Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Cob/61/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121203847
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Gubová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1121203847.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu
JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v právnej veci žalobcu: Panta Rhei, s.r.o.,
Kúpeľná 2, 932 01 Veľký Meder, IČO: 31 443 923, zast.: PRO iURE - advokátska kancelária, s.r.o.,
so sídlom Zámocká 32, 811 01 Bratislava, IČO: 36 869 830, proti žalovanému: ZEMPLÍN MARKET,
s.r.o., Nobelova 13833/12C, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 36 600 679, zast.: AK

Matyšák, s.r.o., so sídlom Nobelova 13833/12C, 831 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54
496 586, vo veci určenia trvania podnájomného vzťahu a vydanie bezdôvodného obohatenia 6.820,57
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti výroku III. rozsudku Mestského súdu Bratislava III zo
dňa 30.01.2025, sp. zn. B1-39Cb/38/2021-369, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-39Cb/38/2021-369 zo dňa
30.01.2025, v napadnutom výroku III. o nároku na náhradu trov konania potvrdzuje.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č.k. B1-39Cb/38/2021-369 zo dňa 30.01.2025, Mestský súd Bratislava III,
ako súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti určenia, že podnájomný vzťah trvá zastavil, výrokom
II. žalobu o zaplatenie 6.820,57 eur spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 6.820,57 eur od

28.07.2021 do zaplatenia zamietol a výrokom III. súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej
zo strán sporu.

2. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1,
ods. 1 CSP s poukazom na skutočnosť, že súd konanie zastavil v časti o určenie trvania podnájomného
vzťahu z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby a žalobu v časti zaplatenia zamietol. Žalobca späťvzatie

odôvodnil tým, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 24.01.2022 vyhlásil, že na výpovedi podnájomnej
zmluvy zo 16.03.2021, doručenej žalobcovi 22.03.2021, netrvá a podnájomná zmluva je platná, účinná
a žalovaný pokračuje v zmluvnom vzťahu so žalobcom. Žalovaný mal naopak za to, že žaloba bola
v tejto časti podaná nedôvodne, pretože žalovaný už emailom zo 06.07.2021 žalobcovi oznámil, že
na výpovedi podnájomnej zmluvy netrvá a podávanie žaloby v tejto veci považuje za bezpredmetné.
Súd v tejto súvislosti vzal do úvahy argument žalobcu odkazujúceho na ustanovenie článku X bodu

7. podnájomnej zmluvy, podľa ktorého sa žalobca so žalovaným dohodli, že listiny a dokumenty
súvisiace s podnájomnou zmluvou a potrebné pre naplnenie predmetu podnájomnej zmluvy sa považujú
za doručené ich doručením na adresu sídla jednej zo zmluvných strán. Z uvedeného zmluvného
ustanovenia vyplýva, že pokiaľ žalovaný netrval na výpovedi z podnájomnej zmluvy zo 16.03.2021, išlo
o otázku týkajúcu sa plnenia predmetu podnájomnej zmluvy, a teda žalovaný mal písomné vyhlásenie o
tom, že na výpovedi netrvá doručiť na adresu žalobcu. Pokiaľ tak žalovaný neurobil, podľa názoru súdu

prvej inštancie mohol mať žalobca dôvodné pochybnosti o tomto vyhlásení žalovaného aj ohľadom na
spornosť práv a povinností z nároku na nájomné, ktoré bolo dôvodom výpovede podnájomnej zmluvy ažalobu podal dôvodne. Keďže žalovaný vykonal opätovne vyhlásenie o netrvaní na výpovedi písomne
až po podaní žaloby na súd vo vyjadrení z 24.01.2022, doručenom súdu 27.04.2022 a žalovanému
27.05.2022, súd mal za to, že žalovaný vykonal vyhlásenie v relevantnej forme až po podaní žaloby na

súd, a preto zavinenie za zastavenie konania možno pričítať žalovanému. V časti týkajúcej sa vydania
bezdôvodného obohatenia súd žalobu zamietol, a preto možno konštatovať, že v tejto časti uplatneného
nároku bol úspešný žalovaný. Keďže súd dospel k záveru, že žalovaný zavinil zastavenie konania
v časti týkajúcej sa určenia trvania podnájomného vzťahu a žalobca bol neúspešný v časti vydania
bezdôvodného obohatenia, súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu.

