Rozsudok – Vyživovacie povinnosti Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. september 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 11C/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423200268
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Fígerová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1423200268.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Jana Fígerová v právnej veci navrhovateľa - oprávneného z

vyživovacej povinnosti: X.. N. O., R.. XX.XX.XXXX, T. D. N. X, D., proti povinnej z vyživovacej povinnosti:
X.. C. O., R.. XX.XX.XXXX, T. D. N. X, D., právne zastúpená: P&P Legal s. r. o., so sídlom Miletičova 21,
Bratislava,IČO:51037301,onávrhunavrhovateľanaurčeniepríspevkunarozvedenéhomanžela,takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ- oprávnený z vyživovacej povinnosti (navrhovateľ) sa návrhom z 27.01.2023 domáhal,
aby súd uložil povinnej z vyživovacej povinnosti (povinnej) prispievať na výživu rozvedeného manžela

sumou 1.500 eur mesačne, počnúc právoplatnosťou výroku po rozvode manželstva, vždy vopred do 15.
dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca.

2. Návrh odôvodnil tým, že povinná doručila súdu návrh na rozvod manželstva 29.12.2020, súd ich
manželstvo rozviedol; pričom navrhovateľ je už niekoľko rokov v ťaživej a nepriaznivej finančnej situácii
na hranici fyzického prežitia, s neustálou hrozbou bezdomovcova, pretože všetok svoj majetok pred
manželstvom a postupne počas trvania manželstva daroval povinnej. V doplnení návrhu z 06.10.2024

opísal priebeh zoznámenia sa s povinnou, okolnosti nadobudnutia družstevného bytu na N.V. X,
obdarovávanie povinnej finančnými, majetkovými hodnotami pred a počas manželstva, nadobudnutia
nehnuteľností, okolnosti jeho odchodu z bytu J. X, okolnosti jeho zdravotného stavu. Uviedol o.i., že
po podaní návrhu na rozvod bol s nepravdivými údajmi tam uvedenými, tak šokovaný, že sa nedokázal
vyjadriť k nemu, spísal len krátke spontánne vyjadrenie. Návrh na rozvod prispel k tomu, že sa mu
rozbehla skrytá rakovina prostaty vplyvom oddeleného bývania a dlhodobo zanedbaného spoločného
manželského života vplyvom oddeleného bývania.

3. Povinná vo vyjadrení k návrhu na pojednávaní i v písomnom vyjadrení žiadala tento zamietnuť.

4. Vo vyjadrení poukázala na zamietnutie návrhu navrhovateľa na určenie výživného manžela v konaní
vedenom na tunajšom súde, na nesúlad tvrdení navrhovateľa ohľadom jeho zdravotného stavu a údajnej
ním prezentovanej rakovine prostaty; navrhovateľ tiež nepredložil dokumenty týkajúce sa jeho tvrdení
o bývaní, nákladoch, zdraví. Poukázala na skutočnosť, že navrhovateľ prispieva na výživu svojej dcéry

namiesto 50 eur mesačne sumou 0,50 eur mesačne, čo je porušovanie dobrých mravov. Vzniesla
námietku dobrých mravov voči nároku navrhovateľa. V súvislosti s dobrými mravmi poukázala i na list
navrhovateľa z 22.02.2021 zaslaný povinnej, z ktorého vyplýva o.i., že navrhovateľ okrem údajného
záujmu o povinnú, sa venoval vytváraniu žalobných návrhov s nízkou, až nulovou úspešnosťou.Ku dnešnému dňu povinná neeviduje žiadny iniciovaný súdny spor, ktorý by navrhovateľ vyhral.
Drvivú väčšinu súdnych sporov inicioval v mene povinnej. V predmetnom liste tiež uviedol tvrdenia
ohľadne vzťahu povinnej s iným mužom. Navrhovateľ opakovane povinnú viackrát obviňoval zo súlože

