Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. november 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 34C/41/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125217175
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Oros Nemešová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125217175.1

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnom spore navrhovateľky: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v B., D.
XXXX/XX, proti odporcovi: E. F. G., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom v B., D. XXXX/XX, prechodne bytom
H. XX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Odporcovi voči navrhovateľke nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol tunajšiemu súdu
doručený dňa 7.10.2025, domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal
odporcovi priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menej ako 100 metrov počas trvania hrozby
a ohrozenia. Navrhovateľka žiadala tiež, aby súd zveril maloleté deti pochádzajúce z manželstva strán
sporudojejosobnejstarostlivosti,žiadalaurýchliťsúdnyproces,vktoromsapresnestanoví styksdeťmi

s tým, že ich odovzdávanie a preberanie sa bude realizovať za prítomnosti policajnej hliadky, pokiaľ súd
neurčí inak.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka odôvodnila najmä tými skutkovými
tvrdeniami, že odporca je jej bývalým manželom. Od rozvodu manželstva na ňu vyvíja psychický
nátlak v rôznych formách. V minulosti sa viedlo trestné konanie, ktoré je ukončené priestupkom.

V súčasnej dobe však neprebieha žiadne trestné konanie, prebieha však konanie o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov a konanie o úprave práv a povinností k maloletým
deťomvporučeneckejagende.Navrhovateľkaargumentovala,ženakoľkosúdnesporyniesúukončené,
agresivita odporcu eskaluje. Kým v roku 2023 ju len ústne z bytu vyháňal, a z ktorého sa vysťahoval
a vzal si všetky osobné veci, v roku 2024 jej začal vypisovať výhražné e-maily a v roku 2025 sa fyzicky
dobýjal do bytu, v ktorom žije spolu s maloletými deťmi a priateľom. Navrhovateľka ďalej uviedla, že

maloleté deti sú dočasne zverené odporcovi, ale jeho správanie nenasvedčuje, že je kompetentným
rodičom. Konštatovala, že odporca ako otec maloletých detí nemá predpoklady na zabezpečenie
zdravého psychického a fyzického vývoja maloletých detí, nakoľko dňa 17.9.2025 obe maloleté deti
H. G., nar. XX.XX.XXXX a I. G., nar. XX.X.XXXX prevzala zo školského zariadenia Základná škola
Čordáková 50 v Košiciach, ktorú deti navštevujú a dcéra H. mala hematóm na pravej ruke
spôsobený otcom, lebo ju pučil. V tejto súvislosti navrhovateľka poukázala na skrytú agresivitu odporcu

a uviedla, že odporca sa v minulosti na nej vyvršoval a očividne spôsobuje to isté aj svojim maloletým
deťom. Navrhovateľka označila odporcu za násilníka a tyrana. Navrhovateľka ďalej poukazovala na
skutočnosť, že za odporcu platí od novembra 2019 všetky náklady súvisiace s bytom, uhrádza aj
hypotéku, daň z nehnuteľnosti a iné poplatky, ktoré sú aj predmetom vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva bývalých manželov. Uviedla, že odporca sa jej opakovane vyhráža prostredníctvom
prostriedkov elektronickej komunikácie a usiluje sa vniknúť do bytu, pričom v minulosti sa viackrát

pokúšal vyštvať ju z bytu. V súčasnosti intenzita jeho útokov s cieľom dosiahnuť, aby byt
opustila, naberá na obrátkach, a to aj po upozornení policajných hliadok a psychologičky C. H. J., abyneeskaloval situáciu pred maloletými deťmi, túto však nepočúvol a prišiel robiť scény na D. XX K. B..
Konštatovala, že predmetom záujmu odporcu nie je zabezpečovanie starostlivosti o deti, ale získanie
bytu na D. XX K. B.. Doplnila v tejto súvislosti, že má záujem o prikázanie bytu do vlastníctva a vyplatenie

odporcu. Navrhovateľka argumentovala, že dňa 14.3.2025 sa jej odporca emailovou správou vyhrážal,
že príde so zámočníkom a násilne otvorí dvere a vymení zámok, aby mohol vstupovať do bytu. Uviedla,
že má tak oprávnenú obavu o svoj život, o svoje zdravie, a preto navrhla, aby dvere
bytu otvoril jej priateľ E. L. B., C., ktorý je ochotný prísť vypovedať. Doplnila tiež, že odporca do bytu
prišiel okolo 17:00 hod a snažil sa od jej priateľa získať kľúč od bytu na D. XX K. B.. Jej priateľ však

odporcovi vysvetlil, že takýmto spôsobom to nepôjde, nakoľko prebiehajú viaceré súdne spory, a to
aj ohľadom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Keďže sa odporcovi nepodarilo
násilne od neho získať kľúč od bytu, privolal policajnú hliadku, ktorá po objasnení situácie následne
vyviedla odporcu z bytového vchodu. Navrhovateľka v návrhu na začatie konania tiež uviedla, že od
apríla 2025 sú jej doručované anonymy, o tejto skutočnosti upovedomila aj policajné orgány. Z posielania
anonymnýchlistovupodozrievapráveodporcu,akeďženaďalejdostávalavýhražnéemaily,opreberanie

detí poprosila svoju matku B. C., ktorá deti preberala a odovzdávala pred vchodom bytového domu.
Uviedla, že situácia sa opäť vyostrila výhražným e - mailom zo dňa 14.8.2025, kedy sa mal odporca
opakovane vyjadriť, že dvere do bytu otvorí násilne. Opakovane navrhovateľka v návrhu na začatie
konania poukazovala na agresívne správanie odporcu, pričom uviedla, že dňa 15.8.2025 v čase o 17:00
hod. prišiel odporca spolu s deťmi a realitnou maklérkou pred dvere bytu, jej priateľ však odporcu čakal

pri dverách, realitná agentka si celú situáciu natáčala na mobil a očividne čakala na jej vyhrotenie a
vyostrenie. Agresívne správanie vnímala len zo strany bývalého manžela, ktorý sa podľa navrhovateľky
nevie ovládať a snažil sa spoza chrbta jej priateľovi vyraziť privreté dvere. Jej priateľ obom vysvetlil, že
musia čakať na rozhodnutie súdu, keďže je vedené ešte trestné konanie, ktoré má prednosť pred inými
súdnymi konaniami. Keď sa situácia nevyostrila, tak realitná maklérka prestala vyhotovovať obrazový

