Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. september 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8820010379
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8820010379.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Moniky
Halkociovej a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 09.09.2025, v trestnej veci
obžalovaného menom A. B. pre zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 2, ods. 3 písm. f/ Tr.
zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 13T/64/2020 zo dňa 24.09.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § § 285 písm. a) Tr. poriadku obžalovaného A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C., štátna príslušnosť C., trvale bytom B., D.. E. F. XXX, C., toho času bytom G. F. H., C.
XX, oslobodil spod obžaloby pre skutok právne posudzovaný ako zločin obchodovania s ľuďmi podľa §
179 ods. 2, ods. 3 písm. f) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť

tak, že

- zneužíval maloleté osoby na otrockú prácu takým spôsobom, že po tom, čo ich prevzal, po odovzdaní
ich rodičmi v C., nútil ich za použitia fyzického a psychického násilia pracovať pri vykladaní a skladaní
a strážení tovaru, pri celodennom predaji, kde okrem nevyhnutnej stravy im neposkytoval nič iné a to:

od začiatku mesiaca marec 2016 do 15.03.2016 pri reštaurácii I., 100 metrov pred obcou G., časť J.,
okr. K. F. L., využíval na prácu spojenú s predajom rôznych úžitkových vecí, maloleté dieťa M. N., nar.
XX.XX.XXXX, ktorého so súhlasom jeho rodičov za účelom poskytnutia mu lepšieho života a možnosti
si privyrobiť, odviezol dňa 02.02.2016 z C. do G. a následne začiatkom mesiaca marec na Slovensko,
kde maloletý M. N. musel pracovať pri vykladaní a skladaní tovaru, iba za nevyhnutné množstvo potravy,
pri nedostatočnom ubytovaní, kde mu vulgárne nadával, ak maloletý odmietol pracovať, vyhrážal sa mu

a tiež ho fyzicky trestal, pričom maloletému M. N. sa v nočných hodinách dňa 14.03.2016 podarilo ujsť,

od začiatku mesiaca marec 2016 do 15.03.2016 pri reštaurácii I., 100 metrov pred obcou G., časť J.,
okr. K. F. L., využíval na prácu spojenú s predajom rôznych úžitkových vecí, maloleté dieťa O. K., nar.
XX.XX.XXXX, ktorého so súhlasom jeho rodičov za účelom poskytnutia mu lepšieho života a možnosti
si privyrobiť, odviezol v jeseni v roku 2015 z C. do G. a následne na Slovensko, kde maloletý O. K.

musel pracovať pri vykladaní a skladaní tovaru, iba za nevyhnutné množstvo potravy, pri nedostatočnom
ubytovaní - v prívesnom vozíku, kde mu vulgárne nadával, ak maloletý odmietol pracovať, vyhrážal sa
mu a tiež ho fyzicky trestal, pričom maloletému O. K. sa v nočných hodinách dňa 14.03.2016 podarilo
ujsť,

v období od 15.03.2016 do 16.03.2016, pri reštaurácii I., 100 metrov pred obcou G., časť J., okr. K. F. L.,

využíval na prácu spojenú s predajom rôznych úžitkových vecí, maloleté dieťa B. N., nar. XX.XX.XXXX,
ktorého odviezol dňa 02.02.2016 z C. do G. a následne na Slovensko, kde maloletý B. N. musel pracovaťpri vykladaní a skladaní tovaru, iba za nevyhnutné množstvo potravy, pri nedostatočnom ubytovaní, kde
mu vulgárne nadával, ak maloletý odmietol pracovať, vyhrážal sa mu a tiež ho fyzicky trestal, pričom
maloletému B. N. sa v nočných hodinách dňa 14.03.2016 podarilo ujsť

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodených M. N., nar. XX.XX.XXXX, O. K., nar. XX.XX.XXXX a B. N.,
nar. XX.XX.XXXX s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal okresný prokurátor v zákonom stanovenej lehote písomne odôvodnené
odvolanie a to v neprospech obžalovaného, proti výroku súdu, ktorým ho spod obžaloby oslobodil. Po
rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého rozsudku a podstatných dôvodov, ktoré viedli okresný súd
k oslobodzujúcemu rozsudku v posudzovanom prípade uviedol, že prokuratúra má za to, že v trestnej
veci obžalovaného boli zabezpečené dôkazy, z obsahu ktorých vyplynuli skutočnosti preukazujúce

trestnú zodpovednosť obžalovaného A. B.. S maloletými osobami komunikovali osoby, ktoré z ich
výsluchov, resp. z ich iných vyjadrení zistili skutočnosti nevyhnutné pre trestné konanie. Tu treba uviesť,
že boli konštatované intelektové a rozumové schopnosti v pásme priemeru, maloletí vedeli správne
prežité udalosti vnímať, zapamätať si ich a ich reprodukovať. Spochybňovať platnosť celého úkonu
vykonaného v prípravnom konaní nepovažuje prokuratúra za správne. Postupovalo sa dostupnými

spôsobmi (jazykovými, personálnymi, komunikačnými) s prihliadnutím na vek, pôvod a intelektovú
vyspelosťmaloletých,nehovoriacopotrebevykonávaťúkonyprípravnéhokonaniasmaloletýmiosobami
bez zbytočného odkladu. Maloletí spontánne vypovedali pred vyšetrovateľom PZ o udalostiach, ktoré
zažili a následne uvedené skutočnosti vypovedali aj pred znalkyňou a to slúžilo napríklad znalkyni na
podanie znaleckého posudku. Na závery znaleckého dokazovania je nevyhnutné poukázať. Znalkyňa

uviedla, že u mal. M. N. sa neobjavili sklony ku konfabulácii, nemal tendencie dávať sociálne žiadúce
odpovede a zvýšená sugestibilita nie je prítomná. Maloletý je schopný správne vnímať prežité udalosti,
zapamätať si ich a v neskoršom období aj vo svojich podstatných črtách správne reprodukovať. Po
prežitej udalosti došlo k negatívnym traumatickým zážitkom v osobe maloletého. Obžalovaný svojím
správaním vyvolával pocit menejcennosti u maloletého, fyzicky ho napádal a to bez toho, aby maloletý

bol si vedomý svojej viny, držal ho v strachu o zdravie a život jeho a jeho rodiny a v dôsledku toho
sa objavili u maloletého neurotické zmeny s úzkosťou, depresívnymi zmenami v prežívaní a nočnými
desmi vo forme zlých snov. U maloletého B. N. uviedla, že sklony ku konfabulácii sa neobjavili - neboli
prítomné v testových metódach a neobjavili sa ani pri rozhovore. Nemal tendencie dávať sociálne
žiaduce odpovede. Sugestibilita nie je zvýšená, počas vyšetrenia sa neobjavili známky, že by maloletý

bol pod vplyvom inej osoby. Uviedla tiež, že maloletý je schopný správne vnímať prežité udalosti,
zapamätať si ich a v neskoršom období vo svojich podstatných črtách správne zreprodukovať. V
osobnosti maloletého po prežitých udalostiach došlo k negatívnym traumatickým zážitkom. Obžalovaný
svojim správaním držal maloletého v strachu o svoje zdravie a o zdravie a život jeho rodiny. V dôsledku
toho sa objavili u maloletého neurotické zmeny s úzkosťou s depresívnymi zmenami v prežívaní a

nočnými desmi vo forme zlých snov. U maloletého O. K. uviedla, že sklony ku zvýšenej konfabulačnej
tvorbe počas vyšetrenia sa neobjavili. Nejde o osobnosť so zvýšenou sugestibilitou než je predpoklad
u tejto vekovej kategórie. Maloletý je schopný správne vnímať prežité udalosti, zapamätať si ich a v
neskoršom období vo svojich podstatných črtách správne zreprodukovať. U menovaného v dôsledku
prežitých udalostí došlo k negatívnym traumatickým zážitkom. Prítomné sú neurotické zmeny osobnosti

