Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. február 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123200807
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5123200807.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou Mgr. Marcelou Karman v právnom v spore žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XX, A. C., F. G., právne zastúpený: Mgr. Miroslav Golian, advokát
s miestom podnikania Budatínska 16, 851 05 Bratislava-Petržalka, IČO: 30 853 168, proti žalovanej: H.
I., nar. XX.XX.XXXX, J. K. C. XXX, XXX XX A., právne zastúpená: JUDr. Natália Kanderková advokát,
s miestom podnikania L. B. M. XX, XXX XX N., IČO: 37 800 671, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná m á od žalobcu právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.01.2023 domáhal, aby súd určil, že je
vlastníkom nehnuteľnosti stavby, rodinný dom, súpisné číslo XXX, postaveného na par. č. XXX/X O.
výmere 224 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie vrátane pozemkov parcely registra „C“
evidované na katastrálnej mape par. č. XXX/X O. výmere 224 m2, druh pozemku zastavaná plocha
a nádvorie a par. č. XXX/X o výmere 107 m2, druh pozemku záhrada, zapísané na LV č. XXX pre
katastrálne územie J. K. C., obec A., okres Bytča. Spolu s podanou žalobou podal aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia.

2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalobca ešte v roku 2008 kúpil rodinný dom s.č. XXX, označený
ako Nehnuteľnosti v tomto konaní, v ktorom čase žalobca a žalovaná tvorili pár. Žalobca predmetné
Nehnuteľnosti v roku 2016 žalovanej daroval s tým, že v ňom spolu bývali a po vrátení sa žalobcu do
Talianska tam ostala istý čas bývať aj žalovaná so svojimi deťmi. Vzťahy medzi sporovými stranami sa
niekedy začiatkom roku 2021 narušili. V 06/2022 sa žalovaná rozhodla vzťah so žalobcom definitívne
ukončiť, aj napriek tomu, že žalobca sa so žalovanou rozísť nechcel, no ešte predtým, predchádzalo

správanie sa žalovanej, ktoré nezodpovedá správaniu sa obdarovaného k darcovi, ale ako by išlo
o cudzieho človeka, ktorému nevie prísť ani na meno. Pred definitívnym rozchodom sporových strán,
žalovaná so žalobcom sa odmietala stretávať a komunikovať s ním, prestala dvíhať telefón. Žalovaná
cca päť rokov po prevode rodinného domu zo žalobcu na žalovanú začala svoj postoj k žalobcovi meniť,
odišla do Rakúska, k žalobcovi sa začala správať vulgárne, neskôr stretávanie so žalobcom začala
obmedzovať a keď sa stretli, vulgárne mu nadávala a ponižovala ho. V roku 2022 žalobcovi oznámila, že
má nový život, „došla láska“ a že už za ňou nemôže chodiť. Aj naďalej žalovanému vulgárne nadávala.

Žalobca pre dlhší čas trvajúce opísané správanie sa žalovanej ju nie raz požiadal, či už osobne alebo
telefonicky, aby mu dar – nehnuteľnosti vrátila. Žalobca ďalej uvádza, že je pravda, že žalobca spočiatku
rozchod so žalovanou znášal veľmi zle, bol do nej zaľúbený, ťažko sa zmieroval s ich rozchodom
aj napriek jej správaniu. Žalobca veril že, žalovaná sa zmení a bude sa správať ako predtým, že jejnevhodné správanie je len dočasné. Veril aj to, že o rozchode prestane uvažovať, najmä ak naň nemala
dôvod, rozchod si rozmyslí. Žalobca nepoznal a stále nepozná dôvod ich rozchodu, nerozumel prečo mu
žalovaná povedala že „láska už došla“ ak on svoje správanie k nej nikdy nezmenil, prečo mu vulgárne

nadáva, ponižuje ho ak on jej stále prejavoval svoju náklonnosť, stále jej finančne pomáhal, dokonca
bol presvedčený, že ich vzťah skončí sobášom. Nakoniec postoj žalobcu k žalovanej, to čo k nej cíti sa
prejavil už len tým, že jej daroval svoj rodinný dom. Keďže sa žalovaná so žalobcom neskôr odmietla
aj osobne stretávať, v poslednom období pred rozchodom sa kontaktovali len telefonicky, no žalovaná
začala odmietať aj tento kontakt, a to aj napriek tomu, že žalobca prestal na žalovanú naliehať aby

si rozchod s ním rozmyslela, prijal jej rozhodnutie, no v kontakte s ňou ostať chcel, občas jej zavolať,
porozprávať sa s ňou, keďže žili spolu cca 14 rokov, pomohol jej vychovať jej deti, pomohol jej sestre,
ale najmä jej daroval svoj rodinný dom, do ktorého zafinancoval aj kúpu celého jeho zariadenia, avšak
bez vulgarizmov a ponižovaniu. Po tom, ako žalobca žalovanej oznámil, aby mu vrátila aspoň dom,
ktorý ona nechce, lebo aj naň ako jeho dar sa vyjadruje nelichotivo, nepáči sa jej, nebýva v ňom, ako
aj pre jej vulgárne správanie sa k nemu, žalovaná mu oznámila, že dom predá a dá mu 50 až 70

tis. Eur. Žalovaná súhlasila, že sa môžu rozprávať o dome, viac nich a preto jej ohľadne domu môže
zavolať. Neskôr už neplatilo ani to, že dom predá a že mu dá časť výťažku kúpnej ceny, odmietala s ním
komunikovať, žiadala ho, aby jej nevolal, častovala ho vulgarizmami, nech ju viac neotravuje. Žalovaná
žalobcovi teda oznámila že sa sním už nebude rozprávať vôbec, ani o dome, nech ju už vôbec, ani
telefonicky nekontaktuje, dom mu nevráti, jeho vrátenia sa mal domáhať do troch či štyroch rokoch od

jeho darovania, teraz už nemôže urobiť vôbec nič, zostane to všetko tak ako to je a keď jej bude aj
naďalej vyvolávať a kontaktovať ju, podá na neho trestné oznámenie pre obťažovanie alebo z dôvodu
vyhrážania sa tým, že jej ublíži ak si niekoho nájde ako aj jej prípadnému priateľovi. Neskôr už teda
neplatilo ani to, že dom predá a že mu dá časť výťažku kúpnej ceny, odmietala s ním komunikovať,
žiadala ho aby jej nevolal, opakovala mu že je to „hovno dom“, on je „colione“ alebo ho častovala aj

inými vulgarizmami, nech ju viac neotravuje. Žalobca jej povedal, že on zaplatil kúpnu cenu domu a
chce ho späť keďže dom sa jej nepáči a k nemu sa nespráva slušne, nezaslúži si ho. Žalovaná svoje
vyhrážky, že na žalobcu podá trestné oznámenie ak jej bude vyvolávať aj splnila a v Rakúsku na neho
trestnéoznámenieajskutočnepodala.Žalobcabolnapolíciupredvolanýkdesahopýtali,čibyžalovanej
skutočne ublížil. Žalobcu konanie žalovanej prekvapilo, nepredpokladal že na neho trestné oznámenie

podá a svoje vyhrážky naplní a krivo ho obviní, najmä nie po tom všetkom čo pre ňu urobil a obdaroval
ju nie lacným darom, nehnuteľnosťou - rodinným domom a záhradou. Žalobca má za to, že už len tento
počin žalovanej je dôvodom na to, aby mu svoj dar žalovaná vrátila.

3. Tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia uznesením zo dňa 01.02.2023, sp. zn.

2C/7/2023-18, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.3.2023, zamietol.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 07.09.2023 uviedla, že s návrhom nesúhlasí. Vo vzťahu
k predmetu sporu uviedla, že jej bola v januári 2023 doručená výzva na vrátenie daru, ktorej prílohou
bola dohoda o vrátení daru. Žalovaná nepopiera, že mali so žalobcom partnerský pomer, ktorý trval

od roku 20096 a ktorý bol niekoľko rokov bezproblémový, mali spoločnú domácnosť. Žalobca kúpil
predmetný dom v roku 2008 do svojho výlučného vlastníctva a žalobkyňa do tejto stavby investovala.
Problémy vo vzťahu sa objavili, keď žalovaná zistila, že ju žalobca klame a je ženatý, v zahraničí má
rodinu, manželku a deti. Počas celého ich spolužitia žalobca nevykonal žiadny krok k tomu, aby ju
zoznámil so svojou rodinou (nie manželkou), teda nemal nikdy v úmysle uzákoniť ich partnerstvo. V

roku 2016, predtým, ako došlo k uzavretiu darovacej zmluvy, bola situácia vo vzťahu medzi žalobcom
ažalovanouveľminarušená,pretožežalovanávmobilnomtelefónezistila,žesidopisovalsinýmiženami
a používal oplzlé vyjadrovania, mal porno vlastní fotografie a podobne, preto chcela ukončiť ich vzťah.
Dôvodom prevodu vlastníckeho práva k domu na žalovanú mala byť snaha o udržanie a posilnenie ich
partnerského vzťahu. V tom istom roku však opätovne došlo k problémom, pretože na svadbe syna

žalovanej došlo zo strany žalobcu k obťažovaniu sesternice nevesty, ktorá sa otvorene sťažovala dcére
žalovanej. K obdobnému správaniu žalobcu došlo niekedy v roku 2018, kedy žalobca cestou v aute
obťažoval nevestu žalovanej. Následkom tohto nemorálneho správania sa žalobcu sa zmenil aj vzťah
žalovanej k nemu. Preto sa s ním v roku 2020 žalovaná rozišla. Žalobca následne vyvíjal na žalovanú
veľké nátlaky, vyhrážal sa jej, svoje osobné motorové vozidlo našla v Rakúsku (kde začala pracovať)

rozbité, z čoho ona upodozrieva žalobcu, aj stokrát denne ju obťažoval telefonátmi. Polícia v Rakúsku,
ktorá mala možnosť si túto skutočnosť overiť z telefónu, jej doporučila zablokovať tieto hovory, čo aj
učinila.5. Súd v predmetnej veci nariadil pojednávanie na deň 19.09.2024, na ktorom vec prejednal za
účasti žalobcu, jeho právneho zástupcu, žalovanej a jej právnej zástupkyne. V konaní bol navrhnutý
výsluch žalobcu, ktorý je občanom republiky Kosovo. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd na

nariadenom pojednávaní dopytoval žalobcu a jeho právneho zástupcu, aby sa vyjadrili, či žalobca
rozumie slovenskému jazyku, v opačnom prípade súd priberie do konania tlmočníka. Žalobca aj právny
zástupca žalobcu zhodne uviedli, že nežiadajú pribratie tlmočníka z dôvodu, že žalobca rozumie
slovenskému jazyku, so žalovanou žil 14 – 15 rokov a komunikovali spolu v slovenskom jazyku. Počas
a po uskutočnení výsluchu právny zástupca žalobcu uviedol, že vzhľadom na vyjadrenie žalobcu má

za to, že tento nie je schopný a nerozumie slovenskému jazyku, navrhol v konaní vykonať opätovný
výsluch žalobcu za prítomnosti tlmočníka v talianskom jazyku a to i napriek tomu, že žalobca je občanom
Kosovo, keď žalobca dlhodobo žije v Taliansku.

6. Súd v predmetnej veci nariadil v poradí druhé pojednávanie na deň 22.11.2024, na ktorom súd
vykonal opätovný výsluch žalobcu za účastní tlmočníka, ako aj výsluch žalovanej. Súd na predmetnom

pojednávaní zároveň vykonal výsluch svedka p. P. Q. a svedkyne p. D. R..

7. Z výsluchu žalobcu vyplynulo, že požaduje, aby mu bol vrátený dar, ktorý som dal svojej bývalej
priateľke, pretože je bývalá, čo hovorí s ľútosťou, že bývalá, podala na neho trestné oznámenie na polícii
a nechcela s ním vôbec komunikovať o tom. Žalobca uviedol, že žalovaná s ním komunikovala „zle

a horšie“, nadávala mu napr. nadávkou coglione, čo je talianska nadávka. Ekvivalent pojmu coglione
na Slovensku by bolo možné prirovnať k slovu vajčiak. Žalobca uviedol, že toto slovo sa v Taliansku
nepoužíva často, a keď sa použije, použije sa väčšinou zo žartu, ale ak človek, ktorý ho použije
a rozpráva vážne, tak sa tým pádom pobijú. Okrem toho žalovaná používala všetko možné vo vzťahu
k žalobcovi, napr. ďalšie slovo merda, čo po slovensky znamená hovno. Používala aj iné vulgárne

výrazy. Takto sa k nemu správala od polky augusta roku 2021 do mája, júna, júla roku 2022. Žalobca
sa so žalovanou spoznal v roku 2007 a odvtedy jej dával nejaké peniaze. Ochladnutie vzťahu začal
vnímať niekedy v polovici roka 2021. Na začiatku fungovali vynikajúco, chceli mať spolu deti a to je asi
najlepšie vyjadrenie, ako dobre im to fungovalo. Na začiatku sa žalovaná zdržiavala v hoteli, v ktorom
pracovala v Taliansku, potom si vzali byt na prenájom a nakoľko žalovaná mala malé deti, tak ju poslal

na Slovensko, nech sa o tie deti stará na Slovenku, nech je s nimi ako Boh prikazuje a žalobca zostal
ako podnikateľ v Taliansku a za žalovanou na Slovensko prichádzal približne 2-3 dni každý týždeň s tým,
že som prichádzal za žalovanou. Na Slovensko ju poslal cca v roku 2008. V čase covidu v období 2019
– 2020 sa na začiatku nestretávali, lebo boli hranice uzavreté, potom si urobil vakcinačný pas a chodil
za ňou. Dom jej daroval, aby jej vysvetlil, že ju miluje. Žalobca je ženatý, má 4 + 1 dieťa, majú spoločné

bydlisko v Tridente v Taliansku spoločne s manželkou a deťmi, 4 deti sú jeho a jedno dieťa si adoptoval
po mŕtvom bratovi. O manželstve žalovanú informoval odkedy sa spoznali. Ženatý je približne 30 rokov.
Nerozviedol sa, lebo sa chcel stať štátnym občanom a ak by sa rozviedol s manželkou, ktorá je Talianka,
prišiel by o talianske občianstvo. So žalovanou o manželstve komunikovali. Vo vzťahu k podanému
trestnému oznámeniu uviedol, že stalo sa to v roku 2022 s tým, že rakúska polícia mu volala, že sa musí

ihneď dostaviť k nim, čiže takto to prebiehalo. Žalobca išiel na tú políciu, prišiel teda vypovedať a polícia
mu povedala, že keď príde na Slovensko, majú si vyriešiť ich vzťah, dom od nej nikdy nechcel. Žalovanú
videl naposledy približne v máji 2022.

