Rozsudok – Ostatné ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/44/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624205664
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7624205664.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a

členov senátu JUDr. Ingrid Radomskej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci starostlivosti o maloleté
deti A. Z., nar. XX.XX.XXXX a A. Z.Ú., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom K. XX, XXX XX K. H. N., v konaní
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny K. H. N., deti rodičov: matky
Z.. A. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX K. H. N., právne zastúpenej JUDr. Jozefom
Barabásom, advokátom so sídlom Spišskej Novej Vsi, AK Letná 45, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO:
50 076 477 a otca S. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX K., právne zastúpeného JUDr.
Ladislavom Zátorským, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Advokátska kancelária Zátorský

s.r.o., Limbová 38 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 56 622 104, v konaní o návrhu matky na zmenu
priezviska, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 14P/217/2024-133
z 25.02.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok vo výroku I. tak, že návrh matky zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Matka návrhom doručeným súdu prvej inštancie 26.11.2024 žiadala, aby súd udelil za otca maloletým
deťom súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletých detí z doterajšieho priezviska Z. na
nové priezvisko N..
Otec sa vyjadril, že s návrhom nesúhlasí.
Kolízny opatrovník k návrhu uviedol, že deti majú dostatok vedomostí o správaní otca a vnímajú jeho
správanieveľmicitlivo.Súvoveku,kedysprávanieichotcaprivádzaobidvedorozpakov.Vneposlednom
rade na ich rozhodnutie má výrazný vplyv aj tá skutočnosť, že matka užíva priezvisko N..

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pod č. k.
14P/217/2024-133 zo dňa 25.02.2025 tak, že:

„I. U d e ľ u j e sa matke Z.. A. N., nar. XX.XX.XXXX, súhlas na miesto otca S. Z., nar. XX.X.XXXX
na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletým deťom: 1/ A. Z., nar. XX.XX.XXXX a 2/ A. Z., nar.
XX.XX.XXXX na príslušnom Okresnom úrade a to z priezviska "Z." na priezvisko „N.“.II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že matka a otec sú rodičmi maloletých

detí A. a A., pričom tieto boli zverené do osobnej starostlivosti matky a súčasne nebol upravený styk
otca. Následne rozhodnutím 6P/208/2021 bol upravený styk otca s maloletými deťmi. Z dôvodu zlých
vzťahov medzi rodičmi a problémami so stretávaním bolo vedené súdne konanie o výkon rozhodnutia,
ktoré bolo následne zastavené pod sp. zn. 17Em/1/2023. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to,
že otec bol vzatý do väzby od 12.01.2024 do 30.04.2024, kedy bol vo väzbe z dôvodu nevhodného

správania sa voči svojej partnerke, nie voči matke maloletých detí. Vzhľadom na vykonané dokazovanie
pri vyhodnotení dôkazov a tvrdení účastníkov konania, súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi
CMP podľa čl. 10 ods. 1 CMP a s poukazom na participačné práva detí udelil matke súhlas namiesto
otca na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletým deťom na príslušnom okresnom úrade, a to z
priezviska Z. na priezvisko N.. V predmetnom konaní bolo v prvom rade potrebné vyriešiť otázku, či
súdnym rozhodnutím budú dotknuté rodičovské práva, obmedzené rodičovské práva, resp. nedôjde k

dotknutiu ani obmedzeniu rodičovských práv. po zhodnotení stavu veci, súd prvej inštancie konštatoval,
že predmetom konania sú práva a povinnosti subsumované do samostatného ustanovenia zákona o
rodine, teda § 35. Rozhodnutím o udelení súhlasu podľa súdu prvej inštancie nedôjde k obmedzeniu
alebo pozbaveniu rodičovských práv a povinností, resp. pozastaveniu ich výkonu, keďže samotným
rozhodnutím nedôjde k zmene priezviska a samotné rozhodnutie o zmene priezviska patrí do právomoci