sprejavmiúzkostlivostianeurotickýchstrachov.Objavilisadepresívnezmenyvprežívaní.Bolvystavený
zo strany obžalovaného osočovaniu, fyzickým trestom a vyvolával u neho strach o svoje zdravie a o
život svojej rodiny. Je teda zrejmé, že znalecké dokazovanie potvrdilo, že neurotické zmeny osobností
u maloletých s prejavmi úzkostlivosti a neurotických strachov vznikli v príčinnej súvislosti s konaním
obžalovaného, nakoľko tento ich fyzicky napádal, ako aj verbálne napádal - osočoval ich, vyvolával

strach o život a zdravie ich a ich rodiny. Podľa názoru prokuratúry nie je možné spochybňovať ani
záznamy spísané svedkyňou G. D. H., pričom jej záznamy obsahovali skutočnosti totožné s tými, ktoré
sa zistili z výpovedí maloletých detí. Potvrdilo sa nedbalé zaobchádzanie obžalovaného s maloletými
deťmi, teda fyzické a verbálne napádanie, odopieraní stravy. V neposlednom rade je potrebné poukázať
aj na výpoveď príslušníka PZ O. D. E., ktorý vypovedal, že pri vykonávaní hliadkovej činnosti zbadali

s kolegom F. M. pri rieke L. v obci E. pri spoločnosti I. dvoch chlapcov. Tí boli špinaví, oblečenie mali
špinavé, boli zanedbaní, ruky mali špinavé, a to aj napriek tomu, že bola jar, nepršalo, okolo rieky
bolo sucho. To tiež preukazuje nedbalé zaobchádzanie obžalovaného s maloletými. Svedkyňa P. Q.
vypovedala, že pri reštaurácii I. obžalovaný predával rôzne veci a pri ňom boli chlapci dvaja alebo traja,vyzerali na 10 rokov. Obžalovaný chodieval do reštaurácie a čo si pamätá, tak vždy prišiel sám, občas sa
bol najesť a občerstviť, bolo aj tak, že si zobral jedlo so sebou, no zdá sa jej, že to bola len jedna porcia,
čo si bral so sebou. Videla, že tam tí chlapci rozkladali nejaké veci. Svedkyňa A. H. vypovedala, že sa

s obžalovaným stretla, lebo on k ním chodieval jesť na obed, čo si pamätá, tak sám, stravoval sa sám.
Raz videla nejakého chlapca vo veku 9-10 rokov a prišiel do reštaurácie, mal centy, chcel si kúpiť nejakú
sladkosť a keďže nemal dosť peňazí, tak mu dali nejaké svoje jedlo. Pôsobil zanedbano, utiahnuto. Asi
patril ku skupine predajcov, lebo videla, ako chodil kolo tých smetných košov. Bolo jej divné, že večer
o 23:00 hod. alebo 23:30 hod. bolo také dieťa ešte vonku. Má za to, že vykonaným dokazovaním boli

zistené skutočnosti neodôvodňujúce postup okresného súdu s poukazom na § 285 písm. a) Tr. poriadku
s poukazom na vek, sociálny pôvod maloletých a hlavne na následky konania obžalovaného, ktoré sa
pretavili do neurotických zmien. Navrhol, aby Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, postupom podľa
§ 321 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 13T/64/2020
zo dňa 24.09.2024 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

Písomne odôvodené vyjadrenie k odvolaniu okresného prokurátora predložil prostredníctvom svojho
obhajcu obžalovaný, v dôvodoch ktorého uviedol, že prokurátor má za úlohu dozor nad zákonnosťou
prípravného konania a práve prokurátor paradoxne ospravedlňuje a zľahčuje závažné procesné
pochybenia, ktoré boli jednoznačne konštatované aj odvolacím súdom. Trestný poriadok je zrejme v
očiach prokurátora len nezáväzný zhluk paragrafov a je nepodstatné, akým spôsobom sa orgány činné

v trestnom konaní dopracujú k usvedčujúcim dôkazom. Vzhľadom k tomu, že k dôkaznej hodnote
a použiteľnosti dôkazov, na ktoré prokurátor poukazuje, už tak prvostupňový ako aj odvolací súd
vyčerpávajúcim spôsobom zaujali svoje stanovisko, nepovažuje za potrebné opakovať už uvedené.
Navrhol odvolaciemu súdu odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podľa § 319
Tr. poriadku ako nedôvodné zamietnuť, nakoľko rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa

24.09.2024, sp. zn. 13T/64/2020 považuje za správny a v súlade so zákonom.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania okresným prokurátorom ako osobou na to
oprávnenou, krajský súd nezistil dôvody zrušenia napadnutého rozsudku postupom podľa § 316 ods.
3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov

napadnutého uznesenia, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania,
ktorým predchádzalo, prihliadajúc pritom na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku (už v poradí druhého) ako aj konania mu

predchádzajúceho, krajský súd konštatuje, že prvostupňový súd v predmetnej veci bez doplnenia
dokazovania (bez aktivity strán v konaní), pri opätovnom hodnotení vykonaných dôkazov a zachovaním
možnosti pre strany v konaní obsah dokazovania doplniť a vyjadriť sa k nemu – postupoval
tak, že v konaní pred súdom prvého stupňa boli vykonané (v čase prebiehajúceho hlavného
pojednávania, včítane dokazovania vykonaného pred vyhlásením v poradí prvého rozsudku vo veci)

všetky dostupné dôkazy, a to v rozsahu nevyhnutnom pre spravodlivé rozhodnutie, čo je podmienkou
aj pre oslobodenie obžalovaného spod obžaloby. Oslobodenie páchateľa spod obžaloby si totižto po
vykonanom dokazovaní vyžaduje záver, že v prejednávanej veci už nie je možné, bez porušenia zákona
vykonať žiadne známe a dostupné dôkazy.

Svoje skutkové a právne závery súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku v potrebnom rozsahu a
presvedčivo odôvodnil a preto sa odvolací súd s jeho argumentáciou plne stotožnil a v podrobnostiach
na ňu odkazuje.

Aj preto vzhľadom na uvedené, na skutočnosť, že odvolacie konanie pred krajským súdom je v spojení s

konaním pred prvostupňovým súdom konaním tvoriacim jeden celok, keďže predmet konania je totožný -
krajský súd nemá dôvod opätovne bližšie rekapitulovať (opakovať), dôkazy a skutočnosti z nich plynúce,
na podklade ktorých prvostupňový súd urobil záver o oslobodení obžalovaného spod obžaloby tak, ako
je to uvedené vo výroku odvolaním napadnutého rozsudku.
V súlade s uvedeným záverom potom krajský súd v celosti odkazuje aj na odôvodnenie v poradí

prvého rozsudku okresného súdu pod sp. zn. 13T/64/2020 zo dňa 20.10.2022 v tejto veci, no najmä
na argumentáciu uvedenú v odôvodnení zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn.
2To/11/2023 z 18.12.2023, ktorým uvedený rozsudok zrušil a vrátil okresnému súdu na opätovnéprejednanie a rozhodnutie, a to hlavne z toho dôvodu, že v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný
súdopakovaneodkazujenaodôvodenieoznačenéhozrušujúcehouzneseniatunajšiehokrajskéhosúdu.

