Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ivan Pavlovič
Oblasť právnej úpravy – Trestné právo – Iné práva a slobody
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 74T/3/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123010697
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Pavlovič
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3123010697.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, samosudcom JUDr. Ivanom Pavloviča, v trestnej veci obžalovaného ml. A. B., nar.
XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A. XXX, trestne stíhaného na slobode za prečin výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), c), d) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku s poukazom
na § 138 písm. a) Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona dňa 3. decembra 2024
na hlavnom pojednávaní v Novom Meste nad Váhom t a k t o
r o z h o d o l :
Obžalovaný: ml. A. B. C. D. E. B. F., nar. XX.XX.XXXX v A.,
trvale bytom A. XXX, na slobode, študent,
j e v i n n ý, ž e
v presne nezistenom čase dňa 06.10.2022 v obci Pobedim v Základnej škole Pobedim ako žiak 8. triedy
počas 3. vyučovacej hodiny za prítomnosti viac ako troch žiakov 8. ročníka uvedenej základnej školy
mladších ako 18 rokov, potom čo triedna učiteľka odišla z triedy vytiahol nožík, pričom pristúpil k žiakovi
G. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol v tom čase otočený smerom k tabuli a priložil mu nožík ku krku, čo
žiaka G. H. zaštípalo,
t e d a
- dopustil sa verejne hrubej neslušnosti najmä tým, že napadol iného, spáchal uvedený čin závažnejším
spôsobomkonania-sozbraňou,vprítomnostiskupinyosôbmladšíchakoosemnásťrokov,nachránenej
osobe - dieťati
č í m s p á c h a l
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), c), d) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. a) Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 364 ods. 2, § 36 písm. l), písm. n), § 38 ods. 1, ods. 2, § 117 ods. 1 Trestného zákona na trest
odňatia slobody vo výmere 3 /tri/ mesiace.
Podľa 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 15 /pätnásť/
mesiacov.
o d ô v o d n e n i e :Obžalovaný je trestne stíhaný za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), c), d)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona na podklade obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom.
V trestnej veci obžalovaného bola uzatvorená medzi obžalovaným a prokurátorom dohoda o vine
a treste, ktorá bola prejednaná dňa 03.12.2024 na hlavnom pojednávaní.
Po otvorení hlavného pojednávania samosudca zistil, že obžalovaný na podanom odpore trvá a
prokurátor a ani obžalovaný nechceli konať o dohode o vine a treste.
Po prednesení obžaloby prokurátorom a po zákonnom poučení obžalovaného o jeho právach a
v intenciách § 257 Trestného poriadku vyhlásil obžalovaný, že je vinný. Následne súd prečítal
obžalovanému otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom na
všetky položené otázky odpovedal obžalovaný zhodne áno. Následne samosudca zistil stanovisko
prokurátora, zákonného zástupcu obžalovaného mladistvého, zástupcu Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Nové Mesto nad Váhom a poškodenej, ktorí zhodne navrhli vyhlásenie obžalovaného o vine
prijať. Nakoľko boli splnené procesné podmienky na prijatie vyhlásenia obžalovaného a jeho vyhlásenie
nebolo v rozpore s doteraz zhromaždenými dôkazmi, súd prijal jeho vyhlásenie o vine a dokazovanie
o skutku v rozsahu v akom sa priznal nevykonal a vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Súd na
základe prijatého vyhlásenia obžalovaného o vine (s vyhlásením korešpondujú aj ostatné usvedčujúce
dôkazy z prípravného konania, najmä výpoveď obžalovaného, ktorý sa ku skutku priznal, poškodeného)
uznal obžalovaného za vinného po skutkovej ako aj právnej stránke v zmysle podanej obžaloby.
Po právnej stránke konanie obžalovaného naplnilo všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), c), d) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. a) Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. a), pretože sa dopustil verejne hrubej neslušnosti najmä
tým, že napadol iného, spáchal uvedený čin závažnejším spôsobom konania s nožom, t. j. so zbraňou, v
prítomnosti spolužiakov v triede, teda skupiny osôb mladších ako osemnásť rokov, na chránenej osobe
- dieťati.
Pokiaľ ide o subjektívnu stránku – zavinenie, súd posúdil konanie obžalovaného podľa 15 písm.
a) Trestného zákona ako trestný čin spáchaný v priamom úmysle. Svojím konaním porušil záujem
spoločnosti na ochrane medziľudských vzťahov a občianskeho spolunažívania na verejnosti alebo na
mieste verejnosti prístupnom.
