Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 5S/56/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725100754
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100754.1

Uznesenie

5 5S/56/2025

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv,
o. z., so sídlom: Rovniankova č. 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpeného:
Tkáč & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Hrnčiarska č. 29, 040 01 Košice, IČO: 53

929 691, za ktorú koná JUDr. Ján Tkáč, advokát a konateľ, proti žalovanému: Ministerstvo životného
prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11586/2025-9, č. 15149/2025 zo dňa 01.04.2025, o návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

6 5S/56/2025

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
28.05.2025 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

4 5S/56/2025

1. Správnou žalobou podanou na Správnom súde v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 28.05.2025

sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11586/2025-9, č. 15149/2025
zo dňa 01.04.2025, ktorým minister životného prostredia zamietol rozklad žalobcu voči rozhodnutiu
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru posudzovania vplyvov na životné
prostredie, vydanému v zisťovacom konaní č. 5921/2024-11.1.2/kp-R, 76538/2024, 76497/2024-int. zo
dňa 27. 11. 2024, ktorým ako ústredný orgán štátnej správy starostlivosti o životné prostredie podľa
§ 1 ods. 1 písm. a) a § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o

životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako správny
orgán podľa § 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a ako príslušný orgán podľa § 3 písm. k) v spojení s § 54 ods.
2 písm. f) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z. z.“) rozhodlo podľa §
29 ods. 2, v súlade s § 29 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení účinnom do 31.03.2024 a v súlade

s § 46 a § 47 správneho poriadku po vykonaní zisťovacieho konania, že zmena navrhovanej činnosti
„Ekologizácia technológie predúpravy karosérií“ navrhovateľa PCA Slovakia, s.r.o., Automobilová ulica
1, 917 01 Trnava, IČO: 36 256 013, sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. v znení
účinnom do 31.03.2024 a rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru
posudzovania vplyvov na životné prostredie č. 5921/2024-11.1.2/kp-R, 76538/2024, 76497/2024-int. zo
dňa 27. 11. 2024 potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).2. Súčasťou správnej žaloby (bod 6.) bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe. Návrh odôvodnil tým, že okamžitým výkonom alebo právnymi následkami, najmä Rozhodnutia
prvostupňového orgánu, hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí a priznanie odkladného účinku

nie je v rozpore s verejným poriadkom. Žalobca ďalej dôvodil ustanovením § 13 zákona č. 17/1992
Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ŽP“), konkrétne princípy
prevencie a predbežnej opatrnosti. Tieto princípy je v prípade súdnej ochrany nevyhnutné prepojiť s
inštitútom odkladného účinku správnej žaloby. Ich použitie je možné aj v prípadoch, ak hrozí závažná
ujma na životnom prostredí. Táto ujma však nesmie byť nepatrná. Vzhľadom na priemernú dĺžku

súdneho konania sa v prípade vecí životného prostredia v praxi stáva, že súdny prieskum právoplatného
administratívneho rozhodnutia sa síce skončí rozsudkom, v ktorom je rozhodnutie orgánu verejnej
správy zrušené pre nezákonnosť, no toto už bolo medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným
dopadom na životné prostredie. Aj keď ustanovenie § 13 zákona o ŽP neobsahuje pojem princíp
predbežnej opatrnosti, zreteľne vyjadruje jeho priamu podstatu. Z jeho právnej úpravy vyplýva, že ak nie
jeistéčisanegatívnedôsledkyvykonávaniaurčitejčinnostiodstaviaalebonie,jepotrebnépredpokladať,

že môžu nastať, to znamená, že sa prezumuje možné poškodenie životného prostredia, a to aj napriek
dôkaznej neistote vo vzťahu k účinkom k posudzovanej činnosti. Pri princípe predbežnej opatrnosti preto
nie je potrebná preukázaná vedomosť, ale postačuje neistota v škodlivosti posudzovanej činnosti. Aj
keď princíp predbežnej opatrnosti má ideovo veľmi blízko k princípu prevencie, pretože oba smerujú k
zabráneniu určitého škodlivého následku, nemožno si ich však zamieňať. Rozdiel medzi nimi je v zásade

v určitosti potenciálneho vzniku ujmy. Akonáhle sa už raz preukáže riziko potencionálnej ujmy, vtedy
sa až uplatní princíp prevencie za účelom obmedzenia ujmy alebo iného úplného zabránenia. Avšak
v prípade, kedy riziko nemožno považovať za preukázané, a to z dôvodu vyššie zmienenej vedeckej
neistotyresp.keďvzťahpríčinnejsúvislostiaškodlivéhonásledkuniejeúplnepreukázaný,vtedysamusí
uplatňovať princíp predbežnej opatrnosti. Z vyššie zvedeného potom vypláva, že princíp predbežnej

opatrnosti sa uplatní v prípadoch, kde existuje určité riziko vo forme možného poškodenia či ohrozenia
životného prostredia či ľudského zdravia.

