Uznesenie – Majetok – Hospodárske trestné… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/65/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824010513
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kyselová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5824010513.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudkýň
JUDr. Adriany Gallovej a Mgr. Anny Mihálikovej, na neverejnom zasadnutí konanom 29. septembra
2025 prejednal sťažnosť podanú prokurátorom proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, sp. zn.
6T/82/2024 zo 7.4.2025 a takto

r o z h o d o l :

Pod3a § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. s?ažnos? prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. odmietol obžalobu Krajskej
prokuratúryŽilinač.Kv19/20/5500-76zodňa27.11.2024,podanúnaobvinenéhoA.A.,nar.XX.X.XXXX,
pre zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr.
zák. a zločin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 ods. 1, ods. 2 písm.
d) Tr. zák. a vec vrátil prokurátorovi do prípravného konania.

Predmetné uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože bolo v zákonom stanovenej lehote
napadnuté sťažnosťou prokurátora, ktorú odôvodnil nasledovne:
Nestotožňuje sa s rozhodnutím samosudkyne, považuje ho za nezákonné a nedôvodné. Konajúca
samosudkyňa pri svojom rozhodnutí vychádzala z preskúmania vyšetrovacieho spisu a reflektuje tiež
na námietky obvineného podané súdu prostredníctvom obhajoby, ktorými sú vytýkané vady prípravného

konania, ktoré boli súdom vyhodnotené ako sčasti dôvodné.
K jednotlivým nedostatkom, ktoré sú uznesením súdu obžalobe vytýkané, prokurátor uvádza
nasledovné:
Pokiaľ ide o konštatovanú absenciu stanoviska prokurátora k obhajobe obvineného,
obžaloba Krajskej prokuratúry v Žiline podaná na obvineného A. A. Okresnému súdu Námestovo
dňa 27.11.2024 pod spisovou značkou Kv 19/20/5500-76 podľa názoru prokurátora obsahuje všetky

náležitosti podľa § 235 Tr. por., vrátane odôvodnenia obžalobného návrhu. V odôvodnení je obsiahnutá
obhajoba obvineného, prokurátor k nej vyjadril aj svoje stanovisko a rovnako tiež právne úvahy, ktorými
som sa ako prokurátor spravoval. Pokiaľ súd prevzal argumentáciu obhajoby a konštatuje, že prokurátor
sa nevysporiadal s námietkou obvineného z č.l. 1476 vyšetrovacieho spisu, k tomu uvádza, že obžaloba
sa zaoberala pri hodnotení dôkazov otázkou možného premlčania trestného stíhania obvineného A. A.,
tak ako je to konštatované v odôvodnení obžaloby (s. 27, resp. 28) s tým, že vyhodnotením dôkazov

prokurátor dospel k názoru, že k premlčaniu v tomto prípade nedošlo. Dôvody takéhoto konštatovania
vyplývajú z odôvodnenia obžaloby. V tomto smere je stanovenie výšky škody v odôvodnení obžaloby
riadne odôvodnené (najmä na s. 25 až 27 obžaloby) a tiež na ďalších miestach odôvodnenia, kde
sú podrobne popísané závery znaleckého dokazovania a je poukázané aj na výpovede jednotlivých
znalcov. Z odôvodnenia obžaloby je zrejmé, že dôkazom, o ktorý sa obžaloba pri určení škody opiera,
je objektívne znaleckým dokazovaním stanovená hodnota stavebných prác, materiálov a dodávok

reálne použitých na stavbe „Prístavby Telocvične pri ZŠ a MŠ v A.“ k rozhodnému času, tak ako to
určil v znaleckom posudku znalec Ing. B. C. (ZP č. 038/2022), ktorý následne vo svojom výsluchupotvrdil závery znaleckého dokazovania a ozrejmil, akým spôsobom dospel k záverom uvedeným v ním
vypracovanom znaleckom posudku, čo je tiež
v odôvodnení obžaloby riadne popísané. Obžaloba sa zaoberala v odôvodnení aj závermi znaleckého

dokazovania vyplývajúcimi zo znaleckých posudkov predložených v prípravnom konaní obvineným
prostredníctvom obhajoby (s. 14 obžaloby). Ku konštatovaniu súdu, že
v obžalobe absentuje stanovisko prokurátora, z akých dôvodov nezohľadnil obvineným predložený
znalecký posudok č. 5/2021, ktorý je podľa názoru súdu v porovnaní so znaleckým posudkom č.
038/2022 pre obvineného podstatne priaznivejší, prokurátor uvádza, že tak ako je vyššie uvedené,

postup stanovenia spôsobenej škody je v obžalobe podrobne popísaný a ozrejmený s tým, že riadne
sú popísané aj závery vykonaného znaleckého dokazovania. V odôvodnení obžaloby je uvedené,
že znaleckým posudkom vypracovaným Ústavom stavebnej ekonomiky, s.r.o. (ZP č. 5/2021) bola
posudzovaná primeranosť cien
v danom mieste a čase ohľadne budovy športovej haly v A.. V kontexte vyššie uvedeného, ako i v
kontexte odôvodnenia obžaloby v časti týkajúcej sa stanovenia škody vzniknutej konaním obvineného

je potom zrejmé, z akých dôvodov bolo prihliadané práve na znalecký posudok č. 038/2022 a nie na
znalecký posudok č. 5/2021. Pri stanovení výšky škody obžaloba postupovala v prospech obvineného A.
A., keďže bol prijatý názor, že pri určení škody je potrebné vychádzať zo znalcom objektívne stanovenej
hodnoty. Postup takto stanovenej výšky spôsobenej škody je však na diskusiu, pretože oponenti môžu
dôvodiť, že pri určení výšky spôsobenej škody je nutné vychádzať z rozdielu sumy, za ktorú zaviazal

obvinený ako starosta obce obec A. zaplatiť za danú stavbu, teda 1 820 079,20 eur s DPH, a sumy,
ktorú spoločnosť HALA A., s.r.o. zaplatila zhotoviteľovi, u ktorého si výstavbu objednala (spoločnosti
OMOSS, s.r.o.), teda 1 341 257, 48 eur s DPH. Takýmto spôsobom by bola spôsobená škoda stanovená
na sumu 478 821,72 eur. Práve pre prípad, že by konajúci súd dospel po vykonanom dokazovaní k
takémutozáveru,jestanovenievýškyspôsobenejškodyvobžalobezadefinovanéakospôsobenieškody

„najmenej vo výške“.
V podanej obžalobe sú úvahy ohľadne stanovenia výšky spôsobenej škody ako kvalifikačného znaku
jednotlivých skutkových podstát trestných činov riadne odôvodnené
a tieto majú oporu v dôkazoch nachádzajúcich sa vo vyšetrovacom spise. Definitívne určenie výšky
spôsobenej škody je podľa názoru prokurátora vecou dokazovania v konaní pred súdom, kde prokurátor

musí uniesť dôkazné bremeno. Až súd po vykonanom dokazovaní prijme rozhodnutie, a to aj ohľadne
výškyspôsobenejškody.Navecsavzťahujúcivyšetrovacíspis,akoipodanáobžalobaobsahujúdôkazy,
ktoré umožňujú prijať takéto rozhodnutie a odôvodnenie obžalobného návrhu považuje v tomto smere
v súlade
s požiadavkami ustanovenia § 235 písm. d) Tr. por. S poukazom na uvedené nie je možné za daného

stavu konštatovať, že obžaloba trpí zásadným nedostatkom.
Čo sa týka vytýkaného nerozhodnutia o námietke zaujatosti, v tejto časti sa taktiež so závermi súdu
konštatovanými v napadnutom uznesení nie je možné stotožniť. Je faktom, že
v priebehu prípravného konania (pri záverečnom preštudovaní spisu dňa 4.7.2024) bola zo strany
obvineného prostredníctvom obhajoby vznesená námietka zaujatosti voči prokurátorom Krajskej

prokuratúry v Žiline, ktorí sa zúčastnili pracovného stretnutia za účasti pracovníkov NKÚ SR dňa
21.5.2020. Uvedeného stretnutia sa prokurátor zúčastnil ako poverený zástupca Krajskej prokuratúry v
Žiline, v rámci pravidelných stretnutí na základe Memoranda
o spolupráci medzi Generálnou prokuratúrou SR, Ministerstvom vnútra SR a Najvyšším kontrolným
úradom SR.