s inými mužmi, a povinná mala aj nepríjemnú skúsenosť s manželkou svojho klienta, ktorej navrhovateľ
uviedol, že povinná mala mať pohlavný styk s jej manželom a následne ju manželka klienta nepríjemne
konfrontovala. Navrhovateľ sa teda k povinnej nespráva s úctou a láskou, práve naopak, neustále ju
psychicky terorizoval, správa sa despoticky a manipulatívne, čím opakovane porušoval dobré mravy a
stále ich porušuje. Povinná napriek uvedenému žalovanému zaobstarala bývanie od novembra 2020

do novembra 2021, kde zaplatila spolu sumu cca 6.300 eur. Navrhovateľ ku dnešnému dňu inicioval
39 súdnych sporov na Okresnom súde Bratislava IV, opakovane nechal podpisovať povinnú plné moci
pod nátlakom. V súčasnosti prebiehajú mimosúdne rokovania so zástupcami protistrán za účelom
urovnania viacerých sporov, čo povinnú stojí nemalé finančné prostriedky, ktoré by mal znášať samotný
navrhovateľ. Jeden z takýchto nákladov bol prehratý spor navrhovateľa, ktorý inicioval v mene povinnej,
kde povinná musela zaplatiť v exekučnom konaní sumu cca 5.258 eur a navrhovateľ sa odmietal

spolupodieľať na jej úhrade, hoci ho svojou činnosťou vyvolal.

5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, kde vykonal dokazovanie výsluchmi účastníkov,
oboznámil sa s listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi, lustráciou v sociálnej poisťovni sa
oboznámil s príjmom účastníkov, a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn.
17P/121/2020-127 z 25.10.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
20CoP/20/2022-196 z 26.10.2022, právoplatným 14.12.2022. Navrhovateľovi bola uložená povinnosť
prispievať na výživu dcéry O.R. O., R.. XX.XX.XXXX sumou 50 eur mesačne. Súd konštatoval, že vzťahy

medzi manželmi sú tak vážne a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel.

7. Navrhovateľ vo výpovedi ako účastník uviedol, že t.č. je rozvedený. V máji 2021 mu bolo zistené
onkologické ochorenie. S povinnou sa zoznámili sa v r. 2001, chcel si založiť rodinu. Mal hotovosť
2.000.000 Sk, akcie v Tatra banke spolu 800.000 Sk, ktoré daroval povinnej, daroval jej tiež práva k

družstevnému bytu N. X, daroval jej sumu 4.000.000 Sk, a dával aj iné dary. V roku 2023 je poberateľom
starobného dôchodku vo výške 661,20 eur mesačne, v starobnom dôchodku je od r. 2018, nemal iný
zárobok, ani príjem, ani sociálne dávky. V r. 2023 býval v podnájme, kde platí 500 eur mesačne, má
náklady na telefón a média cca 30 eur, lieky nemá, nešiel ani na operáciu. Spolu mu ostane po odrátaní
týchto výdavkov a výdavkov 30 eur na stravu mesačne 1 eur na deň. Nevlastní hnuteľný, nehnuteľný

majetok väčšej hodnoty, má motorové vozidlo Favorit rok 1989, Daewo rok 1996 a Škodu Fabia rok
2000, ku ktorým sa nemôže dostať. Po rozvode nežiadal povinnú o príspevok, ani mu ona dobrovoľne
neprispela. Dcére má platiť výživné 50 eur mesačne, ale posiela jej 0,50 eur mesačne, nakoľko ho
pripravili o byt, zobrali mu kľúče. V apríli 2021 živnosť prerušil, má nefunkčnú spoločnosť s ručením
obmedzeným. V r. 2024 nedošlo v jeho osobných, majetkových, príjmových pomeroch ku zmene. Na

preukázanie svojich tvrdení o nákladoch a výdavkoch navrhovateľ predložil výpisy z účtu v Tatra banke,
a.s. za obdobie rokov 2023, 2024 o poberaní starobného dôchodku, o poukázaní sumy 400 eur za
nájomné a 100 eur za preddavok na služby, o poukázaní sumy za faktúry Orange 13 eur a 3 eur,
resp. 12 eur a 2 eur, za SWAN 110 eur, za Slovak Telekom, a.s. 5 eur, za poplatok 7 eur, potvrdenie
okresného úradu o zmene doby pozastavenia prevádzkovania živnosti. Na pojednávaní predložil súdu

k nahliadnutiu lekársku správu - výsledok z biopsie z 31.05.2021.