príslušného úradu. Súd prvej inštancie ďalej argumentoval tým, že maloleté deti vzhľadom na svoj vek
a rozumovú vyspelosť samostatne zhodnotili svoje väzby na otca a ich vzťah k nemu. Obe v súčasnosti
neprechovávajú k nemu city, vedia, že kto je ich otec, ale vzhľadom na minulosť spočívajúcu v jeho
konaní, či už k nim samotným alebo k ich matke a dĺžku odlúčenia sa v súčasnosti nevedia stotožniť s
priezviskom. V závere svojho rozhodnutia súd poukazuje na skutočnosť, že predmetným rozhodnutím

nedošlo k zániku rodičovských práv a povinností otca vo vzťahu k maloletým deťom a je len na jeho
konaní ako sa bude snažiť ich realizovať a akým spôsobom si bude budovať opätovné vzťahy k deťom.
V závere reagoval súd prvej inštancie aj k argumentom otca, ktorý bol toho názoru, že je na mieste,
aby súd svojou činnosťou možno v rámci tohto konania, resp. nového konania mohol vydať neodkladné
opatrenie na zabezpečenie styku otca s deťmi. Súd prvej inštancie v samotnom rozhodnutí rozhodol

aj o trovách konania v zmysle ustanovenia § 52 CMP, a to tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

III. Odvolanie otca

4. Otec prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie z dôvodov uvedených v ustanovení §
365 ods. 1 písm. h/ CSP a § 62 ods. 1 CMP, pričom argumentoval tým, že rozhodnutie je nesprávne,
nezákonné. Súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav. Nesprávne právne posúdil vec a
nesprávne interpretoval normy zakotvené v najlepšom záujme dieťaťa. V návrhu otec navrhol zamietnuť

návrh matky a nepriznať účastníkom náhradu trov konania. V odôvodnení samotného odvolania
poukázal na bod 45, pričom argumentoval, že uvedené konanie nebolo vedené vo vzťahu k deťom,
ale iba k matke, kde bol zákaz priblíženia sa, resp. obmedzenia styku. V škole nebol, ale kontroloval
výsledky svojich detí na Edupage. Čo sa týka úkonov, resp. toho, že neoslovil a nestýkal sa s deťmi,
nevyžadoval styk s obidvoma dcérami, dôvodil tým, že sa bál matkiných krokov, pretože táto pri každom

jeho pokuse o spojenie sa, alebo teda o styk s deťmi podávala na neho trestné oznámenie. Styku s
maloletými deťmi sa domáhal návrhom na výkon rozhodnutia, ktorým by mu bol umožnený styk s deťmi,
avšak nezrealizoval ho, nakoľko ako už uvádzal, mal obavu z konania matky. Zmenu priezviska považuje
za spenie k tomu, aby sa deti s otcom nemali snažiť obnoviť ich vzťah a aby samotný vzťah medzi nimi
a otcom zanikol.

5. K podanému odvolaniu otca sa nevyjadrila ani matka, ani kolízny opatrovník.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

6. Krajský súd v Prešove ako odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané v zmysle ustanovenia §
362 CSP oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané
s poukazom na ustanovenie § 359 CSP, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákonodvolane pripúšťa, s poukazom na ustanovenie § 355 ods. 1 CSP, po konštatovaní, že podané odvolanie
má zákonné náležitosti v súlade s § 127 a § 363 CSP, a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom, s poukazom na ustanovenie §

65 CMP a dôvodmi odvolania, s poukazom na ustanovenie § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v súlade s § 329 ods. 1 CSP, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní
vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako bol
vyvesený na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky v zmysle ustanovenia § 388
CSP na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie, a preto podľa predmetného ustanovenia zmenil výrok

rozhodnutia a návrh matky na súhlas namiesto otca na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletým
deťom A. Z. a A. Z. na príslušnom okresnom úrade, a to z priezviska Z. na priezvisko N., zamietol.