3. Proti výroku III. rozsudku o nároku na náhradu trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie
žalovaný, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a) a h) CSP. Žalovaný namietal nepreskúmateľnosť
napadnutého rozsudku. Poukázal na ust. § 255 ods. 2 CSP. Podľa žalobcu ak strana sporu v jednej
žalobe uplatní niekoľko samostatných nárokov, postupuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania
podľa zásady pre priznanie náhrady trov konania pri každom nároku samostatne. Nemôže teda úspech

žalobcu v spore týkajúcom sa iba niektorého nároku založiť právo na náhradu trov konania vo všetkých
nárokoch. Trovy, ktoré strana sporu súčasne vynaložila na viac prejednávaných nárokov je potrebné
rozdeliť podľa pomeru výšky jednotlivých nárokov. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie
posudzovať nárok na náhradu trov konania pri oboch nárokoch samostatne. Pokiaľ súd zlúčil nároky
do jedného výroku, výrok považuje za arbitrárny a nepreskúmateľný. Zároveň namietal, že súd prvej

inštancie nesprávne náhradu trov konania posúdil. Poukázal na ust. § 251 a § 256 ods. 2 CSP a
skutočnosť,žežalobcavykonalčiastočnéspäťvzatiepočaspojednávaniadňa12.11.2024aodôvodnilho
tým, že žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe z 24.01.2022 vyhlásil, že netrvá na výpovedi. Aj napriek
tomu, že žalovaný už pri prvom vyjadrení k žalobe uviedol, že na výpovedi netrvá, žalobca späťvzatie
vykonal až 12.11.2024. Akékoľvek účelné a dôvodne vzniknuté trovy môžu byť až len trovy za podanie

žaloby. Žalobca po vyjadrení žalovaného nemal ďalej dôvod viesť konanie, že podnájomný vzťah trvá.
Súd prvej inštancie by tak mal správne zistiť, že trovy žalovaného za podanie dupliky z 23.02.2023 a
účasť na pojednávaní 12.11.2024 vo vzťahu k výroku napadnutého rozsudku boli zbytočne zavinené,
nakoľko ten mohol vziať žalobu späť už skôr. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby súd podľa
§ 388 CSP napadnutý rozsudok v III. výroku zmenil tak, že: a) Žalobcovi neprizná náhradu trov konania

vo vzťahu k nároku o určenie, že podnájomný vzťah založený medzi žalobcom ako podnájomcom a
žalovaným ako nájomcom zmluvou o podnájme obchodného priestoru v obchodnom dome ZEMPLÍN v
Michalovciach zo dňa 01.01.2019 trvá, b) Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
za podanie dupliky na Okresný súd Bratislava I z 23.02.2023 a účasť na pojednávaní na Mestskom
súde Bratislava III dňa 12.11.2024, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a c) žalovaný

má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k nároku o zaplatenie 6 820,57 EUR s
príslušenstvom, vo výške 100 %, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalovaný má voči
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 27.04.2025 uviedol, že po vyhlásení rozsudku došlo podľa
žalobcu k ústnej dohode medzi stranami, že rozsudok budú rešpektovať a odvolanie podávať nebudú.
Hoci žalobca považuje zamietavú časť rozhodnutia o bezdôvodnom obohatení za vecne nesprávnu,
považuje rozhodnutie o trovách III. výrok za vecne a procesne oprávnené, pretože súd správne
vyhodnotil, že žalovaný zavinil vznik a následné zastavenie určovacej žaloby. Žalobca preto žiada, aby

odvolací súd odvolanie zamietol a III. výrok potvrdil. Žalobca vysvetľuje, že späťvzatie časti žaloby
týkajúcej sa určenia trvania podnájomného vzťahu nebolo povinné ani okamžité, žalobca mal rozumný
dôvodtrvaťnasúdnomrozhodnutíprepotrebuprávnejistoty,pričomspäťvzatievykonalažpopísomnom
vyhlásení žalovaného pred súdom a po postupnom zlepšení komunikácie medzi stranami. Späťvzatie
teda žalobca vnímal ako ústretový krok a krok obnovujúci dôveru medzi stranami, nie ako priznanie

