Rozsudok – Poistenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. október 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/57/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125306277
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:6125306277.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman v právnej veci žalobcu: SetCar

sk, a.s., IČO: 50 387 189, so sídlom Priemyselná 10, 038 52 Sučany, právne zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., so sídlom Kuzmányho 4, Martin, IČO: 55 732 453, proti
žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23
Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s. r. o., advokátska
kancelária so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 56 711 832, o zaplatenie 458,33 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 458,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 7,65 % ročne zo sumy 458,33 eur od 28.03.2025 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 13.06.2025
sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 458,33 eur spolu s príslušenstvom a náhrady
trov konania.

2.Žalobcažalobuskutkovoodôvodniltým,ženazákladeškodovejudalostievidovanejužalovanéhopod
č. 9572881270 došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou
motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený
užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla u
žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 240681, priloženú v prílohe,
ktorá bola uplatnená na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení, priloženom v prílohe,
žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu.

Poškodený ešte predtým uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol
nároknanáhraduškodyvyplývajúcejzpredmetnejpoistnejudalostiztitulunáhradyúčelnevynaložených
nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému, oznámenie
prikladáme v prílohe. Žalobca opiera nárok na náhradu škody v zmysle § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7
a § 15 ods. 1 zákona o PZP a v zmysle § 442 ods. 1 OZ.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz (č.l. 19 spisu), proti

ktorému podal žalovaný odpor (č. l. 23 spisu). V podanom odpore žalovaný namietol podanie žalobcu,
ktoré podľa názoru žalovaného nespĺňa kritéria § 132 CSP. K meritu veci namietol nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu a to s poukazom na neplatné postúpenie pohľadávky na žalobcu. Uviedol,
že zo žalobcom uvedeného skutkového stavu vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok,ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt,
ktorý bol dlžníkom Žalobcu. Uvedené pritom potvrdzuje a preukazuje Žalobcom predložená (v rámci
predmetného súdneho konania) faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve

Poškodený. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ust. § 524 OZ vyplýva, že
nakoľko poškodený predstavoval dlžníka Žalobcu, nemohol zo Žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o
postúpení pohľadávky (ďalej len ,,ZoPP“). Uzatvorením predmetnej ZoPP nemohlo dôjsť k postúpeniu
pohľadávky poškodeného na Žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy
ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného,

ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku Žalobcu. To znamená, že uvedeným
postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k postúpeniu
pohľadávky Žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. § 524 OZ. Vo vzťahu k výške
a odôvodnenosti poskytnutého plnenia na základe Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 12.03.2025
(ďalej len ,,Oznámenie“) poukázal na skutočnosti uvádzané v Oznámení, v ktorom sa uvádza, že bola
priznaná primeraná doba zapožičania náhradného vozidla, t. j. 5 dní, v ktorej je zahrnutý čas na opravu

vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov,
časpotrebnýnapresunvozidlamedzijednotlivýmipracoviskamiakoajčassúvisiacisprestojmizostrany
poisťovne. Faktúrou Žalobcu neprimerane účtovaná denná sadzba na náhradné vozidlo vzhľadom na
typ požičaného náhradného vozidla bola Žalovaným upravená na primeranú 70,- EUR s DPH/deň. Z
Oznámenia sa teda Žalobca preukázateľne dozvedel, z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo poistné

plnenie zo strany Žalovaného poukázané, čo napokon Žalobca aj sám vo svojej Žalobe potvrdzuje.
Žalobca pritom neuviedol ani nepreukázal žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali poskytnutie
vyššej sumy, než aká už bola poskytnutá. Zároveň poukázal na skutočnosť, že Žalobca síce predložil
faktúru za opravu poškodeného motorového vozidla, avšak nepredložil časový harmonogram opravy, z
ktorého by vyplývala účelnosť samotnej dĺžky opravy poškodeného motorového vozidla, na čo kauzálne

nadväzuje aj účelnosť prenájmu náhradného vozidla. Podľa žalovaného plnenie zo strany Žalovaného,
predstavuje maximálne možné a objektívne preukázane plnenie, ktoré bolo poskytnuté Žalobcovi a
akékoľvek ďalšie nároky Žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu (č.l. 37 spisu) uviedol, že žalobca opiera svoj nárok na náhradu škody o

príslušné ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Prenájom
náhradného vozidla je súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú
hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Škoda spočívajúca
v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s
nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku

poškodenia je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne
a účelne vynaložených nákladov (R7/1992). Náhrada škody má plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú
kompenzáciu spôsobenej ujmy, nakoľko poškodený bol nie vlastným pričinením v dôsledku škodovej
udalosti fakticky obmedzený v užívaní vlastného vozidla, a to po dobu opravy poškodeného vozidla. Za
účelom bližšej špecifikácie skutočností uvedených v žalobe dodal, že dňa 11.10.2024 došlo v Žiline ku

škodovej udalosti na motorovom vozidle Mercedes CLA, A., spôsobenej poškodenému B. C., D. – E. F..
Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Mercedes Benz ML, A. poisteného
v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na
zabezpečenie svojich potrieb a to na zabezpečenie podnikateľskej činnosti na území Žilinského kraja,
zapožičaním si náhradného motorového vozidla ŠKODA SUPERB ev. č. G. u žalobcu v zmysle zmluvy

o nájme č. 636/703 zo dňa 11.11.2024. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru
č. 240681 zo dňa 20.11.2024, s dátumom splatnosti 04.12.2024 na sumu 900,- €. Žalovaný dňa
12.03.2025 pristúpil k čiastočnej úhrade poistného plnenia v sume 291,67 € ktorú zaslal priamo na
účet žalobcu. Poškodený ešte predtým uzatvoril so žalobcom dňa 20.11.2024 zmluvu o postúpení
pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa

11.10.2025 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré
poskytol poškodenému žalobca. V zmysle bodu 5. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je
zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do
práv a povinností poškodeného. Keďže žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa
namiesto poškodeného v tomto konaní domáha preplatenia nákladov účelne vynaložených na prenájom

náhradného vozidla, a to vo výške 458,33 €. Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v
návrhu boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej
udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Tvrdenia
žalovaného ohľadom nedostatočnej špecifikácie skutočností, o ktoré žalobca opiera svoj návrh považujev plnom rozsahu za neopodstatnené a účelové. Návrh na vydanie platobného rozkazu spĺňa náležitosti
uvedené v zákone č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. Tu poukázal na § 3 ods. 4 predmetného
zákona, podľa ktorého uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať, ak vyplýva zo skutočností

uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami,
postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného
nároku od žalovaného (ďalej len „faktúra“), a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom
účtovníctve. Z návrhu na vydanie platobného rozkazu tak nepochybne vyplýva, že žalobca si v návrhu na
vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní uplatnil nárok na náhradu škody voči žalovanému,