záznam. Mailom bolo napísané, že deti príde ex-manžel odovzdať v ten istý deň 15.8.2025 o
17.00 ako aj násilne vniknúť do bytu na D. XX K. B.. Uviedla, že nepovažuje za vhodné, aby maloleté deti
boli svedkami takýchto udalostí. Má za to, že odporca úmyselne využil situáciu, aby vnikol do bytu, keďže
v tom čase mal maloleté deti odovzdať jej matke, tieto však držal nasilu, aby boli svedkami udalosti,
a tým im spôsobil traumu na celý život. Podľa navrhovateľky však odporca vedel, že deti nepreberie, že

požiadala svoju matku, aby deti od neho prevzala. Uviedla, že aj jej matka, teda stará mama maloletých
detí, mala obavu o svoj život, bála sa fyzického napadnutia zo strany odporcu, nakoľko odporca deťom
fyzicky bránil a nedovolil im zostúpiť desať schodov dole k starej mame a ísť s ňou do jej bytu na D.
XX K. B., aby tam počkali na ňu, kým nepríde z práce. Podľa navrhovateľky maloleté deti boli očividne
traumatizované a nevedeli, čo majú robiť, či majú ísť k starej mame alebo počúvať príkazy

agresívnehootca.Pokrátkejchvíliprišla policajnáhliadka,odporca saupokojiladetiodišlipoodovzdaní
na D. XX K. B. do bytu jej matky. Uviedla, že hliadka polície opäť vysvetlila odporcovi, že musí počkať
na súdne rozhodnutie a nemôže svojvoľne vstupovať do jej obydlia. V návrhu poukázala na skutočnosť,
že odporca spolu s priateľkou býva v nájme, za ktorý uhrádza sumu 630,- Eur mesačne, pričom ona
výlučne uhrádza platby hypotéky. Uviedla tiež, že odporca deti rozdeľuje, odovzdáva ich zo styku v iných

dátumoch a časoch ako žiada, nedodržiava dohodnuté termíny aj napriek jej opakovaným výzvam, napr.
dňa 12.7.2025 mal priniesť deti a priniesol ich bez relevantného dôvodu až dňa 16.7.2025. Uviedla
v tejto súvislosti, že maloleté deti trávia čas aj so starými rodičmi a doplnila, že odporca starých rodičov
uprednostňuje, a teda na jej ujmu a ujmu detí okliešťuje možnosť detí stretávať sa s vlastnou matkou.
Konštatovala, že deti túžili byť s ňou, ale otec im v tom bráni. Odporca podľa navrhovateľky tvrdí, že

pokiaľ nemá určený súdom styk s deťmi, nemusí ich ani pripraviť a odovzdať jej na styk. Doplnila, že
doposiaľ nie je určený styk s deťmi. Navrhovateľka uviedla, že odporca chce maloleté deti umiestniť
na inú základnú školu ako navštevujú, namietala v tejto súvislosti, že deti sú etablované v školskom
kolektíve, v ktorom majú svojich kamarátov, pričom uviedla, že podľa jej názoru nie je vhodné pre ich
duševný vývoj robiť akékoľvek nežiadúce zmeny. Poukázala, že maloleté deti nenosia na vyučovanie

okuliare od nariadenia neodkladného opatrenia, čím odporca spôsobuje deťom poškodzovanie zraku.
Deti používa ako nástroj psychického vydierania, napr. keď ich použil v situácii, kedy chcel násilne
vniknúť do bytu. Podľa navrhovateľky fyzická agresivita odporcu vyvrcholila spôsobením zranenia dcére,
ktoré si všimla po tom, čo deti vybrala zo školského zariadenia dňa 17.9.2025, čo bolo potvrdené
dcérinou výpoveďou dňa 17.9.2025 na traumatológii. Uviedla, že dcéra má z vlastného otca strach, že

jej ublíži. Poukázala na skutočnosť, že odporca o deti nejaví záujem, po odchode z jej domácnosti obe
maloleté deti vozí do Svinice za starými rodičmi, z čoho sú obe maloleté deti permanentne unavené.
Doplnila, že starí rodičia očividne z dôchodku nie sú schopní a veľmi neradi sa starajú o svoje vnúčatá,
ktoré berú ako príťaž hlavne ekonomickú a aj fyzickú, pretože sú vo veku okolo 70 rokov a deti tamnemajú žiadnych kamarátov. Deti trpia u starých rodičov vo Svinici a sú ochudobnené o
citové väzby oboch rodičov, pričom ona reálny záujem o deti má, ale odporca jej styk neumožňuje,
tento umožňuje realizovať len na základe vlastného svojvoľného rozhodnutia, a nie na základe

ich vzájomnej dohody. Uviedla, že sa stáva, že odporca deti nechá u starých rodičov a odíde preč
do Košíc za svojou družkou. Dcéra sa hrá len s mačkami, pričom odporca maloleté deti izoluje od
rovesníkov a vštepuje im do hlavy nezmysly. Deti sú veľakrát smutné a prežívajú príkorie. Uviedla, že sa
stáva, že maloleté deti cestujú samé bez dozoru dopravnými prostriedkami. Deti necháva bez dozoru
doma, ktoré čakajú na príchod otca, a v tejto súvislosti poukázala na nezodpovedné správanie odporcu.

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila aj stavom odporcu, ktorý podľa navrhovateľky
vykazuje znaky agresie a psychopatie. Navrhovateľka má za to, že u odporcu sa stupňuje agresívne
a nevypočítateľné správanie a z tohto dôvodu môže byť podľa navrhovateľky hrozbou nielen pre deti
dočasne zverené do jeho starostlivosti, ale aj pre svoje okolie. Uviedla, že ani psychologička nevedela
krotiť násilie odporcu a deti sú len jeho rukojemníci a v ohrození. Záverom konštatovala, že odporca
neuznáva autority, ani rozhodnutia mestského súdu a robí si, čo chce.

