Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. november 2023

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: 7T/56/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110010597
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Tomík

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2023:1110010597.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I v Bratislave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Pavla Tomíka a prísediacich

S. T. a Y. B. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.11.2023 pomerom hlasov 3:0 rozhodol

r o z h o d o l :

I./

obžalovaný

E. Z. Y. F. Š. N. T. , I.. XX.XX.XXXX/XXXX O. W., G. Z. K. X,

M. G., O. O. O. Ú. F. Ú.O. Bratislava T. XX.XX.XXXX X. XX.XX.XXXX,

j e v i n n ý, ž e

2.)

dňa 04.07.2009 v čase asi o 22:20 hod. v herni Admirál na ul. SNP 150 v Starej Turej obv. E. Z. vyčítal
poškodenému W. V., že ho upozornil, aby sa nestalo to, aby jeho otec povedal niečo na obvineného,
čo poškodený nesplnil, pretože v bare za obvineným prišiel čašník a povedal mu, že ho niekto hľadá a
keď prišiel k tomu, čo ho hľadal, ten povedal obvinenému, že spravil z neho mrzáka na celý život, preto
obvinený požadoval od poškodeného, aby si to dal v rodine do poriadku a usmernil svojho otca tak,
aby povedal tomu, čo bol za obvineným, nech sa zobudí a nerozpráva o obvinenom, že z neho urobil
mrzáka, pričom obvinený povedal poškodenému, že ak tak neurobí, dá dole celú jeho rodinu aj s ním a

zakope ich tri metre do zeme, pričom mu vulgárne nadával, dal mu facku, v dôsledku čoho poškodený
spadol na zem a potom obvinený odišiel,

3.)

v presne nezistenom čase od 23:30 Hod. dňa 08.01.2005 do 01:00 hod. dňa 09.01.2005 v herni Admirál

na ul. SNP 150 v Starej Turej „v Baríku“ obv. E. Z. prišiel k poškodenému V. I. sediacemu pri prvom
hracom automate od baru, vzal sklenený pohár postavený na bare, skríkol na poškodeného „Čo čumíš?“
a následne ho udrel skleneným pohárom do oblasti pravej strany tváre - pravého oka, pričom sa pohár
rozbil,čímobvinenýspôsobilpoškodenémuporanenia:reznéranyvoblastivonkajšiehokútikaahorného
viečka pravého oka bližšie rozmerovo v zdravotnej dokumentácii nepopisované, reznú ranu pravého
očného bulbu s poškodením rohovky a skléry pravého oka so zakrvácaním do sklovca, ktoré si vyžiadali
operačné ošetrenie spojené s hospitalizáciou na Očnom oddelení nemocnice v Trenčíne, následne

operačné ošetrenia spojené s hospitalizáciou na Očnej klinike MFN, pričom liečba poranení spojenás práceneschopnosťou trvala od dňa 09.01.2005 do dňa 02.05.2005 a u poškodeného môže dôjsť k
trvalým funkčným následkom vo forme zhoršenia vízu na pravé oko,

t e d a

v bode 2)

- iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal,

v bode 3)

- inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
- dopustil sa na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

v bode 2)

- zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák.,

v bode 3)

- trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do

01.01.2006,
- trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 01.01.2006,

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 222 ods. 1, § 35 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 01.01.2006, s použitím ust.
§ 40 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 01.01.2006, k úhrnnému trestu odňatia slobody
vo výmere 1 ( jeden ) rok a 4 ( štyri ) dni.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 01.01.2006 sa pre výkon

uloženého trestu zaraďuje do I. ( prvej ) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodený V. I., I.. XX.XX.XXXX O. G., G. Z. V. XX, I. W. I. O., s nárokom
na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

II./

Podľa § 285 písm. b/ Tr. por. sa obžalovaný

E. Z. Y. F. Š. N. T. , I.. XX.XX.XXXX/XXXX O. W., G. Z. K. X,
M. G., O. O. O. Ú. F. Ú.O. Bratislava T. XX.XX.XXXX X. XX.XX.XXXX,o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 28.07.2010 č. k. 2 Kv 38/2009 zo skutku
uvedeného v bode 1) v tejto obžalobe, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe,

ž e

1.)

v období od presne neustáleného dňa mesiaca júl roku 2009, najneskôr však od 14. júla 2009 až do dňa
17. augusta 2009 po predchádzajúcom vzájomnom dohovore s dosiaľ neustálenými osobami vykonal
aktivity nevyhnuté na doručenie poštovej balíkovej zásielky s podacím poštovým č. H. XXXXXXXXXPE
(ďalej len „poštovej balíkovej zásielky“) odoslanej dňa 20.07.2009 pod zákazníckym Import Express
kódom X. XXXXXXXXX odosielateľom Y. O. Y., G. XXX F., B., adresovanej obchodnej spoločnosti

TreboSoft, s.r.o., so sídlom Hurbanova 139/32, Stará Turá, ktorá bola z obchodného registra vymazaná
dňom 23.09.2009 (ďalej len „spol. TreboSoft“) a na prevzatie poštovej balíkovej zásielky obsahujúcej
omamnú látku kokaín konateľom uvedenej spoločnosti, L. O., pričom podľa zákona č. 139/1998 Z.z.
o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je kokaín
zaradený do II. skupiny omamných látok a postupoval tým spôsobom, že obv. E. Z. najneskôr dňa 14.

júla 2009 získal súhlas od L. O. za prísľub finančnej odmeny v presne neučenej výške, aby poštová
balíková zásielka, o ktorej mu povedal, že bude z Ameriky a bude pre neho lepšie, ak nebude vedieť,
čo bude obsahovať, mohla byť doručená na adresu spol. TreboSoft, toho istého dňa obvinený zaviezol
L. O. motorovým vozidlom Š Octavia, ev. č. I.-XXXAZ do Trenčína, kde L. O. prevzal na Okresnom
súde Trenčín výpis z obchodného registra ohľadne subjektu spol. Trebosoft a následne uzavrel v mene

spol. TreboSoft s obchodným zástupcom spol. Facility, s.r.o. T mobile Partner, so sídlom Zlatovská
2190/31, Trenčín, registračný formulár účastníka Easy, na základe ktorého mu bola vydaná SIM-
karta s telefónnym číslom XXXXXXXXXX, ktorú odovzdal obvinenému. Dňa 15. júla 2009 obvinený
zaviezol L. O. tým istým motorovým vozidlom do Bratislavy, kde L. O. uzavrel v mene spol. TreboSoft
s obchodným zástupcom spol. DHL Express (Slovakia), spol. s r. o., so sídlom Letisko M. R. Štefánika

65, Bratislava, (ďalej len „spol. DHL“) zmluvu o poskytovaní služby Import Express č. SK XXXXXX
a komisionársku zmluvu - dohodu o podmienkach zastúpenia, na základe ktorých bol spol. Trebosoft
pridelený zákaznícky Import Express kód X. XXXXXXXXX a potom obe zmluvy odovzdal obvinenému,
ktorý následne uskutočnil telefonický hovor, v ktorom oznámil dosiaľ neustálenej osobe, že zmluvy má.
Dňa 05.08.2009 bola na vyclievaciu poštu, pracovisko Slovenskej pošty, a. s., na Tomášikovej ulici

číslo 54 v Bratislave doručená poštová balíková zásielka o rozmeroch 30 x 23 cm a hmotnosti cca
5,925 kg brutto, v ktorej bola priehľadná živicová lebka o rozmeroch 28 x 19 x 17 cm, tmavoružovej
farby, obsahujúca 235,1 g čistého kokaínu, čo predstavuje 11755 - 23510 obvykle jednorazových dávok
drogy, pričom minimálna hodnota zaistenej omamnej látky bola 176.325,- €. Dňa 13. augusta 2009
obvinený uskutočnil telefonický hovor z telefónneho čísla XXXXXXXXXX na telefónne číslo evidované

na Slovenskú poštu, a. s. a dňa 14. augusta 2009 uskutočnil dva telefonické hovory z toho istého
telefónneho čísla na telefónne číslo evidované na vyclievaciu poštu, pracovisko Slovenskej pošty a. s.,
kedy zisťoval, či už bola doručená uvedená poštová balíková zásielka a kde sa aktuálne nachádza.

Od presne neustáleného dňa mesiaca august roku 2009, najneskôr však od dňa 06.08.2009 až do dňa

17.08.2009 obvinený opakovane chodil za L. O. k ubytovni „Dom špecialistov" na ulici Štefánikova 373
v Starej Turej a inštruoval ho, aby poštovú balíkovú zásielku po vyzdvihnutí dal pod krík pri ženskej
ubytovni a ak by sa náhodou niekto pozeral, aby ju zobral na ubytovňu a taktiež mu povedal, že keby
sa ho niekto z polície pýtal na poštovú balíkovú zásielku, má povedať, že v tej súvislosti o ničom nevie,
pričom dňa 15.08.2009 sa ju obvinený sám pokúsil prevziať na pošte v Starej Turej, pretože mu L. O.

oznámil, že k jej prevzatiu bude potrebovať výpis z obchodného registra, ktorý už nemal. Dňa 17.08.2009
obvinený zaviezol L. O. motorovým vozidlom Š Octavia, ev. č. I.-XXXAZ do Trenčína, kde L. O. opätovne
prevzal na Okresnom súde Trenčín výpis z obchodného registra ohľadne subjektu spol. Trebosoft a
potom ho obvinený zaviezol k pošte v Starej Turej, kde mu prikázal, aby išiel prevziať poštovú balíkovúzásielku, pričom sám ostal čakať v motorovom vozidle, ktoré zaparkoval v blízkosti pošty za ženskou
ubytovňou tak, aby mal výhľad na krík, pod ktorý mal L. O. skryť poštovú balíkovú zásielku po vyzdvihnutí
a zároveň na cestu v smere k ubytovni „Dom špecialistov", následne L. O. prevzal poštovú balíkovú

zásielku so zameneným obsahom a keď s ňou kráčal krížom cez cestu smerom k ženskej ubytovni, bol
zadržaný príslušníkmi P PZ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, čo obvinený E. Z.N. videl a z
miesta ušiel,

t e d a

v bode 1)

spoločným konaním mal neoprávnene dať prepraviť omamnú látku a takýto čin mal spáchať vo väčšom

rozsahu,

č í m m a l s p á c h a ť

v bode 1)

obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák.

spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák.

a to z dôvodu, že skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vo veci na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného E. Z., výsluchom
svedkov poškodených W. V., V. I., výsluchom svedkov B. V., M. W., Y. W., B. W., M. Š., V. Š., L.
B., M. W., R. Y.G., W. I., R.. X. Z., W. W., E. M., F. B., G. Z., W. Y., L. O., prečítaním svedeckých
výpovedí V. K., F. X., R. W., W. N., L. Š., V. Ž., L. B., V. N.Č., W. Ž., N. N., E. M., výsluchom znalca
z odboru zdravotníctva odvetvia chirurgie W.. W. B., výsluchom znalca z odboru kriminalistiky odvetvia

kriminalistickej toxikológie a kriminalistickej chémie R.. B. U., prečítaním znaleckých posudkov KEÚ PZ
Bratislava z odvetví kriminalistickej informatiky a daktyloskopie kriminalistickej balistiky, daktyloskopie
a oboznámením s listinnými dôkazmi zadokumentovanými v spise, pričom súd zistil skutkový stav tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Ku skutku v bode 1):

Obžalovaný E. Z. na hlavnom pojednávaní v zmysle ust. § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por. vyhlásil, že je
nevinný zo spáchania tohto skutku.

Následne vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní, zhodne ako aj v prípravnom konaní, na
svoju obhajobu okrem iného uviedol, že o predmetnej zásielke vedel ďaleko skôr, ako prišla a to od
človeka, ktorý si zásielku u neho objednal. Nikdy nepočul, že by mala obsahovať drogy a ani by ho to
nikdy nenapadlo, pretože ten človek bol zástupcom šéfa SBS a jeho nadriadený bol bývalý policajt, ktorý
pre takéto veci nemal pochopenie. Toho zástupcu spoznal len rok dozadu pri jednej záležitosti, ktorá

sa týkala jeho osoby, na neho bola „objednávka ublíženia na zdraví“. Dotyčný mu zavolal, aby prišiel
za ním k firme v Novom Meste nad Váhom, kde ho už čakal pred bránkou a povedal mu, že dostal na
neho „zákazku“ od chlapcov zo Starej Turej, že spravil jednému zle tým, že mu zapálil auto. K tomu
už vypovedal, že to nebol on. Podstatné je, že mu povedal, že mu nechce ublížiť. Iba sa opýtal, či si
môže od nich vytiahnuť nejaké peniaze s tým, že či by bol ochotný sa dať na týždeň do dlahy a to ruku

alebo nohu. Na to mu povedal, že nie je problém, nech len povie. Tým to skončilo, už mu viac nič ktomu nepovedal a on nemal v sadre ruku ani nohu. Asi po pol roku možno trištvrte, niekedy na jar, sedeli
spolu v „šenku“ v Starej Turej, kde sa ho opýtal, či by mu mohol zohnať niekoho, kto má firmu, na ktorú
by mohli prichádzať veci z Ameriky s tým, že sa jedná o obchodné záležitosti a nechce to posielať cez

svoju firmu, nechce, aby o tom vedel šéf a aby sa o tom niekedy dozvedel. Asi dva týždne na to ho
stretol na ulici pred herňou svedka L. O., prezývaného „F., kde mu položil otázku, či si chce zarobiť
nejakých 50-100 eur, na čo sa on opýtal ako. Povedal mu, že na jeho firmu, nie meno, by prišiel balík z
Ameriky, ktorý by on prevzal a následne mu ho odovzdal. On s tým súhlasil a asi za tri dni, alebo štyri,
nevedel presne, bol na základe inštrukcií F. B. - zástupcu SBS, so svedkom O. v Trenčíne vybrať výpis

z obchodného registra. Potom telefonoval F. B., že už má výpis z registra a on ho poslal do firmy DHL
v Trenčíne, kde mal vybaviť s F. papiere o prevzatí zásielky. V Trenčíne bolo DHL zavreté a F. povedal,
že to vybavia na druhý deň, pretože mal ísť o druhej do práce. Na to dostal telefonát od F. B., že musí
ešte vybaviť telefónnu kartu na tú firmu, tak zobral F. a išiel s ním do Maxu, kde vybavil v spoločnosti
Eurotel telefónnu kartu. Na druhý deň išli do Bratislavy do firmy DHL, kde mali otvorené nonstop. F. B.,
ktorý to zistil cez internet, ho poslal do Bratislavy a povedal, že firma sa nachádza niekde pri letisku. Keď

prišli do Bratislavy, išiel na letisko, kde sa opýtal taxikára, kde je DHL a ten mu vysvetlil, kam má ísť. Do
kancelárie DHL išiel svedok O. a on ho čakal vonku v aute. Asi po trištvrte hodine vyšiel a povedal, že
mu chýbajú nejaké papiere, na čo zavolal F. B. a on povedal, že sa to vybaví dodatočne, hlavne nech
donesie zmluvy z DHL o poskytovaní služieb firme TreboSoft, ktorá patrila svedkovi O.. O. povedal, aby
išiel do vnútra a povedal tam, že im to bude doručené dodatočne. Asi po ďalších 20-tich minútach vyšiel

von so všetkými papiermi, ktoré mu DHL vydala a aj s číslom zásielky, ktoré prichádzajú zo zahraničia
a so zákazníckym číslom, o ktoré hlavne išlo F. B.. Sadli do auta a išli do Starej Turej, aby F. stihol ísť
do práce. O. vysadil pred ubytovňou, dal mu 10 alebo 15 eur a povedal mu, že sa ozve, keď bude mať
informácie o balíku. Potom zobral všetky papiere, aj telefónnu kartu, dal ich do obalu od DHL a odovzdal
ich v priebehu dvoch dní F., ktorý prišiel za ním osobne a povedal, že keď bude zásielka na ceste, príde

a povie mu ostatné veci. Opýtal sa ho, čo to bude, na čo odpovedal, že tam budú kovové sochy a že
balík bude vážiť asi 30 až 60 kg. Povedal, že preto to musí ísť cez firmu DHL, pretože pošta také ťažké
zásielky nedoručuje. Taktiež povedal, že v roku 2009 by to malo byť minimálne dva krát a ďalší rok každý
mesiac jedna zásielka. Tak to reprodukoval aj F.. Keď odovzdal B. obálku, ten si zobral aj jeho telefón a
dal mu svoj telefón Nokia a povedal, že cez ten telefón si budú volať iba oni dvaja. V tomto telefóne bolo

jeho číslo, ktoré si však už nepamätal. Prešlo niekoľko dní a F. prišiel za ním do herne v podniku Herňa
Bar v Starej Turej, ktorému ich SBS poskytuje služby za ochranu objektu a prípadný zásah. Vždy zavolal,
aby vyšiel von a povedal, že balík už poslali z Ameriky a mal by prísť do šesť dní. Bolo to začiatkom
júla roku 2009. Od toho stretnutia ho dlho nekontaktoval, preto si myslel, že nič nepríde, alebo že si to
celé vymyslel a zase len niečo rozprával, ako to mal vo zvyku. Začiatkom augusta, asi 6. augusta, prišiel

zasa za ním k herni a povedal mu, aby išiel za F., že už je to na pošte v Starej Turej. Na to sa ho opýtal,
prečo na pošte, keď to malo prísť firmou DHL. Odpovedal, že oni to poslali poštou. Následne išiel za F.,
zapískal mu pod oknom a povedal mu, nech ide dole a oznámil, že balík mu nepríde firmou DHL, ale že
už je na pošte v Starej Turej, že nech ho ide vybrať. On mu na to povedal, nech ide s ním, tak obidvaja
išli na poštu, kde on čakal vonku. Na pošte povedali F., že žiadny balík tam nie je a že, aby prišiel v

pondelok. To bolo asi v piatok a povedal F., že nech tam ide v pondelok sám. O. povedal, že bude robiť
celý týždeň ráno, tak mu povedal, že keď balík vyberie, nech si ho zoberie na ubytovňu, že nebude za
ním chodiť každý deň. Asi 10-teho tam išiel F. sám. V utorok mal narodeniny. V utorok večer 11-teho
alebo v stredu sa stretol s F., ktorý sa pýtal, čo je s tým balíkom, že už tam musí byť. Dal mu do ruky
telefón, v ktorom bola O. karta a povedal, aby zavolal na číslo, ktoré mu nadiktuje. Boli to informácie o

službách pošty. Ozval sa záznamník, na ktorom bolo povedané, že služby budú nahrávané. Opýtal sa,
čo je s balíkom a nadiktoval čísla a písmená, ktoré mu povedaY. F. B.. Pracovníčka mu povedala, že
balík by už mal byť doručený, že ona tam nič také nemá. Na to jej povedal, že keby bol doručený, tak
by o tom musel vedieť, pretože vystupoval ako O.. Nepredstavil sa tak, ale B. mu povedal, že keby sa
pýtali na meno, tak sa má predstaviť ako O.. Potom volal ešte na jedno číslo, ktoré mu dala informátorka

a to číslo bolo na colnú správu zásielok v Bratislave, kde volal dva krát, hneď po prvom telefonáte a
pýtal sa na tú istú zásielku, na ktorú sa pýtal aj informátorky. Nevedel, či sa nahrával prvý alebo ten
druhý hovor. Po ukončení hovorov si B. zobral telefóny od neho a dal mi zase druhý telefón. V telefóne
bolo vždy na neho číslo. Vyzeral byť nervózny. Keď sa ho spýtal, čo sa deje, odpovedal, že prečo F.
oje...a, keď balík je už dávno tu. Povedal mu, aby išiel za F. a opýtal sa ho, či to už má alebo čo. Išiel

autom za ním na slobodárku a keďže bol vystrčený v okne, tak mu zakýval, aby išiel dole a opýtal sa
ho, čo je nové. Povedal, že nič, že ešte to nemá. Tak mu povedal, nech sa tam ide pozrieť, že určite
by to tam už malo byť a išiel. To bolo 13. alebo 14.08.2009. Potom sa s ním videl asi v nedeľu, pričom
v piatok alebo vo štvrtok mu volal B., že má ísť na poštu zistiť, čo je s tým balíkom. Zdalo sa mu, žesvedok O. mu povedal, že niečo k tomu treba, že mu to nechcú dať. Doobeda po oslave išiel ešte značne
pod parou na poštu, kde prišiel k prepážke, za ktorou robila slečna, s ktorou som sa „bavil“ na tému
balíka, ktorý mal prísť na meno L. O., pričom si už presne nepamätal, čo jej všetko porozprával, ale v

konečnom dôsledku sa jej spýtal, čo všetko O. potrebuje na to, aby mu balík bol vydaný. Ona povedala,
že O. potrebuje výpis z obchodného registra na firmu. Na čo sa poďakoval a odišiel do herne, kde si dal
ešte pár pohárikov. Išiel domov a v nedeľu sa znovu stretol s O., pretože mu volal B., že to musí vybaviť
a osobne za ním prišiel v nedeľu okolo obeda a pýtal sa, čo je s balíkom. Povedal mu, že potrebuje
výpis z OR, na čo mu on povedal, nech to ide s O. v pondelok vybaviť. V nedeľu poobede sa stretol s

O., povedal mu, že výpis z obchodného registra, ktorý dal DHL, nemá, že budú musieť ísť vybaviť nový
a že sa v pondelok ráno poňho zastaví. Vtedy ho O. požiadal aj s jeho kamarátom, aby ich zaviezol
do Kostolného na futbal, že tam stratili telefón a že za cestu mu zaplatia. Keď sa vrátili z Kostolného,
vyložil ich pred „slobodárkou“ a O. nevidel až do pondelka rána, asi do deviatej hodiny, kedy ho naložil
do auta na ulici M. R. Štefánika pri „činžiakoch“ a išiel som s ním do Trenčína. V Trenčíne vyložil O.
pred súdom, kde išiel vybrať výpis z obchodného registra, ale chýbal mu poleurový kolok, tak sa vrátil

a vypýtal si pol eura na kolok. Nevedel koľko to celé trvalo. Keď prišli do Starej Turej, vysadil O. pri
dome kultúry, odviezol na hlavnú cestu smerom na Myjavu a potom sa vrátil späť k domu kultúry, kde
čakal na svedka O., ktorý mu mal odovzdať balík do rúk, aby ho mohol odovzdať F. B.. Priamo videl,
ako päť ľudí v civile skočilo na svedka O. a kričali, odkiaľ to máš, kto ti to dal a pre koho to je. Stalo sa
to na rohu ubytovne, pričom bol odtiaľ asi 10 m a sedel v aute. Povedal si, že bude lepšie odísť, keď

nevie, o čo ide. Hneď volal F. B., že L. zobrali policajti, čo sa dovtípil podľa vystupovania ľudí, ktorí ho
zatýkali. On sa spýtal, či to boli určite policajti, na čo mu odpovedal, že nevie, ale si myslí, že áno. On
sa ešte opýtal, či to nemohol byť niekto iný. Rozhovor trval veľmi krátko a mal z neho zlý pocit. Už vtedy
si myslel, že niečo nie je v poriadku. Spýtal sa B., čo má urobiť a ten mu povedal, že sa má niekam
schovať, zničiť telefón s kartou a počkať, kým sa mu ozve. Všetko to urobil, vrátil auto otcovi a išiel sa

schovať domov k mame na K. U. Č. XXX O. M. G.. Tam čakal, čo sa bude diať. Bol tam až dovtedy, kým
sa išiel „nahlásiť“ policajtom. K policajtom išiel, pretože potom, keď sa prebral balík, sa F. B. zastrelil.
Asi vo štvrtok sa išiel prejsť a jeden chlapec zo Starej Turej, ktorý má prezývku „ušatý“, mu povedal,
že či vie, že F. B. sa zastrelil. Zostal zo všetkého prekvapený, vykoľajený a trvalo niekoľko dní, kým sa
odhodlal ísť na políciu. Nevedel čo je vo veci, proste išiel na políciu, kam zavolal deň dopredu, že tam

príde. Ušatý mu taktiež povedal, že po Turej sa hovorí, že namočil F. do nejakých vecí a že ho hľadajú
policajti. Skutok, pre ktorý je stíhaný, nespáchal, necíti sa byť vinný, pretože nevedel, čo je v balíku.
Ako kontaktná osoba zabezpečil sprostredkovane medzi svedkom L. O. a F. B. prepravu zásielky, o
ktorej nevedel, čo obsahuje. Nemohol to vedieť, pretože mu to B. nepovedal. Urobil to ako protislužbu
za to, že ho F. B. v minulosti nedolámal. Sprostredkoval prepravu zásielky, pretože ho o to B. požiadal.

