Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221203679
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1221203679.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: ALFAPLAST trade, s.r.o.,
so sídlom Šumperská 2, 971 01 Prievidza, IČO: 36 325 694, zastúpeného: JUDr. Ján Kokinda, advokát,
so sídlom M. Mišíka 780/19A, 971 01 Prievidza, IČO: 50 211 943, proti žalovanému: PSJ Hydrotranzit,
a.s. v likvidácii, so sídlom Vlčie hrdlo 90, 821 07 Bratislava, IČO: 35 833 106, zastúpeného: Nosko &
Partners, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 860 107,
o zaplatenie 15.276,44 Eur s príslušenstvom,, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu
Bratislava III č. k. B2-26Cb/45/2021-331 zo dňa 28.9.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B2-26Cb/45/2021 - 331 zo dňa
28.9.2023 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III rozsudkom č. k. B2-26Cb/45/2021 - 331 zo dňa 28.9.2023 (ďalej
„napadnutý rozsudok“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 15.276,44 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 0,02% denne zo sumy 15.276,44 Eur od 08.07.2021 do zaplatenia spolu
s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, a to všetko do 3

dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I). Vo výroku II rozhodol, že priznáva žalobcovi právo na náhradu
trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2.Vodôvodnenísvojhorozsudkuuviedol,žežalobcasasvojoužaloboudoručenousúdudňa21.07.2021
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 15.276,44 Eur s
príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu

o dielo č. 1020/2015-74/2, ktorej predmetom bola demontáž okien vrátane parapetov, dodávka a
montáž nových okien, dodávka a montáž vonkajších a vnútorných parapetov, vnútornej vysprávky,
dodávka a montáž žalúzií na stavbe: Budovanie infraštruktúry Žilinskej univerzity v Žiline pre zlepšenie
vzdelávacieho procesu (hlavným objednávateľom bola Žilinská univerzita v Žiline). Táto zmluva bola
uzavretá dňa 30.03.2015. Zároveň k uvedenej zmluve bol prijatý Dodatok č. 1 zo dňa 12.06.2015 a
Dodatok č. 2 zo dňa 09.11.2015. V zmysle týchto dodatkov zároveň došlo k rozšíreniu predmetu diela, aj
k úprave konečnej sumy diela na celkovú sumu 305.528,80 Eur bez DPH. Súčasťou zmluvy o dielo boli

aj Všeobecné obchodné podmienky, ktoré v Čl. IV. riešia platobné podmienky. Cenu za dielo žalovaný
uhradil na základe vystavených faktúr číslo 20150117 zo dňa 28.04.2015 znejúcej na sumu 34.525,68
Eur, č. 20150179 zo dňa 26.05.2015 znejúcej na sumu 125.688,43 Eur, č. 20150236 zo dňa 26.06.2015
znejúcej na sumu 69.162,11 Eur, č. 20150288 zo dňa 28.07.2015 znejúcej na sumu 36.929,98 Eur, č.20150359zodňa31.08.2015znejúcejnasumu79.230,80Eurač.20150582zodňa02.12.2015znejúcej
na sumu 21.097,58 Eur, kde si žalovaný z každej z vyššie uvedených faktúr zadržal 5%, čo celkom
predstavuje 15.276,44 Eur. Ide o garančnú zábezpeku upravenú v čl. IV bod 8 platobných podmienok.

Podľa čl. IV. bod 11 sa objednávateľ zaväzuje, že garančnú zábezpeku uhradí zhotoviteľovi po uplynutí
záručnej doby na základe písomnej žiadosti zhotoviteľa a po splnení všetkých povinností zhotoviteľa
vyplývajúcich zhotoviteľovi zo zmluvy o dielo a týchto všeobecných obchodných podmienok. Dielo
prevzal žalovaný dňa 11.11.2015 bez vád a nedorobkov, čo vyplýva zo zápisu o odovzdaní a prevzatí
diela a dňom 12.11.2020 uplynula záručná doba v trvaní 60 mesiacov. Žalobca požiadal žalovaného o

uvoľnenie „zádržného“, za čo považovali garančnú zábezpeku, dvomi žiadosťami a to prvou žiadosťou
zo dňa 01.10.2020 a druhou z 09.11.2020. Na tieto žiadosti žalovaný nereagoval a garančnú zábezpeku
nevyplatil.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným neboli sporné skutkové tvrdenia
žalobcu, podľa ktorých žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom dňa

