Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/72/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123204493
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2123204493.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Hadnagyovej a sudkýň

JUDr. Ľubice Bundzelovej a JUDr. Janky Grečmal, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Hlohovec so sídlom: Jarmočná 3204/3, Hlohovec, dieťa rodičov - matka: C. D. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XXX/XX, E., časť obce F., zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária AK Petrovič,
s.r.o., so sídlom Hlavná 44, Trnava, IČO: 549 806 82, a otec: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C.
XXX, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Mgr. Marián Kropaj, advokát so sídlom Mudroňova 7356/51,
Piešťany, o zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu

Trnava, č.k. 21P/82/2023-82 zo dňa 13. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II., III. a V. p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. z r u š u j e.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil otcovi výživné na maloletú A. s účinnosťou od
01.06.2023 do 30.07.2023 zo sumy 240,- eur mesačne na sumu 290,- eur mesačne a od 01.08.2023

na sumu 260,- eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky (výrok I.), nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.06.2023 do 31.10.2024
pre maloletú A. v sume 400,- eur otcovi povolil zaplatiť v splátkach vo výške 20,- eur mesačne, spolu
s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie
s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (výrok II.), týmto sa mení rozsudok
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 11P/57/2020 - 39 zo dňa 04.02.2021, v časti výroku
o výživnom (výrok III.), vo zvyšku súd návrh matky zamietol (výrok IV.) a o náhrade trov konania rozhodol

tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok V.)

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 26, § 28 ods. 2, § 36
ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 veta prvá a druhá, § 78 ods. 1
a 3 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 2 ods. 1, § 40, § 121, § 217 ods.
1 veta prvá z. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový
poriadok“) a vecne odôvodnil tým, že pokiaľ ide o návrh matky na zvýšenie výživného otca na maloletú

dcéru A. zo sumy 240,- eur mesačne na sumu 480,- eur mesačne, z vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že tento návrh je čiastočne dôvodný, nakoľko na strane maloletého dieťaťa vzhľadom na
nástup do predškolského zariadenia - do materskej školy od ostatnej úpravy výživného rozsudkom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 11P/57/2020 - 39 zo dňa 04.02.2021, došlo k podstatnejzmene pomerov na strane maloletého dieťaťa odôvodňujúcej zmenu výšky bežného výživného, ktoré
má spotrebný charakter. Rovnako tiež nastala zmena na strane povinnej osoby - otca maloletej, ktorému
od XX.XX.XXXX pribudla nová vyživovacia povinnosť k maloletému synovi G.. K podstatnej zmene

pomerov predstavujúcej zvýšenie jeho bežných mesačných nákladov na živobytie na strane maloletej
došlo z dôvodu nástupu do predškolského zariadenia - do materskej školy. Náklady podľa potvrdenia
materskej školy predstavujú za jeden školský rok sumu cca 950,- eur, v priemere za jeden mesiac ide
potom o mesačný náklad vo výške cca 95,- eur (950,- eur/10 mesiacov). Rovnako sa zvýšili aj náklady
na bývanie v rozsahu 50,- eur na maloletú (v predošlej úprave boli náklady na bývanie na 1 osobu 50,-

eur, aktuálne sa zvýšili na 100,- eur za jednu osobu). Zároveň však treba odpočítať pravidelné náklady,
ktoré odpadli, súvisiace s nákupom plienok a sušeného mlieka pre maloletú v celkovej sume cca 50,-
eur z predošlého návrhu (30+20 eur). Celkovo tak súd prvej inštancie považuje za odôvodnený nárast
nákladov maloletej za rozhodné obdobie od podania návrhu súvisiaci s nástupom do predškolského
zariadenia vo výške cca 95,- Eur (95-50+50,- eur) mesačne.

3. Pri zisťovaní aktuálneho príjmu otca súd prvej inštancie primárne vychádzal z príjmu dosahovaného
otcom podľa predchádzajúcej úpravy v roku 2021, kedy deklaroval príjem vo výške 1.100,- eur. Z tohto
príjmu súd prvej inštancie vychádzal napriek skutočnosti, že aktuálne otec uvádza príjem z dohody o
pracovnej činnosti v rozsahu 240,- eur mesačne s tým, že je schopný si privyrobiť 200 - 400,- eur, ktorá
suma (640,- eur) v úhrne nezodpovedá ani minimálnej mzde zamestnanca v národnom hospodárstva

za rok 2024 (750,- eur). Priemerné mesačné odchádzajúce transakcie otca za obdobie od 4/2023 do
3/2024 predstavujú sumu 1.587,- eur. Z uvedeného vyplýva, že otec mesačne vynakladá na svoje, resp.
rodinné výdaje, tzn. uhrádza náklady v priemernej sume 1.587,- eur mesačne. Z výpisov z účtu je tiež
zrejmé, že otec mal v uvedenom období preukázateľne aj príjem z prenájmu bytových jednotiek v k.ú. C.,
ktoré sa nachádzajú v prístavbe jeho rodinného domu, na ktorých prenájom a zdroj príjmov poukazovala

matka, pričom otec v priebehu konania popieral, že by uvedené priestory vôbec prenajímal. Až neskôr
na pojednávaniach pripustil ojedinelé mesiace, kedy boli priestory prenajaté. Ide o došlé platby na účet
otca napr. za mesiace 1/2024 v sume 350,-eur od H. A., platby za mesiace 8,10,11,12/2023 v sume 4x
350,-eur od I. A., za mesiac 8/2023 v sume 470,- eur od J. K.. S prihliadnutím na priemerné mesačné
výdajeotca,akoajnapreukázateľnýpríjemotcazprenájmubytovýchpriestorov,pristanovenívýživného

nevychádzal z otcom deklarovaného príjmu vo výške 640,- eur mesačne (z dohody o pracovnej činnosti
+ z inej činnosti - predaj drevených výrobkov), nakoľko tento príjem sa javí ako nezodpovedajúci
schopnostiam a možnostiam otca a vychádzal z potencionálneho príjmu, t.j. z príjmu, ktorý by mohol
otec reálne dosahovať, a tento ustálil vo výške 1.600,- eur, ktorý zodpovedá jeho priemerným mesačným
nákladom, jeho životnej úrovni. Je zrejmé, že okrem priznaného príjmu vo výške 240,- eur mesačne

otec musel disponovať aj inými zdrojmi, a to minimálne príjmom z prenájmu troch bytových jednotiek, či
príjmom z predaja ním vyrábaných výrobkov z dreva, ktoré inzeroval prostredníctvom sociálnych sietí, ak
otec bol schopný mesačne uhrádzať náklady v relevantnom období minimálne vo výške takmer 1.600,-
eur, takouto sumou musel potom otec určite disponovať a túto sumu súd prvej inštancie ustálil ako
potencionálny príjem otca. Súd prvej inštancie podporne vychádza z Metodiky pre výpočet výživného

rodičov k deťom - tzv. „tabuľkové výživné“ stanovené Ministerstvom spravodlivosti SR s prihliadnutím na
počet vyživovacích povinnosti, ako aj vek maloletého dieťaťa.

4. Súd prvej inštancie rozhodoval za obdobie od júna 2023, t.j. od mesiaca, v ktorom bol podaný návrh
matky, pričom vyživovaciu povinnosť otca časovo rozčlenil v závislosti od vzniku jeho druhej vyživovacej

povinnosti, t.j. času narodenia jeho druhého dieťaťa. V období, v ktorom mal otec iba jednu vyživovaciu
povinnosť k maloletej A., z tabuľky vyplýva, že vyživovacia povinnosť by mala predstavovať cca 18
% z čistého príjmu otca na maloleté dieťa v kategórii predškolského veku. Ak otcovi pribudla druhá
vyživovacia povinnosť, vyživovacia povinnosť k mal. A. by mala predstavovať cca 12 % z čistého príjmu
otca na každé z dvoch maloletých detí v kategórii predškolského veku. Z uvedeného dôvodu súd prvej

inštancie tak výšku vyživovacej povinnosti otca rozčlenil na obdobie od 01.06.2023 do 30.07.2023,
kedy otec mal stále len 1 vyživovaciu povinnosť (maloletý G. sa narodil dňa XX.XX.XXXX), a obdobie
nasledujúce od XX.XX.XXXX, kedy prihliadal aj na jeho novú vyživovaciu povinnosť k maloletému
G.. Vychádzajúc z potencionálneho príjmu otca vo výške 1.600,- eur pri existencii jednej vyživovacej
povinnosti, predstavuje výživné na jedno dieťa predškolského veku 18 % z príjmu, čo znamená

sumu 290,- eur (po zaokrúhlení sumy 288,- eur), za toto obdobie (od 01.06.2023 do 30.07.2023) tak
súd prvej inštancie stanovil výživné otcovi na mal. A. v sume 290,- eur mesačne. Za obdobie od
01.08.2023, kedy mal otec dve vyživovacie povinnosti, výživné na každé z dvoch detí v kategórii dieťaťa
predškolského veku predstavuje 12 % z príjmu otca, čo by matematicky predstavovalo sumu 192,- eur.Súd prvej inštancie však pri určení výživného zároveň prihliadol na tú skutočnosť, že nová vyživovacia
povinnosť nemôže byť na úkor už existujúcej vyživovacej povinnosti, to znamená, že narodenie ďalšieho
dieťaťa povinnému rodičovi nemôže znamenať zníženie vyživovacej povinnosti k existujúcemu dieťaťu.