On nemá možnosti, schopnosti a ani nikoho takého nepozná, kto by mu mohol zabezpečiť zásielku,
ktorá je uvedené v obviňujúcom uznesení. Drogy nikdy nezadovažoval, neprechovával, neobjednával a
nikdy s nimi nemal nič spoločné. Nepozná nikoho z Ameriky. Nie je držiteľom platného cestovného pasu
už niekoľko rokov a starý má „prepadnutý“. Naposledy bol v zahraničí v Čechách a to asi minulý rok.
Okrem toho bol iba v Európe a v Ázii bol, keď bol na vojne v roku 1986, asi pri Kaspickom mori. To, že

opakovane chodil za svedkom O., je pravda a aj to, že ho inštruoval tak, že mu povedal, aby išiel na
poštu vybrať balík, ale nie je pravda, že mu povedal, že bude pre neho lepšie, ak nebude vedieť, čo je
v zásielke. Povedal mu, že keď balík príde, že za to dostane asi 100 eur a to ešte na začiatku. Čo sa
tam ďalej píše je pravda, ale to že mu kázal, aby sa išiel na poštu opýtať, čo bude k tomu potrebovať,
to mu povedal ešte prvý krát, keď tam išiel dňa 07.08.2009. Keď sa svedok O. vrátil z pošty, povedal,

že stačí iba pas. O výpise z obchodného registra mu povedal až koncom ďalšieho týždňa, až keď mu
prišla doručenka, on išiel na poštu bez neho a nedali mu to. On bol v sobotu vybavovať, či mu to dajú aj
bez výpisu. Ďalej to, čo je v obviňujúcom uznesení uvedené, je pravda až na to, že mu nič neprikazoval,
pretože bol už dávno so všetkým oboznámený. Proste ho vyložil z auta a on išiel na poštu dobrovoľne.
Nie je pravda, že by mu kázal dať balík pod nejaký krík. Tiež nie je pravda, že mu dal jedno euro, ale

mu dal 60 centov, pre ktoré sa vrátil zo súdu a šesťeurový kolok mu dal v aute. Ešte úplne na začiatku,
kým išli vybavovať firmu DHL, bol s L. O. na polícii vybaviť mu občiansky preukaz. Pre občiansky s ním
už nebol, ten si bol vybrať sám.

Obžalovaný nevedel povedať, kto ďalší sa podieľal na preprave predmetného balíka, komu bol v

skutočnosti určený a čo sa s ním malo diať po doručení, pretože F. B. bol tak utajený, že aj pri ich
rozhovoroch rozoberal telefóny a kým to neurobil, tak nič nehovoril. Keď náhodou niekam telefonoval,
tak pred tel. číslom vytáčal nejaké telefónne číslo, aby sa telefón nedal odpočúvať, alebo sledovať, také
niečo. Videl na vlastné oči, že zadával nejaké číslo pred tel. číslom. Nikdy nevšimol, že by komunikovals niekým iným ohľadne balíka. K balíku mu F. povedal, že sa netreba o nič starať, že všetko bude
zaplatené, poštové poplatky a clo. Dohodol s F., že keď bude mať balík v rukách, tak mu zatelefonuje
a že mu doručí balík osobne, tam kde sa dohodnú, alebo že si príde preň. F. mu dal také inštrukcie

v súvislosti s balíkom, že ho nemá otvárať a že mu dá 100 eur, ktoré on sľúbil svedkovi O.. Čo má
povedať polícii, keby sa ho na niečo pýtali, o tom sa vôbec nebavili. Nevedel, odkiaľ mal F. B. informácie
o predmetnom balíku, teda čo v ňom bude, o jeho váhe, cez akú spoločnosť príde a pod. Dával mu
iba pokyny, čo má robiť. Na predmetný balík sa bol pýtať na pošte v Starej Turej iba jeden krát a to v
sobotu 15.08.2009 asi o 09:00 hod. Keď telefonoval ohľadne balíka, uvádzal čísla a písmená, ktoré sú

uvedené v obviňujúcom uznesení, tie mu nadiktoval F. skôr, ako išiel telefonovať. Zdá sa mu, že to číslo
mu ukázal na displeji jeho telefónu, pretože keď telefonoval, tak on ani nedýchal. Nevedel už povedať,
či mal číslo aj niekde zapísané.
So svedkom L. O. sa spoznal asi pred siedmimi rokmi, keď robil kuchára v Lipe, kam chodieval. Stretávali
sa málo, na diskotéke, v šenku, na oslavách. Nikdy mu nevyvolával a ani vtedy, keď s ním riešil balík,
pretože mu F. povedal, že nemá volať svedkovi O., ale že má ísť za ním vždy osobne. Je možné, že

niekedy telefonoval so svedkom O., ale nie ohľadom balíka.
K svojim telefónnym číslam uviedol, že mal jedno číslo na svoje meno. Bol to Globtel, ale nevedel, aké
číslo to bolo. Používal ho dovtedy, kým nestratil telefón, čo bolo asi pred pol možno trištvrte rokom.
Potom mal asi tri telefóny. Každý s iným číslom. Kúpil telefón aj s kartou a následne ho predal. Keď hrali
chlapci automaty a potrebovali peniaze, založili telefón aj s kartou asi za 500 Sk alebo aj viac. Keď bol

lepší a nevrátili peniaze, tak telefón kúpil od čašníka, ktorému ho založili. K chlapom, od ktorých mal
čísla, udal, že ich po mene nepozná, ale boli to Turanci. Potom mal už iba telefón, ktorý mu dal F.. S
ním komunikoval iba cez ten telefón. Používal aj iné telefóny, napríklad pevnú linku rodičov, telefónne
búdky, telefóny kamarátov, ale na konkrétne čísla si nespomínal. Nevedel povedať, aké telefónne čísla
používal v tom období B.. Vždy mal viac telefónov, minimálne dva a maximálne štyri.

Názov SBS, v ktorej bol B. zástupcom riaditeľa, je Kondor si sídlom v Novom Meste nad Váhom. S F.
B. sa spoznal niekedy v novembri v roku 2008, kedy mu povedal o objednávke ublíženia na zdraví. K
iným obdobným objednávkam, ktoré mal prijať F. B., uviedol, že pozná len jedného svojho kamaráta,
ktorý dostal od neho bitku a tá nebola ohlásená na polícii. Riešila sa len medzi nimi dvoma a to ešte
väčšou hádkou, ale nevie, či išlo o ich spor, alebo to bola objednávka. Kamarát sa volá N. Z. a je z

dediny Vaďovce. K objednávke na svoju osobu uviedol, že si ju objednal R. N. W.. zo Starej Turej kvôli
vyhorenému autu BMW 530. Bol to majiteľ auta. Aj mu to vykričal, že ho dal zbiť, čo on poprel, že nič
také si neobjednal. To, že to objednal R. N., mu povedal F.. Nevedel povedať z akého čísla mu volal F.
B., keď sa stretli prvý krát. Z počutia vedel, o koho ide, pretože mal za ženu jeho kamarátku. Od tej doby
bol v osobnom kontakte s F. B., pretože nosil do podniku, ktorý ochraňovali, faktúry a on tam každý deň

sedával a hrával karty. Tam sa stretávali.
To, že svedok L. O. mal nejakú firmu, vedelo celé mesto. Názov firmy nepoznal, zistil ho F. B., ktorému
povedal len meno svedka O.. Svedok nevedel ani prezývku F., ktoré mu povedal on, keď sa ho pýtal,
či by bol ochotný, aby prišiel balík na jeho firmu. Povedal mu aj ulicu, na ktorej býval. Taktiež vedel,
že O. má firmu, pretože bol na oslave, ktorú organizovala tá firma. Nebol tam pozvaný svedkom O., už

nevedel kým, ale hovorilo sa, že za tú oslavu nebolo zaplatené. Nevedel, čo sa oslavovalo, ale bolo to
v hoteli Roh pri Starej Turej. O. oslovil preto, pretože je to „trubka". Normálny človek by to nespravil.
Každý normálny obchodník by povedal, že si má urobiť vlastnú firmu. Do ničoho ho nenútil, mohol kľudne
povedať nie. Svedok O. je nespoľahlivý, klame a je trubka. On to celé iba sprostredkoval a na svedka
O. sa spoľahol, aj keď je nespoľahlivý, pretože mu to bolo jedno. Sprostredkoval obchod a nevedel, že

z nejakého balíka môže byť nejaký problém.
Ďalej k veci uviedol, že nevie, ako sa sv. L. O. dostal k firme TreboSoft a čo robil s firmou. Iba od oslavy,
ktorá bola na Rohu, vie, že tam oslavovala jeho firma. Na oslave bolo asi tridsať alebo štyridsať ľudí.
Poznaltamtrochaleboštyrochľudí.Nevie,čipracovalipretúfirmuaani,činiektoznichbolzamestnanec
firmy. K osobe svedka L. O. uviedol, že bol zamestnaný v Chirane v Starej Turej, v tom čase mal asi

30 rokov, pričom ho pozná asi sedem rokov, nevedel, že by vlastnil niekedy auto, býval na slobodárke
Dom Špecialistov na prvom alebo druhom poschodí, kde však on nikdy nebol. Vedel to podľa toho, že
ho videl v okne. Niekedy mal svedok O. peňazí toľko, že platil celému šenku a niekedy nemal nič. Odkiaľ
mal peniaze nevedel. Nebolo mu divné, že človek, ktorý býva na ubytovni, má firmu. Či sú na svedka
O. registrované aj iné firmy, nevedel povedať. Taktiež nevedel, či bol okrem neho za svedkom L. O.

ohľadom predmetného balíka aj niekto iný. Poprel, že by mu niekedy povedal, že okrem neho sa za ním
zastaví ešte niekto iný ohľadom balíka.
F. B. jazdil na vozidlách: VW Caravela, šedočiemej farby, Passat Combi, striebornej farby, Suzuki,
bordovej farby a ešte ho videl na čiernej X5-ke. Na čiernom Opli ho nikdy nevidel a ani nikoho z ľudí,ktorých pozná. Podľa popisu, ktorý uviedol svedok O. k mužovi, ktorý mal za ním prísť, uviedol, že nevie,
o koho ide a poukázal na to, že pred slobodárkou je kamera.
Oznámil svedkovi O., keď sa vybavovala DHL, že prepravovaná zásielka bude mať od 20 do 60 kg a keď

prišla zásielka na poštu, tak mu F. povedal, že zásielka bude mať tri kilá a bude tam jedna soška, vtedy
povedal svedkovi O., že balík bude mať asi 3 kg, pretože sa ho pýtal, či to odnesie. So svedkom O. bol
na pošte asi tri krát. V piatok 08.08., to ho čakal pred poštou a keď vyšiel von povedal, že balík tam ešte
nie je. Druhý krát bol s ním na pošte v pondelok 10.08., ale nepamätal sa, či len prišiel za ním k ubytovni
a on mu oznámil, že to tam nie je, alebo či s ním išiel na poštu. Vtedy mu povedal, nech balík vezme k

sebe a že sa potom za ním zastaví. Asi vo štvrtok s ním išiel znova na poštu, viezol ho autom, v ktorom
ho čakal pred poštou. Zase povedal, že to tam ešte nie je, tak ho zaviezol späť na slobodárku. Potom
tam bol v pondelok, keď išiel pre balík. Auto mal odparkované na parkovisku pred fitness za Domom
kultúry, ale na poštu výhľad nemal. Nevedel povedať konkrétne meno osoby, ktorá podľa jeho vyjadrenia
išla so svedkom O., keď ho oslovil, či si nechce zarobiť. Pozná ju z videnia a táto osoba nepočula, o čom
sa rozprávali. Svedok L. O. nevedel pred zadržaním, čo je v skutočnosti v balíku a ani sa na to nepýtal.

To, že tam má byť socha, mu možno hovoril, ale nespomínal si už na to.
Prvé jeho stretnutie s F. B. po tom, čo sa ho pýtal, či vie zohnať nejakú firmu, sa uskutočnilo v nedeľu
nasledujúcupopiatku,kedysastretolsosvedkomO.,ktorýpovedal,žesirozmyslí,čimôžeprísťzásielka
na jeho firmu. V tú nedeľu sa už svedok O. vyjadril tak, že súhlasí a on to oznámil F. B. v herni, na čo
on povedal, že treba ísť do DHL vybaviť papiere. Dal mu 50 eur na benzín, z čoho on dal asi 12 eur

svedkovi O. za to, že bol s ním v DHL, kde bolo treba vybaviť identifikačné číslo zákazníka, aby DHL
mohlo vybavovať všetky colné úkony za klienta, na čo bolo potrebné identifikačné číslo zákazníka. V tú
nedeľu F. B. mu povedal aj o obchodnom registri a o karte. Na čo bolo treba telefónnu kartu nehovoril.
Stretnutie s O., keď ho opýtal, či by súhlasil s tým, že na jeho firmu príde zásielka, bolo náhodné. Povedal
F. o tej firme iba to, že to má vybavené, že ten muž sa volá L. O., že s tým súhlasí, ale názov firmy ešte

nevedel. Ako sa volá tá firma sa dozvedel až v nasledujúci pondelok, keď doniesli výpis z obchodného
registra. K prvému výpisu z obchodného registra KS v Trenčíne uviedol, že tam išli so svedkom O. na
Octavii, ktorá patrila jeho otcovi. Najprv išli vybaviť do Nového Mesta nad Váhom občiansky preukaz pre
svedka O., kde mu povedali, že mu ho hneď nedajú, tak išli späť do Starej Turej. Následne telefonoval F.,
že svedok O. nemá občiansky preukaz a že bez toho mu to nedajú. F. sa ho opýtal, či nemá iný doklad a

O. povedal, že má pas. Išli teda zobrať jeho pas a medzi tým on kúpil na pošte kolky za 7 eur. S pasom
potom išli do Trenčína, kde pred súdom vysadil O., ktorý išiel zobrať výpis. Potom naložil O. a išli do firmy
DHL, kde nikto nebol, tak išli vybaviť telefónnu kartu do Maxu v Trenčíne, kde v T-mobile kúpili kartu v
predajni vedľa Tiposu na prvom poschodí. Potom išli do Starej Turej. Telefonoval s B., ktorý povedal, aby
išli ihneď do DHL do Bratislavy, ale O. nemohol, pretože išiel do práce, tak mu povedal, že to vybavia

na druhý deň, na čo F. povedal, že dobre. Telefónnu kartu zaevidovali na spoločnosť TreboSoft, k čomu
v T-mobile potrebovali výpis z obchodného registra a O. predkladal aj svoj pas. Keď išiel L. O. do firmy
DHL, povedal mu, čo má robiť podľa inštrukcií, ktoré dostal od F., teda že má vybaviť číslo zákazníka. V
pondelok sa stretol s B. v herni, kde sa rozprávali, že na druhý deň pôjde so svedkom O. do Bratislavy. B.
mu vtedy dal asi 60 eur a povedal, že v DHL v Bratislave sú nonstop. Keď O. v Bratislave vyšiel z DHL,

povedal, že tam potrebujú DIČ alebo IČO. Preto volal F., ktorý povedal, že to vybaví a O. išiel znova
dovnútra a doniesol tie papiere. O. sa tam pýtali, aké to bude ťažké a ako často budú chodiť zásielky.
Na to opýtal F., ktorý povedal, že asi od 20 alebo 50 kg až do 60, čo potom reprodukoval svedkovi
O.. Z firmy DHL priniesol svedok O. papiere, ktoré boli v obálke, ale on sa do nich nepozeral. O. mu
niečo z nich čítal po ceste z Bratislavy. Znova telefonoval s B., ktorému povedal, že papiere má, ale

treba razítko firmy, ktoré svedok O. nemal a IČO alebo DIČ. B. povedal, že tam kde treba dať razítko,
nech to svedok O. označí, čo potom povedal svedkovi O., ktorý to v aute počas jazdy označil, ale už
nevedel povedať akým spôsobom. V Starej Turej vyložil svedka O. a papiere, buď v ten istý deň alebo
na druhý deň, odovzdal F. do rúk a znovu mu povedal, čo tam ešte chýba. Všetky ostatné úkony si
vybavil on sám, ale nevedel ako. Do DHL v Bratislave išli ešte raz, asi o štyri dni, možno o týždeň a

boli tam odovzdať papiere, ktoré mu priniesol F., pričom papiere boli orazítkované, ale IČO alebo DIČ
tam nebolo, pretože vraj v DHL povedali, že to stačí poslať mailom. Či sa to zaslalo mailom do DHL,
to nevedel a taktiež nevedel ani to, akým spôsobom získal F. razítka. Uskutočnil z telefónneho čísla
kúpeného na spoločnosť TreboSoft dva telefonáty a to vtedy, keď mu kázal F., aby zavolal na informácie
ohľadom zásielky. Možno z neho volal aj do firmy DHL, ale ohľadom čoho tam volal, si už nepamätal.

To, že to v týchto prípadoch bolo to číslo, ktoré vybavovali, vedel od F.. Či používal to číslo aj niekto iný,
nevedel povedať. Taktiež nevedel, či prišlo niekedy niečo cez spoločnosť DHL na firmu TreboSoft. Zničil
Nokiu, ktorú mu dal B., aj s telefónnou kartou. Zlomil telefón aj kartu a hodil ich do veľkého smetiaka
medzi „Činžiakmi“, kde býval. Bolo to v pondelok, keď zadržali svedka O.. Z telefónu a telefónneho čísla,ktoré mu dal F., nevolal nikomu inému. Nezdalo sa mu čudné, že F. rozkladal všetky telefóny, keď s
ním komunikoval o predmetnej zásielke. On to robil normálne aj pri stole, ale nebolo to len vtedy, on to
robil permanentne. Po telefonátoch informátorke B. mu zobral telefón s kartou na firmu TreboSoft, ktorý

mu dal pred telefonátom a dal mu telefón, ktorý mu dal na komunikáciu s ním a ten mal u seba až do
konca. Keď F. začiatkom júla roku 2009 mu povedal, že balík už poslali z Ameriky a od toho stretnutia
ho dlho nekontaktoval, myslel si, že si to celé iba vymyslel, ako to mal vo zvyku a to preto, že jeden
krát ho požiadal, aby išiel spraviť bordel do motorestu Barónka pri Starej Turej, pretože ten podnik platil
druhej SBS z Nového Mesta a nie im a tým by mal F. zámienku ísť za šéfom toho motorestu a poskytnúť

mu služby ich SBS. To sa však neuskutočnilo, pretože on povedal, že sa mu ozve, kedy sa to má stať,
ale už sa ohľadom toho neozval. Za činnosť ohľadom doručenia balíka nemal dostať žiadnu odmenu.
Robil to ako protislužbu za to, že mu nebolo ublížené na zdraví. Mal mať však preplatené F. všetky svoje
náklady za naftu, obed, cigarety a tie mal vždy aj zaplatené. Nenapadlo ho, že niečo nie je so zásielkou
v poriadku, keď mu F. B. povedal, že nechce zásielky posielať cez svoju firmu a aby o tom vedel jeho šéf.
S B. ho videli majitelia Herňa baru, ktorí videli, že keď prišiel F. do podniku, tak išiel za ním a „kecal“ s

ním. F. nikdy nespomínal v prítomnosti iného nič o balíku, vždy iba keď boli sami dvaja a vždy ho zavolal
do auta. Keď mu pani na informáciách povedala, že balík je už tu, pochopil z toho, že balík je už v Starej
Turej, pretože keď tá pani povedala, že balík je už doručený a on jej povedal, že žiadny balík tu ešte nie
je, ona mu povedala, aby zavolal na colnicu, kde mu pani povedala, že balík už musí byť v Starej Turej.
Telefónne číslo, na ktoré sa ohlásil polícii, zistil od kamaráta M. W., ktorý mu dal číslo na policajta, ktorý

sa volá K., robí v Starej Turej na polícii a tomu telefonoval, že na druhý deň od piatej do pol šiestej večer
príde na policajnú stanicu v Starej Turej. Povedal mu, že počul, že ho hľadajú nejakí policajti. Na druhý
deň prišiel na políciu v čase asi o 17:03 hod. a bol tam ten K..
K popisu F. B. uviedol, že bol vysoký asi 178 cm, vážil asi 110 kg, bol zavalitej postavy, mal takmer
holú hlavú, tmavé vlasy, oči hnedé, vek asi tridsať rokov a za ženu mal jeho bývalú účtovníčku, ktorá

sa volala za slobodna W..
K telefónnemu číslu XXXXXXXXXX uviedol, že mu nie je známe. Z pošty v Starej Turej poznal
pracovníčky, jeho bývalé spolužiačky a to F. Z. F. V., ale jej priezvisko už nevedel. Z videnia ho tam
poznajú viacerí a to aj E.. Keď prišiel v sobotu na poštu, opýtal sa na F. Z., pretože sa chcel poinformovať
a so známou by sa mu lepšie rozprávalo a chcel sa s ňou aj porozprávať aj o tom, čo má nové. V tú

sobotu sa pýtal pracovníčky pošty, či mu môže vydať ten balík, že vie aj číslo podacie, na čo mu ona
povedala, že nie. Opýtal sa jej, čo potrebuje svedok O., aby dostal ten balík. Ona povedala, že výpis a
potom sa jej ešte opýtal, že či by ho nedala aj jemu, snažil sa ju ukecať, aby to mal z krku a nemusel
tam toľko chodiť. Povedal jej, že môže zavolať O., ale nemyslel tým, že stojí vonku, ale že jej ho môže
zavolať. Je pravdou, že hovoril, že svedok O. chodí už týždeň na poštu a oni mu balík nechcú vydať

a tiež povedal dátum, kedy prišiel balík do Bratislavy. Či tam naozaj svedok O. chodil, však nevedel.
Keď sa s ním stretol vo štvrtok 13.08. tak mu povedal, že tam ešte nič nie je a on predpokladal, že sa
tam chodil pýtať každý deň.
Nie je pravda, že by povedal svedkovi O., keď sa ho pýtal, čo je v balíku, že sa nemá pýtať, že čím menej
vie, že tým lepšie pre neho. Taktiež nehovoril svedkovi O., že keby prišli za ním policajti a pýtali sa ho na

niečo, tak má povedať, že nič nevie. Svedok O. mu povedal, keď sa stretli na ulici, že boli za ním policajti
kvôli jeho firme, čo mu povedal ešte niekedy v júli pred tým, kým prišiel balík, ale DHL už bolo vybavené.
Nevedel, či svedkovi L. O. na meno alebo na firmu TreboSoft, prišiel ešte nejaký iný balík. Chodieval do
ubytovne „Dom špecialistov" aj za jedným murárom, s ktorým pár krát robil plastové okná. Volá sa W.
V.. Bol aj v jeho izbe, ale vo O. nebol nikdy. So svedkom L. O. po dni 17.08.2009 nebol v kontakte.