Po ukončení vyšetrovania vo veci obvineného A. A. bol vyšetrovací spis spolu s návrhom na podanie
obžaloby doručený prokuratúre s tým, že z dôvodu plnenia iných služobných povinností požiadal
nadriadeného o predĺženie internej lehoty k vybaveniu veci, čo bolo akceptované. Následne po
naštudovaní spisového materiálu zo spisu zistil, že bola zo strany obvineného prostredníctvom obhajoby
vznesená uvedená námietka. Uvedenú námietku riadne vybavil. O spôsobe vybavenia predmetnej

námietky následne vyhotovil úradný záznam dňa 23.10.2024, teda pred podaním obžaloby. Úradný
záznam bol pod sp. zn. Kv 19/20/5500-73 vložený do na vec sa vzťahujúceho dozorového spisu a
tento úradný záznam bol ešte v ten deň vložený aj do elektronického spisu v systéme PTCA. Dôvodom
predmetnej námietky bol riadny procesný postup OČTK, konkrétne prokurátora, z tohto dôvodu bolo
konštatované, že o takejto námietke nebude konať, zároveň z vyšetrovacieho spisu bolo zrejmé, že

podaná námietka nebola navyše vznesená bezodkladne.
Konštatovanie súdu, že o podanej námietke do podania obžaloby nebolo zo strany prokurátora
rozhodnuté, čo možno považovať za zásah do práva obvineného na spravodlivý proces, teda neobstojí a
nezakladá sa na pravde. Podaná námietka bola vybavená spôsobom upraveným v Trestnom poriadku, očom bol riadne spísaný úradný záznam. O uvedených skutočnostiach predložil prokurátor sťažnostnému
súdu fotokópiu vyššie uvedeného úradného záznamu.
K nepredloženiu úplného spisu tiež namieta závery konštatované súdom v napadnutom uznesení, že

vyrozumenie o zmene právnej kvalifikácie zo dňa 8.11.2024 sa nenachádza vo vyšetrovacom spise a
súd tak v dôsledku neúplného spisu nemá vedomosť, či bol obvinený riadne upozornený na zmenu
právnej kvalifikácie a či mal možnosť sa k predmetnej zmene vyjadriť a navrhnúť prípadné doplnenie
vyšetrovania.
V zmysle § 234 ods. 2 Tr. por. obžaloba sa môže podať len pre skutok, pre ktorý sa vznieslo obvinenie.

Ak prokurátor mieni tento skutok posudzovať ako iný trestný čin, než ako ho posudzoval policajt,
upozorní na to pred podaním obžaloby obvineného, obhajcu a poškodeného a zistí, či so zreteľom na
zamýšľanú zmenu navrhujú doplniť vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie. Ak prokurátor nepovažuje
navrhované doplnenie za potrebné, odmietne ho, urobí o tom záznam do spisu a vyrozumie osobu,
ktorá návrh podala. Prokurátor konštatuje, že takto upravený procesný postup súvisiaci so zmenou
právnej kvalifikácie konania obvineného bol zo strany prokuratúry dôsledne dodržaný. Obvinený, ním

zvolení obhajcovia, ako i poškodený boli písomnosťou pod spisovou značkou Kv 19/20/5500-74 zo
dňa 8.11.2024 riadne o zmene právnej kvalifikácie upovedomení, s vysvetlením, že zmena právnej
kvalifikácie je pre obvineného priaznivejšia a súvisí so zmenou Trestného zákona, ktorá vyplynula z
jeho novelizácie. Zároveň so zreteľom na zamýšľanú zmenu bola dotknutým osobám daná výzva,
že ak navrhujú doplniť vyšetrovanie, je potrebné takýto návrh doručiť Krajskej prokuratúre v Žiline v

lehote do 21.11.2024. Následne, keďže neboli podané doplňujúce návrhy, obžaloba bola súdu podaná
dňa 27.11.2024. Z pripojených písomností vyplýva, že upovedomenie bolo zaslané obvinenému A. A.
na adresu, ktorú na doručovanie písomnosti trestného konania uviedol v zápisnici o jeho výsluchu, a
spôsobom,
o ktorý požiadal, teda poštou. Zásielku však neprebral v odbernej lehote, čo vyplýva

z pripojenej poštovej obálky. Poškodený a obhajcovia obvineného predmetné upovedomenie riadne
prevzali, čo je zrejmé z pripojených doručeniek. Na preukázanie sťažnostných tvrdení prokurátor priložil
fotokópiu samotného upovedomenia zo dňa 8.11.2024, ako i doručenky
a poštovú obálku.
Pokiaľ súd konštatuje, že vyrozumenie o zmene právnej kvalifikácie sa vo vyšetrovacom spise

nenachádza, k tomu prokurátor uvádza, že pokyn na zaevidovanie upovedomenia o zmene právnej
kvalifikácie do vyšetrovacieho spisu bol písomne prokurátorom daný asistentke, ktorá tento pokyn
aj splnila. Postup administratívnej pracovníčky, ktorá bola poverená zaevidovaním písomnosti do
vyšetrovacieho spisu
a expedovaním spisu na súd, bol z dôvodu utvrdenia sa splnenia daného pokynu preverený. Dňa

30.4.2025 ako dozorový prokurátor vykonal na Okresnom súde Námestovo úkon nazretia do súdneho
spisu 6T/82/2024, pričom bolo zistené, že do vyšetrovacieho spisu bolo upovedomenie o zmene právnej
kvalifikácie riadne zaevidované pod por.č. 142 ako č.l. 1615, následne bola riadne zaevidovaná pod por.
č. 143 aj obžaloba, a to pod č.l. 1616 až 1629 vyšetrovacieho spisu. Spis spolu s obžalobou bol doručený
osobne Okresnému súdu Námestovo dňa 27.11.2024 s tým, že súd v tento deň potvrdil riadne prevzatie

obžaloby, spolu s vyšetrovacím spisom. Postup Krajskej prokuratúry v Žiline v tejto súvislosti považuje
v plnom rozsahu za zákonný. Pokiaľ došlo po doručení spisu k strate nejakej písomnosti
z vyšetrovacieho spisu, bolo možné zo strany súdu adresovať prokuratúre žiadosť o doplnenie
predmetnej písomnosti do spisu, čo by obratom bolo realizované. V tejto časti teda považuje rozhodnutie
súdu taktiež za nedôvodné. K preukázaniu sťažnostných tvrdení prokurátor priložil záznam o nazretí do

súdneho spisu zo dňa 30.4.2025, fotokópiu spisového prehľadu
a prvú stranu obžaloby s potvrdením o doručení obžaloby a spisu.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu zastáva teda názor, že postupom prokuratúry vo veci
obvineného A. A. nebolo žiadnym spôsobom porušené právo na obhajobu, súdu bol predložený úplný
vyšetrovací spis, vrátane všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní a obžaloba spĺňa

všetky zákonom predpísané náležitosti.
Z vyššie uvedených dôvodov prokurátor navrhol, v prípade, že prvostupňový súd podanej sťažnosti
nevyhovie a sám nezruší predmetné rozhodnutie, aby sťažnostný súd zrušil uznesenie napadnuté
sťažnosťou a uložil Okresnému súdu Námestovo, aby vo veci znovu konal a rozhodol, a následne, aby
bolo rozhodnuté v zmysle § 241 ods. 1 písm. l) Tr. por.