Následne bolo vykonané dokazovanie k výroku o treste, a to najmä výsluchom matky obžalovaného
a zástupcu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom obžalovaného, prečítaním
podstatného obsahu listinných dôkazov, a to - správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové
Mesto nad Váhom na obžalovaného z č.l. 142 a 147 , odpisom z registra trestov z č. l. 157, evidencie
priestupkov Ministerstva vnútra SR z č.l. 158, odpisom z registra trestov zo dňa 29.11.2024, centrálnou
evidenciou správnych deliktov a priestupkov zo dňa 29.11.2024.
Z výsluchu matky obžalovaného mladistvého I. B. ako svedkyne k osobe a osobným pomerom
obžalovaného mladistvého vyplynulo, že po skutku navštevovali psychologické poradenstvo v Novom
Meste nad Váhom, navštevoval školu, učí sa, doma pomáhal. Je si vedomý toho, čo sa stalo aké to
má následky a prehodnotil svoje správanie. Navštevuje Strednú odbornú školu technickú v Piešťanoch
odbor automechanik. Tam nemá žiadne problémy. Navštívili aj detského psychiatra v Trenčíne
a psychológa A. J.. Dlhšiu dobu chodil špeciálnej psychologičke kvôli dysgrafii a dysortografii, aby sa
v škole lepšie sústredil. Výchovné problémy s ním aktuálne nemá.
Z výpovede zástupcu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom nej Mgr. Vladimíra
Sumbala k osobe a osobným pomerom obžalovaného vyplynulo, že je v sledovaní úradu ako mladistvý.
Pravidelne navštevuje úrad, ny výzvy reaguje pozitívne dostavil sa vždy s mamou. Reagovali na ich
odporúčania v rámci výchovných opatrení. Z osobného kontaktu zistil, že išlo o správanie mladého
človeka, ktorý nevie zvládnuť svoju dominanciu v kolektíve, chcel tam byť dominantný a stávala sa, že
neprimeraným spôsobom reagoval. Ubehol už dlhší čas od skutku a zmenili sa podmienky, v ktorých
sa momentálne nachádza. Ukončil základnú školskú dochádzku, nastúpil do prvého ročníka strednej
škola do Piešťany dna automechanika. Pri rozhovor jednoznačne badať, že si uvedomuje nevhodnosť
svojho správania a v súčasnosti by chcel „strúhať latinu“ – nemieni pokračovať v správaní aké mal.
Z predchádzajúcich zápisoch zistil, že mal impulzívne správanie, ale po návšteve psychológov totosprávanie zmenil. Minulý mesiaca sa mam pochválila, že jej opravil práčku má pocit, že má záujme, aby
veci fungovali tak, ako má byť. Stretávanie na úrade je raz mesačne. Naposledy bol na úrade v októbri
a novembri 2024. Záverom uviedol, že obžalovaný úplne zmenil svoje správanie.
Z oboznámených správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom vyplýva, že
spisová dokumentácia na mal. A. B. je na úrade vedená od roku 2015, v rodine sa vykonávajú
opatrenia sociálno-právnej ochrany v rámci súdnych konaní o úprave rodičovských práv a povinností
k mal. dieťaťu, rozvode manželstva a zvýšenia výživného od januára 2015 do júna 2016, kde je
úrad ustanovený za opatrovníka. Dňa 19.10.2022 bolo úradu doručené oznámenie Základnej školy
s materskou školou Pobedim o problémovom správaní žiaka a oznámenie bol následne postúpené
orgánom činným v trestnom konaní. V rámci základných oblastí predbežného zhodnotenia bola miera
ohrozenia dieťaťa vyhodnotená ako nízka a bolo zahájené komplexné zhodnotenie situácie dieťaťa
a jeho rodiny. Po ukončení bola miera ohrozenia dieťaťa vyhodnotená bez ohrozenia. Matke a a jej
synovi boli doporučené konzultácie na referáte poradensko-psychologických služieb úradu a bol im
vybavený termín v centre poradensko-psychologických služieb a prevencie. Po doručení uznesenia
o vznesení obvinenia bola maloletému opakovane prehodnotená miera ohrozenia dieťaťa na nízku