8. Povinná vo výpovedi uviedla, že navrhovateľ podal 39 súdnych návrhov, ktoré boli vedené aj na
ňu, súdy ktoré prehral, ale musí platiť ona. S navrhovateľom sa poznali v r. 2001, bol rozvedený s
jednou vyživovacou povinnosťou, býval u matky. Ona v tom čase mala živnosť, pracovala aj počas

materskej, manžel nepracoval, platila za neho výživné na dcéru z prvého manželstva, živila ich rodinu
a navrhovateľa. Počas manželstva bývali v jednoizbovom byte na Kolískovej, tu sa tlačili. Navrhovateľ
tvrdil, že prerába pre nich byt na N., čo trvalo počas manželstva. Ona mala prenajaté dve kancelárie od
Allianz, pre každého z nich jednu. Odtiaľ navrhovateľ musel odísť, lebo tam prespával 24 hodín, pričom
mu našla náhradné bývanie, ktorý nájom aj platila. Na Vianoce 2020 jej povedal, že treba zaplatiť

cca 4.400 eur za súdne poplatky. Toto bola pre ňu posledná kvapka, a rozhodla sa podať návrh na
rozvod. Počas manželstva navrhovateľ nikde nepracoval, hovoril, že robí 3 izbový byt, ale za 18 rokov
sa to neprerobilo, hoci on naň prispel finančne 1,7 milióna Sk, ale ona počas manželstva platila všetky
náklady. Povinná vlastní byt na J. X C. D., byt na N. X v Bratislave, dve garáže na J. X v Bratislave,garáž v Ružinove, ornú pôdu v Sološnici, byt a garáž na Donovaloch. V garážach v Bratislave sú veci
a vozidlá navrhovateľa. Má autoimunitné ochorenia, býva v dcérou v spoločnej domácnosti. Mesačné
náklady na rok 2023 vyčíslila vo výške 1.759 eur osobné a ročné 652,00 eur; mesačné náklady na rok

2024 vyčíslila vo výške 1.814 eur osobné a ročné 762,18 eur. V r. 2023, 2024 vykonávala účtovníctvo
na živnosť. Majetkové a osobné pomery povinnej boli v r. 2024 podobne ako v r. 2023. Mala za to, že
navrhovateľovi v podstate prispieva tým, že platí dvojgaráže, kde má on veci a vozidlo.

9. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že navrhovateľ má príjem - starobný dôchodok za rok za

rok 2023 vo výške 641,10 eur mesačne, za rok 2024 vo výške 664,20 eur mesačne, za rok 2025 vo
výške 678,20 eur mesačne. Povinná poberala starobný dôchodok za rok 2024 vo výške 1.065,60 eur
mesačne, za rok 2025 vo výške 1.070,60 eur mesačne. Z Daňového priznania FO povinnej za rok 2023
súd zistil základ dane z príjmov 2.799,37 eur a daň 0,00 eur; a za rok 2024 zistil základ dane z príjmov
6.873,61 eur a daň 1.031,04 eur.

10. Zo spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 8Pc/14/2021 súd zistil, že v právnej veci navrhovateľa
- manžela proti manželke o určenie výživného na manžela bol návrh manžela rozsudkom z 24.01.2023
zamietnutý. Dôvodom bolo, že v konaní nebolo preukázané, že by životná úroveň manželov nebola
rovnaká, manžel napriek opakovaným výzvam súdu nedoložil ani jeden dôkaz preukazujúci jeho životné
náklady. V konaní, ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia z 11.05.2022 bola vyslúchnutá ako svedok

dcéra účastníkov O. O..