3. V rámci prostriedkov procesného útoku navrhovateľka do konania označila a predložila listinné
dôkazy: prvú stranu kópie rozsudku bývalého Okresného súdu Košice II vydaného v konaní vedenom
na súde pod sp.zn. 19P/78/2019, prvú a jedenástu stranu kópie uznesenia Mestského súdu Košice zo
dňa 17.3.2025 vydaného pod sp.zn. K2- 1T/59/2020, prvú a trinástu stranu uznesenia Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 28.7.2025 vydaného pod sp.zn. 4To/69/2025, emailovú komunikáciu strán sporu

odoslanú z emailových adries G. a [email protected] zo dňa 14.3.2025, zo dňa 4.4.2025,
zo dňa 15.4.2025, zo dňa 28.5.2025, zo dňa 15.6.2025, zo dňa 13.8.2025, zo dňa 15.9.2025, zo
dňa 16.9.2025 a zo dňa 17.9.2025, lekársku správu – nález Univerzitnej nemocnice L.
Pasteura Košice zo dňa 17.9.2025, fotografickú snímku maloletého dieťaťa, podanie B. C., nar.
X.X.XXXX adresované Obvodnému oddeleniu Policajného zboru, I. XXXX/XX, B. a označené ako

„výpoveď zo dňa 15.8.2025“, prvú stranu podania označeného ako „podnet na prešetrenie“ zo dňa
29.9.2025 adresovaného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, podanie zo dňa 29.9.2025 označené
ako „zverenie maloletých detí do mojej osobnej starostlivosti“ doručené Mestskému súdu dňa
1.10.2025, prvú stranu podania zo dňa 29.9.2025 označeného ako „upovedomenie Mestského súdu
o násilnom právaní ex-manžela E. G. X.XX.XXXX“ opatrené pečiatkou Mestského súdu Košice dňa

1.10.2025,potvrdenieOkresnéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboruvKošiciach,Odboruporiadkovejpolície,
Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice – Sídlisko KVP zo dňa 3.10.2025, navrhovateľkou
označené anonymy, prehlásenie E. L. B., C. zo dňa 29.9.2025.

4. Súd po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu súdneho spisu v predmetnej

veci, pripojením si spisov vedených na súde pod sp.zn. K2 – 19P/39/2023, sp.zn. 12P/113/2023,
oboznámením sa s rozhodnutiami Mestského súdu Košice zo dňa 17.3.2025 a Krajského súdu Košice
zo dňa 28.7.2025 v konaní vedenom na súde pod sp.zn. K2-1T/59/2020 a po dôkladnom zvážení
všetkých relevantných okolností danej veci dospel k záveru, že nie sú naplnené zákonné predpoklady
pre nariadenie neodkladného opatrenia.

5. Podľa ust. § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po
jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa ust. § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie súd nariadi iba za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je

potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa ust. § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť
najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,

b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,

f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,

h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
9. Podľa ust. § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa ust. § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak súd nepostupoval podľa. § 327,
nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa ust. § 328 ods. 2 Civilného sporového poriadku o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa §
325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
12. Podľa ust. § 329 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje

odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým
bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností
významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
13. Podľa ust. § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude
trvať len po určený čas.
14. Podľa ust. § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie je vykonateľné
doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

15. Podľa ust. § 332 ods. 2 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2
písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
16. Podľa ust. § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred
začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote
žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným

opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
17.Podľaust.§336ods.3Civilnéhosporovéhoporiadkusúdajbeznávrhuuznesenie oneodkladnom
opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
18.1 Predmetom neodkladného opatrenia podaného navrhovateľkou je uloženie zákazu odporcovi
priblížiť sa k nej na určitú vzdialenosť v súlade s ust. § 325 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku.

18.2 Okrem uloženia tohto zákazu sa navrhovateľka návrhom označeným ako „zákaz priblíženia ex –
manžela E. F. G. 7.12.1982“ domáhala, aby súd zveril maloleté deti pochádzajúce z manželstva strán
sporudojejosobnejstarostlivosti,žiadalaurýchliťsúdnyproces,vktoromsapresnestanoví styksdeťmi
s tým, že ich odovzdávanie a preberanie sa bude realizovať za prítomnosti policajnej hliadky, pokiaľ súd
neurčí inak. V tejto časti však súd prvej inštancie vylúčil návrh navrhovateľky do konania o zmenu úpravy

rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vedenom na súde pod sp.zn. K2-19P/39/2023.

19. Vzhľadom ku skutočnosti, že väčšina skutkových tvrdení navrhovateľky uvedených v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia zákazu priblíženia sa viaže k návrhu na zmenu úpravy rodičovských
práv a povinností, súd skúmal, či v návrhu navrhovateľky absentujú také všeobecné náležitosti, ktorých

neuvedenie by bránilo súdu pokračovať v konaní, teda v dôsledku absencie ktorých by bol návrh
neprejednateľný.Znávrhunavrhovateľkynanariadenieneodkladnéhoopatreniajevšakzrejmé,ktorému
súdu je určený, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo ním navrhovateľka sleduje a je podpísaný.

20. Následne súd skúmal, či návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia obsahuje

relevantné skutkové tvrdenia odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu
a osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.21. Základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu
vedúceho k jeho nariadeniu. Z citovaného ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyplýva, že
jedným zo zákonných dôvodov pre nariadenie neodkladného je nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov

subjektov konania v dôsledku hroziacej alebo v danom čase už existujúcej ujmy. Táto ujma musí
byť konkrétna a bezprostredná vo vzťahu k právu alebo nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana. Jej následkom musí byť priame zhoršenie právneho alebo faktického postavenia niektorého
zo subjektov, ktoré vyžaduje rýchlu, hoci len dočasnú, úpravu pomerov.
22. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva aj osobitný postup súdu pri rozhodovaní

o neodkladnom opatrení, kde vzhľadom na záujem o včasnú ochranu bezprostredne ohrozených práv
a oprávnených záujmov strán, nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie pri
rozhodovaní o veci samej.
23. V rámci konania o nariadenie neodkladné opatrenia je totiž rozsah dokazovania, teda osvedčovania
podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti
sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné. Pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia, teda prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z
dôvodu, že v zásade v prejednávanej veci nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný charakter.
Nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného

rozhodnutiavovecisamej,avšakmusiabyťosvedčenéokolnosti,zktorýchsavyvodzujeopodstatnenosť
návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou naliehavosťou jej riešenia.
Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia
sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich,
ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci.

24. Právo na ochranu života a zdravia ako jedno z najzakladanejších práv garantovaných Ústavou
Slovenskej republiky je právo, ktoré má absolútnu povahu. To znamená, že aj keď ostatné ústavné práva
sú chránené týmto základným zákonom štátu, právo na ochranu života a zdravia je právom silnejším,
a jeho prioritné postavenie je nevyhnutné pri rozhodovaní o potlačení druhého práva, brať na zreteľ.
25. Obsah neodkladných opatrení v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku

vychádza zo znenia Čl. 3.1. nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 zo dňa
12.6.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenie vydané
v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený
ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym
účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch,

ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné
formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá
a efektívna súdna ochrana. Súd však musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej a duševnej integrity
navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Zákaz
alebo obmedzenie priblíženia na určitú vzdialenosť (písm. h/), ako menej závažné zásahy do osobných

slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná. alebo duševná
integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením
neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť (Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1098 – 1099).
26. Na tomto mieste súd tiež uvádza, že pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako

celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo
duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia síce ako taký nie je nikde vo
všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že
násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú aj duševnú
ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich spoločné črty.

27. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického,
psychického či sexuálneho nátlaku. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože aj
zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky.
28. Psychické násilie je každé také správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu
iného človeka.

29. Vzhľadom na preventívnu funkciu neodkladného opatrenia sa nevyžaduje preukázanie násilia alebo
hrozby násilia. Postačujúce je osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia. Uvedené znamená, že súd
pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, pričom postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.Dôvodné podozrenie z násilia či ohrozenie integrity sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi,
keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.
30. Podľa názoru súdu v danom prípade neexistuje naliehavá potreba bezodkladne upraviť vzťahy

medzi sporovými stranami neodkladným opatrením. Súd dospel k záveru, že navrhovateľka súdu
relevantným spôsobom nepreukázala, že nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci na základe
konkrétnych v návrhu tvrdených a listinnými dôkazmi podložených okolností, je dôvodné.
31. Navrhovateľka v návrhu uvádzala, že vzhľadom na neukončený súdny spor o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov a neukončené súdne konanie o zmenu úpravy

rodičovských práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva, agresivita odporcu sa
z roka na rok stupňuje. Odporca sa podľa tvrdení navrhovateľky dopúšťa násilného konania, vyháňa
ju z bytu, v ktorom býva s maloletými deťmi a priateľom, vyhráža sa jej prostriedkami elektronickej
komunikácie, dokonca sa opakovane pokúša dobyť do bytu, z ktorého sa odsťahoval v roku 2018,
a za ktorý neuhrádza žiadne poplatky spojené s jeho užívaním, a ani sa nepodieľa na platení
hypotekárneho úveru, na platení dane z nehnuteľnosti. Argumentovala, že odporca sa jej vyhráža, že

príde so zámočníkom a násilne otvorí dvere a vymení zámok, aby mohol vstupovať do bytu. Má tak
obavy o svoj život a zdravie. Zdôraznila, že odporca sa dopúšťa násilia aj v prítomnosti maloletých detí,
ktorésúsprávanímodporcutraumatizované,majú strach,žeimodporcaublíži.Poukázalanaincidentzo
dňa 17.9.2025, kedy si všimla, že dcéra mala na ramene hematóm, ktorý jej mal spôsobiť odporca, a jej
zranenie si vyžiadalo potrebu ošetrenia v zdravotníckom zariadení. Podľa navrhovateľky odporcove

agresívne a nevypočítateľné správanie je hrozbou nielen pre maloleté deti, ktoré sú dočasne zverené
do jeho starostlivosti rozhodnutím súdu, ale je hrozbou aj pre okolie.
32. Hoc navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla a opísala konkrétne
situácie, resp. poukázala na správanie odporcu, ktoré ona považuje za relevantné pre vyhovenie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zákazu priblíženia, súd musí konštatovať, že

navrhovateľkou ponúkané skutkové tvrdenia sú v zjavnom rozpore so súdom zisteným skutkovým
stavom a rozhodnutiami vydanými v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. K2-19P/39/2023
o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností a rozhodnutiami vydanými v trestnom konaní vedenom
na tunajšom súde pod sp.zn. K2-1T/59/2020.
33. Navrhovateľka v konaní označila ako listinný dôkaz uznesenie Mestského súdu Košice vydané

dňa 17.3.2025 vydané pod sp.zn. K2-1T/59/2020 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach vydané
dňa 28.7.2025 vydané pod sp.zn. 4TRo/69/2025, pričom súdu predložila len prvú a jedenástu stranu
rozhodnutia mestského súdu a prvú a trinástu stranu rozhodnutia krajského súdu. Z navrhovateľkou
predložených neúplných rozhodnutí vyplýva, že súd prvého stupňa podľa ust. § 280 ods. 2 Trestného
poriadku trestnú vec obžalovanej A. B. C., týkajúcu sa skutku právne kvalifikovaného ako zločin týrania

blízkej a zverenej osoby podľa ust. § 280 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť
tak, že od presne nezistenej doby najneskôr od augusta roku 2016 do 14.10.2019 v byte na M. D.
N. XX K. B. a iných miestach v Košiciach opakovane fyzicky a psychicky napádala svojho manžela E.
F. G., bytom B., M. D. XX, a to bezdôvodným agresívnym a násilným bitím, údermi päsťami a
škrabaním do tváre, ktoré si vyžiadalo aj lekárske ošetrenie, vyhrážaním, ponižovaním, vulgárnymi

nadávkami,hádkami,citovýmvydieraním,atoajvprítomnostiichmaloletýchdetí,muspôsobilafyzickéa
psychické utrpenie, postúpil Okresnému úradu Košice na prejednanie veci ako priestupku. Z rozhodnutia
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.7.2025 vyplýva, že krajský súd podľa ust. § 193 ods. 1 písm.
c) Trestného poriadku sťažnosť prokurátora proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 17.3.2025
sp.zn. K2-1T/59/2020 zamietol.

34. Lustráciou v súdnom registri si súd zabezpečil rovnopisy vyššie označených rozhodnutí, z ktorých je
zrejmé, že navrhovateľka v pozícii obžalovanej na hlavnom pojednávaní neurobila žiadne z vyhlásení
v zmysle ust. § 257 ods. 1 Trestného poriadku a ďalej odmietla vypovedať, pričom nevypovedala
ani v prípravnom konaní.
35. Odporca v postavení poškodeného v trestnom konaní vypovedal a podrobne sa vyjadroval k

spolužitiu s obžalovanou - navrhovateľkou. Z jeho výpovede vyplynulo, že v predmetnom období
obžalovaná (navrhovateľka) veľakrát vytvárala zbytočné hádky a napätie kvôli peniazom, ktoré
im chýbali v rozpočte, pretože v roku 2015 kúpili byt na hypotéku. Všetky príjmy, ktoré mal z Nemecka,
kde vtedy pracoval, posielal na účet, z ktorého boli sťahované splátky na hypotéku, aj
obžalovaná (navrhovateľka) disponovala týmto účtom, mala od neho aj platobnú kartu. Ako zodpovedný

rodič a manžel sa snažil zarobiť peniaze v Nemecku, v danej dobe mal asi dvakrát vyšší príjem ako na
Slovensku, cca 1.300,- Eur – 1.400 Eur v čistom. V tej dobe mu obžalovaná (navrhovateľka) veľakrát
telefonovala do Nemecka, že nie sú zaplatené hypotéky, že nemajú na jedlo. Peniaze, keď prišli na účet,
tak sa rýchlo minuli, jednak na splátky úverov a jednak na výdavky v domácnosti. Jemu naživot v Nemecku ostávalo len minimum, veľakrát musel žobrať od svojich rodičov peniaze, aby si mohol
kúpiť jedlo alebo ísť domov pozrieť rodinu. Zo začiatku chodil domov pravidelne raz za dva týždne cez
víkend, potom neskôr to bolo raz za mesiac, dokonca až raz za tri mesiace. V Nemecku robil do roku

