Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. júl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/74/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123471511
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Dubovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6123471511.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek

senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o.,
IČO: 50 496 166, so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, právne zast. ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o.,
IČO: 36 864 455, so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa,
a. s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, o zaplatenie
82,02 eur, s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV
č.k. 1C/9/2024-118 zo dňa 29.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi

82,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 82,02 eur od 16.10.2023 do
zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu (výrok I.), ktorou sa žalobca od
žalovaného domáhal zaplatenia sumy 82,02 eur s prísl. a priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.).

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 788 ods. 1, § 797 ods. 2 a § 442
ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ust. § 4 ods.
2 písm. b), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon č. 381/2001 Z.z.“) a vecne tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal nároku na zaplatenie
žalovanej sumy titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla vo forme účelne vynaložených nákladov na
prenájom náhradného motorového vozidla podľa Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XXXX/

XXXX zo dňa 14.08.2023 (ďalej len „Zmluva o nájme náhradného vozidla“), na základe ktorej prenajal
žalobca poškodenému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, B. (ďalej aj len ako „poškodený“) náhradné
motorové vozidlo (ďalej len „náhradné motorové vozidlo“). Súd prvej inštancie uviedol, že skutkový
stav, ktorý strany tvrdili, nebol sporný a z predložených dôkazov vyplynulo, že došlo k dopravnej
nehode dňa 07.08.2023 v B., pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle poškodeného
(ďalej len „dopravná nehoda“ alebo „poistná udalosť“) prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo
povinne zmluvne poistené u žalovaného, že poškodený nechal svoje poškodené motorové vozidlo

odviesť do autoservisu a došlo k uzatvoreniu Zmluvy o nájme náhradného vozidla. Po ukončení doby
trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXXX, splatnú dňa
02.09.2023, na sumu 280,02 eur s DPH, za 5 dní t.j. za dobu užívania náhradného vozidla. Poškodený
odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému na žalobcu a vzájomným započítanímpohľadávky poškodeného s pohľadávkou žalobcu, vznikla žalobcovi voči žalovanému pohľadávka vo
výške 280,02 eur s DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného
na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola

postúpená poškodeným. Žalovaný dňa 02.10.2023 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 198 eur
a v oznámení o poistnom plnení žalovaný informoval poškodeného, že neposkytol poistné plnenie za
neprimerane účtovanú dennú sadzbu prenájmu náhradného vozidla. Žalobca mal za to, že žalovaný
postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne, neposkytol
žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu, a preto je žalobca aktívne

vecne legitimovaný na uplatňovanie dlžnej sumy, ktorá predstavuje rozdiel medzi nákladmi na nájom
náhradného vozidla a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného. Argumentoval tým, že
nemôžebyťnaujmupoškodeného,žeztitulupoistnejudalosti,ktorúnespôsobil,muselvynaložiťnáklady
za nájom náhradného motorového vozidla a nemožno od neho spravodlivo očakávať, že po dobu,
po ktorú sa jeho poškodené vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere,
že namiesto auta začne cestovať pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy. Žalovaný

poukazoval na to, že z povinného zmluvného poistenia (ďalej len „PZP“) má síce poistený právo,
aby poisťovňa za neho nahradila poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody
špecifikované v ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., ale faktúra predložená žalobcom nepreukazuje
uplatnený nárok a nie je možné ju bez ďalšieho považovať za vyčíslenie skutočnej škody. Súd prvej
inštancie posudzoval uplatnený nárok ako nárok na náhradu škody podľa Občianskeho zákonníka a

zákona č. 381/2001 Z.z. a uviedol, že sporný medzi stranami bol rozsahu náhrady škody, keď žalobca
považoval za nutné a účelné vynaložené náklady na prenájom náhradného vozidla vo výške 50 eur/
deň, žalovaný len vo výške 33,60 eur/deň. Žalobca ako dôkaz predložil cenník spoločnosti Specialy,
z ktorého vyplynulo, že pri prenájme vozidla D. E. C. je cena prenájmu vo výške 50 eur s DPH/deň a
pri prenájme vozidla D. E. F. je cena prenájmu vo výške 60 eur s DPH/deň. Požičovné týchto vozidiel