30.03.2015Zmluvuodieloč.1020/2015-74/2,ktejtozmluveboluzatvorenýdňa12.06.2015dodatokč.1
a dňa 09.11.2015 dodatok č. 2. Predmetom záväzku žalobcu bolo vykonanie demontáže okien vrátane
parapetov, dodávka a montáž nových okien, dodávka a montáž vonkajších a vnútorných parapetov,
vnútorné vysprávky (okrem objektu SO 27), dodávka a montáž žalúzií na diele „Budovanie infraštruktúry
Žilinskej univerzity v Žiline pre zlepšenie vzdelávacieho procesu”. Povinnosťou žalovaného bolo uhradiť

žalobcovi cenu diela v sume 305.528,80 Eur bez DPH. Spornou nebola ani skutočnosť, že časť ceny
diela vo výške 5% bez DPH predstavovala zádržné a ďalšia časť vo výške 5% predstavovala garančnú
zábezpeku. Zábezpeku bol žalovaný povinný uhradiť žalobcovi ako zhotoviteľovi tak, že zádržné mal
uhradiť zhotoviteľovi do 60 dní odo dňa odovzdania diela bez vád a nedorobkov a po splnení všetkých
povinností zhotoviteľa, a garančnú zábezpeku mal uhradiť zhotoviteľovi po uplynutí záručnej doby na

základe písomnej žiadosti zhotoviteľa a po splnení všetkých povinností zhotoviteľa. Spornou nebola ani
skutočnosť, že žalobca si plnil svoje zmluvné povinnosti a dielo vykonal riadne v súlade so zákonom, v
dohodnutých termínoch a v požadovanej kvalite. Cenu diela fakturoval žalobca žalovanému faktúrami
č. 20150117, č. 20150179, č. 20150236, č. 20150288, č. 20150359 a č. 20150582. Žalovaný predmetné
faktúry uhradil čiastočne. Neuhradená časť pripadajúca na tzv. garančnú zábezpeku predstavovala

sumu 15.276,44 Eur. Dielo bolo odovzdané a prevzaté objednávateľom dňa 11.11.2015, pričom zo
zápisu o odovzdaní a prevzatí diela vyplýva, že dielo bolo odovzdané bez vád a nedorobkov. Žalobca
vyzval žalovaného na úhradu garančnej zábezpeky opakovane a to listom zo dňa 01.10.2020 a
09.11.2020 a následne ešte raz výzvou zo dňa 01.12.2020.

4. Napriek uvedenému žalovaný so žalobou nesúhlasil, pričom žalovaný namietal právomoc súdu v
danej veci tvrdiac, že spor sa má prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní a príslušný na konanie
a rozhodovanie vo veci má byť rozhodcovský súd - Slovenský arbitrážny súd. Žalovaný neuznával ani
samotný uplatnený nárok a to z dôvodu, že ho považoval za predčasne uplatnený.

5. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal žalovaným vznesenou námietkou právomoci súdu vo
veci konať a to s poukazom na čl. VIII bod 7 Zmluvy o dielo č. 1020/2015 - 74/2, podľa ktorého sa
zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých
na základe tejto zmluvy o dielo a súvisiacich s touto zmluvou o dielo, vrátane sporov o platnosť,
výklad a zánik tejto zmluvy o dielo, predložia na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní Slovenskému

arbitrážnemu súdu. Súd uviedol, že pri posudzovaní vznesenej námietky nedostatku právomoci nie je
viazaný uznesením Okresného súdu Bratislava II vydaným v konaní vedenom pod sp. zn. 26Cb/2/2021.
Zastavenie uvedeného konania nepredstavuje ani prekážku veci rozhodnutej, ktorá by bránila súdu
prejednať žalobu žalobcu zo dňa 21.07.2021.