K telefónnym číslam evidovaným na neho: XXXX/XXXXXX, XXXX/XXXXXX, XXXX/XXXXXX a XXXX/
XXXXXX uviedol, že už si na tieto nespomína, ale keď sú naňho evidované, tak ich asi kupoval. Jeden
krát mal telefón s paušálom, ale to už bolo dávno. Nevie v ktorom období používal tie čísla, ale určite nie
tento rok (2009). Poslednú kartu stratil a tie tri dal niekomu aj s telefónom, možno synovi. Nespomínal
si už presne, čo sa s nimi stalo.

Svedok L. O. na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní, v podstate zhodne vypovedal, že v
pondelok dňa 03.08.2009 prišiel za ním E. Z. pred ubytovňu na aute Škoda Octavia, striebornej farby,
ev. č. I.-XXX, posledné písmená nevedel uviesť, zatrúbil a on sa pozrel z okna, kto trúbi. Z. mu ukázal,
aby zišiel dole, kde mu hovoril, že by od neho potreboval, aby na jeho adresu, na ubytovňu, prišiel

nejaký balík a potom ho pôjde vybrať. Spýtal sa ho, čo to bude a obžalovaný odpovedal, že sa nemá
pýtať, že čím menej vie, tým lepšie pre neho. Spomínal, že balík bude z Ameriky a že bude mať asi 2,5
alebo 3 kg. Obžalovaný povedal, že keď sa to vybaví, potom mu niečo dá, ale žiadnu sumu nepovedal.
To bolo všetko, čo mu povedal a odišiel. Na druhý deň 04.08.2009 asi o ôsmej až pol deviatej večerprišiel pred ubytovňu jeden muž na vozidle Opel, čiernej farby, evidenčné číslo nevedel povedať, ale
išlo o piešťanskú značku. Tento muž mu povedal to isté, čo obžalovaný Z. deň predtým. Taktiež sa ho
pýtal, čo bude v balíku a on mu tiež povedal, že sa nemá vypytovať, že bude lepšie pre neho, keď to

nebude vedieť. Potom odišiel. Viac ho nevidel a nevidel ho ani nikdy pred tým. V stredu dňa 05.08.2009
v poobedňajších hodinách prišiel za ním pred ubytovňu znovu obžalovaný Z. na tej istej Octavii, zase
zatrúbil a kázal mu prísť dole. Keď zišiel, hovoril mu, aby išiel vo štvrtok pozrieť na poštu v Starej Turej,
či tam už balík je. Vo štvrtok asi o 14:30 hod. šiel z roboty na poštu v Starej Turej, kde sa spýtal, či mu
prišla pošta alebo balík na jeho meno. Pani pri okienku mu povedala, že nič neprišlo. Išiel na ubytovňu

a obžalovaný Z. prišiel za ním asi o šiestej a opýtal sa, či už bol balík na pošte. Potom mu kázal, aby
sa išiel opýtať na poštu aj v piatok. V piatok 07.08.2009 asi o 14:30 hod sa išiel znovu opýtať na poštu,
či mu niečo prišlo. Iná pani pri okienku mu povedala, že mu nič neprišlo. V piatok asi o 18:00 až 18:30
hod. prišiel znovu k ubytovni obžalovaný Z. a opýtal sa ho, ako to dopadlo. On mu povedal, že mu nič
neprišlo. Obžalovaný povedal, že sa zastaví za ním v pondelok poobede. Ešte mu povedal, že keby prišli
za ním policajti a pýtali sa ho na niečo, tak má povedať, že nič nevie. Cez víkend v dňoch 08.08.2009

a 09.08.2009 obžalovaný Z. za ním nebol a ani nebol na pošte. V pondelok 10.08.2009 asi o 14:30
hod. prišiel obžalovaný Z. zasa na striebornej Octavii, zatrúbil a kázal mu, aby zišiel dole. Dole mu
povedal, aby sa išiel na poštu znovu opýtať, či mu prišiel balík. Ihneď šiel na poštu a pani pri okienku
mu povedala, že nevie, či mu niečo prišlo, musí sa opýtať kolegyne, ktorá to má na starosti, či mu prišla
nejaká doručenka a na druhý deň sa má prísť znovu opýtať. Z pošty išiel domov a obžalovaný Z. chvíľu

na to prišiel pred ubytovňu a zatrúbil. Zišiel dole a povedal mu, že tam ešte nič nie je a že pracovníčka
na pošte mu kázala, aby sa prišiel opýtať na druhý deň. V utorok 11.08.2009 sa išiel znovu opýtať na
poštu, kde bola tá istá pracovníčka, čo v piatok a v pondelok a tá mu povedala, že kolegyňa nemá žiadnu
doručenku a že nič neprišlo. Išiel na ubytovňu, chvíľu potom prišiel obžalovaný E. Z., znova na tom aute,
znova trúbil a kázal mu ísť dole a spýtal sa, ako som dopadol. Odpovedal mu, že žiadnu doručenku tam

nemajú a obžalovaný mu kázal, aby sa išiel opýtať na druhý deň a ešte povedal, že on si to overil na
internete a že už by mal byť balík na pošte. V utorok alebo v stredu prišiel na ubytovňu „papierik“, že má
niečo na pošte, že si to má ísť prevziať. V stredu sa išiel opýtať na poštu a tá istá pani pri okienku mu
povedala, že tam stále nič nemá. Nemal so sebou papierik. Z pošty išiel na ubytovňu, kde asi o 18:00
hod. prišiel obžalovaný Z. a spýtal sa ho, čo mu povedali. Povedal mu, že ešte nič neprišlo, na čo mu

obžalovaný Z. povedal, že tam má ísť na druhý deň a že už to tam musí byť. O papieriku obžalovanému
nehovoril. Vo štvrtok išiel na poštu, znova bez papierika a pracovníčka, ktorá tam bola aj v predošlé
dni, mu opäť povedala, že tam nič nemá. Išiel na ubytovňu. Obžalovaný Z. prišiel chvíľu na to a on mu
povedal, že stále nič neprišlo. Obžalovaný mu povedal, že sa za ním zastaví v piatok asi o 14:30 hod.
V piatok prišiel asi o 14:20 hod. a kázal mu, aby išiel na poštu zistiť, čo je s balíkom a opýtať sa, čo

bude potrebovať na prevzatie. Ešte mu povedal, že to príde na firmu TreboSoft, pričom nevedel, odkiaľ
obžalovaný vedel, že tá firma je „písaná“ na neho. Pani na pošte mu povedala, že bude potrebovať
občiansky preukaz a výpis z registra o firme. Ešte mu povedala, že sú tam do pol štvrtej alebo štvrtej a
v sobotu do pol desiatej. Z pošty išiel na ubytovňu a obžalovaný Z. ho čakal v aute kúsok od ubytovne,
za pizzeriou. Nevie, či obžalovanému v piatok spomenul ten lístoček z pošty, ale povedal mu, čo mu

povedala pracovníčka pošty, teda že na prevzatie zásielky bude potrebovať občiansky preukaz a výpis.
Obžalovaný mu povedal, že má byť na ubytovni, že skúsi niečo zistiť a dôjde za ním. Prišiel asi o pol
hodinku a hovoril, že výpis už nestihnú vybrať v piatok, že príde za ním v pondelok 17.08.2009 asi o
ôsmej ráno a že pôjdu do Trenčína vybrať výpis. Cez víkend obžalovaný za ním nebol a ani on nebol na
pošte. V pondelok ráno 17.08.2009 prišiel obžalovaný Z. krátko pred ôsmou, povedal mu, aby si sadol

do auta vzadu, že idú do Trenčína vybrať výpis. Po ceste mu dal kolky v hodnote 6 eur a ešte jedno euro,
že pre istotu. Zaparkovali v blízkosti súdu na parkovisku pri novinovom stánku a kázal mu, aby išiel na
súd, kde sa ho policajtka spýtala, kam ide, tak jej povedal, že pre výpis. Zbadal na dverách, že na výpis
potrebuje 6,5 eurový kolok, tak sa policajtky pýtal, kde sa tu dajú kúpiť kolky. Tá mu povedala, že buď
na pošte, alebo v tej budove na druhom poschodí. Išiel na druhé poschodie, kúpil pol eurový kolok a

išiel vybrať výpis na firmu TreboSoft. Pani mu dala výpis a išiel za obžalovaným Z.. Obžalovaný Z. mu
znovu kázal sadnúť si do auta vzadu a potom išli do Starej Turej. Po ceste mu obžalovaný hovoril, že
keď zoberie balík, aby ho dal pod väčší krík, ktorý je, keď pôjde z pošty cez cestu, pri ženskej ubytovni a
aby ho tam dal tak, aby ho nebolo vidieť od cesty. Nepýtal sa ho, prečo to chce tak urobiť. Prišli do Starej
Turej, obžalovaný vysadil svedka kúsok od tej ubytovne, niekam odišiel a on išiel pešo na poštu. Na

pošte prišiel k okienku, kde sa posielajú listy a preberajú balíky. Opýtal sa pani pri okienku, či mu prišiel
balík na firmu a jeho meno. Pracovníčka pozrela do nejakých papierov a zistila, že tam balík je, ibaže
na papieri toho balíka bola napísaná zlá firma - Trebol a bolo tam asi aj jeho meno. Nevedela, čo s tým.
Práve išiel okolo starší pán, asi zamestnanec, spolu prezreli papier a on jej povedal, že je to asi ono, lenje to nejaká skomolenina. Prešiel k okienku, kde sa vydávajú balíky a druhá pani mu odovzdávala balík,
ktorá sa ho opýtala, či to je ono. Povedal, že asi áno, tak mu ho dala a on z pošty odišiel. Zabudol si
tam občiansky preukaz, ktorý mu potom priniesli policajti. Keď vyšiel z pošty, išiel cez cestu oproti pošte

a asi v strede cesty ho s balíkom chytili policajti. Opýtal sa, čo sa stalo a oni mu povedali, že má ostať
kľudný a ísť ďalej. Pýtali sa ho, čo je v balíku, na čo im povedal, že nevie. Prehľadali ho, či má nožík a
aj sa ho na to pýtali. Potom ho už len spútali a išli do Bratislavy.
Ďalej dodal, že v Trenčíne na súde sa zdržali asi 15 možno 20 minút. Na pošte pri preberaní balíka
pani predložila svedkovi nejaký „papierik“, ktorý podpísal na zadnej strane. Osobné motorové vozidlo zn.

Škoda Octavia, na ktorom jazdil obžalovaný Z. malo vzadu čierne fólie. K preprave balíka mu obžalovaný
Z. povedal najskôr, že príde cez prepravnú spoločnosť DHL a potom mu povedal, že sa to zrušilo a
že príde na poštu. Nevedel presne kedy mu to povedal, ale bolo to medzi 10.08.2009 až 14.08.2009.
Obžalovaný Z. mu nepovedal, odkiaľ vedel, že balík z Ameriky má prísť na jeho meno a neskôr na
jeho firmu. K opisu muža, ktorý prišiel dňa 04.08.2008 za ním na čiernom Opli uviedol, že mohol mať
asi 40 rokov, mal tmavšie vlasy po uši, pod nosom jemné fúzky, vysoký mohol byť asi 180 cm a bol

strednej postavy. Oblečené mal rifle a nejaké tričko. Na ľavej ruke mal tenšiu striebornú retiazku. Bola
tma a zdalo sa mu, že Opel mal vzadu tmavé fólie. Na mužovi si nevšimol žiadne tetovania. Rozprával
normálne, nemal žiadny zvláštny prízvuk. Zistil, že muž s Oplom prišiel pred ubytovňu tak, že on zatrúbil
a keď sa pozrel z okna, povedal mu, aby zišiel dole. Po zatrúbení si nevšimol ďalšie osoby v oknách.
Ku vzťahu s obžalovaným E. Z. udal, že ho poznal z videnia. Spoznal ho v hoteli Lipa v Starej Turej.

On tam robil kuchára a čašníka a obžalovaný sa chodieval do nočného baru zabávať. Súkromne sa s
ním v tej dobe nestretával. Odvtedy ho registroval, keď išiel v aute cez Starú Turú, napr. v tej Octavii.
Raz ho videl na striebornom Golfe. Asi dva roky dozadu prišiel obžalovaný Z. za ním a opýtal sa, či
by si nechcel zarobiť, že má nejakú brigádu na stavbe. Bola to brigáda v Starej Turej, nosil kvádre a
obžalovaný mu povedal, že sa zastaví a dá mu peniaze. Potom sa už nezastavil a peniaze mu nedal. Až

04.08.2009 prišiel obžalovaný za ním. Obžalovaný ho neviezol na Octavii aj pred dňom 03.08.2009. Raz
ho obžalovaný viezol a ešte jeho kamaráta L. Š. na futbalové ihrisko do Kostolného. Bolo to 14.08.2009
alebo 15.08.2009. Nechcel za to nič a tiež ich doviezol späť do Starej Turej. Deň predtým tam boli
na zábave a kamarát tam stratil telefón, preto ho išli hľadať O tej zásielke sa vtedy spolu nebavili,
obžalovaný mu len povedal, že sa v pondelok zastaví a pôjdu do Trenčína. Čo bolo v balíku sa dozvedel

až od policajtov, ktorí mu povedali, že tam boli drogy. Myslel, že v balíku budú peniaze alebo zbrane.
Nevedel vysvetliť, prečo si to myslel, ale bolo to prvé, čo ho napadlo. Obžalovaný mu povedal, že na
internete zistil, že balík je na pošte. Nevedel povedať, či má obžalovaný E. Z. nejakú známu na pošte
v Starej Turej. Dňa 13.08.2009 alebo 14.08.2009 čakal obžalovaný Z. kúsok od ubytovne na neho, keď
bol vtedy v tom čase na pošte. Dňa 15.08.2009 v sobotu nebol pred poštou v Starej Turej a nemal

ani vedomosť o tom, či bol niekedy obžalovaný Z. sám na pošte pýtať sa na zásielku. Nevedel čo
robil obžalovaný Z. v sobotu 15.08.2009 na pošte. Nevedel o tom, že bol vtedy na pošte. Nežiadal
obžalovaného E. Z., aby sa išiel opýtať na poštu na balík. Na „lístočku“ z pošty, ktorý obdržal, bolo jeho
meno a pod ním adresa z cudziny. Bolo tam čosi ako Vega. Pred tým bolo jedno slovo asi Livas alebo
Levas a za tým bolo ešte asi Peru. Pod tým boli napísané hodiny a dátum, kedy si môže prísť pre to.

Bolo tam ešte podacie číslo. Lístok mu prišiel na ubytovňu. Dole mali stolík a tam im chodila pošta.
Lístok nikomu neukazoval a taktiež nikomu nediktoval podacie číslo zásielky, ani Z.. Lístok si zobral
zdola a dal si ho do stolíka vo svojej izbe. Vytiahol ho až v stredu, keď ho policajti doviezli na ubytovňu
a išli s ním až hore. Tam im ho dal a oni mu dali podpísať nejaké papiere, že to odovzdal. Medzitým
s lístočkom nič nerobil, ani si z neho nič neopisoval. Od začiatku roka 2009 používal telefónne číslo

XXXXXXXXXX. Ohľadom balíka ho nikto nekontaktoval telefonicky a on taktiež nie. Nemal telefonický
kontakt na obžalovaného E. Z. a ani na muža, ktorý za ním prišiel na čiernom Opli. Nevedel povedať, či
ho niekto videl v spoločnosti obžalovaného E. Z. a muža s čiernym Oplom. S W. Q. je kamarát. Nehovoril
nikomu nič ohľadom predmetnej zásielky ani po zadržaní, ale známi to vedeli, pretože keď sa vrátil,
hovorili mu aj v práci, že ty „basista“. Odkiaľ to vedeli nevie. Nevedel, že firma TreboSoft, je naňho

napísaná. Dozvedel sa to, až keď prišli za ním policajti z Nového Mesta a dali mu predvolánku, aby sa
dostavil na skrátené vyšetrovanie. Tam sa ho pýtali, čo vie o tých firmách. Povedal im, že ani nevedel,
že má nejaké firmy. Nevedel povedať, kde má sídlo firma TreboSoft, s.r.o. Dva krát stratil občiansky
preukaz a v roku 2005 alebo 2006 hlásil v Starej Turej krádež. Videl v poslednom polroku obžalovaného
E. Z. s partiou, ale nevedel, o koho išlo. K popisu jedného z nich udal, že bol zavalitý, mal krátke vlasy,

vek asi 30-35 rokov a k popisu druhého z nich udal, že mal krátke hnedé vlasy, bol vysoký asi 175
cm, strednej postavy, v rovnakom veku. Nevedel odkiaľ boli, nevídaval ich v Starej Turej. Nevedel o
tom, či obžalovaný E. Z. chodieval aj za niekým iným na ubytovňu. Po 19.08.2009 nebol v kontakte s
obžalovaným E. Z. a ani s mužom, ktorý za ním prišiel na čiernom Opli. Dňa 19.08.2009 asi o 15:00 hod.ho policajti doviezli na ubytovňu, kde im dal na izbe lístoček. Išiel potom smerom k obchodu a stretol
W., ktorý išiel z roboty na Fiate striebornej farby a poprosil ho, či mu pôjde pomôcť vyniesť na chalupu
pár kvádrov. Pomohol mu, išli na kofolu do šenku v Papradi, kde má chalupu a potom ho zaviezol na

ubytovňu asi o 19. až 19:30 hod. Predtým a ani potom sa s nikým mimo ubytovňu nestretol. Je vyučený
ako kuchár, čašník. Pred tým býval v dvojizbovom byte na K. U. Č.. XXX/XX a na ubytovni býval asi dva
roky. Na ubytovňu išiel preto, že s otcom si nerozumeli.
Na otázky ďalej svedok vypovedal, že informoval obžalovaného Z. o tom, že bol za ním muž z Piešťan.
Obžalovaný mu na to povedal, že on s ním bol a že boli spolu dohodnutí. Na poštu chodil bez oznámenia

o doručení zásielky, aj keď ho už mal od 11.08.2009 alebo 12.08.2009, pretože sa mu nechcelo ísť pre
ten papierik na ubytovňu a obžalovaný Z. mu povedal, že to netreba, že mu to dajú aj bez neho, pretože
tam majú taký istý papierik. V pondelok, keď bol v Trenčíne a následne na pošte, si chcel ísť pre papierik
a vtedy mu obžalovaný Z.Š. taktiež povedal, že preň netreba ísť. Stretával s obžalovaným Z. v tejto veci
vždy len pred ubytovňou. Obžalovaný vždy prišiel tam. Ubytovňa, v ktorej býval, má tri poschodia. Býval
na druhom poschodí s O.Y. X.. V izbe majú jedno okno a to je orientované na cestu. Spolubývajúci nebol

nikdy pri tom, keď obžalovaný Z. zatrúbil, pretože bol v tej dobe v Čechách. Pýtal sa obžalovaného, o
čo vlastne ide, ale on mu povedal, aby sa nevypytoval, že je lepšie, čím menej vie. Bol v núdzi, nemal
peniaze, myslel si, že obžalovaný Z.Š. mu dá nejaké peniaze. Nikdy nebol v zahraničí. Má cestovný pas,
ktorý mal uložený v izbe na ubytovni. Od roku 2006 nechcel od neho nikto nič ohľadne firmy TreboSoft.
Každá pošta mu chodila na ubytovňu, ktorú si platí sám.