11. Podľa § 72 ods. 1 Zák. o rodine, Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať
od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov.

12. Podľa § 72 ods. 2 Zák. o rodine, Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu
na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi
manželmi.

13. Podľa § 72 ods. 3 Zák. o rodine, Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie
na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu
predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný
sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod
manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo

o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine, Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 75 ods. 2 Zák. o rodine, Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

16. Podľa § 3 ods. 1 Obč. zákonníka, Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

17. Zánikom manželstva zanikajú všetky osobné, osobno-majetkové práva a povinnosti manželov.
Zákon o rodine však ustanovuje jednu povinnosť, ktorá môže vzniknúť právoplatnosťou rozvodu
manželstva. Ide o nárok rozvedeného manžela, ktorý nie je schopný sám sa živiť, na príspevok na
primeranú výživu od bývalého manžela podľa jeho schopností, možností a majetkových pomerov.
Zmyslom príspevku je zabezpečiť rozvedenému manželovi, ktorý z nejakého dôvodu nie je schopný

sám sa živiť, primerané výživné. Pri rozhodovaní o príspevku je súd povinný prihliadnuť na príčiny,
ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Súd by však právo na príspevok nemal priznať, ak by to
odporovalo dobrým mravom, a to ani v prípade, ak by bola splnená podmienka odkázanosti na strane
navrhovateľa a zároveň podmienka schopnosti poskytovať príspevok na strane povinného.18. To znamená, že ešte pred zisťovaním životnej úrovne bývalých manželov, schopnosti sám sa živiť
u navrhovateľa, ako aj schopností, možností a majetkových pomerov bývalého manžela prispievať na

primeranú výživu oprávneného, však súd musí skúmať, či by priznanie výživného nebolo v rozpore s
dobrými mravmi. Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť
súd zisťuje podľa konkrétnych okolností každého jedného prípadu.

19. V danej veci sama povinná v tejto súvislosti poukázala na rozpor návrhu navrhovateľa s § 3 Obč. zák.

a ust. Zákona o rodine, t.j. považovala ňou vyššie popísané konanie navrhovateľa k nej za rozporné s
dobrými mravmi a žiadala návrh z toho dôvodu zamietnuť.

20. Judikatúra v tejto súvislosti ustálila, že priznanie príspevku môže byť v rozpore s dobrými mravmi,
napr. v prípade spôsobenia rozvratu v manželstve, nevery, či opustenia rodiny. Ako konanie v rozpore s
dobrými mravmi, by bolo možné posudzovať aj prípady, keď oprávnený bez ospravedlniteľného dôvodu

nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť, aj napriek objektívnym možnostiam a svojim schopnostiam
a svoju situáciu rieši požadovaním výživného. Za rozporné s dobrými mravmi môže byť rovnako
považované konanie oprávneného spočívajúce v iniciovaní rôznych vymyslených, vo svojej podstate
potom šikanóznych civilných, priestupkových, či trestných konaní, ktoré nemajú základ v skutočnosti a
ktorých cieľom je skôr potrestať či pomstiť sa povinnému. Podávanie rôznych vymyslených návrhov s

cieľom poškodiť inému je nepochybne konaním vo vzťahu v rozpore s morálnymi princípmi všeobecne
platnými v demokratickej spoločnosti, o to viac, vo vzťahu medzi manželmi, resp. aj bývalými manželmi,
z ktorých vzťahov pochádzajú i deti, v ktorej sa uplatňujú vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomný
rešpekt. Podávať rôzne návrhy, či civilné, priestupkové, trestné je síce právom každého jednotlivca,
avšak výkon tohto práva nemôže byť zneužívajúcim, a teda v rozpore s dobrými mravmi. Súd by takému

konaniu nemal priznať právnu ochranu. Je na súde, aby v každom konkrétnom prípade posúdil, či sa
jedná len o využitie práva, alebo už o jeho zneužitie a teda konanie v rozpore s dobrými mravmi.