K sťažnosti prokurátora sa vyjadril obvinený prostredníctvom svojho obhajcu, a to písomným podaním
doručeným okresnému súdu 11.6.2025.
Uviedol, že uznesenie samosudkyne okresného súdu je vecne správne, spravodlivéa zákonné, dostatočne odôvodnené a ústavne konformné. Argumenty sťažovateľa v podanej sťažnosti
nie sú právne relevantné a stavajú na dezinterpretácii zákona, bezbrehej obhajobe akéhokoľvek
pochybenia policajta a neúcte k základným zásadám trestného konania a aj ústavným princípom, o ktoré

právny poriadok SR opiera svoju integritu. Uznesenie
o odmietnutí obžaloby je správne rozhodnutie aj z iných dôvodov, než na aké prihliadal a na ktoré
poukázal okresný súd.
Predovšetkým je namieste súhlasiť s tým, že v danej veci sú splnené dôvody na realizáciu procesného
postupu podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por., a to už z toho pohľadu, že súdu nebola podaná kvalifikovaná

obžaloba, ktorá by spĺňala všetky predpísané a obligatórne dané náležitosti tak, ako to má na mysli
ustanovenie § 235 písm. c) a d) Tr. por., pričom
z podania prokurátora z 27.11.2024 je zreteľné, že toto podanie neobsahuje reálne odôvodnenie, nie je
z neho možné zistiť stanovisko k obhajobnej argumentácii obvineného
a ani to, na základe čoho autor tohto podania dospel k záveru o naplnení jednotlivých znakov žalovaných
trestných činov, navyše skutková veta ani neodráža mnohé zo znakov žalovaných trestných činov. Hoci

obhajoba v rámci vyšetrovania bola dostatočne aktívna, čoho potvrdením je predloženie znaleckých
posudkov principiálne vylučujúcich záver o spôsobení škody, pričom vysvetlila aj to, prečo vyšetrovaný
skutok nie je napĺňajúci znaky žiadneho trestného činu, prokurátor v tomto smere ostal pasívny a nedal
na túto obhajobnú argumentáciu žiadnu odpoveď. Snaha prokuratúry až v podanej sťažnosti vysvetľovať
to, čo malo byť vysvetlené v obžalobe, je v podstate priznaním absencie splnenia si zákonnej povinnosti

pri koncipovaní obžaloby. Na margo prázdnoty podanej obžaloby z pohľadu absencie stanoviska
prokurátora k obhajobe a absencie aj právnych úvah, ktorými sa prokurátor spravoval, a to osobitne aj
vo vzťahu k námietke premlčania trestného stíhania
a nadkvalifikácie skutku. Z obžaloby v tomto smere pozorný čitateľ nezistí nič, čo by dávalo na dané
právne otázky aspoň strohé a zmysluplné odpovede.

V tomto kontexte obhajoba poukazuje na závery už konštantnej judikatúry nielen odvolacích súdov, ktorý
takéto pochybenia hodnotia ako také, ktoré zakladajú potrebu vrátenia veci prokurátorovi a odmietnutia
obžaloby. V zmysle uznesenia Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 1Tos 55/2024 z 31.7.2024, ako aj
uznesenia rovnakého súdu sp. zn. 4Tos/136/2024 z 19.12.2024 platí: Neuvedenie akejkoľvek právnej
úvahy ani v minimálnom rozsahu je zásadný nedostatok obžaloby, ktorý nie je možné odstrániť v konaní

pred súdom, pretože ide o zásadnú zákonnú náležitosť obžaloby (§ 235 Tr. por.), ktorú podal prokurátor
ako orgán činný v trestnom konaní. Prokurátor neuviedol žiadne právne úvahy, ktorými sa spravoval pri
vyvodzovaní záveru, že obžalovaný mal spáchať zločin podvodu podľa § 221 ods. 3 písm. d) Tr. zák.
závažnejším spôsobom konania na poškodenej, ktorá by mala mať postavenie chránenej osoby ako
osoba vyššieho veku. Právne úvahy prokurátora pritom musia obsahovať odôvodnenie všetkých znakov

trestného činu, ktoré obžalovaný podľa prokurátora podávajúceho obžalobu naplnil, a poukázanie na
konkrétne skutočnosti,
z ktorých toto odôvodnenie vychádza. Rovnaké závery vyplývajú aj z uznesenia Krajského súdu Trnava,
sp. zn. 6To/56/2024 z 30.7.2024, ktorý poznamenal: Je potrebné zdôrazniť, že zákon jasne rozlišuje
medzi právnymi úvahami (ktorými sa prokurátor spravoval) predpokladanými ako esenciálna náležitosť

odôvodnenia obžaloby v ust. § 235 písm. d) Tr. por. a právnou kvalifikáciou skutku (s uvedením
zákonného pomenovania trestného činu,
o ktorý v tomto skutku ide, aj príslušné ustanovenie Trestného zákona a všetky zákonné znaky vrátane
tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu), ktorá je v zmysle ust. § 235 písm. c) Tr. por. imanentnou
súčasťou obžalobného návrhu. Tieto dve náležitosti obžaloby nemožno

v žiadnom prípade stotožňovať spôsobom, akým to činí prokurátor v tejto trestnej veci. Inak vyjadrené,
to, že prokurátor v právnej časti obžalobného návrhu uvedie právnu vetu a k nej zodpovedajúcu právnu
kvalifikáciu žalovaného činu, vôbec neznamená, že zdôvodnil stranám (obhajobe, poškodeným) svoje
právne úvahy, ktorými sa pri podaní obžaloby spravoval.
K materiálnemu obsahu odôvodnenia obžaloby Špecializovaný trestný súd v jeho rozhodnutí sp. zn.

BB-3T/46/2014 uviedol nasledovné: „Stanovisko prokurátora k obhajobe obvinených osôb nemusí byť v
odôvodnení obžaloby vyjadrené v takých parametroch, ako je tomu pri odsudzujúcom rozsudku. Postačí,
keď prokurátor aspoň rámcovo uvedie, prečo nepovažuje obhajobu obvinených za skutkovo alebo
právne dôvodnú (rozh. NS SR sp. zn. 2 Tost 35/2015). Obžaloba však nemôže byť len konštatačným
sumárom spisu a prerozprávaním toho, čo je jeho obsahom.“

Z obdobných dôvodov došlo k odmietnutiu obžaloby aj uznesením Špecializovaného trestného súdu
zo dňa 13.08.2024, sp. zn. 4T/8/2024, pričom správnosť tohto postupu bola potvrdená uznesením
Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.10.2024, sp. zn. 4 Tost 45/2024.Nakoľko v danej veci sa konalo riadne vyšetrovanie, jednou z obligatórnych náležitostí obžaloby je
aj odôvodnenie obžalobného návrhu, ktoré musí mať určité parametre, pričom v danej veci podaná
obžaloba týmto nezodpovedá a popiera tézy vyslovené

v citovaných rozhodnutiach súdov. Prokurátor bol povinný zaoberať sa obhajobou obvineného v celom
rozsahuanajmäuviesť,čímjekonkrétnevyvrátená,príp.prečoniejerozhodná(Růžek,A.akol.:„Trestní
řád – komentář“, I. diel, Panoráma, Praha 1981, s. 453), opísanie skutkového deja má byť bez rozporov a
musí zodpovedať zistenému skutkovému stavu, aj s uvedením motívu konania obvineného. Uvedú sa v
ňom dôkazy, o ktoré sa odôvodnenie opiera, a ich vyhodnotenie, či už svedčia v neprospech obvineného

alebo v jeho prospech. Pokiaľ ide o obhajobu obvineného, prokurátor musí uviesť, čím túto obhajobu
vyvracia a prečo ju považuje za irelevantnú (Minárik, Š. a kol.: „Komentár k Trestnému poriadku“; Iura
Edition 2006; s. 612). Nová právna úprava v znení účinnom od 15.3.2024 priniesla zmenu v ustanovení
písmena f) § 241 Trestného poriadku, kedy sa chybou majúcou za následok odmietnutie obžaloby a
vrátenie veci prokurátorovi. Prokurátor sa síce zmienil
o existencii znaleckých posudkov predložených do vyšetrovania obhajobou v konštatačnej časti

