Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2024

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 7C/18/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717204294
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Mitterpák

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2024:7717204294.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudca JUDr. Milan Mitterpák v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX,

bytom Pustné Čemerné 155, 072 22 Strážske proti žalovanej: C. B., nar. XX. X. XXXX, bytom D. E., F. E.
B. X B. G., H. I., Y01 9SU, YorkVeľká Británia o zaplatenie sumy 7 685,15 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovanej súd priznáva nárok na náhradu prvoinštančných trov konania voči žalobcovi v plnom
rozsahu s tým, že o výške náhrady trov provoinštančného konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovanej súd priznáva nárok na náhradu odvolacích trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu
s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou došlou na tunajší súd dňa 3. 3. 2017 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú povinnosťou
zaplatiť v prospech žalobcu sumu 7 685,15 EUR s príslušenstvom a to vo forme mesačných splátok zo
strany žalovanej vo výške 213,- EUR. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že pôvodne bol na tunajšom
súde pod sp. zn. 11C 85/2014 podaný návrh na vyporiadanie BSM, ktorý bol neskôr vzatý späť vzhľadom

na mimosúdnu dohodu uzavretú so žalovanou. V zmysle predmetnej dohody zo dňa 10. 12. 2015 v bode
III. sa žalovaná zaviazala, resp. uznala všetky splátky vykonané žalobcom odo dňa rozvodu až do dňa
9. 12. 2015, keď sa zaviazal tieto podlžnosti postupne splácať až do úplného vyrovnania, t. j. do sumy 5
652,50 EUR. Žalovaná však ani v mesiaci december 2015 neprispela na uvedené splátky s tým, že on
následne vyplatil čiastku 327,30 EUR, v roku 2016 čiastku 3742,- EUR, v roku 2017 čiastku 256,- EUR
za uvedené obdobie vyplatil celkovo čiastku 4 325,30 EUR, pričom za žalovanú bola vyplatená 1 tejto
sumy, t. j. 2 162,65 EUR. Žalovaná za uvedené obdobie uhradila dňa 25. 8. 2016 čiastku 30,- EUR, 14.

10. 2016 čiastku 50,- EUR, 21. 11. 2016 čiastku 20,- EUR, 28. 10. 2016 čiastku 10,- EUR a 6. 2. 2017
čiastku 20,- EUR, spolu 130,- EUR. Vzhľadom na skôr uvedené po zrátaní uznania splátok v zmysle
dohody v sume 5 652,50 EUR a polovica, ktorú zaplatil za žalovanú skôr uvedenú sumu 2 162,65 EUR,
celkovo mu žalovaná dlží sumu 7 815,15 EUR a po odpočte skôr uvedenej zaplatenej sumy zo strany
žalovanej 130,- EUR, tak žalovaná dlhuje žalobcovi sumu 7 685,15 EUR.

2. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu zo dňa 10. 12. 2015 okrem iného uviedla, že okrem

splátok, ktoré uviedol žalobca, ktoré mu zaplatila, zaplatila ešte dve splátky a to 15. 6. 2015 čiastku 20,-
EUR a 13. 3. 2017 čiastku 85,- EUR.3. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zo dňa 1. 8. 2017 okrem iného uviedol, že
žalovaná neuhradila veriteľom do toho času žiadnu mesačnú splátku a všetky dlhy, ktoré doposiaľ vznikli
uhrádzal on.

4. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 25. 9. 2019 uviedol, že v prípade, ak žalovaná tvrdí, že
uhradila okrem splátok, ktoré on uviedol aj ďalšie dve a to 15. 6. 2015 v sume 20,- EUR a 13. 3. 2017
v sume 85,- EUR tak to uznáva, aby kvôli tým dvom úhradám v celkovej sume 105,- EUR nebol nejaký
spor.