ktorý nárok bol na žalobcu postúpený poškodenou na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky. K
návrhu na vydanie platobného rozkazu boli pripojené všetky relevantné listinné dôkazy. Podrobnejší
opis skutkových okolností žalobca predložil v tomto vyjadrení k odporu, tak ako aj vo všetkých ostatných
obdobných konaniach. Pokiaľ by nebolo možné nárok žalobcu dôvodne predpokladať, Okresný súd
BanskáBystricabyplatobnýrozkaznevydal.Pokiaľžalovanýnamietaaktívnuvecnúlegitimáciužalobcu,
s jeho námietkami sa však nemožno stotožniť. To, že uvedený záväzok postupca priamo nesplnil, ale

vo vzťahu k tomuto záväzku uplatnil započítanie, ktoré predstavuje tiež jeden zo spôsobov zániku dlhu,
nemôže mať vplyv na vznik pohľadávky z titulu náhrady škody. Žalobca na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky nadobudol existujúcu žalovanú pohľadávku, ktorá zakladá jeho aktívnu vecnú legitimáciu
v prejednávanom spore. Vzhľadom na existujúcu a riadne preukázanú pohľadávku poškodeného na
náhradu škody, ktorá mala byť uspokojená poistným plnením, nič nebránilo tomu, aby táto pohľadávka

voči poisťovateľovi bola postúpená na tretiu osobu, ktorou je žalobca. Je bez právneho významu, že
žalobca bol súčasne v inom právnom vzťahu s poškodeným z titulu prenájmu motorového vozidla.
Nárok žalobcu voči poškodenému na úhradu nákladov spojených s užívaním motorového vozidla
vychádza z odlišného záväzkového vzťahu a netýka sa vzťahu poisťovateľa, poisteného a poškodeného
vyplývajúceho zo zákona č. 381/2001 Z.z.. Spôsob, akým si poškodený usporiada svoje nároky

voči poisťovateľovi a voči tretím osobám, s ktorými je v zmluvnom vzťahu práve a len v dôsledku
poistnej udalosti, závisia na vôli poškodeného. Poisťovateľ je povinný plniť priamo poškodenému alebo
osobe poškodeným určenej, v danom prípade postupníkovi, keď postúpenie pohľadávky poškodený
žalovanému riadne oznámil (§526 OZ). Tvrdenie žalovaného ohľadne postúpenia pohľadávky má
žalobca za nesprávne a zavádzajúce, nakoľko ide odplatné postúpenie nároku na náhradu škody. V

danom smere tak došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom
na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý
bol v zmysle zmluvy postúpený. Predmetom zmluvy o postúpení tak nebolo postúpenie pohľadávky,
ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Vo vzťahu k skráteniu doby nájmu
žalobca uviedol, že žalovaný si sám svojvoľne určil, aká dĺžka opravy, resp. nájmu náhradného vozidla

je primeraná a aká už je naopak neprimeraná a to bez toho aby nejakým spôsobom svoje tvrdenia
preukázal. Nemožno časové trvanie vykonania jednotlivých čiastkových opravných prác na poškodenom
vozidle stotožniť s nutnosťou ponechania poškodeného motorového vozidla za účelom jeho komplexnej
opravy v servise. Servis vykonával opravu vozidla podľa technologických postupov, pričom opravu
vozidla sa snažil vykonať v čo najkratšom čase zohľadňujúc technologické postupy. Nesúhlasí s

tvrdením žalovaného, že oprava vozidla bola zbytočne zdĺhavá. A rovnako tak nie je možné prijať záver
žalovaného, že pokiaľ sa vozidlo nachádza v servise dlhšie, ako je podľa žalovaného primeraná doba
opravy vozidla (žalovaný si totiž sám určuje aká doba opravy je primeraná a aká neprimeraná bez
toho, aby primeranosť, resp. neprimeranosť akokoľvek preukázal) z dôvodu existencie objektívnych
skutočností, nie je možné za túto „dlhšiu dobu“ priznať poškodenému, resp. žalobcovi poistné plnenie.

Prijatím takéhoto záveru, by sme dospeli do štádia, kedy by poisťovne krátili takmer každé poistné
plnenie, nakoľko je len veľmi nepravdepodobné, že pri vykonávaní opravných prác sa v autoservisoch
nevyskytnú také objektívne skutočnosti, ktoré by opravu predĺžili, ako napríklad čakanie na náhradné
diely, víkendy, sviatky, pracovná vyťaženosť servisov. Odmena za opravu je stanovená kalkulačnými
programami, ktoré presne stanovia počet normohodín potrebných na opravu vozidla. Počet normohodín

uvedených vo faktúre teda nikdy neodzrkadľuje reálny čas, ktorý pracovníci servisu strávili pri oprave
vozidla. Autoservis si môže vyúčtovať len vynaloženú prácu stanovenú kalkulačnými programami.
Samotné servisy majú prax, čo najskôr vozidlo odovzdať zákazníkovi. Je nelogické, aby servis vozidla
zdržiaval umelo a prípadne naťahoval dĺžku opravy poškodeného vozidla. Servis potrebuje zrealizovať
a ukončiť opravu čo najskôr tak, aby mu boli zaplatené náklady na opravu, na druhej strane aj sám

poškodený má záujem na tom, aby mal svoje vozidlo čo najskôr k dispozícii. Neexistuje žiaden dôvod
na to, aby poškodené vozidlo nezmyselne stálo v servise za účelom predlžovania nájmu tak, ako sa to
snaží vykresliť žalovaný. Nie je možné zovšeobecniť časový rozsah opravy konkrétneho vozidla, len z
technického hľadiska ako sa to snaží navodiť žalovaná strana. Tvrdenia žalovaného o neprimeranostidĺžky opravy tak nič nemenia na faktickom obmedzení poškodeného, ktoré poškodený nedokázal
ovplyvniť. V neposlednom rade je dôležité dať do pozornosti, že neexistuje zákonná ani zmluvná
povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najrýchlejšiu opravovňu, resp. robil preukázateľne výber

medzi servismi a požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú tak, aby čo možno v najväčšej miere
vyhovel poisťovni škodcu. Vo vzťahu k zníženej dennej sadzbe nájomného za nájom náhradného vozidla
uviedol, že opodstatnenosť a účelnosť dennej sadzby vyplýva z cenníka žalobcu. Považuje preto za
neoprávnené krátenie sadzby denného nájomného zo strany žalovaného. Žalobca poskytuje služby
náhradného vozidla v rámci svojej podnikateľskej činnosti a v danom mieste a čase sú jeho sadzby

akceptované tak poisťovňami ako aj všeobecnými súdmi. Žalovaný si v danom prípade dennú sadzbu
upravil na 57,60 € s DPH/deň. Ak teda žalovaný namieta výšku a dôvodnosť žalobcom uplatnenej
sadzby, je na ňom, aby poskytol súdu hodnoverné dôkazy, ktorými by podložil tieto svoje závery. To sa
však v danom prípade nestalo, keďže žalovaný nepreukázal, že by fakturovaná sadzba za deň nájmu vo
výške 84 € s DPH bola v danom mieste a čase neprimerane vysoká. Žalovaný v čase šetrenia poistnej
udalosti nevykonal relevantný prieskum trhu na základe ktorého by mohol tvrdiť, že sadzba účtovaná

žalobcom je značne nadhodnotená. Za takýto prieskum trhu nemožno považovať žalovaným „ad hoc“
účelovo predložené neúplné internetové cenníky, z ktorých nevyplýva presná suma, ktorú by poškodený
prenajímateľovi nakoniec zaplatil. Žalovaný k týmto ani len nepredložil všeobecné obchodné podmienky,
a teda na cenníkoch uvádzaná suma zaiste nie je konečná. Žalobca preto zotrval na uplatnenom nároku.

5. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 24.10.2025, ktoré vykonal za účasti právneho
zástupcu žalobcu, žalovaný, ako ani právny zástupca žalovaného sa nariadeného termínu pojednávania
nezúčastnil, nepožiadal z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania. Právny zástupca žalovaného
požiadal o ospravedlnenie neúčasti na nariadenom pojednávaní.

6. Súd v prvom rade vo vzťahu k námietke žalovaného o nemožnosti konať vo vzťahu k podanej
žalobe uvádza, že zo spisového materiálu vyplýva, že bol podaný návrh na vydanie platobného rozkazu
v upomínacom konaní.

7. V zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 307/2016 Z.z., o upomínacom konaní, na podanie návrhu je oprávnený

ten, koho nárok na zaplatenie určitej peňažnej sumy v eurách voči žalovanému (ďalej len „uplatňovaný
nárok“) možno odôvodnene predpokladať.

8. V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z., o upomínacom konaní, uplatňovaný nárok možno
odôvodnene predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k

návrhu. Ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu
podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného (ďalej len
„faktúra“), a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve.

9. V predmetnom prípade upomínací súd vydal platobný rozkaz, keď ustálil, že nie je dôvod na postup

podľa § 5 (odstraňovanie vád návrhu), ani na postup podľa § 6 (odmietnutie návrhu). Je teda v zrejmé,
že v predmetnom prípade návrh obsahoval podstatné náležitosti pre vydanie platobného rozkazu
v upomínacom konaní. Následne žalobca doplnil skutkové okolnosti, ktoré boli podkladom pre ďalšie
konanie vo veci, preto nie je možné dospieť k záveru o tom, že by nebolo možné konať na základe
podanej žaloby. S ohľadom na skutočnosť, že z predloženej žaloby v spojení s vyjadrením žalobcu,

žalobca produkoval dostatočné skutkové tvrdenia, dospel súd k záveru, že nie je odôvodnený postup
podľa § 129 CSP, v konaní ďalej konal a rozhodol.

10. Súd v súdenej veci vykonal dokazovanie a po vykonanom dokazovaní následne vec posúdil podľa
nižšie citovaných zákonných ustanovení:

11. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého,
kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené

preukázané nároky na náhradu, a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s
právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnostiuvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné
plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

12. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú motorovým vozidlo: Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu
jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol

rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)
poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

13. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je
povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. /ustanovenie odkazuje
na § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka/.

14. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

15. Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) uhrádza sa skutočná

škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

16.Podľa§517ods.1zákonč.40/1964Zb.Občianskehozákonníka(ďalejlen"OZ")dlžník,ktorýsvojdlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu
veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa

za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

17.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

19. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

20. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

21. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

22. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez

zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

23. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,

nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.24. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 458,33 eur, ako nárok vyplývajúci
z poistenia zodpovednosti za škodu po tom, čo zo strany žalovaného nebola uhradená celá výška škody
zodpovedajúca nájmu náhradného vozidla.

25. Vo vzťahu k právnej kvalifikácie žalobou uplatneného nároku súd uvádza, že tento právne kvalifikoval
ako nárok vyplývajúci z práva poškodeného podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP uplatniť nárok na náhradu
škody vzniknutej mu v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla priamo proti poisťovateľovi,
ktorý nárok na žalobcu prešiel z poškodeného postúpením podľa § 524 OZ. Ustanovenie § 15 ods. 1

zákona o PZP tak konštruuje na rozdiel od § 823 OZ priamy nárok poškodeného [§ 2 ods. 2 písm. g)
zákona o PZP] proti poisťovateľovi [§ 2 ods. 2 písm. d) zákona o PZP] na náhradu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá poistený [§ 2 ods. 2 písm. f) zákona o PZP].
Podmienkou pre úspešné uplatnenie tohto nároku je jeho preukázanie.

26. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, ktoré skutočnosti v konaní ani neboli sporné, že dňa

11.10.2024 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle
Mercedes CLA, A., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol B. C., D. – E. F. (poškodený). K
vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla Mercedes Benz ML, A., v danom čase povinne
zmluvne poisteným u žalovaného. Rovnako nesporné bolo, že v dôsledku dopravnej nehody si
poškodený za účelom zabezpečenia svojich potrieb z dôvodu poškodenia jeho motorového vozidla,

zapožičalnáhradnévozidloužalobcu(podobuopravyjehopoškodenéhomotorovéhovozidla).Uvedené
skutočnosti vyplývajú zo Zmluvy o prenájme vozidla č. 636/703 zo dňa 11.11.2024 (č. l. 9 spisu), v zmysle
ktorej žalobca poskytol poškodenému vozidlo od 11.11.2024 do 20.11.2024 za denné nájomné 90 eur
s dph (osobný automobil ŠKODA SUPERB). Poškodený mal prenajaté vozidlo po dobu 10 dní. Za nájom
vozidla žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 240681 (č. l. 10 spisu) splatnou dňa 04.12.2024 sumu

750 eur bez dph. Uvedené skutkové okolnosti boli nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP, pričom zároveň v
konaní neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo súd z týchto vychádzal
v súlade s úpravou § 186 ods. 2 veta prvá CSP.

27. Poškodený následne postúpil svoju pohľadávku vo výške 750 eur bez dph voči žalovanému na

žalobcu. Táto skutočnosť vyplýva zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.11.2024 (č. l. 12 spisu)
a z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 20.11.2024 adresovanej žalovanému (č. l. 11 rub spisu).

28. Žalovaný v konaní spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Podľa názoru žalobcu postúpenie
pohľadávky je neplatné z dôvodu, že poškodený predstavoval dlžníka Žalobcu, preto nemohol

so Žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej Zmluvy
o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na Žalobcu (nakoľko
uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom
prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve
pohľadávku Žalobcu.

29. Pokiaľ ide o žalovaným namietanú aktívnu legitimáciu žalobcu, je potrebné uviesť, že aktívnou
legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi procesné právo si
ten-ktorý hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie je imanentnou súčasťou
súdneho konania.

30. V predmetnom prípade súd ustálil, že žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný na podanie
žalobného návrhu a to z toho dôvodu, že postúpením pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom
a žalobcom ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky žalobcu v súlade s § 524 Občianskeho
zákonníka.

