Rozsudok · Vyživovacie povinnosti · Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/111/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124419599
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124419599.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v
právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, zastúpené
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa rodičov: matka C. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, F. F., právne zastúpená: JUDr. Zuzana Falisová, advokátka,
so sídlom Horná 2, Banská Bystrica a otec G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, F. F.,
zastúpený splnomocnenou zástupkyňou: H. G. H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. B. C. XX/X,
B., o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Banská

Bystrica č. k. 38P/112/2024-93 zo dňa 14.02.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 38P/112/2024-93 zo dňa 14.02.2025 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Otec
je povinný prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 120
eur mesačne na sumu 230 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc dňom
13.11.2024.

II. Zameškané výživné za obdobie od 13.11.2024 do 14.02.2025 na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX vo
výške106eursúdotcovipovoľujesplácaťv10eurovýchmesačnýchsplátkachspolusbežnýmvýživným
až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky, počnúc dňom
vykonateľnosti tohto rozhodnutia.

III. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37P/313/2017 zo dňa
24.05.2018 vo výroku o vyživovacej povinnosti otca voči maloletej.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že z opatrovníckeho spisu maloletej
okresný súd zistil, že naposledy bolo o vyživovacej povinnosti otca voči maloletej rozhodnuté rozsudkom
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37P/313/2017-106 zo dňa 24.05.2018, ktorým súd schválil
dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, pričom otec sa
zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 120 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k

rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia.
3. Okresný súd s poukazom na § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z., § 75 ods. 1
Zákona o rodine, § 62 ods. 1 až ods. 5 Zákona o rodine a vykonané dokazovanie rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku jeho rozhodnutia. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že každý z rodičovje povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou
starostlivosťou alebo tiež poskytovaním vecných plnení. Základnou podmienkou správneho určenia
vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb

dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností jednotlivého prípadu. Sú závislé
predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a
obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a podobne. Zároveň sú však bezprostredne ovplyvňované
reálnymi schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pokiaľ sú tieto obmedzené, sú
odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb

nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Pri rozhodovaní o výživnom je nevyhnutné uvažovať tiež o
potrebách vyskytujúcich sa nepravidelne za dlhšie obdobie, prípadne o potrebách celkom náhodných,
uspokojenie ktorých vyžaduje spravidla vyššie náklady.
4. V priebehu plnenia súdom stanoveného výživného zároveň dochádza plynutím času k zmene
skutočností, na základe ktorých bol stanovený rozsah vyživovacej povinnosti povinného rodiča. K takejto
zmene dochádza spravidla zvýšením odôvodnených potrieb oprávneného (dieťaťa) alebo zmenou v

zárobkových možnostiach povinného (rodiča). Ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine preto
umožňuje súdu, aby v prípade zmeny pomerov bolo zmenené súdne rozhodnutie o výživnom. Súdna
prax ustálila, že zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanovenú súdom, musí byť takej
povahy, aby bol daný reálny dôvod zmeniť už vydané súdne rozhodnutie. Zákonnými kritériami zostávajú
odôvodnené potreby dieťaťa a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča.

5. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania mal v konaní preukázané, že od poslednej úpravy
výživného na maloletú A. uplynulo takmer sedem rokov. Maloletá A. mala v tom čase desať rokov,
navštevovala 4. ročník základnej školy. Otec maloletej hradil maloletej krúžok plávania v sume 30 eur
mesačne, poplatok za plávanie 30 eur ročne, hradil maloletej poistku vo výške 30 eur mesačne. Osobnú
starostlivosť o maloletú zabezpečovala matka, matka vozila maloletú do školy autom. Maloletá mala

histamínovú intoleranciu, bola vedená v imunologickej ambulancii, užívala lieky na ktoré sa doplácalo 10
eur mesačne. Obidvaja rodičia maloletej boli v tom čase riadne zamestnaní, matka dosahovala príjem
560,65 eur mesačne, uplatňovala si daňový bonus. Otec dosahoval príjem podľa vlastného vyjadrenia
750 eur mesačne, poberal prídavky na dieťa. Rodičia nemali inú vyživovaciu povinnosť.
6. V súčasnosti je maloletá vekovo staršia, má sedemnásť rokov, navštevuje druhý ročník Strednej

zdravotníckej školy, Tajovského 24, Banská Bystrica, odbor zdravotnícky laborant. Maloletá sa lieči na
atopický ekzém, s čím sú spojené náklady na krémy, maloletá je vedená v psychiatrickej ambulancii, kde
jej bola nastavená liečba na potlačenie úzkostí, navštevuje aj klinickú psychologičku a psychologičku
v Centre poradenstva a prevencie. Venuje sa cvičeniu vo fitnescentre, ktoré jej uhrádza otec vo výške
60 eur mesačne. Maloletá v súčasnosti nie je v kontakte so svojím otcom, a to od septembra 2024,

kedy došlo po neskorom príchode maloletej domov ku vzájomným nezhodám medzi otcom a dcérou,
ktoré vyvrcholili privolaním RZP zo strany otca. Maloletá žije v súčasnosti v domácnosti s matkou a
jej partnerom. Matka je zamestnaná ako praktická sestra – asistent v Detskej fakultnej nemocnici s
poliklinikou, kde za obdobie 01/2024 – 10/2024 dosiahla priemerný čistý mesačný príjem vo výške
1.116,13 eur, za obdobie 11/2024 – 12/2024 dosiahla priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.035,30

eur. Matka si uplatňuje daňový bonus a rodinné prídavky vo výške 60 eur mesačne. Matka býva v
byte s maloletou, ktorý je v osobnom vlastníctve partnera matky. Mesačné výdavky matky predstavujú:
príspevok na bývanie partnerovi 115 eur, internet 25 eur, hypotéka na svoj byt vo výške 160 eur, daň
z nehnuteľností 30 eur, komunálny odpad za matku aj maloletú vo výške 47,45 eur ročne na osobu,
poistenie bytu vo výške 30 eur. Na pojednávaní matka uviedla tieto mesačné výdavky na maloletú: na

stravu 180 eur v domácnosti, strava v škole 60 eur, príspevok na ZRPŠ priemerne 1,70 eur, príspevok
na sporenie na stužkovú 15 eur, školské pomôcky priemerne 12,50 eur, oblečenie, obuv priemerne
55 eur, kozmetika, drogéria 26 eur, lieky, výživové doplnky 15 eur, prípravky na atopický ekzém 35 –
40 eur, fitnescentrum 60 eur, cestovné do školy 20 eur, pravidelné mesačné vreckové na záujmovú
činnosť a kino 40 eur, výdavky na kaderníčku, strihanie, úpravu vlasov 10 eur, poplatok za vývoz

komunálneho odpadu priemerne 4 eurá mesačne. Matka nemá inú vyživovaciu povinnosť. Matka je
vlastníčkou osobného motorového vozidla. Matka je tiež výlučnou vlastníčkou bytu v k.ú. K., obec F. F.,
podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu a záhrad v k.ú. C., okres F. F.. Má úspory cca 3.000 eur.
7. Okresný súd uviedol, že otec je zamestnaný v spoločnosti IRONAL, spol. s r.o. na pracovnej pozícii
nastavovač strojov, jeho čistý priemerný mesačný príjem za obdobie 11/2023 – 10/2024 predstavoval

sumu 1.116,92 eur, za obdobie 11/2024 - 12/2024 sumu 960,95 eur. Otec žije v spoločnej domácnosti
s priateľkou a jej maloletým dieťaťom, partnerka mu mesačne posiela 64 eur na bývanie, elektrinu a
plyn. Otec na pojednávaní uviedol svoje výdavky: nájom 157 eur, 30 eur elektrina, 8 eur plyn, 42 eur
mobil, internet, 42,50 eur životné poistenie + 14,40 eur ďalšie poistenie, 13,90 eur televízia, PHM 100eur, poistenie bytu 74 eur ročne, strava v domácnosti pre 3 osoby 300 eur mesačne, komunálny odpad
ročne 54 eur na osobu. Otec nemá inú vyživovaciu povinnosť. Je podielovým spoluvlastníkom bytu v
pomere 1/2 k celku. Hnuteľné veci vyššej hodnoty nevlastní. Má úspory na sporiacom účte 450 eur,

investovaných má asi 5 000 eur.
8. Od posledného rozhodnutia okresného súdu o vyživovacej povinnosti otca voči maloletej uplynula
doba takmer sedem rokov, nastala zmena pomerov, tak na strane maloletej, ako aj na strane jej rodičov.
Maloletá prešla zo základnej školy na strednú školu, má sedemnásť rokov, je takmer dospelá, čo malo
za následok aj zvýšenie jej odôvodených nákladov. Obidvaja rodičia dosahujú vyšší príjem, ako bolo

tomu v čase posledného rozhodnutia súdu, matke sa zvýšil príjem zo sumy 560,65 eur mesačne na
sumu priemerne 1.102,66 eur mesačne. Otcovi sa zvýšil príjem zo sumy 750 eur mesačne na sumu
priemerne 1.094,64 eur mesačne. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané,
že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči maloletej sa pomery zmenili a nepochybne
sa zvýšili aj náklady na maloletú v súvislosti s jej vývinom a každodennými potrebami, záujmovými
činnosťami, v neposlednom rade podľa informácií dostupných na webovej stránke Štatistického úradu