8. Z výsluchu žalovanej vyplynulo, že nevedela od začiatku, že žalobca je ženatý, pretože jej tvrdil, že

je slobodný a nemá deti. Ich vzťah začal asi v roku 2007. Chodili na kávu, stretávali sa, začali sa potom
normálne stýkať ako partneri a asi po pol roku náhodne v jeho aute objavila papiere, kde boli mená vtedy
dvoch detí, ktoré boli v takom istom veku, ako bola vtedy jej dcéra, jedno bolo teda v takom istom veku
zhruba ako bola jej dcéra a jedno bolo staršie. Tak sa ho spýtala, že kto to je, čo to je, pretože mali
rovnaké priezviská, že čo to má teda znamenať a on jej na to odpovedal, že áno sú to jeho deti. Keďže

jej klamal povedala, že takto to ďalej nepôjde, že sa rozídu. Začal klamstvami, ktoré používal v priebehu
celého vzťahu. Žalovaná bola zaľúbená, trvalo to ďalšieho pol roka, už boli spolu asi rok, keď objavila
buď nejaké papiere alebo SMS o tom, že má ďalšie deti. Znova sa to celé opakovalo s tým, že jej nechcel
povedať od začiatku celú pravdu, že ju stratí a ona sa ho vtedy spýtala, keď človek nie je blbý, že či sa
jej náhodou neprizná ešte, že je aj ženatý. Tak to zapieral a povedal, že so ženou nežije, že žena žije

v Kosove a zároveň aj, že ženatý nie je, bývalá žena žije v Kosove. To, že žena je Talianka, počuje na
pojednávaní prvýkrát. Žalobca žalovanej tvrdil, že deti žijú s rodinou jeho brata, ktorý sa stará aj o jeho
deti, v Taliansku a žalobca tam za nimi chodil. Žalovaná sa neskôr presťahovala na Slovensko, kde
žalobca kúpil dom. Nie je pravda, že žalobca všetko platil, lebo žalovaná normálne pracovala. Žalobca ajpodnikal na Slovensku, ale sa mu nedarilo, nemal peniaze, preto odišiel do Talianska, kde mal firmu. On
počas toho podnikania sa pohyboval na území Slovenska, chodil spávať domov do toho domu, ale vždy
nenápadne odišiel do Talianska, ale žalovaná neviem, kde bol. Po tom roku odišiel na stálo do Talianska,

žalovaná zostala na Slovensku, chodil na Slovensko raz za tri týždne, niekedy raz za mesiac. Toto sa
odohrávalo zhruba v roku 2009, 2010, asi po roku od kúpy toho domu. Keď začal chodiť z Talianska
čím ďalej tým menej, začala mať žalovaná pocit, že sa niečo deje, tak apelovala na neho, že kedy ju
konečne zoznámi s jeho rodičmi, pretože mal rodičov, pretože on stále tvrdil, že to myslí vážne a že ju
miluje, že je jediná, tak sa chcela zoznámiť s jeho rodičmi a tvrdil to, že niekedy ich dovezie. Tie jej

pochybnosti, kedy toto všetko začalo a z akého dôvodu sa vlastne dom prepísal na žalovanú,, tak bolo
to v čase, potom, čo išla robiť do Rakúska, aby boli vedľa seba, lebo on bol stále v tom Taliansku, to
bolo v novembri 2014. V roku 2015 si zobrali spolu byt do prenájmu. Jedného dňa mala predoperačné
vyšetrenie, žalobca zasa prišiel na jednu noc prespať, ona mala prípravu na kolonoskopiu, tak bola hore
a začali žalobcovi pípať SMS-ky v noci. Tak sa do týchto SMS pozrela, lebo mala podozrenie na niečo
a našla tam fotky jeho pohlavného údu, ako si to posiela s nejakou Češkou aj s ďalšími. Žalobca tvrdil,

že to nie je jeho pohlavný úd. Tak to skončilo tak, že s ho vyhodila, toto bolo zhruba v roku 2015 – 2016.
Vtedy sa s ním nekontaktovala. Následne ju týždeň dobíjal SMS a chcel sa vrátiť a že ju miluje a dom
prepíše na žalovanú, lebo chce byť s ňou. Žalovaná sa k žalobcovi vrátila s tým, že ju ľúbi, keď na ňu
prepísal dom a pokračovali v spoločnom žití v byte v Rakúsku, kde žila so synom a žalobca chodil za ňou.
V roku 2016 sa na svadbe syna žalovanej žalobca zoznámil so sesternicou nevesty žalovanej, na ktorú

povedal, že je pekné mladé dievča. Po cca troch mesiacoch prišla za žalovanou nevesta so synom, že
sesternica nevesty žalovanej sa pýtala, či je žalobca ešte stále so svokrou, lebo ju začal obťažovať SMS.
Neskôr jej nevesta uviedla, že sesternicu navštívil aj v Bratislave a tam ju prenasledoval, kde ona žila.
Musela si ho zablokovať, bol nepríjemný, naliehal na ňu, aby sa s ním stretla. Toto si vyriešili, žalobca
uviedol, že sesternica nevesty otravovala jeho, ona ho kontaktovala. Dosť bolo vtedy, keď sa neveste

narodil druhý syn – malý S., bolo to zhruba v roku 2019, mal pár mesiacov, mali oslavu, všetci tam boli
a nevesta chcela ísť pre známu, ktorá prestala pracovať večer a žalobca sa jej ponúkol, že pôjde s ňou
pre tú dotyčnú kamarátku. Keď prišla nevesta, tak povedala, že je unavená, že ide si ľahnúť, ostatní to
nejako neriešili, pokračovali ďalej. Niekedy v roku 2020 – 2021 sa žalovaná rozprávala s nevestou, že už
nemá síl, že žalobca ju stále podvádzal, v tom čase bol tri mesiace covid, zákaz vycestovania, žalobca

zostal v Taliansku a žalovaná zostala sama v Rakúsku, žalobca mal povolenie ako pendler, ale vtedy tri
mesiace neprišiel. Nevesta so synom tiež žila v Rakúsko len v podnájme v inom dome. V tomto čase
som sa teda žalovaná neveste zverila, že je stále sama, že už nevládzem, ale že nemá síl sa sním rozísť,
pretože áno, stále ho má ešte rada. Nevesta na to uviedla, vieš čo, tak ja ti poviem dôvod, prečo by si
sa sním už mala rozísť naozaj, lebo on je naozaj úchylné prasa, že v ten večer, keď išli pre tú priateľku,