31. Súd je toho názoru, že Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.11.2024, uzavretou medzi
žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom, došlo k platnému postúpeniu žalovanej
pohľadávky vo výške 750 eur, z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona o PZP na náhradu
účelne vynaložených nákladov na nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou

zo dňa 11.10.2024 na vozidle Mercedes CLA, A.. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky vyplynulo, že
zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na
úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom zmluvy započítavajú, pričom postupník si bude
pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.32. S prihliadnutím na uzavretú dohodu zmluvných strán súd zastáva názor, že vzájomné nároky
zmluvných strán na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné

vozidlo sa vzájomne započítali, čím došlo k zániku dvoch vzájomne existujúcich a platných pohľadávok,
a to pohľadávky postupníka – žalobcu a zároveň prenajímateľa, ktorý mal v čase uzavretia zmluvy
existujúcu pohľadávku voči poškodenému z titulu neuhradenej faktúry na základe zmluvy o nájme
motorového vozidla vo výške 750 eur s existujúcou pohľadávkou poškodeného na zaplatenie odplaty
vo výške 750 eur na základe uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2024, ktoré

vzájomné pohľadávky sa okamihom uzavretia uvedenej zmluvy stretli, a teda vzájomne zanikli. K
tomu súd dodáva, že v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka k zániku dochádza v tom okamihu,
kedy sa vzájomne splatné pohľadávky stretnú, započítanie nenastáva už touto skutočnosťou, ale až
prejavom vôle dlžníka, že právo na započítanie využíva, čo je práve prípad danej veci. Postupcovi ako
poškodenému z dopravnej nehody vznikla povinnosť zaplatiť v rámci vyfakturovanej sumy za prenájom
náhradného motorového vozidla aj sumu 750 eur. Skutočnosť, že túto časť dlhu poškodený priamo

nezaplatil žalobcovi nemožno chápať tak, že mu škoda nevznikla. Je teda zrejmé, že predmetná zmluva
o postúpení pohľadávok tvorí jeden celok upravujúci navzájom prepojené viaceré práva a povinnosti
jej strán/subjektov. Nespochybnenou vôľou poškodeného a žalobcu bolo dotknuté vzájomné práva a
povinnosti upraviť v rámci jednej zmluvy, čo vôbec nie je v rozpore s tým, že bolo možné na ich
usporiadanie použiť/uzavrieť viacero relatívne samostatných právnych úkonov.

33. Na základe predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky došlo teda k odplatnému postúpeniu
pohľadávky, pričom zároveň prebehlo započítanie časti fakturovaného nájomného za užívanie
náhradného vozidla s dohodnutou odplatou za postúpenie pohľadávky. Započítanie v tomto
prípade predstavuje ekvivalent úhrady. V dôsledku uzatvorenia tejto zmluvy teda zároveň došlo k

vyrovnaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Pohľadávka
prenajímateľa na zaplatenie faktúry za prenájom náhradného vozidla zanikla vzájomným započítaním
s pohľadávkou nájomcu na vyplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky na náhradu škody voči
žalovanému. Faktúru za prenájom náhradného vozidla preto treba považovať za uhradenú. Súčasne
žalobca nadobudol od poškodeného postúpenú pohľadávku voči žalovanému na náhradu účelne

vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla. Ak by sme k veci pristupovali prísne
formalisticky, mohli by sme požadovať, aby poškodený najskôr fyzicky zaplatil žalobcovi nájomné,
ktoré by mu následne žalobca v rámci postúpenia vrátil – obrazne povedané, poškodený by odovzdal
žalobcovi sumu 750 eur, ktorú by žalobca okamžite vrátil späť. Takýto formalistický prístup však
nezodpovedá bežnej praxi v kontraktačných vzťahoch, kde osoby (fyzické aj právnické) vstupujú denne

do množstva právnych vzťahov bez potreby takýchto striktne formálnych úkonov. Nešlo pritom o
obchádzanie zákona, pretože úmyslom strán nebolo porušiť právne predpisy. Naopak, nútiť strany k
formálnemu uzatváraniu viacerých perfekcionistických zmlúv by bolo v rozpore s reálnymi potrebami
každodenného právneho a hospodárskeho života.

34. Predmetná pohľadávka poškodeného mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom
postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok škodovej udalosti.
Nie je totiž žiadna pochybnosť o tom, že stret vozidiel pri uvedenej škodovej udalosti bol skutočnosťou,
bez ktorej by nedošlo ku vzniku škody spočívajúcej v nákladoch na náhradné vozidlo. Postúpená
pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony,

ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok.
Identifikovaná pohľadávka bola existujúca, vyjadrená určito a bez pochybností bola identifikovateľná.
Postúpená pohľadávka môže byť iba existujúca pohľadávka, aj premlčaná a tiež budúca pohľadávka,
pokiaľ je určitá, identifikovateľná.

35. Podmienkou platnosti zmluvy je, aby išlo o existujúcu, určitú a identifikovanú pohľadávku (uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 165/2017). V posudzovanej veci uzavretou zmluvou o postúpení
pohľadávky došlo jednak k odplatnému postúpeniu pohľadávky a súčasne k započítaniu vyúčtovaného
nájomného za náhradné vozidlo s odplatou za postúpenie pohľadávky, teda k vyporiadaniu záväzkov
medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom, čo zákon nevylučuje. Žalobca

tak platne nadobudol postúpenú pohľadávku poškodeného, postúpením pohľadávky vstúpil do práv a
povinnosti poškodeného, čím je v konaní daná jeho aktívna legitimácia.36. Súd tak, ako už uviedol vyššie zdôrazňuje, že aktívnu vecnú legitimáciu skúma v konaní vždy.
V tej súvislosti poukazuje na rozsiahlu judikatúrnu prax pozostávajúcu z rozhodnutí krajských súdov,
Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, ktorí v obdobnom prípade priznali žalobcom uplatnený

nárok, k čomu by, bez skúmania aktívnej vecnej legitimácie, pristúpiť nemohli. Zároveň súd poukazuje na
skutočnosť, že žalovaný po postúpení pohľadávky v rozsahu uplatnenej náhrady škody plnil čiastočne
priamo žalobcovi, tzn. on sám v danom čase uznal, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky.

37. Po ustálení aktívnej vecnej legitimácie, keď pasívna vecná legitimácia žalovaného, ktorá vyplýva

zo skutočnosti, že poškodený bol v rozhodnom čase poistený u žalovaného, sporná nebola, sa súd
zaoberal uplatneným nárokom.

38. V konaní bolo ďalej nesporné, že žalovaný po ukončení šetrenia poistnej udalosti vyhotovil
Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 12.03.2025 (č. l. 14 rub spisu) a uhradil žalobcovi ako právnemu
nástupcovi poškodeného, sumu 291,67 eur. Priznaná suma mala zodpovedať prenájmu náhradného

vozidla po dobu 5 dní, keď žalovaný účtoval dennú sadzbu na náhradné vozidlo upravenú na sumu 70
eur s dph/deň (suma 70/1,2 = 58,33 eur/deň x 5 dní = 291,67 eur).

39. Žalovaný v konaní uviedol, že uznal náhradu za nájom náhradného vozidla za obdobie 5 dní, ktoré
považoval za primeranú dobu zapožičania náhradného vozidla. V tejto dobe je zahrnutý čas na opravu

vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov,
čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo
strany poisťovne.