5. Okresný súd Michalovce rozsudkom sp. zn. 7C/18/2017 zo dňa 25.9.2019 zaviazal žalovanú
povinnosťou zaplatiť v prospech žalobcu sumu 7.580,15 € a to v pravidelných mesačných splátkach
vo výške 213,- €, splatných k 15.- temu dňu v tom ktorom mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti predmetného rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a žalobcovi nepriznal
nárok na náhradu trov konania voči žalovanej.

6. Následne tunajší súd dopĺňacím rozsudkom zo dňa 9.2.2022 rozhodol, že žalovanej nepriznal nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi.

7. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná, navrhla ho zmeniť a žalobu zamietnuť.
Podané odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h)
CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Uviedla, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 7.685,15
€ s prísl. na základe mimosúdnej dohody o vyporiadaní BSM uzatvorenej dňa 10.12.2015 medzi
ňou a žalobcom ako bývalými manželmi, z ktorej mala vyplývať jej povinnosť uhradiť žalobcovi
žalovanú sumu z titulu záväzku, že ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu

Michalovce 12C/145/2010-38 zo dňa 12.5.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.6.2011, čím
zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, pričom žalobca podal na Okresnom súde Michalovce
pod sp. zn. 11C/85/2014 návrh na vyporiadanie BSM, ktorý ale neskôr vzal späť, teda súd nerozhodol
o vyporiadaní BSM. V rámci odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP žalovaná namietala,
že súd jej nedoručil žalobu, ktorú nemala k dispozícii ale o existencii konania sa dozvedela len

sprostredkovane od žalobcu, ktorým postupom jej súd znemožnil uplatniť procesné právo vyjadriť sa ku
všetkým skutočnostiam a tvrdeniam žalobcu uvedených v žalobe a primerane ich poprieť a navrhnúť
vlastné tvrdenia a dôkazy. Za nepravdivé označila tvrdenie žalobcu vo vyjadrení zo dňa 1.8.2017, v
ktorom sa uvádza, že sa vyjadrila k žalobe. Uviedla, že ona len reagovala na informáciu o tom, že sa
vedie konanie vo veci, pričom obsah žaloby ani spisová značka konania v tejto veci jej neboli známe,

čo potvrdzuje aj jej list adresovaný súdu zo dňa 23.7.2019. V intenciách odvolacieho dôvodu podľa §
365 ods. 1 písm. e) CSP žalovaná vytýkala súdu prvej inštancie, že nevykonal dokazovanie smerom k
platnosti dohody o vyporiadaní BSM, pričom ani v odôvodnení rozsudku neodôvodnil, z akých dôvodov
ňou navrhovaný dôkaz nevykonal a či dohodu považoval za platnú alebo nie. Namietala absolútnu
neplatnosť dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 10.12.2015 pre jej rozpor so zákonom (ust. § 149 ods. 4

OZ), ako aj v zmysle ustanovení § 37 ods. 1 a § 39 OZ. Poukázala na to, že dohoda bola uzatvorená
dňa 10.12.2015, teda po uplynutí troch rokov od zániku BSM (po uplynutí 3,5 roka), ktoré zaniklo dňa
30.6.2011. To znamená, že na veci patriace do BSM, ale nevyporiadané do troch rokov od zániku BSM,
sa vzťahuje právna fikcia, že tieto veci sú v podielovom spoluvlastníctve bývalých manželov, vrátane
ostatných majetkových práv. Konkrétne sa jedná o nehnuteľnosť uvedenú v čl. II. ods. 1. písm. A) a

B) dohody, ako aj pasíva uvedené v čl. II. ods. 2 dohody, ktoré podľa uvedeného sú v spoluvlastníctve
žalobcu a žalovanej. Nič na tom nemení skutočnosť, že žalobca podal návrh na súd na vyporiadanie
BSM v lehote do troch rokov, pretože síce týmto podaním plynutie lehoty (troch rokov) spočíva, ale
len v tom prípade, ak o podanom návrhu rozhodne súd, ktorý v danom prípade o návrhu nerozhodol
z dôvodu späťvzatia návrhu žalobcom, čím sa spočívanie lehoty neuplatnilo. Dohoda uzatvorená dňa