2017, niekedy do polky roka, keď na žiadosť obžalovanej (navrhovateľky) prišiel domov, keďže mu stále
vytýkala, že sa nestará o deti, že nedostatočne zarobí peniaze, nevenuje sa jej a deťom, že nepomáha s
deťmi, nestará sa o domácnosť. Preto sa rozhodol, že zanechá prácu v Nemecku a príde na Slovensko,
kde si našiel zamestnanie v jednej firme. V priebehu roka 2016 do polovičky roka 2017 s obžalovanou
(navrhovateľkou) veľa telefonovali, keďže neboli osobne spolu. Obžalovaná (navrhovateľka) vyvolávala

napätie a hádky hlavne kvôli financiám, útočila na neho slovami, že tam niekoho má, že ju podvádza,
avšak nebola to pravda. Hádky začínali vždy buď peniazmi alebo rodičmi alebo svokrovcami, keď prišli
do témy. Vytvárala napätie tým, aby od rodičov pýtal peniaze, lebo oni sú zlí a nechcú im slobodne
dávať peniaze. Počas tohto obdobia dvakrát zanechal prácu v Nemecku kvôli tomu, aby prišiel k rodine.
Vždy keď mal pricestovať na Slovensko pár dní predtým mu obžalovaná (navrhovateľka) každý deň
telefonovala a odhovárala ho od cesty na Slovensko, aby radšej peniaze nechal na účte, aby mali

doma viac peňazí, teda aby necestoval, že je to zbytočne nákladné. Bolo to veľmi ťažké obdobie, bol to
veľký psychický nápor, keďže veľmi chcel vidieť svoje deti, takisto chcel budovať vzťah s obžalovanou
(navrhovateľkou), ale kvôli vysokému životnému štandardu, ktorý odo neho vyžadovala, to veľmi ťažko
psychicky znášal. Veľakrát sa cez telefón hádali, obžalovaná (navrhovateľka) veľakrát slovne vulgárne
útočila aj na jeho rodičov. Keď už si naplánoval cestu na Slovensko, obžalovaná (navrhovateľka) pár

dní predtým rôznymi hádkami ohľadom financií, rodičov, detí a o tom aký je neschopný, že málo zarába
a nestará sa o deti a domácnosť, mu vytvárala takýmto spôsobom napätie. Keď pricestoval domov vo
večerných hodinách, tak ho len veľmi málokrát vrúcne a s úsmevom privítala. Jedenkrát mu obžalovaná
(navrhovateľka) telefonovala počas cesty domov, keď bol niekde v okolí Budapešti a spolu so svojou
matkou mu sústavne telefonovali a znepríjemňovali cestu a odhovárali ho, aby domov vôbec

nechodil, že cesta stojí peniaze a tie peniaze mohol dať radšej deťom. Obžalovaná (navrhovateľka)
bola vtedy u svojej matky a obidve sa na neho vyrútili so slovami, či nevie kedy sa chodí domov, pritom
vôbec neakceptovali dlhú zapchatú cestu. Vznikla vtedy hádka, ale keďže nechcel konflikt rozvíjať, nijak
nereagoval. Takéto situácie sa opakovali veľmi často, keď prišiel aj v normálnom čase, aj neskoro v
noci. Na druhý deň ráno po takýchto príchodoch bolo všetko v poriadku, veľakrát nevyspatý musel

vstať, utekať na nákup, lebo obžalovaná (navrhovateľka) mu prikázala, aby išiel kúpiť niečo na raňajky.
Takýmto postupom cez deň sa napätie stupňovalo, až to vyvrcholilo večer do extrémnych hádok a bitiek
zo strany obžalovanej (navrhovateľky), ktorá si dovolila vulgárne osočovať aj jeho rodičov, nadávala mu
do kokotov, nedojebancov a podobne. Veľakrát ho napádala aj päsťami. Viackrát boli pri tom prítomné
aj deti. Pokiaľ ide o obdobie rokov 2017 až 2019, obžalovaná (navrhovateľka) ho vtedy pichla s kľúčmi

od auta do brucha, keď po jednej večernej hádke odišiel na ošetrenie na pohotovosť s doškriabanou
tvárou a rozbitým nosom a perami. Potom odišiel ku rodičom do Svinice, pretože sa už v domácnosti
nedalo s obžalovanou (navrhovateľkou) vydržať, všetko muselo byť podľa nej. Odtiaľ od rodičov
potom chodil do práce. V roku 2017 ho pán O. uvoľnil zo zamestnania, aby si rodinné veci riešil mimo
pracovisko, keďže hádky na pracovisku vytvárali negatívny dojem. Vtedy sa obžalovaná (navrhovateľka)

chcela dohodnúť na ďalšom fungovaní. On sa s ňou nechcel dohodnúť, pretože mal všetkého plné zuby.
Potom na parkovisku, keď odchádzal, pomohol jej naložiť deti do auta, lúčil sa s deťmi a čupol som si
k dcére. Keď si k nej čupol a objal ju, zacítil ostrú bolesť v uchu, preľakol sa čo sa stalo, chytil si ucho
a z ucha mu vytekala krv. Za to čo urobila jej prikázal, aby ho okamžite odviezla na pohotovosť, čo aj
urobila. Po ošetrení sa k nemu správala veľmi slušne, a preto súhlasil, aby spolu ďalej fungovali. Počas

obdobia, keď bol doma a financie stále chýbali, okrem zamestnania chodil aj na fušky, hlavne v sobotu,
aby mali viac peňazí. Aby mohol ísť v sobotu na fušku, si musel pýtať dovolenie a obžalovaná
(navrhovateľka) s tým musela súhlasiť, viackrát aj súhlasila, ale bolo to o dvanástej hodine
na obed. Všetky peniaze, ktoré takto zarobil, dal do spoločného rozpočtu, pre seba si nenechával nič.
Vytvárala napätie ohľadom financií, on musel peniaze žobrať od rodičov, jej matka im vyvárala, nosila