obžaloby sumarizujúcej obsah vyšetrovacieho spisu, ale v časti, kde mal tieto hodnotiť
a odôvodniť dôvodnosť obžaloby a právnej kvalifikácie aj v kontexte so závermi týchto znaleckých
posudkov a obhajobou obvineného, už o týchto neuviedol v podstate nič
a osobitne ich závery neporovnal so závermi znaleckých posudkov obstaraných vyšetrovateľom ešte
predvznesenímobvinenianevyhodnotilichdosahnatrestnékonanie.Pokiaľideoprávneúvahytýkajúce

sa právnej kvalifikácie skutku, opäť prokurátor nerozobral skutkové podstaty trestných činov, ktoré
žaluje, a nevysvetlil obžalovanému, v čom vidí naplnenie znakov týchto skutkových podstát osobitne
aj v kontexte s nižšie opísanými okolnosťami, ktoré aj právnemu laikovi musia indikovať absolútnu
nesprávnosť právnej kvalifikácie. Bolo povinnosťou prokurátora zaujať stanovisko k výhrade obhajoby
o tom, že všetky právne úkony obecné zastupiteľstvo odsúhlasilo, ako aj k spôsobu škody a pokiaľ ide

o trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, odhliadnuc od ignorovania znaku
škody, bolo povinnosťou prokurátora vysporiadať sa aj s tým, prečo chce vec hodnotiť ako zločin podľa
§ 237 Tr. zák. a prečo nie len v zmysle § 238 Tr. zák., ktorý vyjadruje nedbanlivostnú formu spáchania
tohto činu. Osobitne prokurátor neujal žiadne stanovisko
k tomu, že obhajoba namietala, že obec A. nemala prostriedky na obstaranie športovej haly a ak by

aj túto chcela financovať z vlastných zdrojov musela by si tieto požičať, čo by znamenalo vynaloženie
nemalých finančných nákladov spojením s prijatím cudzích finančných zdrojov. Už v tomto kontexte
princípy definície škody (majetkový úbytok, ktorý by nastal pri obvyklom chode veci) bol prokurátorom
popretý a v podstate zotrval na záveroch posudkov obstaraných ešte pred vznesením obvinenia, pričom
k rozdielnosti ich záverov s posudkami obhajoby sa v hodnotiacej časti obžaloby nevyjadril.

Hoci obhajoba namietala premlčanie trestného stíhania a predložila aj vlastné právne posúdenie veci
v kontexte § 237 a § 266 Tr. zák., pričom poukázala na to, že vec by bolo možné hodnotiť v krajnom
prípade len ako prečin, ani na toto nedal prokurátor odpoveď
v hodnotiacej časti obžaloby a debatu o premlčaní odbil tým, že nedošlo k zániku trestnosti žalovaných
zločinov, k tomu, že o zločiny v danej veci ísť nemôže, sa ale nevyjadril. Rovnako tak otázka zavinenia

bola hodnotená jednou vetou a odkazom na § 15 písm. a) Tr. zák. bez toho, aby vysvetlil, aký prospech
mal obvinený dosiahnuť, pretože nič v tomto smere nebolo preukázané a dané tvrdenie má podobu
doslova novinárskej klebety, pričom
v obžalobe nie je nikde kvantifikované a ani inak vymedzené. Otázka zavinenia je pritom pri trestnom
čine porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku obzvlášť zásadné najmä

s poukazom na to že tento čin má nedbanlivostnú formu, preto nevysvetlenie podstaty, ako prokurátor
hodnotí úmyselné zavinenie a prečo nie je namieste hovoriť len o nedbanlivosti, osobitne pri danej
skutkovej podstate s blanketovou dispozíciou je zásadné, a opäť
v „obžalobe“ opomínané.
V rámci prípravného konania sa vyskytli aj ďalšie závažné procesné chyby, ktoré možno jednoznačne

hodnotiť ako také, ktoré zasahujú do práva na obhajobu. Predovšetkým je namieste poukázať na to, že v
rámci prípravného konania bolo zasiahnuté do základného práva na obhajobu tým, že neboli vykonané
návrhy na doplnenie dokazovania prezentované obvineným a obhajobou v rámci prípravného konania,
ako aj na poslednom výsluchu obvineného pred vyšetrovateľom. K veci neboli vypočutí svedkovia, ktorí
sa mali zúčastniť pracovného stretnutia konaného dňa 21.5.2020, ktoré preukazuje zaujatosť daných

prokurátorov Krajskej prokuratúry Žilina, ako aj zaujatosť tejto súčasti prokuratúry. Neuskutočnenie
výsluchu svedkov prítomných pri tomto nezákonne konanom stretnutí, a to A. A. D., E. A. F. a A.
B. A. G., preukazuje zásah do práva na obhajobu, rovnako ako nevypočutie svedkov A. G. a A. H.,administratívnych pracovníčok obecného úradu v inkriminovanom období, ktoré sa môžu vyjadriť k
obsahu rozhodnutí obecného zastupiteľstva a predmetným uznesenia
a zápisniciam z obecného zastupiteľstva. Navyše je namieste poukázať na to, že v danej veci podal

„obžalobu“ A. A. D., táto osoba ale bola riadne a výslovne namietaná ako zaujatá vo vzťahu k danej
trestnej veci, a to práve z dôvodu, že sa zúčastnila stretnutia na NKÚ SR expozitúra Žilina dňa
21.5.2020. Námietka jeho zaujatosti bola riadne a včas vznesená pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu,
pričom o tejto námietke nebolo doposiaľ rozhodnuté a táto námietka nebola zákonným spôsobom
vybavená, hoci bola riadne obhajobou uplatnená v rámci preštudovania spisu 4.7.2024 aj voči ostatným

prokurátorom KP Žilina, ktorí sa daného stretnutia zúčastnili, a ani tieto osoby o tejto námietke nekonali
podľa zákona a práva. Zaujatosti menovaného nasvedčuje aj neodôvodnená „obžaloba“, ale osobitne
ignorovania zásady in dubio pri reo pri určení kvalifikácie skutku, keď v rozpore so zásadami trestného
konaniamenovanýprihliadalkzáveromznaleckéhoposudku,ktorýjepreobžalovanéhomenejpriaznivý.
Neprihliadnutie na prekážku neprípustnosti trestného stíhania je samé osebe dôkazom o jeho zaujatosti.
V danej veci tak bola jednoznačne podaná obžaloba prokurátorom, u ktorého sú dôvodné pochybnosti

o jeho nezaujatosti, ktorý nerozhodol
o riadne vznesenej námietke jeho zaujatosti, čo preukazuje ďalší zásah do práva na obhajobu a činí
podanú obžalobu nezákonnou od začiatku, nakoľko na právne úkony realizované zaujatými zástupcami
OČTK sa neprihliada.
V danej veci bol obvinený podaním zo dňa 8.11.2024 upozornený na zmenu právnej kvalifikácie, avšak

bez toho, aby mu bolo riadne oznámené, v čom konkrétne sa zo strany prokurátora vidí naplnenie
zákonných znakov jednotlivých zločinov, o ktorých sa v danom upovedomení malo jednať. Absencia
oznámenia povahy obvinenia jeho skutkovým vymedzením, osobitne v kontexte predchádzajúcich
výhrad obhajoby k tomu, že obvinenie je nezrozumiteľné a nie je zrejmé, na základe akých konkrétnych
okolností je určovaná právna kvalifikácia skutku a prečo je do skutku zahrnuté aj konanie, ktoré nie je

spôsobilénaplniťznakyžiadnejskutkovejpodstatytrestnéhočinuanemáodrazvprávnejvete.Došlotak
z zásadnému popretiu práv obvineného vymedzených v Smernici Európskeho parlamentu a Rady
2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní. Je neprijateľné, aby sa obvinený
dozvedal o tom, čo je kladené za vinu, až z „obžaloby“, aj keby táto spĺňala predpísané náležitosti.
V danej veci je prítomná jednak nadkvalifikácia doteraz jasne neidentifikovaného skutku a dochádza