zastavil s ňou mimo na nejaké odľahlé parkovisko a začal ju obťažovať za prsia, za vagínu a strčil jej
jazyk do úst povedala a že ona sa odtrhla, že čo to má znamenať, že čo to robí, že či neuvedomuje,
že kto je, že je to ona, takže jej potom hodil 50 eur, že nech kúpi niečo deťom. A preto si žalovaná
povedala, že toto nie. Žalovaná povedala žalobcovi, že sa rozchádzajú, čo on nechcel akceptovať, stále
za ňou chodil a nechcel to prijať. Následne sa odsťahovala k jej synovi, už sa ho bála. Žalobca ju stále

obťažoval a vyhrážal sa jej, že pokiaľ by si náhodou niekoho našla, že ona je jeho, takže zabije ju a zabije
aj tohto druhého. Prenasledoval ju a prenasledoval aj kolegu, keď ju viezol domov. Následne si už potom
jeho číslo zablokovala, nech jej nevypisuje, tak jej vypisoval z iného čísla, asi päť čísel od neho má
zablokovaných a vypisoval jej, zvonil, zvonil každých 10 minút a prenasledoval ju, tak sa bála, tak išla
tam na políciu, tam v Rakúsku, bolo to niekedy vo februári, marci 2022 a povedala, aká je situácia, že

sa rozišla s partnerom a on ju prenasleduje a vyhráža sa je, že neviem ako mám reagovať, tak oni si ho
potom predvolali a policajt jej povedal, aby ho nechala všade zablokovaného, kde sa dá. Za pár dní na
to si našla auto rozbité, svetlá a kufor, to musela takisto nahlásiť na políciu, pretože to bola aj poistná
udalosť. O tom, že je ženatý nikdy nevedela, našla mu v telefóne fotky so ženou, o ktorej vedela, že sa
volá Ramia, on tvrdil, že ide do Kosova ku rodičom, že ide svadbu robiť, ale že chodí sám a keď mu

prehľadala fotky v telefóne, lebo mu neverila, tak tvrdil, že však jasné, že tam ona bola, že je matka jeho
detí. Ale nikdy jej nepovedal, že je ženatý a keď sa ho spýtala, že či je ženatý, tak povedal vždy, že keby
aj bol, tak to je len na papieri. O tom, že je ženatý sa dozvedela okolo r. 2020 v čase kovidu, keď už
boli tie hádky na dennom poriadku, keď sa to úplne nedozvedela, že presne, ale proste sa ho opýtala si
teda ženatý, je to tvoja manželka? A on s tým úsmevom, no a keby som bol aj ženatý, tak to je len na

papieri. K vyjadrovaniu na žalobcu uviedla, že sa s ním snažila rozprávať aj normálne, pekne, slušne.
Ale proste aj jej už potom praskli nervy a povedala mu slová také po tom, čo sa jej aj vyhrážal, že už
nebude môcť mať nikdy nikoho iného. Tak nevie, či to bolo zo strachu alebo z čoho, ale áno, použila tie
slová. Bolo to už v tých posledných dňoch, keď nechcel akceptovať ten rozchod, keď ju prenasledoval,vypisoval SMS minimálne z troch, štyroch rôznych čísel, tak ona to už nezvládla, tak mu povedala, že je
psychopat, že nie je normálny, on sa smial, takže som mu povedala, či je coglione, či ju chápe, používala
výrazy po taliansky, aby tomu rozumel, keďže sa smial na margo slovenských výrazov. Žalobca hanlivé

výrazy nepoužíval.

9. Z výsluchu svedka P. Q., kamaráta žalobcu vyplynulo, že žalobcu pozná dlho, 10 – 15 rokov približne.
V poslednom období rokov 2021 a 2022 videl, že nie je so žalobcom niečo v poriadku. Spýtal sa ho,
čo sa stalo a žalobca mu začal rozprávať o tom, že niečo medzi žalobcom a žalovanou nefunguje. Bol

taký smutný na plakanie, potom začal presne konkrétne hovoriť ako žalovaná vulgárne nadávala, keď
žalobca volal so žalovanou telefónom, tak svedok to počul a boli tam vulgárne nadávky. Žalobca to dal
na hlasitý odposluch a bolo počuť ty si kokot, ty nie si normálny, boli nejaké aj talianske, nepamätal si
aké. Nebolo to iba raz, ale bolo to dosť krát. Svedok som asi tri alebo štyrikrát účastný takýchto hovorov
na hlasitý odposluch. Dva alebo trikrát to počul osobne, bol v aute so žalobcom, žalovaná stála vonku
a keď sa stretli, začala naňho nadávať. Žalobca sa so žalovanou chcel rozprávať a ona s ním nechcela

komunikovať. Aj vtedy padali konkrétne nadávky. Svedok má za to, že od roku 2021 to už nebolo medzi
žalobcom a žalovanou dobre.

10. Z výsluchu svedkyne D. R., nevesty žalovanej vyplynulo, že nezažila, aby sa žalovaná správala
k žalobcovi zle, už sedem rokov je nevestou. Uviedla, že prišla za ňou jej sesternica, čo bolo asi päť

rokov dozadu, asi po jeden a pol roku, odkedy sa to stalo a povedala je, že po svadbe svedkyne, čo
bola sedem rokov dozadu, žalobca ju otravoval, vypisoval jej, posielal jej nevhodné fotky a kvôli nemu si
dokonca musela zmeniť číslo a zablokovať ho všade. Prišla za ňou s tým, že to nemá nikomu hovoriť, ale
svedkyňa sa zdôverila žalovanej a ona s tým konfrontovala žalobcu s tým, že on povedal, že klamárka je
sesternica. Potom boli ďalšie prípady, kedy obťažoval jej kamarátky, teda svedkyne a jej manžela, to boli

susedy, dve Slovenky, ktorým tiež vypisoval. Keď žalobcu konfrontovali, tak on tvrdil, že oni jemu písali.
Žalobca neskôr obťažoval aj svedkyňu, išli autom pre jej kamarátku do neďalekého mesta a zastavili
sa pri krajnici, lebo sa rozprávali. Uviedla, že so žalobcom nikdy nemali problém s konverzáciou medzi
sebou, vždy mali dobrý vzťah. Keď sa rozprávali, zrazu zistila, že má jeho ruku medzi svojimi nohami
a jeho jazyk v jej ústach, to celé trvalo možno 10 sekúnd. Potom ho odsotila a povedala, že poď ideme

ďalej a nejako to neriešila. Hneď potom zastavili na pumpe, žalovaný jej ponúkal 50 eur, že si má zobrať,
že pre jej deti, ktoré nezobrala a odvtedy jej asi dva mesiace ešte vypisoval a posielal jej nejaké fotky
darčekov, ktoré chce. Dostala od neho parfum, ktorý si zobrala, vedela veľmi dobre, prečo to robí, len
aby bola ticho a nič nepovedala. Potom sa nakoniec rozhodla žalovanej zdôveriť a povedala jej, čo sa
medzi nimi stalo. Má za to, že aj potom nejaké mesiace boli ešte spolu, ale už to bolo také všelijaké,

naviac žalovaná cez coronu pochopila, že ten vzťah nie je dobrý, keď zostala sama tri mesiace a potom
sa snažila už ten vzťah ukončiť.

