Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. jún 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224010248
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8224010248.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M.,
MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Jaroslava Bugeľa, na verejnom zasadnutí konanom dňa
18.06.2025 v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa
14.02.2025, sp. zn. 12T/30/2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 14.02.2025, sp. zn. 12T/30/2024 bol
obžalovaný A. B. uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- dňa 10.04.2023 od presne nezisteného času najneskôr do 22:06 hod., viedol po predchádzajúcom
požitíalkoholuosobnémotorovévozidloznačkyToyotaAvensis,EČ:XXXXXXXpomiestnejkomunikácii
v obci C., kedy zadnou časťou vozidla poškodil plynový uzáver patriaci spoločnosti SPP – distribúcia
a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44/B, Bratislava, a spôsobil škodu vo výške 601,81 eur, kedy po
následnom preverovaní udalosti v dôsledku hlásenia úniku plynu, hliadkou Obvodného oddelenia
Okresného riaditeľstva policajného zboru Svidník, bol následne podrobený dychovej skúške na zistenie

prítomnosti alkoholu v krvi v čase o 22:59 hod. s nameranou hodnotou 0,99 miligramov etanolu na liter
vydychovaného vzduchu a v čase o 23:28 hod. s nameranou hodnotou 0,91 miligramov etanolu na liter
vydychovaného vzduchu.

Za uvedený skutok mu súd uložil podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, s prihliadnutím k § 36 písm. j), § 38
ods. 2 Tr. zákona, trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody mu podmienečne odložil
a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 1 rok.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu
30 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému SPP - distribúcia
a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44/B, 825 11 Bratislava, IČO: 35910739, škodu v sume 601,81 eur.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona uložil obžalovanému povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich
schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom.Proti uvedenému rozsudku riadne a včas, ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom
prostriedku, podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa
prostredníctvom obhajcu dňa 16.05.2025. Namietal, že je zrejmé, že orgány činné v trestnom konaní

skutok v priebehu prípravného konania neobjasnili a len formalisticky postúpili vec do súdneho štádia,
uvedomujúc si pritom, že to bude práve súd, ktorý bude musieť objasniť predmetnú vec v širšom
rozsahu, ako bola v priebehu prípravného konania. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia
je zrejmé, že pri absencii relevantných dôkazných prostriedkov vyslovil súd prvého stupňa odsudzujúci
výrok na domnienkach a úvahách, ktoré ale, podľa názoru obhajoby, nemajú v trestnom procese

miesto. Nelogicky vyznieva záver súdu, že ak by nebol vodičom, tak by sa nepodrobil dychovej skúške.
Práve naopak, ak by sa chcel pred políciou správať ako vodič, tak by sa na výzvu príslušníka PZ
dychovej skúške podrobil, čo aj urobil. Akým iným spôsobom by sa mala správať osoba, ktorá sa
snaží navodiť dojem, že viedla motorové vozidlo. Vierohodnosť obžalovaného sa posudzuje komplexne
so zreteľom na všetky dôkazy vykonané v priebehu trestného konania. Snaha zobrať vec na seba
sama osebe neznižuje vierohodnosť osoby, len ak by iné dôkazy svedčili o zníženej vierohodnosti.

Následné uvedomenie si následku konania osoby, ktorá chráni osobu blízku pred trestným stíhaním
nemožno a priori vnímať tak, že by to znižovalo vierohodnosť stíhanej osoby. Súd prvého stupňa
vzhliada nelogickosť v tom, že mal zobrať na seba vinu, aj keď mu ako osobe pod vplyvom alkoholu mal
hroziť prísnejší trest, ako jeho manželke, ktorá nebola držiteľom vodičského oprávnenia. Uvedený záver
považuje za špekulatívny. Nemožno za situácie, ak v danej veci, kedy podľa opisu svedkov unikal plyn

a samotná svedkyňa, jeho dcéra, ako aj manželka boli v šoku, predpokladať, že on a jeho manželka
budú zvažovať všetky do úvahy prichádzajúce dôsledky takéhoto konania. Okrem toho, pokiaľ mal súd
prvého stupňa, resp. OČTK pochybnosti o vierohodnosti svedkyne D. B., mohli v tomto smere vykonať
dokazovanie posudkom z odvetvia psychológie. Ako nepodložené úvahy súdu prvej inštancie hodnotí
tvrdenie, že jeho dcéra neuviedla žiadnu inú osobu operátorovi operačného strediska, ako možného