Povinný rodič si musí byť vedomý svojich povinností vo vzťahu k existujúcim deťom, vznik novej
vyživovacej povinnosti nemôže smerovať k zníženiu rozsahu existujúcich vyživovacích povinností, ale
skôr k efektívnejšiemu využívania možností povinného rodiča, resp. k obmedzeniu vlastných výdavkov.
Zároveň zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že otec aktuálne predal nehnuteľnosti, pričom z výťažku
z predaja údajne vyrovnal svoje záväzky, ktoré mal v súvislosti s uvedenými nehnuteľnosťami, tzn.

splatil úvery zaťažené záložným právom k uvedeným nehnuteľnostiam - t.j. zostatok úveru vo výške
121.000,- eur a vo výške 22.000,- eur. Zo zostatku z výťažku z predaja nehnuteľnosti údajne mal vyplatiť
aj ďalšie úvery (úver vo výške 30.000,- eur a 2.000,- eur) a pôžičky, ktoré mal od fyzických osôb (matka
a priateľka), avšak uvedené ničím nepreukázal, resp. jeho vyjadrenia ohľadne uvedených úhrad boli
zavádzajúce a nepodložené žiadnymi dôkazmi vychádzajúc z princípu, že pohľadávky na výživnom sú
primárnymi pohľadávkami a majú prednosť pred všetkými ostatnými záväzkami otca. Je pochopiteľné,

že záväzky súvisiace s predanou nehnuteľnosťou - úvery zaťažené záložným právom, bolo nutné z
výťažku z predaja nehnuteľnosti uhradiť prednostne. Zvyšný zostatok z výťažku z predaja nehnuteľnosti
po uhradení úverov zaťažených záložným právom k nehnuteľnosti by mal otec vynaložiť na výživné na
dieťa, ktoré s ním nežije v spoločnej domácnosti, nakoľko pohľadávky na výživnom majú prednosť pred
všetkými ostatnými pohľadávkami. Z výťažku z predaja nehnuteľnosti tak mal primárne otec uhrádzať

zvýšené výdavky na maloletú A., a to v poradí prednostnom pred uhradením napr. pôžičky od svojej
priateľky aj matky, či úhradami ostatných úverov. Otec úhradu týchto pôžičiek, či nezaťažených úverov
ani relevantne nepreukázal, nie je napokon zrejmé, či vôbec k úhrade týchto záväzkov došlo, resp.
či otec so zostatkom z výťažku z predaja nehnuteľnosti ešte disponuje. Aj pri potencionálnom príjme
otca vo výške 1.600,- eur, keď podľa „tabuľkového výživného“, pri dvoch vyživovacích povinnostiach by

výživné na maloletú A. vychádzalo 190,- eur (12% z príjmu), pričom od ostatnej úpravy sa zvýšili náklady
na maloletú A. v súvislosti s nástupom do materskej školy cca o 95,- eur mesačne, je v schopnostiach
a možnostiach otca na uvedených mesačných nákladoch podieľať sa od augusta 2023 (kedy má dve
vyživovacie povinnosti) aspoň sumou zvýšenou o 20,- eur oproti ostatnej úprave, a to aj pri vzniku
jeho novej vyživovacej povinnosti, a to práve z finančných zdrojov, ktorými disponuje po predaji jeho

nehnuteľnosti v C., po započítaní (úhrade) úverov, ktoré na nehnuteľnostiach viazli.

5. Ustálené bežné náklady na maloletú A. boli v celkovej výške cca 540,- eur (strava doma 150,- eur,
príspevok na bývanie 100,- eur (1/2 zo 200,- eur), hygienické potreby 30,- eur, hračky, knihy 20,- eur,
oblečenie 90,- eur, lieky a vitamíny 10,- eur, náklady súvisiace s materskou školou 95,- eur, voľnočasové

aktivity (výlety, vstupné, kino), 20,- eur, sporenie 25,- eur, polovica z uvedených nákladov je 270,- eur
(540 eur/2). Práve touto sumou by mal participovať na výživnom na A. otec, nakoľko príjmy rodičov
sú približne rovnaké vychádzajúc z mesačného príjmu matky vo výške cca 1.500,- eur a z ustáleného
potencionálneho príjmu otca vo výške cca 1.600,- eur. Rovnako treba mať na zreteli, že matka vykonáva
o maloletú A. aj osobnú starostlivosť, a teda o jej výchovu sa stará aj týmto osobným spôsobom. V

bežných nákladoch na maloleté dieťa nie sú započítané náklady na jej mimoriadne výdavky, medzi ktoré
patria napríklad matkou uvádzané náklady na korčule 40,- eur, bicykel 100,- eur, kolobežka 40,- eur,
vesta 25,- eur, rukávniky 20,- eur, ktoré náklady uhrádza matka bez podpory druhého rodiča.

6. Súd prvej inštancie neakceptoval námietky otca týkajúce sa nepreukázania nákladov na odôvodnené

potreby maloletého dieťaťa, keďže platby za bežné potreby akými sú strava, ošatenie, hygienu, netreba
preukazovať dokladmi, pri ustálení ich výšky súd prvej inštancie vychádzal zo všeobecných poznatkov
o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku. Náklady na
maloletédieťavpredškolskomvekunavštevujúcematerskúškolubolipreukázanépotvrdenímmaterskej
školy, rovnako matka preukázala aj iné poplatky za zdravotnú starostlivosť a voľnočasové aktivity (č.l.

46-47). Náklady na maloletého syna G. (t.č. 15-mesačný) otec uvádzal v celkovej výške cca 300,- eur,
z čoho vyplýva, že tieto sú nižšie v porovnaní s ustálenými nákladmi maloletej A. (t.č. takmer 6-ročná),
rovnako tiež o maloletého G. otec vykonáva aj osobnú starostlivosť, keďže žijú v spoločnej domácnosti.
Z uvedeného vyplýva, že aj keď sa obe deti otca nachádzajú v rovnakej vekovej skupine predškolského
veku,ichnákladymôžubyťvýraznerozdielne.Určenévýživnévovýške260,-eurmesačnepovažujesúd

prvej inštancie vzhľadom k potrebám maloletej dcéry A. s ustálenými mesačnými nákladmi v priemernej
sume cca 540,- eur s prihliadnutím na jej vek, a tiež k možnostiam a schopnostiam otca, pri existencii
jehonovejvyživovacejpovinnosti,priustálenompotencionálnompríjme,zaprimerané.Spolusvýživným
poskytovaným od matky zabezpečí uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletej A. v požadovanomrozsahu na obdobie navštevovania predškolského zariadenia, pokiaľ sa nevyskytnú zásadné dôvody na
zmenu takto stanoveného výživného.

7. Ak aj otec poukazoval na isté zdravotné problémy ako prekážky pre vyšší zárobok, tieto súdu prvej
inštancie žiadnym spôsobom nepreukázal. Matka maloletej sa snaží prispôsobovať zvýšeným potrebám
svojho dieťaťa, čoho dôsledkom je aj to, že zmenila predošlé zamestnanie, v ktorom musela vykonávať
aj nevyhovujúce nočné služby a našla si novú prácu s vyšším mzdovým ohodnotením. Nebol preto daný
dôvod na to, aby zvýšené výdavky súvisiace s nástupom maloletej do predškolského zariadenia boli

ponechané na ťarche jedného rodiča, ktorý stále vykonáva aj osobnú starostlivosť o dieťa spojenú s
poskytovaním plnení v nepeňažnej forme.

8. Zo všetkých uvedených dôvodov považoval súd prvej inštancie návrh matky v časti zvýšenia
výživného na maloleté dieťa za čiastočne odôvodnený a v tomto smere návrhu matky vo výroku I.
rozsudku vyhovel, zvýšil výživné otcovi zo sumy 240,- eur, pričom uvedené obdobie rozčlenil na 2

etapy s účinnosťou od 01.06.2023 do 30.07.2023, kedy výživné zvýšil na sumu 290,- eur mesačne a
od 01.08.2023 na sumu 260,- eur mesačne v závislosti od počtu vyživovacích povinností povinného
rodiča. Nakoľko matka žiadala v návrhu pôvodne zvýšiť výživné na sumu 480,- eur, súd prvej inštancie
návrh matky vo výroku IV. vo zvyšku zamietol. Nakoľko posledná úprava výživného bola realizovaná
rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 11P/57/2020 - 39 zo dňa 04.02.2021, vo

výroku III. rozsudku zmenil uvedený rozsudok v časti výroku o bežnom výživnom na maloleté dieťa.

9. V dôsledku zvýšenia výživného odo dňa 01.06.2023 súd prvej inštancie vo výroku II. vyčíslil otcovi
nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.06.2023 do 30.10.2024, ktorý činí 400,- eur.
Pozostáva z nedoplatku v sumu 100,- eur (50 eur x 2 mesiace) za obdobie 01.06.2023 do 31.07.2023,

kedy bolo výživné zvýšené na sume 290,- eur a z nedoplatku 300,- eur za obdobie od 01.08.2023 do
30.10.2024, kedy bolo výživné zvýšené na sume 260,- eur (20 eur x 15 mesiacov), pričom nedoplatok
bol otcovi povolený splácať v splátkach po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou
straty výhody splátok v prípade omeškania, nakoľko súd ustálil, že ak má otec aj iné záväzky okrem
dlžného výživného (úvery, pôžičky), v záujme postupného uhradenia aj týchto záväzkov umožnil súd

povinnému otcovi uhradiť nedoplatok v splátkach vo výške 20,- eur.

10. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 52 Civilného
mimosporového poriadku, keď vo výroku V. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu

trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl.
Civilného mimosporového poriadku, keď zároveň nezistil, že by tu boli také okolnosti prípadu, aby bolo
možné priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov s poukazom na zásadu spravodlivosti.