K veci taktiež uviedol, že nepozná osobu menom F. B. a firmu Kondor so sídlom v Novom Meste nad
Váhom. Na Okresnom súde v Trenčíne bol pre výpis z obchodného registra na spoločnosť TreboSoft
dva krát. Jeden krát v deň, keď bol zadržaný a ešte raz predtým a to už nevedel presne kedy, ale asi
vyše pol roka predtým. Prvý krát išiel pre výpis, pretože mu to kázal jeden muž, ktorého nepoznal. Prišiel
za ním na ubytovňu a povedal mu, aby išiel vybrať výpis. Povedal, že sa tam nemá ako dostať, tak ho

tam zaviezol. Vybral výpis a dal mu ho. Tento muž mu neuviedol dôvod, prečo chcel, aby vybral výpis.
Tým mužom nebol obžalovaný E. Z.. Pokiaľ obžalovaný E. Z. vo svojej výpovedi uvádzal, že on s ním
išiel dva razy pre výpis z obchodného registra na spoločnosť TreboSoft, tak potom bol pre výpis asi tri
krát. K popisu muža, ktorý mu povedal, aby išiel vybrať výpis, uviedol, že bol vyšší, strednej postavy, mal
tmavšie vlasy, retiazku na krku, vek okolo štyridsať až štyridsaťpäť rokov. Videl ho dva krát v živote. Prvý

krát prišiel asi tri týždne pred tým, ako boli spolu vybrať výpis. Prišiel na ubytovňu a povedal, že sa za
týždeň za dva zastaví a že pôjdu pre ten výpis. Muž ho viezol do Trenčína na súd čiernym vozidlom VW
Passat ev. č. B.-XXX, ale presne nevedel. S obžalovaným Z. bol pre výpis ešte jeden krát a to asi kvôli
tomu balíku, ale keď bol s obžalovaným Z. prvý krát pre výpis, nevedel, že na spoločnosť TreboSoft má
prísť zásielka. Obžalovaný Z. mu neuviedol na vybratie výpisu žiadny dôvod, iba povedal, že potrebuje

výpis na jeho firmu. K predloženému listu z Okresného súdu v Trenčíne, podľa ktorého bol výpis z OR SR
naspoločnosťTreboSoft,s.r.o.prevzatýdvakrátatodňa14.07.2009a17.08.2009,pričompreberajúcou
osobou mal byť L. O., uviedol, že podpisy na fotokópiách predmetných zápisov sú jeho a 14.07.2009
bol pre výpis asi s tým neznámym mužom.
K vyjadreniu obžalovaného E. Z., ktorý uviedol, že dňa 14.07.2009 bol pre výpis s ním, udal, že môže

byť, že tam bol s ním, pretože presné dátumy si už nepamätá. Podľa vlastného vyjadrenia si spomenul,
že 14.07.2009 bol s obžalovaným Z. ešte v DHL spoločnosti v Trenčíne, ale tam nikto nebol, tak išli do
Bratislavy. Ráno prišiel E. pre neho a išli pre výpis. Povedal, že treba vybaviť zmluvu v DHL, pretože má
niečo prísť, nejaký balík, čo presne nepovedal a to na spoločnosť TreboSoft. Prišiel na Škode Octavia
a išli do DHL v Trenčíne. Svedok yystúpil pri DHL, obžalovaný ostal sedieť v aute a on sa išiel opýtať,

či by sa dala vybaviť zmluva. Povedal, že niečo by malo prísť zo zahraničia na firmu TreboSoft a preto
by potreboval s nimi uzavrieť zmluvu. Komunikoval s mladým pánom, ktorý mu povedal, že vedúci tam
nie je. Opýtal, že kde by sa to ešte dalo spísať a on mu povedal, že v Bratislave. Išiel do auta, povedal
obžalovanému Z., čo mu tam povedali a išli do Bratislavy. Prišli na letisko v Bratislave a obžalovaný mu
povedal, aby išiel do DHL.

Išiel tam a znova povedal, že by potreboval s nimi uzavrieť zmluvu, že by malo niečo prísť zo zahraničia.
Pracovníčka DHL sa ho pýtala, že koľko krát, na čo jej odpovedal, že nevie, ale minimálne jeden krát
a možno aj viac. Taktiež povedal, že nevie, čo bude v zásielkach a o váhe balíkov tiež nehovoril.
Pracovníčka DHL mu povedala, aby počkal, že ide pripraviť zmluvu. Po chvíli prišla, priniesla zmluvu a
ešte mu hovorila, aké sú tam výhody a nevýhody a ukázala mu kde to má podpísať. Zobral zmluvu a

išiel do auta. Pracovníčka ešte chcela číslo účtu a nejaké papiere, ale už nevedel, čo to bolo. Povedal
jej, že číslo účtu a papiere pošle mailom. Jej mail bol napísaný na malej kartičke. Nedával jej na seba
žiadny kontakt. Keď prišiel do auta, ukázal obžalovanému Z. zmluvu a povedal mu čo ešte treba poslať
a on povedal, že číslo účtu netreba, že sa bude platiť ihneď osobne a papiere, že to sa jej môže poslať.Odovzdal zmluvu obžalovanému a išli do Starej Turej. Nevedel povedať, či dal pracovníkovi DHL v
Trenčíne na seba kontakt. Jeden alebo dva krát obžalovaný Z. s niekým telefonicky komunikoval počas
cesty do Bratislavy o tom, čo v daný deň vybavili. Napríklad hovoril, že idú do Bratislavy, pretože sa to

v Trenčíne nedalo vybaviť. Nevedel, či obžalovaný Z. dostával cez telefón pokyny.
Obžalovaný používal mobilný telefón Nokia, ale telefónne číslo nevedel a ani na aké čísla telefonoval.
Neposielal dodatočne do DHL žiadne papiere a nevie, či ich tam niekto poslal. V DHL v Bratislave bol
ešte dva dni pred uzavretím zmluvy a bol sa tam opýtať, čo bude k tomu potrebovať. V Trenčíne boli
potom preto, že chceli vyskúšať, či sa to dá vybaviť aj tam, aby nemuseli ísť do Bratislavy. Robil všetko

na pokyn obžalovaného Z.. V DHL komunikoval vždy s tou istou mladšou pani, ktorá mala dlhšie vlasy.
K okolnostiam vybratia výpisu na TreboSoft, s.r.o. zo dňa 14.07.2009 svedok uviedol, že išli z DHL v
Trenčíne na súd pre výpis. Z. mu dal kolky a tam bol sám. Vybavil to, išiel späť k Z. do auta a potom
išli spolu do Bratislavy do DHL. Nepamätal si, či uzatváral zmluvu v spoločnosti T-Mobile na používanie
telefónnehočíslaevidovanéhonaspoločnosťTreboSoft,s.r.o.atoaniponahliadnutídozmluvyuzavretej
dňa 14.07.2009, zaslanej spoločnosťou T-Mobile, ktorá je evidovaná na TreboSoft, s.r.o. s telefónnym

číslom XXXXXXXXXX. Taktiež si nespomínal, či bol s obžalovaným E. Z. počas dní, keď boli pre výpis
z obchodného registra a v spoločnosti DHL, aj v nákupnom centre Max v Trenčíne, ale zdá sa mu, že
raz tam boli, ale nevedel, či dňa 14.07.2009.
K predloženej zmluve o poskytovaní služby Import Express č. XXXXXX a Komisionárskej zmluve -
dohode o podmienkach zastúpenia zo dňa 15.07.2009 zaslaných zo spoločnosti DHL Express uviedol,

že podpisy na nich sú jeho. Obidva dni bol s obžalovaným Z. na striebornej Octavii. Keď bol v DHL
v Bratislave, obžalovaný E. Z. bol na parkovisku, čo bolo kúsok odtiaľ. Nespomínal si, či povedal
pracovníčke v DHL, že doručenie nebude určite jednorazové, ale nevie odhadnúť presný počet zásielok,
ani ako často budú chodiť, ale zhruba by to malo byť tri až štyri krát ročne, pričom zásielky budú o
hmotnosti asi 10-20 kg a bude v nich spojovací materiál. Tá pani sa ho opýtala, po nahliadnutí do výpisu

z OR, či bude v zásielkach spojovací materiál a on jej povedal, že áno. To si vtedy vymyslel, takúto
informáciu mu nikto nepovedal. Obžalovaný Z. mu nepovedal, čo bude v balíkoch. Pokiaľ obžalovaný E.
Z. vo svojej výpovedi uviedol, že svedkovi hovoril, že v predmetnej zásielke budú kovové sochy a balík
bude vážiť asi 30-60 kg a že by zásielky mali prísť tento rok minimálne dva krát a ďalší rok každý mesiac
jedna, k tomu udal, že mu obžalovaný hovoril, že by mali zásielky prísť ešte dva krát do konca roka, o

kilách nevie a možno mu niečo hovoril o soške. Nekontaktoval pracovníčku DHL prostredníctvom mailu
alebo telefonicky a nevedel, či to ohľadom zásielok urobil niekto iný. Nepamätal si, či bolo potrebné
písomnosti, ktoré podpísal v spoločnosti DHL, aj opečiatkovať pečiatkou TreboSoft, s.r.o. Pokiaľ Y. W.
vo svojej výpovedi uviedla, že jej mal povedať, že jeho spoločnosť bude platcom prepráv a pri podpise
zmluvy a dohody jej uviedol, že nemá pečiatku, k tomu udal, že sa ho pýtala, ako sa bude platiť a on

jej povedal, že to bude platiť osobne. Povedal tej pani, že nemá pečiatku pri sebe a že ju má možno
doma, ale pečiatku doma nemá a ani nikdy nemal. Keďže pani povedala, že to stačí opečiatkovať neskôr
a potom jej to poslať mailom, tak to potom povedal obžalovanému Z.. Pokiaľ E. Z. vo svojej výpovedi
uviedol, že do DHL v Bratislave išli asi o štyri dni alebo o týždeň ešte raz preto, že boli odovzdať
opečiatkované papiere, ktoré mal on odovzdať, k tomu svedok uviedol, že to mohlo byť tak, ako uvádzal.

Odkiaľ boli pečiatky, nevedel. Pokiaľ E. Z. vo svojej výpovedi uviedol, že keď bol v spoločnosti DHL,
on čakal vonku v aute, asi po trištvrte hodine vyšiel a povedal, že mu chýbajú nejaké papiere, na čo
obžalovaný niekomu zavolal a po telefonáte mu povedal, že má ísť do vnútra a povedať im, že im to
bude doručené dodatočne, k tomu uviedol, že bol vonku fajčiť a zdá sa mu, že obžalovaný s niekým
volal, ale telefonát nepočul a nevie, komu volal. Pokiaľ Y. W. vo svojej výpovedi uviedla, že keď si od

neho vypýtala telefónne číslo, mal jej povedať, že si ho nepamätá, potom pozrel do svojho mobilného
telefónu a nadiktoval jej ho, k tomu sa vyjadril, že si na to nespomína, ale je možné, že jej ho dal.
Bolo to asi číslo, ktoré vybavili v Maxe. To číslo mal uložené vo svojom mobilnom telefóne, pretože mu
obžalovaný Z. kázal, aby si ho uložil. Obžalovaný E. Z. počas cesty z DHL v Bratislave do Starej Turej
uskutočnil raz telefonát, ale nevie s kým, počas ktorého spomínal, že je to už vybavené, že zmluva je už

hotová, pričom v ten deň podpísal zmluvu v DHL. Pani v DHL mu ukazovala, kam treba dať v zmluve a
v dohode pečiatky, ale nevedel, či tie miesta označoval. Nepamätal si, či obžalovaný Z. cestou z DHL v
Bratislave do Starej Turej telefonoval s F. B., ktorý mu mal povedať, že miesta, kam treba dať razítko, má
on označiť. Keď sa vrátili z DHL, obžalovaný Z. dal svedkovi asi 10 eur v drobných. Potom, čo zaniesli
opečiatkované papiere do DHL, už nevolal pani W. a nevedel povedať, či jej volal niekto iný. Nezriaďoval

na Azet.sk e-mailovú adresu TreboSoft, s.r.o.
K predloženému mailu poslanému dňa 22.07.2009 z mailovej dresy [email protected] na Y..W..H.,
na ktorom je podpísaný L. O., uviedol, že mail nepísal, neposielal a nikto mu ani o takom maile nehovoril.
Ohľadom zásielky ho oslovil ako prvý muž, ktorého opisoval ako muža na čiernom Opli. Prišiel zaním k ubytovni asi dva týždne pred dňom 14.07.2009 a povedal, že bude potrebovať taktiež výpis z
obchodného registra. Pán s ktorým bol, okrem Z., pre výpis, prišiel za ním ešte skôr, ako ho oslovil
muž na Opli. Obžalovaný Z. prišiel za ním asi týždeň po tom mužovi. Obžalovaný Z. mu nehovoril nič o

mužovi, ktorý za ním prišiel na Opli. Pokiaľ obžalovaný E. Z. vo svojej výpovedi uviedol, že prvý krát ho
oslovil ohľadom zásielky asi tri alebo štyri dni predtým, ako boli vybrať výpis z OR, na ulici pred hernou,
kde kráčal spolu s „cigáňom“, zavolal si ho na bok a spýtal sa, či by si chcel zarobiť 50 až 100,- Eur, na
čo sa mal opýtať, že ako a obžalovaný mu mal povedať, že na jeho firmu by prišiel balík z Ameriky, ktorý
by prevzal a odovzdal obžalovanému, k tomu uviedol, že obžalovaný mu povedal, že by prišiel na jeho

firmu balík zo zahraničia, ale už nevedel, či mu povedal, že z Ameriky a nepovedal mu, čo tam bude. O
peniazoch to tak môže byť. Vtedy išiel s kamarátom V. E., ktorý mal asi 38 rokov a býval vo Vaďovciach,
ale nepočul, čo sa ho obžalovaný pýtal, pretože bol vtedy bokom. V kontakte s mužom v čiernom Opli
bol iba dva krát. Nepamätal si, či mu obžalovaný E. Z. niekedy povedal, že keď balík vyberie, má ho
zobrať na ubytovňu, pretože nebude za ním chodiť každý deň. Dňa 19.07.2009 v čase po prepustení
zo zadržania sa postupne stretol s osobami: v čase o 14:26 hod. vyšiel z ubytovne v spoločnosti L. Š.,

„., ktorý má meno W. F. R. Z. F. Z., ktorí išli niekam von a on išiel čakať k Bille kamaráta W., ktorému
mal ísť pomáhať na chalupu, v čase o 15:24 hod. v bufete Grill si k nemu prisadol V. E., ktorý sa asi
20 minút vypytoval, čo s ním bolo, v čase o 15:59 hod. na parkovisku OD Billa sa rozprával asi 5 minút
s B., ktorého priezvisko nevedel uviesť, tiež o tom, čo sa stalo, pretože o tom už hovorila celá Stará
Turá, v čase o 17:30 hod. sa stretol s W., ktorý ho viezol vozidlom Fiat Brava do Paprade, v čase o

19:25 hod. v Papradi sa stretol s W.Š. F. M. W., nevedel ako sa volá, ktorý sedel vo vozidle zn. VW
Passat, čiernej farby, ev. č. I., ku ktorému si prisadol a ten sa ho tiež pýtal, prečo bol v Bratislave, čo mu
tam povedali a ako to dopadlo. S W. sedel na terase v krčme, on sa ho opýtal, či môže niekam ísť na
chvíľu, kúsok ho odviezol a potom zase späť. Bol v aute sám. Bolo to jediný krát, kedy sa s týmto mužom
rozprával. Dňa 19.08.2009 po prepustení zo zadržania telefonoval z čísla XXXXXXXXXX na telefónne

číslo XXXXXXXXXX W. Q. a pýtal sa ho, kedy príde. Nepamätal sa na to, či spoločnosť TreboSoft,
s.r.o. organizovala niekedy oslavu v hoteli Roh pri Starej Turej. Pokiaľ obžalovaný Z. vo svojej výpovedi
uviedol, že sa asi pred rokom takejto oslavy zúčastnil, k tomu udal, že si na to nespomína.

Svedkyňa M. W. I.a hlavnom pojednávaní vypovedala, že si na skutok už nepamätá, pamätala si len to,

že predmetný balík vydala osobe L. O. a taktiež potvrdila, že na ten balík sa bol informovať aj pán Z..

Vzhľadom k tomu na návrh prokurátora boli na hlavnom pojednávaní prečítané jej svedecké výpovede
z prípravného konania, v ktorých okrem iného uviedla, že pracovala na pošte v Starej Turej. Prvýkrát
prišla do kontaktu so svedkom L. O. dňa 14.08.2009, asi doobeda, kedy sa zastavil na pošte. Sedela za

okienkom, prišiel a podal jej oznámenie o uložení zásielky. Zobrala oznámenie, vyhľadala sprievodku a
opýtala sa ho, či je to jeho firma. Povedal, že áno, tak si vypýtala výpis z obchodného registra. Povedal
niečo v tom zmysle, že ho nemá, na čo mu povedala, že bez toho mu ho nemôžem vydať. Oznámenie
mu vrátila. Zobral to na vedomie, prikývol, že dobre, nič nepovedal a v kľude odišiel. Na druhý deň v
sobotu prišiel na poštu obžalovaný E. Z.. Ona bola pri šiestej - poslednej priehradke a jej sa opýtal, či

robí kolegyňa F. Z.. Povedala mu, že má voľno. Potom sa opýtal, že keď má podacie číslo balíka, ale
nemá papier, nepovedal aký, ale pochopila, že asi oznámenie o uložení zásielky, tak či mu ten balík
vydá. Povedala mu, nech jej povie meno, aby mohla vyhľadať sprievodku a on povedal, že je to na meno
O.. Hneď mu povedala, že on predsa nie je O., pretože O. pozná z videnia a tiež vie, že on sa volá E.
Z.N.. Obžalovaný povedal, že svedka O. môže hneď zavolať, že stojí vonku. Domyslela si, že ide o ten

balík, ktorý chcel prevziať v predošlý deň svedok O., tak mu povedala, že O. vie, že potrebuje výpis z
obchodného registra. Z. potom argumentoval, že má predsa podacie číslo, že má pas a občiansky a
že prečo to nestačí na to, aby mu vydala balík. Občiansky a ani pas neukázal a nepovedal koho pas
a občiansky preukaz má. Čo sa týka podacieho čísla, ktoré hovoril, že má, tak to jej nediktoval a ona
ho ani nechcela. Keď povedal o podacom čísle balíka, ukazoval nejaký papierik, ktorý držal v ruke.

Držal ho tak, že nevidela, čo tam je napísané. Odkiaľ mal podacie číslo nepovedal. Domáhal sa balíka
s odôvodnením, že kto iný okrem adresáta by to číslo vedel. Stále mu hovorila, že potrebuje výpis z
obchodného registra a obžalovaný povedal, že sa mu nechce ísť pre ten výpis, skrátka chcel to bez
výpisu. Rozčuľoval a pohoršoval sa, že čo od neho chce, tak mu povedala, že prečo si to O. nedal poslať
na meno, ale na firmu, nemal by s tým taký problém. Na to obžalovaný Z. povedal, že O. je debil, že

preto. Keď mu povedala, že mu to vydá jedine s výpisom z OR, tak odišiel. Pred poštu nevidela, takže
nevie, či O. bol naozaj poštou. Z. bol na pošte maximálne 5 minút. Ešte hovoril, že O. chodí každý deň
na poštu pre balík a my mu ho nechceme vydať. Ona mu povedala, že svedok O. tam bol len včera,
ale obžalovaný stále tvrdil, že tam bol každý deň. Obžalovaný Z. taktiež povedal, že balík je už týždeňu nich na pošte, ale nepovedal, odkiaľ to vedel. Povedal, že vie kedy prišiel balík do Bratislavy, povedal
aj dátum, ale ten si už nepamätala. Pozrela na sprievodku na dátum, kedy prišiel balík do Starej Turej
a bolo to deň po tom dni, ako povedal obžalovaný, že balík bol v Bratislave. Takže jeho tvrdenie, že

balík je už týždeň u nich na pošte, „sedelo“. V pondelok 17.08.2009 prišiel O. k okienku, kde sedela jej
kolegyňa X. F. a ona sedela v okienku oproti nej, na opačnej strane. Svoje okienko mala zastreté a ľudia
ju nevideli. Kolegyňa si vypýtala od neho výpis z OR, ten jej podal, kolegyňa ho podala jej a skontrolovala
ho. Vtedy si všimla, že výpis je na firmu TreboSoft a balík na firmu Trebol. Opýtala sa vedúceho, že či
mu balík vydajú a vedúci povedal, že aby mu ho vydali. Kolegyňa dala O. podpísať sprievodku, na ktorej

potvrdil prevzatie balíka a svedkyňa išla pre balík. Keď mu dávala balík, ukázala mu na balíku, že je
to na inú firmu, ako doniesol výpis a opýtala sa ho, či je to skutočne jeho balík. Povedal, že áno. Balík
si zobral a odišiel. Zabudol si na pošte občiansky, tak vybehla za ním, ale už ho nevidela. Občiansky
si potom vzali policajti. V ten týždeň od 10.08.2009 registrovala svedka O. na pošte, okrem piatku, iba
raz a to v utorok alebo v stredu, kedy sa prišiel opýtať, či mu neprišlo niečo doporučene, ale určite
nepovedal balík. Povedala mu, že nech sa staví na druhý deň. Povedal, že dobre. Na druhý deň sa

pýtala doručovateľky, asi K., či O. prišlo niečo doporučene a či dávala v poslednej dobe oznámenie pre
neho o doporučenej zásielke. Povedala, že všetko čo svedkovi O. príde, tak posiela späť ako neznáme.
O žiadnej konkrétnej zásielke nehovorila. Či sa O. prišiel na druhý deň na to opýtať, ako mu kázala,
nevedela povedať. Svedka L. O. pozná z videnia, aj po mene. Vedela, že je bezdomovec a býva na
slobodárke. K jeho popisu udala, že je menší, má bledšie vlasy aj pokožku, je na krátko ostrihaný, vo

veku asi 25 rokov a je chudšej postavy. Oznámenia o zásielkach mu doručovali na Hurbanovu ulicu, ale
nevie presne kam. Podľa doručovateľky si zásielky nepreberal. On sa zvykol zastaviť na pošte zhruba
raz za dva tri mesiace a opýtal sa, či nemá nejakú zásielku. Upozornili ho, že keď nebýva na tej adrese,
nech si zmení korešpondenčnú adresu alebo nech si zaplatí doposielanie. K popisu obžalovaného E. Z.
udala, že je vyšší, má tmavé vlasy, trošičku prešedivelé, naposledy nosil zvislý pásik pod dolnou perou

na brade, tak ako to mal v tú sobotu, keď prišiel. Na otázku vyšetrovateľa uviedla, že pokiaľ je v zázname
pracovníkom protidrogového oddelenia odboru Stred ÚBOK P PZ č.p. PPZ-614-8/BOK-S-2009 zo dňa
17.08.2009 uvedené, že jej mal obžalovaný E. Z. nadiktovať podacie číslo, uviedla, že určite jej ho
nediktoval, obžalovaný Z. sa vyjadroval tak, že má podacie číslo.
Pri výsluchu dňa 02.09.2009 k zásielke z Peru vypovedala zhodne. Na otázku vyšetrovateľa uviedla,

že pokiaľ svedok O. vo svojom výsluchu uviedol, že sa bol sa informovať na pošte v Starej Turej, či
má nejakú zásielku dňa 06.08.2009, kedy s ním hovorila nejaká nová kolegyňa, potom 07.08.2009
a následne 10.08.2009, 11.08.2009, 12.08.2009, 13.08.2009 a 14.08.2009, kedy s ním hovorila iná
kolegyňa, ktorá mu viac krát povedala, že tam nič nemá a tiež, že ona sa musí opýtať kolegyni, či
má nejakú zásielku a potom s ňou hovoril aj o výpise z OR, k tomu uviedla, že 07.08.2009 robila iná

kolegyňa, ona mala dovolenku od 10.-14.8.2009 a registrovala svedka O. iba dvakrát, tak ako to už
uviedla. Je možné, že prišiel aj tretí krát, keď mu povedala, aby sa prišiel opýtať na druhý deň, ale v
iné dni s ním nekomunikovala.

