v priestoroch žalobcu, sa žalovaný bezdôvodne obohatil. Žalovaným
predložený dôkaz označený ako „Zoznam zmien vozidla Z.“ je nepreskúmateľný, ide o dokument, z
ktorého nemožno určiť kto ho vyhotovil, kedy bol vyhotovený, ani na základe akých skutočností bol

vyhotovený, a preto súd nemal a ani nemohol mať na základe takéhoto dôkazu za preukázané, že by
sa toto motorové vozidlo predalo, respektíve že by už nebolo uskladnené u žalobcu.

12. Za preukázanú mal súd prvej inštancie aj výšku uplatneného nároku a to predovšetkým z e-mailovej
komunikácie žalobcu a žalovaného, dražobnej vyhlášky a dražobného poriadku.

13. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu iba v časti nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z
omeškania a to za obdobie pred doručením žaloby súdu, resp. pred doručením návrhu na zmenu žalobu
a to z dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovaného pred podaním žaloby vyzýval
na vydanie bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné ako moment, kedy sa žalovaný dozvedel,

že žalobca od neho žiada vydať bezdôvodné obohatenie považovať deň doručenia návrhu na začatie
konania žalovanému (28. 11. 2023), resp. deň doručenia uznesenia, ktorým súd pripustil zmenu žaloby
(14. 05. 2024).

14. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného

sporového poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci a priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

15. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol odvolaciemu súdu napadnutý
rozsudok vo výroku I. a III. zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odvolanie odôvodnil v súlade s § 365 ods. 1 písm. f), a h) C.s.p. a uviedol, že prvoinštančný súd sa
nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal so vznesenou námietkou premlčania žalobcom
uplatneného nároku z titulu bezdôvodného obohatenia, ako aj s argumentáciou žalovaného vznesenou
v rámci vedeného súdneho sporu. Podľa žalovaného bolo potrebné aplikovať premlčaciu dobu upravenú
v § 107 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej boli všetky uplatnené nároky žalobcu vo vedenom

spore zjavne premlčané. Žalovaný má za to, že v prípade posudzovania právneho dôvodu žalobcom
uplatnených nárokov z titulu bezdôvodného obohatenia ako mimozmluvného práva, bolo nevyhnutné
pri posudzovaní otázky premlčania uplatnených nárokov žalobcu aplikovať občianskoprávnu a nie
obchodnoprávnu úpravu. Žalovaný ďalej uviedol, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudkuneuviedol žiadne konkrétne ustanovenie mandátnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným ako mandantom
a Žalobcom ako mandatárom dňa 14.10.2005, ktoré by malo zakladať povinnosť žalovaného po
ukončení Mandátnej zmluvy prevziať motorové vozidlá uskladnené u žalobcu. Súd podľa žalovaného

žiadnym relevantným spôsobom neposudzoval ani otázku vlastníctva uskladnených motorových
vozidiel, vo vzťahu k oprávneniu s týmito disponovať, a to jednak z pohľadu pojmu „vlastníka“
uvedeného v zápise o osvedčení o evidencii vozidla v zmysle zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach
prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, ako aj otázky „vlastníctva“ príslušných
motorových vozidiel sui iuris. Samotný žalobca bol zväčša v osvedčeniach o evidencií uvedený ako

vlastník, resp. držiteľ toho-ktorého vozidla, a preto práve jemu v zmysle zákona prináležalo právo
prevádzkovateľa rozhodovať o použití vozidiel. Žalovaný nikdy v pozícii prevádzkovateľa predmetných
vozidiel nevystupoval a nemal ani objektívnu možnosť s týmito vozidlami nakladať. Žalovaný pritom
nikdy nebol vlastníkom predmetných motorových vozidiel, a to ani na účely evidenčné v zmysle zákona,
ani na základe žiadneho úkonu smerujúceho k prevodu vlastníctva. Vlastníkmi konkrétnych motorových
vozidiel, pokiaľ nedošlo k ich vydraženiu, boli vždy ich pôvodní vlastníci sui iuris. Navyše, bol to práve