7. Odvolací súd sa síce stotožnil s rozsahom zisteného skutkového stavu, avšak nestotožnil sa s jeho
právnym posúdením aplikácie právnej normy, konkrétne ustanovenia § 35 Zákona o rodine. Odvolací
súd je toho názoru, že neboli v danej konkrétnej veci zákonné podmienky na udelenie súhlasu k podanej

žiadosti o zmene priezviska maloletých detí.
Odvolací súd sa nestotožnil ani s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko jeho
argumentácia v celom obsahu rozsudku nebola vecne správna, objektívna a presvedčivá. Odvolací
súd má za to, že dôvody, ktoré uviedla matka maloletých detí ohľadom podaného návrhu na udelenie
súhlasu namiesto otca S. Z. na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletých detí A. a A. Z. na

príslušný okresný úrad o zmenu priezviska Z. na priezvisko N., neboli také dôvody, ktoré by odvolací
súd akceptoval ako správne a v súlade so zákonom.
Odvolací súd sa nestotožnil s rozsahom s predmetného rozsudku, pretože uvedené dôvody neriešili v
napadnutom rozsudku dôvody a otázku zmeny priezviska tak ako bolo uvedené v návrhu, teda v súlade
s najlepším záujmom maloletých detí.

Podľa § 111 písm. a) CMP súd v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozhoduje o mene
a o priezvisku maloletého. Hmotnoprávny podklad pre rozhodovanie o týchto otázkach obsahuje § 35,
§ 40 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z.).

8. Samotná zmena priezviska tak ako na to poukázal aj súd prvej inštancie je dôležitým zásahom

do práv maloletého dieťaťa, pričom v ustanovení § 35 Zákona o rodine jasne zákon stanovuje,
že pokiaľ sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a
povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa,
o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti
a o príprave na budúce povolania, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. Takýto návrh podala

matka maloletých detí Z. s odôvodnením, že zmena samotného priezviska maloletých je ich výhradnou
túžbou, je ich výhradným návrhom.

9.Podľaustanovenia§35Zákonaorodinesúdrozhodujeibaotakýchnezhodáchrodičov,ktorésatýkajú
podstatných vecí súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv. Demonštratívne sú v tomto ustanovení

vymenované iba niektoré veci súvisiace s výkonom rodičovských práv, ktorá už vzhľadom a doterajšiu
súdnu prax, treba považovať za „podstatné veci“. Ak sa rodičia nedohodnú, napr. o zmene priezviska
maloletého dieťaťa, súd v takom prípade nie je oprávnený rozhodovať o zmene priezviska, ale na návrh
niektorého z rodičov súd môže iba udeliť súhlas rodičovi na podanie žiadosti o zmenu priezviska dieťaťa.
Súd pritom skúma, či udelenie takéhoto súhlasu bude v záujme maloletého, napr. či to bude prospievať

jeho zdravému vývoju v novom prostredí, či druhý rodič, ktorý so zmenou nesúhlasí, si voči dieťaťu
plní svoje rodičovský povinnosti a pod. O žiadosti o povolenie zmeny priezviska (aj mena) rozhoduje
matričný úrad podľa zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku.

10. Odvolací súd je toho názoru, že nie sú splnené zákonné podmienky podľa § 6 ods. 1 zákona č.

300/1993 Z. z. o mene a priezvisku, pričom v súdnom konaní súdu prvej inštancie nebol preukázaný
žiadnyvážnydôvodhodnýosobitnéhozreteľa,ktorýbyodôvodňovalpravdivosťobsahunávrhumatky.Aj
podľa odvolacieho súdu v konaní bolo preukázané práve opačné konanie otca, ktorý aj v súčasnej dobe
prejavil záujem o svoje maloleté deti, s ktorými má vytvorený určitý vzťah. Nakoľko pracuje, tento vzťah
medzi ním a maloletými dievčatami nie je možné rozvíjať dennodenným stykom, resp. telefonickým

kontaktom, pričom aj sám poukázal v odvolaní, ako aj na pojednávaní, že matka mu v tomto styku s
maloletými dcérami bráni.11. Podľa názoru odvolacieho súdu sú maloleté deti A. a A. Z. zverené do osobnej starostlivosti matky,
ktorá sa o ne dlhodobo stará osobne, je s nimi počas voľných dní, voľných chvíľ, pripravuje ich do
školy, ako aj na rôzne krúžky, teda obidve dievčatá sú pod vplyvom matky. Táto skutočnosť nie je

