Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. september 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14Csp/177/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116225946
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2116225946.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, vo veci žalobcu:

A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXX, zastúpený: Sidor a partneri, s.r.o., so sídlom
Železničná 4/A, Hlohovec, IČO: 52 635 970, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený
názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpený: Beňo & partners
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, Poprad, IČO: 44 250 029, o
určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.11.2016 pôvodne domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd určil, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 6610500801 uzatvorená medzi
žalobcom a žalovaným dňa 5.11.2015 je neplatná, eventuálne, že úver poskytnutý na základe Zmluvy
o úvere č. 6610500801 zo dňa 5.11.2015 je bezúročný a bez poplatkov.

2. Žalobca odôvodnil svoju žalobu tým, že dňa 5.11.2015 uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného,
spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 6610500801, na

základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý bezúčelový úver vo výške 1.500 eur, s počtom mesačných
splátok 60, výškou splátky 41,87 eur, výškou úrokovej sadzby 25,00 %, RPMN 24,99 % a celkovou
čiastkou splatnou dlžníkom 2.512,20 eur. Uvedená zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti,
keď v zmluve nie je uvedený spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky podľa § 9
ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobcovi síce bol následne doručený splátkový kalendár,
tento však nie je súčasťou zmluvy, spotrebiteľovi tak pri podpise zmluvy tieto údaje neboli známe. V
zmluve ďalej nie je dojednaná konečná splatnosť úveru, pričom nestačí jej uvedenie len mesiacom a

rokom. Zmluva neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy, keď údaj, že zmluva trvá do splatenia všetkých
záväzkov, je nedostatočný. Absencia týchto údajov v zmluve o úvere spôsobuje, že v zmysle § 11
ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Výška úrokovej sadzby uvedená v zmluve nezodpovedá výške priemernej úrokovej miery z úverov
peňažných ústavov v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Pre podobné typy úverov bola so začiatočnou
fixáciou úrokovej sadzby v novembri 2015 priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby vo výške 10,34
% oproti v zmluve dohodnutej ročnej úrokovej sadzbe úveru 25,00 %, čo je viac ako dvojnásobok

priemernej hodnoty v bankách, takže dohodnutá výška úrokovej sadzby je v rozpore s dobrými mravmi,
ide teda o absolútne neplatný právny úkon. Nakoľko ide o neplatné zmluvné dojednanie, treba naň
nahliadať akoby vôbec nebolo obsahom zmluvy, takže zmluva neobsahuje určenie výšky úrokovej
sadzby. Žalobca poukázal aj na to, že žalovaný pri poskytovaní úveru ako veriteľ nekonal s odbornoustarostlivosťou, keď nepreveroval úverovú bonitu žalobcu, čo v zmysle § 7 ods. 1 zákona znamená hrubé
porušenie jeho povinnosti. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. 6610500801 zo dňa 5.11.2015.

3. Žaloba spolu so všetkými prílohami bola žalovanému doručená dňa 3.8.2017. Žalovaný sa k nej
vyjadril podaním doručeným súdu dňa 5.9.2017, pričom navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že zmluva
obsahuje všetky podstatné obsahové náležitosti tak, ako to ukladá zákon. Namietol, že žalobca nemá
naliehavý právny záujem na určení, že zmluva je neplatná, prípadne bezúročná a bez poplatkov,

pretože prednosť má žaloba na plnenie, v rámci ktorej by sa ako otázka predbežná riešila prípadná
neplatnosť, alebo bezúročnosť úveru. Neexistuje právo žalobcu, ktoré by mohlo vyť ohrozené v závislosti
od rozhodnutia o určení bezúročnosti predmetnej pôžičky. Taktiež nemožno v danej veci označiť
právne postavenie žalobcu ako neisté, pre ktoré by mohol byť v závislosti od rozhodnutia vo veci
samej vystavený konkrétnej ujme. Vo vzťahu k predmetnej zmluve žalovaný súdu predložil prehľad
úhrad, z ktorého vyplýva, že žalobca neuhradil žalovanému ani len poskytnutú mu istinu, keď celkovo

uhradil len sumu 268,56 eur, takže ani z uvedeného dôvodu nemá naliehavý právny záujem na určení
bezpoplatkovosti, resp. bezúročnosti úveru. Pokiaľ ide o tvrdenie, že zmluva neobsahuje podstatné
náležitosti, žalovaný bol toho názoru, že priamo v zmluve je uvedená tak výška, počet, ako aj termíny
splátok, keď všetky tieto údaje sú uvedené aj v splátkovom kalendári, ktorý tvorí súčasť zmluvy. Zákon
účinný v čase podpisu zmluvy nevyžadoval samostatné rozpísanie výšky, počtu a termínov splatnosti