21. Súd právne posúdil návrh navrhovateľa na určenie príspevku výživného na rozvedeného manžela a

zistenýskutkovýstav,pričomdospelkzáveru,žepriznaniepožadovanéhovýživného1.500eurmesačne
navrhovateľovi by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

22. Je síce pravda, že to bola povinná, ktorá podala návrh na rozvod manželstva. Ako súd zistil z

rozhodnutia o rozvode manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, povinná v návrhu na
rozvod uvádzala, že jej vzťah s manželom fungoval, len kým akceptovala všetky manželove požiadavky
a výhrady. Postupne sa manželstve objavovali nezhody, ktoré viedli ku krízam, čo sa odrazilo aj
na sexuálnom živote, ktorý prakticky prestal existovať, zodpovednosť za zabezpečenie živobytia bola
počas manželstva na nej. V čase podania návrhu už nebývali v spoločnej domácnosti, manžel býval v

byte, náklady nájmu ktorého uhrádzala ona - manželka. Navrhovateľ vo vyjadrení k návrhu na rozvod
spočiatku navrhol návrh zamietnuť ako zmätočný a nedôvodný, ale napokon po vykonanom dokazovaní
uviedol, že to vyzerá, že manželstvo sa už nedá zachrániť. Súd v dôvodoch rozhodnutia ďalej uviedol, že
mal preukázaný rozvrat v manželstve v takej miere, že je dôvodné, aby manželstvo rozviedol. Manželia
prakticky rok nežijú v spoločnej domácnosti, nevedú spoločné hospodárenie v domácnosti, intímne

nežijú. Manželka sa s dcérou už presťahovali do iného bytu. Bolo tiež preukázané, že to bola povinná,
ktorá platila navrhovateľovi rok bývanie, a tiež uhrádzala náklady spojené s prenájmom kancelárie, kde
prebýval navrhovateľ, a chodil tam písať. Podľa súdu je skôr pravdepodobné, že navrhovateľka sa
odsťahovanímspolusdcérouzospoločnejdomácnostisnavrhovateľomriešilasvoju zlúživotnúsituáciu
vo vzťahu s navrhovateľom, nie vhodnú aj pre výchovu ich spoločnej dcéry.

23. Z výpovede dcéry účastníkov O. O. ako svedkyne v konaní o určenie výživného manžela sp. zn.
8Pc/14/2021 vyplýva najmä:“ s matkou na N. ulici žije asi rok, predtým bývali na J.. Otec chodil písať do
kancelárie, teda chodil neskoro večer domov, a z tohto dôvodu mala menej spánku, nakoľko je to jedno
izbový byt. Otca nezaujímal jej deficit spánku. Uviedla, že všetky výdavky v domácnosti hradila mama.

Otec žil z toho, čo previedla mama na jeho účet. Otec nepracoval, iba písal listy na súd. Otec neriešil
rekonštrukciu bytu, vyriešila to mama“. Na otázku súdu či bola pritom, keď bola zavolaná sociálna
pracovníčka, svedkyňa uviedla, že áno, podnet dal otec. Prišla sociálna pracovníčka, ktorá mala papier
o tom, ako sa rozprávala s otcom a kde sa písalo, že svedkyňu musí vziať sociálka do detského domova.Bolo to asi v marci 2021. Svedkyňu mali vziať do detského domova z dôvodu, že mama ju morálne
kazí, napr. spáva s rôznymi chlapmi. Otec nebýva so svedkyňou a jej matkou, asi od r. 2015 a býva
v kancelárii, aby mohol písať na súd. Matka nebola rada, keď otec stále písal na súd. Svedkyňa tiež

uviedla, že si nepamätá, že by na verejnosti otec matku obviňoval z intímneho spolužitia s inými mužmi,
avšak doma to hovoril.