11. Súd následne na pojednávaní dňa 20.02.2025 vykonal ďalšie dokazovanie, zistil skutkový stav,
pričom na vec aplikoval nižšie citované zákonné ustanovenia a vyhlásil rozsudok.

12. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj ako „občiansky zákonník“),
právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

13. Podľa § 628 ods. 1 občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva

alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

14. Podľa § 628 ods. 2 občianskeho zákonníka, darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom
daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

15. Podľa § 628 ods. 3 občianskeho zákonníka, darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom
daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

16. Podľa § 630 občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

17. Súd pred samotným prejednaním nároku zisťoval, či je vo veci daný naliehavý právny záujem.18. Podľa ust. § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

19. Súd žalobu posúdil v zmysle § 137 písm. c) CSP, teda ide o žalobu o určenie, či tu právo je alebo
nie je. V zmysle tohto ustanovenia naliehavý právny záujem na určení nie je potrebné dokazovať, iba

ak vyplýva z osobitného predpisu. Žalobca v žalobe neodôvodnil naliehavý právny záujem na určení
vlastníckeho práva, tento však vyplýva z obsahu žaloby a vedeného konania. Sporné nehnuteľnosti sú
v čase podania žaloby, ako aj v čase rozhodnutia súdu zapísané na príslušnom LV v prospech žalovanej,
keď však žalobca v konaní tvrdí, že došlo k zániku darovacieho vzťahu podľa § 630 občianskeho
zákonníka na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanej, čiže výzvy na vrátenie
daru, táto skutočnosť však nemá vplyv na zápis vlastníckeho práva k daru v katastri nehnuteľností.

Z tohto dôvodu pretrváva u žalobcu právna neistota ohľadom jeho vlastníckeho práva k darovanej
nehnuteľnosti. Určovací výrok rozsudku spravidla nahrádza listinu, ktorá môže byť podkladom pre zápis
zmeny vlastníctva v evidencii nehnuteľností. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je
teda podkladom pre zastabilizovanie vzťahov vyplývajúcich z vlastníctva sporných nehnuteľností, keď
v predmetnom prípade je právne postavene žalobcu neisté, pričom žaloba o určenie vlastníckeho práva

je spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi
účastníkmi, má súd za to, že v konaní bol preukázaný naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je,
alebonieje.Ajpodľaustálenejrozhodovacejpraxe,naliehavýprávnyzáujemjespravidladanývprípade,
ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne
postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ

neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia
žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že
je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované
v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).

20. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam
označeným v žalobe a to pokiaľ sa týka rodinného domu, súpisné číslo XXX, postaveného na par. č.
XXX/X o výmere 224 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie vrátane pozemkov parcely registra
„C“ evidované na katastrálnej mape par. č. XXX/X o výmere 224 m2, druh pozemku zastavaná plocha
a nádvorie a par. č. XXX/X o výmere 107 m2, druh pozemku záhrada, zapísané na LV č. XXX pre

katastrálne územie J. K. C., obec A., okres Bytča, ktorého určenia sa žalobca domáha titulom vrátenia
daru od žalovanej z dôvodu porušenia § 630 občianskeho zákonníka.

21. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaná je vlastníkom nehnuteľností a to
rodinného domu, súpisné číslo XXX, postaveného na par. č. XXX/X o výmere 224 m2, druh pozemku

zastavaná plocha a nádvorie vrátane pozemkov parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape
par. č. XXX/X o výmere 224 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a par. č. XXX/X o výmere
107 m2, druh pozemku záhrada, zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie J. K. C., obec Bytča,
okres Bytča, v podiele 1/1.

22. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná nadobudla vlastnícke právo darovaním od žalobcu a to
na základe darovacej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou dňa 17.02.2016 (č.l. 84 spisu).
Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. C./2016 dňa 17.03.2016 (č.l. 87 spisu). Žalovaná v konaní
neučinila sporným ani doručenie výzvy na vrátenie daru zo dňa 17.01.2023 (č. l. 11 rub spisu).

23. Sporným je v konaní samotný nárok na vrátenie daru, ktorý žalovaná poprela a splnenie podmienok
pre vrátenie daru v súlade s § 630 občianskeho zákonníka.

24.Vustanovení§630občianskehozákonníkajeupravenýspôsobzánikuprávnehovzťahuzdarovania.
Umožňuje darcovi, aby sa domáhal vrátenia daru v prípade, že obdarovaný hrubo porušuje dobré mravy,

a to určitým správaním sa voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Uvedené zákonné ustanovenie za
právne relevantné považuje len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Nie je
rozhodujúcisubjektívnypocitaúsudokdarcu.Právnyvzťahdarovaniazanikánazákladedvochprávnych
skutočností: a) kvalifikované porušenie dobrých mravov voči darcovi a, alebo členom jeho rodiny, tzv.hrubé porušenie dobrých mravov, b) jednostranný prejav vôle darcu voči obdarovanému, ktorým sa
darca domáha vrátenia daru. Domáhanie sa vrátenia daru (odvolanie daru) je jednostranným právnym
úkonom darcu, ktorý smeruje k tomu, aby obdarovaný vrátil dar. Forma tohto úkonu nie je stanovená, z

výzvy na vrátenie daru však musí byť zrejmá vôľa darcu smerujúca k tomu, aby obdarovaný vec vrátil.
Z obsahu výzvy na vrátenie daru musí byť zrejmé, kto ju urobil, voči komu, z akého dôvodu (pričom
nevhodné správanie sa obdarovaného musí byť opísané konkrétnym a nezameniteľným spôsobom) a
čoho sa ten, kto ju robí, domáha. Tzn. na platnosť právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru z
hľadiska jeho určitosti je nevyhnutné, aby v ňom boli uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých darca vidí

hrubé porušenie dobrých mravov voči nemu alebo členom jeho rodiny. Tento právny úkon darcu môže
byť napokon obsiahnutý i v žalobe. V takom prípade však nastávajú právne účinky právneho úkonu
na vrátenie daru od okamihu, kedy bola žaloba doručená obdarovanému. V danom posudzovanom
prípade si žalobca uplatnil nárok na vrátenie daru výzvou zo dňa 17.01.2023, ktorá výzva bola žalovanej
nesporne doručená v januári 2023, ako to potvrdila samotná žalovaná (č. l. 43 rub spisu). Z obsahu
podanej výzvy je zrejmé splnenie vyššie kvalifikovaných náležitosti, tzn. súd konštatuje, že výzva je

určitým právnym úkonom v zmysle § 37 ods. 1 občianskeho zákonníka. Tzn. právne účinky úkonu na
vrátenie daru mali nastať v predmetnom prípade doručením výzvy obdarovanému a teda v januári 2023.
Pokiaľ právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, keď žalobca žalovanej
doručil ako prílohu výzvy na vrátenie daru Dohodu o vrátenie daru (č.l. 12 spisu), k tomu súd uvádza,
že doručenie predmetnej prílohy nespôsobuje nenastúpenie účinkov v súvislosti s doručením výzvy

na vrátenie daru a ani sa nevylučuje, keď takto podpísaná dohoda by v prípade uznania dôvodov pre
vrátenie daru zo strany žalovanej, mohla byť spôsobilou pre zapísanie vlastníckeho práva v prospech
žalobcu do katastra nehnuteľnosti, a to bez ingerencie súdu.