40. Spornou v konaní bola otázka nutnosti a účelnosti doby nájmu náhradného vozidla za 5 dní, nad

rozsah žalovaným určenej primeranej doby opravy 5 dní a suma nájomného nad žalovaným určenú
primeranú sumu 58,33 eur/deň bez dph.

41.Súdvovzťahuknárokužalobcuuplatnenéhoužalovanéhovsúladesvystavenoufaktúrouč.240681
uvádza, že žalovaný nerozporoval jeho povinnosť nahradiť škodu, ktorá poškodenému vznikla titulom

nájmu náhradného vozidla, rozporoval iba jej časť, ktorá nemala byť v príčinnej súvislosti so škodovou
udalosťou.

42. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne
vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť

vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia
dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením
požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie
vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného
vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená

(R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991).

43. Škoda v prejednávanom prípade predstavuje nájomné zaplatené za vypožičanie vozidla
porovnateľnom s poškodeným vozidlom poškodeného.

44. Pre posúdenie nutnosti nájmu náhradného vozidla bolo podstatné, že v dôsledku škodovej
udalosti spôsobenej klientom žalovaného nemohol právny predchodca žalobcu – poškodený, používať
svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel prenajať náhradné vozidlo. V danom
prípade vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodený sa v dôsledku poistnej udalosti
zavinenej škodcom – poistencom žalovaného dostal do situácie že si bol nútený prenajať náhradné

vozidlo. Náhradu nákladov vynaložených právnym predchodcom žalobcu ako poškodeným účastníkom
dopravnej nehody za náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú
poistnou udalosťou.

45. Súd zdôrazňuje, že účelom náhradného vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej

dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže
opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Poškodený je subjekt, ktorý nemá znášať následky
poškodenia svojho motorového vozidla, s čím súvisí nemožnosť využívať svoje motorové vozidlo. Súd
mal preukázané, že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou poškodený užívalprenajaté vozidlo. Bolo nesporné, že k nehode došlo dňa 11.10.2024, pričom poškodený o možnosť
disponovať s vozidlom prišiel až v čase, keď si toto vozidlo nechal opraviť v autoservise dňa 11.11.2024,
ktorá skutočnosť vyplýva zo zákazkového listu (dátum vystavenia zákazky: 11.11.2024, č.l. 7 rub spisu).

Na odovzdanie motorového vozidla k oprave nadväzovalo uzatvorenie nájomnej zmluvy na prenájom
náhradného vozidla v ten istý deň, t.j. dňa 11.11.2024, čo vyplýva zo zmluvy o prenájme vozidla (č.l. 9
spisu). Je teda preukázaná príčinná súvislosť medzi poistnou udalosťou a užívaním náhradného vozidla
poškodeným a túto skutočnosť žalovaný v konaní ani nerozporoval. Nebyť poškodenia vozidla, ku
ktorému došlo pri nehode, poškodený by nemusel vyhľadať autoservis a dať si vozidlo opraviť, ale mohol

svojevlastnévozidloužívať.Keďževšakbolnútenýdaťvozidlodoopravyvautoservise,počastejtodoby
si prenajal náhradné vozidlo, ktorú nevyhnutnosť žalovaný nerozporoval. V konaní teda bola preukázaná
existencia škodovej udalosti, škody a príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a škodou. Uvedenú
skutočnosť potvrdil aj žalovaný, ktorý v časti uhradil z povinného zmluvného poistenia škodcu, škodu
spôsobenú poškodenému vo forme preplatenia nákladov za nájom náhradného vozidla. Žalovaný však
neuhradil poškodenej celú vzniknutú škodu, ale iba jej časť.

46. Ako súd uviedol, žalovaný urobil spornou účelnosť doby nájmu - užívania náhradného vozidla nad
rozsah priznaného počtu dní 5. Podľa žalovaného 5 dní bolo primeraných pre opravu poškodeného
motorového vozidla.

47. Pri posudzovaní účelnosti a dôvodnosti nákladov aj z hľadiska časového rozsahu ich vyjadrenia je
namieste zohľadňovať predovšetkým okolnosť skutočného obmedzenia poškodeného v možnosti užívať
svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody.

48. Súd má za to, že bolo dôvodné vychádzať z preukázanej dĺžky nájmu podľa nájomnej zmluvy,

zákazkového listu a faktúry č. 40240341 spoločnosti VENDETTA CARS. Súd predovšetkým zdôrazňuje,
že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by poškodený mal akúkoľvek možnosť reálne ovplyvniť
začiatok a trvanie vykonávania opravárenských prác na poškodenom vozidle. Naopak vykonané
dokazovanie listinnými dôkazmi dostatočne preukázalo, že doba nájmu rozhodne nebola ponechaná
na ľubovôli poškodeného, že náhrada za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo nebola priznaná za

dobu dlhšiu ako bol tento náklad účelný a nutný, t. j. vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody,
dopravnou nehodou.

49. V predmetnom prípade bolo preukázané, že žalovaný vystavil krycí list dňa 20.11.2024 (Oznámenie
o poistnom plnení na č.l. 8 rub spisu), na do nadväzovalo aj zotrvanie poškodeného motorového

vozidla v autoservise. Z faktúry spoločnosti VENDETTA CARS vyplýva, že bola vystavená dňa
19.11.2024, tzn. v tomto termíne malo byť poškodené motorové vozidlo opravené. K tomu súd uvádza,
že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by si autoservis ponechal motorové vozidla aj po
dobu, po ktorú nevykonával opravu, tzn. nad rámec nevyhnutný čas. Tvrdenie žalovaného o tom,
že oprava poškodeného motorového vozidla mala byť uskutočnená za 5 dní, nevyplýva zo žiadnych

predložených dôkazov, jedná sa iba o nepodložené skutkové tvrdenia žalovaného. Z uvedeného dôvodu
mal súd za preukázanú nevyhnutnosť prenajatia nájomného vozidla po dobu opravy motorového vozidla
poškodeného, ktorá bola vykonávaná do dňa 19.11.2024.

50. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že opravené motorového vozidlo bolo poškodenému

vydané až dňa 20.11.2024, t.j. po vystavení krycieho listu zo strany žalovaného. K tomu súd uvádza,
že je toho názoru, že poškodený nemôže ovplyvniť vydanie vozidla autoservisom až po doručení
krycieho listu. Vystavenie krycieho listu je v zaužívanej praxi nevyhnutnosťou, bez ktorej opravené
vozidlo servis neodovzdá. Až po vystavení krycieho listu a jeho doručení autoservisu mohol poškodený
prevziať vozidlo do svojej dispozície a teda ho aj reálne užívať. Nemožno požadovať od poškodeného,

ktorý vinou poistenca žalovaného bol obmedzený v užívaní svojho vozidla a na zabezpečenie svojich
životných potrieb si prenajal náhradné vozidlo, aby vopred uhradil sumu pomerne vysokú za opravu
vozidla, pokiaľ toto plnenie malo byť kryté poistným plnením, a potom následne čakal na jej preplatenie
od poisťovne. Je všeobecne známou obchodnou praxou, že v prípade, že v prípade krytia plnenia
poistným plnením, ako náhrada úhrady faktúry sa využíva krycí list. Krycí list sa používa pri poistnej

udalosti a tento vystavuje poisťovňa po poistnej udalosti, aby autoservis mal istotu, že dostane svoje
peniaze a môže bez zábran vydať vozidlo po oprave zákazníkovi. V konaní nie je sporné, že poškodený
ukončil nájom náhradného vozidla v deň vystavenia krycieho listu, čo súd považuje za bezodkladnéukončenie nájomnej zmluvy v nadväznosti na tú skutočnosť, že už poškodený nebol fakticky obmedzený
vo využívaní svojho motorového vozidla.