24. Ďalej bolo v konaní z listinných dôkazov predložených od povinnej preukázané, že navrhovateľ v
mene povinnej inicioval na okresnom súde 39 súdnych sporových konaní v rozmedzí rokov od 2012, od

2014, od 2015 až po 2021 proti rôznym subjektom, s rôznym predmetom konania (č.l. 244-246). Podľa
tvrdenia povinnej tieto konania skončili neúspešne s tým, že povinnej bola uložená povinnosť zaplatiť
vzniknutétrovykonaniaprotistrane.Navrhovateľuvedenétvrdenianenamietalanebolpreukázanýopak.
Navrhovateľ tiež viedol na Mestskom súde Bratislava IV aj sporové konanie ako žalobca proti povinnej
ako žalovanej 1/ a proti dcére ako žalovanej 2/ o zaplatenie nemajetkovej ujmy (sp. zn. 23C/4/2023),
kdemubolauloženáuznesenímsúduz16.08.2024povinnosťzaplatiťimnáhradutrovkonania(č.l.155).

Ďalej navrhovateľ viedol sporové konanie ako žalobca proti povinnej ako žalovanej o ochranu osobnosti
a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.000.000 eur s príslušenstvom (sp. zn. 46Cos/2/2024), ktoré
podanie bolo súdom odmietnuté uznesením z 30.01.2025 (č.l. 247).

25. Ďalej navrhovateľ v liste z 21.02.2021 adresovanom povinnej, t.j. v čase prebiehajúceho konania

o rozvod, uvádza o.i. :„ Sex a láska je tá najdôležitejšia vec na svete, ktorá drží človeka v harmónii.
Pritom vieš čo robím, tak netvrď, že nič nerobím. Okrem záujmu o tvoju osobu teraz pracujem na ďalších
podaniach na súd. Pripravujem aj podanie za teba, ku ktorému si mi pred pár dňami odovzdala tvoj
bankový výpis, aby som požiadal o vrátenie súdneho poplatku, ktorý si zbytočne zaplatila. ... A o tom, že
si bezdôvodne zaplatila súdny poplatok vo výške cca 1300 eur som sa dozvedel až vtedy, keď som ti dňa

28.12.2020o19.tejhodinepriniesolčerstvýchlieba6baleníplnotučného3,5%mlieka.Vrozhovoresom
ti povedal, že aj ďalší súdny spor som prehral, ale pokračuje sa na ďalších vyšších stupňoch“. Súčasne
v uvedenom liste v závere navrhovateľ uviedol nasledovné: „Vlasta, ak tam ty chodíš pravidelne už 6
mesiacov na matrac súložiť cudzími chlapmi, a mňa nechávaš bez lásky, pritom ma nechceš pustiť do
bytu, a robíš zo mňa parohatého hlupáka, tak si ma neželaj“ (list č.l. 157).

26. Povinná v súvislosti s konaním navrhovateľa ďalej poukázala a preukázala, že mala nepríjemnú
skúsenosť s manželkou svojho klienta, ktorej navrhovateľ uviedol, že povinná mala pohlavný styk s
jej manželom, a následne manželka klienta povinnú nepríjemne konfrontovala. K uvedenému povinná

predložila e-mailovú komunikáciu navrhovateľa z 07.04.2021 adresovanú Tatiane D., kde navrhovateľ
uvádza: „ Dobrý deň pani Tatiana A., viete o tom, že váš manžel O. A. súloží so svojou účtovníčkou,
mojou manželkou X.. C. O.?“; ďalej mail navrhovateľa zo 07.04.2021 adresovaný Tatiane Dridi, kde
uvádza o.i.: „ Ešte raz opakujem, viete o tom, že váš manžel O. A. súloží so svojou účtovníčkou mojou
manželkou X.. C. O.? ...Len pripomínam, že ja som svojej manželke Ing. C. O.osovej nedal súhlas k

tomu, aby mi bola neverná a súložila počas manželstva s cudzími mužmi “; ďalej mail navrhovateľa
z 08.04.2021 adresovaný Tatiane Dridi, kde navrhovateľ opisoval T. A. intímne detaily tela povinnej.
Povinná následne v elektronickej komunikácii z 08.04.2021 s T. A. uviedla, že:“ ide podať trestné
oznámenie“ a sa ospravedlnila za uvedenú komunikáciu (č.l. 161 - č.l. 163).