a pre mladistvého sú vykonávané opatrenia sociálnej kurately podľa plánu sociálnej práce s dieťaťom
a jeho rodičmi a jeho správanie je monitorované v rámci pohovoru raz za mesiac. Úrad vykonal
pohovor s maloletým a jeho matkou 23.11.2022, terénni pracovníci dňa 01.12.2022 vykonali pohovor
s maloletým na základnej škole, 03.01.2023 bol vykonaný pohovor s matkou a dňa 032.02.2023 bol
vykonaný pohovor s maloletým. Dňa 24.03.2022 realizovali návštevu ZŠ Pobedim za účelom zistenia
informáciioaktuálnomsprávanímaloletéhovškolskomprostredí.Riaditeľkaškolyuviedla,ženazáklade
vyšetrenia v psychiatrickej ambulancii maloletý nemá pridelenú asistentku, od 08.03.2023, jeho právanie
sa zmenilo, na vyučovaní vyrušuje, ignoruje príkazy učiteľov, riadne sa nepripravuje. Dňa 25.04.2023
bol vykonaný pohovor s matkou a jej synom po absolvovaní návštevy v Centre poradenstva a prevencie
v Novom Meste nad Váhom a obaja boli oboznámený s informáciou o správaní maloletého v škole. Po
vznesení obvinenia začali navštevovať detskú psychiatrickú ambulanciu v škole, Centrum poradenstva
a prevencie v Novom Meste nad Váhom a psychológa v Novom Meste nad Váhom. Matke a mal. A. boli
odporúčané riešiť negatívne prejavy v správaní v škole za pomoci odborníkov, s ktorými spolupracujú.
Matka uviedla, že nemá výchovné problémy so synom.
Podľa odpisu z registra trestov z č. l. 157 zo dňa 29.11.2024 obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný.
Podľa výpisu z evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR z č. l. 157 a centrálnej evidencie
správnych deliktov a priestupkov zo dňa 29.11.2024 obžalovaný
Ďalej boli na hlavnom pojednávaní vykonané ďalšie listinné dôkazy, ktoré vyplývajú zo zápisnice
z hlavného pojednávania.
* * * * *
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu,
mieru zavinenia, pohnútku, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu,
ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa.
Súd identifikoval tri poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, a to, že ku
skutku priznal a súčasne svoje konanie úprimne oľutoval a vyhlásením o vine napomáhal pri objasňovaní
trestnej činnosti v konaní pred súdom.
K priznanej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona súd uvádza, že obžalovaný
síce nebol doposiaľ súdne trestaný a nemá žiadny záznam v registri trestov, avšak z výpovede svedkyne
K. I. vyplynulo, že po návrate z prázdnin sa jeho správanie zmenilo, používal nadávky aj pred učiteľmi,
nerešpektoval pokyny, zaspával na hodiny, bol nedochvíľny, zvyšoval hlas na učiteľov a na základe
toho sa v triedy vytvorili dve skupiny. Jedna bola na strane obžalovaného a druhá ako keby sa od
neho oddelila. Súčasťou vedenia riadneho života je nielen to, že nebude dopúšťať trestných činov
či priestupkov, ale i to, že si bude riadne plniť svoje povinnosti doma i v škole – dodržiavať školský
poriadok, a jeho správanie nebude vybočovať z medzí slušného správania. Obžalovaný sa neriadil
vyššie uvedenými pravidlami a preto súd nemohol priznať túto poľahčujúcu okolnosť, a to najmä
z dôvodu, že jeho správanie vyvrcholilo útokom v škole na spolužiaka a teda k útoku došlo v školskom
prostredí.K priznanej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona súd uvádza, že obžalovaný sa
ku skutku priznáva od počiatku vedenia trestného konania voči jeho osobe, priznal sa ku skutku aj na
hlavnom pojednávaní, keď vyhlásil, že je vinný a svoje konanie opakovane oľutoval vo svojej výpovedi
pred súdom na hlavnom pojednávaní, ako aj v záverečnej reči. Obžalovaný tak naplnil všetky zákonné
predpoklady na priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti.