k zásahu do práv na obhajobu aj tým, že napriek tomu, že trestné stíhanie malo byť ako premlčané
zastavené, pokračuje a prehlbuje sa tak zásah do práva na obhajobu obvineného. Skutková veta
obžaloby nemá oporu v jej právnej vete.
S poukazom na ustanovenia § 2, § 237, § 238, § 266, § 125, § 87 Tr. zák. má obhajoba za to, že
prokurátor bol povinný ex officio skúmať, či právna kvalifikácia skutku opísaného

v obžalobe zodpovedá pravidlám právnej kvalifikácie skutkov a aj otázku premlčania je povinný
vyhodnotiť z pohľadu prípadnej nadkvalifikácie skutku uvedeného v obžalobe, pričom je povinný
zohľadňovaťsprávnuprávnukvalifikáciuskutku.Vtomtosmerejezreteľné,žeprávnakvalifikáciaskutku,
ktoré nie je v obžalobe zákonným spôsobom odôvodnená a ani vysvetlená, je účelovou nadkvalifikáciou,
svedčiacou a rezignácii na zásadu zákonnosti v postupe prokuratúry, ktorá týmto úkonom nielenže

preukázala zaujatosť vo vzťahu k danej veci, ale svedčí o takpovediac snahe prehodiť horúci zemiak
zjavne premlčaného trestného stíhania na plecia súdu, čo súd správne netoleroval. Aj pre právneho
laika je zreteľné, že žalovaný skutok, ak by aj úkony v obžalobe opísané, boli realizované bez súhlasu
obecného zastupiteľstva (čo bolo vyvrátené, nakoľko skupina svedkov potvrdila ich odsúhlasenie), by
bolo možné doslova s prižmúrením oboch očí hodnotiť nanajvýš v zmysle

§ 238 Tr. zák.
V danej veci je jasne zreteľná neprítomnosť akejkoľvek možnosti vec hodnotiť
v zmysle ustanovenia § 266 Tr. zák., pričom prokurátor sa ani len nepokúsil vysvetliť, ako mali byť znaky
tohto činu naplnené obvineným. Predpokladom spáchania trestného činu podľa § 266 ods. 1 Tr. zák. je
totižto tá okolnosť, že vo veci je prítomní prvok realizácie verejného obstarávania, čoho potvrdením je

predvetie – v súvislosti s verejným obstarávaním. Sám prokurátor v obžalobe priznal, že v danej veci
nebolo realizované verejné obstarávanie (podľa práva ani nemuselo byť realizované), čo značí, že daný
skutok nebol a nemohol byť vykonaný v súvislosti s verejným obstarávaním. Daná skutková podstata
vôbecniejespôsobilápostihovaťtiekonania,ktoráspočívajúvpopretírealizácieverejnéhoobstarávania
tam, kde sa konať malo. Tieto nedostatky skutkovej podstaty, ak by skutočne išlo

o nedostatky a nie o zámer zákonodarcu, nie je možné prelamovať doslova neústavným rozširovaním
výkladu danej normy nad rámec ústavných princípov výkladu trestného práva, ako to je prítomné v
podaní z 27.11.2024 označenom ako obžaloba. Treba jednoducho priznať, že konanie spočívajúce
v nevykonaní verejného obstarávania tam, kde sa podľa zákona verejné obstarávanie malo konať,nie je trestné v zmysle § 266 Tr. zák., nakoľko táto okolnosť môže zakladať nanajvýš zavinenie na
trestnom čine podľa § 237 Tr. zák. alebo 238 Tr. zák. Okrem toho je potvrdením znaku bezpríkladnej
nadkvalifikácie skutku v ustanovení

§ 266 Tr. zák. aj hodnotenie činu podľa ods. 2 písm. d) Tr. zák. – spočívajúcom v údajnom prijatím
majetkovéhoprospechuobvineným,oktoromprokurátorbezdôkazuabližšiehovysvetlenialenformálne
zmieňuje na strane 27 obžaloby. Už pri pozornom prečítaní tohto podania možno dospieť k záveru
že daná časť druhej právnej vety nemá oporu v žiadnej časti skutkovej vety obžaloby, a obvinený v
danej veci nezískal žiadny prospech, nakoľko podľa odôvodnenia tohto podania prospech mala získať

právnická osoba – HALA A., s.r.o., teda subjekt právnych vzťahov, ktorým nie je obvinený. Ak teda podľa
odôvodnenie „obžaloby“ mal prospech získať niekto tretí, a nie obvinený, potom je absolútne vylúčené,
aby skutok bol nadkvalifikovaný v zmysle ods. 2 písm. d) § 266 Tr. zák. Už za daného stavu je zreteľné,
že skutok je neoprávnene hodnotený, a to od začiatku trestného stíhania vedeného v danej veci
a obvinenému doteraz nebol OČTK informovaný o správnej kvalifikácii konania jemu kladeného za vinu,
čo je neospravedlniteľným zásahom do práva na obhajobu a samé osebe vytvára prekážku prijatia

obžaloby.
Rovnako minimálne nadkvalifikovaný je skutok, aj pokiaľ ide o § 237 Tr. zák., odhliadnuc od toho,
že v danom prípade nie je namieste vec hodnotiť v zmysle § 237 Tr. zák., ale nanajvýš podľa §
238 Tr. zák. ako nedbanlivostný trestný čin, odhliadnuc od toho, že znak spôsobenia škody konaním
obvineného v danej veci úplne absentuje. V tomto smere vyznieva ako právne úplne nepodložený záver

o spôsobení škody vo výške 311 394,67 eur, ktorý prokurátor otrocky prevzal od vyšetrovateľa bez
bližšieho vysvetlenia, pričom postup jej výpočtu je popretím všetkých zásad ekonomického myslenia
a právnej logiky a je charakterizovaný popretím obsahu dôkazných prostriedkov zabezpečených už
vyšetrovateľom a následne aj obhajobou. Prokurátor totižto vypočítal škodu na základe doslova fikcie,
pričom od znalcom určenej ceny stavebných prác 1 508 684,53 eur odpočítal hypotetickú pohľadávku

v sume 1 820 079,20 eur z leasingovej zmluvy, ktorá ale nikdy nevznikla a nebola nikým nikdy plnená.
Prokurátor nevysvetlil, prečo v zmysle zásad in dubio pro reo nevychádzal zo záverov vyšetrovateľom
obstaraného posudku č. 126/2020, ktorý určoval hodnotu stavebných prác na sumu 1 330 787,20 eur
bez DPH, teda na sumu 1 596 944,64 eur s DPH. Pri zohľadnení už tohto znaleckého posudku pre
obvineného rozhodne priaznivejšieho by výška pomyselnej škody aj za predpokladu akceptácie fikcie

existencie pohľadávky vo výške
1 820 079,20 eur z leasingovej zmluvy zodpovedala sume „len“ 223 134,56 eur, čo by svedčilo
maximálne o vzniku škody väčšej v zmysle § 237 ods. 2 Tr. zák. Skutočnosť, na ktorú podanie z
27.11.2024 nereaguje, hoci ide o súčasť obhajoby obvineného, je tá okolnosť, že obec A. zaplatila za
športovú halu na základe leasingovej zmluvy len sumu