pri prenájme na 2-7 dní je 30 eur s DPH/deň, resp. 33 eur s DPH/deň a z ponuky vozidiel na portáli
iRent vyplynula pri týchto vozidlách cena 47,60 eur s DPH/deň, resp. 55,93 eur s DPH/deň; ceny za
dlhšiu dobu prenájmu na tomto portáli žalobca súdu prvej inštancie nepredložil. Žalovaný ako dôkaz
súdu prvej inštancie predložil cenníky spoločností pôsobiacich v Košiciach, a to spoločnosti MK car, u
ktorej je denný nájom vozidla D. E. pri nájme na 4-7 dní vo výške 31 eur/deň, spoločnosti Sa-cars s

ponukou vozidla D. E. za 30,60 eur/deň a spoločnosti Prestige-SK s ponukou vozidla D. E. za cenu
27,30 eur/deň. Súd prvej inštancie mal na základe zisteného skutkového stavu a zákonných ustanovení
za to, že žaloba nie je dôvodná a z vyššie uvedených dôkazov vyplynulo, a to aj z dôkazov predložených
žalobcom, že priemerná denná sadzba nájomného porovnateľného vozidla za porovnateľný čas nájmu
je vo výške 30 eur. Podľa konajúceho súdu žalobca neuviedol žiadne osobitné okolnosti daného prípadu,

ktoré by odôvodňovali podstatne vyššiu cenu nájmu 50 eur/deň ako primeranú a nepredložil ani žiadne
dôkazy.Včestnomprehlásenípoškodenéhopodľasúduprvejinštancieneboliuvedenéžiadnekonkrétne
skutočnosti, ktoré by zdôvodňovali, prečo by vyhľadanie prenájmu vozidla za cenu okolo 30 eur/deň
malo pre osobu poškodeného predstavovať neprimeranú záťaž a bolo na žalobcovi, aby vyššiu cenu
prenájmu riadne zdôvodniť a prípadne aj preukázal dôkazmi. Súd prvej inštancie neprijal argument

žalobcu, že pre posúdenie sporu bolo podstatné iba to, že prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný
a že ho nezavinil poškodený a žalovaný správne argumentoval, že mu nemôže byť na ťarchu, ak si
poškodený vyberie prenájom náhradného vozidla za neprimerane vysokú cenu bez toho, aby na to
existovali akékoľvek objektívne dôvody. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí prihliadal aj na správnosť
argumentácie žalovaného, ktorá bola podporená judikatúrou najvyšších súdnych autorít, na ktorú sa

odvolával a na ktorú súd pri rozhodnutí aj prihliadal. I keď podľa neho v prípade Najvyššieho súdu
Českej republiky (ďalej len „NS ČR“) nejde o ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v
zmysle čl. 2 základných princípov zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) je
podľasúduprvejinštancietakátojudikatúravovšeobecnostiprijímanáaakceptovaná,pokiaľvychádzaz
obdobného hmotnoprávneho základu. Súd prvej inštancie uzavrel, že náklady na prenájom náhradného

vozidla za cenu vyššiu ako 33,60 eur/deň neboli nutné ani účelné a pre absenciu príčinnej súvislosti
medzi škodovou udalosťou a takýmito neúčelnými nákladmi nevznikla žalovanému povinnosť k náhrade
škody, preto súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania
rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal vo
veci celkový úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu; o výške náhrady súd prvej

inštancie rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, t.j. že súd prvej inštancie jej nesprávnym procesnýmpostupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v
celom rozsahu vyhovel. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, keď dospel k záveru, že žalobcom účtované denné nájomné nezodpovedá priemernej dennej
sadzbe nájomného porovnateľného vozidla za porovnateľný čas nájmu, poukázal pritom na určujúcu
skutočnosť, kedy bol poškodený nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za poškodené vozidlo