Slovenskej republiky došlo k výraznému vzrastu cien za potraviny, energie, pohonné hmoty atď. Okresný
súd preto považoval návrh matky za dôvodne podaný.
9. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že považoval za nadhodnotený výdavok
matky na stravu maloletej vo výške 180 eur mesačne, ktorý považoval súd v porovnaní s obdobnými
prípadmi za príliš vysoký, keďže maloletej sa uhrádza aj strava v škole v sume 60 eur mesačne (teda

spolu výdavok na stravu maloletej predstavuje sumu 240 eur mesačne), a to aj v pomere ku skutočnosti,
že otec maloletej vyčíslil mesačný výdavok na stravu pre trojčlennú rodinu vo výške 300 eur. Ostatné
výdavky, ktoré matka uviedla, či už v podanom návrhu alebo na pojednávaní, okresný súd považoval za
realistické. Napokon, bežné výdavky na maloleté dieťa (obliekanie, obuv, hygienické potreby) je možné
vyčísliť len orientačne a nie je povinnosťou matky predkladať pokladničné bločky z nákupov a úhrad,

keďže súd vychádza zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov primeraných veku maloletej, ako aj z
vlastnej rozhodovacej činnosti. Okresný súd pri určení vyživovacej povinnosti otca zohľadnil nevyhnutné
mesačné výdavky matky na maloletú, a to: náklady na stravu 140 eur v domácnosti, v škole 60 eur,
príspevok na ZRPŠ 1,70 eur, príspevok na sporenie na stužkovú 15 eur, školské pomôcky 12,50 eur,
oblečenie, obuv 55 eur, kozmetika, drogéria 26 eur, lieky, výživové doplnky 15 eur, prípravky na atopický

ekzém 35 eur, fitnescentrum 60 eur, cestovné do školy 20 eur, vreckové na záujmovú činnosť a kino 40
eur, výdavky na kaderníčku, strihanie, úprava vlasov 10 eur, poplatok za vývoz komunálneho odpadu
4 eurá.
10. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že právna zástupkyňa matky na
pojednávaní akcentovala skutočnosť, že osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka od

septembra 2024 sama. K uvedenému argumentu súd uvádza, že síce platí, že rodič, ktorý sa o
dieťa osobne stará, si plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení a osobnou
starostlivosťou, avšak v tomto prípade má maloletá sedemnásť rokov, ide takmer o dospelého človeka,
nie je v jej prípade potrebná taká intenzita osobnej starostlivosti ako pri vekovo mladších deťoch, nie je
potrebná asistencia maloletej, napr. pri jedení, kúpaní, obliekaní atď. Matka vo svojom návrhu žiadala,

aby súd zvýšil výživné na maloletú zo sumy 120 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne, plus aby otec
uhrádzal 60 eur na účet maloletej a poistku maloletej 20 eur. Na pojednávaní právna zástupkyňa matky
navrhla, aby otec prispieval na výživu maloletej spolu sumou 260 eur mesačne k rukám matky.
11. Okresný súd s ohľadom na zistený skutkový stav zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej
zo sumy 120 eur mesačne na sumu 230 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky,

počnúc dňom 13.11.2024. Súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle zákona obaja rodičia prispievajú
na výživu dieťaťa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov. V predmetnej veci je otec ako povinný rodič riadne zamestnaný na
pracovnej pozícii primeranej jeho vzdelaniu (stredoškolské bez maturity) a kvalifikácii, nevyhýba sa
pracovnej činnosti, preto mal okresný súd za to, že otec v súčasnosti dosahuje príjem primeraný svojim

možnostiam a schopnostiam. Otec doposiaľ prispieval na výživu maloletej sumou 120 eur mesačne a
zároveň dobrovoľne posielal 60 eur mesačne na účet maloletej na úhradu fitnescentra, ktoré maloletá
pravidelne navštevuje (čo je spolu suma 180 eur mesačne; matka úhradu fitnescentra považovala za
plnenie výživného zo strany otca). De facto teda bude otec prispievať na výživu maloletej o 50 eur viac,
ako bolo tomu doposiaľ, čo nemožno vnímať vzhľadom na otcov príjem a jeho výdavky za likvidačné.

Čo sa týka výdavku maloletej na fitnescentrum vo výške 60 eur, okresný súd tento výdavok započítal do
celkových výdavkov maloletej a je toho názoru, že na tomto výdavku by sa mali podieľať obidvaja rodičia.
Obidvaja rodičia súhlasia s tým, aby maloletá navštevovala fitnescentrum, je to jej jediná záujmová
činnosť, má na maloletú pozitívny vplyv. Okresný súd taktiež pri určení vyživovacej povinnosti otca vzaldoúvahy,žeotecdobrovoľneplatímaloletejajpoistenievovýške24eurmesačne,pričomjenepochybne
v najlepšom záujme maloletej, aby bola poistená. Otec tak reálne na potreby maloletej bude mesačne
vynakladať sumu 254 eur mesačne, čo cca zodpovedá aj výške tzv. tabuľkového výživného (podľa

priemerného čistého mesačného príjmu otca za obdobie 01 - 12/2024 vo výške 1.086,76 eur pri jednej
vyživovacej povinnosti vo veku maloletej). Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že životná úroveň matky
je v tomto prípade o niečo vyššia ako životná úroveň otca. Matka je výlučnou vlastníčkou bytu v k.ú. K.,
v ktorom nebýva, býva v ňom v súčasnosti jej kamarátka, ktorá uhrádza matke len náklady na energie.
Matka však takýmto spôsobom prichádza o potenciálny príjem z nájmu bytu, ktorý je v jej výlučnom

vlastníctve. Matka tým, že poskytuje byt svojej kamarátke, bezodplatne prichádza o príjem, ktorý by
mohol byť použitý aj na výživu maloletej.
12. Okresný súd mal vzhľadom na vykonané dokazovanie za to, že výživným uhrádzaným zo strany otca
vo výške 230 eur mesačne (+ 24 eur mesačne úhrada poistenia maloletej) spolu s plnením si vyživovacej
povinnostivočimaloletejzostranymatky(+matkesúvyplácanérodinnéprídavkynamaloletúauplatňuje
si daňový bonus na maloletú), budú pokryté výdavky maloletej na požadovanej úrovni. Tiež dal do

pozornosti obidvoch rodičov skutočnosť, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov.
Prioritne si rodičia musia plniť vyživovaciu povinnosť, všetky ďalšie ich výdavky a potreby môžu byť
uspokojené až následne, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby alebo potreby
iné. Okresný súd konštatoval, že zvýšenie cien tovarov a služieb v porovnaní s obdobím, v ktorom súd
naposledy rozhodoval o vyživovacej povinnosti otca voči maloletej, sa nedotýka len zvýšených výdavkov

matky a maloletej, ale rovnako aj zvýšených výdavkov otca.
13. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že otcovi vznikla tiež povinnosť zaplatiť
zameškané výživné za obdobie od 13.11.2024 (od podania návrhu) do 14.02.2025 (do rozhodnutia
vo veci samej) vo výške 106 eur, čo predstavuje rozdiel medzi zvýšeným výživným a pôvodným
uhrádzaným výživným. Za 18 dní v mesiaci november 2024 je rozdiel medzi sumou 230 eur a 120

eur suma 66 eur a za mesiac december 2024 a január 2025 predstavuje rozdiel 2 x 110 eur, spolu
286 eur. Otec však v mesiaci november, december a január uhradil aj 60 eur navyše, čo je spolu 180
eur. Zameškané výživné tak predstavuje sumu 106 eur (286 eur - 180 eur). Okresný súd zameškané
výživné povolil otcovi splácať v 10 eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia,
pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky, počnúc dňom vykonateľnosti

tohto rozhodnutia. Pri určení výšky splátok okresný súd zohľadnil výšku zameškaného výživného, príjem
otca, ako aj dobu splatnosti zameškaného výživného. Okresný súd zároveň samostatným výrokom
vyslovil, že týmto rozhodnutím dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
37P/313/2017 zo dňa 24.05.2018 vo výroku o vyživovacej povinnosti otca voči maloletej. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

14. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podala odvolanie matka v časti výrokov č. I., II. a III., a
navrhla rozhodnúť vo výrokoch I., II. a III. tak, že : „I. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej
A. B., nar. XX.X.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 120,- Eur mesačne na sumu 280,- Eur mesačne,
vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc dňom 13.11.2024. II. Zameškané výživné za obdobie
od 13.11.2024 do právoplatného rozhodnutia súdu na maloletú A. B., nar. XX.X.XXXX, súd otcovi

povoľuje splácať v 50,- Eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia,
pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky, počnúc dňom vykonateľnosti
tohto rozhodnutia. III. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn.
37P/313/2017 zo dňa 24.5.2018 vo výroku o vyživovacej povinnosti otca voči maloletej.“ Súd prvej
inštancie podľa matky nesprávne posúdil rozsah výšky výživného a napriek dôkazom pri určovaní

výživného nezohľadnil všetky zákonné kritériá. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané,
že od poslednej úpravy výživného ubehla doba takmer 7 rokov, pričom maloletá má v súčasnosti 17
rokov, navštevuje 2. ročník Strednej zdravotníckej školy, Odbor zdravotnícky laborant a bolo nesporné,
že od poslednej úpravy výživného došlo na strane maloletej k zvýšeniu jej odôvodnených potrieb. Súd
prvej inštancie nesprávne posúdil rozsah výšky výživného a napriek dôkazom pri určovaní výživného

nezohľadnil všetky zákonné kritériá, keď zaviazal otca prispievať na výživu maloletej dcéry A. B., nar.
XX.X.XXXX, výživným vo výške 230,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky počnúc
dňom 13.11.2024. Tiež súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil možnosti a majetkové pomery otca
maloletej ako vyživovateľa.
15. V odvolaní matka uviedla, že okresný súd rozhodoval o výške výživného pred vydaním napadnutého

rozhodnutia takmer 7 rokov spätne, kedy maloletá navštevovala 4. ročník základnej školy a kedy
rodičia maloletej pred vydaním rozhodnutia o určení výšky výživného v rámci rozvodového konania
uzatvorili dohodu rodičov, ktorá v celom rozsahu nebola premietnutá do výrokovej časti rozsudku
(sp.zn. 37P/313/2017 zo dňa 24.05.2018), nakoľko vo výrokovej časti výroku o určení výšky výživnéhobola uvedená suma 120 eur mesačne, pričom „nad rámec tejto zmluvy“ bolo rodičovskou dohodou
ustálené, že otec maloletej bude mesačne hradiť športové aktivity maloletej a ďalšie náklady. Zároveň
bola celých 7 rokov praktickou realizáciou úhrad ustálená úhrada nákladov na telefón maloletej, ktorá