jedlo, starala sa, veľmi často bola v ich byte. K svojim rodičom mal zakázané chodiť. Pár dní u nich aj
býval,alepotomsanechalpresvedčiť,abysavrátilnaspäťaževšetkobudefungovaťdobre.Obžalovaná
(navrhovateľka) predala aj ich auto, aby nemohol ujsť ani z bytu ani zo Slovenska. Veľakrát pri hádkach,
ktoré boli vo večerných hodinách zo začiatku opustil domácnosť a išiel sa vonku poprechádzať, aby sa
napätie ukľudnilo, no po hodine, keď sa vrátil, bola situácia ešte horšia, lebo si zavolala na pomoc svoju

matku a spolu sa burcovali, veľakrát ich slová ignoroval a išiel spať. Obžalovaná (navrhovateľka) mu
bránila pri hádkach odísť z bytu, zamykala dvere a kľúč niekde skryla, aby nemohol ujsť. Tak to veľakrát
cítil, že potrebuje ujsť z bytu, rozumne sa s ňou nedalo rozprávať. Hádky a konflikty boli kvôli
jeho rodičom a financiám. Párkrát sa stalo, že mu skryla aj jeho kľúče, topánky a oblečenie zamkla doizby, aby nemohol odísť z bytu. Hádky sa veľmi často stupňovali a obžalovaná (navrhovateľka)
ho provokovala až do nepríčetna, kedy na seba kričali pred deťmi. On sa snažil odísť preč, aspoň do
inej izby. Párkrát sa aj zamkol v izbe, potom keď sa ukľudnila, z izby vyliezol. Keď odišiel do inej izby,

vždy prišla a ešte niečo na neho kričala, išiel do inej izby, tiež prišla za ním a tak sa konflikt zbytočne
stupňoval až to veľakrát vyvrcholilo fyzickými útokmi zo strany obžalovanej (navrhovateľky). Obžalovanú
(navrhovateľku) viackrát odstrčil od dverí, aby mohol opustiť spoločnú domácnosť, taktiež jej zadržoval
ruky, aby ho nebila päsťami do tváre, chcela mu zlomiť nos, vyškriabať oči. Hanbil sa za to a aj kolegom
v práci klamal, že rôzne škrabance po tvári vznikli pri hre s deťmi. A takto sa to všetko opakovalo.

Veľakrát mu pomáhali finančne rodičia, aj s jedlom, keď k nim zo začiatku chodieval, keď ešte mohol.
Jeho mama im vždy nabalila nejaké jedlo. Obžalovanej (navrhovateľke) sa to vždy extrémne nepáčilo
a veľakrát sa kvôli tomu hádali, obžalovaná (navrhovateľka) si myslela, že to jedlo je otrávené, lebo
ho posiela jeho matka. Takýmto spôsobom tiež vznikali hádky, stresy a napätia. Na jej
naliehanie navštívil psychiatrickú ambulanciu, keďže ho prehovorila, že za všetky konflikty môže on
a keďže situáciu chcel riešiť, tak súhlasil. I. P. mu naordinovala antidepresíva, nakoľko zistila, že celá

situácia ho extrémne zraňuje, odporučila mu riešiť problém so psychológom, konkrétne pani Q., u ktorej
viackrátajbol,abyriešilcelkovúsituáciu.Natiestretnutiamumuseliprispieťrodičia,keďženemalžiadne
financie, lebo so všetkými hospodárila obžalovaná (navrhovateľka). Peniaze míňala na domácnosť,
niekedy aj na zbytočne drahé čistiace prostriedky, taktiež na jedlo a samozrejme aj na oblečenie. On
si v tej dobe odtrhával od úst, či už bol na Slovensku alebo v zahraničí, aby oni na Slovensku mohli

mať viac peňazí. Taktiež počas poslednej práce v Nemecku spával v aute kvôli tomu, aby mesačne
dokázal ušetriť 600,- Eur – 700,- Eur a tie peniaze posielal domov. V tej dobe zarábal veľmi slušne, na
slovenský účet mu prišlo 2.300 – 2.900,- Eur. Všetky peniaze rozflákala a on keď chcel prísť domov
pozrieť rodinu, musel si vyžobrať peniaze od matky. Obžalovaná (navrhovateľka) si viackrát zmenila aj
číslo s odôvodnením, aby ich neotravoval, aby hlavne jeho rodičia jej nevyvolávali. Aktuálne u neho už

nie je dôvod na liečbu, všetko bolo viac menej nanútené zo strany obžalovanej (navrhovateľky), liečbu
ukončil na základe dohovoru s pani doktorkou, ktorá mu povedala, že pokiaľ sa bude cítiť dobre, lieky
má postupne obmedziť, dohodli sa presne na postupe, až s liečbou prestal. Cítil sa dobre, dokázal celú
situáciu vyfiltrovať tým, že cestoval do zahraničia, veľakrát sa snažil pokračoval ďalej. Dodnes liečbu
nepotrebuje.Problémy,ktorévznikliznávrhunarozvod,návrhuobžalovanej(navrhovateľky)nauloženie

mu zákazu stýkať sa s deťmi a problémy s trestnými vecami riešil so psychológom, aby to
všetko vedel ustáť, bolo to náročné. Vyrozprávali si to s psychologičkou, a on sa zmieril so situáciu,
ktorá nastala. O svojich ťažkostiach v partnerskom vzťahu sa snažil zdôveriť aj kolegom
v práci v Nemecku alebo na Slovensku. Poradiť mu ale nevedel nikto, aj jeho rodičia
vedeli o konfliktoch. Chodil k nim aj napriek zákazu. Čo sa týka jeho reakcií pri hádkach,

zo začiatku sa snažil konflikty riešiť mierovo, hľadať argumenty a riešenia, ktoré by vyhovovali obidvom.
Veľmi často si obžalovaná (navrhovateľka) nechcela dať dohovoriť. Aj z jeho strany padli vulgarizmy,
obžalovaná (navrhovateľka) ho dokázala vyprovokovať rečami a podpichovaním, takže aj on
reagoval vulgarizmami. Vysoké očakávania obžalovanej (navrhovateľky) sa snažil naplniť, keď vedel,
šetril na svojich osobných výdavkoch. Veľakrát jej za posledné peniaze kúpil nejaké oblečenie alebo