neúspechu alebo zbytočné vedenie konania. Žalobca zdôrazňuje, že vecný význam žaloby o určenie
trvania podnájmu bol podstatne vyšší než suma 6.820,57 eur. Pokiaľ ide o hodnou sporu pri určení či
podnájomný vzťah trvá pre žalobcu išlo o právo užívať predmet nájmu za dohodnutých podmienok na
ďalších 9,5 roka. Toto právo má podľa žalobca nepochybne vyššiu hodnotu ako žalovaná suma 6.820,57
eur. Poukazuje na metodiku podľa § 10 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004. Súd podľa neho nebol povinný

rozhodovať o trovách samostatnými výrokmi. Žalobca odmieta tvrdenie žalovaného, že účelne vzniknuté
trovy žalobcu mohli byť iba trovy za podanie žaloby. Podľa žalobcu súd primerane zohľadnil, že žalovaný
svojim konaním vyvolal potrebu súdnej ochrany a tiež neskoršie späťvzatie časti žaloby. Žalobca navyše
poukazuje na možnosť aplikácie § 257 CSP v prípade, že by odvolací súd aj uznal nárok žalovanéhona trovy, existujú podľa žalobcu závažné okolnosti súvisiace s pandémiou, zákonom maloobchodného
predaja a s cieľmi žalobcu ochrániť obchodnú previazanosť a udržanie zákazníckych návykov, ktoré
ospravedlňuje nepriznanie trov aj pri čiastočnom úspechu druhej strany. Vzhľadom na uvedené žalobca

navrhuje, aby odvolací súd odvolaniu nevyhovel a tretí výrok rozsudku Mestského súdu Bratislava III,
sp. zn. B1-39Cb/38/2021 z 30.01.2025 potvrdil.

5. Ďalšie vyjadrenia doručené neboli.

6. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov
a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, keď III. výrok napadnutého rozsudku
o nároku na náhradu trov konania je vecne správny.

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

8. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

9.Podľa§257CSP,výnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

10. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

11. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Z obsahu spisu a napadnutého rozhodnutia vyplýva, že predmetom konania bol jednak žalobcom
uplatnený nárok na určenie, že podnájomný vzťah trvá a zároveň sa žalobca podanou žalobou domáhal
voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 6.820,57 eur spolu s príslušenstvom. Súd prvej inštancie

vo veci právoplatne rozhodol rozsudkom č.k. B1-39Cb/38/2021-369 zo dňa 30.01.2025. Výrok I. o
zastavení konania v časti o určenie, že podnájomný vzťah trvá a výrok II. o zamietnutí žaloby v časti o
zaplatenie6.820,57eurspríslušenstvomnadobudolprávoplatnosťmárnymuplynutímlehotynapodanie
odvolania voči uvedeným výrokom. Žalovaný podaným odvolaním napadol len výrok III. predmetného
rozsudku, ktorým súd prvej inštancie nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie tak urobil s poukazom na
ustanovenie § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP keď dospel k záveru, že žalovaný zavinil
zastavenie konania v časti týkajúcej sa určenia trvania podnájomného vzťahu a žalobca bol neúspešný
v časti vydania bezdôvodného obohatenia.

14. Predmetom konania teda boli dva samostatné nároky, o ktorých sa viedlo spoločné konanie, a preto
bolo nevyhnutné pomer úspechu posúdiť pri každom uplatnenom nároku samostatne.

15. V prípade výroku I., ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie o určenie, že podnájomný vzťah trvá,
súd aplikoval zásadu zavinenia za zastavenie konania. Zavinenie súd prvej inštancie správne pričítal

žalovanému,ktorýažpopodanížalobyrelevantneuznaluplatňovanýnárokžalobcu,avyhlásil,ženetrvá
na výpovedi. Bolo teda dôvodné konštatovať, že žaloba bola podaná dôvodne a zavinenie za zastavenie
konaniajenutnépričítaťžalovanému.Súdprvejinštancietedasprávnedospelkzáveruoplnomúspechu
žalobcu v prípade prvého nároku. Pokiaľ žalovaný namietal, že k zastaveniu konania v predmetnej častimalodôjsťvkonaníužskôr,keďžepredmetnévyhláseniežalovanýurobilužvpodanomodpore,odvolací
súd uvádza, že zo žiadneho ustanovenia nevyplýva povinnosť strany urobiť prípadný procesný úkon
presne v určitom okamihu. Prípadné neskoršie späťvzatie môže mať vplyv na rozhodnutie o účelnosti

a priznaní trov v procese rozhodovania o samotnej výške náhrady trov konania, v rámci ktorého sa
posudzujú nevyhnutné a účelne vynaložené trovy konania.