pravidelne mesačne uplynulých 7 rokov za otca maloletej vykonávala sestra otca vo výške cca 20
eur mesačne (mesačný paušál, ktorého presnú výšku matka nepozná, nakoľko úhrady faktúr za otca
maloletej uhrádzala sestra otca). Vo výsledku si otec maloletej plnil pravidelnú vyživovaciu povinnosť
spolu vo výške 200 eur mesačne, ktorá pozostávala zo sumy 120 eur mesačne, v zmysle rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 37P/313/2017 zo dňa 24.05.2018, zo sumy 60 eur mesačne,

ktoré pravidelne otec maloletej prispieval na jej osobný účet na pokrytie športových aktivít maloletej a
zo sumy 20 eur mesačne, ktoré pravidelne vo forme úhrady mesačného paušálu za mobilný telefón za
otca maloletej hradila sestra. Výška výživného je definovaná platbami tzn. vo výške 200 eur mesačne,
a to bez ohľadu na to, že túto sumu výroková časť rozsudku z roku 2017 explicitne neobsahovala,
avšak v zmysle rodičovskej dohody, ktorá bola uzatvorená pred vydaním rozhodnutia v roku 2017, bolo
pravidelné výživné uhrádzané otcom na maloletú vo výške 200 eur mesačne. „Z uvedenej sumy potom

vychádzala pri vyčísľovaní potrieb maloletej aj pri argumentácii zákonných dôvodov a predpokladov na
zvýšenie výživného, kedy došlo k zmene potrieb maloletej, z ktorej je dnes 17 ročné mladé dievča, ktoré
má rozhodne iné potreby, nároky a teda iné náklady na pokrytie svojich potrieb, ako bolo 7 rokov fakticky
platené výživné v zmysle bodu 3/ tohto odvolania.“
16. V odvolaní matka namietala nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý

nevyhodnotil dostatočne dôkazy a argumenty predložené do súdneho konania matkou a nevzal
do úvahy, resp. korigoval náklady, ktoré preukazovala a deklarovala matka maloletej. Okresný súd
vychádzal pri odôvodňovaní dostatočného zvýšenia výživného len zo sumy 120 eur, pričom nevzal do
úvahy, že reálne si otec maloletej vyživovaciu povinnosť plnil vo výške 200 eur mesačne, lebo táto suma
výživného bola, podľa matky, nedostatočná na pokrytie potrieb maloletej v súčasnosti.

17. Matka v odvolaní osobitne namietala argumentáciu okresného súdu v ods. 27. odôvodnenia
napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie uvádza, že považoval za nadhodnotený výdavok
matky na stravu maloletej vo výške 180 eur mesačne (nad rámec úhrady stravy v škole v sume 60 eur
mesačne) s poukazom aj na to, že otec maloletej vyčíslil mesačný výdavok na stravu pre trojčlennú
rodinu vo výške 300 eur, čo je podľa matky neudržateľné a nepreukázateľné s ohľadom na tú skutočnosť,

že nepozná pomery trojčlennej rodiny otca, avšak v prepočte na kalendárne dni a víkendy v mesiaci
predstavuje náklad na stravu maloletej sumu 5,80 Eur denne, čo je pri zohľadnení, že sú maloletej
hradené raňajky, desiata, obedy cez víkendy a večere denne, k tomu ovocie a zelenina, občasne nápoje,
a to vo veku jej vývinového štádia, tragicky málo. Je preto skôr pravdepodobné, že náklad na stravu
trojčlennej rodiny, ktorý uviedol otec, bol zrejme účelovo podhodnotený. V súvislosti s krátením výdavku

na stravu maloletej, súd prvej inštancie nedostatočne vzal do úvahy zdravotný stav maloletej trpiacej
silným atopickým ekzémom, s ktorou diagnózou sú spojené značne potravinové intolerancie, a teda
ani výber stravy nemôže byť vo väčšine prípadov podmienený cene vhodných potravín a snahe ušetriť
na tomto výdavku maloletej. „Matka maloletej zväčša osobitne varí a osobitne pripravuje stravu pre
maloletú.“

18. V odvolaní matka namietala aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v ods. 28., pokiaľ okresný
súd uvádzal, že vo veku 17.-tych rokov už v prípade maloletej nie je potrebná taká intenzita osobnej
starostlivosti ako pri vekovo mladších deťoch. Maloletá trpí zdravotnými diagnózami, ktorých je bez
ohľadu na vek nevyhnutná starostlivosť a sústavná asistencia matky, tiež je dieťa so zvýšenými
nárokmi na sústavnú pozornosť a osobnú spoločnosť, a to s ohľadom na jej psychické problémy

(bola preukazovaná návšteva 2 psychológov a psychiatra, ktoré terapie súvisia len vo zvýšenej miere
s ostatným incidentom u otca maloletej v mesiaci september 2024), inak je starostlivosť odborných
terapeutov potrebná už od rozvodu rodičov.
19. Matka v odvolaní uviedla nesprávnosť „matematiky výpočtu“ výživného urobeného v napadnutom
rozhodnutí súdu prvej inštancie, a to s ohľadom na to, že ak by súd prvej inštancie vychádzal zo

sumy, „ktorú otec dlhodobo (celé roky) platil fakticky na výživnom, tzn. 120 + 60 + 20 telefón + 24
úhrada poistného, spolu 224,- Euro a bez ohľadu na potreby maloletej a možnosti vyživovateľa by
zohľadnil výlučne infláciu za ostatných 7 rokov, ktorá predstavovala v súčte 36,4 %, potom súdom určené
výživné vo výške 230,- Eur mesačne by nezohľadňovalo ani len v súčte infláciu každoročne vyhlásenú
Štatistickým úradom SR, čo zo sumy 200,- Euro mesačne fakticky plnenej otcom predstavuje sumu

72,80 Euro. (výška inflácie vyhlásená každoročne Štatistickým úradom : rok 2018 : 2,5 %, rok 2019 : 2,7
%, rok 2020 : 1,9 %, rok 2021 : 3,2 %, rok 2022 : 12,8 %, rok 2023 : 10,5 %, rok 2024 : 2,8 %).“
20. Matka v odvolaní dala do pozornosti odvolacieho súdu, že otec v negatívnej reakcii na výsledky
prvostupňového konania a rozhodnutia zaujal absolútne odmietavý postoj k akýmkoľvek potrebámdieťaťa, ktoré sa vyskytli nad rámec bežného výživného a na ktorých sa rodičia v zmysle platných
právnych predpisov podieľajú rovným dielom. V súvislosti s potrebou maloletej na nový mobilný
telefón, matka maloletej uznáva, že nový mobilný telefón sa môže javiť ako náklad, ktorý nepatrí do

„nevyhnutných“ potrieb maloletej, ale rozhodne je „nákladom oprávneným“ z hľadiska vývoja doby a
potrieb ktoréhokoľvek dieťaťa vo veku maloletej A., keďže doterajší telefón sa stal nefunkčným. Tiež
matka maloletej avizovala otcovi potrebu zakúpenia počítača, ktorý je pre maloletú nevyhnutný aj pre
plnenie školských povinností, čo sa však stretlo s rovnako odmietavým postojom otca. V neposlednom
rade otec maloletej oznámil matke, že aj jeho sestra k 30.03. končí s platením paušálu pre A. tak, ako

to robila ostatných 7 rokov za vyživovateľa, a preto sa má matka zariadiť sama (vysvetlenie v bode
3/ odvolania). Je zrejmé, že výška výživného určeného súdom po korekcii pravidelných platieb otca,
ktoré neboli zahrnuté do rozhodnutia súdu z roku 2017, nedosahujú krytie potrieb maloletej v podiele
pripadajúcom na otca maloletej ako vyživovateľa.
21. V odvolaní matka uviedla, že vychádzajúc z valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 Zákona
o rodine, kedy už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorú je potrebné zohľadniť pri

zmene výšky výživného, ako aj v nadväznosti na zákonnú mieru povinnosti vyživovateľa, ktorá je daná
tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, je matka maloletej presvedčená,
že výška výživného na maloleté dieťa, ktorú navrhovala a ktorá predstavuje sumu 280 eur mesačne,
je s ohľadom na uvedené opodstatnená. V neposlednom rade je potrebné vziať do úvahy aj potrebu
tvorby úspor maloletej dcéry pre účely budúcej prípravy na povolanie. Pokiaľ mesačný príjem je v otcom

deklarovanej výške, môže si mesačné výživné vo výške 280 eur dovoliť bez vlastného ohrozenia na
životnej úrovni. Zvýšenie výživného na sumu nižšiu ako 280 eur vníma ako ohrozenie vývoja maloletej,
ktorej potreby zo svojho príjmu nebude môcť pokryť a zároveň je tým ohrozený princíp rovnakej
životnej úrovne maloletej a vyživovateľa, resp. rodičov maloletej. „Zmeškané výživné za obdobie od
13.11.2024do“(odvolanieods.12,č.l.115rubspisu)matkanavrhla,abyotecuhradilv50eurmesačných

splátkach spolu s bežným výživným, nakoľko to rozhodne jeho príjem umožňuje, výdavky na maloletú
boli vynaložené z úspor matky a tieto je potrebné opätovne doplniť. Je potrebné a nevyhnutné, aby bolo
vydané rozhodnutie, ktoré bude udržateľné a ktoré nebude musieť o niekoľko mesiacov meniť, nakoľko
vyhodnotenie všetkých dôkazov súdom prvej inštancie v ich vzájomnej súvislosti a v spojení s reakciou
otca maloletej po vydaní napadnutého rozhodnutia, nie je v súlade s vykonaným dokazovaním. Navrhla,

aby odvolací súd, rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých častiach, po zopakovaní alebo
doplnení dokazovania, zmenil a vyhovel návrhu matky maloletého dieťaťa v časti napadnutých výrokov.
22. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení uviedol, že okresný súd dostatočne zhodnotil pomery na
strane oboch rodičov a aj na strane maloletého dieťaťa a že považuje napadnuté rozhodnutie súdu za
správneaodporúčaodvolaniematkyzamietnuťarozhodnutieprvostupňovéhosúdu,akovecnesprávne,