Na hlavnom pojednávaní sa svedkyňa k týmto prečítaným výpovediam vyjadrila v tom smere, že sú

pravdivé.

Svedok B. W. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní sa rozpamätal len na to, že to bolo v roku
2009, lebo v tom roku odchádzal do dôchodku. Vtedy za ním prišiel jeho vtedajší nadriadený, povedal
mu, že sa sleduje nejaká poštová zásielka. Už nevedel povedať, či ju mal sledovať niekto z kriminálky

alebo z protidrogového, ale povedal mu, že zásielka má byť vydaná adresátovi. Potvrdil vedomosť o
tom, že táto zásielka aj bola vydaná , pretože to kontrolovali podľa občianskeho preukazu.

Vzhľadom k tomu, že si už na skutok presne nespomínal, na návrh prokurátora bola na hlavnom
pojednávaní prečítaná jeho svedecká výpoveď z prípravného konania, v ktorej okrem iného uviedol,

že balík z Peru prišiel do Starej Turej 7. augusta 2009. Bol adresovaný na firmu, jej názov nevedel
a taktiež na meno O.. Odosielateľa si nepamätal. Balík priniesla na poštu vedúca odboru poštových
technológií R.. Q. a ňou, ako aj políciou, bol upozornený, že balík je sledovaný. Dozeral na neho. Balík
bol doručovateľkou oznámený na adresu adresáta, Hurbanova ulica, ktorý bol na sprievodke. Kolegyňa
K. mu povedala, že oznámenie tam nenechala, že adresát tam je neznámy. Niektorá kolegyňa potom

povedala, že O. býva na ubytovni v Dome špecialistov na Štefánikovej ulici. Niektorá z kolegýň vypísala
druhé oznámenie a doručila ho tam. Ten obvod mala na starosti pani W.. Balík bol uskladnený a čakali,
kto si ho vyzdvihne. Svedka O. do doby, kým si neprebral balík, nepoznal. Od M. W. vedel, že O. sa bol v
piatok 14.08.2009 informovať na balík a chcel ho prevziať. Bol to čisto služobný rozhovor, ona nevedela,že zásielka je sledovaná. V čase, keď už bol balík prevzatý 17.08.2009 mu tá istá kolegyňa povedala,
že v sobotu 15.08.2009 sa prišiel informovať na balík obžalovaný Z. a chcel, aby mu bol vydaný, resp.
sa pýtal, prečo nebol vydaný svedkovi O.. Dňa 17.08.2009 v čase asi o 09:00 hod. až 10:00 hod. prišiel

svedok O. vyzdvihnúť zásielku. Že je to O., usúdil podľa zásielky, ktorú si mal prevziať. Keďže vedel, že
zásielka je sledovaná, tak si všímal správanie O. a videl na ňom, že je nervózny, behal očami, skrátka
sa správal neprirodzene. Spomínal si, že v názve firmy bola nezrovnalosť a odsúhlasil, že sa mu to
môže vydať. Prebehlo to veľmi rýchlo, v priebehu jednej až dvoch minút a bolo to dokonca až tak rýchlo,
že si zabudol občiansky preukaz na priehradke. Prevzal si balík a odišiel. Nevedel, čo táto zásielka

obsahovala. Obžalovaného E. Z. nepoznal.

Nahlavnompojednávanísasvedokktejtoprečítanejvýpovedivyjadrilvtomsmere,žeužsarozpamätal,
potvrdil, že je to jeho výpoveď, je pravdivá a nemal nič viac, čo by k nej dodal.

Svedkyňa E. M. k tomuto skutku na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedla len to, že v tom

čase pracovala na výdaji balíkov, pričom im povedali o predmetnom balíku, že až niekto bude volať, že
to majú oznámiť. Vedeli len o tom, že balík má ísť do Starej Turej. A skutočne asi o hodinu niekto volal,
tak mu oznámili, že balík ide do Starej Turej. Ona osobne balík ani nevidela.

Vzhľadom k tomu, že si svedkyňa už na skutok presne nespomínala, na návrh prokurátora boli na

hlavnom pojednávaní prečítané jej svedecké výpovede z prípravného konania, v ktorých okrem iného
uviedla, že v inkriminovanom čase bola zamestnankyňou vyclievacieho oddelenia Slovenskej pošty a.
s., na Tomášikovej ulici č. 54 v Bratislave. Asi v polovici augusta, nevedela už presne, dostala telefonát
od muža, ktorý sa predstavil ako O.. Nespomínala si z akého čísla volal. Koncové číslo bolo asi 831
alebo 835, nevedela presne. Celkovo volal dva krát. Keď zavolal prvý krát, povedal, že hľadá balík, ktorý

prišiel z Peru do Starej Turej a povedal podacie číslo, ale teraz už nevedela aké. Opýtala sa ho, kto volá a
volajúci povedal, že O.. Keď muž, ktorý sa predstavil ako O., povedal to číslo, tak ho nahodila do systému
Track & Trace a zistila, že balík je už v Starej Turej. To mu hneď povedala do telefónu. On povedal, že
sa pýtal na pošte a tam mu povedali, že tam nič také nie je. Na vyclievacom oddelení vedeli, že o balík
odoslaný z Peru, adresovaný do Starej Turej sa zaujímala kriminálna polícia. Jej kolegyňa W. Z. utekala

za vedúcim colnice X. Z. a oznámila mu, že volá niekto kvôli balíku z Peru. Vedúci prišiel za ňou a ešte
počas telefonátu jej povedal, nech povie volajúcemu, aby zavolal o päť minút. Medzi tým sa muža, ktorý
sa predstavil ako O., opýtala, či tam je jedna pošta, čím naťahovala čas, kým príde vedúci. Potom mu
povedala, nech zavolá neskôr a asi mu povedala, že sa pozrie, kde môže byť balík. Hneď napísala na
papier podacie číslo, ktoré jej nadiktoval a telefónne číslo, z ktorého volal. Papierik odovzdala vedúcemu

a ten išiel niekam telefonovať. Muž volal asi o pol druhej možno o druhej. Bolo už určite poobede. Po
piatich minútach ten istý muž, vedela to podľa hlasu, volal znova a povedala mu, že určite to už musí byť
v Starej Turej. Poďakoval sa a zložil, nič viac nepovedal. Muž volal na ich číslo XX/XXXXXXXX. Počas
dvoch telefónnych hovorov nepočula žiadny iný hlas. Tie telefonáty sa nenahrávali. Muž spomínal, že
sa informoval na pošte, čo pochopila tak, že tam bol osobne. Osoby L. O., E. Z. a ani F. B. nepoznala.

Následne na hlavnom pojednávaní svedkyňa vo svojom vyjadrení potvrdila, že to, čo vtedy vypovedala,
je pravda.

Svedkyňa Y. W. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že vzhľadom na veľký časový odstup si už presne

na skutok nepamätá, bolo to v čase, keď ešte pracovala ako telefonický obchodný predajca firmy DHL
a bola oslovená zrejme niekým z ich zákazníckeho centra o tom, že má prísť potenciálny zákazník.
Následne tento prišiel predložil občiansky preukaz a na základe toho s ním bola uzavretá zmluva. Avšak
na tohto konkrétneho zákazníka si už nespomínala.

Vzhľadom k tomu, že si svedkyňa už na skutok presne nespomínala, na návrh prokurátora bola na
hlavnom pojednávaní prečítaná jej svedecká výpoveď z prípravného konania, v ktorej okrem iného
uviedla, že v inkriminovanom čase pracovala ako telefonický predajca na obchodnom oddelení v
spoločnosti DHL Express (Slovakia), so sídlom na Letisku M. R. Štefánika 65 v Bratislave. Niekedy v
lete zhruba dva mesiace pred výsluchom, presný dátum si nepamätala, jej poslal mail kolega z Trenčína

z DHL v znení, že klient má záujem o spoluprácu, aby ho kontaktovala. Napísal jej kontaktné údaje ku
klientovi, čo bol telefónny kontakt, ale už si ho nepamätala. Mail už nemá, ale telefónny kontakt má
v práci poznačený a tiež jej kolega poslal názov spoločnosti TreboSoft, s.r.o. Mail prišiel až po tom,
čo sa stretla s týmto klientom, ktorý sa predstavil ako L. O.. Prišiel k nim recepciu a povedal, že mázáujemoimportzásielok.Vtedyeštenekonkretizovalodkiaľ,aleneskôrpovedal,žezAmeriky,alebližšie
nekonkretizoval. Každému klientovi sa hneď neprideľuje zákaznícke číslo. Musí spĺňať kritéria. Musí
tam byť potenciál na spoluprácu a musí to byť firma alebo aspoň živnostník, nesmie to byť súkromná

osoba a tiež nesmie ísť o jednorazový import. Zákazník spĺňal podmienky. Povedal, že to určite nebude
jednorazové, ale nevedel odhadnúť presný počet zásielok a ani periodicitu, ako často budú chodiť. Keď
chcela, aby to bližšie špecifikoval, uviedol, že by mali prísť zásielky asi tri až štyri krát ročne o hmotnosti
zhruba 10-20 kg a mal by v nich byť spojovací materiál. Dotyčný mal so sebou výpis z obchodného
registra. Ten si na recepcii odkopírovala. Pre import zásielok je dôležité, aby klient podpísal dohodu

o preclievaní zásielok a k dohode potrebujú výpis z obchodného registra, ďalej kartičku o pridelení
DIČ a kópiu občianskeho preukazu, ak je to na fyzickú osobu. V tomto prípade si kópiu občianskeho
preukazu nerobila, pretože išlo o právnickú osobu. Či zákazník predložil občiansky preukaz, alebo nie,
si už nespomínala. Tento pán nemal so sebou kartičku DIČ, tak mu povedala, nech jej to pošle na mail
Y..W..H. a pre ten prípad mu dala vizitku, alebo nech jej to donesie. Nepotrebovala to hneď, pretože
neboli dohodnuté podmienky prepravy, nebola dohoda o vyzdvihnutí konkrétnych zásielok, teda nedal

jej avízo o konkrétnych zásielkach, ktoré by sa mali hneď prepravovať. Dohodu stačilo podpísať, až keď
už zásielka smeruje na Slovensko, takže to nesúrilo. Taktiež nemal so sebou pečiatku firmy. Nechala
mu cenník a podmienky prepravy. Pýtala sa ho, či bude jeho firma platcom prepráv. Povedal, že áno,
tak mu dala cenník a podmienky prepravy, nech si to pozrie. Povedala mu, nech chvíľku vydrží, že ide
pripraviť zmluvu o poskytovaní služieb Import Express a aj dohodu o preclievaní zásielok. Odišla do

svojej kancelárie a on ostal na recepcii. Keď prišla, stále tam bol, ale či niekam medzitým odišiel, to
nevedela povedať. Evidentne sa neponáhľal, bol ochotný počkať. Všetko pripravila, čo trvalo možno
10-15 minút, nevedela presne. Následne mu to dala podpísať. On podpísal a povedal, že nemá so
sebou pečiatku. Povedala mu, že nevadí, nech si všetky výtlačky zmluvy aj s dohodou zoberie, nech ich
opečiatkuje a buď nech ich pošle poštou alebo donesie osobne spolu s kartičkou DIČ. Potom odišiel.

Celkovo sa u nich zdržal asi trištvrte hodinu. Nevedela povedať, či prišiel sám alebo s niekým. Vnútri bol
sám. Keď odišiel, našla mail, o ktorom hovorila a ktorý jej poslal kolega z Trenčína. Tomu zavolala, aký je
toparadox,žeterazhovybavila.KolegaW.N.otomklientovivedel,žesazastavilnapobočkevTrenčíne,
ale či konkrétne u toho kolegu, to nevedela. Počas stretnutia s klientom v DHL si pýtala jeho telefónne
číslo. Povedal, že si ho nepamätá, že ho prednedávnom menil. Pozrel do svojho mobilného telefónu

a nadiktoval jej ho. Bolo to asi to isté číslo, ako to, čo jej poslal kolega z Trenčína, čo si porovnala až
potom. Vypýtala si aj mailovú adresu a na to jej povedal, že ju tiež menil, že ju nevie a že mu má zavolať
neskôr. Ešte si všimla, že klientovi sa triasli ruky pri podpise zmluvy a dohody. Na druhý deň mu volala
z telefónneho čísla XX/XXXXXXXX, ale nespojila sa s ním. Už nevedela povedať, či nedvíhal, alebo bol
nedostupný. Dva dni po návšteve na recepcii doniesol pán O. zmluvy. Nebola s ním v kontakte. Dala

jej ich kolegyňa R. W., ktorá robila na recepcii. Všetko bolo opečiatkované, ale kartičku DIČ nedoniesol.
Chcela mu v ten deň volať, ale ju predbehol. Volal v ten deň, keď doniesol papiere, ale či z toho čísla,
ktoré jej dal, to už nevedela povedať. Pýtal sa, či dostala zmluvy. Povedala mu, že áno, poďakovala
sa a opýtala sa ho, či nezabudol na kartičku a on povedal, že zabudol a že jej to pošle na mail. Aj jej
to poslal a to bola jediná mailová komunikácia, ktorá s ním prebehla. Z akej mailovej adresy to bolo

poslané, si nespomínala a ani na DIČ si nespomínala. Počas telefonátu jej povedal, že platcom prepráv
nebude firma TreboSoft, ale odosielateľ. Nepovedal, kto je odosielateľ. Stále sa bavili o zásielkach ako o
plánovaných a nie takých, ktoré sú už na ceste. Ani presne nevedel povedať, v akom objeme a hmotnosti
budú. Keďže zákaznícke číslo už bolo vystavené a aj napriek tomu, že uviedol, že platcom nebude ich
firma, sa dohodli, že to číslo ponechajú. S klientom bola raz v osobnom kontakte a raz v telefonickom.

Nevedela povedať, či hlas v telefonickom hovore bol ten istý, ako keď s klientom hovorila osobne, ale pri
telefonickom hovore nemala pocit, že hovorí s inou osobou. Cez ich spoločnosť neprišla žiadna zásielka
adresovaná na spoločnosť TreboSoft s.r.o. K popisu muža, ktorý sa predstavil ako L. O. udala, že bol
nižšej postavy, chudší, farba vlasov asi hnedá, ale to si už nevedela spomenúť. Mala pocit, že mal pehy.
Pôsobil mlado, určite pod tridsať rokov. Nič zvláštne, čo by si pamätala, si na ňom nevšimla. Osoby L.

O., E. Z. a ani F. B. nepoznala.

Na hlavnom pojednávaní po prečítaní tejto výpovede sa k nej vyjadrila tak, že je to jej výpoveď a hovorila
vtedy pravdu. S odstupom času si už na niektoré súvislosti nepamätala.

Svedok R. Y. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol len to, že raz za ním prišli príslušníci
polície a chceli vykonať prehliadku priestorov v jednoizbovom byte, ktorého bol vlastníkom a ktorý
prenajímal svojmu zamestnancovi. Malo to byť v súvislosti s drogami. K osobe obžalovaného E.Z. uviedol, že ho poznal, ešte ako dieťa, keď sa prisťahovali do činžiaku, kde býval. Ku vzťahu
obžalovaného k omamným látkam nevedel nič povedať, len to, čo mal z médií, alebo z počutia.

Vzhľadom k rozporom vo výpovediach bola na návrh prokurátora na hlavnom pojednávaní prečítaná
jeho výpoveď z prípravného konania, v ktorej okrem iného uviedol, že nikdy nevidel, že by sa E. Z.
stretol s B.. Z.Š. poznal od detstva. Býval vo vedľajšom „činžiaku“, ale nikdy sa nekamarátili. Keď dospel,
počul, že robil prevádzača, čo sa hovorilo verejne niekedy v 90. rokoch. Pripadal mu ako hulvát, opije
sa, potom vystrája a tak. To mal z počutia. Nevidel obžalovaného Z. už niekoľko rokov. Keď B. hovoril

niečo o obžalovanom Z., tak to bolo v súvislosti s jeho správaním, čo vystrájal, zrejme keď pil. Či oni
niečo niekedy spolu „riešili“, to nevedel povedať. Keby mal F. nejaké kšefty, tak by mu o nich nepovedal.
F. mal pred ním veľký rešpekt, resp. úctu. Hanbil by sa, keby sa dozvedel, že niečo vyviedol. Bol medzi
nimi veľmi dobrý vzťah. Bol to jeho zamestnanec vo firme Kondor Slovakia s.r.o. a mal na starosti výkon
služby, teda plány služieb, kontroly a tak. Okrem toho sa súkromne navštevovali ich rodiny, manželky a
deti. Raz sa dozvedel, že si požičal od niekoho peniaze a toho dotyčného požiadal, že aby to nehovoril

pred ním. Zrejme by sa hanbil. B. mu raz povedal, že ho berie ako druhého otca. V práci bol s ním
spokojný. Bol rázny, spoľahlivý a po organizačnej stránke bol veľmi dobrý. F. mal svoju firmu Kondor
Plus s.r.o., čo bola usporiadateľská firma rôznych akcií. K tomu, čo sa hovorilo, že by mal mať F. niečo
spoločné so zásielkou drog, ktorá prišla do Turej uviedol, že si na F. nikdy nevšimol nič také, z čoho by
mu vyplývalo, že s tým mohol niečo mať. O F. nevedel, že by mal niečo s drogami, že by ich užíval alebo

predával alebo niečo podobné. Taktiež nevedel, že by mal niečo spoločné s inou trestnou činnosťou. F.
nebol trestaný, inak by nemohol robiť v SBS-ke. S F. bol naposledy v kontakte v noci zo dňa 18.08.2009
na 19.08.2009 do polnoci. Boli spolu v Ária kaviarni. Nevšimol si na jeho správaní nič zvláštne. Vôbec
nebol smutný, nič také. Hovoril o byte, že by v októbri mali dostať dvojizbový byt. Hovoril aj o tom,
že na budúci rok bude oslavovať tridsiatku. Nič nenasvedčovalo tomu, že by si mal ublížiť. On býval

na adrese X. XX O. I. W. I. O. aj so svojou manželkou a dcérou. Bývali tam v nájme. Je to jeho byt,
v jeho vlastníctve. Od jeho smrti tam nikto nebýval, pár krát tam bola jeho manželka zobrať veci pre
malú. Počul, že nad ránom dňa 19.08.2009 išiel z Árie na ruletu pri vlakovej stanici, majiteľom je Z.
a tam vraj prehral nejaké eurá. Niekto hovoril 2.000 eur, iní zase že 5.000 eur, nevie, čo je pravda.
Dňa 17.08.2009 mal F. dovolenku, ale nevedel povedať, kde bol. F. B. mu nikdy nespomínal nejakých

známych zo zahraničia, iba jeho sestra pracovala v Taliansku. F. B. za obdobie posledného polroka
používal služobné vozidlá: VW Passat, striebornej farby, ev. č. I.-XXX, koncové uviesť nevedel, VW
Multivan, tmavej šedej metalízy, ev. č. I.-XXX, koncové taktiež nevedel, Suzuki Swift, červenej farby
a oranžovej farby, ev. č. I.-XXX F. I.-XXX, koncové taktiež nevedel, BMW X6, zlatej metalízy, ev. č. I.,
čo je jeho auto, ale používal ho aj F.. Okrem toho mal kedysi dávnejšie súkromné vozidlá Š Octaviu

a Š Fabiu, ale farbu a ich evidenčné čísla nevedel. F. B. a ani nikoho iného zo svojho okolia nevidel
jazdiť na vozidle zn. Opel, čiernej farby. F. B. za obdobie posledného roka používal telefónne čísla:
firemné XXXX/XXXXXX a súkromné XXXXXX, ale nevedel, či bolo pred tým XXXX, XXXX F. XXXX. F.
B. navštevoval podnik Herňa bar v Starej Turej pracovne. Firma Kondor mala podpísanú s tým barom
zmluvu. Poskytovali im napojenie na pult centrálnej ochrany. Jeho manželka mala rodičov v Starej Turej,

chodievala tam na víkendy a F. tam chodil za ňou. Stalo sa, že F. tam išiel, myslel si, že ide za ňou a
potom mu F. povedala, že za ňou bol len na chvíľu a potom išiel do toho baru. Keď tam bol F. súkromne,
neviem s kým sa tam stretával a čo robil. Svedok predložil originál zmluvy uzavretej s podnikom Herňa
bar na nazretie a zmluvu o prenájme, ktorú musia prikladať k zmluve o poskytovaní služieb a tiež výpis
z obchodného registra na Herňa bar, pričom ich fotokópie priložil k výsluchu. Počul o tom, že v minulosti

došlo k vyhoreniu auta osoby R. N.. Nemal vedomosť o tom, či sa poznal F. B. M. N.. Nemal vedomosť
o tom, či požiadal niekedy niekto F. B., aby fyzicky ublížil obžalovanému E. Z.Š. kvôli zhorenému autu
N.. Nikdy si na F. B. nevšimol nič také, z čoho by si myslel, že robí niečo zlé. Mimo prácu sa stretával
s F. B. skoro vždy iba v Árii a tam sa F. stretával s rôznymi ľuďmi. Najčastejšie s majiteľom podniku,
ktorý sa volá K. V., pochádza z Dubaja, ale trvalé bydlisko mal tu. Každú chvíľu sa stretával s niekým

iným, podľa toho kto si prisadol, F. tam chodieval cez týždeň každý večer a cez víkend iba niekedy. To
bolo rôzne. Videl u F. B. mobilné telefóny značky Nokia, asi 6700 a druhý mal tiež značky Nokia, ale
nevedel aký presne. Videl u neho iba tie dva telefóny, nosil ich v puzdre na šnúrke na krku. Iné telefóny
si u neho nevšimol. Keď si prisadol, tak ich zložil z krku na stôl a vždy mal tie dva. Nezaregistroval, že by
F. B. niekedy menil SIM karty v telefóne. L. O. nepoznal. F. B. nikdy pred ním nespomínal nič v súvislosti

so zahraničím, s nejakou zásielkou, s podacím číslom, spoločnosťou DHL, s výpisom z obchodného
registra a pod. Nepoznal a ani nepočul o spoločnosti TreboSoft s.r.o.Po prečítaní tejto jeho výpovede sa svedok na hlavnom pojednávaní k nej vyjadril tak, že ide o jeho
výpoveď a je pravdivá, pričom nemal nič, čo by k nej chcel dodať.

