Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/136/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125011122
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125011122.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Juraja Dziaka a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD v trestnej veci obžalovaného : A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného
zákona, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.11.2025 v Trnave, prejednal odvolanie prokurátora
Okresnej prokuratúry v Trnave proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 08.júla 2025 sp. zn.

105T/14/2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. B. uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe,

ž e

dňa 17.02.2025 v čase približne o 20:09 hod. viedol po ulici Veternej v Trnave ako vodič osobné
motorové vozidlo AUDI, EČV: D., kedy sa plne nevenoval vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v
cestnej premávke, v dôsledku čoho narazil prednou časťou vozidla do obrub-níka, kde predmetné auto
poškodil, následne sa snažil pokračovať v jazde, avšak zostal stáť na trávnatej ploche, kde následne

prišla hliadka PMJ Trnava, ktorá obžalovaného pri kontrole v dôs-ledku vzniknutej dopravnej nehody
podrobila dychovej skúške na zistenie množstva alkoholu v dychu, ktorú obžalovaný vykonal prístrojom
AlcoQuant 6020 plus, pričom prvá dychová skúška v čase o 20:37 hod. vyšla pozitívne s výsledkom
1,46 mg/l alkoholu v dychu a opakovaná dychová skúška vykonaná v čase 20:57 hod. vyšla pozitívne
s výsledkom 1,36 mg/l alkoholu v dychu,

Za to mu okresný súd uložil ( ,,citácia“),, Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného
zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá s probačným dohľadom.

Podľa§51ods.2Trestnéhozákonapriurčeníprobačnéhodohľaduustanovujeobžalovanémuskúšobnú

dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona obžalovanému v
skúšobnej dobe probačného dohľadu ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických
nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá každého druhu vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov.“Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 88-90 spisu).
Po vyhlásení napadnutého rozsudku prokurátor prítomný na hlavnom pojednávaní ihneď podal

odvolanie v neprospech obžalovaného (č.l. 82 spisu). Obžalovaný sa po vyhlásení rozsudku vzdal
práva na podanie odvolania ( č.l. 82 spisu). Prokurátor okresnej prokuratúry písomným podaním zo
dňa 18.08.2025, doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 19.08.2025 (č.l.92-93 spisu), písomne
odôvodnil podané odvolanie. Obžalovaný sa prostredníctvom obhajcu písomne vyjadril podaním zo dňa
01.09.2025 ( č.l.95104 spisu), doručeným okresnému súdu dňa 02.09.2025.

Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania (č.l.92-93spisu) uviedol, že s argumentá-ciou, ako aj
uložením podmienečného trestu nemôže súhlasiť a to z nasledujúcich dôvodov ( skrátene) :

· ustálená súdna prax považuje za hranicu pre vyvodzovanie trestnej zodpovednosti za prečin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona pri alkohole hodnotu 0,4762 mg/I
etanolu (1 promile alkoholu v krvi),uvedená hranica bola stanovená ako hodnota, kedy je z medicínskeho

hľadiska schopnosť vodiča bezpečne viest' motorové vozidlo zásadným spôsobom ovplyvnená,
· pri obžalovanom bola prvou dychovou skúškou zistená hodnota 1,46 mg/I alkoholu v dychu (teda
3.04 promile), druhou dychovou skúškou bola zistená hodnota 1,36 mg/I alkoholu v dychu
(2,83 promile), teda uvedene hodnoty dosiahli trojnásobok hodnoty, ktorá sa považuje za hranicu pre
vyvodenie trestnej zodpovednosti za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1

Trestného zákona a teda trojnásobok hodnoty, pri ktorej je schopnosť vodiča bezpečne viest' motorové
vozidlo zásadným spôsobom ovplyvnená a z medicínskeho hľadiska išlo o ťažkú opitosť, hraničiacu až s
otravou alkoholom, čo podľa názoru prokuratúry deklarovanú výnimku pri ukladaní trestu za tento prečin,
ktorú uvádzal prvostupňový súd vo svojom odôvodnení,
· obžalovaný v rámci výsluchu v procesnom postavení obvineného v prípravnom konaní, organom