potvrdiť.
23. K doručenému odvolaniu matky sa vyjadril otec. Navrhovateľka tvrdí, že býva v 3-izbovom byte,
ktorý je vo výlučnom vlastníctve jej snúbenca L. D., teda v spoločnej domácnosti býva snúbenec matky,
matka a maloletá. Navrhovateľka uvádza, že platí za nájom 140 eur a za elektrinu 23,50 eur. Jedná sa
o byt, ktorý je veľkosťou a priestorom podobný bytu otca, za ktorý platí otec 157,76 eur a 30 eur platí

za elektrinu, čím chce poukázať na tú skutočnosť, že navrhovateľka prispieva svojmu snúbencovi na
nájom a elektrinu skoro 100 % všetkých nákladov na nájom bytu a elektrinu. Pokiaľ má otec správne
informácie, navrhovateľka mala a zrejme aj má vo svojom výlučnom vlastníctve byt v katastri K., F. F., A.
J. E. XXXX/XX, kde má doteraz s maloletou trvalý pobyt, tvrdila, že na tento byt si vzala úver. Náklady
navrhovateľky, podľa jej vyjadrenia, nájom 140 eur mesačne, elektrina 23,50 eur, sebe hradí poistku 40

eur mesačne, telefón a internet 56 eur mesačne, spláca úver v sume 157,51 eur, mesačne precestuje 20
eur. Čiže spolu náklady navrhovateľky vrátane splátky úveru činia 437,01 eur. Zabezpečenie výživného
navrhovateľkou voči maloletej dcére má prednosť pred splátkou úveru. Navrhovateľka uvádza, že jej
príjem vrátane daňového bonusu 1.010 eur, čiže daňový bonus je podľa jeho vedomostí 50 eur, tak čistý
mesačný príjem navrhovateľky činí 960 eur, tiež, ako uvádza, poberá mesačný prídavok na dieťa v sume

60 eur. Náklady otca činia: 120 eur výživné pre maloletú platí k rukám navrhovateľky, 60 eur platí na účet
maloletej, 24 eur platí poistku maloletej - tieto náklady uhrádza mesačne, mesačne platí tiež náklady
telekom internet + televízia 42 eur nájomné za byt 157,76 eur, elektrina 30 eur mesačne. Vzhľadom
k tomu, že pracuje v zamestnaní, kde by si mohol spôsobiť úraz, pripadne iné poškodenie zdravia platí
si dve poistky, a to mesačne 42,50 eur a 14,40 eur. Štvrťročne platí plyn 24 eur /teda mesačne je to

8 eur/ a ročne platí poplatok Skailing 166.80 eur /mesačne je to 13,90 eur/. Do zamestnania cestuje
služobným autom, avšak údržbu vozidla a pohonné hmoty uhrádza vo vlastnej réžii, čo činí približne
100 eur mesačne. Mesačné náklady otca činia 408,56 eur + 120 eur výživné + 60 eur platba na účet
maloletej + 24 eur platba poistky maloletej teda náklady celkom 612,56 eur. Býva v spoločnej domácnostiso svojou priateľkou C. L. a jej maloletým synom, ktorá mu k rukám mesačne platí za užívanie bytu,
elektriny a plynu 65 eur. Príjem otca zo zamestnania je 950 eur mesačne. „Navrhovateľka uvádza, že
maloletej uhrádza mesačne cestovné 20,- eur, stravu 80,- eur jeden obed v hodnote 3,30 eur , podľa

mňa je to však 69,30 eur, stravu u nej mesačne 150,- eur , mesačne stužková 15,- eur , lieky mesačne
10,- eur, drogéria mesačne 20,- eur , krémy na ekzém mesačne 20,- eur a oblečenie každý druhý mesiac
40,- eur, / leda mesačne 20,- eur. Teda podľa vyjadrenia navrhovateľky náklady na maloletú mesačne
činia 335,- eur.“
24. Otec vo vyjadrení uviedol, že „Podľa navrhovateľky náklady na maloletú činia 335,- eur. Z vyššie

uvedeného a z podania navrhovateľky vyplýva, že máme obaja približne rovnaký príjem a tiež približne
rovnakývýdaj,tedamalibysmesanavýživnompodielaťrovnakousumoujauhrádzamvýživnémesačne
120,eur plus 84,- eur tak ako som uviedol vyššie , to znamená 204,- eur pre potreby maloletej, to
znamená že takou sumou by sa na výživnom mala podieľať aj navrhovateľka, náklady maloletej podľa
vyčíslenia navrhovateľky sú 335,- eur, výživné od oboch rodičov by malo byť 408,- eur pre maloletú plus
110,-eur/ daňový bonus 50,- eur a prídavky na dieťa 60,- eur /,teda spolu pre potreby maloletej suma

518,-eur , čo je myslím si suma,ktorá pokryje všetky náklady maloletej.“ V roku 2024 do 15.09.2024 sa
s matkou podľa dohody striedali v starostlivosti o maloletú, zo začiatku bola maloletá v jeho domácnosti
a starostlivosti na obdobie jeden týždeň v mesiaci, neskôr dva týždne v mesiaci, niekedy i viac podľa
dohody s matkou. Počas obdobia, keď bola maloletá v jeho starostlivosti a domácnosti zabezpečoval
všetky jej potreby zo svojich finančných zdrojov, okrem toho platil matke aj napriek tejto skutočnosti

plné výživné 120 eur, 60 eur na účet maloletej a 24 eur poistku maloletej. Okrem sumy 60 eur, ktorú
posiela maloletej mesačne nad rámec tejto sumy od októbra 2023 k dnešnému dňu poukázal maloletej
sumu 832 eur. „Tiež navrhovateľke som nad rámec mesačného výživného 120,-eur zaslal na jej účet od
za rok 2023/2024 sumu 291,-eur. C. sestra M. C. platí maloletej každý mesiac sumu 20,- eur náklady
na telefón.“ Momentálne nie je s maloletou v kontakte, navrhovateľka ho informovala, že maloletá

navštevuje psychológov a musia sa k nej správať citlivo, nakoľko sa potrebuje vyliečiť, preto do tohto
procesunezasahujemajúcnazretelilentonajlepšiepremaloletúačakánainformáciuodnavrhovateľky,
kedy bude možný ten stav zmeniť, myslí tým znovu nadviazať kontakt s maloletou. Dňa 15.09.2024
bola maloletá v jeho starostlivosti a domácnosti, takže mal plnú zodpovednosť za ňu. Navrhovateľka ho
požiadala, aby pri výchove maloletej, keď je u neho, dodržiaval pravidlá, ktoré do jej výchovy zaviedla

navrhovateľka. Jedným z pravidiel bola aj skutočnosť, že maloletá sa mala z vychádzky vrátiť domov
o 19-tej hodine. Tak aj 15.09.2024, kedy bola maloletá na brigáde sa mala dostaviť domov o 19 h. Domov
neprišla, mala vypnutý telefón a domov prišla až o 21.20 h. Je pochopiteľné, že ako otec maloletej
dcéry sa o ňu veľmi bál a zvlášť po tom, keď mu oznámila, že tento čas strávila s 21-ročným kolegom
zpráce,kdechodilanabrigádu.Otýchtoskutočnostiachpriebežneinformovaltelefonickynavrhovateľka.

Včase,keďsimaloletouvysvetľovaljejsprávanie,jejcinkoltelefón,chcelzistiť,akésmssprávymaloletej
chodia. Maloletá však reagovala veľmi impulzívne, úplne bol z tohto prekvapený, v jednom momente
chcela vybehnúť na balkón, tak sa veľmi zľakol, aby v tom rozpoložení niečo neurobila, preto jej v
tom zabránil a zavolal záchranku. Túto situáciu telefonicky komunikoval s navrhovateľkou. inú možnosť
nemal, pretože navrhovateľka aj napriek tomu, že býva len pár blokov od jeho bytu, sa osobne na

tomto riešení situácie nezúčastnila. Po odchode záchranky maloletá chcela ísť k navrhovateľke, tak ju
k navrhovateľke odviezol. Maloletá na druhý deň šla riadne do školy, dokonca bola aj cvičiť vo fítku a
bola aj na brigáde. Stretol sa s navrhovateľkou a maloletou, kde navrhovateľka konštatovala, že zaujal
správny postoj a maloletá sa mu ospravedlnila. Asi pár dní od tohto stretnutia mu maloletá telefonovala,
či ju neodvezie k starej mame do C., lebo si tam zabudla kľúče od bytu, tak ju tam zaviezol, normálne

s ním komunikovala. Potom však komunikovať prestala a bol veľmi prekvapený, keď bol predvolaný
na oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a tiež ho prekvapil dôvod, kvôli ktorému
bol predvolaný. Predpokladá však, že tento spis bude pripojený ako dôkaz k tomuto konaniu. Nemôže
sa ubrániť pocitu, že celé konanie na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kuratele bolo
navrhovateľkou vykonštruované na dôvodoch a skutočnostiach, ktoré sa nestali. „Navrhovateľka vo

svojom podaní uvádza, že svoj návrh podala aj z toho dôvodu , že v roku 2025 nebude jej daný daňový
bonus a ani prídavok na dieťa. Súd však pri rozhodovaní vychádza zo skutočností a dôkazov, ktoré
sú zrejmé v čase rozhodovania súdu. V súčasnosti je situácia teda taká , že daňový bonus a prídavok
na dieťa má oporu v zákone a teda suma 110,- eur má byť použitá k výživnému pre maloletú na jej
prospech.“ Obaja rodičia majú približne rovnaký príjem a tiež približne rovnaký výdaj, teda mali by sa

na výživnom podieľať rovnakou sumou, otec by mal uhrádzať výživné mesačne 200 eur plus 84 eur,
tak to znamená 284 eur pre potreby maloletej, preto takou sumou by sa na výživnom mala podieľať aj
navrhovateľka, náklady maloletej podľa vyčíslenia navrhovateľky sú 335 eur, výživné od oboch rodičov
by malo byť 568,- eur pre maloletú plus 110 eur /daňový bonus 50 eur a prídavky na dieťa 60 eur/teda spolu pre potreby maloletej suma 678 eur, ktorá by mala byť použitá pre maloletú, je vysoká a
momentálne vysoko prevyšuje náklady pre potreby maloletej. Navrhovateľka uvádza, mesačne náklady
na maloletú v sume 335 eur, ako to vyplýva, túto sumu chce pokryť výživným odo mňa v sume 284 eur