Žalobca, ktorý od vlastníkov alebo nimi poverených osôb príslušné motorové vozidlá preberal, spoločne
s kľúčmi, prípadne inými dokladmi, čím mu bola daná faktická spôsobilosť s vozidlami disponovať.
Pokiaľ žalovaný nebol vlastníkom predmetných vozidiel, nemohlo na jeho strane dôjsť k bezdôvodnému
obohateniu. Podľa právneho názoru žalovaného, bol to práve žalobca, kto bol povinný po ukončení
Mandátnejzmluvyvyzvaťpôvodných(ajemuznámych)vlastníkovsuiiurisnaprevzatievozidiel,nakoľko

len im podľa hmotného práva prislúcha vlastníctvo a iba oni sa mohli na úkor žalobcu bezdôvodne
obohatiť tým, že u žalobcu mali byť ich vozidlá odstavené bez právneho dôvodu. Osobitne žalovaný
poukázal na skutočnosť, že motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, EČV: Z. XXXAZ bolo predané a do
04.11.2014 aj prevádzkované, pričom dňa 05.11.2014 bolo vyradené z evidencie. V závere svojho
odvolania žalovaný namietol, že prvoinštančný súd výrokom III. napadnutého rozsudku nesprávne

priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške, pričom je nepochybné,
že žalobca v konaní úspešný v plnom rozsahu nebol.

16. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 12.12.2024, v ktorom uviedol,
že súd prvej inštancie v dostatočnej miere zistil skutkový stav a vykonaným dokazovaním dospel

k správnym skutkovým zisteniam a správne právne posúdil vec. Vo vzťahu k námietke premlčania
uplatňovanej žalovaným uviedol, že aplikácia príslušných ustanovení Obchodného zákonníka na
otázku premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnych vzťahoch je
už dlhodobo ustálená (čo potvrdil aj v obdobnej veci medzi sporovými stranami Krajský súd v
Bratislave rozsudkom č.k. 1Cob/15/2023 - 447 zo dňa 27. 6. 2024, bod 23.). Východiskom pre určenie

aplikácie Obchodného zákonníka je charakter daného vzťahu. Pokiaľ Obchodný zákonník neupravuje
inštitút bezdôvodného obohatenia, vzťah z bezdôvodného obohatenia, sa z tohto dôvodu nestáva
občianskoprávnym vzťahom. Právny vzťah svojou podstatou obchodnoprávny si aj naďalej zachováva
svoj obchodnoprávny charakter, z čoho vyplýva nevyhnutnosť na zostávajúcu časť obligačného
vzťahu aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. K žalovaným tvrdenému významu posudzovania

vlastníckeho práva k zvyškom motorových vozidiel vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu žalobca
poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 88/2020 zo dňa 24. 8. 2022 vydané
v konaní o vypratanie voči spoločnosti KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group na
skutkovom základe vychádzajúcom z obdobnej mandátnej zmluvy (uznesenie je súčasťou súdneho
spisu),ktorýo.i.skonštatoval,žežalobcasamôžedomáhaťvypratanianehnuteľnostiajvočiosobe,ktorá

zvyšky motorových vozidiel na pozemku uložila (na základe právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol).
Z vyššie uvedených dôvodov nie je podľa žalobcu otázka vlastníctva zvyškov motorových vozidiel
relevantná nielen v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, ale vo vzťahu k žalovanému (ako
rušiteľovi práva) ani v konaní o vypratanie nehnuteľnosti.

17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 C.s.p. prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez
nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného
vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského
súdu v Bratislave dňa 16.9.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi
odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

18. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.19. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

20. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu
a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový
stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec správne právne

posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú
správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na
ne poukazuje. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca ako mandatár uzatvoril so žalovaným ako
mandantom zmluvu, v ktorej sa žalobca zaviazal zariadiť pre žalovaného ako mandanta na jeho účet
predaj zvyškov u mandanta poistených motorových vozidiel pochádzajúcich z likvidovaných poistných
udalostí a to formou dobrovoľnej dražby. Súčasťou žalobcových povinností bolo aj zaistenie odstavného

parkoviska.

21. Žalovanývzniesolnámietkupremlčania,keďmalzato,ženažalobcomuplatnenénárokyjepotrebné
uplatňovať ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie
považuje žalovaným vznesenú námietku premlčania za nedôvodnú a jeho argumentáciu za nesprávnu.

V prípade práva na vydanie bezdôvodného obohatenia a jeho premlčania ide o špecifickú otázku,
resp. špecifický vzťah medzi právnou úpravou Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka, ktorá
spočíva v tom, že inštitút bezdôvodného obohatenia upravuje Občiansky zákonník v ust. § 451 až § 459,
avšak právnu úpravu premlčania upravuje komplexne Obchodný zákonník (§ 387 až § 408). Na riešenie
vzťahu Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka treba použiť interpretačné pravidlo, ktoré je