žiadnym dôvodom, pre ktorý by bol uvedený návrh zo strany súdu prvej inštancie zamietnutý, avšak je
veľmi dôležité akým spôsobom matka na maloleté deti A. a A. vplýva a akým spôsobom im vysvetľuje
samotnú neprítomnosť, resp. nestretávanie sa s otcom, ktorý v súčasnej dobe nežije s nimi v spoločnej
domácnosti a je to už dlhšie obdobie. Uvedené skutočnosti sú dôvodom aj ich vzájomného nevraživého
vzťahu medzi sebou, teda otca a matky, na základe ktorého aj maloleté dievčatá vnímajú osobu otca

ako osobu, ktorá má na nich negatívny vplyv. Avšak aj podľa odvolacieho súdu v prvom rade je tu rola
matky, ako osoby, ktorej boli zverené obidve deti a ona sama by mala vyvíjať svoj postoj k maloletým
dievčatám a ich vzťahu k ich otcovi čisto pozitívne a vysvetľovať im, že pokiaľ otec nežije s nimi v jednej
domácnosti a nevenuje sa im v takom rozsahu v akom sa im venuje ona ako matka, ktorá je s nim v
najužšom kontakte a má ich zverené do osobnej starostlivosti. Vzhľadom na tieto skutočnosti, pričom
aj sama matka uvádzala, že pokiaľ nebránila v styku otca s maloletými, tento fungoval, tak by mala

uvedený postoj, hlavne seba voči otcovi maloletých detí z minulosti zmeniť, resp. nastaviť do takého
uhla pohľadu, aby aj obidve dievčatá chápali tento vzťah otca s nimi v inom zornom poli. To, že sa otec
dopustil vyhrážania voči ich matke, resp. voči jeho bývalej partnerke, nemá nič spoločné so vzťahom
otca a ich. To, že si pamätajú útržkovite nejaké skutočnosti z minulosti, kedy otec s nimi žil v spoločnej
domácnosti, resp. keď sa ešte stretávali, je potrebné tieto príjemné chvíle si pripomínať a odvolací súd

v prvom rade argumentuje poukazom na to, že jediným biologickým otcom, či dievčatá a ich matka chcú
alebo nie, je ich otec.

12. Všetky skutočnosti, ktoré súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, tieto hodnotil
odvolací súd na základe podaného odvolania otca, ako aj na základe dôvodov uvedených v návrhu

matky. Má za to, že prvoinštančný súd nesprávne a nie v súlade so zákonom rozhodol, keď vyhovel
návrhu matky na udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletých dievčat. Odvolací
súd preto neprevzal právny záver súdu prvej inštancie zo zisteného skutočného stavu veci, nakoľko
samotné konanie pred súdom obidvoch účastníkov tak matky, ako aj otca, nevyústili do takej miery, aby
o udelení súhlasu zo strany súdu prvej inštancie bolo rozhodnuté kladne.

13. Odvolací súd po tom ako preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, pričom predmetom prieskumu s
poukazomnaobsahpreskúmavanéhorozhodnutiaboliargumentypredostretéodvolateľomvodvolacom
konaní, ako aj dôvody uvádzané matkou v návrhu, bolo v prvom rade potrebné zo strany odvolacieho
súdu posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky za daných skutkových okolností na zmenu rozsahu

vydaného rozhodnutia, resp. na jeho zrušenie.