v dôsledku poistnej udalosti, ktorú zavinil klient žalovaného, ktorý stav nemožno považovať za akt
jeho dobrovoľného rozhodnutia a slobodného vôľového konania, keď poškodený tak riešil iba dôsledky
poistnej udalosti a nepriaznivý stav. Žalobca opätovne poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax súdov,
podľa ktorej poškodený nemá povinnosť hľadať po dopravnej nehode najlacnejšiu požičovňu, skúmať
a porovnávať podmienky za ktorých sa požičiavajú automobily u jednotlivých poisťovní resp. požičovní
a že za skutočnú škodu treba považovať nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo a nie

individuálne výpočty poisťovne o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom
okruhu požičovní prostredníctvom internetu (rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015,
sp. zn. 2Cob/134/2014). Žalobca uviedol, že rozsah škody určuje ust. § 442 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk a podľa ustálenej judikatúry sa skutočnou
škodou rozumie ujma predstavujúca zmenšenie majetku poškodeného, ktorá je objektívne vyjadriteľná

peniazmi; za skutočnú škodu sa považuje škoda, ktorá sa prejaví v majetkovej sfére poškodeného tým,
že došlo k zmenšeniu jeho majetku, predstavuje teda náklady vyjadrené v peňažnej forme, ktoré sú
potrebné na uvedenie do pôvodného stavu alebo náklady, ktoré boli navyše vynaložené v porovnaní so
stavom, ktorý tu bol bez škodnej udalosti. Žalobca poukázal aj na rozhodovaciu prax súdov, z ktorej je
zrejmé, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla, má byť akousi

formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu
zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanoviť
poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami
podľa podmienok, ktoré ponúkajú (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 13Cob/110/2017),
v ktorom prípade by išlo o neprimerané zaťažovanie poškodeného. Žalobca mal za to, že súd prvej

inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď pri rozhodovaní vychádzal z aritmetického priemeru resp.
individuálnych výpočtov žalovaného o možnej (predpokladanej) výške nájomného vo vybranom okruhu
požičovní prostredníctvom internetu, čo nemožno považovať za jediné východisko pri určovaní účelnej
ceny a poukázal na to, že pri dlhšom trvaní nájmu poskytujú niektoré požičovne zľavu z nájomného,
pričom je nutné prihliadať aj na to, že je rozdiel medzi prenájmom na vopred známe konkrétne obdobie

trvania nájmu a medzi prenájmom na neurčitú dobu, keď nie je zrejmé, ako dlho bude nájom resp. oprava
poškodeného vozidla a vybavenie poistnej udalosti trvať. Výšku denného nájomného za konkrétne
náhradné vozidlo vždy treba posudzovať jednotlivo s prihliadnutím na typ, kategóriu, výbavu, konkrétny
model, značku motorového vozidla, rok výroby resp. počet najazdených kilometrov poškodeného ako
aj prenajatého motorového vozidla. Žalovaný naopak podľa žalobcu neuniesol bremeno tvrdenia ani

bremeno dôkazu, nakoľko krátenie výšky denného nájmu adekvátne neodôvodnil a nevysvetlil, no
napriek tomu prvoinštančný súd v rozsudku uviedol, že vychádzal zo žalobcom predložených dôkazov,
pričom nezohľadnil skutočnosť, že denný nájom porovnateľných vozidiel v cenníkoch spoločnosti
Specialy začína práve na sume 50 eur s DPH resp. 60 eur s DPH, nevyhodnotil ani ďalšie žalobcom
predložené cenové ponuky z portálu iRent, z ktorých vyplýva nájomné za porovnateľné vozidlá v

obdobnej alebo vyššej výške ako bolo fakturované nájomné. Žalobca sa domnieval, že rozhodnutie
súdu prvoinštančného súdu je založené na nesprávnych skutkových zisteniach, čoho dôsledkom je tiež
nesprávne právne posúdenie veci. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti a predložené listinné dôkazy
v priebehu konania, mal žalobca aj naďalej za to, že žalobcom účtovaná výška denného nájomného
je cenou primeranou, a teda uplatnený nárok žalobcu nijako výrazne neprekračuje výšku obvyklej

ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase za porovnateľné osobné motorové vozidlo.
Namietal, že napadnutý rozsudok a jeho odôvodnenie je v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP, keďže z
neho nevyplýva posúdenie relevantných skutkových tvrdení a právnych argumentov žalobcu vo vzťahu
k napadnutej časti, ktorým konaním súdu prvej inštancie došlo súčasne k zásahu do práva žalobcu na
spravodlivý proces.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 19.02.2025, považoval napadnutý rozsudok
za vecne správny a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho
konania. Žalovaný sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nemôže byt' pripísané na ťarchužalovanému ako poisťovni, aby bol povinný preplácať akúkoľvek, aj neodôvodnene vysokú cenu
náhradného vozidla z dôvodu, že poškodený nezachová všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle
ust. § 415 Občianskeho zákonníka a nevyvinie ani minimálnu snahu o zabezpečenie si náhradného

vozidla za primeranú cenu. Žalovaný poukázal na to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal
existenciu mimoriadnych okolností, ktoré by odôvodňovali prenájom vozidla za neadekvátne vysokú
cenu a žalobcov argument o dĺžke opravy motorového vozidla a neschopnosť poškodeným ovplyvniť
dĺžku opravy nijak nesúvisí s prejednávanou vecou, nakoľko sporná nebola dĺžka nájmu, ale cena
denného nájmu. Žalobca podľa žalovaného do dnešného dňa neozrejmil, prečo je možné dopísať dobu

nájmu do nájomnej zmluvy (reálne to aj robí) až po skončení nájmu náhradného vozidla, ale nie je
možné dopísať zľavnenú cenu, ktoré vyjadrenia žalobcu postrádajú logiku. Žalobca podľa žalovaného
týmto spôsobom parazituje na systéme PZP, keď si, pod zámienkou nemožnosti zníženia denného
nájmu v závislosti od doby nájmu, účtuje neprimerane vysoké ceny za prenájom vozidiel, pričom
nepredložil žiaden dôkaz na podporu svojich tvrdení, že cena 50 eur/deň bola v danom čase primeraná
a obvyklá. Žalobca v konaní podľa žalovaného nepodložil fakt, na ktorý sa odvoláva, že cena nájmu sa

odvíja od výbavy alebo od počtu najazdených kilometrov, nepredložil ani svoje všeobecné obchodné
podmienky a už vôbec nie podmienky autopožičovní, na cenníky ktorých sa odvoláva. Žalovaný odkázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 7Cob/82/2023, ktorý zrušil rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok a vrátil vec na nové konanie, pretože mal
za to, že žalobca je ten, koho zaťažuje dôkazné bremeno preukázania obvyklosti cien nájmu obdobných

motorových vozidiel a že ním uplatnený nárok na úhradu je dôvodný. Z uvedeného pre žalovaného
vyplynulo, že žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol a súd prvej inštancie preto rozhodol správne,
keď žalobu v celom rozsahu zamietol. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval žalovaný za vecne
správne, dostatočne jasne a logicky odôvodnené, súd prvej inštancie správne posúdil skutkový stav a
na jeho základe správne rozhodol.

5. Žalobca v repliku zo dňa 11.06.2025 zotrval na svojich doterajších tvrdeniach, trval na tom, že suma
16,40 eur, čo predstavuje rozdiel medzi dohodnutým nájomným medzi žalobcom a poškodeným a tým,
čo považuje žalovaný za primeranú cenu, nemôže predstavovať sumu, ktorá by bola neprimeraná a
opäť zdôraznil, že poškodený bol nútený si prenajať náhradné vozidlo v dôsledku poistnej udalosti

zavinenej klientom žalovaného a odstraňoval pre neho vzniknutý nepriaznivý stav a poukázal na
rozhodnutie Okresného súdu v Žiline zo dňa 24.06.2022, sp. zn. 18Cb/50/2021, kde súd sa stotožnil s
argumentáciou žalobcu, že nie je povinnosťou poškodeného po škodovej udalosti vykonávať prieskum a
hľadať najlacnejšiu požičovňu. Žalobca namietal, že je podnikateľským subjektom, ponúka poškodeným
komplexné služby a podniká v súlade so zákonom, preto odmietol tvrdenia, že parazituje na systéme