6. Konštatoval, že v konaní bolo zo strany žalobcu preukázané, že zákonom č. 125/2016 Z.z. o
niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového
poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, došlo aj k zmene
zákona o rozhodcovskom konaní. Došlo k úprave znenia § 12 ods. 1 tak, že „Zriaďovateľom stáleho
rozhodcovského súdu so sídlom na území Slovenskej republiky môže byť len národný športový zväz

alebo komora zriadená zákonom. Právnická osoba je povinná na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály
rozhodcovský súd, ak to ustanovuje osobitný predpis.“ Toto ustanovenie bolo následne novelizované
s účinnosťou od 01.01.2020, podľa ktorého „Zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu so sídlom
na území Slovenskej republiky môže byť len Slovenský olympijský a športový výbor, národný športovýzväz alebo komora zriadená zákonom. Právnická osoba je povinná na svoje náklady zriadiť a udržiavať
stály rozhodcovský súd, ak to ustanovujú osobitné predpisy.“ Zriaďovateľom Slovenského arbitrážneho
súdu bolo záujmové združenie právnických osôb vedených Okresným úradom Bratislava na základe

rozhodnutia číslo OU-BA- OVVS1- 2014/101376. Vzhľadom na túto skutočnosť je zrejmé, že Slovenský
arbitrážny súd nespĺňal podmienky na rozhodovanie sporu medzi žalobcom a žalovaným už od
01.01.2017 a to s poukazom na znenie § 54 c zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Podľa
ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia, zmluvné strany nie sú viazané rozhodcovskou zmluvou,
ktorá zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu, ktorého zriaďovateľ nespĺňa podmienky podľa

právnych predpisov účinných od 01. januára 2017, ak do 31. decembra 2016 na jej základe nezačalo
rozhodcovské konanie alebo ak rozhodcovské konanie bolo zastavené podľa ods. 2.

7. Z uvedeného bolo podľa súdu zrejmé, že námietka žalovaného je nedôvodná. Súčasťou zmluvy
o dielo síce bolo v čl. VIII bod 7 aj dojednanie rozhodcovskej doložky, podľa ktorej mali byť
všetky spory vyplývajúce z tejto zmluvy prerokované v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským

súdom - Slovenským arbitrážnym súdom, tento však už v súčasnosti nie je oprávnený uskutočňovať
rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia a tak v súlade s ust. § 54 c ods. 4 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní nie sú strany sporu viazané rozhodcovskou doložkou, ktorá
bola súčasťou zmluvy o dielo.

8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vo veci samej žalovaný svoju obranu založil na tvrdení,
že nedošlo k naplneniu podmienok pre vyplatenie garančnej zábezpeky. Konštatoval, že podmienky
vyplatenia garančnej zábezpeky boli vymedzené v čl. IV bod 11. V tomto prípade mala splatnosť
garančnej zábezpeky nastať po splnení všetkých povinností zhotoviteľa, uplynutí záručnej doby v trvaní
60 mesiacov, a to na základe písomnej žiadosti. Takto dojednaná odkladacia podmienka označená ako

garančná zábezpeka predstavuje zákonom neupravený inštitút, ktorého cieľom je zabezpečiť prípadné
nároky objednávateľa, ktoré by mu mohli voči zhotoviteľovi vzniknúť v rámci nárokov z vád diela počas
plynutia záručnej doby. Garančná zábezpeka predstavuje časť ceny diela, ktorú má objednávateľ právo
na základe zmluvy zadržať za účelom zabezpečenia svojich práv, ktoré mu v budúcnosti môžu vzniknúť
na základe zmluvy o dielo, prípadne Obchodného zákonníka. Z hľadiska obsahu dojednania o garančnej

zábezpeke, ktorá bola súčasťou zmluvy o dielo (resp. obchodných podmienok tvoriacich jej súčasť), túto
možno charakterizovať ako odkladaciu podmienku pre vznik splatnosti časti ceny diela.