činným v trestnom konaní uviedol, že v daný deň požíval alkohol od 15:00 hod. do 20:30 hod. a to v
objeme 6 fliaš červeného vína, pričom bezprostredne po tom, čo dokonzumoval alkohol doma, nasadol
do motorového vozidla za účelom dopraviť' sa kúpiť' si ďalší alkohol,
· pri zohľadňovaní trestu je potrebné vziať do úvahy (okrem toho, že obžalovaný nemal spolujazdcov,
nespôsobil škodu na cudzom majetku, resp. nebol v skúšobnej dobe) aj spôsob spáchania trestného

čin, kedy obžalovaný nebol zastavený a kontrolovaný hliadkou polície pre štýl jazdy alebo porušenie
predpisov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktoré by mohli nasvedčovať tomu,
že je pod vplyvom návykovej latky a je potrebné ho zastať, ale bol podrobený dychovej skúške
pretože motorovým vozidlom, ktoré viedol, narazil do obrubníka. kde predmetne auto poškodil, pričom
pokračoval v jazde ďalej a zastavila ho až trávnatá plocha, kde zostal s autom stáť,

· pokiaľ súd nahliada na skutok ako ojedinele vybočenie z inak riadneho života, je potrebné v tejto
súvislosti uviesť, že sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený, no zároveň má evidovaných
15 priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, kedy možno z časového aspektu
nazerať na tieto postihnutia nie ako na priestupky v dávnejšej minulosti, ako to ustálil sú, ale na
kontinuálnepáchaniepriestupkovpočnúcrokom2006,kedyjepotrebnépoukázaťnafakt,žeobžalovaný

už bol v minulosti priestupkovo riešený za alkohol za volantom, pričom mu bola uložená pokuta vo výške
500,- eur a uložený zákaz činnosti na 14 mesiacov, čo jednoznačne nemožno považovať za priestupok
menej závažného charakteru.

V závere navrhol, aby Krajsky sud Trnava podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Trestného poriadku zrušil

napadnutý rozsudok Okresného sudu Trnava vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku
a sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na §
36 pism. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace
so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnvm stupňom stráženia a uloží trest
zákazu činnosti viest' motorové vozidla každého druhu vo výmere 36 mesiacov.

Obžalovaný sa písomným podaním ( č.l.95 -102 spisu) prostredníctvom obhajcu vyjadril k písomnému
odôvodneniu odvolania okresnej prokuratúry, keď uviedol ( skrátene)

· odvolanie Okresnej prokuratúry Trnava považuje za nedôvodné v celom rozsahu,

· Rozsudok Okresného súdu Trnava považuje za zákonný a vecne správny (s výnimkou toho, že súd
mal prihliadať aj na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j) a n) Tr. zák.)
· súd I. stupňa správne vyhodnotil skutkový a právny stav a uložil primeraný trest, ktorý je plne v súlade
s ustanovením § 34 a nasl. Tr. zák.· podané odvolanie neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mali ovplyvniť
vecnú správnosť napadnutého Rozsudku,
· v celom rozsahu si uvedomuje nesprávnosť a škodlivosť svojho konania a je mu úprimne ľúto, že sa

uvedeného skutku dopustil
· je toho názoru, že uloženie podmienečného trestu je v jeho prípade primerané a zákonné, pričom už len
samotné toto trestné konanie je pre neho zásadným ponaučením a zárukou, že budem viesť riadny život.
· je prvopáchateľom trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, v minulosti bol 1x odsúdený
za majetkovú trestnú činnosť, pričom uvedené odsúdenie má zahladené a doposiaľ nemá skúsenosť s

prostredím výkonu trestu odňatia slobody a od svôjho posledného odsúdenia viedol riadny život až do
spáchania skutku, ktorého som sa aktuálne dopustil a ktorého veľmi ľutuje,
· ide o exces z doterajšieho správania (aj napriek tomu, že bol v minulosti priestupkovo prejednávaný
aj za alkohol, pričom k uvedenej udalosti došlo v roku 2010, t. j. pred 15 rokmi a jednalo sa o zbytkový
alkohol v nízkej hodnote, teda nejednalo sa o úmyselné požitie alkoholu pred jazdou),
· dlhodobo vedie riadny život, má partnerku, s ktorou zdieľame spoločnú domácnosť, má dve deti,

dospelého syna a maloletú dcérku, o ktoré sa riadne stará a rovnako má zamestnanie, kde sú s jeho
prácou veľmi spokojní, o čom predkladá súdu v prílohe aj hodnotenie zamestnávateľa,
· na prevádzke zamestnávateľa v Paderovciach sa pravidelne podrobuje skúškam na prítomnosť
alkoholu v krvi (niektoré záznamy predkladá v prílohe tohto podania pre ilustráciu), rovnako v rámci
subdodávok vykonáva pracovné činnosti najmä v prostredí jadrových elektrární (najmä JE Mochovce, JE