10.12.2015 nezohľadňuje právny stav na základe právnej fikcie podľa § 149 ods. 4 OZ a následne z nej
vyplývajúce majetkovo-právne vzťahy k nehnuteľnosti a k pasívam v nej uvedeným. Podľa právnej fikcie
po uplynutí troch rokov nehnuteľnosť už bola v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej, vrátane
pasív uvedených v dohode. Napriek uvedenému právnemu stavu a v rozpore so všeobecným právnymprincípom, podľa ktorého „nikto nemôže previesť viac práv, než sám má“ (pozri uznesenie Ústavného
súdu SR sp.zn. I.ÚS 50/10 zo dňa 10.2.2010), účastníci dohody o vyporiadaní BSM v čl. II. uzatvárajú, že
do bezpodielového vlastníctva manželov (žalobcu a žalovanej) patrí nehnuteľnosť uvedená v odseku 1.

písm. a), b) a pasíva uvedené v ods. 2 písm. a) až h) dohody a následne tieto veci spôsobom uvedeným
v čl. III tejto dohody ako celok prevádzajú na žalobcu. Tento úkon považuje žalovaná za absolútne
neplatný jednak z dôvodu rozporu, resp. pre obchádzanie ust. § 149 ods. 4 OZ ako aj pre rozpor s ust. §
39 OZ. Občiansky zákonník umožňuje previesť zmluvou podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam a
právam napr. kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, postúpením práv atď., ako aj iným nepomenovaným

zmluvným typom, resp. v prípade BSM dohodou o vyporiadaní BSM (do troch rokov). To znamená, že
v prípade existencie BSM do troch rokov po jeho zániku sa toto vyporiadáva dohodou o vyporiadaní
BSM v-režime ust. § 149 ods. 2 a ods. l, § 150 OZ alebo po uplynutí troch rokov od zániku BSM a
vzniku podielového spoluvlastníctva sa takéto spoluvlastníctvo vyporiadáva iným zmluvným typom než
dohodou o vyporiadaní BSM. Uvedená dohoda ale má vo všetkých jej častiach jasné prvky dohody o
vyporiadaní BSM podľa ust. § 149 ods. 2, ods. l a § 150 OZ. Vytkla súdu prvej inštancie, že tieto hľadiská

absolútnejneplatnostidohodyjednakvôbecneskúmaladohodupovažovalzaplatnú,čímvecnesprávne
posúdil po právnej stránke a z dohody vyplývajúce nároky. Ďalší dôvod absolútnej neplatnosti dohody
podľa žalovanej spočíva v neurčitosti právneho úkonu, pretože dohoda neurčito uvádza pasíva v čl. II.
ods. 2. písm. a) až h), z ktorých nie je jasné, v akej výške sú a aké je ich prípadné príslušenstvo, kedy
boli splatné, aká je výška zostatku záväzku, atď., čo je v rozpore s ust. § 37 ods. 1 OZ. Napr. v čl. II.

ods. 2. písm. d) sa uvádza len „M.B.A. Financie s.r.o. Cetelem Slovensko a.s.“ bez ďalších určení, ďalej
nie je zrozumiteľný a určitý obsah dohody v čl. II. ods. 1 písm. b), kde sa napr. uvádza pôžička bez
uvedenia výšky, splatnosti, úrokov poskytnutých p. J. A., nar. XX.XX.XXXX s odkazom na záložné právo
K. [na túto neurčitú textáciu sa odvoláva dohoda aj v časti čl. III. písm. A) v súvislosti s nadobudnutím
nehnuteľnosti], kde tieto neurčité pasíva mal prevziať na seba žalobca. Nie je jasné a zrozumiteľné, že

ak poskytol pôžičku p. J. účastníkom na splatenie hypotéky (nevie sa či pre SLSP), a z akého titulu
by mal byť dom založený v prospech SLSP. Z uvedeného nie je možné ani vyvodiť, v akej výške sa
žalobca ako bývalý manžel zaviazal splácať úver (pôžičku) poskytnutú p. J., kde v čl. III. písm. A) dohody
pri určení nadobudnutia nehnuteľnosti žalobcom sa uvádzajú neurčité splátky pre p. J., pričom takáto
výška či určenie môže mať zásadný význam pre zákonnú a spravodlivú, resp. prijateľnú dohodu medzi