úrokov, istiny a iných poplatkov. Pokiaľ sa jednou splátkou uhrádza istina aj úrok, nemá rozlišovanie
danej splátky žiadny význam. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15, v
zmysle ktorého sa za zmluvu o úvere bez úrokov a bez poplatkov bude považovať len taká zmluva,
ktorá neobsahuje tieto náležitosti, ale len za podmienky, ak v absentujúcej náležitosti ide o okolnosť,
ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, čo nie je

daný prípad, pretože v zmluve bola uvedená celková suma pôžičky. Vo vzťahu k tvrdenej absencii
konečnej splatnosti úveru žalovaný uviedol, že v predmetnej zmluve o pôžičke je v článku V. jasne
a zrozumiteľne uvedený počet splátok 60, ďalšie splátky splatné vždy 20. dňa v mesiaci a termín
konečnej splatnosti mesiacom a rokom 11/2020. Z dikcie ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona
o spotrebiteľských úveroch nevyplýva povinnosť uvádzať termín konečnej splatnosti vo formáte deň,

mesiac a rok. Pokiaľ je v predmetnej zmluve o pôžičke a zmluvných podmienkach, ktoré sú súčasťou
zmluvy, uvedený počet splátok, ako aj ich termíny splatnosti, vychádzajúc z počtu splátok a ich splatnosti
je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti je zhodný s dátumom splatnosti konečnej (poslednej)
splátky a teda konečná splatnosť je uvedená zrozumiteľne a určito. Vo vzťahu k námietke neprimeranej
výšky úrokovej sadzby, RPMN a priemernej hodnoty RPMN žalovaný uviedol, že úrok vo výške 25,00

% nie je v rozpore so zákonom ani s dobrými mravmi. V čase podpisu zmluvy o pôžičke, bolo
jediným platným zákonným ustanovením limitujúcim výšku odplaty za poskytnutý úver, ustanovenie
§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov
spotrebiteľskou zmluvou nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom
trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. V nadväznosti na toto ustanovenie je potrebné

odplatu dojednanú v zmluve o pôžičke porovnávať s údajom RPMN zverejneným NBS, pričom za
hlavný parameter neprijateľnosti výšky odplaty je potrebné posudzovať podstatné prevyšovanie obvyklej
odplaty, čo predstavuje niekoľkonásobné prekročenie výšky odplaty za ostatné finančné produkty, ktoré
veritelia poskytovali v mieste a čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke. V rozhodnom čase pre uzavretie
zmluvy o pôžičke existoval vykonávací predpis, nariadenie vlády č. 141/2014 Z.z., ktoré stanovuje

najvyššie prípustnú výšku odplaty ako dvojnásobok priemernej RPMN bánk a pobočiek zahraničných
bánkprejednotlivétypynovoposkytnutýchspotrebiteľskýchúverov.Včaseuzatvoreniazmluvyopôžičke
bolo RPMN spotrebiteľských úverov bánk vo výške 13,50 %, čo by v nadväznosti na dikciu novej právnej
úpravy znamenalo, že najvyššia prípustná odplata pri takejto finančnej službe by bola vo výške 27,00
%. Preto pri aplikácii novej právnej úpravy odplata dojednaná v zmluve vo výške 25,00 % nemôže byť

v rozpore s dobrými mravmi.
Žalovaný doplnil svoje vyjadrenie podaním doručeným súdu dňa 12.6.2019, v ktorom vo vzťahu
k namietanej absencii náležitostí zmluvy, najmä pokiaľ ide o údaj o výške, počte a termínoch splátok
istiny, poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/211/2017 zo dňa 23.4.2018, v ktorom dovolací súd
dospel k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov

žiadať,abyvnichuvádzalipresnýrozpissplátoksamostatnevovzťahunaistinu,úrokapoplatky,pretože
pojem výška splátok v ustanovení § 9 ods. 2 písm. k) zákona len spresňuje, čo všetko splátka úveru
zahrňuje. V súvislosti s týmto záverom teda nie je potrebné, aby zmluva obsahovala vnútornú skladbu
anuitnej splátky. Žalovaný k vyjadreniu pripojil Prehľad splátok a úhrad žalobcu, Súhrnné informácieo údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za
2. štvrťrok 2015