25. Žalovaná v konaní nenamietala, že by nebolo výzva na vrátenie daru uskutočnená v zákonnej

premlčacej lehote s ohľadom na začiatok správania sa žalovanej voči žalobcovi, preto sa s tým súd
nezaoberal a v ďalšom vychádzal v konaní z vykonaného dokazovania a zaoberal sa tou skutočnosťou,
či boli splnené podmienky pre vrátenie daru zo strany obdarovanej (žalovanej) darcovi (žalobcovi).

26. V zmysle § 630 občianskeho zákonníka sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný

správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. V tomto ustanovení je
upravenýosobitnýspôsobzánikudarovaciehovzťahu,kuktorémudochádzanazákladejednostranného
právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojím správaním k darcovi
alebo členom jeho rodiny. Za členov rodiny darcu treba považovať predovšetkým jeho manžela, rodičov
a deti a spravidla tiež ostatných príbuzných v priamom rade ako aj súrodencov, výnimočne aj ďalšie

osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, pokiaľ by darca ich ujmu dôvodne pociťoval ako vlastnú
ujmu (R 88/1998).

27. Ustanovenie § 630 občianskeho zákonníka teda umožňuje vyvodiť zodpovednosť za porušenie
morálnych pravidiel správania – súhrnu určitých historicky nemenných a všeobecne v spoločnosti

akceptovaných noriem etiky, morálky a mravnosti. Vrátenie daru možno považovať za sankciu,
ktorou darca postihuje obdarovaného za jeho správanie hrubo porušujúce tieto morálne pravidlá.
Predpokladom uplatnenia § 630 občianskeho zákonníka je teda správanie, ktorým obdarovaný voči
darcovi (či členom jeho rodiny) hrubo porušuje dobré mravy.

28. Právo darcu na vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči
darcovi. Toto právo nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej
významnom porušení dobrých mravov obdarovaným (R 31/1999). V súdnej praxi sú dobré mravy
všeobecne posudzované ako obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie sa, ktoré zodpovedá základným,
v spoločnosti prevládajúcim morálnym zásadám (obdobne R 48/2005, alebo rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 2Cdo/59/2009 zo dňa 30.01.2010). Dobré mravy predstavujú súhrn spoločenských,
kultúrnych a základných mravných noriem, ktoré preukázali počas historického vývoja určitú mieru
stálosti (nemennosti), vyjadrujú podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť
spoločnosti (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/98/2004 zo dňa 01.03.2008). Tzn.
dobré mravy je možné označiť ako súbor pravidiel správania sa, ktoré sú v spoločnosti všeobecne

uznávanéajkeďsamiosebeniesúprávnezáväzné.Kvalifikované,tzv.hrubéporušeniedobrýchmravov
potom nie je každé správanie, ktoré je neetické, resp. ktoré nezodpovedá spoločensky uznávaným
pravidlám slušného správania. Predpokladom vrátenia daru je teda len také negatívne správanie sa
obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiťako hrubé porušenie dobrých mravov. O také správanie ide spravidla v prípade porušenia dobrých
mravov spôsobom vyznačujúcim sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou (opakovanosťou), pričom
jeho vonkajším prejavom môžu byť fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci, hrubý

nezáujemapod.Vsúlades§630občianskehozákonníkapotommožnozaprávnerelevantnépovažovať
len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo, pritom nie je rozhodujúci subjektívny
pocit a úsudok darcu. Podľa súdnej praxe „hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie
značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie“ (R 88/1998), takže je možné konštatovať, že kvantita
aj kvalita nevhodného správania, sú rovnocennými ukazovateľmi. Totiž platí, že správanie, ktoré

jednorazovo nemusí byť právne významné, sa pri určitej periodicite stáva relevantným.

29. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že narušenie vzťahov medzi žalobcom a žalovanou trvalo cca
v období rokov 2021 a 2022, v ktorom období sa žalovaná so žalobcom rozišla. Z chronológie vzťahu tak,
ako to vyplýva z vykonaného dokazovania je možné ustáliť, že žalovaná sa v období rokov 2020 – 2021
chcelasožalobcomrozísť,následkomčohosakžalobcovimalazačaťsprávaťneprimeranýmspôsobom

v lete 2021 (uviedol žalobca v konaní), kedy sa chcela so žalobcom rozísť a trvalo toto obdobie až do
cca začiatku-polovice roku 2022, kedy na žalobcu podala trestné oznámenie, po ktorom, ako žalobca
uviedol „sa stiahol“ (č.l. 104 spisu).

30.Vprejednávanomprípadežalovanávosvojomvýsluchuuviedla,žejepravdou,žesastalo,žepoužila

voči žalobcovi vulgárne výrazy. Bolo tomu tak preto, že žalobca ju predtým opakovane a dlhodobo
atakovalavyhrážalsajejajejpotomuž„prasklinervy“.Uvedenýmučinilanespornýmskutočnosť,ževoči
žalobcovi použila tvrdené hanlivé talianske výrazy tak, ako ich uviedol v konaní žalobca, ktoré skutkové
tvrdeniapotvrdilajžalobcomnavrhovanýsvedokP.Q..Žalovanávšakvkonanízdôraznila,žepredmetné
výrazy použila v posledných dňoch po tom, čo žalobca nechcel akceptovať rozchod, prenasledoval ju,

vypisoval jej sms z rôznych čísel, preto to už nezvládla. Z výsluchu svedka žalobcu, Guci Uke vyplynulo,
že takáto situácia mala nastať asi 5 – 7-krát v priebehu uvedeného obdobia (keď bol osobne prítomný
výmeny názorov medzi žalobcom a žalovanou, osobne či telefonicky). Z výsluchu svedka žalobcu, Guci
Uke však zároveň vyplynulo, že žalobca sa chcel vždy so žalovanou rozprávať a ona na to reagovala
„choď do piči“, nechcela s ním komunikovať, žalobca sa chcel so žalovanou rozprávať, tak jej volal (č.l.

116 spisu).