vodiča. V spomínanom telefonáte použila slovné spojenie „ocko asi narazil“, pričom to usúdila zo záveru,
že otec šoféroval častejšie. Ak by dcéra, ako svedkyňa vedela, kto je vodič motorového vozidla, tak
by to podľa obhajoby uviedla už telefonáte. Nedôvodne vyznieva argumentácia okresného súdu o tom,
že jeho manželka nemá vodičské oprávnenie a tak je menej pravdepodobné, že by práve ona išla
preparkovať vozidlo. Samotná svedkyňa, jeho dcéra, uviedla, že jej matka vie šoférovať auto. Nie je

relevantné ani to, kto má podľa oficiálnych dokladov oprávnenie viesť motorové vozidlá. Okrem toho
uvádza, že predmetné vozidlo sa malo len preparkovať, teda nejednalo sa o bežné užívanie vozidla.
Nie je preto ani možné verifikovať tvrdenia okresného súdu o odbúravaní alkoholu z krvi. Nedôvodne
súd uvádza, že podľa fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody vyplývalo, že by bolo možné auto
zaparkovať aj pred domom na ulici a nebolo ho preto potrebné preparkovať. Z jeho pohľadu sa opäť

jedná len o rýdzo špekulatívnu úvahu súdu, ktorá má navodiť dojem o jej logickosti a správnosti, bez
objektívneho základu. Závery súdu prvej inštancie o posunutí motorového vozidla, resp. zatáčania s
volantom a bezpečnostnou poistkou, sú len v rovine úvah. Zistený skutkový stav preto s prihliadnutím na
odvolacie námietky neobstojí a neúplné zistenie relevantných okolností vytvára pochybnosti o správnosti
odvolaním napadnutého rozhodnutia. Poukazujúc na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zrušil a spod obžaloby ho oslobodil alebo alternatívne, aby vec vrátil súdu prvého stupňa na
nové prejednanie a rozhodnutie.

Na základe takto riadne a včas podaného odvolania, krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ

podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku
a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Prvostupňový súd odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že v konaní nebolo sporné, že by

niekto viedol osobné motorové vozidlo Toyota Avensis, EČV: XXX XXXX a že by pri jeho
vedení došlo k poškodeniu plynového uzáveru. Že došlo k poškodeniu plynového uzáveru v dôsledku
nárazu týmto vozidlom, vyplýva nielen z výpovede obžalovaného a manželky D. B., dcéry C. E., ktorá
mala, podľa jej výpovede, vozidlo následne od uzáveru odtlačiť, ale aj z fotodokumentácie predmetného
motorového vozidla, na ktorej je vidieť poškodenie zadnej časti vozidla. Taktiež svedkovia F. a G.,

príslušníci PZ potvrdili, že vozidlo bolo poškodené. Sporným v prejednávanej veci je iba to, či vozidlo
viedol obžalovaný alebo nie. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku s tvrdením,
že on motorové vozidlo neviedol, pretože ho mala viesť jeho manželka, no on bezprostredne po nehode,
v dôsledku ktorej začal unikať plyn z poškodeného plynového uzáveru, sa snažil vziať vinu na seba,aby ochránil manželku. Túto jeho verziu potvrdzovala aj manželka obžalovaného D. B. a nepriamo aj
ich dcéra C. E., ktorá vypovedala, že sa jej k tomu mama mala priznať po tom, čo policajti odviedli jej
otca. V prvom rade je potrebné uviesť, že hoci svedkovia F. a G., zasahujúci na mieste, ktorí vyzvali

obžalovaného na podrobenie sa dychovej skúške a túto skúšku aj vykonávali, vypovedali, že sám
obžalovaný sa k tomu, že motorové vozidlo viedol, priznal a že toto im povedala aj dcéra obžalovaného,
na túto časť ich výpovede nie je možné prihliadať. Tieto vyjadrenia získali príslušníci PZ v štádiu pred
začatím trestného stíhania od osôb, ktoré by mali právo odmietnuť vypovedať a z hľadiska trestného
konania sú v procese nepoužiteľné. Aj napriek tomu súd neuveril obžalovanému, jeho manželke a dcére,