žalobcom a žalovanou. V poradí 3. dôvod absolútnej neplatnosti dohody žalovaná vidí v neurčitosti
dohody, pretože nie je určitý právny úkon pre určenie splatnosti akýchsi splátok žalovanej v prospech
žalobcu, uvedená v čl. III. písm. C) dohody, kde sa uvádza len: „Bývalá manželka sa zaväzuje svoje
podlžnosti postupne podľa dohody s bývalým manželom vyrovnať až do úplného splatenia“. V poradí 4.
dôvodom absolútnej neplatnosti dohody je neurčitosť dohody v časti určenia obsahu záväzku žalovanej

v čl. III. písm. B) dohody v spojení s neurčitosťou v bode 7.3, kde nie je vyjadrené, akú výšku záväzkov
majú bývalí manželia spoločne splácať mesačnými splátkami, keď dohoda odkazuje na neurčité určenie
pasív uvedených v čl. II. ods. 2 písm. a, b, c, d, e, g, h dohody. Neurčitosťou je postihnutý aj čl. III. písm.
C/ dohody, v ktorom sa uvádza: „.. bývalý manžel odo dňa rozvodu vykonával v zmysle čl. II. ods. 2
písmeno a - h mesačné splátky sám ... ku dňu 9.12.2015 bolo uhradené 11.305,- €“. Z uvedeného nie je

jasné, ktoré záväzky bývalý manžel - žalobca uhrádzal, v akej výške, v akých splátkach a následne nie
je možné určiť, akú výšku podlžností má vyrovnať bývalá manželka - žalovaná postupne podľa dohody,
a to ani s ohľadom na sumu 11.305,- €. Podľa názoru žalovanej z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti
právneho úkonu (§ 37 OZ) a z dôvodu rozporu dohody so zákonom (§ 149, § 150 OZ), obchádzania
zákona (§ 39 OZ), nerešpektovania zásady, podľa ktorej „nikto nemôže previesť viac práv, než sám má“,

platnosť dohody ako celku je neudržateľná a dohoda je neplatná, čo mal súd z úradnej povinnosti a aj
na základe jej návrhu preskúmať ako predbežnú právnu otázku. Z odôvodnenia rozsudku nie je jasné,
na základe akého nároku súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 7.580,15 €. Žalovaná tvrdila,
že od zániku ich BSM do uzatvorenia dohody neuzatvorili žiadnu inú dohodu o tom, že žalobca bude
splácať ich záväzky a žalobca takto konal len na základe vlastného uváženia. Zastávala názor, že na

základe neexistujúceho nároku (bez právneho titulu), resp. dohody o splácaní záväzkov splácaných
žalobcom v čase po zániku BSM, jej súd nemôže uložiť takúto povinnosť. Samotné uznanie skutočnosti,
že žalobca po rozvode vykonával v zmysle čl. II. ods. 2 písm. a) - h) mesačné splátky sám, ešte
neznamená, že žalovaná sa zaviazala tieto žalobcom uhradené sumy jemu uhradiť. Ide len uznanie
skutočnosti, že bývalý manžel uhrádzal nejaké sumy (neurčité v zmysle vyššie uvedeného), čo podľa