Odvolací súd preto v ďalšom postupe upriamil pozornosť už len na reakciu proti odvolacím námietkam
okresného prokurátora, časť ktorých už prezentoval aj v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní.
Z dôvodov napadnutého rozsudku teda vyplýva, ktoré dôkazy boli pred súdom prvého stupňa vykonané,
ako aj to, ktoré skutočnosti z jednotlivých dôkazov vyplynuli a ako prvostupňový súd jednotlivé dôkazy
hodnotil a preto krajský súd zistil, že súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov postupoval v celom

rozsahu v intenciách ust. § 2 ods. 12 Tr. poriadku a preto jeho závery sú vecne správne a dôvodné.

V prvom rade na tomto mieste považuje krajský súd za potrebné zvýrazniť, že vo všeobecnosti každý
obžalovaný v rámci práva na obhajobu má právo brániť sa, ako uzná za vhodné, uvádzať všetky
skutočnosti, argumenty na svoju obranu, oproti skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a dôkazom
o nich.

No súčasne platí, že súd pri hodnotení vykonaných dôkazov (vo vzájomných súvislostiach) jednotlivo
ako aj v celom ich súhrnne v súlade s pravidlami stanovenými pre hodnotenie dôkazov, bez toho,
aby narušil rovnováhu hodnotenia dôkazov produkovaných ako v prospech, tak aj v neprospech
obžalovaného, musí prihliadať na obranu obžalovaného v kontexte všetkých dôkazov a teda, či

argumentácia obžalovaného v rámci obhajoby sa nevymyká pravidlám logiky, inak povedané, či
skutočnosti, ktoré obžalovaný v rámci obhajoby tvrdí, sú nimi predkladanými dôkazmi, resp. argumentmi
nielen overiteľné, ale či sú súčasne aj spôsobilé dôkazy predložené spolu s obžalobou spochybniť, či
dokonca vyvrátiť a teda do takej miery, že prokurátor nie je schopný uniesť dôkazné bremeno a bez
rozumných pochybností nie je možné potom na ich podklade obžalovaného uznať vinným zo žalovanej

trestnej činnosti.

Krajský súd teda ako už bolo naznačené, si v celosti osvojil záver okresného súdu, keď konštatoval, že
na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že nebolo dokázané, že sa
stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, preto súd obžalovaného podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku

spod obžaloby prokurátora oslobodil.

V úvode krajský súd považuje za potrebné vo všeobecnosti zvýrazniť, že v rámci trestného konania,
ktorého výsledkom je oslobodzujúci rozsudok, ktorým súd oslobodí spod obžaloby obžalovaného,
v každom prípade neznamená jednoznačné a nepochybné presvedčenie súdu o tom, že záver

o dôvodnom trestnom stíhaní obžalovaného pred súdom na podklade obžaloby prokurátora, ktorá sa
zase opierala (ako posudzovanom prípade) hlavne o výpovede v tom čase maloletých poškodených
a ich tvrdení, bol vykonaným dokazovaním spochybnený preto, že môžeme bez rozumných pochybností
konštatovať, že poškodení v rámci trestného konania klamali, resp. uvádzali vedome nepravdu.

Naopak oslobodzujúce rozhodnutie súdu sa totižto spája so záverom, že produkované dôkazy v takom
rozsahu, intenzite a kvalite ako boli predložené súdu spolu s obžalobou a na hlavnom pojednávaní aj boli
riadne vykonané, napokon konajúci súd zhodnotí tak, že nemá bez rozumných pochybností preukázaný
záver o tom, že sa skutok, ktorý je predmetom dokazovania, vôbec stal, alebo či skutok ktorý sa reálne
aj stal, je vôbec trestným činom, a napokon, či bol preukázaný záver o vine obžalovaného za skutok,

ktorý mu sa mu kladie za vinu ( § 285 pís. a/, b/, c/ Tr. poriadku).

V tejto súvislosti preto bolo úlohou súdu na oboch stupňoch, ako to vecne správne ustálil aj okresný súd,
konfrontovať rozhodujúce dôkazy obžaloby s dôkazmi, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní
a teda do akej miery sú dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní osvedčené, či na druhej

sprane spochybnené v takom rozsahu, aby bolo možné bez rozumných pochybností učiniť záver o vine,
či v opačnom prípade o nevine obžalovaného A. B..

V tomto prípade je preto v prvom rade potrebné poukázať nato, že závery (tvrdenia) prezentované v
odvolaní prokurátora okresnej prokuratúry si krajský súd nemohol osvojiť, zvlášť po konfrontácii jeho

odvolacích námietok s hodnotením zákonnosti, no najmä dôkaznej hodnoty rozhodujúcich dôkazov
(o ktoré navrhuje okresný prokurátor oprieť výrok o vine obžalovaného), v napadnutom rozsudku
okresným súdom, ktorý sa v hlavných bodoch opiera o obsah odôvodnenia uznesenia Krajského súdu
v Prešove sp,zn. 2To/11/2023 z 18.12.2023.Odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry totižto neponúka žiadnu proti argumentáciu, ktorá by
spochybnila, či dokonca vyvrátila komplexné hodnotenie - ako v napadnutom rozsudku okresného

súdu, tak v už uvádzanom zrušujúcom uznesení krajského súdu (sp. zn. 2To/11/2023, na ktoré
v napadnutom rozsudku okresný súd odkazuje) - spôsobu a okolnosti, za akých boli vykonané
rozhodujúce dôkazy v odvolaní okresného prokurátora v stručnosti, no komplexne sumarizované
(v spojení so skutočnosťami, ktoré z nich mali vyplynúť) ako na nich správne upriamil pozornosť okresný
súd.

Inak povedané, krajský súd sa nemá ani o čo konkrétne oprieť pri spôsobe zhodnotenia v odvolaní
prokurátorom okresnej prokuratúry nosných námietok krajského súdu (ktoré sa preniesli aj do
odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu), ktoré sa prakticky zúžili len do tvrdenia, že
„spochybňovať platnosť celého úkonu (resp. celých úkonov, pozn. súdu) vykonaných v prípravnom
konaní, nepovažuje prokuratúra za správne, nakoľko sa postupovalo dostupnými spôsobmi (jazykovými,

personálnymi, komunikačnými) s prihliadnutím na vek, pôvod a intelektovú vyspelosť maloletých,
nehovoriac o potrebe vykonávať úkony prípravného konania s maloletými osobami bez zbytočného
odkladu“.

V odvolaní okresného prokurátora v rámci odvolacích námietok teda absentuje konkrétna argumentácia

k procesnej ne/použiteľnosti v trestnom konaní rozhodujúcich (dokonca jediných priamych) dôkazov,
o ktoré prokuratúra v posudzovanom prípade opiera ustálenie skutkového stavu, jeho právne posúdenie,
no najmä výrok o vine obžalovaného, konkrétne výpovedí v tom čase maloletých svedkov M. N., B. N.
a O. K. (marec roku 2016), pri výsluchu ktorých pred vyšetrovateľom tlmočili z jazyka maďarského do
jazyka slovenského a naopak do konania pribraté „ad hoc“ tlmočnícky G. P. a G. K. B. s neodstránenými

zásadnými pochybnosťami o spôsobe a obsahovej korektnosti nimi pretlmočeného obsahu.

Rovnako chýbajú v rámci odvolacích námietok konkrétne vyjadrenia k zásadnej pochybnosti o dôkaznej
hodnote záverov znaleckého posudku č. 4/2016 vypracovaného na menovaných svedkov (v tom
čase maloletých) svedkov z odboru psychológie znalkyňou J. M. R., z hľadiska správnosti a úplnosti

jeho záverov, okrem iného aj preto, že si v rámci komunikácie s menovanými svedkami pri vyšetrení
tlmočila z jazyka maďarského do jazyka slovenského a naopak sama, či napokon aj výpovede sociálnej
pracovníčky G. D. H., ktorá vychádzala z podkladov zabezpečených v rámci činnosti, či už úradu alebo
centra, kde boli deti umiestnené, ale ktoré boli získané najmä z pohovoru s maloletými, pri ktorých
tlmočila z jazyka maďarského do jazyka slovenského ich zamestnankyňa (sociálna pracovníčka) G. C..