že motorové vozidlo viedla manželka obžalovaného, nie obžalovaný. Obžalovaný sa po skutku sám
dobrovoľne podrobil až trom dychovým skúškam, ako vodič vozidla a ak by nebol vodičom, nebol by
dôvod na takéto podrobenie sa. Ak obžalovaný, ako aj manželka tvrdia, že obžalovaný to „vzal na seba“,
aby ju chránil, tak to nebola prvotná snaha obžalovaného na konanie, ale konanie až dodatočné. Už
snaha „vziať niečo na seba“, má znaky zavádzania a marenia objasňovania skutku príslušnými orgánmi.
Ak malo ísť skutočne o nehodu, tak súd považuje za nelogické, aby na seba brala vinu osoba, ktorá

požila alkohol, pričom všetkým v tom čase muselo byť zrejmé, že ak sa skutok bude objasňovať, bude
táto osoba podrobená dychovej skúške. O to nelogickejšie vyznieva výpoveď manželky obžalovaného,
podľa ktorej obžalovaný ani nemal byť v čase skutku doma a hneď po príchode mal povedať, že to
vezme na seba a následne, čakajúc na hliadku PZ, si mal otvoriť fľašku tvrdého alkoholu a piť ho.
Obžalovaný si musel byť vedomý, že bude podrobený dychovej skúške, ktorej sa následne aj trikrát

dobrovoľne podrobil, teda, že mu bude hroziť neporovnateľne vyššie postih, ako jeho manželke len
za nehodu pri cúvaní. To, že manželka obžalovaného nebola pod vplyvom alkoholu, vyplýva nielen
z výpovedí svedkov F. a G., ale aj z výpovede jej dcéry, ktorá uviedla, že matka vôbec nepije a ani
nemôže pre zdravotné problémy. Z telefonického hovoru na tiesňovú linku je zrejmé, že na tiesňovú
linku volala dcéra obžalovaného C. E., pričom v telefonáte uviedla osobu, ktorá mala spôsobiť škodu,

a to slovami „ocko asi narazil autom do plynovej prípojky“. Inú osobu ani nespomínala. Na hlavnom
pojednávaní vypovedala, že len predpokladá, že vozidlo riadil jej otec, pretože ten ho riadil častejšie,
a teda ešte nevedela, čo sa vlastne stalo. Uviedla, že na tiesňovú linku volala ihneď po príchode
na miesto a zistení, že uniká plyn. Na druhej strane, bezprostredne po tom na otázku operátora, či
otec je zranený, odpovedala „otec je v poriadku, všetko je v poriadku“. Pokiaľ by svedkyňa skutočne

volala na tiesňovú linku ihneď po príchode na miesto, takouto informáciou by si nemohla byť istá.
Naopak, ak by už vedela, že je otec v poriadku, zrejme by nedisponovala prvotnou informáciou o tom,
čo sa stalo a neuviedla by, že do plynovej prípojky narazil jej otec. Súd neuveril verzii o tom, že
vozidlo mala viesť manželka obžalovaného aj z dôvodu, že manželka obžalovaného nemá a nikdy
nemala vodičské oprávnenie akéhokoľvek druhu, a teda je menej pravdepodobné, že by práve ona išla

preparkovať vozidlo pred príchodom dcéry. Z dokumentov týkajúcich sa motorového vozidla vyplýva,
že jeho majiteľom je H. I., ktorý plnomocenstvom zo dňa 05.11.2020 splnomocnil k jeho užívaniu
obžalovaného a žiadnu inú osobu, teda manželka obžalovaného nielenže nemala vodičské oprávnenie,
ale nebola ani splnomocnená na to, aby mohla užívať cudzie motorové vozidlo. Z výsledkov dychovej
skúšky, si súd aj bez znaleckého dokazovania dovoľuje konštatovať, že obžalovaný sa v čase dychových