11. Proti tomuto rozsudku podal otec odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ Civilného

sporového poriadku. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že napadnuté
rozhodnutiezrušíanávrhmatkynazvýšenievýživnéhozamietnevcelomrozsahu.Vecnedôvodil,žesúd
prvej inštancie síce vykonal dokazovanie, ale dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nedostatočne
sazaoberalargumentáciouotca,nevykonalnavrhovanédokazovanieanevysporiadalsazpredloženými
dôkazmi, neprihliadal na viaceré zásadné skutočnosti, pričom na tieto skutočnosti prihliadať mal. Z

uvedených skutočností a súdu prvej inštancie predložených dôkazov je zrejmé, že pri rozhodovaní
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, nebral nijako do úvahy tvrdenia a dôkazy
predložené otcom, vec nesprávne právne posúdil a nesprávne aj rozhodol. Vyživovacia povinnosť otca
bola určená rozsudkom Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom, č.k. 11P/57/2020-39 zo dňa
04.02.2021 tým, že bola schválená rodičovská dohoda. V čase rozhodovania súdu o výživnom súd

vychádzal z príjmu otca vo výške 1100 eur, pričom otec z práce na píle dosahoval tržby vo výške 700 eur
a 400 eur získal z prenájmu časti domu. Otec sa nevzdal žiadneho pre neho priaznivejšieho príjmu, len
cena guľatiny podstatne vzrástla až 4 násobne (z 1.500,- eur na 6.000,- eur), preto nebolo možné ďalej
v práci pokračovať. Náklady na výrobu výrobkov z dreva stúpli tak výrazne, že nikto by to nezaplatil.
Nevzdal sa teda priaznivejšieho príjmu, ale objektívne vzhľadom na rast ceny základnej suroviny nemal

žiadne objednávky. Pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti so spoločnosťou L. J. K. D.,
privyrába si brigádnickou činnosťou a jeho čistý mesačný zárobok predstavuje 164,85 eur ako to vyplýva
aj z predložených výpisov z bankového účtu. Pokiaľ ide o príležitostný príjem z prenájmu nehnuteľnosti,
tak súd prvej inštancie vnímal iba príjem, ale nijako nezohľadňoval aj výdavky spojené s udržiavanímnehnuteľnosti a nákladmi na energie. Z predložených výpisov z účtu vyplývajú nielen občasné príjmy
otca z prenájmu nehnuteľnosti, ale aj náklady na udržiavanie vrátane platieb za energie, tiež splátky
úverov z pôžičiek, ktoré musel splácať. Z výpisov vyplývajú aj príjmy od rodinných príslušníkov – matky

a priateľky M.. Tieto pôžičky boli krátkodobé a poskytnuté do predaja nehnuteľnosti. Bez týchto príjmov
by otec nemohol uhrádzať svoje bežné životné náklady a po predaji nehnuteľnosti musel tieto pôžičky
rodinným príslušníkom splatiť. Prenájom nehnuteľnosti definitívne skončil ich predajom, kedy splatil z
výťažku pôžičky a aj samotnej matke – navrhovateľke vyplatil z výťažku sumu vo výške 9.000,- eur, ktorá
si nedávno po vyplatení vyrovnania kúpila auto.

12. Výživné bolo stanovené v predškolskom veku maloletej rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom, odkedy nenastala žiadna taká podstatná zmena, aby bolo potrebné opätovne posudzovať
vyživovaciu povinnosť, ktorá už bola v predškolskom období stanovená. Súd prvej inštancie nemal
právo posudzovať výživné v predškolskom veku v podstate druhýkrát opakovane, pretože výživné v
predškolskom veku bolo už skôr súdom určené na základe rodičovskej dohody vo výške 240,- eur,

ktorú súd schválil. Navyše zvýšenie výživného je v rozpore s vykonaním dokazovaním, pretože príjem
otca preukázateľne nie jeho vinou podstatne poklesol. Súd prvej inštancie v rozpore s vykonaním
dokazovaním určil hypotetický príjem otca vo výške 1.600,- eur s poukazom na výdavky otca. Tieto
výdavky však otec vykrýval jednak z príjmu z prenájmu, ale aj pôžičiek od rodinných príslušníkov, čo
jasne vyplýva z predložených bankových výpisov. Po predaji nehnuteľnosti skončil príjem z prenájmu a

rovnako sa podstatne znížili aj výdavky na splácanie úverov, keďže výťažok z predaja nehnuteľnosti bol
použitý práve na splatenie úverov. K predaju nehnuteľnosti musel otec pristúpiť z viacerých dôvodov. Na
energiách vznikli nedoplatky vo výške 2.000,- eur, ktoré bolo potrebné zaplatiť. Úvery (hypotéky) otca
neúmerne zaťažovali a situácia by sa bola iba zhoršovala. Matke bolo potrebné vyplatiť za vyporiadanie
BSM 9.000,- eur. Takže pokiaľ súd prvej inštancie do životnej úrovne otca zahrnul aj výdavky na úvery

a energie na nehnuteľnosť, tak nepostupoval správne. Otec si totiž na splátky úverov musel požičiavať.
Otec dosahuje mesačný príjem vo výške 164,85 eur a nemá už žiadny príjem z prenájmu. Hypotetický
príjem určený vo výške 1.600,- eur je absolútne nereálny a otec sa k takémuto príjmu nikdy ani len
nepriblížil. Aj pri takto vysoko určenom hypotetickom príjme by bola vyživovacia povinnosť pri dvoch
deťoch určená vo výške 192 eur. Súd prvej inštancie však celkom v rozpore s odporúčanou metodikou

Ministerstva spravodlivosti SR určil vyživovaciu povinnosť na sumu 260,- eur, ktoré by otec mohol platiť
iba ak by dosahoval príjem takmer 2.200,- eur, čo je suma, ktorá absolútne dlhodobo nezodpovedá jeho
schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Ide o stanovenie likvidačného výživného, ktoré
nebude mať z čoho platiť. V podstate súd prvej inštancie nesprávne vychádzal pri určení hypotetického
príjmu otca z toho, že otec každý mesiac uhrádzal splátky úverov, na ktoré si bol nútený požičať, a po

predaji nehnuteľnosti tieto úvery musel vrátiť. Z týchto „obratov“ súd prvej inštancie nemôže vyvodzovať
životnú úroveň otca. Obraty boli dočasné a po predaji nehnuteľnosti museli byť úvery splatené. Navrhuje
preto, aby mu bolo určené primerané výživné z minimálnej mzdy 750,- eur, t. j. 12 % = 90,- eur mesačne
a vzhľadom na vykonané dokazovanie mu bolo znížené výživné na mal. dcéru A. na sumu 90,- eur s
účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia.

13. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu
akovecnesprávnypotvrdil.Otecargumentujetým,žesanevzdalvýhodnejšiehopríjmu,aleženedokáže
už dosahovať príjem zo spracovania dreva do výrobkov z dôvodu zvýšenia ceny guľatiny, pracuje
ako brigádnik s príjmom 164,85 eur. Takto otec považoval otázku svojho príjmu za uzatvorenú. Pri

podozrení, že by z tohto príjmu nemohol vyžiť, pripustil, že si môže ešte privyrobiť 200 až 400,-
eur mesačne. Takýto prístup otca ako rodiča povinného vyživovaním dvoch maloletých detí nie je
akceptovateľný, nemôže obstáť vyhýbavé správanie sa otca, bez akejkoľvek snahy dosahovať príjem
vyšší, primeraný jeho zručnosti a súčasne praxi. Súd prvej inštancie preto správne u otca nevychádzal z
ním deklarovaného príjmu, ale pristúpil k aplikácii princípu fakticity vyvodiac príjem otca zo sumáru ním

pravidelnevynakladanýchvýdavkovacelkovéhopotenciáluotca,čovyplývazozaužívanejsúdnejpraxe,
aj citovaného odporúčania. Otec namieta, že mal iba príležitostný príjem z prenájmu nehnuteľnosti, v
ktorom smere je nutné uviesť, že konal tendenčne a najskôr nepriznával žiaden príjem z prenájmu a
až pod ťarchou vykonaného dokazovania (výpismi z jeho účtu) následne priznal, že bytové jednotky
prenajímal. Otcovi a jeho tvrdeniam tak zjavne možné veriť nie je, pretože zavádzal nielen v tejto

otázke. Otcovi zjavne vyhovuje odvolávať sa na to, že si privyrába brigádnicky, na čo nie je objektívne
odkázaný, jedná sa o jeho voľbu, ktorá nemôže byť posúdená na úkor maloletej. Tiež je voľbou otca,
jeho dobrovoľným rozhodnutím, či ako muž plne schopný dosahovať príjem, si nechá posielať družkou
alebo jeho matkou finančné prostriedky na svoj účet (možno aj iba fiktívne), a potom sa na to odvoláva vsnahe minimalizovať výživné. Tendencie otca sú zrejmé z jeho postojov, ignorácie možnosti dosahovať
adekvátny príjem, zavádzaním, doznaním sa k tomu, že má tzv. čierny príjem (vie si podľa vlastného
vyjadrenia privyrobiť 200 - 400,- eur mesačne, čím obchádza daňovú povinnosť, tiež prenajímaním bez

hlásenia daňovej povinnosti, a teda bez odvodu dane), popieraním iného príjmu a jeho nepriateľské
postoje k matke a maloletej aj z toho, že keď matke vyplatil vyrovnací podiel titulom vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov na jej účet, do poznámky uviedol: „Vysporiadanie BSM, A.
dedičstvo.“ Otec o maloletú javí znížený záujem, v roku 2024 realizoval styk v rozsahu 24 dní, čo je
o polovicu menej, než mu umožňuje v sumáre súdne rozhodnutie, ktorým má styk upravený. Aj takto

zrealizovaný styk bol väčšinou až na popud maloletej, ktorá sa s otcom stretnúť chcela, a preto mu
volala. Otec po tom, ako predal svoj rodinný dom (v priebehu konania), použil výťažok z kúpnej ceny na
nie prednostné pohľadávky (voči svojej rodine, splatil úver a pod. a to až v objeme 175.000,- eur), čím
ponížil účelovo svoje aktíva, pretože takto vynaložené výdavky nemôžu mať prednosť pred výživným.
Otcovo tvrdenie, že si matka po vyplatení vyrovnania kúpila nové vozidlo, je nepravdivé – vozidlo bola
nútená zaobstarať ešte pred vyplatením vyrovnacieho podielu z dôvodu havarijného technického stavu

pôvodného auta. Ak otec argumentuje splatením vlastných úverov z výťažku z predaja rodinného domu,
potom naopak došlo k zníženiu jeho pravidelných mesačných výdavkov, čo zvyšuje jeho disponibilné
prostriedky a potenciál prispievať na výživu maloletej vo vyššej miere. Neobstojí ani jeho námietka, že
nedosahuje vyšší príjem, keďže sa ani nejaví, že by sa o jeho zvýšenie aktívne a preukázateľne usiloval.
Otec tvrdil, že stanovené výživné má byť pre neho likvidačné, avšak na svojho maloletého syna má

výdavky vo výške 300,- eur mesačne (vyjadrenie otca zo dňa 20. 11. 2023), pričom sa osobne aj o
maloletého stará. Zjavná je disproporcia a diskriminácia záujmu maloletej A., ktorá už má 6 rokov a od
septembra 2025 začne navštevovať prvý ročník základnej školy. Z výťažku z predaja nehnuteľnosti mal
primárne otec uhrádzať zvýšené výdavky na maloletú A., a to v poradí prednostnom pred uhradením
napr. pôžičky od svojej priateľky aj matky, či úhradami ostatných úverov. Navyše otec úhradu týchto

pôžičiek, či nezaťažených úverov ani relevantne nepreukázal. Ani v rámci odvolania otec nepreukázal
zostatok svojho účtu, ani vyplatenie ostatných dlhov, ktoré tvrdí, že splatil. Preto znovu je situácia
ohľadom nielen príjmov otca, ale aj celkových jeho majetkových pomerov z dôvodu jeho vlastných
tendencií, rozporuplná a na úkor jeho vlastných tvrdení.

14. Opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol správne a z toho
dôvodu považuje odvolanie otca za nedôvodné.

15. Otec v odvolacej replike k vyjadreniu matky navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie tak, že napadnuté rozhodnutie zruší a návrh matky na zvýšenie výživného a určí otcovi

mesačnévýživnénamal.A.vovýške97,92eurmesačneanávrhmatkynazvýšenievýživnéhozamietne
v celom rozsahu. Vecne dôvodil, že pokiaľ ide o otázku príjmu, tak zarobí mesačne 164,- eur (L. J. K. D.).
Ďalšiu sumu vo výške 200 až 400,- eur mesačne predstavuje dopredaj dreva, resp. predaj vecí z dvora.
Takto predal hoblovačku, šrotovník, prednú nápravu na auto, kolesá na traktor atď. Ide o zdedené veci,
ktoré môže jednorazovo speňažiť a zabezpečiť si tým príjem. Takýmto predajom si vie zabezpečiť príjem

odteraz ešte na cca 2 mesiace. Má prísľub do zamestnania v L. J. K. D. na plný úväzok za cca 800,- eur
v čistom. Suma, ktorú aktuálne zarobí – 164,- eur + dopredaj vecí z dvora – 400,- eur (pohyblivá suma)
= 564,- eur. Zo sumy 564,- eur platí 260,- eur na A., 73,- eur na syna G., 38,- eur na elektrinu, 20,- eur
na telefón, zostáva mu teda 173,- eur, z čoho musí 100,- eur zaplatiť úver a zo sumy 73,- eur platí naftu
a potraviny na mesiac. Aj keby sa zamestnal na plný úväzok, jeho plat by nepresiahol 1.000,- eur (nemá

dokončenú strednú školu). Reálna suma, ktorú by dostával by bola okolo 950,- eur v čistom, 14 % (pri
dvoch deťoch, ak A. bude chodiť do školy) z 950,- eur = 133,- eur. Minimálna mzda na Slovensku je
816,- eur, 14 % z 816,- eur = 114,- eur. Otcovi sa zmenila životná úroveň (predal dom s podnájmom)
a narodil sa mu syn G. (XX.XX.XXXX). Žiadnym spôsobom sa otec nedostane na sumu 1.900, resp.
2.200,- eur mesačne. K výdavkom zo strany matky uvádza: strava – 50,- eur (A. má zabezpečené jedlo

v škôlke za 47,- eur v čase od 7:00 do 16:00, teda doma má A. iba večeru. Cez víkendy si ju bráva
(každý druhý víkend), zriedka aj otcova sestra. Preto suma uvádzaná matkou vy výške 210,- eur sa
javí nereálne a prehnané, školné – 30,- eur, strava v MŠ – 47,- eur, športový krúžok – 25,- eur a ANJ
– 48,- eur platí matka, podľa názoru otca je to nadštandard, pretože anglický jazyk bude mať A. od 1.
ročníka ZŠ zadarmo. Príspevok na bývanie – 100,- eur neuznáva, pretože dieťa býva tam, kde je rodič.

Hygienické potreby – 30,- eur mesačne je prehnané, uznáva polovicu tejto sumy, t. j. 15,- eur, výlety –
20,- eur, sporenie – 25,- eur sporí matka, hračky, knihy – 20,- eur má aj u otca, lieky, vitamíny – 10,- eur,
oblečenie – 90,- eur je nereálne (A. chodieva vo svojich 6 rokoch oblečená veľakrát vo veľkostiach 4
až 5 rokov), oblečenie má matka po rodine, uznáva výdavky na oblečenie vo výške 30,- eur mesačne.Matka dostáva 60,- eur mesačne prídavok na dieťa a uplatňuje aj daňový bonus. Matka zapierala, že
dostala z Dôvery finančný príspevok na okuliare (50,- eur), a na ortopedickú obuv v hodnote 226,- eur.
Reálne výdavky na A. sú celkom 222,- eur, z toho polovica 111,- eur.

16. Pokiaľ ide o maloletého G., tak výdavky spresňuje nasledovne: strava – 50,- eur (veľa veci zje
domácich, bez nutnosti ich kupovať - vajcia, mäso, jablká, zemiaky, zelenina), hygienické potreby – 20,-
eur (plienky 13 eur), výlety – 10,- eur väčšinou vstup pre deti zdarma, hračky, knihy – 20,- eur, lieky,
vitamíny – 15,- eur, oblečenie – 30,- eur - veľa veci dostane od rodiny rovnako ako A.. Reálne výdavky na

G.: 145,- eur, čo pokiaľ vydelí 2, tak dostane sumu 72,50 eur na jedného rodiča. Zo sumy 260,- eur, ktoré
otec posiela na maloletú A., vie matka všetko poplatiť. Z toho vyplýva, že matka neplatí nič a výplata jej
celá zostáva na vlastnú spotrebu. Podľa názoru otca si matka vymýšľa nereálne sumy na mal. A., pričom
A. je väčšinu času v škôlke. A. otcovi tvrdí, že ju matka veľakrát dáva na stráženie k susedom, aby mohla
cez víkendy chodiť na oslavy, lyžovačky sama s kamarátkami. A. má hračky, oblečenie aj u otca.

17. K pochybnostiam matky ako naložil s peniazmi, ktoré predstavujú výťažok za predaj nehnuteľnosti v
kat. úz. C., uvádza: úverová karta – 3.241,- eur, matka otca – 17.600,- eur, matka otca si zobrala úver na
sumu 10.600,- eur, tieto peniaze boli následne použité na zateplenie a akútnu kolaudáciu nehnuteľnosti.
Stalo sa tak asi rok pred predajom nehnuteľnosti. Sumu 7.000,- eur poskytla matka otca ako pôžičku z
vlastných úspor na účet otca, z čoho platil výživné. Družka poskytla otcovi pôžičku vo výške 15.000,- eur,

pričom 4.000,- eur poskytla na bankový účet otca z vlastných úspor a sumu 11.000,- eur si zobrala úver -
peniaze boli použité na kuchyňu a linku v dome. Úver sama splácala. Sestrin syn L. požičal otcovi sumu
3.000,- eur na kúpu kotla na domu v C., BSM 9.000,- eur matke, hypotéka na dom vo výške 121.000,-
eur, spoločný úver otec a matka mal. A. 22.000,- eur, spolu 190.841,- eur. Z výťažku z predaja domu
zostala suma 4.159,- eur na presťahovanie „na nakoniec sveta a do bývania bez teplej vody“, z čoho

kúpil bojler, čerpadlo. Tvrdí, že matka viac míňa na seba než na dcéru. A. podľa vlastných slov trávi viac
času s babkou (matkou matky) ako s matkou, ktorá sa často zúčastňuje spoločenských akcií – bola 15.
2. 2025 na oslave, 28. 2. 2025 na plese a v dňoch 7. – 9. 3. 2025 na Kubínskej holi, počas festivalu
GRAPE, vždy bez A., uprednostňuje zábavu pred starostlivosťou o dcéru.

18. Aj pri vysoko určenom hypotetickom príjme 1.600,- eur mesačne by bola vyživovacia povinnosť
pri dvoch deťoch určená pre maloletú vo výške 192,- eur. Súd prvej inštancie však celkom v rozpore
s odporúčanou metodikou Ministerstva spravodlivosti SR učil vyživovaciu povinnosť na sumu 260,-
eur, ktoré by mohol platiť, iba ak by dosahoval príjem takmer 2.200,- eur, čo je suma, ktorá absolútne
dlhodobo nezodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného otca. Súd prvej

inštancie nesprávne vychádzal pri určení hypotetického príjmu otca z toho, že každý mesiac uhrádzal
splátky úverov, na ktoré si bol nútený požičať a po predaji nehnuteľnosti tieto úvery musel vrátiť. Z
týchto „obratov“ nemôže vyvodzovať životnú úroveň otca. Obraty boli dočasné a po predaji nehnuteľnosti
museli byť úvery splatené.