a daňovým bonusom 110 eur celkom teda sumou 394 eur. Navrhovateľka na výživu maloletej zo svojho
osobného príjmu nechce použiť žiadne prostriedky aj napriek tomu, že má voči maloletej vyživovaciu
povinnosť, má osobný príjem vo výške 960 eur, on má osobný príjem vo výške 950 eur. Napriek tomu
sa navrhovateľka svojím podaním snaží presunúť celú vyživovaciu povinnosť, teda aj jej vyživovaciu
povinnosť na otca, chce to dosiahnuť aj pomocou podania na oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a

sociálnej kurately. Navrhovateľka tiež neuvádza skutočnosti, že bola viackrát v zahraničí, v ktorom čase
sa o maloletú v celom rozsahu staral on a všetko bolo v poriadku.
25. Matka vo svojom rozsiahlom vyjadrení k vyjadreniu otca, na ktoré sa ,na tomto mieste odvolacím
súdom,odkazujevcelomjehoobsahovomajrozsahovomznení,uviedla,ževčastiskutkovýchokolností,
na ktoré otec maloletej poukazuje v súvislosti s ochotou hradiť polovicu mimoriadnych výdavkov nad
rámec bežného výživného, matka maloletej dáva do pozornosti súdu, že nikdy nepopierala, že by sa

otec nepodieľal na mimoriadnych nákladoch maloletej pred začatím konania o zvýšenie výživného.
Otcom predkladané dôkazy týkajúce sa mimoriadnych výdavkov na účasť maloletej na zájazde v Paríži
sú datované pred pojednávaním vo veci, kedy ešte ochota otca prispieť bola, avšak keďže sa zájazd
neuskutočnil, nebolo potrebné sa na tomto výdavku podieľať. Po vyhlásení rozsudku vo veci návrhu
matky na zvýšenie výživného, tzn. 14.02.2025, už akékoľvek príspevky nad rámec zvýšeného výživného

odmietal, bez ohľadu na ich rozsah alebo účel, a teda dôvodnosť. Tiež došlo k zastaveniu úhrady
mobilného paušálu maloletej zo strany sestry otca maloletej (tety). Matka maloletej opätovne duplikuje,
že akákoľvek všetka starostlivosť o maloletú je výlučne na nej a nestotožňuje sa s názorom súdu prvej
inštancie, že maloletá v súčasnosti „vyžaduje menšiu mieru starostlivosti ako 3 ročné dieťa“, nakoľko ani
včaserozvodurodičovmaloletejtátonebolavoveku3rokov,pričom„dnešný“zdravotnýstavmaloletejsi

vyžaduje viac pozornosti zo strany matky ako pred incidentom, ktorý sa udial v septembri 2024 z dôvodu
nezvládnutia situácie práve otcom maloletej. Skutkové okolnosti daného incidentu zo septembra 2024
sú podrobne opísané v zázname Oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Banská
Bystrica, ako aj v zázname spísanom vyšetrovateľom Policajného zboru samotnou maloletou a tieto
sú diametrálne odlišné od interpretácie otca maloletej. Konanie otca maloletej bolo v rámci incidentu

neprípustné, reagoval neprimerane a podľa opisu maloletej dcéry, ktorý sa nachádza v spomínaných
záznamoch, boli reakcie otca na neskorý príchod maloletej neprimerané, keď jej chcel čítať SMS a
násilím jej odňal mobil. Maloletá žiadala, aby jej telefón vrátili, že je to jej osobná súkromná vec, pričom
otec maloletú násilím držal a jeho priateľka čítala nahlas správy SMS z jej mobilu. Maloletá situáciu
psychicky nezvládla, otec ju sotil na zem, obkročmo prisadol a držal ju pod hrdlom. Maloletá sa mu

vyšmykla a otec jej v odchode zabránil zamknutím dverí, kedy ona pod tlakom vybehla na balkón a
v psychickom kolapse sa javilo, že si chce ublížiť vyskočením z balkóna. Je teda dosť pochopiteľné,
že maloletá s danou situáciou nie je vysporiadaná, s otcom sa nechce stretnúť, má z neho strach a
psychicky by stretnutie s ním nezvládla. Matka uvádza, že za celých 7 mesiacov od incidentu otec
maloletej prejavil záujem z vlastnej iniciatívy iba raz – dňa 13. apríla 2025, maloletá však stretnutie s

ním odmietla z dôvodov, ktoré sú taktiež obsahom záznamu Oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a
sociálnej kurately zo dňa 30.04.2025. V súvislosti so samotnými nákladmi matka maloletej predkladá
doklad o nákladoch na služby mobilnej siete, ktorú zmluvu pre maloletú uzatvorila po tom, čo sestra
otca maloletej po vyhlásení rozsudku o zvýšení výživného zo dňa 14.02.2025 prestala hradiť náklady
maloletej na mobil, ktorá skutočnosť bola uvádzaná v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie.

Matka sa pridŕža všetkých doterajších ústnych aj písomných vyjadrení v predmetnej veci, ako aj návrhov
uvedených do odvolania proti napadnutému rozsudku okresného súdu.
26. K doručenému vyjadreniu matky sa vyjadril otec v rozsiahlom vyjadrení, na ktoré sa, na tomto mieste
odvolacím súdom, odkazuje na celé jeho obsahové aj rozsahové znenie. Okrem iného otec uviedol, že
nemôže nútiť svoju sestru, aby platila maloletej paušál. Ak „navrhovateľka tvrdí, že maloletá potrebuje

jej zvýšenú starostlivosť aj vzhľadom k tomu , že jej zdravotný sláv si vyžaduje pozornosť, nemôžem
vôbec pochopiť potom ako sa mohlo stať dňa 9.5.2025, keď som náhodne šiel do kaviarne s kamarátmi
pozerať hokej a uvidel som tam o 21 hod. moju maloletú dcéru medzi popíjajúcimi vykonávať obsluhu
priznám sa bol som úplne šokovaný, ani som nevedel ako sa mám zachovať, aby sa zase nestalo, že
budemzniečohočosomneurobilnavrhovateľkouobvinenýtakakosatostalopriincidentez15.9.2024.“,

tak táto opätovne skreslene popisuje udalosť - incident medzi ním a maloletou zo dňa 15.09.2024.
Nie je pravdou, že sa nezaujíma o zdravotný stav maloletej, o jej zdravotnom stave sa informoval u
ošetrujúcej lekárky a tiež sleduje jej študijné výsledky. Keď „dňa 9.5.2025 som šiel náhodne do kaviarne
s kamarátmi na pivo, bol som šokovaný, že tam vidím o 21 hodine moju školopovinnú maloletú dcéruvykonávať obsluhu medzi popíjajúcimi ľuďmi. Nemyslím si, že toto prostredie je vhodné pre maloletú
s jej psychickými problémami , ktoré má ako tvrdí navrhovateľka. Existujú aj iné brigády, ktoré by boli
určite pre maloletú vhodnejšie. Bol som šokovaný, že maloletá tam je , pozdravil som ju , sadol som

si kamarátmi chvíľu som s nimi rozprával uvidel som navrhovateľku tak som sa radšej vzdialil. Určite
by som tam nebol šiel, keby ma navrhovateľka upozornila na skutočnosť, že maloletá tam vykonáva
brigádu. To. že maloletá bola na pohotovosti som ja nezavinil, ničím som jej nespôsobil vedomú ujmu.“
27. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníčkou

- matkou (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľka použila
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok
súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi
odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba

ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného
mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného
mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, v dôsledku čoho
boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v napadnutých výrokoch (§ 387 ods. 1 Civilného sporového

poriadku).
28. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého

súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.
29. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že matka v odvolacom konaní neuviedla
žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie, a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v § 366 CSP. Ak aj matka (mimo iného) v

odvolaní poukazuje na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa §
383 CSP viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie
zopakuje alebo doplní. Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ išlo o odvolanie odvolateľky
a v ňom tvrdených skutočností, tak na rozhodnutie krajského súdu ako súdu odvolacieho v zmysle
podaného odvolania nebolo potrebné k uvádzaným skutočnostiam nariadiť pojednávanie, pretože bolo

postačujúce, aby bolo odvolacím súdom rozhodnuté na základe celého obsahu spisového materiálu a
v ňom doložených listín. Odvolateľka nevzniesla žiaden presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna
časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných podaní po rozhodnutí okresným súdom by mohla
zaručiť spravodlivé konanie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2023 č.
64336/01 vo veci Lino Carlos Varela Assalino proti Portugalsku; rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.

5Cdo/218/2009, sp.zn. 3Cdo/51/2011, sp.zn. 3Cdo/186/2012, sp.zn. 7Cdo/56/2011).
30. V tomto prípade odvolací súd, ale konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné
dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z
ktorého pri rozhodovaní vychádzal.
31. Matka podľa obsahu odvolania namietala, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výsledky

vykonaného dokazovania, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
32. Podľa § 191 Civilného sporového poriadku, dôkazy, súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo (ods. 1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak
zákon neustanovuje inak (ods. 2).

33. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom matky odvolací súd uvádza, že hodnotenie dôkazov v zmysle
§ 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti
a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi
obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada
voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať

zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť
ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých
dôkazov. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť podľa zistení odvolacieho súdu, vo veci konania
o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú A., napriek odvolaniu matky, splnil, výsledkyvykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací
súd stotožňuje tak, ako už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie
súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a

zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky.
Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom
inštitútu odôvodnenia rozsudku. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade
súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci,

aplikovalnaňsprávnypredpisasvojerozhodnutieozvýšenívýživnéhonamaloletúA.,ajveľmipodrobne
a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané matkou mal. A. v odvolaní nemajú za následok úvahu
odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu
prvej inštancie.
34. Posúdením matkou produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu spisového
materiálu plynúcich, tieto odvolací súd nevyhodnotil ako opodstatnené k odlišnému rozhodnutiu ako

okresný súd.
35. Vo vzťahu k predmetnej veci, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú A., odvolací
súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 zákona o rodine) je založená na rovnakom postavení muža (otca)
a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá zákona o rodine). Schopnosti
predstavujúsubjektívnekritériumurčovaniarozsahuvyživovacejpovinnostiarozumejúsanimivlastnosti
dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti
je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti

sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia
na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované
zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu,
životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú úplný
obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné

prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré
rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa (§
62 ods. 4 zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní
výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa“, osobnú starostlivosť

nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú
starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho
zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je
osobná starostlivosť najnáročnejšia, ktorý záver vo všeobecnosti platí, ak matka v odvolaní namietala,
tento záver uvedený i okresným súdom, tak odvolací na tomto mieste odkazuje na odôvodnenie tohto

rozhodnutia odvolacieho súdu nižšie.
36. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods.
1 zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta
druhá zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu,
sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti,

spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote,
výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto
okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a
schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú
obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú

reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré
nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom, napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej
a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v
spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti.
37. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak

sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať
podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo rodičov. Úlohou súdov pri
rozhodovaní o zmene výživného je preto potrebné zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov
od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výškyvýživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z § 62 ods. 1 - 5, § 75 ods. 1 zákona o rodine,
súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové
možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov.

38. Podľa zistení odvolacieho súdu matka v odvolaní uvádzala dôvody, ktoré však neboli spôsobilé
odôvodniť vecnú a právnu nesprávnosť rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom. V
prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti
podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú A. od otca z hľadiska jej
súčasných odôvodnených potrieb, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých

sú maloleté deti plne odkázané, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods.
1 zákona o rodine), porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase posledného
rozhodnutia súdu o výživnom rozsudkom okresného súdu.
39. V podanom odvolaní matka nesúhlasila so zmenenou výškou výživného na mal. A. v sume
230 eur, pričom argumentovala výškou výdavkov maloletej, dobou, ktorá uplynula od posledného
určenia na vyživovacej povinnosti otcovi (naposledy podľa matky určená približne pred 7 rokmi), ako

i skutočnosťou, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť pôvodne stanovenú súdom v sume 120 eur plnil
vo vyššej sume, a to 200 eur, preto podľa odvolania matky má byť napadnutý rozsudok okresného súdu
vecne nesprávny. Naposledy bolo o vyživovacej povinnosti otca voči maloletej rozhodnuté rozsudkom
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 37P/313/2017-106 zo dňa 24.05.2018, ktorým súd schválil
dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, pričom otec sa

zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 120 eur mesačne. Z rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 37P/313/2017-106 zo dňa 24.05.2018, a to z odôvodnenia vyplýva, že okresný súd schválil
dohodu rodičov, pričom z ods. 14. odôvodnenia vyplýva, že maloletá mala 10 rokov, mala histamínovú
intoleranciu, pri ktorej sa doplácalo 10 eur, matka dosahovala príjem 560 eur, otec 750 eur a poberal
prídavky na dieťa. Odkedy spolu nežijú, otec prispieval na výživu maloletej 100 eur okrem toho hradil

krúžky 30 eur mesačne, poplatok za plávanie 30 eur, vreckové 5 eur, hradil jej aj poistku a sporenie.
Okresný súd v napadnutom rozsudku i podľa zistení odvolacieho súdu vecne správne uzavrel, že v čase
jeho rozhodnutia bola maloletá vekovo staršia, má sedemnásť rokov, navštevuje druhý ročník Strednej
zdravotníckej školy, Tajovského 24, Banská Bystrica, odbor zdravotnícky laborant, lieči sa na atopický
ekzém, s čím sú spojené náklady na krémy, maloletá je vedená v psychiatrickej ambulancii, kde jej bola

nastavená liečba na potlačenie úzkostí, navštevuje aj klinickú psychologičku a psychologičku v Centre
poradenstva a prevencie. A. sa venuje cvičeniu vo fitnescentre, ktoré jej uhrádza otec vo výške 60 eur
mesačne. Otec počas prvoinštančného konania uviedol, že túto sumu neuhrádza k rukám matky, ale
maloletej, čo vyplýva i zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 14.02.2025 (č.l. 87 spisu). Maloletá v
súčasnosti nie je v kontakte so svojím otcom, a to od septembra 2024, kedy došlo po neskorom príchode

maloletej domov ku vzájomným nezhodám medzi otcom a dcérou, ktoré vyvrcholili privolaním RZP zo
strany otca. Okresný súd správne vyhodnocoval osobitne zmenu pomerov na strane matky, ako i otca,
maloletej. Maloletá žije v domácnosti s matkou a jej partnerom. K pomerom rodičov okresný súd, podľa
zistení odvolacieho súdu, vecne správne ustálil, že matka je zamestnaná ako praktická sestra – asistent
v Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou, kde za obdobie 01/2024 – 10/2024 dosiahla priemerný čistý

mesačný príjem vo výške 1.116,13 eur, za obdobie 11/2024 – 12/2024 dosiahla priemerný čistý mesačný
príjem vo výške 1.035,30 eur. Nebolo ani vo vyvolanom odvolacom konaní spochybnené, že matka si
uplatňuje daňový bonus a rodinné prídavky vo výške 60 eur mesačne. Matka býva v byte s maloletou,
ktorý je v osobnom vlastníctve partnera matky. Mesačné výdavky matky predstavujú: príspevok na
bývanie partnerovi 115 eur, internet 25 eur, hypotéka na jej byt vo výške 160 eur, daň z nehnuteľností

30 eur, komunálny odpad za matku aj maloletú vo výške 47,45 eur ročne na osobu, poistenie bytu vo
výške 30 eur. Matka je vlastníčkou osobného motorového vozidla. Matka je tiež výlučnou vlastníčkou
bytu v k.ú. K., obec F. F., podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu a záhrad v k.ú. C., okres F. F.. Má
úspory cca 3.000 eur. Odvolací súd, tak ako okresný súd správne, prihliadol na skutočnosti vyplývajúce
z vykonaného dokazovania, že „životná úroveň matky je v tomto prípade o niečo vyššia ako životná

úroveň otca. Matka je výlučnou vlastníčkou bytu v k.ú. K., v ktorom nebýva, býva v ňom v súčasnosti
jej kamarátka, ktorá uhrádza matke len náklady na energie. Matka však takýmto spôsobom prichádza o
potenciálny príjem z nájmu bytu, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve. Matka tým, že poskytuje byt svojej
kamarátke bezodplatne prichádza o príjem, ktorý by mohol byť použitý aj na výživu maloletej.“, ktoré
však nenašli premietnutie v odvolaní, napriek tomu matka v odvolaní najmä v poslednej časti ods. 11 (rub

č.l. 115 spisu) konštatovala, že „zvýšenie výživného na sumu nižšiu ako 280,- Euro vníma ako ohrozenie
vývoja maloletej, ktorej potreby zo svojho príjmu nebude môcť pokryť a zároveň je tým ohrozený princíp
rovnakej životnej úrovne maloletej a vyživovateľa, resp. rodičov maloletej.“40. Matka v odvolaní v ods. 2 (č.l. 114 spisu) namietala, že okresný súd nesprávne vyhodnotil pomery
otca. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplývajú však zhodné závery ako prijal odvolací súdu,
ktoré vyplývajú z obsahu spisu a na základe odvolacej argumentácie matky nebol dôvod v odvolacom

konaní sa od nich odkloniť. Otec je zamestnaný v spoločnosti IRONAL, spol. s r.o. na pracovnej pozícii
nastavovač strojov, jeho čistý priemerný mesačný príjem za obdobie 11/2023 – 10/2024 predstavoval
sumu 1.116,92 eur, za obdobie 11/2024 - 12/2024 sumu 960,95 eur. Otec žije v spoločnej domácnosti
s priateľkou a jej maloletým dieťaťom, partnerka mu mesačne posiela 64 eur na bývanie, elektrinu a
plyn. Otec na pojednávaní uviedol tieto svoje výdavky: nájom 157 eur, 30 eur elektrina, 8 eur plyn, 42

eur mobil, internet, 42,50 eur životné poistenie + 14,40 eur ďalšie poistenie, 13,90 eur televízia, PHM
100 eur, poistenie bytu 74 eur ročne, strava v domácnosti pre 3 osoby 300 eur mesačne, komunálny
odpad ročne 54 eur na osobu. Otec nemá inú vyživovaciu povinnosť. Je podielovým spoluvlastníkom
bytu v pomere 1/2 k celku. Hnuteľné veci vyššej hodnoty nevlastní. Má úspory na sporiacom účte 450
eur, investovaných má asi 5.000 eur. Z uvedených skutočností vyplýva, že k zmene príjmu došlo tak
na strane matky, ako aj otca a takisto nastala zmena pomerov u maloletej, čo i podľa odvolacieho

súdu odôvodnilo zmenu výšky výživného stanoveného rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
37P/313/2017-106 zo dňa 24.05.2018.
41. Výdavky maloletej boli naposledy matkou konkretizované na pojednávaní dňa 14.02.2025 podľa
obsahu zápisnice z pojednávania č.l. 85 spisu a nasl., a to s uvedením „ Upravujeme“ (č.l. 86
spisu) tak, že : na stravu 180 eur v domácnosti, strava v škole 60 eur, príspevok na ZRPŠ priemerne