Vo všetkých prípadoch kedy bolo uvedenými osobami reálne pri úkonoch trestného konania (v štádiu
vyšetrovania) tlmočené z jazyka maďarského do jazyka slovenského a naopak, aj naďalej platí, že ani
jedna z menovaných osôb nebola v tom čase zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov
vedených Ministerstvom spravodlivosti SR, bez tohto, aby pred pribratím do konania ako tlmočníčok

„od hoc“ bola overená ich znalostná úroveň maďarského jazyka, najmä v rámci odbornej terminológie
určenej pre trestné konanie a významu tlmočenému obsahu hovoreného slova, či tlmočeného obsahu
(ale aj prekladu textu – pri testovej batérii) v rámci komunikácie pri tak vysoko odbornom znaleckom
úkone ako je vyšetrenie v odbore psychológia znalkyňou J. M. R.. Uvedené platí aj pre p. G. C. v tom
čase zamestnankyňu – sociálnu pracovníčku na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny S., pracovisko

G., ktorá síce netlmočila pri úkone trestného konania, ale len v rámci osobného pohovoru v tom čase s
maloletýmisvedkami,súdomzverenýmidosociálnehozariadeniavspráveuvedenéhoúradu,ovýsledky
ktorého sa potom mala opierať pri výpovedi G. D. H..

Taktiež z pohľadu uvedeného podľa názoru krajského súdu doposiaľ zostalo nevysvetlené, keďže obsah

trestného spisu, včítane jeho vyšetrovacej časti, žiadnu takúto skutočnosť neobsahuje, prečo orgány
činné v trestnom konaní pred výsluchom v tom čase maloletých svedkov poškodených, ktorý predsa
vykonávali v priebehu dvoch dní 16.03.-17.03.2016, sa najsamprv ani nepokúsili zabezpečiť tlmočníkov
zapísaných v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedených Ministerstvom spravodlivosti
SR a až potom po márnom pokuse, by pristúpili k pribratiu tlmočníkov „ad hoc“ tak, ako im táto

povinnosť plynie z ust. § 2 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch,
v ktorom je ustanovené, že tlmočníkom môže byť, len osoba zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov
a prekladateľov, alebo alternatívne aj osoba síce nezapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a
prekladateľov, ale len v prípade, ak podľa § 15 zákona č. 382/2004 Z.z. s ustanovením za tlmočníkasúhlasí a v príslušnom jazyku nie je zapísaná žiadna osoba, alebo osoba zapísaná v zozname nemôže
úkon vykonať, alebo vykonanie úkonu by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi;
taká osoba pritom musí zložiť sľub podľa § 5 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. (tzv. „ad hoc“ tlmočník).

Ďalej je namieste zvýrazniť, že pri takomto úkone ako je výsluch maloletých osôb, ktoré od začiatku boli
zjavne v postavení obzvlášť zraniteľných osôb, u ktorých sa majú počas vykonávania úkonov trestného
konania vykonať všetky opatrenia smerujúce k tomu, aby nedochádzalo k tzv. druhotnej vyktimizácii,
nebol ani prítomný, teda pribratý psychológ.

V súvislosti s uvedeným krajský súd uvádza, že výsluch zraniteľnej obete sa má v prípravnom konaní
vykonať tak, aby sa nestal dôkazom neprípustným, ale aby bol použiteľným aj v súdnom konaní.
Ako vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP, prípustnosť dôkazu môže zmariť aj skutočnosť, že tento
nebol vykonaný kontradiktórnym spôsobom, t. j. so zachovaním práva obvineného na obhajobu. S
odkazom na uvedené musí prokurátor ako nositeľ dôkazného bremena zabezpečiť, aby bol výsluch

svedka mladšieho ako 18 rokov (najmä v prípade ak ide o dôležitého svedka obžaloby) vykonaný v
prípravnom konaní postupom podľa § 135 Tr. poriadku tak, aby bol použiteľný v konaní pred súdom. Z
tohto dôvodu musí zabezpečiť obžalovanému možnosť uplatnenia jeho práva na obhajobu. Vzhľadom
na osobitosť výsluchu osoby mladšej ako 18 rokov, ktorá nie vždy (najmä v prípade maloletých obetí
násilných a sexuálne motivovaných trestných činov) umožňuje priamu účasť obhajoby na tomto úkone,

do úvahy prichádza aj jej nepriama účasť upravená v § 135 ods. 3 Tr. poriadku, t. j. výsluch
osoby s využitím technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu. Ak výsluch osoby mladšej
ako 18 rokov nebol vykonaný v prípravnom konaní kontradiktórnym spôsobom a je jediným, prípadne
rozhodujúcim dôkazom proti obžalovanému, nevyhnutne ho treba zopakovať aj v konaní pred súdom
tak, aby bolo obhajobe umožnené vykonať výsluch v súlade s článkom 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru.

V takomto prípade spravidla nemôže opätovnému výsluchu svedka mladšieho ako 18 rokov brániť ani
odporúčanie psychológa výsluch neopakovať. Vyjadrenie znalca psychológa má totiž len odporúčajúci
charakter, ktoré nie je záväzné pre orgány činné v trestnom konaní, ani pre súd. Berúc do úvahy osobitnú
zraniteľnosť detských obetí trestných činov, by mali príslušné orgány činné v trestnom konaní zabezpečiť
a vykonať už v prípravnom konaní výsluch tak, aby jeho opakovanie v konaní pred súdom nebolo

potrebné. (Pozri Rozsudok NS SR, sp. zn. 1Tdo/70/2024).

Nadväzujúc na uvedené ďalej odvolacie námietky okresného prokurátora úplne opomínajú ešte jednu
podstatnú skutočnosť, že obžalovaným prostredníctvom obhajoby napádané výpovede v tom čase
moletných svedkov z prípravného konania, boli predsa okresným súdom vykonané postupom podľa §

135 a nasl. Tr. poriadku v spojení ust. § 270 ods. 2 Tr. poriadku, v čase, kedy všetci menovaní svedkovia
už boli plnoletí.

V kontexte doposiaľ uvedeného a zotrvávaní prokuratúry v odvolaní na závere, že výpovede v tom
čase maloletých svedkov poškodených bolo možné prečítať na hlavnom pojednávaní a opierať sa

o ne, ako o zákonný dôkaz, resp. z pohľadu ne/dôvodnosti predneseného návrhu intervenujúceho
prokurátora krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí dňa 09.09.2025 na vypočutie menovaných
svedkov poškodených prostredníctvom justičnej spolupráce justičným orgánmi Rumunskej republiky
a tieto následne prečítať na verejnom zasadnutí (z dôvodu medzinárodných záväzkov SR v boji
s obchodovaním s ľuďmi ako bude rozvedené neskôr), je potrebné zvýrazniť, že prokuratúra aj

napriek tomu, že musela mať vedomosť o opakovaných námietkach obhajoby spojených s procesnou
nepoužiteľnosťou (zákonnosťou) výpovedí svedkov poškodených z prípravného konania a z akého
dôvodu (už procesne nenapraviteľného), minimálne už v čase prebiehajúceho dokazovania na hlavnom
pojednávaní, kedy poškodení už boli vo veku plnoletých, tak mala mať vedomosť opierajúc sa o platnú
právnu úpravu (a ustálenú súdnu prax) o procesných podmienkach čítania výpovedí pôvodne osôb

maloletých na hlavnom pojednávaní, v čase, kedy sú už plnoleté a teda, že postup súdu v dokazovaní
by sa mal s najväčšou pravdepodobnosť uberať týmto smerom a teda aspoň raz v trestnom
konaní aj reálne kontradiktórne vypočuť menovaných poškodených minimálne v prítomnosti obhajcu
obžalovaného tak, aby nedošlo k zásadnému porušeniu práva obžalovaného na obhajobu.