darček, aby jej spravil radosť. Čo s týka detí, požadovala okolo 300,- Eur na zimnú sezónu na dieťa.
Keď prišiel zo zahraničia domov na víkend, deti mali nakúpené bundy za sto euro, pričom v tej dobe sa
to dalo riešiť aj o 80 % lacnejšie. Museli vyberať najdrahšie topánky, ich syn ešte ani poriadne nechodil
a on musel súhlasiť s tým, aby mu kúpili topánky za 80,- Eur a potom ich ani nenosil. Deti, hlavne
dcéra, musela navštevovať jasle, druhé najdrahšie v Košiciach, suma za dieťa bola 300,- Eur, pretože

obžalovaná (navrhovateľka) sa nestíhala starať o dve deti naraz. Ešte keď bol v Nemecku sa
cez telefón bavili ako viesť domácnosť, chcel vedieť koľko financií na čo míňať, chcel viesť evidenciu,
viedol si každomesačné výkazy príjmov a výdavkov, chcel situáciu riešiť. Zo svojej strany za seba držal
svoje výdavky na minime. Odopieral si, nepotreboval civilné oblečenie, míňal na jedlo, na cestu domov a
na oblečenie pre deti. Obžalovaná (navrhovateľka) odmietala aj jeho rodičov, nechcela sa s nimi stýkať,

ani so zvyškom jeho rodiny. Keď jeho mama chcela vidieť vnúčatá, tak vždy jej zatelefonovala, či môže
prísť, smskovala, či môže prísť na návštevu a pomôcť jej s deťmi, obžalovanej (navrhovateľke) sa to
ale nepáčilo, tak mu volala, aby odkázal matke, aby nechodila. Takisto mu aj osobne povedala, aby
nevolal rodičov.
36. Z predmetného rozhodnutia je zrejmé, že súd v trestnom konaní na základe vykonaného

dokazovania dospel k záveru, že skutok, ktorý bol predmetom obžaloby, sa stal, a že ho spáchala
obžalovaná – navrhovateľka. Tento záver oprel súd predovšetkým o výpoveď poškodeného
– odporcu, ktorý podľa súdu vo svojej výpovedi podrobne a dostatočne hodnoverne opísal
konfliktné spolužitie s obžalovanou, pričom skutočnosti, ktoré vyplývali z jeho výpovede, zhodne potvrdilipred súdom aj svedkovia. Súd skonštatoval, že tvrdenia poškodeného zapadli aj do rámca záverov
znaleckého dokazovania, z ktorého vyplynulo, že poškodený - odporca bol liečený pre psychickú
poruchu - úzkostne depresívny stav, pričom táto porucha bola v príčinnej súvislosti s agresivitou

obžalovanej - navrhovateľky a zisteným syndrómom týranej osoby a zodpovedajú aj ďalším zisteným
skutočnostiam, predovšetkým lekárskymi správami podloženým poraneniam poškodeného, ktoré mu
mali byť spôsobené v dôsledku opakovaného fyzického napadnutia obžalovanou. Vykonané dôkazy
zároveň podľa súdu preukazovali, že práve rozvod s obžalovanou a opustenie sociálne
nevyhovujúceho prostredia nepochybne napomohli k tomu, že úzkostno-depresívne symptómy sa u

poškodeného (odporcu) postupne vytratili, a vymizli aj symptómy týranej osoby. Podľa súdu vyššie
uvedené dôkazy tak vo svojom súhrne nepochybne preukázali, že sa obžalovaná (navrhovateľka)
dopustila konania, ktoré sa jej kládol v podanej obžalobe za vinu. Súd však bol toho názoru, že v prípade
konania obžalovanej (navrhovateľky) nešlo o trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa
ust. § 208 Trestného zákona, keďže týraním sa podľa súdnej praxe rozumie zlé zaobchádzanie, ktoré
sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti ako aj určitou trvalosťou a musí ísť o konanie, ktoré

týraná osoba pre jeho hrubosť a bezohľadnosť pociťuje ako ťažké príkorie. Na základe vyššie uvedených
skutočností dospel súd v trestnom konaní k záveru, že fyzické a psychické násilie obžalovanej
(navrhovateľky) páchané na osobe poškodeného (odporcu), o ktorého existencii inak súd nemal
žiadnu pochybnosť, nedosiahlo takú intenzitu, aby sa v prejednávanej veci mohlo jednať o trestný
čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa ust. § 208 Trestného zákona, prípadne iný trestný čin,

a preto postúpil vec príslušnému orgánu za účelom prejednania veci ako priestupku.
37. Z pripojeného spisu vedeného na súde pod sp.zn. K2- 19P/39/2023 v konaní o zmenu úpravy
rodičovských práv a povinností je zrejmé, že Mestský súd Košice svojím uznesením zo dňa 26.7.2023
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloleté deti H. G. a I. G. dočasne zveril do osobnej starostlivosti
otca do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Súd svoje rozhodnutie založil na skutočnosti, že po

oboznámení sa s aktuálnou situáciou v rodine a predloženými listinnými dôkazmi, najmä so správou
kolízneho opatrovníka má súd za to, že za daných okolností je nevyhnutné zasiahnuť neodkladným
opatrením.Uviedol,žezobsahusprávykolíznehoopatrovníkazošetreniavrodinejednoznačnevyplýva,
že realizovanie striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nie je aktuálne v najlepšom záujme
maloletých detí, a to najmä s poukazom na ochranu priaznivého fyzického aj psychického vývoja

maloletých detí. V danom prípade skonštatoval, že na strane matky (navrhovateľky) existujú mimoriadne
závažné pochybnosti o jej spôsobilosti zabezpečiť adekvátnu starostlivosť o maloleté deti a vytvoriť
také výchovné prostredie, v ktorom sa maloleté deti budú cítiť bezpečne. Mal za to, že ponechanie detí
v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov predstavuje ohrozenie pre zdravý fyzický a psychický
vývoj detí. Predmetné uznesenie bolo potvrdené Krajským súdom v Prešove uznesením zo dňa

5.10.2023 vydaným pod sp.zn. 24CoP/88/2023 a nadobudlo tak právoplatnosť dňa 3.11.2023. Následne
súd prvej inštancie uznesením zo dňa 17.4.2024 vydaným pod č.k. K2-19P/39/2023 – 778 návrh matky
(navrhovateľky) na nariadenie neodkladného opatrenia na úpravu jej styku s deťmi súdnym rozhodnutím
zamietol s poukazom na ochranu priaznivého fyzického aj psychického vývoja detí. Uviedol, že styk
matky sa s deťmi riadne realizuje, aj napriek skutočnosti, že nie je upravený súdnym rozhodnutím.