žalovanej nie je právnym titulom na uloženie jej povinnosti úhrady sumy 7.580,15 €, ani na základe toho,
že žalobca uhradil sumu 11.305,- €, pretože v dohode sa uvádza len to, že „bývalá manželka sa zaväzuje
svoje podlžnosti (neurčité, pozn.) podľa dohody s bývalým manželom vyrovnať až do úplného splatenia“.
Z uvedeného vyplýva, že (síce neurčitý) záväzok sa má splatiť postupne (v splátkach), ale na základedohodysožalobcom,pričomniejedohodnutáanivýškasplátok,splatnosťjednotlivýchsplátokčicelková
suma. Žalobca neprodukoval žiadny dôkaz o tom, že sa dohodol so žalovanou na tomto splácaní. Podľa
žalovanej súd prvej inštancie nárok nesprávne právne posúdil a v tejto časti dospel aj k nesprávnym

skutkovým zisteniam. Za nesprávny žalovaná považovala vo výroku I. rozsudku formulovaný dôsledok,
že „nezaplatenie jednej splátky bude mať za následok splatnosť celého dlhu“, ktorý je v rozpore s ust.
§ 216 ods. 1 CSP, podľa ktorého je súd viazaný žalobným návrhom a žalobca nežiadal v žalobe, aby
súd uložil takýto následok žalovanej. Mala za to, že súd prekročil rozsah žalobného návrhu a rozsudkom
prisúdil viac, než čoho sa domáhal žalobca bez toho, aby mal na to akýkoľvek dôvod, čím dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Na základe uvedených skutočností
žalovaná navrhla napadnutý rozsudok vo výroku I. zrušiť, žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov
odvolacieho konania.

8. Žalovaná podala odvolanie i proti dopĺňaciemu rozsudku, ktorým jej súd nepriznal náhradu trov
konania, navrhla ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podané odvolanie

odôvodnila podaním odvolania proti rozsudku zo dňa 25.9.2019 sp. zn. 7C 18/2017, ktorý navrhuje
zrušiť a žalobu zamietnuť a zároveň jej priznať nárok na náhradu trov konania, preto považoval za
potrebné, aby aj dopĺňací rozsudok napadla odvolaním, dôvody ktorého spočívajú v jej práve na náhradu
trov konania pre prípad, ak bude v spore úspešná a právoplatnosťou dopĺňacieho rozsudku by jej toto
právo bolo odňaté. Opomenuté konanie prvoinštančného súdu, resp. rozhodnutie o trovách žalovanej,

považovala za vadu konania v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie žalovanej je účelové, podané v úmysle oddialiť
plnenie nároku priznaného rozsudkom, ktorý bol v konaní pred súdom dostatočne preukázaný listinnými
dôkazmi. Mal za to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Z

dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 10.12.2015 je zrejmé, že žalovaná sa zaviazala postupne podľa
dohody vyrovnať vo vzťahu svoje podlžnosti voči žalobcovi, a to až do úplného vyrovnania, ktoré v
tomto období predstavovali sumu 5.632,50 €. Mal za to, že takisto boli preukázané aj ďalšie platby ním
uhradené po podpise dohody. Súd sa vysporiadal aj s tvrdením žalovanej o zaplatení dvoch splátok
(20,- € a 85,- €), z čoho je zrejmé, že žalovaná dohodu o vyporiadaní BSM považovala za platnú, ak

na jej základe začala plniť žalobcovi zmluvne dohodnutý nárok, teda súd správne zamietol žalobu v
časti prevyšujúcej sumu 7.685,15 € a v časti úrokov z omeškania. Tvrdil, že žalovaná mala vedomosť
o existencii žaloby a svojich práv sa mohla na súde domáhať, nijakým spôsobom nenapadla platnosť
dohody o vyporiadaní BSM a nesúhlasil s jej názorom, že dohoda je absolútne neplatná, keďže bola
podpísaná a má všetky náležitosti požadované právnymi predpismi. Z uvedených dôvodov žalobca

navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP v celom
rozsahu potvrdil.