K priznanej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona (napomáhanie pri objasňovaní
svojej trestnej činnosti) súd uvádza, že vyhlásenie o vine ku skutku je významný počin obžalovaného,
pretože s týmto vyhlásením sú spojené závažné následky ako nemožnosť odvolania vyhlásenia,
nemožnosť podania odvolania a dovolania vo vzťahu k priznanej vine za stíhaný skutok, ako aj
na nevykonanie dokazovania v rozsahu priznanej viny. Prijatím vyhlásenia obžalovaný „odbremeňuje“
súd od dokazovania otázky viny, častokrát náročného na rozsah a čas dokazovania, čo významne
prispieva k skráteniu súdneho konania, ktoré sa následne obmedzuje na dokazovanie k výroku
o treste, náhrade škody, pripadne ochranného opatrenia. Po prijatí vyhlásenia súdom súd na vyhlásenie
obžalovaného o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vždy prihliadne v jeho prospech
pri rozhodovaní o treste. Prichádzajú pri tom do úvahy tri alternatívne spôsoby rozhodnutia. Na takéto
vyhlásenie sa prihliadne buď ako na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona alebo
je to dôvod na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2 písm.
d), ods. 4 Trestného zákona per analógiám a napokon takéto vyhlásenie spolu s ďalšími okolnosťami
prípadu alebo pomermi páchateľa môže odôvodňovať aj mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1
Trestného zákona. Takýto postup je aj v súlade so Stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.06.2017 sp. zn. Tpj 55/2016.
Vyhlásenie o vine bolo tak zohľadnené priznaním ďalšej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n)
Trestného zákona.
Súd nezistil u obžalovaného žiadnu priťažujúcu okolnosť. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností
je tak jednoznačne na strane poľahčujúcich okolností (2:0).
Obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný a nemá evidované ani priestupky.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd dospel k záveru, že z alternatívnych trestov, najmä ide o trest
povinnej práce a peňažný trest, ani jeden neprichádza do úvahy, pretože ide o mladistvého študenta
na dennej báze štúdia. Trest povinnej práce by narušoval jeho riadnu školskú dochádzku a na uloženie
peňažného trestu zatiaľ nespĺňa podmienky – študuje a je v podstate nemajetný. Z vyššie rozvedených
dôvodov ako aj z dôvodu štúdia na strednej škole neprichádza do úvahy ani trest domáceho väzenia.
Vzhľadom na okolnosti skutku, spôsob jeho spáchania, následok, ktorý mohol nastať, použitie zbrane
(noža) súd dospel k záveru, že nie je na mieste upustenie od potrestania podľa § 40 Trestného zákona.
Prichádza tak do úvahy uloženie len trestu odňatia slobody, ktorý trest sa javí z hľadiska individuálnej
ako aj generálnej prevencie ako najvhodnejší.
Z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že je
potrebné vplývať na obžalovaného nepodmienečným trestom odňatia slobody. Vzhľadom na osobu
obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije, pracuje, a na
okolnosti prípadu (doposiaľ nebol súdne trestaný, študuje, k činu sa priznal a oľutoval ho, poľahčujúce
okolnosti prevažujú v pomere 2:0 pri neexistencii priťažujúcich okolností, podľa znalca psychológa
agresia obžalovaného nie je primárnou črtou jeho osobnosti, išlo o situačne nepremyslený čin, avšak
išlo spáchanie činu so zbraňou na pôde školy pred spolužiakmi), má súd dôvodne za to, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa priamy výkon trestu odňatia slobody nie je
nevyhnutný a dôvodne je možné podmienečne odložiť výkon trestu odňatia. Súd ukladal trest odňatia
slobody na dolnej hranici trestnej sadzby upravenej trestnej sadzby v zmysle § 117 ods. 1 Trestného
zákona vo výmere 3 mesiace, trest podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov za
použitia § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 119 ods. 1 Trestného zákona.
V tejto súvislosti súd obžalovanému dáva do pozornosti a pripomína, že v skúšobnej dobe
podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody je povinný viesť riadny život, t. j. nesmie
nepáchaťžiadnutrestnúčinnosťanipriestupky,abudeosobitnevyhodnocovanáajjehoďalšiesprávanie
ako žiaka v školskom prostredí, keďže trestného činu sa dopustil na pôde školy.