3. Ďalej žalobca v návrhu poukázal na to, že v správnom konaní sa s ním ako s reprezentantom
zainteresovanej verejnosti chrániacej verejný záujem životného prostredia nekonalo, pričom účasť

zainteresovanej verejnosti na konaniach vo veciach životného prostredia je prospešná a konzumuje tak
právo na informácie ako aj právo na priaznivé životné prostredie. Zamedzením prístupu zainteresovanej
verejnosti do administratívneho konania nastáva priama hrozba životnému prostrediu, nakoľko žalobca
v zmysle svojich stanov chráni verejný záujem životného prostredia popri orgánoch verejnej moci.

4. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril v podaní
doručenom správnemu súdu dňa 10.10.2025 (v bode III.) v tom zmysle, že návrh je v prvom rade
založený na ustanovení o predbežnej opatrnosti uvedenom v § 13 zákona o ŽP, podľa ktorého ak možno
so zreteľom na všetky okolnosti predpokladať, že hrozí nebezpečenstvo nenávratného alebo závažného
poškodenia životného prostredia, nesmie byť pochybnosť o tom, že k takému poškodeniu skutočne

dôjde, dôvodom pre odklad opatrení, ktoré majú poškodeniu zabrániť. V tejto súvislosti žalovaný
poukázal na to, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného sa týka vydania rozhodnutia v zisťovacom
konaní podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. Žalobca v šiestej časti správnej žaloby odôvodňuje priznanie
odkladného účinku správnej žaloby tým, že do rozhodnutia o správnej žalobe môže byť medzičasom
rozhodnutie žalovaného realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie a že cit. „bez

priznania odkladného účinku nie je možné po preskúmaní zákonnosti čo chrániť.“ Žalobca však ďalej
nijako nekonkretizuje, ako by k tomu malo dôjsť a aké dopady by mohol výkon rozhodnutia žalovaného
mať, prípadne ako by sa mala takáto hrozba prejaviť a iba všeobecne vyjadruje hypotetickú možnosť,
avšak nijako bližšie nepreukazuje negatívne dopady napadnutého rozhodnutia. Žalovaný poukázal na
skutočnosť, že hrozba závažnej ujmy musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tak, ako

ju v správnej žalobe formuluje žalobca, tiež nesmie byť nepatrná a musí mať závažný dopad.

5. K tvrdeniu žalobcu, že sa s ním ako s reprezentantom zainteresovanej verejnosti chrániacej
verejný záujem životného prostredia v správnom konaní nekonalo, žalovaný uviedol, že takéto strohé
konštatovanie nemôže byť základom pre priznanie odkladného účinku, nakoľko v žalobných bodoch

nie je uvedená žiadna konkrétna hrozba, ktorá by mohla mať za následok poškodenie alebo ohrozenie
stavu životného prostredia. Žalovaný konal so žalobcom ako s účastníkom konania, pričom mu v
súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z., ako aj správnym poriadkom doručil prvostupňové rozhodnutie, voči
ktorémužalobcapodalrozklad.Navyše,eštepredvydanímsamotnéhoprvostupňovéhorozhodnutiamalžalobca možnosť zapojiť sa do konania, ktorú využil zaslaním stanoviska zo dňa 15.05.2024 so svojimi
námietkami. Žalovaný sa k nim v rámci konania vyjadril, rovnako sa vyjadril aj v rámci druhostupňového
konania k námietkam uvádzaným v rozklade a rozhodnutie o rozklade č. 11590/2025-9, č. 17009/2025

zo dňa 28.03.2025 mu taktiež doručil. Žalobcovi neboli odopreté žiadne procesné práva v rámci konania
podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z. z., a preto toto tvrdenie považuje žalovaný za nedôvodné.

6. Administratívny spis žalovaného bol správnemu súdu doručený dňa 08.10.2025.

7. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“) podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis
neustanovuje inak.

8. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na
návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by

okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

9. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

10. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

11. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. 6. 2024, sp. zn. I. ÚS
326/2024 (body 17 a 19): „Rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe
podľa § 185 SSP nie je rozhodnutím vo veci samej a následky z neho plynúce nie sú konečné
a nezmeniteľné, a možno preto konštatovať, že takéto rozhodnutie je zákonom konštruované ako

rozhodnutie dočasnej povahy (m. m. III. ÚS 468/2018, I. ÚS 158/2020, I. ÚS 132/2022, I. ÚS 135/2022,
II. ÚS 457/2022, III. ÚS 231/2024, IV. ÚS 181/2024). Posúdenie splnenia podmienok na priznanie
odkladného účinku správnej žaloby je zásadne vecou konajúceho správneho súdu, pričom k prieskumu
reálnej existencie týchto podmienok nie je ústavný súd oprávnený... Inštitút odkladného účinku správnej
žaloby je koncipovaný predovšetkým ako dočasná procesná ochrana žalobcu pred okamžitým výkonom

pre neho nepriaznivého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ak sú na to splnené
zákonom vyžadované podmienky. Ide teda o výnimočný inštitút, ktorého účelom je ochrániť adresáta
verejnej správy pred prípadnými neodstrániteľnými negatívnymi následkami aktov verejnej správy za
kumulatívneho splnenia podmienky, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným
záujmom.“

12. Zákonným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej
žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými
právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na

životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Je výlučne na žalobcovi, aby označil
zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP, a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý
z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného
účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný
vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu.

Nie je potrebné preukazovať, že k ujme (či inému zákonom definovanému negatívnemu následku) už
reálne došlo, postačuje preukázanie hrozby, že táto ujma nastane a dosiahne zákonom požadovanú
intenzitu (závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda, vážny nenapraviteľný následok).
Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie
byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

7Sžsk/17/2018 z 30. mája 2018, bod 8).

13. Správny súd poukazuje tiež na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS
132/2022-11 z 03.03.2022, bod 11 podľa ktorého: „Možnosť priznania odkladného účinku správnejžalobe rozhodnutím správneho súdu je plne ovládaná dispozičnou zásadou. Podanie návrhu na
priznanie odkladného účinku nie je viazané na žiadnu lehotu. Žalobca môže podať takýto návrh najskôr
so správnou žalobou, či už ako jej súčasť, alebo samostatne, a najneskôr do konečného rozhodnutia

správneho súdu (pozri § 187 ods. 3 SSP). Návrh na priznanie odkladného účinku má v zásade povahu
podania vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP). Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal
návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a)
alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca)
dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia

nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia. (pozri aj
Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C.
H. Beck, 2018, s. 924, 926 až 927 a 934).“

14. Žalobca svoj návrh, podaný ako súčasť správnej žaloby, odôvodňoval najmä hrozbou závažnej ujmy
na životnom prostredí, nezvratným zásahom do životného prostredia a jeho nenávratným poškodením

s poukazom na zákon o ŽP a všeobecné princípy ochrany životného prostredia. Správny súd zastáva
názor, že tvrdenia žalobcu uvádzané v návrhu sú abstraktné, nekonkrétne a pohybujú sa v rovine
všeobecných hypotéz, založených na nešpecifikovanej požiadavke ochrany životného prostredia a s
tým súvisiacimi zásadami prevencie a predbežnej opatrnosti, bez ich konkretizácie, resp. vymedzenia
ich priameho príčinného vzťahu k danej veci a okolnostiam skutkového a právneho stavu. Žalobca

vo svojom návrhu nešpecifikoval, v čom má spočívať ujma na životnom prostredí, ku ktorej by malo
napadnutým rozhodnutím dôjsť. Žalobca svoje tvrdenia ani nepreukázal žiadnym súdu predloženým
dôkazom. Žalobca potrebu prevencie pri ochrane životného prostredia interpretoval tak, že akákoľvek
činnosť, ktorá má čo i len hypotetický potenciál zasahovať do životného prostredia, je zároveň hroziacou
ujmou preň. Takéto odôvodnenie návrhu na priznanie odkladného účinku nie je postačujúce. Správny

súd uzatvára, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a ani bremeno osvedčenia tvrdení.

15. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žalobca dostatočne nevymedzil
a následne ani neosvedčil existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej
škody, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, vyžadovaného zákonom, keďže svoje

tvrdenia neprecizoval a ani ničím nepodložil. Žalobcovi v konaní podľa § 185 písm. a) SSP
prislúcha povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná, teda povinnosť svoje tvrdenia komplexne, riadne
adostatočnepreukázať,pričomvtomtoprípadenedošloanikriadnejartikuláciičivymedzeniudôsledkov
napadnutého rozhodnutia na žalobcu a k osvedčeniu existencie zákonom predvídaných následkov
rozhodnutia.

16. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým
je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Podľa nálezu Ústavného súdu SR
sp. zn. III. ÚS 479/2017-44 „verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo
možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší

prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo
cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný
všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem
reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho
prínosu.“ Správny súd uvádza, že žalobca sa k splneniu tohto predpokladu relevantným spôsobom

nevyjadril.

17. Správny súd na základe vyššie uvedeného podľa § 188 SSP zamietol návrh tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti uznesenia.

18. Toto uznesenie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

2 5S/56/2025

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].