10. Žalovaná v odvolacej replike k vyjadreniu žalobcu poukázala na obsah podaného odvolania, na
ktorom zotrvala a zopakovala odvolací návrh. Tvrdenie žalobcu, že súhlasila s dohodou, považovala za

právne irelevantné, nakoľko dohoda je neplatná nezávisle od toho, či ju podpísala alebo nenamietala.
Ak je dohoda absolútne neplatná pre rozpor s ust. § 149 ods. 4 OZ, § 37 ods. 1 a § 39 OZ, absolútne
neplatný právny úkon nie je možné konvalidovať súhlasom jednej zmluvnej strany a dôvody neplatnosti
nie sú relatívne v zmysle § 40a OZ.

11. Na základe podaného odvolania zo strany žalovanej Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn.
11Co/117/2022 zo dňa 9.5.2024 zrušil rozsudok prvostupňového súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom
a v rozsahu zrušenia vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že súd neposudzoval platnosť .......dohody o vyporiadaní BSM ako celku, neskúmal
jej platnosť, resp. neplatnosť z pohľadu kritérií ustanovených v § 149 a § 150 OZ ako aj z hľadiska

všeobecnej požiadavky na určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu a uplatnený nárok neposúdil po
právnej stránke podľa žiadnych právnych predpisov. Podľa názoru odvolacieho súdu z obsahu spornej
dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 10.12.2015 nevyplýva jednoznačne, jasne a konkrétne vymedzený
záväzok ( záväzky) žalovanej vo vzťahu k vyporiadavaným pasívam patriacim do zaniknutého BSM
bývalých manželov ( strán sporu ), resp. voči žalobcovi, ktorý by bol nepochybne identifikovaným

právnym dôvodom svojho vzniku, konkrétne určeným veriteľom, výškou zostatku spoločného dlhu
manželov ku dňu zániku BSM, ktorý po rozvode manželstva splácal žalobca zo svojich výlučných
prostriedkov, z ktorého by bolo možné vyvodiť konkrétny záväzok žalovanej voči žalobcovi. Pasíva
patriace do BSM spornej dohode nie sú identifikované dostatočne určitým a nezameniteľným spôsobom,v dohode nie je obsiahnutý prejav vôle žalovanej ako dlžníka smerujúcu k uznaniu záväzku tak, aby
nevznikalidôvodnépochybnostiurčitostiazrozumiteľnostiprejavuvôlesmožnýmidôsledkamiabsolútne
neplatnosti dohody o vyporiadanie BSM, resp. neplatnosti o dotknutej časti právneho úkony ( § 41 OZ ).

Vzhľadom na uvedené zistenie bolo potrebné vec právne posúdiť aj podľa § 37 ods. 1 OZ podľa ktorého
právny úkon musí byť určitý a zrozumiteľný, inak je neplatný. Vo vzťahu k určitosti dohody o vyporiadaní
BSM odvolací súd poukázal na závery formulované Najvyšším súdom ČR sp. zn. 30 Cdo 952/2002,
ktoré sú výstižnými i na prejednávanú vec.

12. Podľa § 180 CSP pojednávanie konané dňa 20.11.2024 súd vykonal v neprítomnosti žalobcu
a žalovanej.

13. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka:
(1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
(2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

(3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

16. Podľa § 149 Občianskeho zákonníka:

(1) Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
(2) Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie
o tom, ako sa vyporiadali.
(3) Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
(4) Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu

dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od
jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali
podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny
a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach
platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí

primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
(5) Ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou
objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.

17. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch

manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho
ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z
manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení
miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

18. V konaní bolo preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 10.2.2015 dohodu o vyporiadaní BSM
podľa ust. § 149 a nasl. OZ ( č.l. 4-8 spisu ). Predmetom dohody o vyporiadaní BSM bola nehnuteľnosť
a to rodinný dom súp. č. 155 obec Pustné Čemerné ako aj pozemky parc. registra C , č. 161/22,
161/32, 161/36 a 172. Taktiež predmetom vyporiadania boli pasíva a to jednotlivé dlhy voči jednotlivým

spoločnostiam, prípadne ktoré boli predmetom vymáhania v rámci exekúcie.