Svedok W. I. vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní, v podstate
zhodne vypovedal, že obžalovaného E. Z. poznal ako zákazníka Herne, na ul. SNP 150 v Starej Turej,
ktorej je majiteľom. Poznal ho asi desať rokov. Z. chodieval do baru každý deň. Väčšinou tam celé dni
sedel, čítal noviny, pozeral televízor, hrával biliard a automaty. Kde pracoval a či vôbec, nevedel povedať.
Jazdil na Octavii, tú mal požičanú od otca. Telefónne číslo na neho nikdy nemal. Nepotreboval ho a

ani si ho nepamätal. Obžalovaný sa stretával v Herňa bare so skupinou svojich známych. Bolo ich asi
desať až pätnásť. Jedna skupinka bola z Nového Mesta a tiež z Myjavy. Turanci chodievali tiež. Tých
z Myjavy nepoznal. Z Nového Mesta poznal iba F. B.. Poznal ho po mene iba z dôvodu, že chodieval
k nim aj pracovne. Robil v bezpečnostnej službe Kondor, ktorá zabezpečovala Herňa baru ochranu.
F. nosil faktúry a papiere, keď boli nejaké zmeny. F. chodil pracovne asi dva až tri krát do mesiaca.
Vídaval ho nepravidelne, Niekedy to mohlo byť aj dva krát do týždňa a niekedy ani raz. Keď prišiel F.

pracovne, tak to mali vždy tak na päť minút a potom si išiel sadnúť za chalanmi k partii, kde sedával aj
obžalovaný Z.. Niekedy tam sedeli len oni dvaja. Videl ich odchádzať aj samých z podniku. Aký bol medzi
nimi vzťah, nevedel. Kedysi robil v Kondore a odtiaľ sa poznal s B.. On „nemusel“ B., bol arogantný
a namyslený. K tomu čo sa mu stalo, nevie nič, akurát mu povedali, že sa zastrelil. F. jazdieval na
vozidle Suzuki Swift, ktoré bolo firemné a raz tam bol na nejakom Nissane. Na F. mal telefónne číslo

XXXXXXXXXX. Ostatných, s ktorými sa obžalovaný Z. stretával, volajú N., X. Y., Ď. W.. Obžalovaný
E. Z.N. F. F. B. chodievali do podniku „Krokodíl" v Novom Meste nad Váhom a tiež k „Z., čo je tiež
v Novom Meste. Obžalovaný Z. chodil do podniku „Supernova" v Myjave, ale tam nechodil B.. To, že
navštevovali tieto podniky, počul, keď napr. o tom hovoril B.. Nevedel povedať, či mali obžalovaný Z.
F. B. spoločné obchodné alebo finančné aktivity. Taktiež nevedel, kedy bol naposledy v kontakte s B..

Obžalovaného Z. videl v deň, keď sa išiel ohlásiť na políciu. V podniku hovoril, že tam ide. Robil si
srandu, že si ho tam nechajú. Nevedel povedať, či mal F. B. a obžalovaný E. Z. známych zo zahraničia.
Taktiež nemal vedomosť o tom, či požiadal niekedy niekto F. B., aby fyzicky ublížil obžalovanému E. Z.
kvôli zhorenému autu N.. Osoby s ktorými sa F. B. najčastejšie stretával, boli z Nového Mesta a jazdili
na vozidlách: na bielom Seate Ibiza, BMW, Audi, ale ich evidenčné čísla nevedel. F. jazdieval aj na

VW Caravela, alebo Transportér. Postavou boli všetci rovnakí, všetci silnejší, urastení, dohola ostrihaní.
Nepoznal ich po mene a ani po prezývke. Oni si len objednali a viac ho nezaujímalo. Obžalovaný E. Z.
používal mobilný telefón značky Nokia, ktorý si dával nabíjať za bar. Iný telefón u neho nezaregistroval.
Aký telefón mal B., nevedel a nikdy si nevšimol, že by F. B. menil SIM karty v telefóne resp. rozoberal
telefón. L. O. nepoznal, ale možno keby ho videl, tak by vedel, o koho ide. Pred ním nehovorili F. B. ani

obžalovaný E. Z. nič v súvislosti so zahraničím, zásielkou, podacím číslom, spoločnosťou DHL, výpisom
z obchodného registra a pod. Nikdy nepočul o spoločnosti TreboSoft s.r.o. Obžalovaný E. Z. hrával v
Herňa bare automaty, šachy a biliard. Sem tam aj vyhral. Mal aj väčšie výhry ako 700 eur, ale on nepozná
nikoho, kto by zbohatol na automatoch. Viackrát sa stalo, že niekto zo zákazníkov založil svoj mobilný
telefón za peniaze. Či sa obžalovaný E. Z. niekedy stal majiteľom takto založeného mobilného telefón,

nevedel povedať. Oni založia niekedy mobilný telefón aj za desať eur a myslia si, že za jeden večer
zbohatnú.

Svedok R.. X. Z. k tomuto skutku na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pracoval ako vedúci
pobočky Colného úradu Bratislava pošta, v inkriminovanom čase boli kontaktovaný Kriminálnym úradom

finančnej správy a bolo im oznámené, že ak by prišla konkrétna zásielka s konkrétnym podacím číslom
a z konkrétnej krajiny, aby ich o tom informovali. Mohol len potvrdiť, že tak aj urobili. Pomohli im ešte tým,
že vykonali kontrolu zásielky scannerom, ktorý potvrdil, že lebka mala nehomogénny obsah a vykonali
predbežný narkotest, ktorý bol pozitívny na kokaín. Viac sa v tejto veci neangažovali.

Vzhľadom k tomu, že si svedok už na skutok presne nespomínal, na návrh prokurátora bola na hlavnom
pojednávaní prečítaná jeho svedecká výpoveď z prípravného konania, v ktorej okrem iného k zásielke
z Peru uviedol, že v inkriminovanom čase pracoval ako vedúci pracovník pobočky Colného úradu
Bratislava pošta. O zásielke sa dozvedel sprostredkovane od pracovníkov Colného kriminálneho úradu,
ktorí ich požiadali o spoluprácu pri zachytení zásielky, ktorá bola odoslaná z Peru a adresovaná na

nejakúfirmu,aleužnevedelakú.Bolotovaugusteroku2009.Keďzistili,žezásielkaprišlanaSlovensko,
kontaktovali pracovníkov Colného kriminálneho úradu a oni robili ďalšie kroky. Keď už bola zásielka
odovzdaná pracovníkom CKÚ, niekoľko dní na to, prijali telefonát na Slovenskú poštu, v ktorom sa
nejaká osoba pýtala ohľadom predmetnej zásielky, kde sa nachádza. Číslo, z ktorého osoba volala, mupani M. povedala, ale už ho nevedel povedať. Povedal pani M., nech tejto osobe povie, aby zavolala
neskôr a hneď kontaktoval pracovníkov CKÚ, ktorí mu povedali, že zásielka sa už nachádza na pošte
v Starej Turej. Túto skutočnosť potom oznámila pani M. telefonujúcemu pánovi pri druhom telefonáte,

keď zavolal o chvíľu na to. Číslo zásielky si už nepamätal. To bola celá jeho činnosť ohľadom zásielky.
Obžalovaného E. Z. nepoznal, nevedel o koho ide. Taktiež nepoznal svedka L. O..

Po prečítaní tejto jeho svedeckej výpovede na hlavnom pojednávaní potvrdil jej pravdivosť.

Svedkyňa F. B., manželka nebohého F. B., na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa ku skutku absolútne
vyjadriť nevie.

Z tohto dôvodu na návrh prokurátora bola na hlavnom pojednávaní prečítaná jej svedecká výpoveď z
prípravného konania, v ktorej okrem iného uviedla, že nepozná spoločnosť TreboSoft s.r.o. a ani svedka
L.O..ObžalovanéhoE.Z.poznalazvideniazoStarejTurej.Keďmalaosemnásťrokov,robilapreFitness

bar účtovníctvo. Vtedy tam boli dvaja majitelia: obžalovaný Z. F. K.. Obžalovaného Z. vídavala sedávať
v bare pri potravinách v Starej Turej, je tam napísané „Herňa". Nemala vedomosť o tom, že by mal
jej manžel niečo spoločné so zásielkou kokaínu odoslanej z Peru adresovanú spoločnosti TreboSoft.
Taktiež nevedela o tom, že by mal jej manžel niečo spoločné s drogami. Nikdy pred ňou nespomínal
nič v súvislosti so zásielkou zo zahraničia, podacím číslom, spoločnosťou DHL, výpisom z obchodného

registra. Nikdy nevidela u manžela žiadnu zmluvu ani dohodu so spoločnosťou DHL Expres, alebo
poznámky, kde by bolo uvedené podacie číslo pozostávajúce z písmen a číslic. Taktiež u neho nevidela
v mesiacoch júl a august 2009 žiadnu pečiatku. Nevedela nič o vzťahu alebo spoločných obchodných
aktivitách jej manžela a obžalovaného Z.. Jej manžel používal v roku 2009 mobilný telefón s číslom
XXXXXXXXXX a ešte firemný telefón, ale číslo si nepamätala. Obidva boli Nokie. Pri komunikácii s

ňou alebo s niekým iným nevidela manžela rozoberať mobilný telefón. Jej manžel jazdil na firemných
vozidlách: Suzuki Swift, tých tam mali viac, VW Transportér a možno jazdil aj na vozidle jeho šéfa BMW.
Súkromné vozidlo nemal a nepoužíval ani vozidlo zn. Opel, čiernej farby. Posledné dva týždne pred
smrťou manžela si na ňom nevšimla nič nezvyčajné. Bol spontánny a usmiaty. Dňa 17.08.2009 bol za
ňou a dcérou v Starej Turej. Boli spolu na pieskovisku, kde sa zdržal asi do deviatej, do pol desiatej.

Potom hovoril, že musí ísť do mesta. Bližšie k tomu nič nepovedal. Nespomínal žiadnu dovolenku.
Potom s ním bola v kontakte už len telefonicky. Volal každú chvíľku, možno päť až osem krát. Pýtal
sa, ako sa majú a kde sú. Boli to bežné telefonáty, nepripadal jej iný. Osobne s ním už v kontakte
v pondelok nebola. Ona bola v Starej Turej a on bol v Novom Meste v prenajatom byte. Jej manžel
používal internet každý deň, mali ho doma zriadený. Naposledy bola s manželom v utorok večer asi o

ôsmej. Bol v pohode, doniesol veci pre malú a išiel hneď preč. Išiel do Nového Mesta, ale kam presne
nevedela. V zahraničí boli spolu na dovolenke v Chorvátsku, ale za posledné tri roky neboli nikde. On
sám bol minulý rok na dovolenke v Chorvátsku s kamarátmi. Bol tam jeho šéf s manželkou a s dcérou,
potom L. H. a ostatných nepoznala. Ona tam nebola, pretože mala malú. Okrem toho už nikde nebol,
vedela by to, boli stále spolu a mohli byť bez seba najviac dva-tri dni. K zápisníku, ktorý bol zaistený dňa

01.10.2009 pri domovej prehliadke vykonanej O. Z. Č.. XX na U.. X. XX O. I. W. I. O., uviedla, že je to
jej zápisník a ten si písala v práci ešte pred materskou a potom si ho zobrala domov. Sú v ňom všetky
kontakty, súkromné aj pracovné. Zápisy ohľadne DHL Trenčín a DHL Bratislava urobila ona kvôli práci,
sú to pracovné poznámky. V práci využívali služby všetkých prepravcov. Pracovala vo firme Zavam v
NovomMestenadVáhom,čojeobchodnáspoločnosťsrohožkami.ZápisohľadomObchodnéhoregistra

Okresného súdu v Trenčíne urobila, aby vedela, kedy si dávali robiť výpis na firmu Zavam, pretože každé
tri mesiace ho museli aktualizovať. Zápis ohľadom pošty v Starej Turej urobila ona pred materskou,
aby vedeli, koľko stojí preprava zásielok. Vždy volala vedúcej pošty, či im niečo prišlo. Bolo to vždy v
súvislosti s jej zamestnaním. F. sa súkromne najčastejšie stretával s H. z Nového Mesta nad Váhom
a Ľ. T. taktiež z Nového Mesta. To boli jeho dvaja naj kamaráti. Vedela, že s nimi chodil na kávu, na

štvorkolky. Nepoznala osobu R. N. a nemala vedomosť o tom, že by niekto požiadal F. B., aby fyzicky
ublížil obžalovanému E. Z. kvôli zhorenému autu.

Po prečítaní tejto výpovede na hlavnom pojednávaní sa svedkyňa k nej vyjadril tak, že je pravdivá,
pričom si už nespomína na nič iné, čo by mohlo súvisieť s touto vecou.

So súhlasom strán boli na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por. ohľadom tohto
skutku prečítané svedecké výpovede svedkov V. K., F. X., R. W., W. N., L. Š.N., V. Ž., L. B., V. N. F.
W. Ž. z prípravného konania.Svedkyňa V. K. v prípravnom konaní vypovedala, že pracovala ako doručovateľka na pošte v Starej Turej
a začiatkom augusta ju oslovila kolegyňa F. Z.Č., že prišiel balík z Peru, že či pozná firmu uvedenú na

balíku. Povedala jej, aby jej povedala meno človeka, na ktorého je firma. Kolegyňa povedala meno O.. Z
videnia O. poznala, vedela že býval na adrese K. XXX/XX, na ktorú došiel balík, ale odtiaľ sa odsťahoval.
Býval tam s otcom, mamou a sestrou, potom mu mama zomrela a L. O. išiel bývať na ubytovňu v Starej
Turej. Kolegyňa jej vypísala oznámenie o doručení, ktoré si založila medzi poštu, ktorú mala rozniesť.
Na druhý deň na tej adrese určite bola a pozrela sa, či je v tom „baraku“ schránka na tú firmu alebo na

jeho meno. Žiadna taká schránka tam nebola. Keď sa vrátila z rajónu, povedala tej istej kolegyni, že na
tej adrese nikto taký nie je. Povedala vedúcemu, aj tej kolegyni, že O. býva na ubytovni a že tam mu
treba doručiť to oznámenie. Adresa Š. XXX, na ktorej sa nachádzala ubytovňa, nebola v jej rajóne a
oznámenie tam niesla R. W.. Obžalovaného E. Z. nepoznala.

Svedkyňa F. X. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že pracovala pri listovej priehradke

č. 6 na pošte v Starej Turej. Nepoznala obžalovaného E. Z., ani svedka L. O.. Nepamätala sa, kto si
bol preberať zásielku z Peru. Obchodné meno spoločnosti Trebol s.r.o., alebo TreboSoft s.r.o., jej nič
nehovorilo. K predloženej balíkovej sprievodke k balíku podacie číslo H., z ktorého vyplýva, že dňa
17.08.2009 si balík prevzal svedok O., udala, že podpis je jej, aj číslo občianskeho preukazu je napísané
jej písmom, ale to neznamená, že fyzicky odovzdávala balík. V ten pondelok doobeda boli pri okienku

s pani M. W.. Nevedela povedať, či balík vydávala ona, alebo pani W.. Papierovo odovzdanie balíku
musela ona „ošetriť“, ale ani po nazretí do sprievodky si nespomínala na konkrétne odovzdávanie a
podpisovanie balíka a ani na osobu, ktorá sprievodku podpisovala.

Svedkyňa R. W. k zásielke z Peru v tejto svojej výpovedi okrem iného uviedla, že v inkriminovanom čase

pracovala ako doručovateľka na pošte v Starej Turej a do jej obvodu patrila aj ubytovňa Dom Špecialistov
na ul. M. R.. Štefánika 373. Obžalovaného E. Z. vôbec nepoznala, nespomínala si, že by s ním niekedy
prišla do kontaktu. To isté platí aj o svedkovi L. O., tomu iba doručovala oznámenie o uložení balíka na
ich pošte. Bolo to niekedy začiatkom augusta roku 2009. Na oznámení bolo napísané asi jeho meno
a podacie číslo. Nespomínala si presne. Položila to na stolík, ktorý je hneď pri vchodových dverách.

Nikoho sa na svedka O. nepýtala. Stolík je určený na všetky zásielky, ktoré prídu ubytovaným. Čo sa
stalo s oznámením ďalej, to povedať nevedela.

Svedok W. N. k veci v prípravnom konaní vypovedal, že pracoval v spoločnosti DHL Express (Slovakia),
v pobočke so sídlom v Trenčíne. Potvrdil, že poslal kolegyni Y. W. mail s kontaktom na pána, jeho meno

už nevedel, ktorý sa prišiel opýtať na možnosti posielania zásielok zo zahraničia cez ich spoločnosť.
Keď príde zákazník do DHL v Trenčíne, kde pracoval ako Senior agent, čo znamená, že je zodpovedný
za chod pobočky, za import a export zásielok, klienta pošle buď k ich predajcovi, ktorý je na poschodí,
alebo ak mu nechajú vizitku, na základe nej posiela mail do Bratislavy. L. O., E. Z., F. B. a ani TreboSoft
s.r.o. nepoznal.

Svedok L. Š. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní k osobe E. Z. uviedol, že ho videl iba dva krát.
Prvýkrát to bolo na Vianoce minulý rok, keď popíjali spolu svedok, jeho švagor L. N. a E. Z., ktorý sedel
pri nich. Druhýkrát to bolo vtedy, keď ho zaviezol spoločne so svedkom L. O. do Kostolného, kedy
potreboval ísť pohľadať telefón. Na otázky vyšetrovateľa svedok uviedol, že Z. sa nerozprával počas

cesty so svedkom O.. Ďalej k veci neuviedol nič podstatné.

Svedok V. Ž. v tejto svojej výpovedi uviedol, že dňa 19.08.2009 sa spoločne s bratom W. Ž. M.tretli v
Papradi so svedkom L. O.. Na stretnutie prišli motorovým vozidlom zn. VW Passat, čiernej farby, ev.
č. I.-XXXBL. Dôvod ich stretnutia bol ten, že svedok O. jeho firme Ž. s.r.o. predával a kupoval od nej

pneumatiky, nedostavoval sa na Daňový úrad v Starej Turej, ktorý chcel vykonať kontrolu v súvislosti
s obchodom s pneumatikami a chceli vedieť, či bol kvôli tomu na polícii. Ďalej k veci neuviedol nič
podstatné.

Svedok W. Ž. v prípravnom konaní vypovedal v podstate zhodne ako jeho brat V. Ž..

Svedok L. B. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní k osobe F. B. uviedol, že v roku 2009 prišiel za
obžalovaným E. Z. do baru, presne nevedel povedať kedy a povedal mu, že dostal „zákazku“, že niekto
za finančnú odmenu chcel, aby F. B. fyzicky ublížil alebo spôsobil nejakú ujmu E. Z., alebo aby týmniekoho poveril. F. B. sa ho pýtal, či má nejakého známeho, ktorý má firmu, že by na neho poslal niečo
cez poštu, pretože sú lacnejšie poplatky, keď je to na firmu. Nevedel povedať, či takú službu žiadal aj
od obžalovaného E. Z.. Videl F. B. a obžalovaného E. Z., ako odišli v bare Kocka bokom a o niečom

sa rozprávali, ale nevedel o čom. Videl to koncom júna a začiatkom júla 2009 asi tri krát. Ďalej k veci
neuviedol nič podstatné.

Svedok V. N. v prípravnom konaní vo svojej výpovedi k prehratému telefonickému hovoru
uskutočnenému dňa 22.08.2009 v čase o 20:50 hod. z telefónneho čísla XXXX/XXXXXX na telefónne

číslo XXXX/XXXXXX uviedol, že telefonoval so svedkom L. O.. O. nastúpil do roboty do Chirany, mal
tam nejaký problém a chcel od neho vybaviť právnika W.. B. kvôli jeho problémom. Povedal mu, že mu
je dlžný peniaze a ešte chce od neho aj právnika. Právnika sa mu snažil vybaviť a mal sa s nim stretnúť.
Ďalej neuviedol k veci nič podstatné.

Svedok E. M. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že E. Z. poznal iba z videnia, osobne sa

s ním nepoznal. Stretli sa, iba keď robil v požičovni v tržnici a obžalovaný išiel vedľa do herne, asi na
ulici SNP v Starej Turej. Odvtedy, čo odišiel z požičovne, asi pred tromi rokmi, už s obžalovaným nebol.
Ďalej k veci neuviedol nič podstatné.