27. Ďalej navrhovateľ v priebehu tohto konania, v podaní adresovanom súdu z 31.01.2025 uviedol, že:
„ navrhovateľ našiel na internete osoby ešte v čase, keď do 17.05.2020 nevedel, že povinná už podala
návrh na rozvod manželstva 29.12.2020, ktoré sa svojou podobizňou a tvarom tela veľmi podobajú na
povinnú-dôkaz obrátok č. 1 z 28.02.2021. Preto aj povinnou priložené dve správy, v ktorých jedna správa
polemizuje o otázke možnej nevery, nie je obvinením z nevery, čo však povinná považuje za obvinenie,

pretože to sama tak cíti. Preto sa na konci pojednávania 8Pc/14/2021 mala vyjadriť slovami: „hanbím
sa“, bez bližšej špecifikácie, za čo sa hanbí. Obe internetové správy považuje navrhovateľ za propagáciu
vlastného tela povinnej (č.l. 217 - č.l. 223 - obrázky č. 2., č. 3. z 04.03.2021, č. 4. z 15.04.2022, č. 5. -
zväčšený z obrázku č. 4., č. 6-tetovanie na slabinách, č. 7 vyobrazených polonahých žien).

28. Povinná v reakcii na uvedené podanie navrhovateľa z 31.01.2025 uviedla, že navrhovateľ
opakovane porušoval a porušuje dobré mravy. Danú skutočnosť navrhovateľ podľa nej aj sám potvrdil
daným podaním, ktorého prílohu tvorili nevhodné fotografie neznámych žien stiahnuté z neznámeho
internetového zdroja. Takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi, kde navrhovateľ povinnúopakovane prezentuje a napáda, verejne sa ju snaží zdiskreditovať a zosmiešniť, pričom mu vôbec
nezáleží na tom, ako sa povinná pri jeho chovaní cíti. Podáva na povinnú rôzne žalobné návrhy, ako
aj trestné oznámenia.

29.Vyššiepopísanékonanienavrhovateľa(body23.-27.),keďneverapovinnejpočasmanželstvanebola
preukázaná, keď vzťah povinnej s inými mužmi nebol zistený ani ako dôvod rozvratu manželstva, sa
podľa názoru súdu vymyká kódexu manželstva a správania sa v rámci dobrých mravov.

30. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd ustálil, že navrhovateľ vo vzťahu k povinnej
konal v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko jednak v období pred, ale i v priebehu konania o rozvod
manželstva, inicioval v mene povinnej viac - 39 súdnych sporových konaní proti rôznym subjektom, ktoré
konania podľa povinnej neboli úspešné, ďalej, po rozvode manželstva podával žalobné návrhy proti
povinnej, a aj proti dcére ako žalovaným subjektom (č.l. 155 a č.l. 247), ktoré konania neboli úspešné,
a teda v súhrne po zhodnotení ich výsledkov možno uzavrieť, že tieto znevýhodnili povinnú, a ktoré

konanie navrhovateľa nemožno vyhodnotiť inak ako rozpore s dobrými mravmi.

31. Súd v danej súvislosti prihliadal na zjavnú neopodstatnenosť tejto iniciatívy navrhovateľa, keď
podľa tvrdenia povinnej, (ktoré nebolo žiadnymi dôkaznými prostriedkami navrhovateľa vyvrátené ako
nedôvodné), uvedené sporové konania a podania navrhovateľa v mene povinnej, boli v konečnom

dôsledku príslušnými orgánmi vyhodnotené ako neúspešné, podania proti nej boli odmietnuté. Z
uvedeného súdu vychádza, že motívom konania navrhovateľa nebola len ochrana práv a oprávnených
záujmov povinnej s následkom neúspešnosti v týchto konaniach, ale sa javí, že sa jednalo o snahu o
difamáciu povinnej, bez ohľadu na úspech alebo neúspech v daných konaniach.