19. Matka v odvolacej duplike k odvolacej replike otca navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil. K rigidným prepočtom otca podľa
tzv. tabuľového výživného je potrebné poukázať na to, že má odporúčací charakter, a tiež a najmä
na to, že určenie výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných
skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v

iných veciach. K námietke výdavku maloletej na bývanie, ktorý otec neuznáva (!), poukazuje na notorietu
a to, že výživné pre dieťa nemá slúžiť len na uspokojovanie všetkých jeho najzákladnejších hmotných
potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie, obuv), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a
vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Postoj
otca, ktorý neuznáva výdavok svojho dieťaťa na bývanie a má za to, že maloletá prestravuje za 50,-

eur mesačne a na oblečenie a obuv vystačí 30,- eur mesačne, nepovažuje za potrebné ani ďalej, resp.
inak komentovať. Nemôže obstáť konštatácia, že by výdavky dieťaťa v osobnej starostlivosti jedného
z rodičov s upravený tzv. úzkym stykom druhého rodiča, mali byť platené oboma rodičmi v 1/2. Je
nevyhnutné (najmä pri šesťročnom dieťati) zohľadniť osobnú starostlivosť matky ako rodiča, ktorý má
dieťa v starostlivosti a teda sa nemôže podieľať na polovici výdavkov. Matka nesúhlasila s názorom

otca, že krúžková činnosť dcéry je nadštandardom. Výučba cudzieho jazyka a pokračovanie v krúžkoch
sú pre dcéru prospešné. Otec považuje za postačujúcu sumu na obuv a odev 30 eur mesačne, no
zároveň kritizuje, čo dcéra nosí. Maloletá je sledovaná na ortopédii pre ploché nohy, čo ovplyvňuje
opotrebovanie topánok. Matka dcéru obúvala do topánok vhodných na znečistenie, keď išla k otcovi,pretože sa pohybovala po dvore pri hospodárskych zvieratách. Otec deklaroval výdavky na syna G.
najskôr 300,- eur, neskôr len 72,50 eur, pričom výnos z predaja nehnuteľnosti nezdokladoval. V roku
2024 otec realizoval styk s dcérou len 24 dní (o polovicu menej, než mal), od 01/2025 do 09.04.2025 len

4 dni – dcéru teda prestravoval len štyrikrát za tri a pol mesiaca. Podľa matky preto nemožno hovoriť o
kompenzácii výživy formou stravy. Ako matka sa o dcéru riadne stará, pracuje od 7:00 do 15:00 hod.,
po práci a cez víkendy trávi čas s dcérou. V decembri 2025 ukončila magisterské štúdium, pokračuje
v špecializačnom štúdiu. Má právo aj na osobný život – občas sa zúčastní osláv, plesu, kina či divadla.
Fotky, ktoré otec predložil, pochádzajú z obdobia 2021–2025; viaceré sú s dcérou, iné v čase, keď bola u

otca alebo babky. Maloletá trávi primeraný čas aj s babkou, ktorá jej pomáha s výchovou a dopravou do
škôlky, čo jej umožnilo dokončiť štúdium a pracovať. Starostlivosť o dcéru vykonáva zodpovedne, dcére
zabezpečuje vhodný program a odmieta tvrdenia otca, že by uprednostňovala zábavu pred rodičovskou
starostlivosťou.

20. Otec vo vyjadrení k odvolacej duplike matky navrhol určiť výživné vo výške 97,92 eur mesačne.

Tabuľkové výživné použil ako orientačný a racionálny podklad, keďže podľa neho matka nepreukázala
svoje skutočné náklady. Pôvodne uvádzaná vyššia suma výdavkov na syna G. odzrkadľovala obdobie
dojčenského veku, keď bol G. plne odkázaný na nákup umelej výživy, kvalitnejších plienok a špeciálnej
hypoalergénnej drogérie pre opakované zapareniny. V tomto období sa muselo oblečenie kupovať
nové a častejšie, keďže sa veľkosť menila každé tri mesiace a v oboch rodinách nemali žiadneho

malého chlapca, od ktorého by mohli výbavu zdediť. Aktuálne nižšie vyčísľované náklady podľa otca
zodpovedajú tomu, že dieťa už nie je dojča, nepoužíva dojčenské mlieko ani zvýšené množstvo
špeciálnej drogérie a jeho potreby sa stabilizovali. Matka maloletej žije s vlastnou matkou, ktorá
významne pomáha so stravou, bývaním a starostlivosťou, čím sa jej skutočné výdavky znižujú. V
rodine matky je približne dvadsať detí vo veku 1–10 rokov, čo podľa neho znamená, že časť oblečenia

môže byť darovaná, a preto nepovažuje matkou uvedené náklady na ošatenie za reálne. Matka má
vyšší príjem, štátne dávky a podporu v domácnosti, zatiaľ čo on má nižší príjem a ďalšiu vyživovaciu
povinnosť. Matka nepreukázala skutočné výdavky dokladmi. Namieta tiež, že jeho pracovná dohoda
nevznikla účelovo a odmieta tvrdenie, že by si úmyselne znižoval príjem. K záujmovým aktivitám dieťaťa
otec uvádza, že nejde o základné potreby, ale nadštandard, ktorý presahuje jeho možnosti. Taktiež

tvrdí, že niektoré výdavky matky sú hradené z verejných zdrojov (ortopedická obuv, okuliare), a preto
nemôžu byť dôvodom na zvýšenie výživného. Otec odmieta tvrdenia o nezáujme o dieťa a vysvetľuje, že
fotografie matky boli predložené len ako dôkaz jej životného štandardu. Tvrdí, že vzhľadom na štúdium
a spoločenský život musela matka starostlivosť o dieťa v značnej miere zdieľať so svojou matkou. Za
podstatnú zmenu pomerov považuje vznik ďalšej vyživovacej povinnosti, nízky reálny príjem, pomoc

tretej osoby na strane matky, nepreukázané výdavky matky a použitý výťažok z predaja nehnuteľnosti
na splatenie úverov.

21. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom, odvolateľom

– otcom (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného
sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného
sporového poriadku) a odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného
sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§

65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku),
bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na
webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jej vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného

sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre potvrdenie rozsudku v napadnutých výrokoch I, II., III. a V. (§ 387 ods. 1 a 2 Civilného
sporového poriadku) a v napadnutom výroku IV. pre jeho zrušenie (§ 389 ods. 1 pís. a/ Civilného
sporového poriadku).

22. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu i rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým bolo otcovi zvýšené výživné pre maloletú A. s účinnosťou od 01.06.2023 do 30.07.2023
zo sumy 240,- eur mesačne na sumu 290,- eur mesačne a od 01.08.2023 výživné na sumu 260,-
eur mesačne (výrok I.), určený dlh na splatnom výživnom za obdobie od 01.06.2023 do 31.10.2024pre maloletú A. v sume 400,- eur, ktorý bol otcovi povolený zaplatiť v splátkach vo výške 20,- eur
mesačne, spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia (výrok II.), zmenený

rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 11P/57/2020 - 39 zo dňa 04.02.2021 v časti
výroku o výživnom (výrok III.), vo zvyšku zamietnutý návrh matky (výrok IV.) a žiadnemu z účastníkov
nebol priznaný nárok na náhradu trov konania (výrok V.).

23. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej

inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

24. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok z hľadiska vecnej správnosti, pričom v plnom rozsahu

prevzal súdom prvej inštancie zistený skutočný stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým
záverom, nielen pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku matky.
Pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie, ktorý na vec aplikoval
správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, stotožňuje
sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v danej časti a s poukazom na ustanovenie § 387 ods.

2 Civilného sporového poriadku konštatuje správnosť dôvodov a odkazuje na správne, zrozumiteľné
a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na otcom uplatnené
odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a
nemôže mu dať za pravdu. Otec vo svojom odvolaní neuviedol žiadne relevantné dôvody spochybňujúce
správnosť záverov odôvodnenia súdu prvej inštancie. Samotný fakt, že otec sa s dôvodmi uvedenými

v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje, ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú
správne. Odvolací súd však pre nutnosť vyporiadania sa s odvolacími námietkami otca a na zdôraznenie
správnosti záverov súdu prvej inštancie dopĺňa nižšie uvedené.

25. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o

výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

26. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť(5).

27. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

28. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

29. Podľa 121 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a
povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia
pomery.

30. Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku súd je povinný zistiť skutočný stav veci.31. Podľa § 36 Civilného mimosporového poriadku súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli
účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

32. Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd
prvej inštancie nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

33. Podľa § 65 Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo
veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

34. Podľa § 66 Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

35. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že rozhodnutie o úprave výkonu práv a
povinností rodičov maloletých nie je rozhodnutím, ktoré zanikne splnením jednorazovej povinnosti.
Zákon umožňuje, aby bolo toto rozhodnutie zmeniteľné do budúcna (za zákonom stanovených

podmienok), ak sa vo všeobecnosti podstatným spôsobom zmenia okolnosti, z ktorých súd vychádzal
pri vyhlásení rozsudku. Zmena je prípustná iba v prípade, ak dôjde k podstatnej zmene okolností, z
ktorých súd vychádzal pri jej vydaní. Táto možnosť predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti
právoplatných rozhodnutí v civilnom procese, vyjadrenú princípom clausula rebus sic stantibus. Aby bolo
možné viesť dokazovanie o novom návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, súd

musí ako prvé posúdiť, či došlo k zmene pomerov, a následne, či sa táto zmena závažným spôsobom
prejavila v pomeroch účastníkov v porovnaní so stavom v čase vydania pôvodného rozsudku. Ak by súd
nerozhodoval na podklade preukázanej zmeny pomerov, ale napriek tomu by pristúpil k zmene výšky
výživného, išlo by o neprípustné preskúmanie a reparáciu právoplatného rozhodnutia. Len v prípade
preukázanej zmeny pomerov je súd oprávnený zasiahnuť tak do autoritatívneho výroku súdu, prípadne

aj do dohody rodičov, ak bola súdom schválená.

36. Zmenu pomerov podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine a v zmysle ustálenej judikatúry najvyšších
súdnych autorít možno definovať ako stav odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri predchádzajúcom
rozhodovaní. Zásadne musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, teda o zmenu podstatnú, trvalú

a objektívne preukázanú, a ktorá podstatne ovplyvňuje schopnosti a možnosti povinného alebo
odôvodnené potreby oprávneného. Pri jej posudzovaní je potrebné porovnať skutkový stav v čase
skoršieho rozhodnutia so stavom v čase rozhodovania o návrhu na zmenu výživného; súd musí
preto podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a
porovnať ich s aktuálnymi pomermi. Ak je pred súdom takáto zmena pomerov preukázaná, či na strane

oprávneného dieťaťa alebo povinných rodičov, je opodstatnený záver súdu pre zvýšenie výživného,
resp. zníženie výživného.

37. Vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie vyplýva, že manželstvo rodičov maloletej A. bolo
rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 11P/57/2020-39 zo dňa 4. februára 2021,

rozvedené. Na základe schválenej rodičovskej dohody bola maloletá na čas po rozvode zverená do
osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 240,- eur mesačne.
V čase rozvodu mala maloletá 2 a pol roka, v súčasnosti navštevuje materskú školu (od septembra
2021).Bežnéročnévýdavkyvmaterskejškolenamaloletúpredstavujúpribližne950,-eur,ktorézahŕňajú
stravu, školné, výlety, divadelné predstavenia a ďalšie aktivity. Náklady na stravu boli zvýšené zo 150,-

eur na 210,- eur mesačne, pribudli nové výdavky: strava v MŠ 47,- eur, školné 30,- eur, výlety v priemere
15,- eur, krúžková činnosť 25,- eur, výuka anglického jazyka 48,- eur a pobyty s matkou 60,- eur namiesto
pôvodných 20,- eur. Školné v MŠ sa zvýšilo na 30,- eur, športový krúžok stojí 25,- eur a rôzne vstupné
a výlety predstavujú približne 15,- eur mesačne. V čase rozvodu matka dosahovala celkový mesačný
príjem 930,- eur, pozostávajúci z rodičovského príspevku 370,- eur a príjmu z dohody 560,- eur, poberala

ajprídavkynadieťavovýške25,-eurmesačne.Aktuálnejejpriemernáčistámzdazaobdobieodjanuára
do augusta 2023 bola 1.045,- eur, od 1. decembra 2023 je zamestnaná v N. A. O. M. P. D. O. E. A.
G. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 1.510,37 eur, za január 2024 vo výške 1.521,82
eur a za február 2024 vo výške 1.514,32 eur. Zároveň je poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 60,-
eur mesačne.

38. Otec v čase rozvodu dosahoval mesačný príjem 1.100,- eur, ktorý tvoril zárobok z práce na píle (700,-
eur) a príjem z prenájmu časti domu (400,- eur). Vlastnil pílu v hodnote 3.000,- eur, pričom v tom čase
nakupoval guľatinu v hodnote 1.500,- eur (30 m3 s dovozom), v súčasnosti by rovnaké množstvo stálo6.000,- eur, v súčasnosti už len dopredáva veci. Aktuálne je zamestnaný na dohodu so spoločnosťou
L. J. K. D. s hrubým príjmom 240,- eur mesačne, čo zodpovedá rozsahu práce do 10 hodín týždenne
na pozícii strojník – bagrista. Okrem toho si privyrába 200,- až 400,- eur mesačne dopredajom vecí.

Z výpisov z jeho účtu za obdobie od apríla 2023 do marca 2024 vyplýva, že odchádzajúce transakcie
dosahovali sumy od 1.231 do 2.505,- eur mesačne, pričom priemerná suma odchádzajúcich platieb
predstavuje 1.587,- eur mesačne (spolu 19.043,- eur za rok). Bol vlastníkom rodinného domu v C.,
ku ktorému prislúcha prístavba s troma bytovými jednotkami s výmerou približne 5 x 5 metrov, ktoré
prenajímal po 300,- eur mesačne, z čoho uhrádzal 150,- eur na kúrenie a 150 eur na hypotéku. Rodinný

dom predal za predajnú cenu vo výške 199.900,- eur, z toho provízia realitnej kancelárie činila 5.000,-
eur. Partnerka otca poberala rodičovský príspevok vo výške 900,- eur do decembra 2023, po tomto
období 530,- eur. Otec má základné vzdelanie, bez maturity a výučného listu, v minulosti pracoval ako
vodič, pieskovač a pomocný robotník na stavbách, aktuálne ako bagrista. Pribudla mu ďalšia vyživovacia
povinnosť voči synovi G. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX.

39.Nazákladetaktozistenéhoskutočnéhostavusúdprvejinštanciekonštatoval,žeodposlednejúpravy
výživného došlo k podstatnej zmene pomerov, a to jednak na strane maloletej ktorá v dôsledku nástupu
do materskej školy má zvýšené bežné mesačné náklady, ako aj na strane otca, ktorému pribudla nová
vyživovacia povinnosť k ďalšiemu dieťaťu. Otec síce deklaroval nižší príjem, pričom jeho životná úroveň
nezodpovedá tvrdenému príjmu. Preto vychádzal z potencionálneho príjmu otca vo výške 1 600 eur

mesačne. Pri zohľadnení zvýšených potrieb maloletej A., schopností a možností otca považoval za
primerané výživné vo výške 290,- eur mesačne za obdobie od júna do júla 2023 a vo výške 260,- eur
mesačne od augusta 2023, čo zodpovedá približne polovici bežných nákladov dieťaťa.

40. Otec vo svojom odvolaní, v odvolacej replike a v následnom vyjadrení najmä namietal, že súd prvej

inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, nesprávne vyhodnotil jeho finančné pomery a určil výživné
v neprimeranej výške vychádzajúc z potenciálneho príjmu vo výške 1.600,- eur mesačne, ktorý však
vôbec nezodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam.

41. Odvolací súd postupujúc v súlade s vyšetrovacím princípom preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu

prvej inštancie, pričom žiadne pochybenie v postupe súdu prvej inštancie, ktoré by zakladalo dôvod
na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia, nezistil. Súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav, odvolací
súd v tejto súvislosti poukazuje na odseky 5. až 16. odôvodnenia bez potreby opakovať dokazovanie.
Súd prvej inštancie správne vykonal dokazovanie zamerané na zistenie aktuálnych majetkových,
zárobkových a osobných pomerov oboch rodičov, ako aj na zistenie odôvodnených potrieb maloletej.

Po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel správne k záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov
odôvodňujúce zvýšenie výživného na strane maloletej z dôvodu nástupu do materskej škôlky. Odvolací
súd dodáva, že súd prvej inštancie aplikoval správne právne normy a tieto aj v súlade so zákonom aj
správne vyložil, teda sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia veci ako namietal otec.

42. Otec najmä namietal, že maloletá je stále v predškolskom veku, a preto by výživné malo zostať
v pôvodnej výške určenej počas konania o rozvod manželstva. Z obsahu spisu a z listinných dôkazov
je zrejmé a nesporné, že maloletá nastúpila do predškolského zariadenia. Súd prvej inštancie na túto
skutočnosť správne prihliadol, pretože náklady spojené s touto návštevou ako sú školné, stravné,
pomôcky, oblečenie, mimoškolské aktivity či príležitostné výdavky, sú výrazne vyššie než u dieťaťa

v domácej starostlivosti, keďže maloletá sa takto priebežne pripravuje na vstup do základnej školy,
čo predstavuje prirodzený nárast jej potrieb a výdavkov. Odvolacia námietka otca tak vychádza z
nesprávneho predpokladu, že maloletá je stále v predškolskom veku, a teda na jej strane nedošlo
k zmene pomerov. Odvolací súd preto uzatvára, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď nástup
maloletej do predškolského zariadenia považoval za podstatnú zmenu pomerov. V tejto súvislosti nie

je dôvodné ani tvrdenie otca, že záujmové aktivity predstavujú nadštandard, a že niektoré výdavky
matky sú hradené z verejných zdrojov, keďže zvýšenie výživného bolo založené na preukázanej zmene
pomerov a s ňou spojenom náraste bežných, pravidelných a nevyhnutných výdavkov maloletej po
nástupe do materskej školy.

43. Odvolací súd sa tiež stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že s nástupom maloletej
do predškolského zariadenia vznikajú nepochybne pravidelné a zvýšené náklady, ktoré je potrebné
zohľadniť pri určení výživného. Matka tieto výdavky riadne preukázala potvrdením predškolského
zariadenia, tiež v rámci výsluchu spresnila výšku poplatkov za stravu, školné, platby za krúžky a zavýučbu anglického jazyka, ktoré dieťa navštevuje v rámci školského zariadenia. Súd prvej inštancie
správne posúdil, že tieto výdavky majú charakter bežných a opodstatnených nákladov na dieťa
predškolského veku. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že odvolacie námietky otca, ktorými

spochybňuje výšku týchto nákladov, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Otec nepredložil žiadne
dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že uvedené platby sú nadhodnotené, neprimerané alebo že by matka
výdavky reálne nevynakladala. Jeho tvrdenia majú iba hypotetický a subjektívny charakter, založený
na vlastných odhadoch a úvahách o tom, čo by podľa neho malo byť primerané. Matka ako oprávnený
rodič preukázala pravidelné výdavky spojené s návštevou predškolského zariadenia, ktoré nie je dôvod

spochybňovať bez predloženia relevantných dôkazov o opaku. V tomto prípade bolo jednoznačne
preukázané, že maloletá materskú školu navštevovala. Skutočnosť, že maloletá trávi v predškolskom
zariadení väčšinu pracovných dní, zakladá potrebu pokrytia všetkých súvisiacich výdavkov, ktoré patria
medzi základné náklady na jeho výchovu a výživu. Odvolací súd aj vzhľadom na uvedené považuje
za nevyhnutné k tvrdeniu otca o neúčelnosti nákladu 48,- eur mesačne na výučbu angličtiny maloletej
uviesť, že ide o bežný, primeraný a rozvojovo prospešný výdavok, zodpovedajúci veku maloletej a

súčasným výchovno-vzdelávacím trendom. Vzhľadom na to, že maloletá navštevovala predškolské
zariadenie a je vhodné podporovať jej jazykové schopnosti už v ranom veku, tento náklad nemožno
označiť za neúčelný, ani neprimeraný. Otec pritom neuviedol žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorá
by znižovala konanie matky zabezpečovať pre maloletú systematickú predškolskú jazykovú prípravu.
Tento výdavok preto predstavuje legitímnu súčasť bežných nákladov na výchovu a rozvoj maloletej.

