Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. júl 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624010393
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5624010393.1

Uznesenie

3To/13/2025

Krajský súd v Žiline, na verejnom zasadnutí konanom 24. júla 2025 v senáte zloženom z predsedu

senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudkýň JUDr. Moniky Liptákovej a JUDr. Eriky Bebčákovej, prejednal
odvolanie obžalovanej A. B. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 2T/32/2024 z
28.10.2024 a takto

r o z h o d o l :

3To/13/2025

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovanej A. B. zamieta ako nedôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

3To/13/2025

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bola obžalovaná A. B. uznaná za vinnú z pokračovacieho
zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák. účinného od 6.8.2024, s použitím
§ 138 písm. j) Tr. zák. v bodoch 6/, 7/ a 9/ v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.

Zauvedenýtrestnýčinjejbolpodľa§212ods.3uloženýtrestodňatiaslobodyvovýmere2roky,navýkon

ktorého bola podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradená do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Výrokom podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súčasne okresný súd rozhodol o nárokoch poškodených na náhradu
škody.

Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie obžalovaná s tým, že toto podáva len do výroku

o treste. Nesúhlasí s konštatovaním prvostupňového súdu, že v danom prípade neboli zistené
podmienky pre postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. Uviedla, že všetky skutky boli spáchané pred jej
posledným odsúdením z roku 2023. Je toho názoru, že mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody
postupom podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. by zabezpečilo kritérium individuálnej, ako aj generálnej prevencie.
Takýto trest by bol pre ňu dostatočným poučením a zabránil by jej v páchaní ďalšej trestnej činnosti.
Taktiež trest uložený pod dolnú hranicu trestnej sadzby by bol dostatočnou hrozbou aj pre iných

páchateľov obdobnej trestnej činnosti. Počas predchádzajúceho plynutia skúšobnej doby spáchala
trestný čin. Bolo to z jej strany iba zlyhanie vo vedení riadneho spôsobu života. Myslí si, že prespoločnosť, ale najmä pre jej sedem maloletých detí bude väčším prínosom, ak bude napríklad pracovať
po skoršom prepustení z výkonu trestu. Závažnosť činu nebola taká vysoká, aby odôvodňovala uloženie
trestu odňatia slobody v zákonom stanovenej sadzbe bez jeho mimoriadneho zníženia. Má deti, ktoré sú

odkázané na jej výživu, a to je tiež dôvod na uloženie miernejšieho trestu. V zmysle § 34 ods. 3 Tr. zák.
trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu
blízke osoby. V jej prípade možno uvažovať aj o miernejšom treste v podobe mimoriadneho zníženia,
ktorý by nepredstavoval tak výrazný zásah do práv jej blízkych osôb. Navrhla preto, aby krajský súd
zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil jej postupom podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. trest

odňatia slobody pod dolnou hranicou trestnej sadzby, resp. aby vec vrátil okresnému súdu, aby ju znovu
prejednal a rozhodol.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
aodôvodnenosťnapadnutéhovýrokuotreste,akoajsprávnosťpostupukonania,ktorémupredchádzalo
a zistil, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, avšak toto nie

je dôvodné.

Krajský súd mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadať na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, ale
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že pokiaľ ide o výrok o treste, okresný súd v tomto smere
vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zákonom a jeho
úvahy o uloženom treste považuje aj krajský súd za správne a trest uložený obžalovanej za zákonný.
Z odvolania obžalovanej vyplýva, že táto sa domáha uloženia trestu odňatia slobody postupom podľa §
39 ods. 1 Tr. zák., teda po mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby.

Z ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. vyplýva, že ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom
na pomery páchateľa má zato, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre
páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Trestná sadzby pri trestnom čine podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák. je v rozpätí od 2 do 8
rokov. Obžalovanej bol teda uložený trest na úplne spodnej hranici trestnej sadzby. Pokiaľ sa obžalovaná
domáha postupu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., teda mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody pod
dolnú hranicu trestnej sadzby, podľa názoru krajského súdu pre takýto postup neboli splnené zákonné

podmienky. Krajský súd nezistil také významné okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa, na základe
ktorých by bolo možné považovať použitie trestnej sadzby v rozpätí od 2 do 8 rokov za neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti by postačoval aj trest kratšieho trvania.