14. S poukazom na ustanovenie § 35 bod 5 Zákona o rodine komentár ku predmetnému ustanoveniu
hovorí, že pri zmene priezviska s poukazom na § 38 CMP je potrebné zistiť názor dieťaťa, ak je
schopné vzhľadom na vec tento svoj názor vyjadriť. Z ustanovenia § 43 Zákona o rodine je bezpochyby

preukázané, že súd by mal názor maloletého dieťaťa, ktoré má právo vyjadriť sa samostatne a
slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú vziať, resp. v konaniach, v ktorých sa rozhoduje vo
veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého
dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť, zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. S
poukazom na uvedený obsah ustanovenia poukazuje odvolací súd aj na nemožnosť zmeny priezviska

podľa predchádzajúcich ustanovení Zákona o rodine, len čo dieťa nadobudne plnoletosť. S uvedeným
ustanovením odvolací súd disponuje aj vo vyjadrení a svojom názore na samotný predmet tohto konania
a s poukazom na § 6 ods. 1 Zákona č. 300/1993 Z. z. o zmene mena v prvom rade argumentuje tým,
že ku zmene mena má dôjsť iba v tom prípade, ak sú dôvody hodné osobitného zreteľa. Zo samotného
návrhu matky, ako aj výpovedí maloletých dievčat, ktoré sú v súčasnej dobe vo veku XX a X rokov však

odvolací súd uvedené dôvody hodné osobitného zreteľa nenašiel.
V § 8 zákona č. 300/1993 Z. z. o zmene mena uvedené ustanovenie obsahuje tú skutočnosť, že zmena
mena sa nepovolí, ak by bola v rozpore so záujmom dieťaťa alebo s § 4 ods. 2. Z ustanovenia § 11 ods.
3 písm. a/ cit. zákona je potrebný súhlas druhého rodiča. Pokiaľ tento súhlas druhého rodiča nie je, má
právo druhý rodič podať návrh na súd na podanie na súhlas o podanie žiadosti o zmenu priezviska na

príslušnýokresnýúrad,takakotovykonalaajmatkamaloletýchdievčatA.aA..Vsamotnomkonanívšak
odvolaciemu súdu chýbajú tie podstatné skutočnosti, o ktoré by aj odvolací súd mohol svoje rozhodnutie,
v prípade, žeby dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, oprieť, avšak v prejednávanej veci,
kedysúdrozhodovalkladneonávrhumatkynapodaniežiadostiozmenupriezviskamaloletýchdetí,bolopotrebnéposúdiťpodľaustanovenia§35Zákonaorodine.Citovanéustanoveniesavzťahujenaprípady,
keď sa rodičia pri výkone rodičovských práv a povinností nemôžu dohodnúť. Predpokladom je, aby
rodičia mali rodičovské práva, aby ich neboli pozbavení alebo aby nešlo o právo, ktoré rodičom nepatrí,

preto, lebo v ňom boli obmedzení. V ustanovení § 35 sa vzťahuje aj na tieto prípady, keď rodičia inak
svoje rodičovské práva a povinnosti vykonávajú, avšak dochádza medzi nimi k nezhodám v podstatnej
veci, pri výkone rodičovských práv a povinností. Za takúto nezhodu medzi rodičmi možno nepochybne
považovať prípad, keď sa rodičia nedohodli o podaní žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa
príslušnému orgánu a keď v zmysle ustanovenia § 35 Zákona o rodine rozhodne o tom súd. Súdna