vymedzené v § ust. 1 Obchodného zákonníka, pričom východiskovou otázkou je, že záväzok z titulu
bezdôvodného obohatenia, ak ide o vzťah medzi podnikateľmi a vznikol v súvislosti s ich podnikateľskou
činnosťou, je obchodnoprávnym vzťahom, a to aj napriek tomu, že sa naň v dôsledku absencie právnej
úpravy v Obchodnom zákonníku bude aplikovať právna úprava Občianskeho zákonníka. Premlčanie
a bezdôvodné obohatenie sú dva samostatné inštitúty a na tomto základe treba posudzovať aj ich

právnu úpravu v oboch zákonníkoch a s tým pristupovať aj k výkladu a aplikácii Občianskeho zákonníka
na obchodné vzťahy. Teda, osobitne treba pristupovať k právnej úprave bezdôvodného obohatenia
obsiahnutej v Občianskom zákonníku, ktorá sa bude aplikovať aj na obchodné vzťahy a osobitne k
právnej úprave inštitútu premlčania, ktorý (ako celok pre obchodné vzťahy) upravuje Obchodný zákonník
a bude sa preto aplikovať aj na premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to aj

napriektomu,žeObchodnýzákonníkneustanovujeosobitnúpremlčaciudobunavydaniebezdôvodného
obohatenia. Aplikácia ust. § 107 Občianskeho zákonníka v predmetnej veci preto nemá opodstatnenie.
V uvedenej otázke je aplikačná prax jednotná, pričom tak žalobca vo svojich podaniach, ako aj súd
prvej inštancie v napadnutom rozsudku na túto aplikačnú prax aj poukázali. Z obsahu spisu jednoznačne
vyplýva, že žalobca si svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od ... uplatnil ...,

teda pred uplynutím premlčacej doby. Aj v prípade nároku za obdobie ..... doručil súdu návrh na zmenu
žaloby, ktorou svoju žalobu rozšíril pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby.

22. Žalobca si v prejednávanej veci uplatnil voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ku ktorému došlo tým, že žalovaný bez právneho dôvodu užíval odstavné parkovisko, ktoré

mal v držbe žalobca ako jeho nájomca. Posúdenie, či žalobca disponuje voči žalovanému nárokom
na vydanie bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej
normyvymedzenejv§451ods.1a2Občianskehozákonníka.BezdôvodnéobohateniejevObčianskom
zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil,
a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový

prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451
ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§
451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho ho získal (§ 456 Občianskeho zákonníka).
Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie

bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 124/2002). Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie
je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho
zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol.23. Medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že žalobca ako mandatár a žalovaný ako mandant
spolu uzatvorili mandátnu zmluvu, v ktorej sa žalobca ako mandatár zaviazal zabezpečiť pre žalovaného

predaj zvyškov motorových vozidiel pochádzajúcich z poistných udalostí likvidovaných u žalovaného.
Žalobca sa zároveň zaviazal zabezpečiť pre žalovaného odstavné parkovisko pre uskladnenie týchto
motorových vozidiel v obci Rudno nad Hronom. Žalobca nie je vlastníkom tohto parkoviska, avšak je
oprávnený parkovisko využívať a to na základe nájomnej zmluvy zo dňa 18.02.2025, uzatvorenej medzi
žalobcom a spoločnosťou KLÁN, s.r.o. Jediným právnym titulom, pre ktorý boli predmetné vozidlá na

parkovisko v Rudne nad Hronom umiestnené bola práve mandátna zmluva uzatvorená medzi stranami
sporu. Jej ukončenie, ku ktorému došlo dňa 30.6.2010, malo za následok aj zánik povinnosti žalobcu
zabezpečovať pre žalovaného parkovisko na odstavenie zvyškov vozidiel. Po ukončení mandátnej
zmluvy už neexistoval žiaden právny dôvod, pre ktorý by mali byť predmetné vozidlá na tomto parkovisku
ďalej umiestnené, resp. pre ktoré by mal žalobca tieto vozidlá na ňom strpieť. Pokiaľ teda vozidlá
zostali odstavené, resp. uskladnené na parkovisku v Rudne nad Hronom, žalovaný sa užívaním tohto

parkoviska bez akéhokoľvek právneho dôvodu bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu.

24. Odvolací súd musí, rovnako ako súd prvej inštancie, konštatovať, že žalobca riadne preukázal, že
motorové vozidlá sa u žalobcu v období, za ktoré sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia
(1.7.2019 do 30.6.2021) nachádzali. Táto skutočnosť bola jednoznačne preukázaná protokolmi o

odovzdaní a prevzatí motorového vozidla a vzájomnej e-mailovej komunikácie.