4. Žalobca dňa 25.5.2021doručil súdu podanie, ktorým doplnil žalobu vyjadrením, že žalovaný nekonal
s odbornou starostlivosťou, čím porušil svoje povinnosti uložené mu ustanovením § 7 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z.z. Toto ustanovenie ukladá veriteľovi povinnosť poskytnúť v dostatočnom časovom
predstihu pred uzavretím zmluvy opis hlavných vlastností ponúkaného úverového produktu. Zákonnú
povinnosť splní veriteľ prostredníctvom formuláru, ktorý sprehľadní podmienky získania úveru. Formulár

o zmluvných podmienkach ponúkaného úverového produktu však žalovaný adresoval žalobcovi zjavne
nie v dostatočnom predstihu pred uzatvorením zmluvy, keď bol formulár predložený žalobcovi na
podpis v rovnaký deň ako došlo k uzatvoreniu zmluvy, t.j. 5.11.2015. Pri získavaní informácií za
účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa veriteľ vychádza nielen z informácií dodaných
spotrebiteľom, ale aj z informácií z iných dostupných zdrojov. Žalobca zároveň žiadal pripustiť zmenu
žalobného petitu tak, že sa domáhal určenia, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 6610500801

zo dňa 5.11.2015 je bezúročná a bez poplatkov. O zmene žaloby súd rozhodol uznesením č.k.
14Csp/177/2016-70 zo dňa 4.11.2021, právoplatným dňa 15.12.2021.

5. Žalovaný, reagujúc na výzvu súdu na preukázanie spôsobu, akým preveroval úverovú bonitu žalobcu,
dňa 30.12.2021 doručil vyjadrenie v ktorom uviedol, že žalovaný ako veriteľ, pred uzavretím zmluvy

posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalobcu splácať spotrebiteľský úver, pričom bral najmä
do úvahy dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru a príjem
spotrebiteľa. Žalovaný v súlade s § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch požiadal žalobcu ako
spotrebiteľa,abyuviedolúplne,presneapravdivoinformácieovýškejehoskutočnéhoreálnehopríjmu,o
zdroji jeho príjmov, rodinnom stave, počte vyživovaných detí. Žalobca pred uzatvorením zmluvy uviedol,

že je ženatý, má jednu vyživovaciu povinnosť, je zamestnaný a má čistý príjem vo výške 860 eur a
uviedol svoje mesačné finančné výdavky vo výške 20 eur a iné mesačné výdavky vo výške 25 eur.
Žalovaný si príjem žalobcu overil dopytom do Sociálnej poisťovne a v rámci preverenia jeho nákladov
bol vykonaný dopyt do nebankového registra klientskych informácií, výsledkom ktorého bolo zistenie, že
žalobca má v tomto registri zistené celkové mesačné splátky v celkovej výške 147 eur. Životné minimum

platné v čase posudzovania žiadosti na dospelú osobu bolo vo výške 198,09 eur a na 1 vyživovanú
osobu vo výške 90,42 eur. Pre účely odborného určenia schopnosti splácať, došlo k porovnaniu príjmov
žalobcu 860 eur a jeho výdavkov, pričom výsledkom tohto posúdenia bolo schválenie žiadaného úveru,
keďže žalobcovi ostalo na splácanie žiadanej splátky vo výške 44,76 eur a ostali mu aj prostriedky na
jeho ďalšie osobné výdavky spolu vo výške 399,49 eur. Žalovaný spolu s vyjadrením súdu predložil

Výpis z registra klientskych informácií zo dňa 5.11.2015.

6. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní poukázal na to, že žalobca mal pred poskytnutím
predmetného spotrebiteľského úveru uzatvorených ďalších viac ako 25 úverov, ktoré riadne splácal a
preto žalovaný nemal dôvod spochybniť jeho schopnosť splatiť poskytnutý úver. Z týchto úverov mal

žalobca 24 úverov už splatených a asi tri mal ešte aktívne, ktoré si však v čase uzavretia predmetnej
zmluvy o úvere riadne splácal. Preto mal žalovaný za to, že si splnil svoje zákonné povinnosti, pri
poskytnutí úveru konal s odbornou starostlivosťou a nedopustil sa hrubého porušenia povinnosti podľa
§ 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

7. Okresný súd Trnava vyhlásil vo veci rozsudok č.k. 14Csp/177/2016-153 zo dňa 24.3.2022, ktorý
odvolací súd v dôsledku podania odvolania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Podľa § 290 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor je spor medzi
dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou

zmluvou.