31. V prvom rade súd uvádza, že v konaní bolo preukázané, že žalovaná viackrát použila hanlivé výrazy
na žalobcu. K tomu súd poukazuje na skutočnosť, že nie každé nepriaznivé správanie predstavuje
správanie hrubo porušujúce dobré mravy. Pre naplnenie premisy hrubo porušujúcich dobrých mravov

musí byť v konaní preukázané správanie sa značnej intenzity, či dlhodobé nepriaznivé správanie sa.
V predmetnom prípade má súd za to, že správanie žalovanej nenapĺňalo ani jednu z uvedených
skutkových podstát podmienok pre ustálenie, že došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov zo strany
žalovanej. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nepriaznivý vzťah medzi stranami trval maximálne
rok (po predchádzajúcom cca 18 – 19 ročnom vzťahu), kedy už žalobca so žalovanou prakticky nebývali,

iba spolu telefonicky komunikovali, maximálne prišiel žalobca za žalovanou osobne. Keďže spolu nežili,
nie je ani možné konštatovať, že by sa žalovaná voči žalobcovi vulgárnym spôsobom prejavovala
sústavne, tzn. „nonstop“. Žalobca mal snahu o obnovenie vzťahu so žalovanou, ktoré ona odmietla
akceptovať a vrátiť sa k nemu, z uvedeného dôvodu reagovala spôsobom, ktorým reagovala, to však
len vtedy a potom, čo ju za týmto účelom opakovane kontaktoval. V konaní nebolo ani len tvrdené,

že by žalovaná v tomto porozchodovom období sama žalobcu kontaktovala a vulgárne mu nadávala.
Žalobca uviedol, že žalovaná sa voči nemu vulgárne správala veľakrát, pričom jeho svedok potvrdil,
že bol účastný viacerých hádok medzi žalobcom a žalovanou po tom, čo žalobca žalovanú kontaktoval
a ona ho odháňala. Potom aj svedok žalobcu potvrdil, že žalovaná vulgárne na žalobcu reagovala
iba vtedy, keď ju on sám oslovoval s pokusom o nejaké urovnanie vzťahu, o ktoré urovnanie vzťahu

žalovaná už po dlhodobom trápení sa záujem nemala. Skutočnosť, že žalobca obdaroval žalovanú nie
je dôvodom, aby s ním naveky zostala.

32. Okrem nepreukázaného hrubého porušenia dobrých mravov zo strany žalovanej, je nutné
v predmetnom prípade vo vzťahu k správaniu sa žalovanej v poslednom štádiu partnerského vzťahu,

či už dokonca po jeho ukončení, vziať do úvahy princíp vzájomnosti, kedy pri posudzovaní správania
obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť i správanie samotného darcu. Tzn. posúdenie okolností
konkrétneho prípadu sa nemôže viazať len na hodnotenie správania obdarovaného, ale je potrebné
zohľadniť aj nevhodné správanie darcu. Uplatnenie tzv. princípu vzájomnosti znamená, že pri skúmaníurčitého správania obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov, sa
vezme na zreteľ tiež správanie darcu za účelom posúdenia, či on sám sa nespráva alebo nesprával
voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného

správania obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. Výnimkou by však bolo také správanie sa
obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu (porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 108/2007).

33. Žalovaná v konaní podrobne popísala nemravné správanie sa žalobcu počas ich partnerského

vzťahu, ktorý vygradoval najskôr v roku 2016 a neskôr v roku 2020 – 2021. Výsledkom nemravného a
nemorálneho správania sa žalobcu v roku 2016 bolo práve obdarovanie žalovanej zo strany žalobcu po
tom, čo sa žalovaná chcela so žalobcom rozísť keď zistila, že si vypisuje s inými ženami nemravným
spôsobom. Žalobca v konaní sám potvrdil tvrdenie žalovanej o tom, že týmto darom chcel žalovanej
vysvetliť, ako ju miluje (č.l. 106 spisu). Vo vzťahu k rozchodu v rokoch 2020 – 2021 žalobkyňa uviedla,
ktoré tvrdenia vyplynuli aj z výsluchu svedkyne D. R., že k rozchodu žalobkyňa pristúpila po tom, čo mala

pochybnosti o vzťahu so žalobcom, keď s ním trávila málo času v čase začatia ochorenia Covid-19, s čím
boli spojené obmedzenia pri prechode cez hranice (keď žalobca sa zdržiaval v Taliansku), keď sa pritom
dozvedela o tom, že je ženatý a zároveň sa od svojej nevesty dozvedela, že ju žalobca v minulosti fyzicky
obťažoval. Bola to zmes viacerých dôvodov, ktoré ju primäli uskutočniť rozhodnutie o ukončení vzťahu.

34. Z výsluchu svedkyne D. R. vyplynulo, že žalobca mal v minulosti obťažovať aj jej sesternicu a susedy.
Vo všetkých prípadoch (vo vzťahu k sesternici, aj susedám) žalobca uviedol, že oni ho kontaktovali
sami od seba a jeho obťažovali. Na pojednávaní pri výsluchu svedkyne s ohľadom na ňou tvrdené
skutočnosti, že žalobca ju obťažoval, položil žalobca svedkyni otázku o tom, kto dal komu prvý pusu
v čase, keď svedkyňa tvrdila, že ju obťažoval, na čo svedkyňa uviedla, že žalobca. Súd z toho usúdil,

s ohľadom na priebeh a stav konania, že žalobca mienil poukázať na fakt, že svedkyňa ako prvá sa
pokúsilaofyzickýnemorálnykontaktsožalobcom,ktorýargumentpoužilajvovzťahukostatnýmženám,
ktoré máš oslovovať za účelom nemravných stretnutí. Z výsluchu svedkyne ďalej vyplynulo, že žalobca
jej po tomto obťažovaní ponúkol 50 eur, neskôr jej kúpil parfum. Rovnako sesternici svedkyne odkazoval,
že čo jej má kúpiť.

35.Súdvkonaníustálil,žepokiaľsažalovanávočižalobcovisprávalaneprimeranýmspôsobom,keďmu
vulgárne nadávala, nenapĺňa takéto správanie znaky hrubého porušenia dobrých mravov, keď zároveň
bolo reakciou na predchádzajúce správanie sa žalobcu.

36. Žalovaná podrobne v konaní opísala dôvody pre rozchod so žalobcom, ktorý rozchod nastal
z dôvodov na strane žalobcu, keď žalobca opakovane a dlhodobo sexuálne aj slovne obťažoval, či
oslovoval osoby ženských pohlaví nachádzajúcich sa v jej blízkosti (tzn. častokrát nie osoby neznáme).
Napriek týmto dôvodom žalobca v konaní netvrdil, že by sa žalovaná v priebehu ich dlhého vzťahu
správala voči nemu vulgárnym spôsobom. Malo k tomu dôjsť až v čase ich rozchodu, keď sa jednalo

o rozchodové správanie sa žalovanej. Žalovaná v konaní uviedla, že žalobca nechcel akceptovať
rozchod, stále ju vyhľadával, osobne aj telefonicky, kontaktoval, aj keď si to nepriala. Žalobca v konaní
potvrdil skutočnosť, že sa s rozchodom nevedel a nechcel zmieriť, pričom aj dnes stále konštatuje,
že hovorí o svojej bývalej priateľke, ktorý pojem „bývalá“, hovorí s ľútosťou (č.l. 104 spisu). Reakciou
na neakceptovanie rozchodu bolo správanie sa žalovanej, ktorá už žalobcu vulgárne oslovovala.