16. V prípade zamietavého výroku II. predmetného rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol
uplatnený nárok žalobcu na plnenie, dospel súd prvej inštancie k záveru o plnom úspechu žalovaného.

Odvolací súd sa s uvedeným záverom v plnom rozsahu stotožňuje. Pri predmetnom rozhodovaní o
nároku na náhradu trov konania súd správne aplikoval zásadu pomeru úspechu vo veci, a keďže bol
žalovaný pri predmetnom nároku plne úspešný, jeho pomer úspechu možno vyčísliť v rozsahu 100 %.
Súd prvej inštancie teda postupoval správne keď posudzoval nárok na náhradu trov samostatne pri
jednotlivých výrokoch. Odvolací súd teda dospel k záveru, že celkový úspech žalobcu, ktorý mal pri
prvom výroku úspech 100 % a pri druhom výroku úspech 0 % bol 50 % a naopak, žalovaný bol pri

prvom výroku úspešný v rozsahu 0 % a pri druhom 100 %, a teda jeho celkový úspech v konaní bol
rovnako v rozsahu 50 %. Pri 50 % úspechu žalobcu a 50 % úspechu žalovaného, je celkový úspech
strán v predmetnom konaní 0 %. Súd prvej inštancie teda dospel k správnemu záveru, keď žiadnej zo
strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Pri zásadne rovnakých čiastkových úspechov v spore
súd môže v súlade s § 255 ods. 2 CSP vysloviť, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

17. Ustanovenie § 256 ods. 2 CSP umožňuje aplikáciu zásady za zavinenie aj pri trovách, ktoré by
inak nevznikli, tzv. separátne trovy. V takom prípade je možné uložiť náhradu strane, ktoré ich procesne
zavinila, a to bez ohľadu na meritórny výsledok konania. Odvolanie žalovaného však návrh na prípadné
separátne trovy neobsahovalo. Odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi. Pri samotnom posúdení

prípadnej včasnosti späťvzatia zo strany žalobcu odvolací súd uvádza, že argumentácia žalobcu vo
vyjadrení k odvolaniu je dôvodná. Žalobca uviedol, že nebol povinný vziať žalobu späť, nakoľko podľa
žalobcu nebolo vylúčené, že žalovaný nezmení svoj postoj. Zároveň uviedol, že sa mal obavy, či cieľom
konania žalovaného nebolo len to, aby sa žalobca zbavil ochrany, ktorú mu poskytovalo nariadené
neodkladné opatrenie. Voľba postupu pri procesnom útoku, resp. obrane je výlučne na stranách sporu,

ktorá je obmedzená len zákonnou prípustnosť a riadením sa zásadami civilného konania.

18. Vo vzťahu k prípadnej aplikácii ustanovenia § 257 CSP, odvolací súd uvádza, že predstavuje
odchýlku od zásady úspechu v konaní v zmysle § 255 CSP a od zásady procesnej zodpovednosti
za zastavenie konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP aplikovateľnú len vo výnimočných prípadoch za

kumulatívneho splnenia dvoch podmienok, a to existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa a
existencia výnimočných okolností.

19. V danom prípade odvolací súd posudzujúc i prípadnú aplikáciu ust. § 257 CSP nezistil žiadne dôvody
hodné osobitného zreteľa a ani existenciu výnimočných okolností, ktorých naplnenie by odôvodňovalo

aplikovanie ustanovenia § 257 CSP na rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania.

20. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že súd prvej inštancie nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Súd prvej inštancie dostatočne ozrejmil
dôvody, pre ktoré dospel k svojim záverom a jeho odôvodnenie bolo súladné s ustanovením § 220 CSP.
Súd prvej inštancie dostatočne ozrejmil zásady podľa ktorých rozhodoval pri jednotlivých nárokoch na
náhradu trov konania aj to ako dospel ku konečnému rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania,
ktoré je podľa odvolacieho súdu vecne správne a odvolací súd ho potvrdil.

21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných
ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku
III. rozsudku vecne správne, pričom odvolanie žalovaného nebolo spôsobilé vyvrátiť alebo spochybniť
závery prijaté v napadnutom rozhodnutí, a preto keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané

odvolateľom, odvolací súd napadnutý výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP
potvrdil.22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

23. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených
§ 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu
môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).