skúšok nachádzal vo fáze odbúravania alkoholu, čo svedčí o požívaní alkoholu skôr, ako bezprostredne
pred podrobením sa dychovým skúškam, ako to vypovedala manželka obžalovaného. Podľa výpovede
manželky obžalovaného, malo byť dôvodom jeho rozhodnutia preparkovať motorové vozidlo to, že dcéra
by nemala kde zaparkovať. Avšak z fotodokumentácie miesta dopravnej nehody vyplýva, že na ulici
pred domom obžalovaného a jeho rodiny, bolo dostatok priestoru na zaparkovanie viacerých motorových

vozidiel. Motorové vozidlo po narazení do plynového uzáveru neostalo na mieste, ale podľa výpovede
svedkov, príslušníkov PZ, ako aj zo záznamu a fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody, bolo
nájdené asi 50 metrov ďalej na poľnej ceste, čo nesvedčí o konaní nevodiča v panike po náraze. Hoci
výpoveď svedkov F. a G. v časti, kde vypovedali, čo obžalovaný a jeho dcéra uvádzali, nie je dôkazom
použiteľným v trestnom konaní, záznam o škodovej udalosti, ako aj záznam z telefonického oznámenia

udalosti na tiesňovú linku dcérou obžalovaného, sú dôkazmi použiteľnými. Ide o dôkazy, ktoré vznikli
nezávisle od OČTK a bez akéhokoľvek ich prispenia vznikli z vôle dcéry obžalovaného, pričom dcéra
obžalovaného sama zavolala na verejnú tiesňovú linku a oznamovala okolnosti dopravnej nehody s
vedomím, že ich oznamuje iným osobám a že hovory sú zaznamenané.

Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku, ako aj obsahu predloženého spisu, odvolací súd
v prvom rade poukazuje na vykonanie dôkazov týkajúceho sa skutku, ktorý bol posúdený ako prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona. Vo vzťahu k tomuto skutku
boli súdom prvého stupňa vykonané dôkazy v rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkovéhostavu veci, a to zákonným spôsobom. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný
súd vyvodil skutkové okolnosti, pričom tieto majú oporu aj vo výsledkoch vykonaného dokazovania.
Tieto skutkové okolnosti považuje aj krajský súd za správne a stotožňuje sa s nimi a keďže súd prvého

stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení
skutkového stavu veci vychádzal, odvolací súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu,
z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností odkazuje. Krajský súd rovnako konštatuje,
že aj prípravné konanie bolo vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli zaobstarané v dostatočnom
rozsahu odôvodňujúcom podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito dôkazmi vysporiadal v celom

rozsahu, a to aj s prihliadnutím na návrhy a námietky procesných strán, pričom ani procesné strany
sa v rámci odvolacieho konania nedomáhali vykonania ďalších dôkazov. Úplnosť vykonania dôkazných
prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ aj pre konanie nadriadeného súdu, ktoré spočívalo v
zhodnotení vykonaných dôkazov v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 12 Tr. poriadku, na vytvorenie
záveru o tom, či došlo k spáchaniu skutku a ak áno, ako a k akému. Z obsahu uvedeného rozsudku
súdu prvého stupňa zároveň vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom

logického myslenia, výsledky vykonaného dokazovania tvoria jeden ucelený celok tak priamych, ako aj
nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť záver, že obžalovaný A. B.
spáchal skutok tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa.

V prejednávanej trestnej veci je nesporné, že došlo k poškodeniu plynovej prípojky nárazom motorového

vozidla, ako aj k spôsobeniu škody, ktorú si vyčíslil a v trestnom konaní riadne uplatnil poškodený SPP -
distribúcia a.s. na sumu 601,81 eur a sporným tak ostalo to, kto uvedené motorové vozidlo v čase nárazu
viedol. Aj keď obžalovaný spáchanie skutku poprel a v jeho prospech svedčia výpovede svedkýň B.,
manželkyobžalovanéhoačiastočneE.,dcéryobžalovaného,vovzťahukuvedenýmvýpovediamkrajský
súd udáva, že tieto nepovažuje za dôveryhodné, považuje ich za účelové v snahe vyviniť obžalovaného

a zbaviť ho trestnej zodpovednosti. V danom prípade je obžalovaný usvedčovaný telefonickým hovorom
na tiesňovú linku, kde oznámila svedkyňa E., dcéra obžalovaného, že bol to práve obžalovaný, ktorý mal
motorovým vozidlom naraziť do plynovej prípojky a túto poškodiť a uniká plyn. Následne bol obžalovaný,
podľa výpovede svedkov príslušníkov PZ, v priebehu pol až trištvrte hodiny podrobený dychovej skúške
s pozitívnym výsledkom. Obžalovaný sa tejto dychovej skúške podrobil dobrovoľne, pričom nenamietal,