Ďalšia odvolacia námietka otca, podľa ktorej neuznáva príspevok na bývanie vo výške 100,- eur,
„pretože dieťa býva tam, kde je rodič“, je zjavne neudržateľná. Náklady na bývanie sú objektívnou
a nevyhnutnou položkou, ktorá vzniká bez ohľadu na to, ktorý rodič dieťa u seba reálne ubytováva.
Maloleté dieťa využíva pomernú časť nákladov (energie, služby, nájom, bežné vybavenie) domácnosti
matky podľa počtu jej členov, a preto ide o legitímnu a neoddeliteľnú súčasť mesačných výdavkov na

dieťa. Námietka otca nemá žiadny vecný ani právny základ – ide len o formálnu konštrukciu, ktorá
nereflektuje skutočnú ekonomickú realitu domácnosti, v ktorej dieťa žije. Rovnako neudržateľné je aj
tvrdenie otca, že matka „vie zo sumy 260,- eur všetko poplatiť“ a jej príjem jej údajne „celý zostáva“.
Súd jednoznačne ustálil, že bežné mesačné náklady maloletej predstavujú približne 540,- eur, pričom
podiel každého rodiča zodpovedá približne polovici tejto sumy, teda 270,- eur. Otcove výživné vo výške

260,- eur tak ani nepokrýva celý jeho podiel na bežných nákladoch dieťaťa, nieto ešte celkové náklady
matky vzhľadom na nepravidelné výdavky. Tvrdenie otca je preto v priamom rozpore s preukázanými
skutkovými zisteniami a arbitrárne naznačuje, že matka údajne neznáša žiadne výdavky na dieťa, čo
je zjavne nepravdivé. Suma 540,- eur predstavuje pritom len bežné, pravidelne sa opakujúce mesačné
výdavky na maloletú. Nezahŕňa nepravidelné, mimoriadne a jednorazové náklady, ktoré v priebehu roka

prirodzene vznikajú (napr. sezónna obuv, či náhle zdravotné výdavky), a ktoré matka v plnom rozsahu
znáša sama. Je preto zrejmé, že súdom prvej inštancie ustálená výška bežných nákladov predstavuje
len minimálny rámec skutočných výdavkov na dieťa. Odvolací súd preto uzatvára, že výdavky matky
spojené so zabezpečením starostlivosti o maloletú sú reálne, primerané a v súlade s potrebami dieťaťa,
a ich spochybnenie zo strany otca je neopodstatnené a v dôkaznom konaní nepreukázané.

44. K otcom namietanému nesprávnemu ustáleniu jeho príjmu na sumu 1.600,- eur mesačne a následné
použitie princípu potenciality súdom prvej inštancie uvádza, že z obsahu spisu, ako aj z tvrdení otca
vyplývajúcich zo spisu možno nepochybne súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že otec dlhodobo
nepreukázal stabilný zdroj príjmu, ktorý by zodpovedal jeho veku, zdravotnému stavu a pracovným

možnostiam. Otec opakovane tvrdí, že jeho mesačný príjem predstavuje sumu 164,- eur, ktorú dosahuje
v spoločnosti L. J. K. D. formou čiastočného pracovného pomeru, pričom ďalší, len dočasný príjem má
z dopredaja vecí z dvora a z dopredaja dreva v sume približne 200 až 400,- eur mesačne. Sám zároveň
uvádza, že tento doplnkový zdroj príjmu bude mať k dispozícii len najviac po dobu dvoch mesiacov. Otec
priznáva, že má prísľub zamestnania v tej istej spoločnosti na plný úväzok s čistým príjmom približne

800 eur mesačne, pričom nepreukázal, že by o jeho uzavretie aktívne usiloval. Súd prvej inštancie v
odôvodnení rozsudku konštatoval, že otec v dlhšom časovom horizonte nevyvíjal primerané úsilie na
zabezpečenie stabilného pracovného pomeru, hoci jeho osobné a zdravotné pomery mu to umožňujú.
Tvrdenie, že jeho celkový príjem tvorí len 564,- eur (vrátane dopredaja majetku, čo je dočasné), nie je
presvedčivé, pretože nezodpovedá jeho vlastným výdavkovým vyjadreniam. Otec sám uvádza, že z tejto

sumy uhrádza 260,- eur výživné na dcéru, 73,- eur výživné na syna G., 38,- eur na elektrinu, 20,- eur
na telefón, 100,- eur na splátku úveru a zvyšok (73,- eur) na potraviny a pohonné hmoty. Takto uvedená
štruktúra výdavkov je ekonomicky neudržateľná (najmä 73,- eur mesačne na potraviny a pohonné
hmoty) a objektívne nezodpovedá deklarovanému príjmu. Z okolností prípadu preto vyplýva, že otecmá k dispozícii ďalšie, neidentifikované finančné zdroje, alebo neuvádza svoje príjmy v plnom rozsahu.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že otec počas konania opakovane menil svoje
vyjadrenia o výške nákladov na maloletého syna – v jednej časti konania ich sám vyčíslil sumou 300

eur mesačne, no v ďalšej fáze konania uviedol, že na syna prispieva sumou 73,- eur mesačne tvrdiac
zároveň, že jeho mesačný príjem predstavuje len 164,- eur z dohody o pracovnej činnosti. Odvolací
súd preto konštatuje, že takéto nekonzistentné a účelovo meniace sa tvrdenia nemožno akceptovať
ako spoľahlivý podklad pre určenie výživného. Ani následne spresnenie týchto výdavkov nemá vplyv na
výšku výživného pre mal. A., keďže zo skutkových zistení súdu vyplýva, že náklady na G. sú objektívne

nižšie (odsek 28 rozsudku), otec vykonáva voči G. aj osobnú starostlivosť, a nová vyživovacia povinnosť
podľa ustálenej judikatúry nemôže byť na úkor existujúcej vyživovacej povinnosti, pričom súd prvej
inštancie správne ustálil, že otec má potencionálny príjem 1.600,- eur a tiež disponoval dodatočnými
finančnými zdrojmi z predaja nehnuteľnosti (odseky 23 a 26 rozsudku).

45. Súd prvej inštancie správne tiež zistil a následne otec pripustil, že v rozhodnom období prenajímal

nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve, z ktorých plynul pravidelný finančný prospech. Tento záver má
oporu vo vykonanom dokazovaní – najmä vo výpisoch z bankového účtu otca, z ktorých vyplývajú
opakované mesačné bezhotovostné vklady. Otec síce tvrdil, že išlo len o občasné a dočasné prenájmy,
a že príjmy z nich použil na úhradu energií a údržbu, tieto tvrdenia však nepodložil žiadnymi dôkazmi.
Nepredložil účtovné, ani iné doklady, ktoré by preukazovali konkrétne výdavky súvisiace s prenájmom.

Naopak, z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplynulo, že prenájom trval aj v rozhodnom
období. Otec namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil pohyby na jeho bankovom účte
ako dôkaz o príjme, keďže podľa jeho tvrdenia išlo o pôžičky od rodinných príslušníkov – matky a
priateľky M. – ktoré mu boli poskytnuté dočasne, a ktoré po predaji nehnuteľnosti vrátil. Odvolací súd
túto odvolaciu námietku považuje za neopodstatnenú. Z obsahu spisu, najmä z predložených bankových

výpisov, nevyplýva, že by išlo len o jednorazové alebo výnimočné prevody s konkrétnym účelom (napr.
od M. C. a Q. B.), ale aj od iných osôb (H. A., I. A., J. K.). Otec zároveň nepredložil žiadne listinné
dôkazy o existencii pôžičiek (napr. zmluvy o pôžičke, potvrdenia o splatení), ktoré by preukazovali
skutočné vrátenie poskytnutých súm. Zostalo preto len pri jeho jednostrannom tvrdení, ktoré nebolo
podporené žiadnym dôkazom. Odvolací súd preto uzatvára, že súd prvej inštancie nepochybil, ak tieto

príjmy vyhodnotil ako relevantný ukazovateľ životnej úrovne otca, a nie ako pôžičky. Otcova obrana, že
išlo o dočasne poskytnuté finančné výpomoci, pôsobí účelovo a bez opory vo vykonanom dokazovaní.
Ani následné otcovo tvrdenie, že príjem z prenájmu zanikol po predaji nehnuteľnosti, nezakladá zmenu
jeho schopností a možností v zmysle § 75 ods. 2 Zákona o rodine, pretože išlo o výsledok jeho vlastného
rozhodnutia majetok odpredať, a nie o objektívnu prekážku v jeho zárobkovej činnosti. Ukončenie

prenájmu teda nemožno posudzovať ako okolnosť, ktorá by odôvodňovala zníženie jeho vyživovacej
povinnosti, pretože predajom nehnuteľnosti otec navyše získal jednorazový finančný výnos vo výške
približne 195.000,- eur. Skutočnosť, že tieto prostriedky po splatení hypotéky a ďalšieho bankového
úveru, použil podľa vlastného uváženia na iné výdavky ako na výživné, nemôže byť na ujmu maloletej,
keďže podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine má vyživovacia povinnosť prednostný charakter pred ostatnými

výdavkamirodiča.Ajtuodvolacísúdpoukazujenarozpornosťanekonzistentnosťtvrdeníotcatýkajúcich
sa spôsobu naloženia s finančnými prostriedkami z výťažku z predaja rodinného domu. V priebehu
konania otec uvádzal viacero vzájomne odlišných verzií, ktoré sa líšia tak vo výške jednotlivých plnení,
ako aj v ich adresátoch a účele použitia. Z jeho výsluchu na pojednávaní dňa 13.11.2024 vyplynulo, že
po úhrade hypotéky a ďalšieho úveru mu zostala čiastka 42.000,- eur, z ktorej sumy uhradil svojej matke

15.100,- eur, partnerke 12.400,- eur, na úverovú kartu 3.500,- eur, na nedoplatok elektriny 1.400,- eur
a 3.500,- eur mu zostalo na účte. V odvolacej replike však tvrdil, že výťažok z predaja nehnuteľnosti
bol použitý na úhradu viacerých pôžičiek a úverov, ktoré mali súvisieť s domom v C., pričom celková
výška týchto plnení mala predstavovať sumu 190.841,- eur a po predaji mu zostala suma 4.159,- eur,
keďže uhradil úverovú kartu – 3.241,- eur, svojej matke 17.600,- eur a 10.600,- eur, spolu 28.200,- eur,

partnerke 15.000,- eur, synovcovi sestry 3.000,- eur (kotol), vyporiadanie BSM 9.000,- eur matke
maloletej, splatil hypotéku 121.000,- eur a spoločný úver rodičov maloletej 22.000,- eur. Tieto tvrdenia
sa navzájom významne rozchádzajú nielen v rozsahu uvedených platieb, ale aj v celkovom rámci
finančnýchprostriedkov,ktoréotectvrdí,žemalkdispozícii.Uvedenánejednotnosťznižujevierohodnosť
jeho výpovedí, najmä ak neboli predložené žiadne hodnoverné dôkazy preukazujúce pravdivosť týchto

tvrdení.

46. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého
bolo potrebné pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti vychádzať z potenciálneho mesačného príjmuotca vo výške 1.600,- eur. Tento záver súd prvej inštancie oprel o komplexné hodnotenie osobných,
pracovných a majetkových pomerov otca a korešponduje s ustálenou judikatúrou, podľa ktorej sa
vyživovacia povinnosť posudzuje nie len podľa reálne dosahovaného príjmu, ale podľa schopností a

možností povinného rodiča (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Odvolací súd považuje skutkové zistenia a
úvahy súdu prvej inštancie za úplné, logicky odôvodnené a v súlade s vykonaným dokazovaním. Otec
počas konania nepreukázal, že by bol objektívne neschopný vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu,
ktorý by mu umožňoval dosiahnuť uvedený potenciálny príjem. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s
§ 62 ods. 1 až 3 Zákona o rodine aj s metodickými odporúčaniami pre výpočet výživného, ktoré umožňujú

zohľadniť počet vyživovacích povinností, vek a etapu života maloletej, pričom v podrobnostiach pri
zvýšení výživného zo sumy 240,- eur mesačne na sumu 290,- eur mesačne za obdobie od 01.06.2023
do 30.07.2023 poukazuje na odsek 23 až 25 odôvodnenia súdu prvej inštancie bez nutnosti skutočnosti
v ňom uvedené opakovať.

47. Odvolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či bolo odôvodnené, že súd prvej inštancie po vzniku novej

vyživovacej povinnosti otca určil výživné na maloletú A. vo výške 260,- eur mesačne od 01.08.2023,
a dospel k záveru, že tento postup je správny, primeraný a v súlade so zákonom. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že otcovi po narodení mladšieho dieťaťa G. pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť. Otec v tejto súvislosti tvrdil, že ide o zásadnú zmenu pomerov, ktorá by mala viesť k zníženiu
výživného na maloletú A., pretože jeho finančné možnosti sa znížili. Súd prvej inštancie sa touto

okolnosťou podrobne zaoberal v bodoch 26 až 29 odôvodnenia napadnutého rozsudku. V tejto časti
skúmal, ako nová vyživovacia povinnosť vplýva na celkové pomery otca, a zároveň prihliadal na to, že
povinnosťou rodiča je primerane sa postarať o všetky svoje deti, nielen o novonarodené, ale aj o tie,
ku ktorým mu už predtým bola vyživovacia povinnosť uložená. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil,
že aj po vzniku novej vyživovacej povinnosti má otec dostatočné schopnosti a možnosti plniť svoju

povinnosť vo výške 260,- eur mesačne. Pri tomto závere správne prihliadol na jeho potenciálny príjem
vo výške 1.600,- eur mesačne, skutočnosť, že nová vyživovacia povinnosť nemôže byť na úkor už
existujúcej, a na zásadu, že dieťa, ku ktorému už bola vyživovacia povinnosť stanovená, má právo, aby
sa jeho životná úroveň neznížila narodením ďalšieho dieťaťa (§ 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine). Súd
prvej inštancie teda správne uplatnil zásadu rovnosti detí v prístupe k výžive, ako aj zásadu zachovania

kontinuity životnej úrovne dieťaťa, ktorá je vyjadrením princípu najlepšieho záujmu dieťaťa. Súd prvej
inštancie podporným spôsobom vychádzal z Metodiky pre výpočet výživného rodičov k deťom, podľa
ktorej sa pri dvoch vyživovacích povinnostiach a pri dieťati v predškolskom veku odporúča výživné v
rozsahu približne 12 % z čistého príjmu rodiča. Pri predpokladanom príjme 1.600,- eur by táto suma
predstavovala 192,- eur mesačne. Súd prvej inštancie však dôvodne určil vyššie výživné 260,- eur

mesačne, pretože zohľadnil nielen základné životné potreby dieťaťa, ale aj nadštandardné výdavky
spojené s jeho predškolskou dochádzkou, vzdelávaním a celkovým rozvojom. Takto stanovená suma
preto presahuje rámec minimálnej výživy a zodpovedá životnej úrovni, ktorú by malo dieťa mať, keby
rodičia spolu žili v jednej domácnosti. Zároveň správne zohľadnil, že otec získal finančný výťažok
z predaja rodinného domu v C.. Ako už bolo uvedené, tvrdenia otca o naložení s výťažkom boli

nejednoznačné a nepreukázané, preto súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že tieto platby
nemajú povahu prednostných záväzkov a nemajú vplyv na jeho schopnosť plniť vyživovaciu povinnosť.
V prejednávanej veci bola nepochybne preukázaná podstatná zmena pomerov na strane maloletej
A., ktorá v čase posledného rozhodnutia o výživnom bola dieťaťom odkázaným výlučne na osobnú
starostlivosť matky, následne nastúpila do predškolského zariadenia, čím došlo k rozšíreniu okruhu

jej potrieb a zvýšeniu bežných výdavkov na jej zabezpečenie. Súčasne sa nezmenila schopnosť otca
plniť vyživovaciu povinnosť v primeranom rozsahu. Z uvedených dôvodov odvolací súd uzatvára, že
súd prvej inštancie nepochybil, keď pri určení výživného na maloletú A. stanovil sumu vyššiu, než
zodpovedá orientačnému tabuľkovému výživnému, pretože takto určené výživné je v súlade s princípom
proporcionality, reflektuje individuálne potreby dieťaťa a zachováva rovnováhu medzi odôvodnenými

nákladmi na jeho výživu a reálnymi možnosťami povinného rodiča.

48. Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že súdom prvej inštancie zvolená postupná úprava zvýšenia
výživného predstavuje racionálny spôsob zohľadnenia dynamiky rodinných pomerov a umožňuje, aby
zvýšenie bolo predvídateľné, primerané a spravodlivé voči obom stranám. Súčasne je tak chránený

záujem maloletého dieťaťa na zachovaní jej životnej úrovne.

49. Zároveň odvolací súd považuje za správne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti určenia
nedoplatku otca na zročnom výživnom, keďže vychádza z presne zisteného obdobia, počas ktoréhootec platil nižšie výživné, a zohľadňuje všetky preukázané platby uskutočnené v prospech maloletého.
Takto určený nedoplatok je preto vecne aj právne opodstatnený. K rovnakému záveru o správnosti
a zákonnosti napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd aj vo vzťahu k výroku o zmene ostatného

rozhodnutia o výživnom pre maloletú.

50. Žiada sa uviesť, že súd prvej inštancie návrh matky na zvýšenie výživného v prevyšujúcej časti
zamietol. S uvedeným sa však odvolací súd nestotožňuje z dôvodu, že konanie o výživnom možno
začať na návrh a aj bez návrhu, ak zákon neustanovuje inak (§ 23 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového

poriadku). Ak je aj konanie začaté na základe návrhu, nie je súd viazaný tým, čoho sa navrhovateľ
domáha. V konaniach, ktoré je možné začať aj ex offo, je prelomená významná procesná zásada ne
ultra petitum partium (§ 40 Civilného mimosporového poriadku). Nebolo preto dôvodné, aby súd prvej
inštancie, ak návrhu vo veci výživného nevyhovel v celom rozsahu, tento vo zvyšku zamietol, keďže
sa jedná o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu, pričom v takýchto konaniach v zmysle Čl.
5 Civilného mimosporového poriadku je prelomená dispozičná zásada, ktorou je ovládané sporové

konanie. Platí teda, že v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku, ktoré možno začať aj
bez návrhu, súd nie je viazaný návrhom účastníkov, v predmetnej veci navrhovanou výškou výživného.
Výrok rozhodnutia preto nemá obsahovať zamietajúci výrok o zvyšnej časti, keďže z neho samého je
zrejmé, či súd rozhodol odlišne od petitu uvedeného v návrhu na začatie konania. Z uvedených dôvodov
je preto výrok o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného vo zvyšku nadbytočný a odvolací súd ho zrušil

podľa § 389 ods. 1 pís. a/ Civilného sporového poriadku.

51. V závere odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne
zistil skutočný stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam
a vec aj správne právne posúdil. Zároveň sa dostatočným spôsobom vysporiadal aj s relevantným

námietkami uplatnenými otcom maloletej už počas prvoinštančného konania a vzhľadom na to, že otec
ani v odvolacom konaní neuviedol také skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II. a III. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil
podľa § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku spolu s vecne správnym výrokom V. o náhrade trov
prvoinštančného konania.

52. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a

právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných

detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie o znížení výživného, preto odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

53. V mimosporových konaniach upravených Civilným mimosporovým poriadkom platí zásada, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov

si sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. Civilný mimosporový poriadok pripúšťa výnimky. V
prejednávanej veci nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z aplikácie ustanovenia §
52 Civilného mimosporového poriadku. O náhrade trov konania vzhľadom na vyššie uvedené teoretické
východiská o nároku na náhradu trov konania tak odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 396 ods.
1 a 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

54. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jej žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania

dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Žiadateľ, u
ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o
predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného

sporového poriadku).
Dovolanieprípustnépodľa§421Civilnéhosporovéhoporiadkumožnoodôvodniťibatým,žerozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).