Za danej situácie pokiaľ mal mať prokurátor záujem na udržateľnosti dôkazného bremena, opierajúceho
sa hlavne a predovšetkým o výpovede v tom čase maloletých svedkov poškodených, ktoré navrhoval,
resp. trval na pôvodnom návrhu (v obžalobe) prečítať na hlavnom pojednávaní v čase, kedy všetci
poškodení už boli plnoleté osoby, v posudzovanom prípade bolo práve jeho povinnosťou takýto návrh(na opätovné vypočutie poškodených v trestnom konaní, ktorý opakovane prednášal obžalovaný
prostredníctvom obhajoby) predložiť už v konaní na hlavnom pojednávaní a to minimálne potom, čo
mu bolo doručené zrušujúce rozhodnutie krajského súdu (sp. zn. 2To/11/2023), v ktorom odvolací súd

na túto procesnú spochybniteľnosť z hľadiska zákonnosti a obsahu výsluchu v tom čase maloletých
poškodených v kontexte vykonaného dokazovania upozornil, včítane skutočnosti spojenej s ich vekom
včase,kedybolinahlavnompojednávaníichvýpovedeprečítané, na str.15-16označeného uznesenia.
(pozri tiež primerane R 31/1968, R 94/2002).

V kontexte uvedeného v reakcii na verejnom zasadnutí zamietnutý návrh intervenujúceho prokurátora
krajskej prokuratúry (ako nedôvodný) predložený krajskému súdu deň predchádzajúci dňu konania
verejného zasadnutia v posudzovanom prípade, krajský súd považuje za vhodné ho v celosti uviesť
v znení, ako bol krajskému súdu predložený.

„Sledujúc zámer napĺňania záväzkov Slovenskej republiky v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi,

vyplývajúcich predovšetkým zo SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2011/36/EÚ z
5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania,
ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV a Dohovoru Rady Európy o boji proti
obchodovaniu s ľuďmi zo 16. mája 2005, v záujme náležitého objasnenia skutkového stavu veci
navrhujem na verejné zasadnutie zabezpečiť a následne vykonať dokazovanie v zmysle ustanovenia

§ 295 ods.2 Tr. poriadku, v spojení s § 240 ods.3, ods.4 Tr. poriadku per analogiam v nasledujúcom
rozsahu:

s využitím inštitútu Európskeho vyšetrovacieho príkazu, prostredníctvom právnej pomoci príslušného
justičného orgánu Rumunskej republiky, zabezpečiť a následne na verejnom zasadnutí súdu prečítať

výsluch svedkov poškodených :
a/ M. N., nar. XX.X.XXXX v H., C., bytom S. E. Q. XX,
b/ B. N., nar. XX.X.XXXX v H., C., bytom S. E. Q. XX,

B./ O. K., H. R. Q. XXX, C..

Výsluch svedkov poškodených sa so zreteľom na argumentáciu Krajského súdu v Prešove v uznesení
sp.zn. 2To/11/2023 z 18.12.2023 javí ako dôkaz nevyhnutný na objasnenie skutkového stavu vecí.
Svedkovia poškodení by sa po náležitom zákonnom poučení aj v zmysle príslušných ustanovení
Trestného poriadku mali v priebehu výsluchu vyjadriť primárne k tomu, či existuje okolnosť, ktorá by

predstavovala legálny podklad na odmietnutie ich výpovede. V ďalšom by sa mali vyjadriť ku skutku, pre
ktorý bola podaná obžaloba a k priebehu výsluchov, zrealizovaných policajtom v dňoch 16.03.2016 (M.
N., O. K.), resp. 17.03.2016 (B. N.) predovšetkým z toho pohľadu, či výsluchy boli zrealizované v jazyku,
ktorý ovládali slovom aj písmom, či rozumeli zákonnému poučeniu a vyjadreniam prekladateľov. Výsluch
bude zrealizovaný pri zachovaní princípu kontradiktórnosti. Konkrétne otázky EVP budú na vyžiadanie

súdu prokuratúrou naformulované a súdu bezodkladne predložené.

2. Navrhujem vypočuť znalkyňu J. M. R. (bytom S. X, L.) a svedkyne G. D. H. a G. C. (adresa na
doručovanie písomností ÚPSVaR S., pracovisko G., XXX XX G., P. XX), G. K. B. (bytom L. XXXX/XX,
E.) a G. P. (bytom S. X, G. XX/XX, K. F. L.) . Znalkyňa by sa mala vyjadriť nielen k obsahu znaleckého

posudku, ale osobitne k procesu jeho spracovania. Svedkyne by sa mali vyjadriť k priebehu procesných
úkonov, ktorých sa zúčastnili. Znalkyňa a svedkyne by sa však mali vyjadriť predovšetkým k ich odbornej
spôsobilosti v oblasti ich komunikácie v maďarskom jazyku. Znalkyňu a svedkyne navrhujem vyzvať
na vydanie dokladov preukazujúcich ich odborné vzdelanie, resp. odbornú spôsobilosť v komunikácii v
jazyku maďarskom.“

V tejto súvislosti v prvom rade je potrebné uviesť, že už v samotnej smernici Európskeho parlamentu
aRady2011/36/EÚz 5.apríla2011oprevenciiobchodovaniasľuďmiabojiprotinemuaoochraneobetí
obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (ďalej len „Smernice“) v čl.
12 ods. 4 a v čl. 15 ods. 3 písm. c/, je ustanovené právo obžalovaného, aby pri aplikácii týchto ustanovení

Smernice počas vyšetrovania a trestného konania nebolo dotknuté právo obvineného (obžalovaného)
na obhajobu.Podľa článku 12 ods. 4 Smernice, totižto, bez toho, aby bolo dotknuté právo na obhajobu, a v súlade s
individuálnymposúdenímosobnejsituácieobetepríslušnýmiorgánmičlenskéštátyzabezpečiaosobitné
zaobchádzanie s obeťami obchodovania s ľuďmi, aby sa predišlo ich sekundárnej viktimizácii, a to tak,

že sa v najširšom možnom rozsahu a v súlade s kritériami stanovenými vo vnútroštátnom práve, ako aj
s pravidlami týkajúcimi sa diskrečného práva justičných orgánov, praxou a usmerneniami zabráni:

a/ zbytočnému opakovaniu výsluchov v priebehu vyšetrovania, trestného stíhania a súdneho konania
b/ vizuálnemu kontaktu obetí s obžalovanými, a to aj v priebehu výpovede, napr. pri vypočúvaní a

krížovom výsluchu, využívaním vhodných prostriedkov vrátane vhodných komunikačných technológií;
c/ výpovedi na verejnom pojednávaní, ako aj
d/ zbytočnému kladeniu otázok týkajúcich sa súkromného života.

Taktiež v článku 15 ods. 3 písm. c/ Smernice, sa uvádza, že bez toho, aby boli dotknuté práva na
obhajobu, členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby pri vyšetrovaní trestných

činov a pri trestnom konaní týkajúcom sa ktoréhokoľvek trestného činu uvedeného v článkoch 2 a 3,
okrem iného vykonali vypočúvanie detskej obete v prípade potreby odborníci, ktorí sú na tento účel
vyškolení, alebo aby sa toto vypočúvanie vykonalo s pomocou týchto odborníkov.