PZP. Dodal, že podľa súčasnej judikatúry prenájom porovnateľného náhradného vozidla predstavuje
skutočnú škodu, ktorá poškodenému vznikla v dôsledku poistnej udalosti a nie individuálne výpočty
žalovaného o možnej výške nájomného, krátenie denného nájmu žalovaný adekvátne neodôvodnil
a nevysvetlil, neuniesol tak bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazu. Žalobca naďalej tvrdil, že
prvoinštančný súd nezohľadnil cenové ponuky o dennom nájme porovnateľných vozidiel spoločností

SpecialyazportáluiRent,ktoréžalobcapredložil,pričomžalobcomúčtovanávýškadennéhonájomného
vo výške 50 eur je cenou primeranou a obvyklou. Zopakoval, že napadnutý rozsudok a jeho odôvodnenie
je v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP a nepresvedčivé.

6. Žalovaný v odvolacej duplike zo dňa 07.05.2025 zotrval na tom, že svoje rozhodnutie súd prvej

inštancie dostatočne odôvodnil a považuje ho za vecne správne, že z rozhodnutia je jasné, z akých
skutočností vychádzal súd prvej inštancie pri určení adekvátnej ceny nájmu. Žalovaný mal za to, že
rozdiel v cenách nájmu vozidiel viac ako jednej tretiny ceny je markantný a možno ju označiť za
neprimerane vysokú, opakovane poukázal na prevenčnú povinnosť v zmysle ust. § 415 Občianskeho
zákonníka a súd prvej inštancie správne poznamenal, že žalobca bol povinný preukázať dôvodnosť

vyššej ceny nájmu. Zotrvával na svojom stanovisku, že žalobca využíva PZP, nabáda poškodeného, aby
sa nezaoberal cenou denného nájmu vozidla či obchodnými podmienkami, pretože nájom aj tak zaplatí
poisťovňa, nemá na svojej stránke zverejnené ani všeobecné obchodné podmienky ani cenník a uviedol
príklad spoločností pôsobiacich na slovenskom trhu, poskytujúcich podobné služby (SetCar sk, a.s. či
Francetech, s.r.o.), ktoré podľa neho neparazitujú na systéme PZP takým spôsobom, ako žalobca, ktorý

nemá verejne prístupné základné informácie, poškodených láka na skutočnosť, že náklady na nájom
náhradného vozidla bude znášať poisťovňa. Spomenuté spoločnosti majú na internetových stránkach
zverejnený cenník a cena denného nájmu sa postupne znižuje v závislosti od dĺžky nájmu, pričom podľa
žalovaného je aj žalobca schopný primerane ponížiť cenu denného nájmu v závislosti od dĺžky nájmu,avšak v snahe získať čo najväčší prospech zo systému PZP, takto nepostupuje. Žalovaný zotrval na
tom, že z dôkazov, ktoré predložil, jasne vyplýva, že poškodený si mohol porovnateľné vozidlo zapožičať
za priaznivejšiu cenu v inej autopožičovni a tvrdenia žalobcu o dennom nájme porovnateľných vozidiel

nie sú založené na pravde.

7. Žalobca sa viac k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a §

378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo
o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je podané dôvodne.

9. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca (ako postupník pohľadávky
poškodeného podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.08.2023 (ďalej len „Zmluva o postúpení

pohľadávky“)) sa žalobou domáhal od žalovaného ako poisťovne zaplatenia žalovanej sumy vo výške
82,02 eur s príslušenstvom, titulom náhrady škody podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b), § 15 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z.z. a ust. § 442 Občianskeho zákonníka na tom skutkovom základe, že dňa 07.08.2023
došlo k poistenej udalosti (dopravnej nehode) spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poisteného
v poisťovni žalovaného, a tým k vzniku škody na motorovom vozidle poškodeného, v dôsledku čoho

nebolo možné poškodené motorové vozidlo užívať v čase jeho opravy (5 dní) a počas doby nevyhnutnej
na opravu poškodeného motorového vozidla poškodený na základe Zmluvy o prenájme vozidla užíval
náhradné motorové vozidlo žalobcu za nájomné vo výške 50 eur/deň vrátane DPH a poplatku za
pristavenie vozidla v sume 30 eur, celkovo za nájomné vo výške 280,02 eur, pričom k zániku záväzku
poškodeného voči žalobcovi došlo započítaním pohľadávok dohodou v Zmluve o postúpení pohľadávky

(pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky žalobcom a pohľadávky
žalobcu na zaplatenie ceny nájmu náhradného motorového vozidla poškodeným). Vynaložené náklady
na prenájom náhradného motorového vozidla poškodeným ako aj náhradu škody žalovaný uznal len
čiastočne vo výške 198 eur. Nepriznaný rozdiel vo výške 82,02 eur si žalobca uplatnil v konaní.

10. Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť
v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

11. Podľa ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí

porušením právnej povinnosti.

12. Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

13. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo,
aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody .... b)
škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, ....

14. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.

Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

15. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal, že
náklady na prenájom náhradného motorového vozidla za cenu vyššiu ako 33,60 eur/deň boli nutné, ani

účelné a pre absenciu príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a takýmito neúčelnými nákladmi
nevznikla žalovanému povinnosť k náhrade škody, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

16. Odvolací súd prisvedčil odvolacej námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného
súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP v

otázke rozsahu náhrady škody. Predmetom postúpenia podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky bol v
danom prípade nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorý vznikol
poškodenému voči žalovanému ako poisťovni škodcu. Z ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. je zrejmé, že z
poistenia zodpovednosti sa poškodenému uhrádzajú uplatnené a preukázané nároky na náhradu škodyvzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. V tejto súvislosti je potrebné vziať
do úvahy aj ustálenú judikatúru všeobecných súdov, z ktorej vyplýva, že skutočnou škodou je aj škoda
spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť

vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na
použitie poškodenej veci. Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty,
ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch
vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Skutočnou
škodou je aj nájomné za prenajaté náhradné motorové vozidlo. V konaní bola preukázaná aj príčinná

súvislosť, keď škodová udalosť, a to poistná udalosť, skutočne spôsobila škodu, o náhradu ktorej v
konaní išlo. Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady
akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody.

17. Zmyslom konštrukcie právnej úpravy PZP zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla je ochrana poškodeného s cieľom čo najrýchlejšie a najpružnejšie ochrániť

poškodeného tak, aby bol čo najmenej obťažovaný, a aby sa jeho majetok v dôsledku škodovej
udalosti čo najmenej zmenšil, pričom prenájom náhradného vozidla nie je pre poškodeného želaným
stavom a spôsobuje mu neočakávané výdavky. Odvolací súd poukazuje na pomerne ustálenú judikatúru
Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) aplikovateľnú i na prejednávanú vec (napríklad
rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 602/2022, sp. zn. III. ÚS 476/2024), z ktorých vyplýva, že účelom náhradného

motorového vozidla eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do
bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové
vozidlo.

18. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodovacou praxou súdov, ktorá ustálila, že povinnosťou je nahradiť

cenu obvyklú, nie cenu najnižšiu, o dosiahnutie ktorej sa snaží pochopiteľne žalovaný. Obvyklosť
ceny je potrebné posudzovať v kontexte porovnateľných podmienok nájmu a posúdiť sumárne ponuky
od ceny najnižšej až po najvyššiu. Je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že nemožno považovať za
jediné východisko pri určovaní účelnej ceny internetový prieskum predložený žalovaným. Internetový
prieskum predstavuje iba sumár (v prípade žalovaného cenovo najnižších) ponúk na internete, ktorých

prvoradým cieľom je nalákať potenciálnych zákazníkov. Uvedené ceny sú iba orientačným prehľadom
najnižších cien a žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, či za cenu prezentovanú v internetovej
ponuke bolo uvedené vozidlo možné aj reálne požičať a dôkazmi produkovanými žalovaným nebola ani
preukázanádostupnosťtýchtomotorovýchvozidielvčaseuzavretiaZmluvyonájmenáhradnéhovozidla
(v rozhodnom čase). Cena za prenájom v danej veci zásadným spôsobom neprevyšuje cenu obvyklú v

danom mieste a čase, za motorové vozidlo rovnakej triedy, a preto cena uhradená poškodeným v danej
vecizaprenájomnáhradnéhovozidlajepodľanázoruodvolaciehosúduprimeranávšetkýmokolnostiam.