9. Podľa § 297 veta prvá CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.

10. Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsaslistinnýmidôkazmioznačenýmiapredloženými

sporovými stranami, najmä však so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 6610500801 zo dňa 5.11.2015,
s Prehľadom splátok a úhrad žalobcu, so Súhrnnou informáciou o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 2. štvrťrok 2015, s Výpisom z
registra klientskych informácií zo dňa 5.11.2015, výsluchom žalovaného a zistil nasledovný skutkovýstav veci, na základe ktorého rozhodol v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku
na pojednávaní v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý mal predvolanie na pojednávanie
doručené, na pojednávanie sa nedostavil, pričom svoju neúčasť riadne a včas ospravedlnil a súhlasil

s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

11. Právny predchodca žalovaného, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ a žalobca
ako dlžník uzavreli dňa 5.11.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 6610500801, na základe ktorej
sa predchodca žalovaného zaviazal poskytnúť žalobcovi úver vo výške 1.500 eur, ktorý sa žalobca

zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach vo výške 44,76 eur, s dátumom splatnosti prvej splátky úveru
20.12.2015, s termínom konečnej splatnosti 11/2020, s mesačnou periodicitou splácania úveru k 20. dňu
mesiaca, s RPMN 24,99 %, s ročnou úrokovou sadzbou 25,00 % a s celkovou výškou nákladov v sume
1.012,20 eur. Predchodca žalovaného poskytol žalobcovi sumu 1.500 eur, pričom žalobca na zmluvu
zaplatil celkom sumu 268,56 eur. Predčasná splatnosť úveru vyhlásená nebola.

12. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

13. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkáchprespotrebiteľovvzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy(ďalejlen„ZoSÚ“),spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

17. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,

príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

18. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľ je povinný poskytnúť
veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z

príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

19. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), i), j), l) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

20. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský

úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa.

21. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za

bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

22. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

23. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

24. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca a právny predchodca žalovaného dňa 5.11.2015 uzavreli
zmluvu o úvere. Nebolo sporné ani to, že žalobcovi bola poskytnutá zo strany predchodcu žalovaného
suma 1.500 eur a žalobca na zmluvu zaplatil celkom sumu 268,56 eur, pričom úver doposiaľ splatený
nebol, tiež ani to, že nebola vyhlásená predčasná splatnosť úveru.

25. Právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou zmluvou je právnym vzťahom
založenýmspotrebiteľskouzmluvouajenevyhnutnéposudzovaťhonielenpodľapríslušnýchustanovení
Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010 Z. z.), keďže

žalovaný pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalobca
vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu
zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má
potom špeciálna právna úprava, ktorou je Zákon o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný

zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzovať podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a
zákona o ochrane spotrebiteľa.

26. Predmetná zmluva o úvere má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia §

2 písm. d) ZoSÚ, keď na základe uzatvorenej zmluvy právny predchodca žalovaného poskytol žalobcovi
spotrebiteľský úver a žalobca sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené
zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Preto

súd pristúpil ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy aby zistil, či zmluva v rozpore s
týmto ustanovením § 9 ods. 2 ZoSÚ niektoré podstatné náležitosti neobsahuje.27. Súd sa zaoberal námietkou žalobcu, že zmluva o úvere, uzavretá medzi právnym predchodcom
žalovaného ako veriteľom a ním ako dlžníkom, nemá podstatné náležitosti, v dôsledku nedostatku
ktorých, je potrebné zmluvu o úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobca bol toho názoru,

že v zmluve absentuje výška splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako aj presný rozpis ako sa bude
splátka započítavať na istinu, úroky a poplatky, dojednanie o konečnej splatnosti úveru a o dobe trvania
zmluvy, výška úrokovej sadzby bola dojednaná v rozpore s dobrými mravmi a že predchodca žalovaného
nepreveril úverovú schopnosť spotrebiteľa.