25. Žalovaný bol s motorovými vozidlami oprávnený nakladať ako likvidátor poistných udalostí,
nakoľko pôvodným vlastníkom vozidiel bolo už poistné plnenie vyplatené. Žalovaný vedel a vo svojich
vyjadreniach zo dňa 21.01.2011 a zo dňa 21.04.2011 de facto potvrdil, že sa u žalobcu nachádzajú

motorové vozidlá z likvidovaných poistných udalostí, a to aj po skončení mandátnej zmluvy, ktorá bola
skončená výpoveďou danou práve žalovaným. Žalovaný v týchto vyjadreniach potvrdil nárok žalobcu
(i keď vo všeobecnej rovine) na odplatu za skladovanie vozidiel na pozemku v Rudne nad Hronom.
Neprevzatím hnuteľných vecí, ktoré boli žalovaným účelovo pre plnenie mandátnej zmluvy odovzdané
do dispozície žalobcu, došlo k právnej skutočnosti, ktorá spôsobila získanie majetkového prospechu

na strane žalobcu tým, že nemal náklady na uskladnenie motorových vozidiel. Skončením mandátnej
zmluvy zaniklo oprávnenie žalovaného ponechávať motorové vozidlá na parkovisku v Rudne nad
Hronom. Žalobcaznášalajnaďalejnákladyzaumiestnenievozidielbezprávnehotitulu,čohodôsledkom
bola ujma na jeho strane. Ako uvádza aj NS SR v uznesení, sp. zn. 2Cdo 92/2010 zo dňa 19.01.2012
„Vzťah bezdôvodného obohatenia sa považuje za samostatný vzťah, ktorý vznikne v dôsledku porušenia

iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti“.

26. K námietke žalovaného, že súd žiadnym spôsobom neposudzoval vlastníctvo motorových vozidiel
ako významnú otázku vo vzťahu k údajnému bezdôvodnému obohateniu žalobcu, odvolací súd uvádza,
že súd prvej inštancie sa touto otázkou riadne zaoberal a to v ods. 41. a 42. odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia. K tomu odvolací súd dodáva, že žalobca bol oprávnený s motorovými vozidlami nakladať
ako likvidátor poistných udalostí, s tým, že poistné plnenie bolo pôvodným vlastníkom motorových
vozidiel vyplatené. Medzi sporovými stranami bolo nesporné, že právny vzťah založený Mandátnou
zmluvou zo dňa 14.10.2015 skončil na základe výpovede dňa 30.6.2010. Žalovaný neposkytol súdu
žiadne skutkové tvrdenie a ani nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že vlastnícke právo k

predmetným motorovým vozidlám prešlo na žalobcu. Takýmto dokladom nemôže byť ani osvedčenie
o evidencii. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudky Krajského súdu v Bratislave č.k.
3Cob/182/2015-114 01.03.2017, 2Cob/86/2018, ktoré v obdobnej veci uviedli, že zápis o osvedčení o
evidencii nie je dôkazom o vlastníckom práve k motorovému vozidlu, čo potvrdzuje aj ustanovenie §
23 ods. 1 a § 2 písm. a) zák. č. 725/2004 Z.z. Z uvedeného dôvodu nebolo ani potrebné vykonávať

žalovaným navrhované dokazovanie zisťovaním zmien v evidencii motorových vozidiel, keďže takéto
dokazovanie by bolo nadbytočné a bez významu pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Je teda zrejmé,
že na strane žalobcu došlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko neprevzatím motorových vozidiel, o
ktorých vedel, že boli odovzdané žalovanému za účelom plnenia Zmluvy, došlo k získaniu majetkového
prospechu na strane žalobcu a to tým, že náklady za uloženie motorových vozidiel znášal po ukončení

mandátnej zmluvy ďalej žalovaný bez právneho titulu. Majetková ujma na strane žalovaného bola vo
výške nezaplatenej odplaty za uskladnenie 30 ks motorových vozidiel špecifikovaných v preberacích
protokoloch za obdobie od 1.7.2019 do 30.6.2021, t.j. za dva roky. Odvolací súd považoval zapreukázanú aj výšku bezdôvodného obohatenia 3,30 EUR za vozidlo a deň, ku ktorej dospeli sporové
strany vo svojej e-mailovej komunikácii predloženej súdu, pričom túto výšku považuje za primeranú.

27. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného ohľadne nedostatočného odôvodnenia,
resp. nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. Podľa názoru odvolacieho súdu z odôvodnenia
napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prihliadal na argumentáciu oboch sporových strán, v odôvodnení
rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými podstatnými a pre rozhodnutie relevantnými argumentmi
sporových strán a svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodnil v súlade s ustanovením § 220

ods. 2 CSP.

28. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie dôvody
neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť
skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.

29. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a
§ 262 ods. 1 C.s.p. tak, že súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa

popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).