V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že obžalovaná bola doposiaľ jedenásťkrát súdne trestaná,

atovždypretrestnýčinkrádeže.Opakovane–spolusedemkrátbolaajvovýkonetrestuodňatiaslobody.
Taktiež bola v rokoch 2018 – 2024 postihnutá pre spáchanie sedemnástich väčšinou majetkových
priestupkov. Možno teda konštatovať, že obžalovaná je špeciálnym recidivistom, pokiaľ ide o páchanie
majetkovej trestnej činnosti. Ani opakované výkony nepodmienečných trestov odňatia slobody – celkom
sedemkrát nemali na ňu dostatočný výchovný vplyv a neprimäli ju k vedeniu riadneho spôsobu

života. Doteraz uložené najmä nepodmienečné tresty odňatia slobody obžalovanej teda nesplnili u nej
očakávaný výchovný účel. V tejto súvislosti krajský súd vyslovuje aj odôvodnenú pochybnosť, či
obžalovaná je vôbec schopná žiť tak, aby nepáchala majetkovú trestnú činnosť.

Pokiaľ obžalovaná v odvolaní konštatuje, že vychováva sedem maloletých detí – v odvolacom konaní

uviedla, že už má osem detí a že by bolo pre ne prínosom, ak by sa zamestnala a riadne pracovala po
skoršom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, krajský súd poznamenáva, že zo spisu vyplýva, že
obžalovaná pred spáchaním trestnej činnosti nikde nepracovala, ale jediným jej príjmom bol rodičovský
príspevok na jej deti. Teda pokiaľ jej bol vyplácaný len rodičovský príspevok, obžalovaná nemala žiadny
iný príjem, keďže nikde nepracovala, ale naopak z tohto rodičovského príspevku žila aj ona. Ako

vyplýva zo spisu, prostriedky na obživu si obžalovaná doposiaľ nezabezpečovala prácou, ale výlučne
páchaním majetkovej trestnej činnosti. Jej tvrdenie o ochote sa zamestnať preto považuje krajský súd za
neúprimné, keďže doposiaľ neprejavila žiadnu ochotu zabezpečovať si zdroj príjmov poctivou prácou.Za nedôvodnú považuje krajský súd aj odvolaciu námietku obžalovanej, že trest uložený prvostupňovým
súdom nie je v súlade so zásadou v zmysle § 34 ods. 3 Tr. zák., podľa ktorej trest má postihovať iba
páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. V tejto

súvislosti, ako krajský súd už vyššie poukázal, obžalovaná nezabezpečovala príjem do rodiny na výživu
a výchovu svojich detí riadnou prácou, ale výlučne trestnou činnosťou. Naopak, jej príjem tvoril len
rodičovský príspevok na jej deti. Takže ani výkonom trestu odňatia slobody vo výmere dva roky nebudú
podľa názoru krajského súdu ohrozené jej maloleté deti, pre ktoré napriek tomu, že ich má osem,
nebola schopná sa riadne zamestnať a zabezpečiť takto ich výživu. Naviac v tejto súvislosti krajský súd

poukazuje aj na vyjadrenie obžalovanej v konaní pred prvostupňovým súdom, keď uviedla, že kradla
len preto, že mala sedem detí a nemala peniaze.

Keďžekrajskýsúdvprípadeobžalovanejnezistiltaké,osobitnéhozreteľahodné,okolnostiprípadualebo
pomery obžalovanej, ktoré by odôvodňovali uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej
sadzby, resp. trest uložený obžalovanej prvostupňovým súdom nemožno považovať za neprimerane

prísny, keďže tento bol ukladaný na spodnej hranici trestnej sadzby, po jedenástich odsúdeniach
obžalovanej, preto sa nestotožnil s odvolacími námietkami obžalovanej a jej odvolanie podľa § 319 Tr.
por. ako nedôvodné zamietol, nakoľko zákonu zodpovedá aj výrok, ktorým bola obžalovaná podľa §
48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody zaradená do ústavu so stredným stupňom
stráženia.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

3To/13/2025

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.