že v tom čase nebol vodičom motorového vozidla. Ako nelogické vyznieva tvrdenie obžalovaného a
svedkyne B., manželky obžalovaného, že vozidlo mala viesť ona a obžalovaný to len „chcel zobrať
na seba“, pričom čakajúc na hliadku PZ mal vypiť bližšie nešpecifikované množstvo tvrdého alkoholu,
nakoľkojenelogické,abyosoba,ktorámalazáujem„kryť“svojumanželku,malapožiťalkoholickénápoje
vedomá si skutočnosti, že čaká na hliadku PZ a následne sa dobrovoľne podrobiť dychovým skúškam

bez toho, aby namietala, že ona vozidlo neviedla. Rovnako ako súd prvého stupňa, aj krajský súd
poukazuje na skutočnosť, že manželka obžalovaného nebola vlastníčkou vodičského oprávnenia a ani
nebola splnomocnená na užívanie predmetného motorového vozidla, ktoré nebolo v ich vlastníctve.
V ďalšom odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, s
ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že obžalovaný svojím konaním tým, že vykonával
v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inú činnosť, pri ktorej mohol
ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, tak po objektívnej, ako
aj subjektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu žalovaného zločinu. Na základe konštatovaného aj

krajský súd dospel k záveru, že správne preto prvostupňový súd konanie obžalovaného posúdil ako
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona.
Pri určení druhu trestu a jeho výmery sa prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku
zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pričom u obžalovaného zistil poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, teda, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu

riadny život. Súd prvého stupňa zároveň vyhodnotil všetky okolnosti prípadu, prihliadol aj na osobu
obžalovaného, pričom mu uložil podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace, s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu na 30 mesiacov. Vo vzťahu k uloženému trestu krajský súd udáva, že vzhľadom na závažnosť
skutku, keď obžalovaný nielenže viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, ale zároveň týmto

spôsobil škodu, keď narazil do plynovej prípojky, na základe čoho došlo k unikaniu plynu, čím mohol
spôsobiť aj ďaleko závažnejší následok, uložený trest v rozsahu 3 mesiace s podmienečným odkladom
na skúšobnú dobu 1 rok a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 30 mesiacov, je možné
považovať za trest mierny a pre obžalovaného priaznivý, i keď nie je možné konštatovať, aby tento trestbol nezákonný alebo nesprávny, vzhľadom na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy,
aj s poukazom na individuálnu a generálnu prevenciu.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného, ktorými spochybňuje jednotlivé body odôvodnenia
rozsudku okresného súdu, krajský súd udáva, že tieto skutočnosti obžalovaný namietal aj v konaní pred
súdom prvého stupňa, ktorý sa s nimi v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal, preto sa s týmto
odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje z dôvodov tam uvedených, kde rovnako konštatuje tak, ako
to už uviedol vyššie, že správanie obžalovaného, ktorý by čakajúc na hliadku PZ požíval alkoholické

nápojepotom,čovie,žeby„chcelzobraťvinunaseba“namiestosvojejmanželky,ktorámalapredmetné
motorové vozidlo viesť aj napriek tomu, že nemala vodičské oprávnenie, ani na jeho vedenie nebola
splnomocnená, následne podrobenie sa dychovým skúškam bez nenamietania, že nebol vodičom
predmetného motorového vozidla v čase nárazu, s poukazom na obsah telefonátu dcéry obžalovaného
na tiesňovú linku, krajský súd považuje za nelogické a v rozpore so zisteným skutkovým stavom.

Na základe konštatovaných dôvodov krajský súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
a preto ho postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.