1 685 178,36 eur. Ak by bol vyfabulovaný vzorec výpočtu nikdy nespôsobenej škody použitý
prokurátorom správny, potom by bolo pri odpočítaní tejto sumy reálne zaplatenej –
1 685 178,36 eur od sumy znalcom vypočítanej 1 508 684,53 eur možné dospieť k záveru
o škode v sume „len“ 176 493,83 eur, čo je škoda väčšia v zmysle § 123 Tr. zák. Pri odpočítaní tejto
sumy od sumy 1 596 944,64 eur s DPH v zmysle posudku č. 126/2020, by škodu bolo možné určiť

nanajvýš na sumu 88 233,72 eur, opäť teda len sumu dovoľujúcou vec hodnotil nanajvýš podľa § 237
ods. 2 Tr. zák. Ani jeden z týchto reálnych výpočtov „škody“ nebol prokurátorom zohľadnený a ani
na jeden nedal žiadnu odpoveď, hoci to bolo jeho povinnosťou, nakoľko ním prezentovaný výpočet je
neudržateľným konštruktom vyšetrovateľa bez ekonomického a právneho vzdelania, ktorý prokurátor
len nekriticky prebral a osvojil si ho bez jeho podrobenia kritickému hodnoteniu. Už pri zohľadnení týchto

elementárnych okolností je zreteľné, že skutok, ak by aj niekto chcel zlomyseľne hodnotiť
v zmysle § 237 Tr. zák., mohol by ho posúdiť nanajvýš ak podľa ods. 2 § 237 Tr. zák., teda ako prečin.
V tomto smere je namieste opätovne poukázať na závery rozhodovacej praxe ESĽP, vo veci sťažností č.
C: 29376/12 a 29384/12 – prípad Zachar a Čierny proti SR, podľa ktorých: I. Právna kvalifikácia skutku
vymedzeného v uznesení o vznesení obvinenia musí zodpovedať výkladu práva v jeho štandardoch

tak, aby nebolo možné obvineného znevýhodniť. II. Použitie nesprávnej (miernejšej) právnej kvalifikácie
skutku môže obvineného ukrátiť o právo na obhajobu, a to najmä pokiaľ ide o povinnú obhajobu.
III. Nie je rozhodujúce obsahové vymedzenie skutku a jeho právna kvalifikácia ustálená políciou.
Je neprijateľné tolerovať nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku, najmä v prípade, ak policajt posúdi
skutok miernejšie, ako by mal byť správne posúdený. V takýchto prípadoch totiž policajt zavádza

obvineného, čím porušuje jeho právo na obhajobu.; ako aj známej judikatúre Krajského súdu Žilina č.
Jtk 13/11 zo 16.11.2011: I. Právna kvalifikácia skutku vymedzeného v uznesení o vznesení obvinenia
musí zodpovedať konformnému výkladu práva v jeho principiálnych štandardoch tak, aby vyšetrovateľ
nemohol použitím nesprávnej právnej kvalifikácie (miernejšej) znevýhodniť obvineného v tom, že houkráti o právo na obhajobu už od okamihu vznesenia obvinenia. Pre účely trestného konania, najmä
pokiaľ ide o povinnú obhajobu podľa § 37 ods. 1 písm. c) Tr. por., je rozhodné obsahové vymedzenie
skutku

v uznesení o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia a tomu zodpovedajúca právna kvalifikácia,
a nie právna kvalifikácia skutku ustálená policajtom. Je neprípustné tolerovať nesprávnu právnu
kvalifikáciu skutku, najmä v prípade, ak policajt posúdi skutok „miernejšie“, ako by mal byť správne
posúdený. V takýchto prípadoch totižto policajt manipulačným spôsobom „zavádza“ obvineného, čím
hruboporušujejehoprávonaobhajobu.II.Vovýrokuotresteprepadnutiavecisúdnerozhodujeotom,že

vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát, pretože táto skutočnosť vyplýva priamo zo zákona. Podľa § 60
ods.6Trestnéhozákonarozhodnesúdlenvtedy,akvlastníkomprepadnutejvecisastávainýsubjektako
štát.(rozsudokKSZAsp.zn.1To/70/2011z5.9.2011);PodľastanoviskaNajvyššiehosúduSRsp.zn.Tpj
129/2024 zo dňa 28.11.2024 k zjednoteniu výkladu § 2 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 87 ods. 3 Tr. zák. platí:
Z ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona pri jeho výklade v súlade s čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej
republiky vyplýva povinnosť posúdiť trestnosť činu a uložiť trest podľa neskôr účinného zákona, ak je pre

páchateľa priaznivejší než zákon účinný v čase, keď bol čin spáchaný. Imanentnou súčasťou trestnosti
činu je premlčanie trestného stíhania, čo v prípade skrátenia premlčacích dôb zmenou zákona (ich
samotnou úpravou alebo ako dôsledok zmeny inej časti zákona) znamená, že hmotnoprávny účinky
prerušenia premlčania trestného stíhania podľa § 87 ods. 3 Trestného zákona, spočívajúce v začatí
novej premlčacej doby podľa § 87 ods. 4 Trestného zákona, zostávajú zachované iba vtedy, ak k úkonom

alebo skutočnostiam spôsobujúcim prerušenie premlčania trestného stíhania došlo pri ich spätnom
posudzovaní v skrátenej, a teda pre páchateľa priaznivejšej premlčacej dobe. To ale naplatí pri trestných
činoch taxatívne vypočítaných
v ustanovení § 87 ods. 7 Trestného zákona, ak ich spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných
záujmov Európskej únie, keďže toto zákonné ustanovenie v súlade s čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky reflektuje judikatúru Súdneho dvora Európskej únie; takáto osobitná úprava (lex speciallis)
nemá širší presah a nemení obsah a rozsah inštitútu premlčania trestného stíhania, a to ani v kontexte
§ 2 ods. 1 Trestného zákona (čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky).
Už pri zohľadnení týchto základných skutočností je zreteľné, že skutok, ak by aj niekto chcel zlomyseľne
hodnotiť v zmysle trestného práva ako úmyselný čin, na čo nie sú splnené ani ostatné zákonom určené

podmienky a trestnosť činu vylučujú aj závery znaleckých posudkov č. 5/2021, 12/2020 a č. 2/2023, by
bolo možné v krajnom prípade hodnotiť nanajvýš ako prečin podľa § 237 ods. 2 Tr. zák., pri ktorom je
určená premlčacia doba 5 kalendárnych rokov. V danom prípade sa skutok podľa podania z 27.11.2024
mal stať 1.7.2011, pričom k vydaniu uznesenia o vznesení obvinenia malo dôjsť až 13.4.2022, teda
po márnom uplynutí 5-ročnej lehoty premlčania. Trestné stíhanie v danej veci je bez akýchkoľvek

pochybností premlčané, odhliadnuc od toho, že vec nie je možné hodnotiť ani len podľa § 237 ods.
2 Tr. zák., nakoľko konanie obžalovaného bolo realizované po súhlase obecného zastupiteľstva, čo
autor obžaloby dokonca pripúšťa, a je vylúčené akékoľvek zavinenie na úmyselnom trestnom čine z
jeho strany, a to aj z tých dôvodov, že konanie obvineného nie je spôsobilé naplniť ani len základnú
skutkovú podstatu daného trestného činu, čo dokazujú nielen obhajobou predložené znalecké posudky,

ktoré principiálne vylučujú záver o spôsobení akejkoľvek škody. OČTK totižto vôbec nezohľadnili, že pri
financovaní tak nákladného zámeru, akým je nadobudnutie športovej haly, je pri nedostatku našetrených
finančných prostriedkov potrebné počítať s ich zabezpečením z úverových zdrojov, čo generuje ďalšie
náklady – finančné náklady. Záver o spôsobení škody obci A. čo i len
v rozsahu 1,- eur sú znaleckými posudkami predloženými obhajobou úplne a od základu vylúčené a

podanie z 27.11.2024 na tieto zásadné ekonomické súvzťažnosti, ktoré vždy vstupujú do výpočtu škody,
ani nezohľadňuje a ani sa s nimi jeho autor nevysporiadal, čo len preukazuje neodôvodnenosť obžaloby
a neprítomnosť obligatórnych právnych úvah.
Nerešpektovanie imperatívnej povinnosti rešpektovať inštitút premlčania trestného stíhania ako
ignoráciapovinnostiskutoksprávneprávneposúdiťjesamaosebezásahomdoprávanaobhajobu,ktorá

zakladápovinnosťvráteniavecidovyšetrovaniaaodmietnutiaobžalobypostavenejnatýchtozákladoch.
Okresný súd teda správne dospel k záveru, že súhrn týchto okolností nedovoľuje súdu viesť hlavné
pojednávanie v danej veci a je potrebné danú vec vrátiť do prípravného konania. Určeniu hlavného
pojednávania navyše bráni tá okolnosť, že trestné stíhania v danej veci je namieste zastaviť podľa §
241 ods. 1 písm. c) Tr. por.,