32. Súd konštatuje, že konanie navrhovateľa vo vzťahu k povinnej naplnilo znaky konania v rozpore s
dobrými mravmi, ktorý princíp je potom jednak hmotnoprávnym základom pre nepriznanie výživného na
plnoletú osobu podľa § 75 ods. 2 Zák. o rodine, i v prípade, ak by nárok na priznanie výživného bol
daný, zároveň je však aj princípom procesnoprávnym. Súd prihliadol i na čl. 1 Základných princípov
CMP, podľa ktorého súd postupuje v konaní v súlade s ochranou verejného záujmu a práv zaručených

zákonom a prihliada na dobré mravy, ako aj na čl. 2 ods. 2 uvedených princípov, veta druhá, podľa
ktorého sa nikto nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1, keď
podľa tohto odseku čl. 2, každé ustanovenie tohto CMP je potrebné vykladať okrem iného aj v súlade
s princípmi, na ktorých tento zákon spočíva. Medzi ktoré princípy patrí podľa čl. 1 i princíp prihliadania
súdu na dobré mravy. Súd je náhľadu, že navrhovateľ sa proti povinnej dovoláva určenia príspevku

výživného na rozvedeného manžela v rozpore so zásadou súladu dovolávania sa tohto práva s dobrými
mravmi, na ktorú skutočnosť bol povinný prihliadať.

33. Optikou vyššie uvedeného dospel súd v prejednávanej veci k záveru, že navrhovateľ sa vo vzťahu
ku povinnej dopustil takého konania, pre ktoré by priznanie výživného bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Všetky tieto vyššie uvedené postupy a konania navrhovateľa vo vzťahu k povinnej, t.j. podávanie
početných žalobných návrhov na súd v mene povinnej, ktoré neboli úspešné, podávanie žalobných
návrhov navrhovateľom proti povinnej, aj proti dcére, ktoré neboli úspešné, komunikácia navrhovateľa
adresovaná listom z 21.02.2021 povinnej, opakovaná mailová komunikácia navrhovateľa z 07.04.2021
k T. A. ohľadom údajnej nevery povinnej, ďalej naznačované skutočnosti k osobe povinnej uvedené v

podaní navrhovateľa súdu z 25.01.2025 s obrázkami polonahých žien, podľa názoru súdu dosahujú v
súhrne takú vysokú intenzitu rozporu so zásadami slušnosti, tolerancie, úcty medzi manželmi/bývalými
manželmi, že súd návrhu navrhovateľa na priznanie výživného pre rozpor dobrými mravmi nemohol
vyhovieť.

34. Vzhľadom k uvedenému súd návrh navrhovateľa zamietol.

35.Zuvedenéhodôvodusapotomsúdďalejnezaoberalaniďalšímvecným prejednanímapreukázaním
nároku navrhovateľa ohľadom primeraného príspevku na výživu rozvedeného manžela a nevykonal
ani iné ním navrhnuté dôkazy (napr. listinné dôkazy: sobášny list, listy vlastníctva, zmluva o prevode

družstevného bytu, výpis z účtu cenných papierov, výpis z osobného účtu povinnej, rodný list
dcéry, fotodokumentácia stavby, a ďalšia fotodokumentácia, korešpondencia s predávajúcim, svedecká
výpoveď dcéry, označené listiny zo súdneho spisu o rozvode manželstva a pod.).36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže zákon vo veciach
výživného plnoletých osôb neustanovuje inak a keďže ani neboli splnené podmienky podľa § 55 CMP,

súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava
IV v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).