51. Pokiaľ žalovaný v konaní tvrdil, že nie je možné priznať nárok vyplývajúci z prenájmu náhradného
vozidla po celú dobu trvania nájmu súd zdôrazňuje, že v konaní nebolo preukázané prerušenie
príčinnej súvislosti medzi spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného. V predmetnom
prípade v konaní nebola preukázaná žiadna iná „škodová udalosť“, ktorú by bolo možné pričítať
úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodeného či tretieho subjektu a následkom ktorej by

mohol prerušenie pôvodnej príčinnej súvislosti. Žalovaný nenavrhol pred súdom prvej inštancie vykonať
žiaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať prerušenie príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou
auplatňovanouškodou.Vkonanítedanebolopreukázanéžiadnevybočenie,ktorébyviedlokprerušeniu
príčinnejsúvislostimedziškodovouudalosťouanákladmi,ktorévzniklivsúvislostisnájmomnáhradného
vozidla po dobu, kým bolo poškodené vozidlo v autoservise. V predmetnom prípade preukázateľne došlo
k škode na majetku poškodeného, ktorý si bol nútená prenajať náhradné vozidlo, za ktorý prenájom

zaplatil (vo forme zápočtu pohľadávok). Podstatná je v tomto prípade celá doba nájmu náhradného
vozidla,ktorýnájombolzabezpečenýzadobu,poktorúnemalkdispozícii(vdôsledkuškodovejudalosti),
svoje vlastné motorové vozidlo. Pretože poškodený bol vylúčený z užívania svojho motorového vozidla
po celú dobu, po ktorú mu vozidlo nebolo (nie jeho vinou) k dispozícii. Tento záver je odzrkadlením
právneho záveru Ústavného súdu vyplývajúceho z Nálezu, č.k. III. ÚS 602/2022-34, v ktorom bolo

uzatvorené, že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď
došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do
dispozičnej sféry poškodeného.

52. Svoje motorové vozidlo mal poškodený k dispozícii až dňa 20.11.2024 a to i napriek tomu, že

jeho motorové vozidlo malo byť už skôr opravené (19.11.2024). Ako súd už ustálil, je bežnou praxou,
že opravené motorové vozidlo je vydané vlastníkovi až po vystavení krycieho listu, ktorý slúži ako
garancie zaplatenia za opravu poškodeného motorového vozidla zo strany poisťovne (žalovaného),
keď cena opravy je likvidovaná zo strany poisťovateľa škodcu (žalovaného) formou vydania krycieho
listu žalovaným. Konanie autoservisu pri nevydaní opraveného motorového vozidla preto zodpovedá

v praxi ustálenému pravidlu o vydaní opraveného motorového vozidla buď po úhrade za opravu zo strany
poškodeného, alt. doručením krycieho listu poisťovne ako záruky za zaplatenie za opravu. Takéto v praxi
zaužívané konanie medzi autoservismi a poisťovňami nie je možné prenášať na ťarchu subjektu, ktorý
bol nedobrovoľne nútený odovzdať svoje motorové vozidlo do servisu za účelom opravy a teda ktorý
nedobrovoľne prišiel o možnosť svoje motorové vozidlo využívať.

53. Súd k tomu poukazuje na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 291/2025, v ktorom Ústavný
súd v obdobnom prípade konštatoval, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý
následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do
momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody

nekorešponduje iba s rozsahom zničeného vozidla, ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený
vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok (III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024). Ústavný súd
zdôraznil, že dôležitým kritériom na posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla
môže v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia)
škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť

využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného
vozidla. K obdobnému záveru dospel aj Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 2932/20 zo
14. januára 2021 (m. m. III. ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024). V predmetnom posudzovanom prípade
Ústavný súd dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia, kedy súd pri rozhodovaní o nároku na
náhradu za nájom náhradného motorového vozidla považoval za podstatnú nevyhnutnú dobu opravy

poškodeného vozidla (rozhodujúce skutočnosti), a to na podklade žalovanou stanoveného rozsahu
poškodenia vozidla a kalkulácie nákladov na opravu, ktoré boli v súlade so žalovanou predloženým
odborným vyjadrením je v v protirečení s ústavným súdom konštatovanou ústavnou udržateľnosťou
stanoveného účelu náhradného motorového vozidla (bod 35 tohto nálezu), ako aj účelnosťou nákladov
za nájom náhradného vozidla (bod 36 tohto nálezu) a v neposlednom rade aj primeranosťou nákladov

súvisiacich s prenájmom náhradného vozidla, ktorá je previazaná s kontinuálne pretrvávajúcou potrebou
užívania tohto náhradného vozidla (bod 37 tohto nálezu).54. V rozhodnutí, sp. zn. III. ÚS 322/2025 ďalej Ústavný súd SR konštatoval, že nemožno súhlasiť
s názorom, že poškodený sa má zajímať o stav opravy a ak bola oprava skončená a bola vystavená
faktúra, mal za ňu zaplatiť alebo si inak od servisu vymôcť vrátenie svojho vozidla tak, aby si nemusel

prenajímať náhradné vozidlo. Podľa názoru Ústavného súdu SR poškodený účelnosť trvania nájmu
odôvodnil tým, že náhradné vozidlo mal prenajaté až dovtedy, pokým mu servis neodovzdal opravené
vozidlo. Za rozhodujúce však Ústavný súd SR považoval skutočnosť, že bola dostatočne preukázaná
bežná obchodná prax servisu a žalovanej poisťovne, ktorá spočíva v tom, že servis – zmluvný partner
poisťovne, poškodeného o vykonaní opravy informuje a na prevzatie vozidla ho vyzýva až po doručení

krycieho listu poisťovne. V takejto situácii je neudržateľná argumentácia krajského súdu o tom, že
skutočnosti odôvodňujúce účelnosť trvania nájmu náhradného vozidla mal preukazovať poškodený.
Poškodený účelnosť trvania nájmu preukázal potvrdením toho, že vozidlo mu bolo odovzdané až v deň
doručenia krycieho listu poisťovne. Treba poukázať na to, že servis potvrdil, že pod číslom špecifikovanej
poistnej udalosti poškodené vozidlo prevzal a po ukončení opravy a doručení krycieho listu žalovanej
poisťovne opravené vozidlo vydal poškodenému.

55. S poukazom na uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu
nájomného v rozsahu celej preukázanej doby trvania nájmu a to od 11.11.2024 do 20.11.2024.