s poukazom na ustanovenie § 215 ods. 1 písm. d) Tr. por. a § 9 ods. 1 písm. a) Tr. por., nakoľko toto je
neprípustné. Je zasahujúce do práva na obhajobu, ak sa nerešpektuje neprípustnosť trestného stíhania
tým, že sa vec umelo nadkvalifikuje, opomínajúc sumár dôkazov potvrdzujúcich prekážku pokračovania
v trestnom stíhaní.Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam obhajoba navrhuje, aby Krajský súd v Žiline podanú sťažnosť
prokurátora Krajskej prokuratúry Žilina z 25.4.2025 ako nie dôvodnú
v celom rozsahu zamietol procesným postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí, po zistení, že proti predmetnému rozhodnutiu prvostupňového
súdu je sťažnosť prípustná (§ 185 ods. 2, druhá veta Tr. por., v spojení
s§241ods.4Tr.por.),sťažnosťpodalaoprávnenáosoba(§186ods.1Tr.por.)riadneavčas,vzákonom
stanovenej lehote (§ 187 ods. 1 Tr. por.), podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. preskúmal

správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie
predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a po zvážení všetkých okolností významných
pre rozhodnutie dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin,
s výnimkou obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody

s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov, preskúma samosudca a podľa jej obsahu
a obsahu spisu obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä
porušenie práva na obhajobu, alebo ak zistí, že prokurátor nepredložil úplné spisy vrátane všetkých
dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní, že obžaloba nespĺňa náležitosti podľa § 235, alebo že
spolupracujúcej osobe boli poskytnuté nezákonné benefity.

Preskúmaním predmetnej trestnej veci krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je
dôvodná. Okresný súd sa v odôvodnení uznesenia dôsledne vysporiadal s dôvodmi na odmietnutie
obžaloby Krajskej prokuratúry Žilina č. Kv 19/20/5500-76 zo dňa 27.11.2024, podanej na obvineného A.
A., s ktorými dôvodmi sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje a v zásade na tieto odkazuje.

Krajský súd predovšetkým konštatuje, že v zmysle novely Trestného poriadku účinnej od 15. marca 2024
súd má „povinnosť“ a nie „možnosť“ odmietnuť obžalobu a vec vrátiť prokurátorovi podľa § 241 ods. 1
písm. f) Tr. por., ak okrem iného nespĺňa náležitosti podľa § 235 Tr. por., čo je aj predmetný prípad.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že obvinený A. A. je stíhaný na základe obžaloby
Krajskej prokuratúry Žilina z 27.11.2024, sp. zn. Kv 19/20/5500-76 pre zločin porušovania povinnosti pri
správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. a zločin machinácie pri verejnom
obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. na tom skutkovom základe,
ako je uvedené vo výrokovej časti obžaloby.

Obžaloba bola spolu s výzvou podľa § 240 ods. 3 Tr. por. doručená obvinenému A. A. dňa 30.12.2024
a jeho obhajcovi dňa 9.12.2024. Dňa 7.4.2025 Okresný súd Námestovo rozhodol o odmietnutí vyššie
uvedenej obžaloby, ktoré rozhodnutie bolo stranám konania doručené, a to obvinenému 25.4.2025,
Krajskej prokuratúre Žilina 23.4.2025, obhajcovi 22.4.2025. Písomným podaním doručeným Okresnému

súdu Námestovo dňa 13.5.2025 prokurátor sťažnosť doručenú Okresnému súdu Námestovo 28.4.2025
písomne odôvodnil.

Pokiaľ ide o konanie, ktoré napadnutému výroku predchádzalo, prokurátor mu žiadne chyby v sťažnosti
nevytýkal a krajský súd vlastným prieskumom žiadne chyby nezistil. Okresný súd postupoval správne,

keď bezodkladne doručoval rovnopis obžaloby všetkým stranám konania a následne rozhodol
o obžalobe uznesením, ktorého písomné vyhotovenie stranám konania ihneď riadne doručil, o čom
svedčia doručenky založené v spisovom materiáli (na č.l. 1657).

Pokiaľ ide o vecnú správnosť napadnutého výroku uznesenia, krajský súd sa po preskúmaní vlastného

textu obžaloby plne stotožňuje so závermi okresného súdu, že obžaloba v čase jej podania nespĺňala
všetky zákonné náležitosti predpokladané ustanovením § 235 písm. d) Tr. por., nakoľko v nej
chýbajú podstatné náležitosti, konkrétne stanovisko prokurátora k obhajobnej argumentácii obvineného,
nerozhodnutie o námietke zaujatosti a nepredloženie úplného spisu v čase podania obžaloby.
Pokiaľ ide o stanovisko k obhajobnej argumentácii obvineného A. A., tejto sa skutočne prokurátor

dôsledne v odôvodnení obžaloby nevenoval. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že platí, že spôsob
vyrovnania sa s obranou obvineného musí ako obligatórna náležitosť explicitne vyplývať z textu
odôvodnenia obžaloby, nie implicitne z faktického úkonu, akým je jej podanie na súd. Tiež je potrebné
reflektovať aj na obhajobné námietky uplatnené v listinách adresovaných OČTK v priebehu prípravnéhokonania, z ktorých môže táto obrana výslovne vyplývať. Preto je dôležité, ako to už konštatoval
okresný súd, aby prokurátor gro obrany obvineného produkovanej v prípravnom konaní vyabstrahoval
doucelenéhocelkuanáslednesasňouvodôvodneníobžalobynáležitevyrovnal,reagovalnapodstatné

argumenty produkovanej obhajoby. Aj krajský súd má za to, že v obžalobe absentuje stanovisko
prokurátora, z akých dôvodov nezohľadnil obvineným predložený znalecký posudok, ktorý obvinený
dňa 6.2.2024 v rámci záverečného preštudovania vyšetrovacieho spisu doplnil do trestného konania
(znalecký posudok č. 5/2021 zo dňa 15.1.2021, č.l. 1232-1320 spisu). Uvedený posudok je v porovnaní
soznaleckýmposudkomč.038/2022,zktoréhoprokurátorpriurčenívýškyspôsobenejškodyvychádzal,

pre obvineného podstatne priaznivejší, pričom prokurátor na tento neprihliadal, resp. tento nezohľadnil,
a to ani v minimálnom rozsahu, čo možno považovať za nedostatok obžaloby, a to aj z aspektu
obhajobou namietaného premlčania trestného stíhania, keďže výška škody je kvalifikačným znakom
skutkovej podstaty trestného činu. Prokurátor sa síce zmienil o existencii znaleckého posudku, resp.
posudkov predložených do vyšetrovacieho spisu obhajobou v konštatačnej časti obžaloby sumarizujúcej
obsah vyšetrovacieho spisu, avšak v časti, kde mal tieto posudky hodnotiť a odôvodniť dôvodnosť

obžalobyaprávnejkvalifikáciekonaniaobvinenéhoajvkontextesozávermitýchtoznaleckýchposudkov
a obhajobou obvineného A. A., už o týchto neuviedol v podstate nič a osobitne ich závery neporovnal so
závermi znaleckých posudkov obstaraných vyšetrovateľom a nevyhodnotil ich dosah na trestné konanie.

Rovnako dôvodne okresný súd prokurátorovi vytýkal, že o podanej námietke zaujatosti, vznesenej

obvineným A. A. voči dozorujúcemu prokurátorovi
(č.l. 1476 spisu) zo dňa 4.7.2024 v rámci záverečného preštudovania vyšetrovacieho spisu, nebolo do
podania obžaloby prokurátorom rozhodnuté.

Krajský súd po oboznámení sa so spisovým materiálom konštatuje, že skutočne o námietke zaujatosti,

vznesenej obvineným dňa 4.7.2024 voči dozorujúcemu prokurátorovi, nebolo do podania obžaloby
právoplatne rozhodnuté. Hoci prokurátor predložil v rámci sťažnostného konania úradný záznam
z 23.10.2024 (č.l. 1667 spisu), v spise sa tento úradný záznam nenachádza a zo spisu ani nevyplýva,
že by boli obvinený A. A. a jeho obhajca o obsahu tohto úradného záznamu písomne vyrozumení.
Z úradného záznamu vyplýva, že v súvislosti so vznesenou námietkou zaujatosti zo dňa 4.7.2024

prokurátor túto vyhodnotil v zmysle § 32 ods. 6 Tr. por., zastávajúc názor, že dôvodom námietky je jeho
riadny procesný postup týkajúci sa predmetnej trestnej veci, z ktorého dôvodu o tejto námietke nebude
konať.