19. Zo samotnej skôr uvedenej dohody je zrejmé, že BSM strán konania zaniklo dňa 12.5.2011.

20. Podľa § 149 ods. 4 OZ je zrejmé, že ak do troch rokov od zániku BSM nedošlo k jeho vyporiadaniu

dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od
jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali
podľa stavu v akom každý z nich veci z BSM pre potrebu svoju svojej rodiny a domácnosti výlučne akovlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom
spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.

21. Vychádzajúc zo skôr uvedeného ustanovenia OZ je zrejmé, že vzhľadom na zánik bezpodielového
spoluvlastníctva strán konania ku ktorému došlo dňa 12.5.2011 k uzavretiu dohody o vyporiadaní
BSM mohlo dôjsť do troch rokov od uvedeného dátumu, to znamená, do 12.5.2014. Nakoľko dohoda
o vyporiadaní BSM medzi stranami konania (č.l. 4-8 spisu) bola uzavretá až dňa 10.12.2015, predmetná
dohoda je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ s poukazom na jej rozpor so skôr

uvedeným ustanovením § 149 ods. 4 OZ.

22. Okrem skôr uvedenej absolútnej neplatnosti právneho úkonu, t.j. skôr uvedenej dohody uzavretej
medzi stranami konania je zrejmé, že v zmysle článku III písm. c dohody, o vyporiadaní BSM
nevyplýva jednoznačne, jasne a konkrétne vymedzený záväzok, resp. záväzky žalovanej vo vzťahu
k vyporiadavaným pasívam patriacim do zaniknutého BSM bývalých manželov t.j. strán sporu vo vzťahu

k žalobcovi, ktorý by bol nepochybne identifikovaným právnym dôvodom svojho vzniku, konkrétnym
určeným veriteľom, výškou zostatku spoločného dlhu manželov ku dňu zániku BSM, ktorý pri rozvode
manželstva splácal, resp. splatil žalobca zo svojich výlučných prostriedkov z ktorého by bolo možné
vyvodiť konkrétny záväzok žalovanej voči žalobcovi. Taktiež nie sú v zmysle článku II bod 2 písm. a
– h jednoznačne identifikované a označené pasíva patriace do BSM v spornej dohode to znamená

označené dostatočne určitým a nezameniteľným spôsobom. To znamená, že v predmetnej dohode nie
je obsiahnutý prejav vôle žalovanej ako dlžníka smerujúci k uznaniu určitého záväzku tak, aby nevznikali
dôvodné pochybnosti o určitosti a zrozumiteľnosti jej prejavu vôle.

23. Z dôvodu nedostatku určitosti a zrozumiteľnosti v zmysle § 37 ods. 1 OZ je dohoda uzavretá medzi

stranami sporu o vyporiadaní BSM v zmysle čl. II ods. 2, čl. III písm. B, C, v predmetných častiach
neplatným právnym úkonom, avšak v spojení s § 41 OZ a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
30 Cdo 952/2002 na ktoré poukázal krajský súd v rámci svojho rozhodnutia, neplatnosť časti dohody
o vyporiadaní BSM nemožno oddeliť od jej ostatného obsahu a preto v zmysle § 41 OZ je predmetná
dohoda uzavretá medzi stranami sporu o vyporiadaní BSM neplatná ako celok. Z neplatného právneho

úkonu súd nemohol žalobcovi priznať nárok a preto žalobu zamietol.

24. S poukazom na skôr uvedené súd rozhodol v zmysle výroku I tohto rozsudku.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 3 CSP súd priznal úspešnej v spore žalovanej nárok na náhradu

prvoinštančných a odvolacích trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady
trov prvoinštančného odvolacieho konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.