56. Žalovaný v konaní ďalej rozporoval povinnosť zaplatenia nájomného v rozsahu uplatnenej výške

denného nájomného 75 eur bez dph, 90 eur s dph. Podľa názoru žalovaného účelnému nájmu
zodpovedádennénájomnévovýške70eursdph/deňatospoukazomnanímpredloženéčasticenníkov
(č.l. 29 a násl. spisu).

57. Vo vzťahu k predloženým častiam cenníkov autopožičovní súd uvádza, že pre preukázanie

neprimeranej výšky nájmu náhradného vozidla je potrebné, aby súdu bolo preukázané nadhodnotenie
sumynájomnéhovovzťahukcenámnájmovponúkanýchsohľadomnalokalitu(Žilina)ačas(11.11.2024
– 20.11.2024). Okrem toho je nutné konštatovať, že nie je možné bez ďalšieho iba porovnať ceny
nájmov vyplývajúcich z cenníkov na internete, ale na nájom v tomto smere je nutné pozerať zo širšieho
hľadiska, tzn. na všetky podmienky, ktoré autopožičovňa má, pretože na cenu nájmu majú vplyv aj ďalšie

podmienky nájmu. Súd má za to, že žalovaný sa sám a bez riadneho zdôvodnenia rozhodol považovať
ním uvedenú cenu nájmu za obvyklú.

58. Súd zdôrazňuje, že nie je vylúčené, že v oblasti, kde pôsobí viacero autopožičovní sú ceny prenájmu
v dôsledku väčšej konkurencie nižšie. Žalovaný v odpore namietal výšku denného nájmu a ako súd

už uviedol, na podporu svojich tvrdení predložil do spisu viaceré ČIASTOČNÉ cenníky autopožičovní,
dostupné na ich internetových stránkach C., H., I., J., ktoré majú ponúkať prenájom motorových vozidiel
pre vozidlo ŠKODA SUPERB v nižšej sume, ako tomu bolo u žalobcu. K tomu súd uvádza, že pri určení
obvyklosti výšky nájomného nemožno bez ďalšieho vychádzať z najnižšej možnej dosiahnuteľnej ceny,
nakoľko nie je povinnosťou poškodeného po tom, čo bolo jeho vozidlo poškodené v dôsledku dopravnej

nehody, ktorú nezapríčinil, vykonávať prieskum trhu a vyhľadávať požičovňu s najnižšou sadzbou
denného nájmu motorového vozidla porovnateľného s poškodeným motorovým vozidlom. Z vyššie
uvedených častí cenníkov predložených žalovaným zároveň nie je podľa názoru súdu možné s istotou
ustáliť to, či sa jedná o cenu konečnú či napr. autopožičovňa nevyžaduje zloženie depozitu a v akej
výške a podobne. A teda je možné konštatovať, že žalovaný nepreukázal, že by obvyklý denný nájom za

porovnateľné vozidlo predstavoval ním priznanú cenu v rámci poistného plnenia (70 eur s dph/deň. Súd
považuje za neprijateľné, aby poškodený, ktorý bol obmedzený vo využívaní svojho motorového vozidla
a bolo jeho právom si zabezpečiť iné vozidlo na nevyhnutnú dobu, ktorá je dobou počas vykonávania
opravy a zotrvania jeho vozidla v servise, bol povinný vo svojom voľnom čase hľadať čo najlacnejšiu
autopožičovňu a skúmať podmienky požičovne, poistné podmienky, dostupnosť motorových vozidiel

a ich značku a kategóriu. Je nutné zdôrazniť, že pokiaľ z predložených cenníkov vyplýva suma denného
nájmu nižšia pri dlhšej dobe prenájmu, tak na tú ani nie je možné prihliadať, vzhľadom na skutkové
okolnosti tohto prípadu. V predmetnom prípade pri uzatváraní zmluvného vzťahu nebolo možné vopred
ustáliť dobu trvania zmluvy, ktorá by eventuálne mohla mať vplyv na cenu prenajímaného vozidla. Pritom
nie je možné bez ďalšieho iba porovnať ceny nájmov, ale na nájom v tomto smere je nutné pozerať zo

širšieho hľadiska, tzn. na všetky podmienky, ktoré autopožičovňa má. Súd uvádza, že žalovaný v konaní
nepredložil ani len úplné cenové ponuky s podmienkami nájmu, na základe ktorých by súd mohol dospieť
k vyhodnoteniu neprimeranosti dohodnutej ceny nájmu medzi žalobcom a poškodeným. Žalovaným
predložené internetové cenníky teda nemožno považovať za objektívny a úplný prieskum trhu, keďžez nich nevyplýva, že by predmetné cenníky odzrkadľovali skutočné náklady, ktoré by poškodený reálne
musel vynaložiť. K ucelistveniu hodnotených cenových ponúk súd zároveň uvádza, že žalovaný pritom
ani nepreukázal dostupnosť ponúkaných vozidiel v danom mieste a čase.

59. V predmetnom prípade nebolo sporné, že by žalobca pri stanovení sumy denného nájomného
vychádzal zo svojho vlastného cenníka. Jedná sa teda o nájom určený trhom v danom mieste
a čase. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poškodenému vznikli náklady spojené so zaplatením
nájomného (formou zápočtu) za náhradné vozidlo v preukázanej výške, keď žalovaný v konaní

nepreukázal, že takáto výška s poukazom na tvrdenú neprimeranú výšku denného nájmu je neúčelná.

60. Je nepochybné, že poškodený mal prenajaté náhradné vozidlo z dôvodu poškodenia jeho
vozidla, v dôsledku čoho je jeho nárok voči žalovanému, ktorý postúpil na žalobcu, opodstatnený.
Je však nutné uviesť, že sa musí jednať o náklady vynaložené nutne a účelne. Nutnosť a účelnosť
vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného motorového vozidla za dobu opravy

poškodeného vozidla z titulu škodovej udalosti, ktorá bola zavinená klientom žalovaného, podľa názoru
súdu bola žalobcom preukázaná. Poškodený, teda právny predchodca žalobcu, z titulu škodovej
udalosti nemohol svoje motorové vozidlo užívať a dôvodne si zabezpečil náhradné vozidlo, preto aj
náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla, a to nájomné, ktoré bolo preukázané,
že bolo zaplatené, patrí do právneho nároku poškodenia. Poškodený bol nútený vynaložiť náklady

súvisiace so zabezpečením motorového vozidla spôsobom jeho prenájmu, keďže po dobu opravy
nemohol používať svoje motorové vozidlo. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného,
je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla.
Skutočnou škodou bolo nájomné za prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bol poškodený
donútený poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovaného. Škoda spočívajúca v tom, že

poškodený vynaložil náklady na nájom osobného automobilu, prípadne aj vyššie náklady v porovnaní s
nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktoré nemohol používať v dôsledku
poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu
nutne a účelne vynaložených nákladov. To, že takáto škoda v majetkovej sfére poškodeného ako
právneho predchodcu žalobcu aj nastala, bolo preukázané tým, že došlo k úhrade nájomného, a to vo

forme započítania s pohľadávkou prenajímateľa. Náhrada nákladov za používanie motorového vozidla
reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje motorové vozidlo.
Pokiaľ išlo o výšku nákladov z titulu doby nájmu na zapožičanie náhradného motorového vozidla, tak
za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na prenájom náhradného motorového vozidla sa považujú
náklady, ktoré boli nutne a účelne vynaložené na požičanie náhradného vozidla, čo žalobca v konaní

v rámci svojej dôkaznej povinnosti preukázal. Poškodený, resp. v danom prípade právny predchodca
žalobcu preukázal, že z titulu poistnej udalosti nemohol motorové vozidlo používať. Toto sa nachádzalo
v oprave, a preto počas celej nevyhnutej doby opravy vozidla bol poškodený nútený vynaložiť náklady
za nájom náhradného motorového vozidla, ktoré náklady boli nutne a účelne vynaložené, a ktoré by inak
nevznikli, ak by poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo.