Povznesenínámietkyzaujatostistranoukonaniajeďalšíprocesnýpostuprozhodujúcehoorgánuzávislý

od dôvodov, na ktorých je námietka zaujatosti založená, ako i včasnosti jej podania, po posúdení
a zvážení čoho môže a zároveň je povinný rozhodujúci orgán dospieť len k jednej z nasledujúcich dvoch
alternatív, a to o vznesenej námietke zaujatosti z dôvodov uvedených v § 32 ods. 6 Tr. por. nekoná
(t.j. príslušný rozhodujúci orgán sa ňou vôbec nezaoberá a nevydáva o nej žiadne rozhodnutie), ktorá
skutočnosť musí byť tomu, kto námietku zaujatosti vzniesol, oznámená a zároveň musí byť i procesne

fixovaná v spisovom materiáli. Len v opačnom prípade, t.j. v prípade zistenia, že sa nejedná o žiaden
prípaduvedenýv§32ods.6Tr.por.,ovznesenejnámietkezaujatostipríslušnýorgán(§32ods.2,ods.3
Tr. por.) koná, t.j. vydá uznesenie, ktorým rozhodne o (ne)vylúčení namietaného subjektu z vykonávania
úkonov trestného konania.

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiacitovanézákonnéustanoveniasťažnostnýsúdkonštatuje,že
doteraz nebolo právoplatne rozhodnuté o vznesenej námietke zaujatosti obvineným dňa 4.7.2024 voči
dozorujúcemu prokurátorovi (č.l. 1476 spisu). Ako už bolo konštatované vyššie, prokurátor v sťažnostnej
argumentáciidoložilúradnýzáznamz23.10.2024(č.l.1667spisu),zktoréhovyplýva,žeotejtonámietke
v zmysle § 32 ods. 6 Tr. por. nebude konať. Tento úradný záznam však nie je súčasťou spisového

materiálu a z vyšetrovacieho spisu ani nevyplýva, že by o tomto úradnom zázname bol oboznámený
obvinený A. A., resp. jeho obhajca, a skutočnosť, že prokurátor v súvislosti s predmetnou námietkou
postupoval podľa § 32 ods. 6 Tr. por., nie je procesne fixovaná v spisovom materiáli. Záverom v tejto
súvislosti je potrebné uviesť, že kým nie je právoplatne rozhodnuté o podanej námietke, môže prokurátor
realizovať len úkony, ktoré sú už nariadené alebo ktorých nevykonanie by mohlo ohroziť účel trestného

konania (§ 32 ods. 4 Tr. por.). Podanie obžaloby však takým úkonom v tejto trestnej veci nebolo.

Rovnako dôvodne okresný súd vytýkal, že v čase podania obžaloby nebol predložený úplný spisový
materiál, čo v zmysle ust. § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. by bolo dôvodom na odmietnutie obžaloby.Aj krajský súd konštatuje, že v čase rozhodovania okresného súdu o odmietnutí obžaloby postupoval
správne, keď konštatoval, že zo strany orgánov činných v trestnom konaní nebol predložený úplný spis,
konkrétne vyrozumenie o zmene právnej kvalifikácie konania obvineného A. A., hoci aj sám obvinený

v rámci námietok uviedol, že podaním krajského prokurátora z 8.11.2024 bol vyrozumený o zmene
právnej kvalifikácie. Z obsahu spisového materiálu (vyšetrovacieho spisu KR PZ Žilina, ČVS: KRP-80/2-
VYS-ZA-2020, zväzok 5) vyplýva, že pod por. č. 142 je zapísaný údaj – upovedomenie o zmene právnej
kvalifikácie (č.l. 1615). V čase podania obžaloby sa uvedené upovedomenie v spise nenachádzalo.
Upovedomenie o zmene právnej kvalifikácie doručil prokurátor až v rámci sťažnostného konania (č.l.

1668-1669 vrátane doručeniek).

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že v čase rozhodovania okresného súdu o odmietnutí obžaloby
skutočne vyšetrovací spis neobsahoval vyrozumenie prokurátora o zmene právnej kvalifikácie, a teda
nebol predložený úplný spis. V čase rozhodovania krajského súdu o sťažnosti prokurátora toto
pochybenie prokurátor napravil tak, ako bolo vyššie uvedené.

Krajský súd v závere dodáva, že pokiaľ ide o spochybňovanie obžaloby obvineným A. A. vo vyjadrení
k sťažnosti prokurátora proti napadnutému uzneseniu, a to z hľadiska jej materiálneho obsahu, resp.
použitej právnej kvalifikácie, toto spochybňovanie je obhajobným právom obvineného, ktorým sa bude
súd zaoberať v prípade prijatia obžaloby na hlavnom pojednávaní. Táto okolnosť však nemôže byť

podkladomnaodmietnutieobžalobyavrátenieveciprokurátorovi.Doposiaľnebolipredsúdomvykonané
žiadne dôkazy, pričom súd až po ich vykonaní a vyhodnotení môže rozhodnúť o vine či nevine
obvineného A. A.. Preto rozbor a spochybňovanie kvality podanej obžaloby v počiatočnom štádiu
konania o preskúmaní obžaloby podľa § 241 Tr. por. nepredstavuje okolnosť odôvodňujúcu odmietnutie
obžaloby. Na naplnenie požiadavky na odôvodnenie obžaloby tak, ako to predpokladá ust. § 235 písm.

d) Tr. por., postačuje, keď prokurátor aspoň v podstatných rysoch popíše skutkový dej s uvedením
dôkazov, ktoré odôvodňujú podanie obžaloby, obhajobu obvineného a svoje stanovisko k nej, vrátane
právnych úvah, ktorými sa spravoval. Inými slovami, prokurátor nesmie na tieto požiadavky rezignovať
spôsobom, že obžaloba by bola zjavne arbitrárna, bez elementárnych obsahových náležitostí, ktorých
uvedenie predmetné ustanovenie Trestného poriadku predpokladá. V tejto súvislosti krajský súd len

poznamenáva, že ako dôvodnú vyhodnotil námietku obvineného, že v obžalobe absentuje stanovisko
prokurátora, z akých dôvodov nezohľadnil obvineným predložený znalecký posudok tak, ako už bolo
vyššie uvedené.

Ďalej sťažnostný súd, reagujúc na vyjadrenie obvineného k sťažnosti prokurátora, uvádza, že pokiaľ

ide o náležitosti obžaloby, tak súd preskúma, či obžaloba spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti
uvedené v ust. § 235 Tr. por. Pomerne často v praxi obvinení namietajú odôvodnenie obžalobného
návrhu (ako tomu bolo aj v predmetnej veci), ktoré považujú za nedostatočné, či nepresvedčivé, resp.
že obžaloba je založená na nedostatočných dôkazoch. V prípade, ak je obžaloba nepresvedčivo, či iba
stroho odôvodnená (čo ale nie je konkrétny prípad), resp. ak je založená na dôkazoch, ktoré obžalovaný

považuje za nedostatočné na podanie obžaloby, je nutné dospieť k záveru, že obžaloba spĺňa všetky
náležitostivzmysle§235Tr.por.Ibaprokurátormávkonanípredsúdomdôkaznébremenovotázkeviny
a je len na ňom, ako si pripraví dokazovanie pred súdom. Presvedčivosť, či nepresvedčivosť obžaloby sa
má preto preverovať v dokazovaní na hlavnom pojednávaní v konaní pred súdom a nie pri rozhodovaní
o prijatí, či odmietnutí obžaloby. Pri rozhodovaní o prijatí, či odmietnutí obžaloby sa neskúma teda

dôkazná sila obžaloby.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.