Znalec z odboru kriminalistiky odvetvia kriminalistickej toxikológie a kriminalistickej chémie R.. B. U.

na hlavnom pojednávaní vypovedal v zhode so závermi znaleckého posudku, ktorý vypracoval a z
ktorých okrem iného vyplýva, že predložená neznáma látka - hmota z vnútra lebky obsahovala 235,1 g
čistého kokaínu, čo predstavuje 11755 až 23510 obvykle jednorazových dávok drogy, pričom kokaín je
v zmysle Zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení
neskorších predpisov do II. skupiny omamných látok. Z ostatných predložených podkladov zaistených

pri otvorení predmetnej poštovej balíkovej zásielky bolo zistené, že lebka bola zhotovená zo živice na
báze polyesteru. K hodnote drogy sa znalec vyjadriť nevedel.

So súhlasom strán boli k tomuto skutku postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítané znalecké posudky
Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava z odboru kriminalistiky odvetvia kriminalistickej

informatiky a odvetvia daktyloskopie.

Zo záverov znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave z odboru
kriminalistiky odvetvia kriminalistickej informatiky č. PPZ-9573/KEU-BA-EXP-2009 zo dňa 11.12.2009
vyplýva, že na predloženom mobilnom telefóne zn. NOKIA 6700c-l, IMEI XXXXXXXXXXXXXXX,

zaistenom pri obhliadke tela poškodeného F. B. O. Z. Č.. XX na X. U.. Č.. XX O. I. W. I. O. v konaní
vedenom pod sp. zn. ORP-1494/1-OEK-TN-2009, sú uložené v pamäti telefónu a SIM karty telefónne
zoznamy, archivované na CD nosiči, ktorý tvorí prílohu č. 1 znaleckého posudku, pričom v telefónnych
zoznamoch sa nenachádzali telefónne čísla evidované na obžalovaného E. Z., M. L. O. alebo spoločnosť
TreboSoft s.r.o.

Zo záverov znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave z odboru
kriminalistiky odvetvia daktyloskopie č. PPZ-2200/KEU-BA-EXP-2010 zo dňa 29.03.2010 vyplýva, že
porovnaním odtlačkov na balíkovej sprievodke č. H. XXXXXXXXXPE a na písomnosti „Serport“ s
odtlačkom na identifikačnej karte osoby Y. O. Y., I.. XX.XX.XXXX, zaslanej v prílohe informácie Národnej

ústredne Interpol Bratislava P PZ č. PPZ-801/MPS-NUI-2010 zo dňa 04.02.2010, nebola zistená zhoda
a z uvedeného možno vyvodiť záver, že osoba Y. O. Y., aj keď existuje a je prihlásená k pobytu na
adrese, G. XXX F., B., nie je skutočným odosielateľom predmetnej zásielky.

Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní k tomuto skutku je treba poukázať najmä na:

· záznam o zaistení veci,
· zápisnicu o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivého E. Z.,
· zápisnicu o zámene balíkovej zásielky o rozmeroch 30 x 23 cm, o hmotnosti 5,925 kg brutto, pod
podacím poštovým číslom č. H. XXXXXXXXXPE, odosielateľ Y. O. Y., G. XXX, F., B., určenej adresátovi:
spoločnosť TreboSoft s.r.o., Hurbanova 139/32, Stará Turá 916 01, IČO: 35 790 261,

· zápisnicu o vykonaní domovej prehliadky O. Z. Č.. XX na X. U. Č.. XX O. I. W. I. O. a fotodokumentáciu
k domovej prehliadke,
· záznam o vykonaní zámeny obsahu poštovej balíkovej zásielky o rozmeroch 30 x 23 cm, o hmotnosti
cca 5,925 kg brutto, pod podacím poštovým číslom č. H. XXXXXXXXXPE, T. Y. O. Y., G. XXX, F.,B., určenej adresátovi spoločnosť TreboSoft s.r.o., Hurbanova 139/32, Stará Turá 916 01, IČO: 35
790 261, z ktorého vyplýva, že lebka tmavoružovej farby s obsahom neznámej látky bola zamenená
za 5 kg pšeničnej múky, ktorá bola vysypaná do igelitovej tašky, na ktorú bola nakreslená lebka a

fotodokumentáciu o zámene obsahu zásielky,
· záznamy zo sledovania svedka L. O. a fotodokumentácia vyhotovená zo sledovania a prepis
zaznamenaného telefonického hovoru uskutočneného dňa 22.08.2009 z mobilného telefónu svedka L.
O., na základe ktorých sa nepodarilo ustáliť totožnosť ďalších osôb, ktoré sa zúčastnili na doručení
zásielky s podacím poštovým č. H. XXXXXXXXXPE,

· zápisnice o vydaní vecí: balíkovej zásielky pod podacím poštovým číslom č. H. XXXXXXXXXPE, výpisu
z Obchodného registra Okresného súdu v Trenčíne a potvrdenky o predaji kolkovej známky a 2 ks
mobilných telefónov, zo dňa 17.08.2009,
· zápisnicu o vydaní veci - balíkovej sprievodky,
· zápisnicu o vydaní veci - kamerového záznamu Mestskej polície v Starej Turej zo dňa 17.08.2009,
ktorá snímala miesto pred ubytovňou „Dom Špecialistov“ na Štefánikovej ulici č. 373 v Starej Turej,

· zápisnicu o vydaní veci - kamerového záznamu Okresného súdu v Trenčíne,
· údaje o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke oznámené operátormi telekomunikačnej činnosti:
T-Mobile Slovensko, a. s., Vajnorská 100/A, Bratislava, Orange Slovensko, a. s., Prievozská 6/A,
Bratislava a Telefónica 02 Slovakia s.r.o., Einsteinova 24, Bratislava, na základe príkazov sudcu pre
prípravné konanie Okresného súdu Bratislava I vydaných pod sp. zn. 2Ntt/477/2009, 2Ntt/625/2009,

z ktorých vyplýva, že telefónne číslo XXXX/XXXXXX, evidované na spoločnosť Trebosoft s.r.o., bolo
používané v období odo dňa 14.07.2009 do dňa 14.08.2009 a boli z neho uskutočnené hovory: dňa
17.07.2009 v čase o 14:27:31 hod. na tel. číslo XX/XXXXXXXX, užívané v spoločnosti DHL Express
(Slovakia), čo potvrdzuje výpoveď svedkyne Y. W., ďalej dňa 13.08.2009 v čase o 10:53:59 hod. na
tel. číslo XXXXXXXXXX, užívané v spoločnosti Slovenská pošta, a. s. a dňa 14.08.2009 v čase o

14:20:02 hod. a o 14:33:28 hod. na telefónne číslo XX/XXXXXXXX, užívané vyclievacím oddelením
Slovenskej pošty, a. s., na ul. Tomášikovej 54 v Bratislave, čo potvrdzuje výpoveď svedkyne E. M., avšak
telefónne čísla XXXX/XXXXXX F. XXXX/XXXXXX, ktoré boli volané z telefónneho čísla XXXX/XXXXXX
sa identifikovať nepodarilo (tieto sa nenachádzali ani v telefónnom zozname mobilného telefónu F. B.,
ktorý bol podrobený znaleckému skúmaniu),

· údaje o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke oznámené operátormi telekomunikačnej činnosti:
Slovenská pošta, a. s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, Slovanet, a. s., Záhradnícka 151,
Bratislava a Orange Slovensko, a. s., Prievozská 6/A Bratislava na základe príkazov sudcu pre prípravné
konanie Okresného súdu Bratislava I vydaných pod sp. zn. 2Ntt/477/2009, 2Ntt/517/2009, z ktorých
vyplýva,ženebolomožnézistiťkonkrétnuosobu,ktorásaprihlásilanainternetovústránkutondt.posta.sk

a zisťovala pohyb zásielky s podacím poštovým č. H. XXXXXXXXXPE,
· údaje o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke oznámené operátorom telekomunikačnej činnosti
T-Mobile Slovensko, a. s., Vajnorská 100/A, Bratislava, na základe príkazu sudcu pre prípravné konanie
Okresného súdu Bratislava I vydaného pod sp. zn. 2Ntt/517/2009, z ktorých vyplýva, že telefónne
číslo XXXX/XXXXXX je evidované na spoločnosť Trebosoft s.r.o., pričom registračný formulár účastníka

Easy bol dňa 14.07.2009 spísaný v Trenčíne obchodným referentom spoločnosti Facility s.r.o. T mobile
Partner,
· údaje o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke oznámené operátorom telekomunikačnej činnosti
Azet.sk, a. s. Štefánikova 13, Žilina, na základe príkazu sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu
Bratislava I vydaného pod sp. zn. 2Ntt/635/2009,

z ktorého vyplýva, že nebolo možné zistiť konkrétnu osobu, ktorá poslala mailovú správu pracovníčke
spoločnosti DHL, Y. W., obsahujúcu osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty a osvedčenie
o registrácii a pridelení daňového identifikačného čísla daňového subjektu Trebosoft s.r.o., so sídlom
Hurbanova 139/32, Stará Turá,
· overená fotokópia spisu registrového súdu (Okresný súd Trenčín) č. vl. Sro 17084/R ohľadom

spoločnosti Trebosoft s.r.o., z ktorého okrem iného vyplýva, že táto spoločnosť bola z obchodného
registra vymazaná dňom 23.09.2009,
· overená fotokópia vyšetrovacieho spisu Úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ v Trenčíne sp. zn.
ORP-1494/OEK-TN-2009, z ktorého okrem iného vyplýva, že F. B. spáchal samovraždu,
· overená fotokópia vyšetrovacieho spisu OR PZ v Trenčíne sp. zn. ORP-2017/3-OSV-TN-2008, z

ktorého okrem iného vyplýva, že dňa 25.08.2008 na parkovisku ulice SNP v Starej Turej neznámy
páchateľ zapálil motorové vozidlo zn. BMW, ev. č. NM-XXX BM, ktorého vlastníkom bol R. N., pričom
zo spáchania skutku bol podozrivý obžalovaný E. Z.,· fotokópia zmluvy o poskytovaní služby Import Express č. SK XXXXXX z 15..7.2009 a fotokópia
komisionárskej zmluvy - dohody o podmienkach zastúpenia z 15.07.2009, z ktorých vyplýva, že svedok
L. O. ich uzavrel v mene spoločnosti Trebosoft s.r.o., ktorej bol pridelený zákaznícky Import Express

kód X. XXXXXXXXX,
· správa Okresného súdu v Trenčíne, oddelenia obchodného registra s prílohami, z ktorých vyplýva, že
v dňoch 14.07.2009 a 17.08.2009 prevzal svedok L. O. výpisy z obchodného registra ohľadne subjektu
spoločnosť Trebosoft s.r.o.,
· informáciu Národnej ústredne Interpol Bratislava P PZ č. PPZ-801/MPS-NUI-2010-BM zo dňa

04.02.2010, z ktorej vyplýva, že osoba Y. O. Y. existuje a je prihlásená k pobytu na adrese G. XXX F., B.,
· úmrtný list L. M.,
· zápisnicu o rekognícii s fotodokumentáciou, z ktorej vyplýva, že svedok L. O. O. predložených
fotoalbumoch neopoznal osobu, ktorá mala za ním prísť k ubytovni na motorovom vozidle zn. Opel,
čiernej farby, v súvislosti s predmetnou zásielkou,
· fotokópiu mailovej správy, ktorú predložila pracovníčka DHL Y. W., ohľadom jej komunikácie s osobou

vystupujúcou v mene spoločnosti Trebosoft s.r.o.,
·zápisnicuootvorenípoštovejbalíkovejzásielkyorozmeroch30x23cmohmotnosticca5,925kgbrutto
podpodacímpoštovýmčíslomH.XXXXXXXXXPE,odosielateľY.O.Y.,G.XXX,F.,B.,určenejadresátovi
spoločnosť TreboSoft s.r.o., Hurbanova 139/32, Stará Turá 916 01, IČO: 35 790 261, doručenej na poštu
090 so sídlom v Bratislave na Tomášikovej 54 s fotodokumentáciou, z ktorej vyplýva, že v zásielke sa

nachádzala priehľadná živicová lebka o rozmeroch 28 x 19 x 17 cm tmavoružovej farby s obsahom vtedy
neznámej látky,
· stanovisko Národnej protidrogovej jednotky Bratislava Úradu boja proti organizovanej kriminalite P PZ,
z ktorého vyplýva, že minimálna hodnota omamných látok zaistených pri otvorení balíkovej zásielky
rozmeroch30x23cmohmotnosticca5,925kgbruttopodpodacímpoštovýmčíslomH.XXXXXXXXXPE

o je v celkovej výške 176.325,- €,
· odpoveď Ministerstva vnútra SR, Národnej protidrogovej jednotky Národnej kriminálnej agentúry zo
dňa 29.11.2017 na dožiadanie s prílohou, z ktorých vyplýva, že na území Slovenskej republiky sa v 3.
štvrťroku 2009 1 gram kokaínu predával za cenu od 73,- € do 100,- €,
· výsledok právnej pomoci z Peru, z ktorého vyplýva, že k veci bol vypočutý brat osoby uvedenej na

predmetnej zásielke ako odosielateľ (Y. O. Y.) a to V. Q. Y. O., ktorý vo svojej výpovedi pred justičným
orgánom v Peru uviedol, že jeho brat od januára 2005 žije v Ekvádore, čo dokazuje potvrdenie o pohybe
obyvateľstva vydané Migračným štátnym zastupiteľstvom v Ekvádore, kópia pracovnej zmluvy jeho
brata a výstrižky z novín dokazujúce, že jeho brat bol trénerom plavcov a v nehnuteľnosti uvedenej na
zásielke nebýval, z priloženého potvrdenia polície je tiež zrejmé, že dňa 03.04.2009 odišiel z Ekvádoru

do Kolumbie a 03.05.2009 sa vrátil do Ekvádoru, odkiaľ zase vycestoval dňa 26.10.2010 do Kolumbie,
čo znamená, že dňa 24.07.2009 nemohol odoslať predmetnú zásielku z Peru, pretože sa zdržiaval v
Ekvádore, taktiež vo svojej výpovedi poukázal aj na to, že na odoslanej zásielke je číslo občianskeho
preukazu odosielateľa XXXXXXX, avšak číslo občianskeho preukazu jeho brata je XXXXXXXX, čo
doložil kópiou preukazu svojho brata, podpis na podacom lístku sa nezhoduje s podpisom jeho brata.

Ku skutkom v bodoch 2) a 3):

Obžalovaný E. Z. na hlavnom pojednávaní v zmysle ust. § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por. vyhlásil, že je
nevinný zo spáchania oboch týchto skutkov.

Následne vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní, zhodne ako aj v prípravnom konaní, ku
skutku v bode 2) na svoju obhajobu okrem iného uviedol, že dňa 04.07.2009 bol na oslave na chate v
Cetuni, ale na ktorej konkrétnej chate bol, si už nespomínal. Bola to asi prenajatá chata a celkovo tam
bolo s ním asi šesť ľudí, z ktorých poznal dvoch, M. Š. F. B. O. zo Starej Turej, ktorí mali do tridsať rokov.

Oni budú poznať baby, ktorí tam boli. Nevedel do kedy tam bol. W.L. Y. ho odtiaľ odviezol do Herňa baru.
Bol pod vplyvom alkoholu a veľa si z toho nepamätal. Bol tam do záverečnej ako vždy. To, z čoho bol
obvinený, sa nezakladá na pravde a podľa jeho názoru je to pomsta. Ďalej uviedol, že W. V. pozná dlho.
Bol medzi nimi dobrý vzťah až do tohto obvinenia. Boli veľmi dobrí kamaráti. Jeho otca B. V. pozná tiež
dlho, možno dlhšie ako W.. Medzi nimi bol tiež kamarátsky vzťah. Osobu V. I. nepoznal a nikdy nežiadal

W. V., aby usmernil svojho otca, B. V., ohľadom nejakej starej záležitosti. V minulosti nikoho nenapadol
v herni Admirál. Nepamätal sa, či ho niekto oslovil s tým, že mu ublížil na zdraví. Nikdy nežiadal B. V.,
aby nevypovedal na polícii proti nemu. V dni, kedy malo dôjsť k napadnutiu, mal oblečené riflové modré
„kraťasy“ a tričko bez rukávov a tiež modrej farby, vpredu s nejakým nápisom a bolo celé od horčice. Vminulosti nedal B. V. žiadne peniaze, ak áno, tak len požičal. Nikdy v minulosti neposkytol B. V. sumu
40.000 Sk za to, že nebude vypovedať proti nemu na polícii. Nikdy nežiadal od W. V. späť peniaze. K
prehratému audiozáznamu, ktorý bol predložený do vyšetrovacieho spisu poškodeným W. V., uviedol,

že ani jeden z tých hlasov nepatril jemu. Pokiaľ v predmetnom rozhovore jeden z mužov uviedol: ,ja
budem počúvať pičoviny, že nejaký dôjde a pýta sa v bare a hovorí - je tu E. Z.? A príde čašník za mnou
a hovorí mi - E. niekto ťa hľadá. Ja dojdem a hovorí - ty si spravil zo mňa mrzáka na celý život....problém
je v tom, že ten kokot došiel a vie moje meno." a ten istý muž hovorí: „Ja nebudem riskovať, to že tvoj
tatko si otvoril hubu za to, že je dosratý - dosratý ako degeš a povedal nejakému kokotovi, ktorý mu

nestojí ani za slovo, že bol to E. Z. a ten kokot príde za mnou a povie mi, že som spravil z neho mrzáka.",
k tomu uviedol, že má pocit, že to niekto naňho nahral. Určite to nebol on. Nie je povinný ani ochotný
poskytnúť vzorku svojho hlasu pre potreby znaleckého skúmania z odboru kriminalistická fonoskopia.
Sú aj imitátori, ktorí vedia napodobniť hlas. K osobám L. B., L.Ó. B. F. W. Ž., uviedol, že ich pozná, on
pozná celú Starú Turú. V roku 2009 používal L. B. vozidlo Seat, modrej farby. L. vídaval na motorke a
tiež aj na firemnej Audine, fialovej farby, možno fialovo-čiernej farby. Na čom jazdil W., nevedel povedať.

Vedel o ňom, že má autoumyvárku v Turej. Žiadnu z týchto osôb nevidel na motorovom vozidle značky
Opel, čiernej farby. Nevedel povedať, či sa tieto osoby poznali so svedkom L. O.. Nevedel sa vyjadriť,
či bratia L. F. L. B. F. W. Ž. vykonávali nejakú činnosť v súvislosti so zásielkou drog z Peru, ktorá je
predmetom tohto trestného stíhania (skutok v bode 1), resp. či vedeli o tom, že taká zásielka má byť
doručená do Starej Turej. On bol v kontakte len s B..

Ku skutku v bode 3) vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní, v
podstate zhodne na svoju obhajobu uviedol, že to, čo sa mu kladie za vinu, že mal napadnúť v bare
nejakého chlapa, ani nevie, o čo sa jedná. Poškodeného V. I. nepozná, ale možno ho niekedy videl. Mal
tiež herňu a možno tam chodil, ale nevedel, kto to je. Nikdy nikoho fyzicky nenapadol v herni Admirál,

teda Baríku v Starej Turej, ani nikoho neudrel pohárom. V minulosti bol v bare Admirál „Barík". Chodil
tam sporadicky. Keď mal herňu na Tržnici, vtedy si chodil do Admirálu zamieňať drobné. Ako zákazník
tam chodil málo. V noci zo dňa 08.01.2005 na deň 09.01.2005 nebol v bare „Baríku" na ul. SNP v Starej
Turej, pretože nemal dôvod tam chodiť. Pokiaľ to bolo vo večerných hodinách, tak bol doma s rodinou.
Nikoho nenapadol tak, že by ho udrel pohárom do oblasti hlavy. Nikomu nedal ani facku. Pozná osobu

E. M.. Predával víno o tri stánky ďalej od Admirálu. Nie je pravda, že by tam bol s nejakým M.. Nikdy
s ním nebol v Baríku. Nesľúbil a ani nedal B. V. peniaze za to, že nebude na polícii vypovedať proti
nemu. Taktiež nikdy nežiadal od svedka B. V., aby ho zatajil, nevypovedal na neho na polícii a nezradil
jeho meno mužovi, ktorému mal ublížiť na zdraví. Nesľúbil a ani nedal nikomu peniaze ako odškodné za
to, že mu mal ublížiť na zdraví. Nikto od neho nežiadal peniaze ako odškodné. Nikto od neho nežiadal

čiastku 70.000 Sk. V minulosti bol v bare Kocka v Starej Turej. Je to ten Herňa bar, v ktorom bol každý
deň. Nespomínal si na to, že by ho oslovil v tomto bare, v Kocke, čašník v tom zmysle, že ho niekto
hľadá. Pripustil, že sa to mohlo stať, ale nespomínal si na to. Je možné, že sa rozprával s poškodeným
V. I., ale určite mu nehovoril, ako on uvádzal, že či ho to mrzí a či chce prísť ešte o jedno. Osobu L. M.
pozná, je to jeho kamarát. Vie, že chodieval do „Baríku". Nikdy nepovedal svedkovi B. V. pred „Baríkom"

nič v tom zmysle, že či chce dostať aj on. Možno v minulosti v čase pred skutkom zo dňa 04.07.2009
nadával W. V. z nejakých osobných dôvodov, ale nie v súvislosti s poškodeným I.. Nikdy ho však fyzicky
nenapadol. Nepamätal si na to, že by rozprával svedkovi W. V. niečo také, aby si dal veci do poriadku.

Aj s poukazom na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu Bratislava zo dňa 19.02.2019 č. k.