9. Samotná záručná doba mala plynúť odo dňa prevzatia diela hlavným investorom. Tu je nutné
poukázať, že pod pojmom dielo je potrebné rozumieť dielo tak, ako bolo vymedzené v čl. II zmluvy

o dielo uzatvorenej medzi stranami sporu, keďže ani čl. VII bod 11 neobsahuje inú definíciu pojmu
dielo. Pod pojmom dielo je tak potrebné rozumieť iba časť prác vykonávaných na stavbe „Budovanie
infraštruktúry Žilinskej univerzity v Žiline pre zlepšenie vzdelávacieho procesu“ tak, ako boli vymedzené
v čl. II zmluvy v znení jej dodatkov. Začatie plynutia záručnej lehoty v zmluve o dielo uzatvorenej medzi
žalobcom a žalovaným bolo stanovené na prevzatie diela hlavným objednávateľom, ktorým bola Žilinská

univerzita v Žiline. Žalovaný nepreukázal a ani len netvrdil, že by dielo vykonané žalobcom vykazovalo
akékoľvek vady a nedorobky, pre ktoré by nebolo prevzaté, či už žalovaným alebo následne Žilinskou
univerzitou v Žiline. Vyplatenie časti ceny diela žalobcovi nemôže byť viazané na to, či si žalovaný splní
všetky svoje záväzky voči tretej osobe (hlavnému objednávateľovi), s ktorou žalobca nie je v žiadnom
právnom vzťahu. Zmluvné dojednanie umožňujúce objednávateľovi odoprieť výplatu časti ceny diela

zhotoviteľovi aj v takom prípade, ak dielo nebolo prvotnému investorovi riadne odovzdané z dôvodov
na strane objednávateľa, je ustanovením v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s
§ 536 Obchodného zákonníka a z tohto dôvodu neplatné.

10. Podľa súdu najpodstatnejšia je však skutočnosť, že aj keby súd za začiatok plynutia diela považoval

deň, kedy bolo toto dielo prevzaté hlavným investorom, záručná doba začala plynúť najneskôr dňa
14.12.2015. Záručná doba tak musela uplynúť najneskôr dňa 14.12.2020.

11. Ďalšia časť obrany žalovaného spočívala v tvrdení, že aj napriek uplynutiu záručnej doby, nedošlo
k splneniu ďalšej podmienky a to k doručeniu výzvy na zaplatenie garančnej zábezpeky po uplynutí

záručnej doby. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy o dielo však nevyplýva, že by sa za právne relevantnú
mohla považovať iba výzva doručená žalovanému až po uplynutí záručnej doby. Za právne relevantnú
by tak bolo nutné považovať aj takú výzvu žalobcu, ktorá bola doručená aj pred uplynutím záručnej doby.
Navyše, ak by aj súd akceptoval tvrdenia žalovaného o tom, kedy mala záručná doba začať plynúť (čovšak s ohľadom na zistený skutkový stav nemôže), žalobca doručil žalovanému výzvu na vyplatenie
garančnej zábezpeky aj po ním uvedenom termíne splatnosti.

12. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd prvej inštancie
dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. S ohľadom na už uvedené skutočnosti je potrebné
počítať začiatok plynutia záručnej doby už odo dňa odovzdania diela žalobcom žalovanému, teda od
11.11.2020. Nakoľko žalobca preukázateľne najneskôr dňom 04.12.2020 doručil žalovanému výzvu
na zaplatenie garančnej zábezpeky, v ktorej mu určil 14 dňovú lehotu na jej úhradu, splatnosť

garančnej zábezpeky nastala dňa 18.12.2020. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou
svojich peňažných záväzkov, zaviazal ho súd v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka aj
na úhradu úrokov z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve. Žalovaný sa dostal do omeškania
s úhradou žalovanej pohľadávky už dňa 19.12.2020 teda, deň potom ako ho žalobca o vyplatenie
garančnej zábezpeky požiadal. Keďže však žalobca žiadal o zaplatenie úrokov z omeškania až odo
dňa 08.07.2021, súd mu priznal nárok na zaplatenie úroku z omeškania až od tohto dňa a to vo výške

stanovenej podľa čl. VI bod 1 obchodných podmienok, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o dielo.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi,
ktorý mal v konaní plný úspech, právo na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému.