V nadväznosti aj na uvedené znenie Smernice (rozhodujúce záväzky plynúce pre SR jej implementáciou

do nášho právneho priadku sú vyčerpávajúco sumarizované v napadnutom rozsudku okresného súdu)
a povinností orgánov činných v trestnom konaní, ktoré sa (legislatívnou transpozíciou) preniesli do
konkrétnych ustanovení Trestného poriadku spojených s výsluchom maloletých osôb v postavení
obzvlášť zraniteľnej obete tejto nepochybne závažnej trestnej činnosti v jazyku ktorému rozumejú za
účasti riadneho tlmočníka, či prekladateľa a psychológa, tak v tomto rozsahu tieto povinnosti - bez toho,

aby bolo dotknuté právo na obhajobu - vytvoriť orgánmi činnými v trestnom konaní procesne spôsobilé
podmienky pre plné uplatnenie si práva na obhajobu u obžalovaného, v posudzovanom prípade podľa
názoru krajského súdu, ako už bolo vysvetlené, splnené neboli. (opäť pozri Rozsudok NS SR, sp. zn.
1Tdo/70/2024).

Ďalej v reakcii na tento návrh prokuratúry na doplnenie dokazovania (po uplynutí cca 9 a pol roka od
vznesenia obvinenia obžalovanému, resp. cca po piatich rokoch od podania obžaloby na súd) krajský
súd poukazuje na nasledovné.

Ustanovením § 1 je vymedzený predmet Tr. poriadku, ktorý v sebe zahŕňa aj účel zákona, ktorými

náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie ich páchateľov, pričom orgány činné v
trestnom konaní a súdy musia rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických
osôb. Z rešpektovania základných práv a slobôd vyplýva, že účelom Tr. poriadku je aj uskutočnenie
spravodlivého procesu (ktorý zahŕňa aj uplatnene práva obžalovaného na obhajobu), pričom úlohou
orgánov činných v trestnom konaní je odhaľovať a vyšetrovať trestnú činnosť a úlohou súdu o tejto

rozhodovať.

Konanie pred súdom je v rámci trestného procesu upravené ako kontradiktórne konanie dvoch protistrán
– prokurátora na jednej strane a obvineného a jeho obhajcu na strane druhej, ktorí pred súdom
predkladajú a vykonávajú dôkazy, ktoré obvineného usvedčujú alebo oslobodzujú, pričom ich posúdenie

je úlohou súdu ako nezávislého a nestranného rozhodovacieho orgánu. Z pohľadu uvedeného súdu teda
vyplýva povinnosť zistiť skutkový stav náležite tak, aby páchatelia trestných činov mohli byť spravodlivo
potrestaní. Z tohto dôvodu súd v podmienkach kontradiktórneho konania nie je a nemôže byť len
nestranným pozorovateľom, ale má nielen právo, ale aj povinnosť aktívne vstupovať do konania na
hlavnom pojednávaní a to výsluchom svedkov, či vykonávaním aj dôkazov, ktoré strany nenavrhli (§ 2

ods. 11 Tr. poriadku).

Povinnosť náležite zistiť skutkový stav však súd nezaväzuje k tomu, aby obžalovaného (obžalovaných)
usviedčal sám zo spáchania skutku mu kladeného za vinu v obžalobnom návrhu, či dokonca so
závažnejším následkom (vo väčšom rozsahu) ako bol ustálený v obžalobnom návrhu. Toto právo

(povinnosť) prislúcha prokurátorovi.

Takýto postup súdu, by bol v rozpore so zásadou kontradiktórnosti, pokiaľ by súd sám vytváral nové
dôkazy (predtým síce existujúcich no procesne nespôsobilých – nezákonných - dôkazov), resp. dôkazyuž existujúce dopĺňal o nový obsah a na podklade týchto dôkazov potom usviedčal obžalovaného zo
spáchaniaskutku,čidokoncasozávažnejšímnásledkomvoväčšomrozsahu,akotomujevobžalobnom
návrhu. Za danej situácie by tak súd sám vytváral podmienky, v ktorých jedna zo strán (obžalovaný) by

bola znevýhodnená voči protistrane (prokurátorovi), čo tiež nespĺňa a narúša podmienky spravodlivého
procesu. Tým by postavenie sudcu v kontradiktórnom konaní, ktoré je postavené na aktivite procesných
strán, nezodpovedalo pozícii nezávislého a nestranného rozhodovacieho orgánu, ktorý by na základe
dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní bol schopný spravodlivo vo veci rozhodnúť.

V kontexte doposiaľ uvedeného pokiaľ by krajský súd vyhovel citovanému návrhu prokurátora
krajskej prokuratúry na doplnenie dokazovania predloženého deň pred konaním verejného zasadnutia
odvolacieho súdu, práve na podklade už skôr hodnoteného odvolania okresného prokurátora proti
rozsudku okresného súdu, v tomto prípade by potom súd mal vytvoriť, (síce jeden z pôvodne
existujúcich, ale napokon procesne nespôsobilých dôkazov), no v konečnom dôsledku nový pred tým
neexistujúci dôkaz ako dôkaz rozhodujúci pre danú trestnú vec (výsluchom svedkov v procesnom

postavení poškodených potom čo dosiahli plnoletosť), či dôkaz (jeho obsah) existujúci by dopĺňal o nové
skutočnosti (príkladmo zisťovanie znalostnej úrovne maďarského jazyka osôb pribratých do konania ako
tlmočníkov „ad hoc“, priebeh znaleckého úkonu pri absolvovaní testovej batérie v tom čase maloletými
svedkami a pod.), ktoré doposiaľ neboli stranám v konaní známe, ktoré by boli podstatné pre ustálenie
skutkového stavu, najmä na podporu obžalobného návrhu, čím by sa mala zjavne podľa názoru súdu

potom narušiť rovnováha, ktorú má zabezpečiť riadne kontradiktórne konanie a teda rovnosť týchto strán
pri vykonávaní dokazovania na hlavnom pojednávaní.

Účelom trestného konania nie je len spravodlivé potrestanie páchateľa, ale aj „fair“ proces. Existencia
riadneho procesu je nevyhnutnou podmienkou existencie demokratického právneho štátu. Spôsob

získavania dôkazov preto nemožno prispôsobovať momentálnemu presvedčeniu orgánov činných v
trestnom konaní o páchateľovi a vine, ale vždy je potrebné striktne dbať na predpísané procesné pravidlá
(Nález ÚS ČR II ÚS 2014/07).

Cieľom trestného konania, ako už bolo konštatované, je zabezpečiť, aby trestné činy boli náležite zistené

a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní (§ 1 Tr. poriadku). Krajský súd v tejto súvislosti
už konštatoval, že spôsob a rozsah zisťovania a overovania, či konkrétna osoba spáchala trestný čin,
je plne v kompetencii vo veci konajúcich orgánov činných v trestnom konaní a v konaní pred súdom
prvého stupňa, no v prípade súdu v rámci samostatnej procesnej iniciatívy len výnimočne a ak, tak
predovšetkým na podklade dôkazov (už existujúcich) mu pôvodne predložených stranami v konaní.

V reakcii na uvádzaný návrh prokuratúry na doplnenie dokazovania v posudzovanom prípade krajský
súd – aj v súlade s argumentáciou okresného súdu – má zato, že akceptovaním tohto návrhu prokuratúry
v tomto štádiu konania cca 9 a pol roka od vznesenia obvinenia obžalovanému, by sa javil postup súdu
ako narúšajúci základné princípy kontradiktórneho procesu.