Jaslovské Bohunice a JE Dukovany), pričom pred vstupom do objektu jadrovej elektrárne sa každý deň
v rámci výkonu svojho zamestnania podrobuje kontrole na prítomnosť alkoholu v krvi (je to povinnosť pre
každú osobu, ktorá tam vstupuje) a ani raz sa doposiaľ nestalo, že by mal pozitívne hodnoty alkoholu,
a to ani v podobe zvyškového alkoholu, teda z uvedeného je zrejmé, že nie je denným požívateľom
alkoholických nápojov a v tomto prípade sa skutočne jednalo o exces, kedy mal voľno a kedy sa pohádal

so svojou partnerkou a riešil to tým, že si sadol do auta s alkoholom v krvi,
· vysoká hodnota alkoholu v krvi súvisela s tým, že bezprostredne pred jazdou vypil víno, čím došlo k
výrazne zvýšenej hodnote alkoholu pri samotnom meraní, pričom uvedená skutočnosť ho samozrejme
nezbavuje zodpovednosti a za svoje konanie sa hanbí a už nikdy sa to v jeho prípade nebude opakovať,
· rovnako poukazuje na to, že po nehode do obrubníka zostal v aute sedieť a čakal na príchod policajtov,

čo svedčí záveru, že nemal v úmysle sa vyhnúť zodpovednosti za svoje protizákonné konanie,
· Okresný súd Trnava pri rozhodovaní o treste zobral do úvahy všetky okolnosti potrebné k dosiahnutiu
účelu trestu v zmysle § 34 ods.1 Tr. zák.
Z vyššie uvedených dôvodov navrhuje Odvolanie Okresnej prokuratúry Trnava ako nedôvodné podľa
§ 319 Tr. por. zamietnuť.

Konanie na odvolacom súde
Podľa § 317 Trestného poriadku:
(1) Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods.
3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
(2) Ak bolo podané odvolanie v prospech obžalovaného proti výroku, ktorým bol uznaný za vinného, a
odvolací súd tento výrok nezrušuje, preskúma v celom rozsahu aj zákonnosť a odôvodnenosť výroku o
treste a ďalších výrokov, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

(3) Ak bola odvolaním napadnutá časť rozsudku týkajúca sa len niektorej z viacerých ;osôb, o ktorých
bolo rozhodnuté tým istým rozsudkom, preskúma odvolací súd podľa odseku 1 len tú časť rozsudku a
predchádzajúceho konania, ktorá sa týka tejto osoby.
Krajský súd ako odvolací súd (,,ďalej len odvolací súd“) skôr než začal plniť svoju prieskumnú povinnosť
podľa § 317 Trestného poriadku bol povinný skúmať, či odvolanie okresnej prokuratúry bolo podané

včas (§ 309 Trestného poriadku), či ho podala oprávnená osoba (§ 307, § 308 Trestného poriadku) a či
nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo späťvzatiu podaného odvolania (§ 312, § 313
Trestného poriadku), alebo či neboli podané proti výroku proti ktorému nie je prípustné (§ 307 ods. 1
písm. b) Trestného poriadku, § 334 ods. 4 Trestného poriadku). Odvolací súd preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je

dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené podmienky pre jeho zamietnutie v zmysle § 319 Trestného
poriadku.
Odvolací súd za účelom prejednania odvolania okresnej prokuratúry vykonal verejné zasadnutie
v prítomnosti obhajcu obžalovaného a prokurátora krajskej prokuratúry. Obžalovaný bol o termíneupovedomený dňa31.10.2025, obhajca upovedomenie prevzal dňa 28.10.2025 a krajská prokuratúra
dňa 24.10.2025. Obžalovaný písomným podaním zo dňa 24.11.2025, predloženým obhajcom na
verejnom zasadnutí, požiadal o vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti.

Prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na podanom odvolaní Okresnej prokuratúry Trnava
č.2Pv95/2207-23 zo dňa 18.08.2025 a v plnom rozsahu s jeho odôvodnením stotoťňuje.