28. V predmetnom konaní medzi stranami nebolo sporné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má
všeobecné náležitosti podľa Občianskeho zákonníka. Sporným nebolo ani to, že vymedzuje tiež celkovú
výšku úroku, výšku mesačnej splátky, počet splátok a termíny splátok. Všetky tieto náležitosti vyplývali
priamo zo samotnej zmluvy o úvere. Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili
pôvodný veriteľ a žalobca, obsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a ich
presný rozpis, je potrebné mať na zreteli, že pri posudzovaní náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere

v zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ, rozhodovacia prax súdov prešla určitým vývinom, výsledkom ktorého je záver,
že nemožno od dodávateľov žiadať, aby v zmluvách o úvere uvádzali presný rozpis splátok po častiach,
samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Eurokonformný výklad uvedeného ustanovenia zákona
umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné
vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej

splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného
ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení
informáciu, aká časť bude v tej ktorej splátke, výška ktorej je konštantná, pripadať na istinu, úrok a iné
platby. Pokiaľ predmetné zákonné ustanovenie uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu možno dospieť k záveru, že

toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Ako vyplýva priamo zo Zmluvy o úvere, ktorá
je predmetom konania, uvedené údaje o výške splátky, počte a aj termíne splatnosti jednotlivých splátok,
obsahuje. Súd preto v zmysle vyššie citovaného vysvetlenia, z dôvodu nedostatku rozpisu jednotlivých
splátok na istinu, úroky a iné poplatky, nepovažoval úver za bezúročný a bez poplatkov.

29. V súvislosti s tvrdenou absenciou dojednania konečnej splatnosti úveru v zmluve, sa súd s názorom
žalobcu, že tento údaj v zmluve chýba, nestotožnil. V predmetnej zmluve je jasne uvedený počet splátok
60, je určená mesačná periodicita splátok, splatnosť jednotlivých splátok vždy do 20. dňa v mesiaci a ako
termín konečnej splatnosti uvedenie mesiaca a roku 11/2020. Z týchto údajov je potom zrejmá konečná
splatnosť úveru, keď je zrozumiteľne uvedený 11. mesiac v roku 2020, čo pri znalosti splatnosti splátky

v rámci mesiaca uvedením 20. dňa, je možné vyvodiť, že konečná splatnosť úveru bola 20.11.2020.
Samotné ustanovenie §-u 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch uvádza, že zmluva o
spotrebiteľských úveroch má obsahovať termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, pričom v
zákonnom ustanovení nie je priamo uvedené, že má tak byť uvedené presným označením dňa, mesiaca
a roku. Súd teda vychádzal z údajov uvedených priamo v zmluve (počet splátok, termín ich splatnosti)

pričomdospelkzáveru,žeúdajokonečnejsplatnostiúverujeuvedenýdostatočnezrozumiteľneaurčito.
Žalobca aj v samotnom odvolaní namietal, že pokiaľ ide o údaj o konečnej splatnosti úveru, nepostačuje,
ak je spotrebiteľ povinný si odvodzovať takýto údaj alebo informáciu z iných ustanovení zmluvy. S týmto
názorom žalobcu sa súd nestotožňuje keď bol toho názoru, že spotrebiteľ si údaj o konečnej splatnosti
nemusí žiadnym zložitým spôsobom odvodzovať z iných ustanovení zmluvy. Zmluva obsahuje dostatok

informácií k tomu, aby aj spotrebiteľovi s priemernými znalosťami bolo bez akýchkoľvek pochybností
zrejmé, kedy nastane termín konečnej splatnosti úveru. Zmluva obsahuje údaj o konečnej splatnosti,
a je vyjadrený tak, že nastane v 11/20. Jediné, čo si musí spotrebiteľ v tejto súvislosti odvodiť je, že
pričlení k číslom označenému mesiacu v rámci roku 2020 jeho menovité označenie a zistí, že sa jedná
o november 2020. V ktorý deň nastane konečná splatnosť vyplýva taktiež z údaju uvedeného priamo

v zmluve, ktorá jednoznačne obsahuje údaj o tom, že splatnosť jednotlivých splátok je vždy k 20. dňu
v mesiaci.