Inak povedané, nie je povinnosťou súdu v rámci základných zásad trestného konania ovládajúcich
kontradiktórny proces aj vo svetle už uvádzanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ
z 5. apríla 2011, aby v priebehu vyvíjajúceho sa dokazovania na hlavnom pojednávaní potom, čo súd
ustálil, že dôkazy, na podklade ktorých bola podaná obžaloba, trpia zásadnými procesnými vadami v

takom význame, že o tieto nie je možné opierať ustálenie skutkového stavu, jeho právne posúdenie,
resp. výrok o vine obžalovaného, upozorňoval stranu v konaní zastupujúcu štát a teda prokuratúru, že
pokiaľ chce prokurátor uniesť dôkazné bremeno, je potrebné, aby navrhol doplnenie dokazovania a už
vôbec sa považuje za neprípustné, aby potom následne na podklade týchto návrhov prokurátora, bolo
odznova opätovne na hlavnom pojednávaní súdom vykonané nové, samostatné "vyšetrovanie prípadu"

a teda vykonaním nových predtým síce existujúcich no procesne nespôsobilých dôkazov, či dôkaz (jeho
obsah) už existujúci by dopĺňal o nové skutočnosti, ktoré doposiaľ neboli stranám v konaní známe a
ktorých zistenie bolo v pnej kompetencii orgánov činných v trestnom konaní.

Za danej dôkaznej situácie opierajúc sa o už skôr uvádzaný návrh prokurátora krajskej prokuratúry na

doplneniedokazovaniavposudzovanomprípadeexistuje zjavnenapätiemedzipovinnosťouštátustíhať
trestnú činnosť obchodovania s ľuďmi v súlade so záväzkami plynúcimi so Smernice pre Slovenskú
republiku aprávomobžalovanéhonaspravodlivýproces,vrátaneprávanaprejednanievecivprimeranejlehote, ku dodržiavaniu ktorého sa Slovenská republika zaviazala rovnako (Európsky dohovor o ochrane
ľudských práv príkladmo - článok 6).
V tomto prípade pri existujúcej dôkaznej núdzi ide o citlivú rovnováhu, ktorá sa okrem iného rieši aj na

základe európskych smerníc a judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP).
Európska legislatíva, ako napríklad označená Smernica, vyžaduje od členských štátov, aby účinne
bojovali proti obchodovaniu s ľuďmi a zabezpečili vyšetrenie prípadov. Ide o závažný trestný čin, ktorý
vážne porušuje základné ľudské práva, a štát má pozitívny záväzok konať. Na druhej strane, každý
obžalovaný má právo na spravodlivý proces, prezumpciu neviny a prejednanie veci v primeranej lehote,

ako to zaručuje aj Európsky dohovor o ochrane ľudských práv (článok 6). Dlhotrvajúce konanie bez
dostatočných dôkazov môže byť porušením tohto práva.
V situácii, keď je málo dôkazov (dôkazná núdza), musia súdy existujúce dôkazy podrobiť
testu proporcionality a teda Európska judikatúra vyžaduje, aby orgány vykonali dôkladné a účinné
vyšetrovanie, najmä ak sú do neho zapojení zraniteľní ľudia, ako sú obete obchodovania s ľuďmi.
To môže zahŕňať špeciálne vyšetrovacie techniky, ale aj medzinárodnú spoluprácu a ochranu obetí.

Obchodovanie s ľuďmi je vysoko latentná a medzinárodná trestná činnosť, pri ktorej páchatelia využívajú
sofistikované metódy na zahladenie stôp. Súdy a prokuratúra musia túto skutočnosť zohľadniť pri
hodnotení dôkazov a priebehu konania.
Na druhej strane, ak sa ani pri všetkom úsilí nepodarí získať dostatok dôkazov na preukázanie viny
„nad rozumnú pochybnosť“, stíhanie nemôže pokračovať donekonečna. V takom prípade by právo

na primeranú dĺžku konania a prezumpcia neviny mohli prevážiť, čo by viedlo k zastaveniu stíhania.
Dlhotrvajúce konanie bez pokroku porušuje právo obžalovaného na spravodlivý súdny proces, resp.
prejednanie veci v primeranej lehote.

Príkladmo prípad T.V. proti Španielsku (žiadosť č. 225112/21), kde ESĽP potvrdil, že Španielsko porušilo

svoje pozitívne povinnosti podľa článku 4 (zákaz otrockej práce a nútenej práce) tým, že neuskutočnilo
účinné vyšetrovanie závažných obvinení z obchodovania s ľuďmi. Napriek tomu, že sťažovateľka, obeť
obchodovania, informovala úrady, vyšetrovanie bolo nedostatočné a neefektívne. ESĽP zdôraznil, že
vyšetrovanie obchodovania s ľuďmi má byť proaktívne a nemôže sa spoliehať len na výpovede obetí.
Okrem iného z odôvodnenia rozhodnutia plynie, že hoci sa tento prípad primárne týkal povinnosti štátu

vyšetrovať, ukazuje, že v prípade zlyhania štátu môže byť obmedzená aj spravodlivosť celého procesu,
čo ovplyvňuje aj obžalovaného. (obdobne v prípade Bartók proti Slovenskej republike).

Judikatúra ESĽP totiž zvýrazňuje, že pri dôkaznej núdzi musí prokuratúra preukázať vinu obžalovaného
„nad rozumnú pochybnosť“. Ak dôkazy na to nepostačujú, nemôže sa konanie umelo naťahovať. Na

jednej strane je záujem obete a štátu na potrestaní páchateľa. Na druhej strane stojí právo obžalovaného
na spravodlivý proces a primeranú lehotu. Dlhotrvajúce konanie bez nových dôkazov posúva rovnováhu
v prospech obžalovaného, pretože ho neúmerne zaťažuje. Judikatúra ESĽP teda pripúšťa, že ani
zložitosť prípadov obchodovania s ľuďmi neospravedlňuje neprimerané prieťahy v konaní. Štát má
povinnosť konať efektívne, no v prípade dôkaznej núdze musí rešpektovať práva obžalovaného. Ak

sa ani po dôkladnom vyšetrovaní nepodarí získať dostatok dôkazov, predlžovanie konania by bolo
porušením práva obžalovaného na spravodlivý proces.

V tomto kontexte potom krajský súd opierajúc sa o označený návrh prokurátora na doplnenie
dokazovania a dôvody v ňom uvedené konštatuje, že nie je zrejmé, o aké skutočnosti je možné

oprieť garanciu, ak by okresný súd (keďže v rámci odvolacieho konania vzhľadom na jeho charakter
nie je uspôsobené dopĺňať dokazovanie v takom rozsahu) postupoval podľa návrhu prokurátora na
dosiahnutia ním sledovaného cieľa a teda osvedčenia pôvodných výpovedí svedkov poškodených z
16.03.-17.03.2016, o ktoré ako rozhodujúce dôkazy opiera výrok o vine obžalovaného.

Prokurátor krajskej prokuratúry svoj návrh opiera aj o argumentáciu Krajského súdu v Prešove v
uznesení sp. zn. 2To/11/2023 z 18.12.2023, pričom krajský súd uvádza, že overenie znalostnej úrovne
maďarského jazyka osôb pribratých do konania ako tlmočníčok „ad hoc“ G. P. a G. K. B., resp. znalkyne
J. M. R., (a napokon aj G. C.) ako minimum, ktoré bolo povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní
už v čase ich pribratia do konania, by podľa názoru krajského súdu nemohlo zhojiť procesné vady

zistené v postupe orgánov činných v trestnom konaní, včítane vád zistených v procese prebiehajúcich
úkonov vyšetrovania, v tejto súvislosti si krajský súd v celosti osvojil argumentáciu okresného súdu na
str. 29 napadnutého rozsudku podľa ktorej „ Napokon pokiaľ sa týka „ad hoc“ tlmočníčok G. P. a G. K.
B., ak by aj súdu boli predložené prípadne dôkazy preukazujúce ich vedomostnú úroveň maďarskéhojazyka, táto sama skutočnosť by nič nezmenila na samotnom úkone ich tlmočenia, ktorý je zachytený na
obrazovo-zvukových záznamoch a na výhradách, tak ako na ne poukazovala obhajoba, ktoré musel súd
konštatovať vo svojom prvotnom rozhodnutí a na ktoré napokon poukázal aj krajský súd, ktorý súčasne

konštatoval, že dôkazná hodnota takto vykonaných dôkazov, ktoré majú predstavovať rozhodujúci dôkaz
o vine obžalovaného, sa javí byť zásadne spochybnená“.