14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 365
ods. 1 CSP: f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Namietal, že ten istý súd sa rovnakým nárokom žalobcu (teraz uplatneným v predmetnom konaní)

už prvýkrát zaoberal v konaní vedenom pod sp. zn. 26Cb/2/2021. Žalobca súčasnou žalobou (návrhom
na vydanie platobného rozkazu), t. j. druhýkrát v poradí, doručenou súdu dňa 21.07.2021, uplatňuje
voči žalovanému ten istý nárok ako vo vyššie špecifikovanom súdnom konaní sp. zn. 26Cb/2/2021
vedenom a právoplatne skončenom pred tým istým súdom, a to tvrdený nárok na zaplatenie garančnej
zábezpeky na základe Zmluvy o dielo. Ten istý konajúci súd už teda právoplatne rozhodol o nedostatku

svojej právomoci prejednávať a rozhodovať spor ohľadne nároku, ktorý je teraz predmetom konania, a to
Uznesením o zastavení konania sp. zn. 26Cb/2/2021 tak, že spor sa má prejednať pred rozhodcovským
súdom a nie pred všeobecným súdom.

16. Ďalej namietal, že nárok žalobcu je potrebné považovať za predčasne uplatnený a to v zmysle

článku IV bod 11 Všeobecných obchodných podmienok k Zmluve o dielo platných od 01.06.2014 (ďalej
ako „VOP“), pretože žalobca nepreukázal doručenie písomnej výzvy žalobcu na vrátenie garančnej
zábezpeky žalovanému po uplynutí záručnej doby a zároveň pred podaním predmetnej žaloby na súd.
Žalovaný má taktiež za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani ohľadne preukázania dôvodnosti
avýškyuplatňovanéhonároku.VzmyslečlánkuIVbod10VOPvkonečnejfaktúre,vystavenejžalobcom,

majú byť vysporiadané všetky mesačné faktúry, ktoré už žalovaný uhradil s uvedením ich čísla a
skutočne zaplatenej čiastky. V konečnej faktúre č. 20150582 vystavenej 2.12.2015 a splatnej 31.1.2016
žalobca vysporiadal všetky mesačné faktúry, na ktoré sa v žalobe odvoláva, tak, že ako čiastku skutočne
zaplatenú žalovaným uvádza celú sumu, na ktorú bola tá-ktorá mesačná faktúra vystavená. Zároveň
konečná faktúra č. 20150582 neobsahuje jeden zo základných údajov vyžadovaných v zmysle článku

IV ods. 3 VOP v znení Článku VII ods. 10 Zmluvy o dielo, a to zadržanú čiastku. Z konečnej faktúry
žalobcu č. 20150582 teda vyplýva, že žalobca považuje za uhradené a vysporiadané všetky mesačné
faktúry, na ktoré sa v žalobe odvoláva a to v celej sume, na ktorú boli vystavené.

17. Žalovaný vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp, napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.

18. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok (ďalej iba CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v
súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave
vzákonnejlehotenajmenejpäťdnípredjehovyhlásenímdňa12.11.2025.Pooboznámenísasobsahomspisu súdu prvej inštancie a odvolaním žalovaného dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu nie je
možné vyhovieť.

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

21.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

22. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie
na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil z
ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotil a
zistený skutkový stav správne právne posúdil. Dospel k správnemu záveru, že námietka žalovaného o

nedostatku právomoci súdu konať je nedôvodná, čo odôvodnil v ods. 29 až 35 napadnutého rozsudku
a správne posúdil podmienky vyplatenia garančnej zábezpeky, čo odôvodnil v odsekoch 37 až 44
napadnutého rozsudku. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k jednotlivým odvolacím námietkam
dopĺňa odvolací súd nasledovné dôvody:

23. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne
posúdil námietku nedostatku právomoci konať, keď ten istý konajúci súd už raz právoplatne rozhodol o
nedostatku svojej právomoci prejednávať a rozhodovať spor ohľadne nároku, ktorý je teraz predmetom
konania, a to Uznesením o zastavení konania sp. zn. 26Cb/2/2021 tak, že spor sa má prejednať pred
rozhodcovským súdom a nie pred všeobecným súdom. Ako už uviedol odvolací súd v predchádzajúcom

odseku, súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s uvedenou námietkou a odvolací súd zhodne s jeho
názorom konštatuje, že zastavenie konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 26Cb/2/2021
nie je prekážkou res iudicata v tomto konaní a súd nie je týmto rozhodnutím, resp. posúdením tejto
otázky v citovanom konaní, viazaný. Je pravdou, že konanie vedené pod sp. zn. 26Cb/2/2021 bolo
zastavené z dôvodu nedostatku právomoci konať, ide teda o rozhodnutie konečné. Je potrebné však

zdôrazniť, že toto rozhodnutie nemá charakter meritórneho rozhodnutia (rozsudku), nerozhodovalo sa
vo veci samej, ale má charakter procesného rozhodnutia, aj keď konečného. Rozhodnutie o zastavení
konania nepredstavuje res iudicata, keďže súd nerozhodol vo veci samej meritórnym rozsudkom a teda
žalobcovi nič nebránilo, aby podal žalobu znovu. Súd totiž zastavil konanie pre prekážku procesnej
povahy, mal za to, že žalovaný dôvodne uplatnil námietku nedostatku právomoci, keďže z predloženej

zmluvy o dielo vyplýva dohoda strán, že spory sa budú riešiť Slovenským arbitrážnym súdom.

24. V prejednávanej veci žalovaný opätovne vzniesol námietku právomoci súdu vo veci konať,
pričom súd dospel k záveru, že je nedôvodná. Správne konštatoval, že zriaďovateľom Slovenského
arbitrážneho súdu bolo záujmové združenie právnických osôb vedených Okresným úradom Bratislava

na základe rozhodnutia číslo OU-BA- OVVS1- 2014/101376, pričom Slovenský arbitrážny súd nespĺňal
podmienky na rozhodovanie sporu medzi žalobcom a žalovaným už od 01.01.2017 a to s poukazom na
znenie § 54 c zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Podľa ods. 4 citovaného zákonného
ustanovenia zmluvné strany nie sú viazané rozhodcovskou zmluvou, ktorá zakladá právomoc stáleho
rozhodcovského súdu, ktorého zriaďovateľ nespĺňa podmienky podľa právnych predpisov účinných od

01. januára 2017, ak do 31. decembra 2016 na jej základe nezačalo rozhodcovské konanie alebo
ak rozhodcovské konanie bolo zastavené podľa ods. 2. Súčasťou zmluvy o dielo síce bolo v čl. VIII
bod 7 aj dojednanie rozhodcovskej doložky, podľa ktorej mali byť všetky spory vyplývajúce z tejto
zmluvy prerokované v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom - Slovenským arbitrážnym
súdom, tento však už v súčasnosti nie je oprávnený uskutočňovať rozhodcovské konania a vydávať

rozhodcovské rozhodnutia a tak v súlade s ust. § 54 c ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní, nie sú strany sporu viazané rozhodcovskou doložkou, ktorá bola súčasťou zmluvy o dielo. Na
záver odvolací súd uvádza, že ak by súd akceptoval uvedenú námietku vznesenú žalovaným, dopustil
by sa tým voči žalobcovi odmietnutia spravodlivosti, keďže konanie o jeho žalobe by bolo zastavené a
žalobca by sa tak mohol obrátiť iba na neexistujúci rozhodcovský súd, resp. na súd, ktorý je oprávnený

rozhodovať iba spotrebiteľské spory a nemôže o jeho nároku rozhodovať.

25. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou žalovaného, že nárok žalobcu je predčasne
uplatnený a to v zmysle článku IV bod 11 Všeobecných obchodných podmienok k Zmluve o dieloplatných od 01.06.2014 (ďalej ako „VOP“). Podľa žalovaného žalobca nepreukázal doručenie písomnej
výzvy žalobcu na vrátenie garančnej zábezpeky žalovanému po uplynutí záručnej doby a zároveň pred
podaním predmetnej žaloby na súd. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku

v ods. 37 až 44, kde sa súd prvej inštancie vysporiadal s týmto tvrdením žalovaného. Žalovaný v
odvolaníuvádza,žepísomnávýzvamalabyťdoručenážalovanémupouplynutízáručnejdobyazároveň
pred podaním žaloby, neuvádza však, na základe čoho dospel k tejto podmienke. Z článku IV bod
11 VOP totiž vyplýva, že „garančnú zábezpeku uhradí objednávateľ zhotoviteľovi po uplynutí záručnej
doby na základe písomnej žiadosti zhotoviteľa a po splnení všetkých povinností zhotoviteľa zo zmluvy

o dielo a/alebo všeobecných obchodných podmienok.” Z citovaného článku nevyplýva podmienka,
aby bola písomná žiadosť, resp. výzva zaslaná po uplynutí záručnej doby. Táto mohla byť, podľa
odvolacieho súdu, zaslaná aj skôr, rozhodujúce pre vyplatenie však bolo, aby uplynula záručná lehota.
Viazanie vyplatenia garančnej zábezpeky na skutočnosť, kedy bola zasielaná výzva, teda nemá oporu v
zmluvnom vzťahu. Podstatné je, že žiadosť o vyplatenie garančnej zásielky bola žalovanému doručená,
pričom za doručenie písomnej výzvy by bolo možné považovať aj doručenie predmetnej žaloby, ktorá

je nesporne žiadosťou o vyplatenie garančnej zábezpeky. Podľa odvolacieho súdu však súd dospel k
správnemu záveru, že žalobca preukázateľne najneskôr dňom 04.12.2020 doručil žalovanému výzvu
na zaplatenie garančnej zábezpeky, v ktorej mu určil 14 dňovú lehotu na jej úhradu, splatnosť garančnej
zábezpeky nastala dňa 18.12.2020.

26. Odvolací súd nesúhlasí ani s odvolacou námietkou žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno ani ohľadne preukázania dôvodnosti a výšky uplatňovaného nároku. Skutočnosť, že konečná
faktúra neobsahuje zadržanú čiastku neznamená, že žalobca považuje za vysporiadané všetky faktúry
tak, ako uvádza žalovaný. Faktúra je účtovný a daňový doklad a z hľadiska obchodnoprávnych vzťahov
je žiadosťou o platbu. V tomto prípade nebola viazaná žiadosť o vyplatenie garančnej zábezpeky na

vystavenie faktúry, viazaná bola na splnenie iných podmienok, ktoré boli preukázateľne splnené, preto
argumentácia konečnou faktúrou nemôže mať vplyv na dôvodnosť nároku na vyplatenie garančnej
zábezpeky.

27. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že nebola preukázaná ani výška nároku, je potrebné uviesť,

že ide o neprípustnú novotu v odvolacom konaní. V prvoinštančnom konaní žalovaný výšku nároku
nespochybňoval, tvrdil iba, že nárok je uplatnený predčasne, resp. nedôvodne. Samotnú výšku
nespochybnil, preto odvolací súd s poukazom na § 366 CSP nemôže na túto odvolaciu námietku
prihliadať. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza totiž z tzv. neúplného apelačného
systému. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky

procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom
prvejinštancie,jeobmedzené.Stranysporumalivdoterajšompriebehukonanianiekoľkopríležitostítieto
prostriedky použiť a boli súdom poučené o sudcovskej koncentrácii konania. Odvolacia argumentácia
v podobe nových skutočností a dôkazov (novoty, nóva) je takto prípustná len za splnenia zákonom
stanovených podmienok. Keďže žalovaný splnenie podmienok na nové skutočnosti ani len netvrdil,

odvolací súd má za to, že odvolacia argumentácia je neprípustná.

28. Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne vecne a
právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie vo veci. Podľa
odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a podľa §
387 ods. 1 a 2 CSP ho potvrdil.

29. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.33. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh),
(§ 428 CSP).