Vzhľadom na neúnosné správanie žalobcu, podala dokonca trestné oznámenie, keď až po tomto
trestnom oznámení a výsluchu žalobcu, sa žalobca, ako sám uviedol, stiahol. To znamená cca rok trvali
ataky žalobcu na žalovanú, ktorý nechcel akceptovať rozchod. Súd potom považuje reakcie žalovanej
za prirodzené vo vzťahu k vzniknutému stavu, ktorý vznikol konaním na strane žalobcu.

37.Súdešteuvádza,žeažnásledne,potom,čožalobcazistil,žemedzižalobcomažalovanouužnaozaj
nie je partnerský vzťah a on si ho nemôže vynucovať, mal za to, že existujú dôvody pre vrátenie daru.
K takémuto záveru súd dospel na základe výpovede žalobcu, ktorý pri svojom výsluchu uviedol, že dom
od nej nikdy nechcel, čo platilo ešte v čase výsluchu vykonaného v roku 2022 rakúskou políciou. Žalobca
potvrdil, že výsledkom výsluchu bola apelácia zo strany rakúskej polície na žalobcu, aby si vysporiadali

ich vzťah. Súd v súvislosti s vyššie uvedeným považuje za potrebné uviesť, že dospel k vytvoreniu
dojmu, že žalobca bol zvyknutý docieliť svoje prostredníctvom darov, keď následne žalovaná neurobila
čo chcel a nezostala s ním vo vzťahu, žalobca žiadal vrátenie daru.38. Z vykonaného dokazovania v konaní tak, ako súd už uviedol, vyplynulo, že žalovaný nepriaznivé
správanie žalobkyne neustále vyvolával a tým jej dával dôvody na takéto správanie. Tzn. príčinou
nevhodného správania sa žalovanej bolo samotné správanie sa žalobcu. Žalovaná opakovane žiadala

od žalobcu, aby ju už nekontaktoval a nechal ju tak, keď už dokonca začala pociťovať strach z jeho
vyhrážania sa. Skutočnosť, že žalobca žalovanú opakovane kontaktoval vyplynulo z celého vykonaného
dokazovania, tvrdila to žalobkyňa, potvrdila to jej svedkyňa, ako aj svedok žalobcu, či dokonca samotný
žalobca, ktorý ako uviedol, sa s rozchodom nevedel zmieriť.

39. Vo vzťahu k rozchodu žalovanej so žalobcom a dôvodmi pre vrátenie daru súd uvádza, že samotný
rozchod by nemohol byť dôvodom pre vrátenie daru a skutočnosť, že ho žalobca neakceptoval, vyústilo
do vulgárneho správania sa žalovanej voči žalobcovi, ktoré pramenilo z dlhodobého neakceptovania
rozchodu, intenzívneho atakovania a napokon aj zo strachu z uskutočnenia vyhrážok, ktoré žalovaná
spočiatku nevnímala ako dôvodné, ale postupom času sa naozaj začala báť. V súvislosti s uvedeným
vyvstala do popredia aj otázka právneho zástupcu žalobcu na žalovanú, či žalobcu má ešte rada, ktorá

navodzuje dojem, že žalobca stále chce, aby sa žalovaná k nemu vrátila (súd uvedené hodnotí v spojení
s vyjadrením žalobcu, že s ľútosťou hovorí o tom, že žalovaná je už bývalá) a navodzuje to dojem, že
žalobca používa majetok na uskutočnenie svojho zámeru. V konečnom dôsledku už raz prostredníctvom
majetku docielil, že žalovaná so žalobcom zostala (pri obdarovaní v roku 2016).

40. Pokiaľ teda žalovaná občas na žalovaného tiež vulgárne reagovala, možno podľa názoru súdu
takúto reakciu vnímať s ohľadom na okolnosti prejednávanej veci ako ľudskú, ktorá však nenapĺňa znaky
hrubého porušenia dobrých mravov a to ako z pohľadu značnej intenzity, tak ani z pohľadu sústavného
porušovania.

41. V prejednávanom prípade súd považoval za nepreukázané, že žalovaná voči žalobcovi správala
tak, že by tým hrubo porušovala dobré mravy, pri naplnení princípu, že občasné vulgárne vyjadrovanie
sa žalovanej na žalobcu bolo reakciou na správanie sa žalobcu a preto ustálil, že v konaní nebola
preukázaná existencia dôvodu pre vrátenie daru podľa § 630 občianskeho zákonníka. Súd k uvedenému
záveru dospel s ohľadom na v konaní všetky preukázané skutočnosti a okolnosti prejednávaného

prípadu, keď ustálil, že zistené správanie sa žalovanej nie je možné posúdiť ako správanie sa značnej
intenzity, či správanie, ktoré by sa prejavovala dlhodobo, sústavne, pretrvávajúce niekoľko rokov (keď
žalobca so žalovanou boli v partnerskom vzťahu cca 19 rokov – 2007 – 2021), tzn. s ohľadom na
kvantitu, ako aj kvalitu správania sa žalovanej s poukazom na kvantitu a kvalitu správania sa žalobcu.
Uvedený záver súd uskutočnil predovšetkým s poukazom na výsluchy ako žalobcu, tak aj žalovanej, tak

aj svedkov, uskutočnené v konaní.

42. Súd má teda za to, že preukázané správanie žalovanej v rozchodovom a porozchodovom období
rokov 2021 - 2022 nie je možné vymedziť ako správanie hrubo porušujúce dobré mravy. S poukazom
na uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu zamietol.

43. Na záver súd uvádza, že v konaní bol navrhnutý výsluch žalobcu, ktorý po opakovanom poučení (č.l.
92 spisu) uviedol, ktorú skutočnosť potvrdil aj jeho právny zástupca, že rozumie slovenskému jazyku
a v tomto jazyku chce byť vypočutý, nie je potrebné v konaní ustanoviť tlmočníka. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti súd po poučení vykonal na pojednávaní dňa 19.09.2024 výsluch žalobcu. Po uskutočnenom

výsluchu právny zástupca žalobcu uviedol, že z odpovedí žalobcu vyplýva, že on nechápe význam
podaných otázok a navrhol zopakovanie výsluchu spolu s ustanovením tlmočníka. S ohľadom na
skutočnosť, že žalobca je cudzím štátnym príslušníkom a dlhodobo žije v Taliansku, súd v konaní
ustanovil tlmočníka z talianskeho jazyka, uskutočnil opätovný výsluch žalobcu a na predchádzajúci
výsluch uskutočnený bez tlmočníka neprihliadal.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

46.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.47. Nakoľko súd žalobe žalobcu v celom rozsahu zamietol, úspešnou stranou v konaní bola žalovaná.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď súd žalovanej
ako úspešnej strane v konaní priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške trov

konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP vyšší súdny úradník,
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.