Zdôraznil, že otec v stretávaní detí s matkou nevytvára absolútne žiadne prekážky, dokonca niektoré
termíny navrhuje on sám a na pravidelnom styku s matkou sa snaží dohodnúť. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie nadobudlo v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.6.2024 vydaným pod
sp.zn. 4CoP/73/2024 právoplatnosť dňa 8.8.2024.
38. V danom prípade má súd za to, že navrhovateľka síce v podanom návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia uvádzala skutočnosť, že cíti s ohľadom na správanie odporcu obavu o svoj
život a zdravie, avšak vykonaným dokazovaním je preukázaný opak navrhovateľkou tvrdeného, a to
že práve navrhovateľka mala odporcu dlhodobo týrať nielen fyzicky ale aj psychicky, spôsobovať mu
zranenia, pre ktoré bol aj viackrát ošetrený v zdravotníckom zariadení, pričom pre tieto skutky bola
na ňu aj podaná obžaloba prokurátorom pre týranie blízkej a zverenej osoby podľa ust. § 208 ods 1

písm. a) Trestného zákona v štádiu dokonaného trestného činu. Navyše z vykonaného dokazovania je
zrejmé, že navrhovateľka tak konala aj v prítomnosti maloletých detí a z uvedeného dôvodu súd prvej
inštancie nariadil neodkladné opatrenie uznesením zo dňa 26.7.2023, ktorým zveril deti pochádzajúce
z manželstva strán sporu do dočasnej starostlivosti odporcu.
39. Možno tak uzavrieť, že v konkrétnostiach danej veci navrhovateľka neosvedčila svoje tvrdenie

o obave o svoj život a zdravie. Rovnako neosvedčila navrhovateľka ani tvrdenie o takom napádaní
zo strany odporcu, ktoré by odôvodňovalo zásah zo strany súdu v podobe nariadenia neodkladného
opatrenia. Z potvrdenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru zo dňa 3.10.2025 vyplýva, že
navrhovateľka urobila ústne oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov. Z predloženého potvrdenia
však nemožno zistiť žiadne bližšie okolnosti, proti komu smerovalo ústne oznámenie, a najmä spôsob
rozhodnutia o priestupku. Rovnako z obsahu navrhovateľkou predložených anonymných listov nemožno

vyvodiť, že ich autorom je odporca. Ak aj navrhovateľka tvrdí, že sa odporca dopúšťa na nej násilia
tým, že sa jej opakovane vyhráža, že ju pripraví o byt, v ktorom žije s partnerom a maloletými deťmi,
pričom ako dôkaz predložila súdu emailovú komunikáciu strán sporu, tak ani táto skutočnosť nemôže
zakladať dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že strany
sporu nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2018, kedy odporca opustil spoločne vedenú domácnosť,

vzťahy medzi stranami sporu sú vážne a trvalo narušené, vzájomná komunikácia je mimoriadne
problematická. Aktuálne na súde prebieha konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov po zániku ich manželstva, ktoré nie je právoplatne skončené. Z obsahu navrhovateľkou
predloženej emailovej komunikácie medzi stranami sporu je zrejmé, že situácia sa vyhrotila a je napätá
aj z dôvodu tohto prebiehajúceho súdneho sporu a nemožnosti sa dohodnúť na spôsobe vyporiadania
majetku. Z emailovej komunikácie zo dňa 15.6.2025 vyplýva, že odporca vyčíta navrhovateľke, že sa

vyhýba pojednávaniam nariadeným v konaní o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, kedy sa
napr. dňa 28.5.2025 nedostavila na súdne pojednávanie pre práceneschopnosť, pričom sa dostavila
v ten istý deň do kostola a do kancelárie Farnosti Božieho milosrdenstva v Košiciach za účelom prípravy
ichmaloletýchdetína1.sv.prijímanie.Vintenciáchuvedenéhojenanajvýšpravdepodobné,žedôvodom
na takúto reakciu odporcu je práve úmyselné predlžovanie sporu navrhovateľkou vyhýbaním sa účasti

na pojednávaniach súdu. Navyše aj z vyjadrenia odporcu zo dňa 1.6.2023 v konaní o zmenu úpravy
rodičovských práva a povinností, ktoré bolo doručené súdu do konania vedeného na súde pod sp.zn.
K2-19P/39/2023 vyplýva, že odporca sa snažil s navrhovateľkou dohodnúť ohľadom vyporiadania ich
spoločného majetku – bytu tým, že navrhovateľka si ponechá byt na D. XXXX/XX K. B. zároveň
s jej finančnou povinnosťou vyplatiť mu podiel z bytu. Aj podľa vyjadrení navrhovateľky odporca má

zabezpečené vlastné bývanie, a vzhľadom na súčasné pomery strán sporu je málo pravdepodobné, že
by odporca aj realizoval výkon svojho práva nehnuteľnosť užívať spoločne s navrhovateľkou.
40. Zhrnúc vyššie uvedené súd v prejednávanej veci je názoru, že navrhovateľka ňou uvedenými
skutočnosťami a dôkazmi neosvedčila základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a tiež, že bez okamžitej, čo i len dočasnej

úpravy pomerov by bolo jej právo ohrozené. Možno tak konštatovať, že žalobkyňa nijakým spôsobom
neosvedčila dôvodnosť a opodstatnenosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
navyše jej tvrdenia sú v priamom rozpore s vykonaným dokazovaním (aj keď skráteným), a preto súd
rozhodol tak, že jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia zákazu
priblíženia odporcovi na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov, zamietol.

41. Na záver je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
42. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
43. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním
alebo bránením práva.
44. Podľa ust. § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov

konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
45. Podľa ust. § 262 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. V danom prípade týmto uznesením sa konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
končí,apretosúdmusíobligatórnerozhodnúťajonárokunanáhradutrovkonania.Vkonaníbolúspešný
odporca, ktorému podľa zásad civilného sporového konania by patril v súlade s ust. § 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči v konaní neúspešnej

strane – navrhovateľke. Vzhľadom však na skutočnosť, že odporoví žiadne trovy konania nevznikli, súd
rozhodol tak, že odporcovi, hoc úspešnému v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, nárok na
ich náhradu voči navrhovateľke nepriznal.Poučenie:

Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaMestskýsúdKošice
v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
(ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.