1,70 eur, príspevok na sporenie na stužkovú 15 eur, školské pomôcky priemerne 12,50 eur, oblečenie,
obuv priemerne 55 eur, kozmetika, drogéria 26 eur, lieky, výživové doplnky 15 eur, prípravky na atopický
ekzém 35 – 40 eur, fitnescentrum 60 eur, cestovné do školy 20 eur, pravidelné mesačné vreckové na
záujmovú činnosť a kino 40 eur, výdavky na kaderníčku, strihanie, úpravu vlasov 10 eur, poplatok za
vývoz komunálneho odpadu priemerne 4 eurá mesačne. Okresný súd, podľa odvolacieho súdu, po

vykonanom dokazovaní, vecne správne, v prejednávanej veci zohľadnil nevyhnutné mesačné výdavky
na maloletú, a to náklady na stravu 140 eur v domácnosti, 60 eur v škole, príspevok na ZRPŠ 1,70 eur,
príspevok na stužkovú 15 eur, oblečenie, obuv 55 eur, drogéria 26 eur, lieky výživové doplnky 15 eur,
prípravky na atopický ekzém 35 eur, fitnes 60 eur, cestovné do školy 20 eur, vreckové na záujmovú
činnosť 40 eur, na kaderníčku 10 eur, poplatok za vývoz smetí 4 eurá. Matka vyčítala okresnému súdu,

že výška ním určeného výživného 230 eur nie je správna, pretože otec napriek tomu, že rozsudkom
Okresného súdu Banská Bystrica č. k.. 37P/313/2017-106 zo dňa 24.05.2018 mal určenú vyživovaciu
povinnosť vo výške 120 eur, tak „nad rámec tejto zmluvy bolo rodičovskou dohodou ustálená, že otec
maloletej bude mesačne hradiť športové aktivity maloletej a ďalšie náklady.“ Z rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 37P/313/2017-106 zo dňa 24.05.2018 z jeho výrokovej časti, podľa zistení

odvolaciehosúdu,všaktakátopovinnosťotcanevyplýva,keďžeotcovibolauloženápovinnosťprispievať
na výživu mal. A. sumou 120 eur mesačne. Z uvedených zistení potom vyplýva, že ak otec prispieval na
výživu mal. A. mesačne nad sumu 120 eur mesačne, tak išlo o plnenie nad rámec povinnosti uloženej
súdnym rozhodnutím, ktoré plnenie nemožno podľa odvolacieho súdu považovať, za stavu absencie
súdneho rozhodnutia v tejto časti, bez ďalšieho, za už generalizovaný základ na rozhodnutie o zmene

- zvýšení výživného, a to bez dokazovania zmeny pomerov na strane rodičov a dieťaťa v zmysle
zákonných požiadaviek. Povinnosťou súdu je vždy rozhodnúť spravodlivo, berúc zreteľ na všetkých,
ktorých sa rozhodnutie týka, s dôrazom a priorizujúc ochranu najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa.
V rozhodnutí Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2221/2007 sa uvádza: „Soud musí nejen
respektovat právo, ale aj jeho výklad a aplikace musí směřovat k výsledku spravedlivému. Právo musí

být především nástrojem spravedlivosti, nikoli souborem právních předpisu, které jsou mechanicky
a formalisticky aplikovány bez ohledu na smysl a účel toho kterého zájmu chráneného příslušnou
normou.“, čím sa odvolací súd (tiež súd prvej inštancie) dôsledne spravoval.

42. Odvolací súd považuje na tomto mieste za podstatné uviesť, že pokiaľ na podporu svojich tvrdení

poukazoval primerane a podporne, z eurokonformného prístupu na judikatúru cudzieho štátu, tak
takýto postup nie je rozporný ani s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. so závermi
vyplývajúcimi z rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 48/2018, v zmysle ktorých „...Aj keď judikatúra súdov iných
štátov je pre slovenské právne prostredie nepoužiteľná, ústavný súd poukázal na uvedené rozhodnutie
českého súdu preto, lebo sa s ním stotožňuje, preberá ho, a predovšetkým ho považuje za ústavne

konformný výklad ustanovenia“.
43. Okresný súd podľa odvolacieho súdu na základe vykonaného odvolacieho prieskumu vecne
správne postupoval, ak vyhodnocoval pomery maloletého dieťaťa - A., tak ako ich zhodnotil v 26.,
27., 28., 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku, od ktorých nemal dôvod sa odkloniť, a to anizáklade na základe odvolacej argumentácie matky, ale ani pri uplatňovaní vyšetrovacej zásady,
ktorou sa riadil už i súd prvej inštancie, načo nemali vplyv skutočnosti uvádzané v 29. odôvodnenia
napadnutého rozsudku „254 eur“, ktorú viedol len v odôvodnení, a len v tomto ods. 29. odôvodnenia

vyhotovenia napadnutého rozsudku, ktorá má podľa okresného súdu zodpovedať tzv. „tabuľkovému
výživnému“, ktorá (suma „254 eur“) nenašla premietnutie vo výroku napadnutého rozsudku (ktorý je
charakterizovaný záväznosťou), ale ani v ďalšej časti zodpovedajúceho odôvodnenia napadnutého
rozsudku. Pokiaľ okresný súd v odôvodnení v ods. 30. a 31. odôvodnenia uvádzal výživné, ku ktorému
dospel na základe ním vykonaného dokazovania v sume 230 eur, a ktoré zodpovedá výrokovej časti

vyhláseného rozsudku ako výrokovej časti vyhotoveného rozsudku, tak obsah spisového materiálu,
celé odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ňom zhrnutý rozsah a výsledky vykonaného dokazovania
okresným súdom, zodpovedali, bez akýchkoľvek pochýb, výrokovej časti napadnutého rozsudku,
a nepochybne teda i jeho písomnému vyhotoveniu v časti odôvodnenia v ods. 29., 30., 31., ktorými
boli vytvorené dostatočné dôkazné i argumentačné podklady k tomu, aby odvolací súd uvedenie
okresného súdu v štvrtej vete od konca v ods. 29. odôvodnenia (suma „254 eur“) samo osebe (a

pri inak správnom rozhodnutí) nevyhodnotil inak, než že nedisponuje potrebnou, podľa odvolacieho
súdu, ústavnoprávnou intenzitou smerujúcou k porušeniu označených práv v odvolaní. V danom
prípade jedno konštatovanie okresného súdu v číselnom označení „254“ eur v odôvodnení celého
rozsudku, bez ďalších skutkových podkladov, nemalo žiadny vplyv na správnosť ostatných záverov
uvedených v napadnutom rozhodnutí okresného súdu nevyvolávalo zmätočnosť celého rozhodnutia

okresného súdu. Odvolací súd pre odstránenie akýchkoľvek pochybností uvedených matkou v odvolaní
v rovine výšky výživného uvádzaného okresným súdom v štvrtej vete od konca ods. 29. odôvodnenia
(„254 eur“) a poukazu na tzv. „tabuľkové výživné“, akcentuje, že východiská uvedené v materiáli
Ministerstva spravodlivosti „Rodičovské kompetencie - Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom
– tzv. „tabuľkové výživné“ sú súhrnom len odporučených východísk pre stanovenie výšky výživného

za účelom zjednotenia praxe súdov v otázkach výživného rodičov k deťom (schválená ministrom
spravodlivosti Slovenskej republiky, uverejnená na webovom portáli Ministerstva spravodlivosti SR
https://www.justice.gov.sk/dokumenty/2024/01/Metodika-Vyzivne.pdf; ďalej len „Metodika“). Metodika
obsahuje pravidlá pre objektivizáciu výživného, ktoré však majú výlučne odporúčací charakter. Dodáva
odvolací súd, že žiaden účinný zákon Slovenskej republiky neupravuje určenie vyživovacej povinnosti

percentuálne (okrem minimálneho výživného), rovnako neustanovuje ani spodnú hranicu sumy, ktorá by
povinnému rodičovi mala z jeho mesačného príjmu zostať na uspokojovanie jeho potrieb. Povinnosťou
súdu je pravdaže zvolený spôsob zdôvodniť. Zvýrazňuje sa, že určenie výšky výživného na dieťa,
v prejednávanej veci, na maloletú A. 230 eur, bolo výsledkom posúdenia vysoko individuálnych
jedinečnýchskutkovýchokolnostítejtoprejednávanejveci,nezameniteľnýchsokolnosťamirelevantnými

v iných veciach. Zákon ani Metodika neupravujú spôsob prepočítania zmeny pomerov na jednotlivý
prípad, preto je na úvahe súdu, akým spôsobom zmenu pomerov vyjadrí číselne. Povinnosťou súdu
je pravdaže zvolený spôsob zdôvodniť, k čomu došlo i prejednávanej veci, s poukazom na celé
odôvodnenie napadnutého rozsudku a zdôvodnenie výšky výživného na mal. A. v sume 230 eur, a to
bez ohľadu na štvrtú vetu od konca ods. 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu. Vo

vzťahu k týmto záverom sa žiada tiež dodať, že jedna veta (štvrtá veta od konca ods. 29. odôvodnenia
napadnutého rozsudku), vzhľadom na celé odôvodnenie napadnutého rozsudku, tak v skutkovej rovine,
ako i právneho posúdenia, ktoré odvolací vyhodnotil ako vecne správne, nespôsobuje nesprávnosť
napadnutého rozsudku okresného súdu. Opačný záver by bol tak neprimerane prísnym formalistickým
posúdením veci, ktorý by nepožíval právnu ochranu, pretože okresný súd vo svojej argumentácii

obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia (okrem jedinej, a to štvrtej vety od konca ods. 29. odôvodnenia
napadnutého rozsudku) nebol nekoherentný, t.j. jeho rozhodnutie bolo konzistentné a jeho argumenty
podporili príslušný záver. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva celková presvedčivosť, teda inými slovami
na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís okresný
súd dospel, boli prijateľné pre právnickú (ale aj laickú) verejnosť, racionálne a v neposlednom rade

aj spravodlivé a presvedčivé. Preto je dostatočný priestor pre odvolací súd na záver, že napadnutý
rozsudok okresného súdu vyhodnocovaný ako celok, nie je v nesúlade s vykonanými skutkovými
zisteniami a dostatočne z neho vyplývajú pevné základy napadnutého súdneho rozhodnutia v rovine
výšky výživného 230 eur na mal. A..
44. Vo vyjadrení v odvolacom konaní matka uviedla, že „opätovne duplikuje, že akákoľvek všetka