Obhajca obžalovaného sa v plnom rozsahu pridržiaval písomného vyjadrenia k odôvodne-niu odvolania

a zároveň poukázal na vyjadrenie zamestnávateľa a tiež na to, že krátkodobým nepodmienečným
trestom 3 mesiace by bol obžalovaný vytrhnutý zo sociálneho prostredia, čo by malo vplyv na jeho rodinu
a zamestnania, preto navrhol odvolanie prokuratúry zamietnuť.
Odvolací súd konštatuje, že okresný súd nepochybil pri postupe v konaní, ktorým dokazoval skutočnosti
potrebné pre ukladanie sankcie. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočne rozsiahle
dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovaného, jeho povesť a ďalšie skutočnosti potrebné pre

uloženie spravodlivého trestu.
V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por.
dostatočne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Odvolací súd sa bez výhrad s týmto
odôvodnením stotožňuje a odkazuje naň.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu
prvéhoadruhéhostupňatvoriajednotu,avprípade,aksaodvolacísúdstotožnísúvahamisúdunižšieho
stupňa a tieto považuje za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí,
ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/2/2018
z 23. januára 2018).

Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava
smerovalo výlučne čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného, preto predmetom odvolacieho
konania je preskúmanie rozsudku len vo vzťahu k tomuto výroku. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že
obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní dňa 08.07.2025 ( č.l.80 spisu) vyhlásenie v zmysle § 257
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku o tom, že nepopiera spáchania skutku, ktorý sa mu kládol za vinu,

preto okresný súd potom, ako obžalovaný na všetky položené otázky podľa § 333 osd.3 písm. c),d),f),g)
a h) Trestného poriadku odpovedal ,,áno“ so súhlasom prokurátora vyhlásenie obžalovaného prijal.
Pretože inštitút vyhlásenia obžalovaného, že nepopiera spáchanie skutku má rovnaké právne následky
ako vyhlásenie o vine, súd na toto vyhlásenie prihliada ako na priznanie sa ku skutku ( súd nevykonáva
dokazovanie o vine, ale svoje dokazovanie zameral len na otázky súvisiace s druhom trestu a jeho

výmerou,ochrannýmopatrenímanáhradouškodu),vyhláseniesvojoupovahouvylučujepreskúmavanie
skutkového stavu konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí
vyhláseniaobžalovaného,pretoodvolacísúdnemoholpreskúmaťtentovýrokzhľadiskajehozákonnosti
a odôvodnenosti. Proti výroku o vine v tomto prípade teda odvolanie ako opravný prostriedok nie je
prípustné, tento výrok je právoplatný. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 2To/5/2011 zo 7.

februára 2012)
Pri určovaní výmery trestu odňatia slobody okresný súd zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré svedčili
v prospech aj v neprospech obžalovaného. V tomto smere okresný súd správne poukázal na to, že
obžalovaný v registri trestov má jeden záznam ( hľadí sa na neho ako by nebol odsúdený, je riadne
zamestnaný, má dve deti držiteľom vodičského oprávnenia B, AM,C,T je od 27.07.1995. V neprospech

obžalovaného je celkovo 5 záznamov v ústrednej evidencii priestupkov a 14 priestupkov v evidenčnej
karte vodiča a to prevažne pre prekročenie povolenej rýchlosti, všeobecné porušenie účastníka cestnej
premávky. Vodičský preukaz mal zadržaný rozhodnutím DI Trnava č. ORP-136/LU-P-2010 zo dňa
02.04.2010 za vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu na dobu 14 mesiacov.
Okresný súd u obžalovaného správne vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť, teda, že obžalovaný sa ku

skutku priznal a svoje konanie oľutoval (§ 36 písm. l) Trestného zákona), priťažujúcu okolnosť podľa §
37 Trestného zákona nezistil, teda správne ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 1:0.
Trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom s probačným dohľadom na
skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov spolu s obmedzení spočívajúcim v zákaze požívania alkoholických
a iných návykových látok aj krajský súd pri zohľadnení všetkých zákonných hľadísk uvedených

v základných a všeobecných zásadách ukladania trestov ( § 33 a § 34 Trestného zákona) považuje
za zákonný a spravodlivý, ktorý je objektívnym vyjadrením spáchanej trestnej činnosti a ktorý dostatočne
naplní funkciu tak individuálnej ako aj generálnej prevencie. Nakoľko sa jedná o úmyselný trestný čin
spáchaný v súvislosti s vedením motorového vozidla súd prvostupňový uložil správne aj trest zákazučinnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 36 mesiacov, pričom opäť zohľadnil najmä doterajšiu
priestupkovú minulosť v cestnej doprave ako aj konkrétnu závažnosť predmetného konania.
K odvolacím námietkam okresnej prokuratúry

Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa
navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu
odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie
ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi

prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného
činu ako i na ostatných členov spoločnosti. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak
núti súd prihliadnuť na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti a teda bráni mechanickému
postupu súdu pri rozhodnutí o treste (rozsudok NS SR z 13.05.2014 sp. zn. 4To/7/2013).

Trest odňatia slobody predstavuje univerzálny a zároveň najprísnejší druh trestu. Aj preto sa v hierarchii

sankcií chápe ako "ultima ratio", a to najmä v prípade menej závažných trestných činov. Zákon
preto predpokladá, že tento trest sa bude ukladať len v prípade, keď účel trestu nemožno dosiahnuť
miernejšími druhmi trestov, alebo v prípadoch, keď ide o typovo najzávaž-nejšie trestné činy

Trest odňatia slobody ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv jednotlivca nesmie

byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností prípadu a pomerov páchateľa, z čoho
vyplýva akýkoľvek zákaz exemplárneho trestania. Trest rovnako nesmie predstavovať neprimerané
inštitucionalizované násilie spoločnosti voči jednotlivcovi. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na
spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konania by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom
napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Spravodlivým môže byť vždy len primeraný trest. V prípade, ak

bude trest ako odplata obsiahnutá v treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestná činom, nedôjde
k negácií tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie, a to bezprávie voči
neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu.

U páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ

oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť
(bezprávie), ktoré trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu.
Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže
nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého
následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii

trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za
predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného.

V predmetnej trestnej veci sa obžalovaný dopustil konania, kedy pod vplyvom alkoholu viedol
osobné motorové vozidlo, ktorého vedenie nezvládol a prednou časťou vozidla narazil do obrubníka.

Bezprostredne po tom bola v dychu obžalovaného nameraná hodnota 1,46 mg alkoholu/l. Je pravdou,
že obžalovaný tesne pred jazdou vypil niekoľko fliaš alkoholu ( 6 fliaš červeného vína) a do vozidla sadol
s úmyslom zaobstarať si ďalší alkohol. Len v dôsledku náhody nedošlo jeho konaním k spôsobeniu
ujmy na zdraví, keďže následkom jeho konania bola ,,len“ škody na motorovom vozidle. Na druhej
strane je však nutné dodať, že na obžalovaného sa hľadí ako na netrestaného ( predchádzajúce

odsúdenie má zahľadené), a teda majoritnú časť svojho života bol bezúhonným. Je riadne zamestnaný.
Pokiaľ ide o priestupok, ktorý spáchal obdobným spôsobom ( teda pod vplyvom alkoholu - v roku
2010), toto „zlyhanie“ bolo zohľadnené v uložení trestu v strede trestnej sadzby s podmienečným
odkladom s probačným dohľadom a v obmedzení spočívajúcom v zákaze požívania alkoholických
a iných návykových látok. Krajský súd poukazuje na to, že nie je správne selektívne vnímať uložený

trest obmedzujúc sa len na uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, bez zohľadnenia ďalších
sankcii, ktoré boli obžalovanému uložené. Typovú závažnosť konania obžalovaného nebolo možné
vnímať len cez množstvo nameraného alkoholu v dychu, ale komplexne, posudzujúc všetky okolnosti
prípadu. Skutok, ktorého sa dopustil možno vnímať ako výnimočný exces z inak vedenia riadneho života,
tak ako to uviedol súd prvého stupňa. Na mieste dopravnej nehody spolupracoval s orgánmi činnými

v trestnom konaní, učinil tak v podstate počas celého konania, kedy sa zúčastňoval všetkých procesných
úkonov, už pri prvom výsluchu sa ku skutku priznal, svoje konanie oľutoval. Závažnosť jeho konania sa
typovo nevymyká zo závažnosti inak spáchaného totožného trestného činu, a preto nevyvážený zásahdo práv obžalovaného v podobe uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody by nebol úmerným
následku, ktorý svojim konaním spôsobil.
Krajský súd dodáva, že je pravdou, že v prípade trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky

podľa § 289 Trestného zákona ide o tzv. ohrozovací trestný čin, a teda na naplnenie skutkovej podstaty
tohto trestného činu postačí samotné vykonávanie činnosti spôsobilej ohroziť život, zdravie alebo
majetok pod vplyvom návykovej látky bez toho, aby skutočne k poruche na chránenom záujme došlo.
Prvok generálnej prevencie však nemožno materializovať exemplárnymi trestami tam, kde výchovnú
funkciu trestu naplní iný, častokrát aj miernejší druh trestu, presne tak, ako je to v tu prejednávanej veci.

Ani krajský súd nevzhliadol zo skutkových okolností a v osobe obžalovaného takú hrozbu pre
spoločnosť, pre ktorú by bolo nutné ukladať mu nepodmienečný trest odňatia slobody, hoci aj
v krátkom trvaní v zmysle odvolacieho návrhu prokurátora. Rovnako krajský súd nevzhliadol
u obžalovaného potrebu akcentovať na jeho prevýchovu takým zásadným spôsobom, aby pristúpil
k zmene podmienečného trestu odňatia slobody na trest nepodmienečný. Tu treba mať na zreteli, že
preventívnovýchovnú funkciu trestov zabezpečuje už aj samotná hrozba trestom, bez potreby jeho

výkonu v prípadoch, kde vzhľadom na všetky okolnosti prípadu súd dospeje k záveru, že prevýchova
páchateľa bude naplnená účinnejšie aj bez potreby výkonu trestu (v tomto prípade nepodmienečného
trestu odňatia slobody). Netreba opomínať, že odstrašujúco má na páchateľa pôsobiť neodvrátiteľnosť
trestu, nie jeho prísnosť. Cieľom trestného konanie totižto nie je akýsi „revanš“ - odplata za spáchaný
skutok, ale predovšetkým náprava páchateľa a jeho stimulovanie k riadnemu životu. K stimulu viesť

riadny život rozhodne nevedie zásah do osobnej slobody tam, kde sa náprava páchateľa javí účinnejšia
prostredníctvom iných, miernejších prostriedkov trestnej represie. Rovnako trest má postihovať iba
páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Obžalovaný
má priateľku a dve deti ( z toho jedno ešte neplnoleté) a je riadne zamestnaný. Nepodmienečný trest by
nepriaznivo ovplyvnil rodinu obžalovaného a rovnako by mohol viesť k strate zamestnania.

Krajský súd dodáva, že obžalovanému bol síce uložený podmienečný trest odňatia slobody, avšak
v strede trestnej sadzby v trvaní šiestich mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený s probačným
dohľadom po dobu dvoch rokov avšak, tým sa však jeho potrestanie nekončí. Počas trvania skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia bude povinnosťou obžalovaného strpieť obmedzenie spočívajúce
v zákaze požívania alkoholických látok a iných návykových látok, viesť riadny život, a teda nedopustiť

sa žiadneho protiprávneho konania, ktoré by zakladalo nielen trestnoprávny ale aj priestupkový postih.
Okrem uvedeného bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti viesť morové vozidlá po dobu
troch rokov, pričom dĺžku trvania trestu zákazu činnosti odvolací súd vníma ako prísnejšiu. Takto uložený
trest nemožno považovať za neprimerane mierny okolnostiam spáchaného skutku.
Ak sa v priebehu skúšobnej doby obžalovaný dopustí akejkoľvek protiprávnej trestnej činnosti, za ktorú

bude právoplatne odsúdený či priestupkovo postihnutý, môže takáto skutočnosť zakladať kvalifikovaný
dôvod na nariadenie výkonu trestu odňatia slobody. Podmienečné odsúdenie pre obžalovaného
predstavuje výstrahu pred páchaním akejkoľvek protiprávnej činnosti a zároveň motiváciu k tomu, aby
viedol riadny život. Je na obžalovanom, či počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia
preukáže, či hrozba výkonu trestu postačuje na jeho nápravu a zaradenie sa do riadneho života za

súčasného dodržiavania spoločenských noriem, alebo je nevyhnutný výkon uloženého trestu.
Podľa § 319 Trestného poriadku, ovolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie okresného prokurátora podľa § 319
Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného

poriadku v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.