úprava však v tomto prípade zasahuje len do úpravy realizácie vzťahov medzi rodičmi a deťmi, pričom
rodičovské práva zostávajú zachované. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom
na ustanovenie § 35 Zákona o rodine, avšak vzhľadom na to, že rodičia maloletých detí sa nedohodli na
podaní žiadosti o zmenu priezviska maloletých príslušnému orgánu, v takomto prípade súdna úprava je
totižzásahomdoúpravyrealizácievzťahovmedzirodičmiadeťmiprisúčasnomzachovanírodičovských
práv. Zachovanie rodičovských práv je jedna oblasť samotného tohto konania, avšak v prvom rade

poukazuje odvolací súd na záujem maloletých detí.
Odvolací súd dodáva, že určenie týchto okolností, resp. relevantných skutočností, ktoré odôvodňujú
udelenie súhlasu na podanie žiadosti na zmenu priezviska maloletého dieťaťa je vždy výsledkom
posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú
nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach, pretože kritériá na určenie týchto okolností

(podstatné veci) sú rozdielne v každej veci a odlišujú sa v jednotlivých prípadoch. Iný výklad by viedol
k rozporu so záujmami dieťaťa, na ktorý poukazuje aj matka maloletých, zmenu priezviska, ktorej
chce dosiahnuť. Každé jedno rozhodnutie o udelení súhlasu a podanie žiadosti na zmenu priezviska
maloletého je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôžu byť považované za pravidlo
pre iné prípady. Z týchto dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že vo vzťahu k určeniu okolností,

relevantných pre rozhodnutie o povolení na podanie žiadosti na zmenu priezviska maloletých detí je
potrebné postupovať obzvlášť pozorne.

15. Z odvolania otca, ale aj zo samotného podaného návrhu matky však nevyplývajú bezpochyby tie
skutočnosti, žeby vzťahy medzi bývalými manželmi boli práve najlepšie. Uvedené vyplýva jednoznačne

z vyjadrení matky, ako aj otca. Nepriaznivé vzťahy medzi rodičmi však nie sú vzťahmi medzi deťmi a
rodičom.Ajvtomtoprípadepretonaprvémiestoodvolacísúdkladievzťahymedzimaloletýmidievčatami
a ich biologickým otcom. Odvolací súd má za to, že k uvedenej zmene priezviska má rovnaký názor ako
hovorí ustanovenie § 35 Zákona o rodine, pričom v prvom rade ide o podstatu vzťahu medzi otcom a
maloletýmideťmi,ktorývdanomkonaníbezpochybypreukázanýakonegatívnynebol.Maloletédievčatá

už pri svojom výsluchu viac krát spomenuli určité skutočnosti, na ktoré si pamätajú, avšak ktoré po čase
vytláčajú zo svojej pamäte vzhľadom na dlhodobé jednostranné pôsobenie zo strany matky, ktorá ich
nevedie k tomu, aby si pamätali príjemné a pozitívne zážitky z ich detstva, ale vedie ich prakticky k tomu,
aby na svojho otca de facto postupne zabúdali. Určitým predpokladom tohto názoru odvolacieho súdu
je predovšetkým podaný návrh zo strany matky, ktorá argumentuje aj v návrhu tým, že deti vyslovili svoj

názor a chcú sa volať tak ako matka. Pokiaľ by si matka nebola zmenila priezvisko na N., tak ani dievčatá
by sa nevyjadrovali k samotnej zmene priezviska, tak ako to deklarujú teraz. Odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie nepresvedčil o tom, že zmena, na ktorú súhlas dal na podanie žiadosti o zmenu
priezviska, je v súlade so záujmom maloletých detí.

16. S poukazom na rozhodnutie súdu prvej inštancie preto odvolací súd argumentuje tým, že so
samotnýmrozsahomnávrhumatky,akoajodôvodneniarozhodnutiasúduprvejinštanciesaodvolacísúd
vôbec nestotožňuje, pretože v danom prípade odvolací súd apeluje predovšetkým na rodičov v prvom
rade na matku a na jej bezprostredný vplyv na maloleté deti, pričom v osobnej starostlivosti matky sa
práve maloleté dievčatá dlhodobo nachádzajú. Odvolací súd apeluje dôrazne na matku, pretože je tou

osobou, ktorá by mala pozitívne vplývať na vzťah otca a maloletých detí, tento rozvíjať a v neposlednej
miere vysvetľovať maloletým dievčatám, že ich otec je jediný biologický otec a je predovšetkým dôležitý
vo vzťahu k ním. Uvedená skutočnosť ohľadom zmeny priezviska sa maloletých, ako aj ich otca
bezprostredne dotýka. Neobstojí argumentácia matky, že otec sa s dievčatami vôbec nestretával v čase
vzatia do väzby a ani po prepustení z väzby. Dôvody boli viac ako jasné.