Tiež považuje súd za potrebné obžalovanému ozrejmiť podstatu inštitútu podmienečného odsúdenia,
ktorého podstatou je v prvom rade dôraz na resocializačnú povahu trestnoprávnych noriem, ktorého
základnou myšlienkou je, že súd vynesie odsudzujúci rozsudok alebo trestný rozkaz a uloží trest odňatia
slobody, ale výkon tohto trestu odloží páchateľovi trestného činu pod tou podmienkou, že v priebehu
určenej skúšobnej doby sa bude riadne správať a bude plniť povinnosti uložené súdom. To znamená,že odsúdený bude v priebehu skúšobnej doby dodržiavať právny poriadok, základné normy občianskej
spoločnosti a nebude sa dopúšťať trestných činov, priestupkov a iných deliktov a v neposlednom rade
bude plniť súdom uložené povinnosti a obmedzenia. Sledovaním správania obžalovaného v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia, sledovaním plnenia uložených podmienok je možné pôsobiť na jeho
správanie tak, aby sa ďalšej trestnej činnosti nedopustil. Skúšobná doba začne plynúť prvým dňom po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Právny dôsledkom porušenia podmienky je, že ak sa obžalovaný v priebehu skúšobnej doby dopustí
akejkoľvek úmyselnej trestnej činnosti, za ktorú bude právoplatne odsúdený, alebo i v prípade spáchania
akýchkoľvek priestupkov (t. j. aj dopravných), ale aj v prípade, že obžalovaný nebude v skúšobnej dobe
plniť súdom uložené príkazy, obmedzenia a povinnosti, zakladajú takéto skutočnosti zákonný dôvod
na premenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný. V prípade, ak bude
obžalovaný viesť v skúšobnej dobe riadny život a vyhovie všetkým uloženým podmienkam, súd vysloví,
že sa osvedčil; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že si trest vykoná. Súd
považuje za potrebné obžalovaného poučiť, že ak spácha v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
ďalší úmyselný trestný čin, tak v prípade uznania viny, v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona, nebude
možné za trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia podmienečne odložiť
výkon trestu odňatia slobody a reálne mu môže hroziť, v prípade uznania viny, i nepodmienečný trest
odňatia slobody.
Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, motív jeho konania, na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu, za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona,
ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vytvorenie
podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Takto
uložený trest je podľa súdu primeraným trestom z hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie.
Prokuratúra navrhovala obžalovanému v rámcu záverečnej reči tiež uloženie probačného dohľadu nad
jeho správaním v skúšobnej doba za súčasného uloženia, povinnosti podrobiť sa psychoterapii alebo
zúčastniť sa na psychologickom poradenstve s ohľadom na správy úradu, lebo je vhodné v skúšobnej
dobe zabezpečiť psychologické sedenia a vplývať tak na správanie obžalovaného mladistvého. Súd sa
s týmto návrhom nestotožnil a neukladal probačný dohľad nad správaním obžalovaného mladistvého
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Ako vyplynulo z výpovede matky mladistvého, zástupcu
úradu práce a oboznámených správ, od spáchania skutku boli použité intervenčné opatrenia sociálnej
kurately v podobe psychologického a psychiatrického poradenstva, mladistvý obžalovaný je naďalej
sledovaný pravidelne úradom, vykonávajú sa s ním pravidelné stretnutia, pohovory a postupne
došlo k náprave v jeho správaní. Matka neavizuje aktuálne žiadne výchovné problémy so synom,
neavizoval ich ani zástupca úradu. V prípade, že by sa vyskytli nejaké problémy v správaní mladistvého
obžalovaného, práve úrad práce sociálnych vecí a rodiny disponuje celým radom opatrení sociálnej
kurately, ktorými môže zasiahnuť operatívne a to aj podobe podania príslušného neodkladného
opatrenia na súd za účelom dosiahnutia nápravy. Súd je presvedčený, že aj verejné prejednanie
prípadu pred súdom a to aj za prítomnosti matky poškodeného ako jeho zákonného zástupcu, je jedným
z výchovných a preventívnych pôsobení na mladistvého obžalovaného, ktoré je spôsobilé zabrániť
recidíve správania obžalovaného.
Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
život a prostredie, na okolnosti prípadu, jeho trestnú minulosť, za zodpovedajúci zásadám ukladania
trestov v zmysle ustanovení § 34 a nasl. Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany
spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho
výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Súčasne je súd toho názoru, že druh a výmera
trestu dostatočne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd o náhrade škody nerozhodoval, pretože táto nebola zo strany poškodeného uplatnená.
Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.
2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku/.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.
2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného
poriadku/.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je
poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /
§ 68 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.
d) Trestného poriadku/.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.