starostlivosť o maloletú je výlučne na nej a nestotožňuje sa s názorom súdu prvej inštancie, že maloletá
v súčasnosti „vyžaduje menšiu mieru starostlivosti ako 3 ročné dieťa“, nakoľko ani v čase rozvodu
rodičov maloletej táto nebola vo veku 3 rokov, pričom dnešný zdravotný stav maloletej si vyžaduje
viac pozornosti zo strany matky ako pred incidentom, ktorý sa udial v septembri 2024 z dôvodunezvládnutia situácie práve otcom maloletej.“ V súvislosti s touto argumentáciou matky odvolací súd
uvádza, že túto síce veľmi citlivo vníma, ale táto zostala výsostne vo všeobecnej rovine, bez uvedenia
konkrétnych skutočností v skutkovej rovine, ktoré by bolo možné odvolacím súdom vyhodnotiť ako

také, že bez ďalšieho, majú vplyv na výšku sumy vyživovacej povinnosti stanovenej okresným súdom.
Podľa zistení z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu jednoznačne, bez akýchkoľvek
pochýb vyplýva, že okresný súd posudzoval pomery, odôvodnené potreby 17-ročného dievčaťa A.
(maloletej), čo je neprehliadnuteľné, okrem iného, i z prvej vety ods. 24. odôvodnenia napadnutého
rozsudku a z prvej vety ods. 23. odôvodnenia, z ktorej vyplýva, že „Súd na základe vykonaného

dokazovania mal v konaní preukázané, že od poslednej úpravy výživného na maloletú A. uplynulo
takmer sedem rokov.“ Odvolací súd neprehliadol ani odvolacie dôvody matky v ods. 7. odvolania matky
najmä „že maloletá trpí zdravotnými diagnózami, ktorých je bez ohľadu na vek nevyhnutná starostlivosť
a sústavná asistencia matky, tiež je dieťa so zvýšenými nárokmi na sústavnú pozornosť a osobnú
spoločnosť“, ktoré samozrejme vyhodnotil vo väzbe na dôkazy vyplývajúce zo spisu a boli namierené
najmä do ods. 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku, avšak z obsahu spisu, ale ani z odvolania

matky nevyplývajú konkrétne také dôkazy, z ktorých by vyplývala „ nevyhnutná
starostlivosť a sústavná asistencia matky“ a ani to, „že maloletá je dieťa so zvýšenými nárokmi na
sústavnú pozornosť a osobnú spoločnosť“. Z obsahu spisu v protiklade takto formulovaných odvolacích
tvrdení, a to v rovine tvrdenej sústavnosti osobnej starostlivosti, vyplývajú skutočnosti, že matka je
zamestnaná (č.l. 39 spisu), v práci si riadne a zodpovedne plní svoje povinnosti (č.l. 40 spisu), maloletá

navštevuje strednú školu, v novembri 2024 jej lekárka nasadila lieky na potlačenie úzkosti a každý
druhý týždeň navštevuje klinickú psychologičku, taktiež psychologičku v Centre poradenstva a prevencie
(Správa zo sociálneho zisťovania na č.l. 47 a nasl. spisu). Podľa uvedení matky na č.l. 69 rub spisu
Záznam z prvého informatívneho stretnutia rodičov zo dňa 17.12.2024 „ Maloletá si privyrába brigádne,
nie je to pravidelné len jednorazové, napr. na jarmoku, na trhoch“, „Maloletá navštevuje odbornú pomoc,

chodí k na terapie. Matka bola len na prvom sedení“. (rub č.l. 70 spisu) Podľa zápisnice z pojednávania
zo dňa 14.02.2025 (č.l. 85 a nasl. spisu) matka uviedla, že „...je pravdou, že maloletá brigáduje avšak
len počas leta v Slovenskej reštaurácií, kde ju volali podľa toho ako boli akcie“ (č.l. 90 spisu). Tiež
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletá navštevuje pravidelne fittnescetrum. Podľa zistení
odvolacieho súdu vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, s dôrazom nato, že matka pracuje, maloletá

chodí do školy, brigáduje, navštevuje pravidelne fittnescentrum nebolo možné, bez ďalšieho, stotožniť sa
v odvolacom konaní s odvolacou argumentáciou matky, že „že maloletá je dieťa so zvýšenými nárokmi
na sústavnú pozornosť a osobnú spoločnosť“, a túto argumentáciu vyhodnotiť ako takú, ktorá by mala
vplyv na správnosť záverov okresného súdu.
45. K odvolaním matky napadnutému výroku II. rozsudku okresného súdu odvolací súd uvádza, že v

zmysle § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v
odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. V zmysle § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť
opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje
poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej
dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

46. Odvolací súd akcentuje, že § 232 ods. 3 CSP upravuje všeobecnú lehotu na plnenie tri dni, ktorá
začína plynúť od právoplatnosti rozsudku, ktorá platí aj v tých prípadoch, keď ide o výrok na plnenie a
súd vo výroku rozsudku neurčil lehotu na plnenie. Citované ustanovenie bližšie stanovuje podmienky
vykonateľnosti rozhodnutia a tým zaručuje jeho vymáhateľnosť štátnou mocou aj proti vôli tých, ktorým
sa v ňom ukladá nejaká povinnosť. Pomer právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku je pre prevažnú

časť prípadov plnení vyriešená tak, že vykonateľnosť nastáva v trojdennej lehote na plnenie počítanej
odo dňa, kedy rozsudok nadobudol právoplatnosť, len u rozsudkov predbežne vykonateľných začína
lehota na plnenie plynúť už od doručenia v zmysle § 44 CMP (podľa ktorého rozsudky o výživnom sú
vykonateľné doručením). Určenie dlhšej než trojdennej lehoty na plnenie (tiež povolenie splátok podľa
ods. 4 ust. § 232 CSP) patrí medzi procesné úkony súdu, ktoré zákon zveruje do jeho voľnej úvahy,

prostredníctvom čoho je súdu tak umožnené, aby sám a nezávisle od návrhu účastníkov uvážil, či je
povoleniepredmetnejvýhodyvhodnésozreteľomnapomerytoho,ktorémusapovinnosťplneniaukladá,
na výšku prisúdenej čiastky, alebo na iné okolnosti prípadu, v zmysle ktorých všeobecných postulátov
okresný súd podľa zistení odvolacieho súdu vo vyvolanom odvolacom konaní i postupoval.
47. Odvolací súd na tomto mieste uvádza, že § 232 ods. 4 CSP teda umožňuje súdu rozhodnúť,

že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorá veta pokrýva všetky tie prípady, keď
je plnenie už splatné, avšak vo výnimočných prípadoch môže súd rozhodnúť, že sa bude plniť v
splátkach. Odôvodnenosť týchto prípadov sa bude posudzovať podobne ako pri odseku 3 cit. zák.
ustanovenia. Zákon umožňuje súdu formulovať vo výroku svojho rozhodnutia tiež tzv. doložku crossdefault, t.j. že nezaplatením jednej splátky sa stáva splatným celý dlh. Vzhľadom na charakter plnenia,
prvoradý zreteľ pri úvahách a možnom plnení zameškaného výživného v splátkach je okrem pomerov
na strane rodiča posúdiť, či by mohlo byť reálne ohrozené zabezpečenie štandardných základných

potrieb dieťaťa, pričom aj výška prípadnej otcovi povolenej splátky musí byť stanovená tak, aby bol
dlh zaplatený najneskôr do troch rokov (čo je súdnou praxou akceptovateľné). Ide však o postup v
prípade výživného výnimočný, predpokladajúci nepriaznivý sociálny aspekt na strane povinného rodiča.
Keďže v posudzovanej veci, jednak súd prvej inštancie okolnosti veci s ohľadom na tieto aspekty
dostačujúco vyhodnotil a doterajšie skutkové zistenia dávajú dostatočný podklad pre to, aby sa odvolací

súd neodkláňal od dôvodov okresného súdu na úhradu zameškaného výživného v mesačných splátkach
po 10 eur na mal. A. a návrhu matka v odvolaní na splátky zameškaného výživného v sume 50 Eur,
nevyhovel, keď dôvody ňou uvádzané najmä v ods. 12. odvolania (rub č.l. 115 spisu) nepovažoval za
reálne ohrozenie zabezpečenia štandardných základných potrieb dieťaťa.
48. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu

irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie
o návrhu matky na zvýšenie výživného na mal. A., odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.
49. K odvolaniu matky a jeho dôvodom odvolací súd považuje pre komplexnosť posúdenia ešte uviesť,
že z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný

súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom
všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS
252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť

fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať
všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva
je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.
Odvolací súd na tomto mieste konštatuje, že právo matky, mal. A. na vykonanie spravodlivého procesu
bolo v konaní okresného súdu dodržané.

50. Vychádzajúc z prezentovaných úvah sa odvolací súd stotožnil s určujúcim záverom súdu prvej
inštancie, ktorý uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Vzhľadom na skutkové okolnosti
okresný súd podľa zistení odvolacieho súdu v dostatočnom rámci zohľadnil i skutočnosti, špecifiká
v prejednávanej veci, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne
správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1 CSP. Súdom prvej inštancie zvolenej argumentácii,

s výnimkou konštatovania okresného súdu vo štvrtej vete od konca v ods. 29. napadnutého
rozsudku okresného súdu, podľa zistení odvolacieho súdu, nemožno nič z hľadiska jej racionálnosti,
dostatočnosti, či vo svetle naplnenia zmyslu a účelu ochrany záujmov mal. A. ako osobitne zákonom
chráneného subjektu, vytknúť.
51. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.
52. Odvolací súd zároveň potvrdil i závislý výrok o trovách konania, pričom východiskom je, že
v mimosporových konaniach upravených CMP platí vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení §
52 CMP, § 55 CMP zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená,
že každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady

aj výnimku v zmysle § 55 umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na
okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov
konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady
trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však potrebné
zdôrazniť, že pre aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. S poukazom

na tieto uvedené teoretické východiská súd prvej inštancie rozhodol správne o nároku na náhradu trov
konania v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže
nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP, ktoré závery v konkrétnostiach odvolateľkaani nespochybnila a existenciu takýchto okolností ani vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania
neuvádzala.
53. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP ani pokiaľ ide o trovy

odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
54. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 6. 12. 2025. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Vyživovacie povinnosti , Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025