V prípade záverov znaleckého posudku z odboru psychológia č. 4/2016 znalkyne J. M. R. aj naďalej
platí, že krajský súd si nemohol v celosti osvojiť argumentáciu okresného súdu v jeho predchádzajúcich

rozhodnutiach, v rámci rozhodnutí o odmietnutí obžaloby prokurátora, ktorým mal osvedčiť zákonnosť
a správnosť záverov tohto znaleckého posudku.

Nič na aktuálnosti totižto nestratil záver, že za danej situácie vykonanie znaleckého dokazovania
bez prítomnosti tlmočníka zapísaného v zozname znalcov a tlmočníkov MS SR vyvoláva bez rozumných
pochybností pochybnosť, či závery znaleckého dokazovania sú objektívne overiteľné z hľadiska

metodologických znaleckých postupov (metód), v rámci ktorých sa používa celý rad testov tzv. „testová
batéria“, a teda niekoľko rôznych druhov odborných znaleckých (testov) metód s rôznym zameraním
na konečný cieľ znaleckého skúmania, ktoré mala znalkyňa pri znaleckom skúmaní použiť zjavne
v slovenskom jazyku. Napokon vyjadrenia v tom čase maloletých svedkov poškodených k samotnému
skutku pred znalkyňou v rámci vyšetrenia tzv. osobného interview nie je možné v trestnom konaní použiť

ako procesne spôsobilú výpoveď svedka v trestnom konaní.

Napokon vo vzťahu k výpovedi G. D. H. (opierajúca sa o zápisnice vyhotovené z osobných pohovorov
so svedkami poškodenými tlmočila svedkyňa G. C.) existuje dôvodné podozrenie (opierajúc sa aj o jej
vlastnú výpoveď), že svedkyňa uskutočnila pohovor s maloletými poškodenými po tom, ako sa dôkladne

oboznámila so zápisnicami o výpovedi maloletých z prípravného konania (v dňoch 16.03.-17.03.2016)
a pri pohovore z týchto zápisníc vychádzala a to z dôvodu, že nechcela deti vystavovať opätovnému
psychickému konfrontovaniu. Vzhľadom na to, že uvedené podozrenie vykonaným dokazovaním
rozptýlené nebolo, tak potom platí, že výpoveď G. D. H., okrem iného vychádza zo zápisníc o výsluchu
maloletých, ktorých procesná spôsobilosť, včítane obsahovej stránky ako zákonne vykonaného dôkazu

pre účely trestného konania je zásadne spochybnená.

Za tejto dôkaznej situácie ako už bolo zvýraznené po uplynutí cca 9 a pol roka od vznesenia obvinenia
obžalovanému, resp. cca po piatich rokoch od podania obžaloby na súd, s nejasnou budúcnosťou
vyvíjajúceho sa dokazovania najmä z časového hľadiska, ktoré by malo opäť prebiehať v režime

predovšetkým justičnej spolupráce (výsluch svedkov poškodených prostredníctvom justičných orgánov
Rumunskej republiky), pri ktorej sa očakáva dlhšia doba, po ktorú sa tieto úkony môžu realizovať (ako
tomu bolo aj v tomto prípade pri výsluchu rodičov svedkov poškodených) v konfrontácii s nateraz
procesne použiteľnou sumou dôkazov a skutočností z nich plynúcich (sumarizovaných v napadnutom
rozsudku) má za to, že je na mieste opäť zvýrazniť, že ak sa ani po dôkladnom vyšetrovaní nepodarí

získať dostatok dôkazov, predlžovanie konania by bolo porušením práva obžalovaného na spravodlivý
proces, čo bol aj dôvod na zamietnutie tohto návrhu prokurátora krajskej prokuratúry na doplnenie
dokazovania.

V tejto súvislosti si krajský súd osvojil záver okresného súdu opierajúci sa o ustálenú rozhodovaciu prax

súdov, že porušenie povinnosti zistiť skutkový stav bez dôvodných pochybností a na to nadväzujúcich
povinností orgánov činných v trestnom konaní ustanovených v § 2 ods. 10 Tr. poriadku nie je procesnou
chybou a nie je sankcionované rozhodnutím o odmietnutí obžaloby a vrátení veci prokurátorovi. Sankciu
v tomto prípade predstavuje neunesenie dôkazného bremena prokurátorom v súdnom konaní a to vo
vzťahu ku všetkým skutkovým zisteniam relevantným ako kvalifikačný moment. Z hľadiska podstaty

uznania viny je takou sankciou oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a) alebo
písm. c) Tr. poriadku.

Nazákladetakéhotohodnoteniaprodukovanýchdôkazovpotomdospelokresnýsúdkvecnesprávnemu
záveru, že na ich poklade nie je možné uznať obžalovaného vinným, nakoľko nie je možné bez

rozumných pochybností ustáliť rozhodujúce skutkové zistenia, ktoré sa mali preniesť do skutkovej vety
obžalobného návrhu, no predovšetkým bez rozumných pochybností takto ustálený skutkový stav aj
rovnako ako v obžalobe právne posúdiť.Súčasne krajský súd mal zato, že v danom prípade výsledky hodnotenia vykonaných dôkazov, pri
existencii zásadnej dôkaznej núdze – nie je zrejmé aké dôkazy je ešte možné vykonať, okrem dôkazov
navrhnutých – neumožňujú bez rozumných pochybností ani urobiť záver, aby sa skutok kladený za vinu

obžalovanému vôbec stal tak, ako je jeho skutkový dej opísaný v obžalobnom návrhu.

V tejto súvislosti krajský súd pripomína, že na preukázanie viny obžalovaného vo všeobecnosti platí, že
súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa
doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného

skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného
záveru.Výrokovinemôžebyťzaloženýtedalennatakýchdôkazoch,ktorécelkomvylučujúpochybnosť,
že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. To platí tým skôr, keď v prejednávanom
prípade existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a súd svoje rozhodnutie musí oprieť
o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov.

Hodnotiac preto tieto dôkazy vo svojom súhrne aj krajský súd rovnako, ako okresný súd, nemohol
v posudzovanom prípade urobiť bez rozumných pochybností jednoznačný záver o vine obžalovaného
tak, ako mu bola kladená za vinu v obžalobnom návrhu okresného prokurátora, pričom posudzovaný
skutok nenapĺňa ani skutkovú podstatu iného v osobitnej časti Trestného zákona ustanoveného
trestného činu a nie je ani dôvod na postúpenie tohto skutku na prejednanie inému orgánu, ktorý by ho

mohol posúdiť ako priestupok.
Krajský súd má zato, že v prejednávanom prípade za danej dôkaznej situácie, ak už nie sú k dispozícii
na vykonanie ďalšie dôkazy a za existencie takýchto zásadných pochybností o preukázaní viny
obžalovaného zo spáchania žalovanej trestnej činnosti je namieste v posudzovanom prípade použiť
jedno zo základných procesných pravidiel - in dubio pro reo – a to v pochybnosti v prospech páchateľa,

keďže nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, preto obžalovaného podľa
§ 285 písm. a/ Tr. poriadku spod obžaloby oslobodil.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd nepovažoval odvolanie okresného prokurátora za dôvodné a
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.