30. Súd sa ďalej zaoberal aj námietkou žalobcu, že v zmluve dojednaná výška úrokovej sadzby
je neprijateľne vysoká a teda je v rozpore s dobrými mravmi. Pojem dobré mravy Občiansky

zákonník nedefinuje, jednak preto, že podliehajú spoločenskému vývoju ako aj preto, že vo všetkých
jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti možno hovoriť o pravidlách morálneho
charakteru všeobecne platných v spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť,
ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to teda súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel anoriem v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám, možno
potom označiť za činnosť proti dobrým mravom. Podľa ustanovenia §-u 1a ods. 1 nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase poskytnutia úveru, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov

spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa §
1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Žalobca poukazoval na to, že v čase uzatvorenia
zmluvy bola priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby pre podobné typy úverov vo výške 10,34 % a
jeho dvojnásobok potom predstavuje výšku 20,68 %, čo je menej ako výška úrokovej sadzby dohodnutá
v zmluve. Žalovaný poukazoval na to, že v nadväznosti na dikciu právnej úpravy, by najvyššia prípustná

odplata pri takejto finančnej službe v čase uzavretia zmluvy bola vo výške okolo 27,00 %. Vychádzal
pri tomto svojom tvrdení z informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami
v 2. štvrťroku 2015, ktorú súhrnnú informáciu súdu predložil spolu so svojim vyjadrením k žalobe zo dňa
4.9.2017,ktorévyjadreniespolusinformáciouboložalobcovidoručené.Akjepotomodplatadojednanáv
zmluve vo výške 25,00 %, vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že takto dojednaná odplata
nie je v rozpore s dobrými mravmi, keď jej výška je v rozmedzí maximálne prípustnej výšky odplaty, ktorú

bolo v zmysle platnej právnej úpravy možné v čase uzatvárania predmetnej zmluvy možné dohodnúť.

31. Súd sa zaoberal aj žalobcom uvádzaným nedostatkom zmluvy, ktorým malo byť neoverenie
úverovej schopnosti spotrebiteľa úver splácať. Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom

berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru, pričom za hrubé porušenie povinnosti
sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o
spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. Ako je zrejmé zo samotnej

zmluvy, žalobca v zmluve uviedol podstatné skutočnosti potrebné pre možnosť tohto posúdenia keď
uviedol kde je zamestnaný a uviedol údaje aj o svojom osobnom stave, počte vyživovacích povinností
a výške svojich podstatných výdavkov. Žalovaný v konaní predložil dôkaz o tom, ako a na základe
čoho posudzoval spôsobilosť žalobcu ako dlžníka splácať úver, keď skutočnosti uvádzané žalobcom
si overil dopytom do Sociálnej poisťovne a dopytom do nebankového registra klientskych informácií a

porovnal príjmy žalobcu a jeho výdavky, čím došlo k splneniu si jeho zákonnej povinnosti uloženej mu
v rámci skúmania schopnosti dlžníka poskytnutý úver splácať. Súd mal v danej veci za to, že žalovaný
úverovú schopnosť žalobcu ako spotrebiteľa riadne preveril, keď v konaní hrubé porušenie povinnosti
žalovaného, konať pri poskytovaní úveru s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona, nebolo
preukázané. Súd tu zároveň poukazuje aj na to, že ak by aj túto svoju povinnosť nesplnil, v zmysle prvej

vety ustanovenia §-u 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, by tento nedostatok mal za následok
len to, že veriteľ by nebol oprávnený vyžadovať jednorazové splatenie úveru, k čomu v danom prípade
ani nedošlo, ako to v konaní medzi stranami sporné ani nebolo. Bezúročnosť úveru v zmysle druhej
vety §-u 11 ods. 2 zákona spôsobí až hrubé porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, čo
v danej veci nebolo preukázané, keď skutočnosť, že by žalovaný ako veriteľ vôbec žiadnym spôsobom

nezisťoval schopnosť spotrebiteľa poskytnutý úver splácať, netvrdil ani samotný žalobca a toto v konaní
teda sporným ani nebolo.

32. Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval žalobu za nedôvodnú, keď nebol preukázaný
taký nedostatok podstatných náležitostí zmluvy, ktorý by spôsoboval bezúročnosť a bezpoplatkovosť

poskytnutého úveru. Vzhľadom na záver, ku ktorému súd dospel, súd žalobu vo výroku I. ako nedôvodnú
zamietol,keďnedospelkzáveru,žepreabsenciužalobcomnamietanýchobsahovýchnáležitostízmluvy,
by sa na túto malo nahliadať ako na zmluvu bez úrokov a bez poplatkov.

33. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.36. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, čo v konečnom dôsledku znamená
jeho nárok voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100 %, o čom
súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. V konaní nebol pritom tvrdený a súd sám nezistil dôvod na aplikáciu

ustanovenia § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).