19. V prejednávanej veci ohľadne nutnosti a účelnosti nákladov vynaložených na prenájom náhradného
motorového vozidla, je potrebné primárne zohľadniť skutočnosť, podľa ktorej sa poškodený dostal

do situácie, kedy bol nútený v dôsledku ním nespôsobenej (nezavinenej) dopravnej nehody/poistnej
udalosti, pri ktorej bolo poškodené jeho motorové vozidlo, riešiť túto situáciu zapožičaním náhradného
motorového vozidla, ktorý stav nebol dôsledkom konania poškodeného, ale konaním poistenca
žalovaného. Poškodený tak prišiel o možnosť využívať svoje vlastné poškodené motorové vozidlo
a poistnou udalosťou bol poškodenému vnútený určitý skutkový a právny stav, ktorý musel riešiť

zapožičaním si náhradného motorového vozidla, a tak náklady nájomného z takto vzniknutého stavu sú
nákladmi, ktoré je povinný žalovaný žalobcovi v rámci vzniku poistnej udalosti zaplatiť. Je zrejmé, že
dobu opravy poškodeného motorového vozidla, poškodený nemal možnosť ovplyvniť, a preto v tomto
smere k dobe opravy, zodpovedajúca doba prenájmu náhradného motorového vozidla nebola situáciou,
že by tu nebola daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov so zabezpečením náhradného

motorového vozidla z titulu vzniknutej poistnej udalosti (viď primerane aj rozsudok Krajského súdu Žilina
sp. zn. 13Cob/121/2017 zo dňa 24.01.2018).

20. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že pokiaľ ide o výšku ceny nájmu
náhradného motorového vozidla, túto je nevyhnutné posudzovať v spojitosti s ďalšími okolnosťami

na strane poškodeného, pričom za neprimerane vysokú cenu možno považovať iba takú cenu, ktorá
výrazne vybočuje z cenového pásma v danom mieste a čase. Pri posudzovaní ceny obvyklej je preto
nevyhnutné vychádzať z celého cenového pásma, teda najnižších ale aj najvyšších cien, nepôjde všako cenu priemernú tak, ako to uzavrel súd prvej inštancie. Pokiaľ cena nájmu z tohto pásma nevybočuje,
je potrebné ju akceptovať ako cenu obvyklú.

21. Odvolací súd má za to, že žalobcom účtovaná výška denného nájomného 50 eur/deň je cenou
primeranou, nakoľko nijak výrazne neprekračuje výšku obvyklej ceny prenájmu obdobných vozidiel
v danom mieste a čase za porovnateľné motorové vozidlo, o ktorej skutočnosti svedčia žalobcom
označené dôkazy (č.l. 28 – 30 rub), pričom súd prvej inštancie nezohľadnil ním vykonaným dokazovaním
zistenú skutkovú okolnosť, že z ponuky vozidiel na portáli iRent vyplynula pri porovnateľnom vozidle

cena 47,60 eur s DPH/deň, resp. 55,93 eur s DPH/deň. Správne namietal v konaní žalobca, že viaceré
žalovaným v konaní predložené ponuky autopožičovní nepôsobia v košickom regióne (CK PLUS v
Detve a v Lučenci. SLOVCAR Žiline) a ani ostatné internetové ponuky neodôvodňujú zníženie sadzby
(naviac sadzby MK car za denný nájom vozidla D. E. vo výške 31 eur/deň sú uvedené bez DPH
a z cenníka spoločnosti Sa-cars s ponukou vozidla D. E. za 30,60 eur/deň nie je zrejmé, či ide o
sumu s alebo bez DPH). Odvolací súd považuje za potrebné opakovane zdôrazniť, že poškodený