17. Z článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa vyplýva, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.18. Zároveň apeluje odvolací súd poukazom na obsah článok 5 Zákona o rodine v znení neskorších
zmien a doplnení, pričom dôvodí odvolací súd tým, že záujem maloletého dieťaťa je prvoradým

hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho dotýkajú. Odvolací súd cituje ďalej aj obsah
ustanovenia,podľaktoréhopriurčovaníaposudzovanízáujmumaloletéhodieťaťasazohľadňujenajmä:
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými

blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásahu do
rodičovských práv a povinností.

19. Odvolací súd preto s poukazom v prvom rade na záujem maloletých detí, ktorý je tým prvoradým

hľadiskom pri akýchkoľvek rozhodnutiach súdov zdôrazňuje aj názor maloletých detí, ktoré síce vyjadrili
túžbu nosiť priezvisko po matke, avšak treba hlavne zvažovať, ako k takému záveru dospeli maloleté
dievčatá, či to bolo určite z ich osobného záujmu alebo to bolo na základe pôsobenia a dennodenného
žitia s matkou, ktorá sa volá inak ako oni. Pritom odvolací súd argumentuje tým, že nie každý názor
dieťaťa možno považovať za rozhodný a smerodajný, avšak v tomto prípade ide o maloleté deti, ktoré

sú jednoznačne ovplyvnené pôsobením matky, ktorá s nimi žije v dennodennom zväzku. Je potrebné zo
strany odvolacieho súdu dať do pozornosti aj tú skutočnosť, že dievčatá, ktoré budú mať viacej rokov,
budú prežívať pubertu, prídu do veku plnoletosti, prípadne uzavrú stav manželstva, kedy si môžu zmeniť
priezvisko, resp. priezvisko si môžu zmeniť, keď budú o nutnosti tejto zmeny rozhodnuté aj vtedy, keď
dosiahnu plnoletosť.

20. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, nakoľko je toho
názoru, že súd prvej inštancie nevychádzal jednoznačne z najlepšieho záujmu maloletých detí, teda čo
je pre nich to najlepšie a odvolací súd preto rozhodol tak, že na základe skutkového stavu, ktorý podľa
odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne zistil, avšak z neho vyvodil nesprávny právny záver, jeho

rozhodnutie zmenil a návrh matky zamietol.

21. Právnym posúdením veci treba považovať činnosť súdu spočívajúcu v podradení zisteného
skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru, o právach a povinnostiach
účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu

predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne
posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec
podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu
nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávne právne posúdenie
veci nemožno preto vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu. Odvolací súd

dospel k záveru, že nebolo potrebné zopakovať dokazovanie, preto rozhodol o zmene rozhodnutia súdu
prvej inštancie podľa ustanovenia § 388 CSP (poukazuje pritom na rozsudok NS SR 3CdoR/6/2024 zo
dňa 19.11.2024).

22. Odvolací súd preto v zmysle ustanovenia § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak,

že návrh matky na podanie žiadosti namiesto otca S. Z. o zmenu priezviska maloletých detí A. a A. Z.
na príslušnom okresnom úrade, a to z priezviska Z. na priezvisko N. zamietol.

23. Zároveň za daného stavu odvolací súd rozhodol aj o trovách konania v zmysle ustanovenia § 52
CMP, a to tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3 : 0 hlasov (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).