61. Súd v závere konštatuje, že nezistil žiadny dôvod nepriznať žalobcovi ako právnemu nástupcovi
poškodeného náklady nájmu v plnej fakturovanej výške, pokiaľ žalovaný namietal dobu trvania nájmu
náhradného vozidla a výšku denného nájomného. Súd posúdil, že skutočná výška škody v zmysle § 442
Občianskeho zákonníka je aj žalovaná istina - náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia,

medzi ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla.
Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom
žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho
opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať vozidlo - až do doručenia krycieho listu. Z ustálenej súdnej
praxe vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo. Súd zároveň konštatuje,

že podľa jeho názoru je daná príčinná súvislosť medzi vznikom škody spôsobenej dopravnou nehodou
anákladmizaprenájomvozidlavcelomrozsahu,tzn.ajpodobe,kedybolopoškodenévozidloopravené,
keď však predmetné vozidlo bolo právnemu predchodcovi žalobcu odovzdané až po vystavení krycieho
listu zo strany žalovaného a to na základe vopred uskutočneného dojednania medzi autoservisom
a žalovaným.

62. Je potrebné zdôrazniť, že poškodený prenájmom náhradného vozidla len riešil dôsledky zapríčinené
poistnou udalosťou a odstraňoval nepriaznivý stav, ktorý nastal v dôsledku poistnej udalosti, teda tento
stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Súd má za to, že nepochybne ide o nákladyvynaložené nutne, keďže poškodený si prenajal vozidlo v dôsledku poškodenia jeho vozidla a tieto
náklady spojené s prenájmom sú kryté povinne zmluvným poistením žalovaného. Nebolo by preto
spravodlivé, aby pri uplatňovaní nevyhnutných a účelných nákladov spojených so zaplatením ceny za

nájom zapožičaného motorového vozidla bolo plnenie poisťovne poškodenému/resp. jeho právnemu
nástupcovi podmieňované splnením ďalších podmienok, nevyplývajúcich zo zákona.

63. Súd zároveň poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 11Co/88/2023, v ktorom
konštatoval, že servis je (vo všeobecnosti) oprávnený či už na zmluvnom základe, resp. ex lege,

oprávnený zadržať motorové vozidlo do vykonania úhrady opravy. Odvolací súd potom nevidel dôvod,
aby zo strany zmluvnej poisťovne nedošlo k nahradeniu dodatočných nákladov spojených s nájmom
náhradného vozidla poškodenému partnerským servisom až do úhrady náhrady škody, príp. vydania
krycieho listu.

64. Dôkazné bremeno prechádza na žalovaného z dôvodu kráteného nároku na náhradu škody, keďže

práve žalovaný má z uvedeného konania priaznivé právne dôsledky (uznesenie Ústavného súdu SR
z 21. januára 2015, sp. zn.: II. ÚS 38/2015). Žalovaný v konaní nepreukázal dôvodnosť odmietnutia
poistného plnenia v celom uplatnenom rozsahu náhrady škody, čím neuniesol dôkazné bremeno
ním tvrdených skutočností. Poisťovateľ, ktorý v rámci šetrenia poistnej udalosti neuzná poškodeným
uplatnenú a dokladmi preukázanú náhradu škody a kráti poistné plnenie, musí preukázať dôvodnosť

takéhoto postupu a uniesť svoje dôkazné bremeno. Nositeľom dôkazného bremena je tá procesná
strana, ktorá tvrdí určité skutočnosti a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé dôsledky. V tomto prípade
bolo na žalovanom, aby preukázal dôvodnosť krátenia poistného plnenia.

65. Súd je teda toho názoru, že žalobcovi prináleží náhrada nájomného za obdobie celý fakturovaných

10 dní. Žalobca vyfakturoval poškodenému za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme
a to faktúrou vo výške 750 eur bez dph (na žalobcu bola postúpená cela suma 750 eur bez dph).
Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalovaným v sume 291,67 eur,
je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 458,33 eur uplatnená dôvodne
(fakturovaná suma: 750 eur – uhradená suma: 291,67 eur = priznaná suma: 458,33 eur) a toto právo

bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa
§ 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných hmotno-právnych
ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania
súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.

66. Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na
poskytnutie poistného plnenia, t.j. od 28.03.2025, keď posledný deň, kedy mohol žalovaný žalobcovi
poskytnúť plnenie je po uplynutí 15-dní odo dňa skončenia poistnej udalosti (skončené dňa 12.03.2025)
v súlade s § 11 ods. 7 zákona o PZP. So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi náhradu škody je tak
žalovaný podľa názoru žalobcu v omeškaní od nasledujúceho dňa. V danom prípade si žalobca (ako

právny nástupca poškodeného) priamo uplatnil právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP
proti poisťovni. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t.j. neposkytne poistné plnenie
v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo popri poistnom
plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorý základ je daný v § 517 ods. 2 občianskeho zákonníka.
V predmetnom prípade má súd pri aplikácii § 11 ods. 7 Zákona o PZP a § 517 ods. 1 občianskeho

zákonníka za to, že na strane žalovaného dôjde k omeškaniu, keď žalovaný nevyplatí uplatnené nároky,
rozdielnastávaibavlehote,odkedykomeškaniudôjde.Vpredmetnomprípadesanejednáonárok,ktorý
konštitutívne vytvára súd svojím rozhodnutím, súd iba deklaruje povinnosť žalovaného plniť v súlade so
zákonom (s momentom plnenia vyplývajúcim zo zákona). Súd preto žalobcovi z priznaného žalovaného
nároku priznal aj úrok z omeškania vo výške 7,65 % (základná úroková sadzba ECB k 1. dňu omeškania

+ 5 percentuálnych bodov), a to v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to od 28.03.2025, t.j. odo dňa, kedy žalobca žiadal,
keď k omeškaniu došlo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dní odo dňa skončenia prešetrenia poistnej
udalosti v súlade s § 11 ods. 7 ZPZP, a to aj s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
309/2020 z 14. 10. 2021.

67. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.68.Podľa§262ods.2CSP, ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

69. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

70. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

71. Súd o trovách konania rozhodol na základe zásady úspechu v konaní podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. S ohľadom na skutočnosť, že žalobe v celom rozsahu vyhovel,
žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu (100 %). Súd pritom v konaní nezistil žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by

výnimočne náhradu trov konania nepriznal.

72. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP,
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.