je nemožnosťou používania vlastného motorového vozidla paralyzovaný, nepriaznivosť tohto stavu
nemožno u poškodeného ešte umocňovať tým, aby tento na úkor svojho voľného času (pracovného,
určeného na oddych, resp. rodinný život) v sieti požičovní hľadal požičovňu s najvýhodnejšími cenovými
podmienkami, robil trhový prieskum a vyhodnocoval celkovú výhodnosť/nevýhodnosť ponuky, vrátane
iných než cenových dojednaní (stav vozidla, depozit, nájazd km a pod.) stanovených autopožičovňami,

a to ešte s odborným odhadom dĺžky opravy. Uvedené na strane poškodeného nepredstavuje porušenie
prevenčnej povinnosti tak, ako namietal žalovaný. Na margo dôkazov, predložených v konaní žalovaným
o primeranej cene nájomného za nájom náhradného vozidla rovnakej cenovej kategórie v danom
mieste a čase (33,60 eur/deň) o ktorom tvrdení žalovaný predložil súdu prvej inštancie dôkazy (ponuky
autopožičovne) odvolací súd uvádza aj to, že rovnako žalobca produkoval tvrdenia i dôkazy na

preukázanie rozsahu škody v podobe nákladov na prenájom náhradného vozidla, že žalobcom účtovaná
výška denného nájomného 50 eur/deň je cenou primeranou, nakoľko nijak výrazne neprekračuje výšku
obvyklej ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase za porovnateľné motorové vozidlo.

22. Vo vzťahu k uplatnenému nároku tak odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, nezistil dôvody

na zníženie rozsahu škody z dôvodu neúčelnosti nákladov/odplaty za nájom náhradného vozidla bez
toho, aby na to existovali akékoľvek objektívne dôvody. Úprava nájmu bola dohodnutá ako odplata za
deň nájmu náhradného vozidla, zo Zmluvy o nájme náhradného vozidla vyplývala sadzba denného
nájomného za náhradné vozidlo v sadzbe 50 eur/deň, ktorá je obvyklá a primeraná v danom čase a
mieste.

23.Žalobcasavžalobedomáhalzaplateniaúrokuzomeškaniavovýške9,50%ročnezosumy82,02eur
od 16.10.2023. Zákon č. 381/2001 Z.z. v ust. § 11 ods. 8 upravuje následky nesplnenia povinnosti podľa
odseku 6 zákona č. 381/2001 Z.z., t.j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti,
avšak nezbavuje poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa ust. § 11

ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru
odvolacieho súdu práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti,
vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade skráteného neúplného plnenia dostane do omeškania.
ObdobnýzávervyplývaajzrozhodnutíKrajskéhosúduvBratislavesp.zn.1Cob/100/2019z21.05.2020,
sp. zn. 2Cob/200/2019 z 29.09.2020, sp. zn. 4Cob/88/2021 z 29.09.2022. Rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“), ktorými svoju argumentačnú líniu podporovali poisťovne,
boli zrušené rozhodnutiami ÚS SR sp. zn. III. ÚS 214/2020 (zrušené rozhodnutie sp. zn. 1Cdo/212/2017)
a sp. zn. III. ÚS 309/2020 (zrušené rozhodnutie sú. zn. 3Cdo/145/2017). Žalovaný ukončil šetrenie
škodovej udalosti dňa 28.09.2023 (oznámenie o poistnom plnení), kedy listom oznámil žalobcovi, že
bude plniť len v čiastočnom rozsahu, hoci bol povinný poskytnúť plnenie do 15 dní od skončenia

prešetrovania škodovej udalosti, a keďže tak neurobil, je od 16.10.2023 v omeškaní s plnením sumy
82,02 eur. Odvolací súd tak zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania v žalobcom
požadovanej a zákonnej výške 9,50 % ročne zo sumy 82,02 eur od 16.10.2023 do zaplatenia.

24. Vzhľadom na všetko zhora uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 388 CSP zmenil

tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

25. O náhrade trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu vznikolnárok na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).