3To/99/2018, ktorým bol prvostupňový súd viazaný, na hlavnom pojednávaní dňa 14.10.2022 opätovne
vypočul okrem iného aj ku skutkom v bodoch 2) a 3) obžalovaného E. Z. za účelom ozrejmenia
prípadného motívu svedka B. V. proti nemu vypovedať a svedka poškodeného W. V. vytvoriť a sfalšovať
zvukovú nahrávku, pričom v tejto súvislosti obžalovaný okrem iného vypovedal, že nemá vedomosť o
tom, ako nahrávka, ktorú poskytol poškodený, vznikla a kedy vznikla, zotrval na tom, že v uvedenom

čase sa nemohol nachádzať na mieste, ktoré označil poškodený, keďže svedkovia ho videli niekde inde.
Taktiež zotrval na tom, že ohľadom ublíženia na zdraví v čase skutku sa nenachádzal na danom mieste,
v tom čase rekonštruovali podnik, kde pracoval do neskorých nočných hodín každý deň. Ku vzťahu k
rodine V. uviedol, že ich pozná, starší brat W. V. - B. V. W.. u neho pracoval v podniku, pričom ho v jeho
podniku zabili. Ich vzájomné vzťahy boli dobré, aj po tejto udalosti sa stretávali, bavili sa o nej, ich postoj

ku nemu zmenil až po tom, čo ho v predmetnej veci udali. Odvtedy sa s nimi nebaví, iba s ich sestrou,
s nikým iným. K motívu B. V. vypovedať proti nemu a W. V. vytvoriť a sfalšovať zvukovú nahrávku sa
vyjadriť nevedel.Svedok poškodený V. I. na hlavnom pojednávaní ku skutku v bode 3) vypovedal, že si už na skutok veľmi
nepamätá, v inkriminovanom čase sedel v bare u V., otočil sa a počul niečo ako „čo čumíš“, dostal úder
a potom sa prebral až na schodoch v nemocnici, resp. pred poliklinikou. S odstupom času už vedel, kto

mu to spravil, majiteľ baru mu povedal, že E. Z.. K dôvodu, prečo mu to spravil, sa nevedel vyjadriť, lebo
predtým ho vôbec nepoznal. Asi po troch rokoch, keď sedel v bare, počul, že sa niekto pýta, či tu je E.
Z., tak oslovil čašníka, aby ho zavolal a vtedy ho videl prvýkrát. Len sa ho opýtal, či vie, kto on je, na to
reagoval tak, že povedal, či mu bolo málo a bolo po debate. V čase incidentu okrem majiteľa V. nikoho
nepoznal, jeho kamarát N. N. odišiel asi 15 minút predtým. Majiteľ baru musel vidieť útočníka, keď bol

otočený do miestnosti. Už nevedel presne, kedy mu majiteľ baru označil obžalovaného ako útočníka,
možno po dvoch rokoch, možno aj neskôr. On sám útočníka nevidel. V ten večer nemal v bare s nikým
konflikt.

Z dôvodu odstránenia rozporov vo výpovediach svedka poškodeného na návrh obhajcu bola na hlavnom
pojednávaní prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 24.02.2010, v ktorej okrem iného

uviedol, že asi pred štyrmi rokmi oslavoval svoje narodeniny u kamaráta O., odtiaľ prišiel M. N. N. do
„Baríku" v Starej Turej. Bolo to večerných hodinách a dali si po malom pive. N. pivo nechutilo, vypil z
neho asi deci a išiel domov. On tam zostal, sadol si k prvému automatu vedľa baru, dal si červený strik
a hral asi pol až trištvrte hodinu automat, kým nastal za ním hurhaj, teda krik. Otočil sa smerom doprava
a dostal ranu do spánkovej časti. Vtedy nevedel, čo to bolo, pričom krik počul priamo za sebou. Bol

to mužský hlas, kričal niečo oplzlé na chalana, ktorý sedel v rohu pri poslednom automate. Chalan mu
niečo odpovedal, ale nevedel povedať čo. To bol blesk, ako sa otočil, prišla rana. Keď sa otáčal, počul
ako muž, čo kričal povedal: „čo čumíš" a dostal ranu. Muža, čo kričal, si nestihol všimnúť Za barom bol
starý V., okrem neho tam bol chalan pri automate a v boxoch sedeli nejakí mladí. Po tom, čo dostal
ranu do hlavy, si viac nepamätal. Ďalej sa pamätal, že keď sa prebral na schodoch pred poliklinikou, bol

mestský policajt a nejaký chalan, s ktorým sa rozprával mestský policajt a taktiež tam bola zdravotná
sestra. Nevedel, ako sa dostal na polikliniku. Počul, ako mestský policajt hovoril sestričke: „našli ho
niekde zrazeného na parkovisku", čomu sa čudoval. Asi na to aj povedal, že čo to hovorí. Sestrička
chcela preukaz poistenca a policajtovi povedal, že sa mu to stalo v bare a že ho nezrazilo žiadne auto,
viac s ním nekomunikoval. Keď bol na mestskej polícii, ukazovali mu zápis v znení tuším, že ho našli

zrazeného na parkovisku pred „Baríkom", čo je úplná blbosť. V súvislosti s poranením oka, ktoré utrpel,
bol hospitalizovaný v Trenčíne, kde ho operovali a zašili mu dieru v oku. Ďalšie zákroky mu robili v
Martine. Práceneschopný bol niekoľko mesiacov, asi do mája v tom roku, ale presne si to už nepamätal.
Hospitalizovaný bol vždy iba v súvislosti s operáciami, pričom operovaný bol spolu tri alebo štyri krát.
Všetky potvrdenia od lekára a záznamy, ktoré svedčia o operáciách a PN-ke predložil do spisu. Keď

podal trestné oznámenie, vypytoval sa V. staršieho, kto to bol, pretože on ho musel vidieť. Stále mu
tvrdil, že nevie. Neskôr mu, že aby ho to nezaujímalo, že sa bude snažiť, aby ho odškodnil ten, čo mu to
urobil. V. s ním musel byť v kontakte, keď mu povedal, že to bude s ním riešiť. Povedal. V., že potrebuje
peniaze,pretožemal2.300,-Skza„maródku“,muselplatiťvýživnéanemalpeniaze.Pýtalsaho,žekedy
to bude riešiť, potreboval peniaze na kar, pretože mu v apríli v tom roku zomrela mama. Vtedy mu dal V.

4.000,- Sk alebo 5.000,- Sk. Potom mu dal asi 5.000,- Sk na leasing za auto, čo mu dal asi dvakrát a pár
krát mu dal na cigarety, pretože nemal žiadny príjem a to bolo asi všetko, viac mu nedal. V. tvrdil, že ten
čo mu to urobil, že mu dá 75.000,- Sk, ktoré od neho chcel, pretože mu chýbali do doplatenia leasingu.
Potom mu V. povedal, že ten chlap nemá peniaze a o skutku sa nebude baviť. Neskôr presťahoval do
Nového Mesta, pretože byt, v ktorom býval, zdedila jeho sestra. Celkovo dostal od V.Č. asi 16.000,- Sk

alebo 17.000,- Sk, viac nie. Tie peniaze mali byť od toho, čo mu to urobil. V. potom povedal, že ten chlap
nechce platiť. Neskôr išiel som robiť do Talianska a Belgicka. Niekedy na jar roku 2009 stretol V. a spýtal
sa ho, že čo a ako. On povedal, že sa už do toho nebude starať, že už mal štyri roky čas, ten čo mu to
urobil a povedal, že to bol obžalovaný E. Z.. Pýtal známych na obžalovaného Z. a tí mu nepovedali na
neho nič dobré, poradili mu, že to má radšej nechať tak. V lete roku 2009 bol náhodou v krčme Kocka v

Starej Turej, kde čakal kamaráta a počul čašníka, že povedal meno obžalovaného Z. a že je tam vzadu.
Požiadal čašníka, či ho môže zavolať. Čašník tak urobil a vtedy ho videl prvý krát. Obžalovaný Z. prišiel
za ním, povedal mu: „to si ty". Najprv mal tendenciu, že ho nepozná a napokon sa ho opýtal, či ho to mrzí
a či chce prísť ešte o jedno. Potom sa otočil a išiel do druhej miestnosti. Odvtedy ho nevidel. K tomu, že
mal obžalovaný E. Z. vydierať W. V. v bare v Starej Turej, nevedel nič. V čase pred úderom, ktorý dostal,

počul za chrbtom krik jedného muža. Pokiaľ svedok B. V. vo svojej výpovedi uviedol, že mu Z. odovzdal
dva krát po 10.000,- Sk, ktoré mu následne odovzdal, k tomu uviedol, že od neho celých 10.000,- Sk
v hromade nedostal. Pokiaľ svedok B. V. vo svojej výpovedi udal, že mu povedal, kto mu to urobil, v
máji alebo júni roku 2005, k tomu sa vyjadril, že vtedy mu to nepovedal, pretože keby to vedel, už by topovedal polícii a určite mu to povedal až v roku 2009. Nevedel, či bol v čase skutku niekto s obžalovaným
Z. v „Baríku“. Úder pohárom od obžalovaného ho „trafil“ do pravého spánku. Muža, ktorý „tresol“ do neho
pohár, nikto neoslovil. Spadol zo stoličky a viac si nepamätal. To, že to bol pohár, sa dozvedel v sanitke,

keď si vybral pri oku kúsok skla, vedel to podľa zaoblenia skla, že zrejme išlo o trojdecový pohár. Lekári
povedali, že bude mať trvalé následky. Robí sa mu šedý zákal, čo je, ako by mal olej v oku, vidí v oku
bubliny. Na chvíľu otvorí v aute okno a hneď má opuchnuté oko, má ho na všetko náchylné. Nemôže
na tej strane spať. K popisu muža, ktorý hral automat na konci herne, udal, že mohol mať do 25 rokov a
predtým ani potom ho nevidel. K čašníkovi, ktorý zavolal obžalovaného Z.Š. v bare Kocka, uviedol, že

nevedel o koho ide, pretože tam nechodieva a bola náhoda, že tam vtedy išiel na pivo.
Na hlavnom pojednávaní sa k tejto výpovedi vyjadril v tom smere, že potvrdil, že je jeho a že mu to
ozrejmili a tak to bolo. Nevedel sa vyjadriť k tomu, že v prepúšťacej správe z nemocnice v Trenčíne zo
dňa 19.01.2005 bolo uvedené okrem iného, že bol napadnutý majiteľom baru V., vysvetlil to tak, že tam
uviedol len miesto, kde sa to stalo a meno majiteľa baru, nie že by mu to on urobil.

Svedok poškodený W. V. vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní,
v podstate zhodne vypovedal ku skutkom v bodoch 2) a 3), že dňa 04.07.2009, keď bol v herni Admirál
v Starej Turej, kde pracoval ako prevádzkar automatov, asi o 22:15 hod., keď bol v herni sám, prišiel
tam obžalovaný E. Z., poobzeral sa po herni a povedal: „dobre, sme tu sami“ a potom mu povedal,
že prečo nedal otcovi vedieť, ako sa má k tomu postaviť. On vedel, o čom hovoril. Jeho otec bol asi

štyri roky dozadu svedkom toho, ako obžalovaný E. Z. napadol V. I. v herni Admirál, pôvodne v Baríku.
Vo veci bolo začaté trestné stíhanie pre ublíženie na zdraví, pričom tá vec bola ukončená, lebo sa
nepodarilo stotožniť osobu páchateľa, ale jeho otec povedal V. I., že tým človekom, čo ho napadol, bol E.
Z.. Poškodený I. to mal vyčítať obžalovanému Z. v nejakom bare, to sa E. nepáčilo a tak prišiel za ním,
aby dohovoril otcovi, že takéto veci sa nerobia, že on sa nepotrebuje báť chodiť domov, že tam bude

nejaký blázon, čo ho zastrelí, že on chce kľudne spávať a nie tŕpnuť, že ho niekto od chrbta zastrelí.
Počas toho, ako to obžalovaný Z. hovoril, pomaly ustupoval k dverám až von pred herňu. Povedal mu,
aby počkal, že zavolá otcovi a zavolal mu na číslo XXXX/XXXXXX zo svojho mobilného telefónu číslo
XXXX/XXXXXX. Povedal otcovi, že je E. v bare a hovorí, aby mu dohovoril ohľadne toho I.Á.. Potom sa
mu na telefóne podarilo zapnúť nahrávanie a nahral, ako sa mu obžalovaný E. Z. vyhrážal, že tá dole

celú jeho rodinu, ak nedohovorí tatkovi ohľadne toho I.. Vyhrážal sa, že ich zakope tri metre pod zem,
pričom vykrikoval, aký on je gangster a že nie je väčšieho gangstra ako je on na Starej Turej. Neustále
mu pri tom vulgárne nadával a dokola opakoval, že ho dá dole, jeho tatka, mamu aj sestru, tiež mu dal
dve facky a potom ho jedenkrát udrel päsťou do tváre, až spadol. Na ošetrení nebol, lebo nemal žiadne
zranenia. Keď obžalovaný odchádzal, povedal mu, že dúfa, že mu je všetko jasné, že to pochopil a že

ešte taký človek nevyrástol, čo by si z neho robil srandu. Celý incident mohol trvať asi 7 minút, z čoho
minútu boli vnútri a potom zvyšok vonku, čo je nahrané aj v telefóne. Keď obžalovaný odišiel, odvtedy už
s ním nebol. Následne prehral túto nahrávku otcovi, s ktorým sa dohodli, že už nebudú cúvať, nenechajú
sa zastrašovať a že dajú na neho trestné oznámenie.
Ďalej vypovedal, že v čase, keď sa mu obžalovaný vyhrážal, bol agresívny, až nepríčetný. Videli to dvaja

svedkovia a to G. Z. F. W. W.. G. Z. prišiel asi v polovici nahrávania, išiel do vnútra podniku, obžalovaný
však stál vo dverách a povedal mu, že je zavreté, tak sa chalanisko zobral a odišiel. Nevedel povedať,
či mohol G. vidieť, ako ho obžalovaný udrel. W. W. to videl z okna, čo mu povedal asi dva dni potom.
Nepamätal sa už presne, či sa pozeral z okna alebo od vchodu. O iných svedkoch nemal vedomosť. Asi
do piatich minút prišli mestskí policajti, pýtali sa, či bol nejaký problém, na čo im povedal, že všetko je

v poriadku. O tom, čo sa stalo, im nehovoril. Originál nahrávky je v telefóne, ktorý vydal vyšetrovateľke.
Všetko, čo s nahrávkou robil, bolo len to, čo ju cez bluetooth poslal do počítača a odtiaľ sa napálila na
CD-čko, nič viac.
Ku skutku s I. vedel len to, že obžalovaný E. Z. ho mal napadnúť päsťou do oka v tej istej herni Admirál
v Starej Turej. To mu povedal jeho otec asi štyri roky pred vydieraním. Obžalovaného Z. poznal sedem

možno osem rokov, čo je doba odkedy majú herňu. Dňa 04.07.2009 mal obžalovaný oblečené asi nejaké
rifľové kraťase pod kolená a biele tričko. Podľa jeho názoru bol obžalovaný Z. pod vplyvom alkoholu.
Žiadne zranenia mu nespôsobil. Mal pocit, že obžalovaný myslí vážne, to čo hovoril a bál sa, že to aj
urobí. Nemal vedomosť o tom, že by obžalovaný Z. dal jeho otcovi nejaké peniaze, ani či dal peniaze V.
I.. Nevedel povedať, či sa obžalovaný stretol s V. I., ale na nahrávke obžalovaný hovoril, že ho v bare

Kocka hľadal poškodený I., ale, či sa stretli, to nevedel. Po skutku sa s obžalovaným stretol iba jedenkrát,
keď stál pred ich barom, vystúpil z auta a šiel do vedľajšieho baru, videl ho, ale nič mu nepovedal,
nekomunikovali spolu.Pokiaľ vo svojej výpovedi uviedol, že mu E. Z. povedal: „W. neakceptoval si moje rozhodnutie“, išlo o to,
aby usmernil tatka ohľadom tohto prípadu s poškodeným I., pričom ho mal usmerniť tak, aby nepovedal
jeho meno. To mu obžalovaný povedal dávno predtým (asi rok a pol), ako sa mu vyhrážal. Stretli sa aj

v Arkádii na diskotéke a tam mu povedal, aby usmernil tatka a priviedol ho na správnu koľaj, proste aby
z toho obžalovaný nič nemal.
Pokiaľ ide o to, že jeho otec vo svojej výpovedi uviedol, že raz asi v roku 2007 prišiel W. domov z
diskotéky rozrušený, lebo ho obžalovaný verbálne napádal za to, že povedal jeho meno poškodenému
I., k tomu sa vyjadril, že vtedy sa ho obžalovaný Z. fyzicky nedotkol. Obžalovanému sa to nepáčilo a

chcel mať istotu, že jeho otec bude na jeho strane a on (obž. Z.) nebude z toho nič mať. Otec mu neskôr
hovoril, že obžalovaný Z. dal poškodenému I. asi 20.000,- Sk, pretože mali dohodu, že poškodený I. s
tým nebude nič robiť, chcel len náhradu za „maródku“. Poškodený I. chodil pýtať peniaze, jeho otec mu
ich dával z rodinných peňazí s tým, že keď to E. (T.. Z.) zaplatí, tak sa vrátia z tých peňazí. Obžalovaný
Z. peniaze dal, ale všetky dal jeho otec rovno poškodenému I., pričom obžalovaný Z. sľúbil aj ďalšie
peniaze a otec si chcel splatiť dlh z tých nasledujúcich peňazí, ale obžalovaný Z. už ďalšie peniaze nedal,

takže im vznikol dlh vo výške necelých 12.000,- Sk. Poškodený I.Á. stále chodil a chcel ďalšie peniaze,
čo už bolo pre nich neúnosné. Bola dohoda, že obžalovaný Z. zaplatí poškodenému I. asi 70.000,- Sk,
za čo chcel, aby poškodený I. nevedel jeho meno. Tým, že obžalovaný Z. nevyplatil ďalšie peniaze, tak
sa mu povedalo, nech si vyberie, že buď sa povie poškodenému I. jeho meno, alebo doplatí peniaze,
ako sľúbil. Jeho otec bol len taký „sprostredkovateľ“. Z. potom povedal, že nech si jeho tatko vymyslí

nejaké meno, že jemu je to jedno, ale že ďalšie peniaze nedá. Otec povedal poškodenému I. pravdu,
teda meno obžalovaného Z.. Obžalovaný sa to dozvedel, až keď ho poškodený I. išiel hľadať a stretol
sa s ním v bare. Tak mu to povedal obžalovaný Z. dňa 04.07.2009 a je to aj na nahrávke. Nevedel, či
obžalovaný E. Z. žiadal od I. alebo od jeho otca za peniaze, aby proti nemu nikto na polícii nevypovedal.
Pokiaľ svedok G. Z. vo výsluchu uviedol, že sa mu zdá, že počul ako obžalovaný Z. povedal: „dal som

tvojmu fotrovi 40.000,- Sk", k tomu uviedol, že si nespomína, či to povedal, ale vie, že mu dal 20.000,-
Sk, pričom poškodený I. dostal 32.000,- Sk, teda 20.000,- Sk od obžalovaného Z. a 12.000,- Sk od nich.
Či obžalovaný Z. vedel aj o tých 12.000,- Sk, to nevedel.

Opätovne bol svedok poškodený vypočutý aj na hlavnom pojednávaní dňa 14.10.2022 najmä k osobe

obžalovaného E. Z., pričom uviedol, že sa s ním pozná už dlhší čas, pochádza zo Starej Turej, chodil
k nim do ich rodinného podniku, zdravili sa, vedeli jeden o druhom, ale nestretávali sa. Do doby, čo sa
stal tento skutok, s ním nemal žiadne problémy, bral ho za normálneho, porozprávali sa. Nemali žiadne
spoločné (ani protichodné) pracovné alebo obchodné aktivity. Ani nikto iný z rodiny nemal žiaden konflikt
s obžalovaným.

Svedok B. V. sa vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní, v podstate
zhodne vyjadroval ku skutkom v bodoch 2) a 3), keď k nim okrem iného uviedol, že v januári 2005 mal
službu v „Baríku" v Starej Turej, kde prišiel E. Z. s vtedy neznámym chalanom. Teraz vie, že je to asi
jeden chalan, ktorý robil vedľa ich baru v predajni vína. Tá predajňa bola na Mierovej ulici v Starej Turej.

Keď prišli, mohlo byť asi okolo polnoci, ani sa nepristavili pri pulte, obidvaja prešli smerom k automatom
a on išiel k stolom odpratať po ľuďoch. Počul nejaký tresk, rozbitie skla, boli to sekundy. Pozrel sa tým
smerom, odkiaľ počul rozbitia skla, pred tým tam nepozeral a vtedy videl odchádzať obžalovaného Z.
s tým chalanom. Išli okolo seba, míňali sa, pretože vtedy na neho kričali od automatov. L. M., ktorý je
nebohý a ešte jeden hráč, ktorého nepoznal. Toho vtedy videl prvý krát a potom už určite nie, pretože

by si ho pamätal. Kričali na neho: „vedúci". Prišiel tam. Zbadal poškodeného I. opretého o automat, krv
na ňom a na automate. Pýtal sa ich, čo sa stalo a M. povedal, že ho napadol obžalovaný E. Z.. Na
zemi bolo rozbité sklo - pohár, ktorý potom upratal. Utierali ho handrou, aby vedeli, v akom je stave,
ale ešte pred tým, hneď ako videl, čo sa stalo a M. mu povedal, že to bol obžalovaný Z.N., vybehol za
ním von, už bol pred herňou aj s tým druhým a dohováral mu, či je normálny, že z akého dôvodu to

urobil. Obžalovaný Z. bol aj na neho agresívny a opýtal sa ho, či chce dostať aj on. Nemohol si dovoliť
nič robiť, pretože bol sám na smene, mal otvorený trezor a ani nepoznal toho druhého a nevedel, či
nie je taký istý ako obžalovaný, tak sa stiahol. Išiel späť do podniku a oni dvaja odišli. Všetci traja,
čo tam ostali, ošetrovali poškodeného I.. Neznámy sa ponúkol, že má kamarátov s autom. O chvíľu
tam nejakí jeho dvaja kamaráti prišli, naložili ho do auta a zaviezli ho na pohotovosť s tým, že mali

povedať, čo sa stalo, pretože poškodený V. I.Š. bol v tom čase v bezvedomí. Keď ho poumývali, tak si
všimli, že mal nad pravým okom na obočí tržnú ranu asi dva centimetre, nič viac nebolo vidieť. Ešte si
povedali, že asi to nebude nič vážne. Na pohotovosť išli s poškodeným I. iba dvaja, ten tretí, čo bol pri
automatoch, počkal, kým sa tí dvaja nevrátili, čo bolo asi po piatich minútach. Opýtali sa ich, čo je s V.T.a oni povedali, že je to dobré, že sa v aute prebral a na pohotovosť už išiel sám. Že ho vyprevadili a
išli preč. Následne traja neznámi chalani odišli. Ostal so M.. Mysleli, že V.Ž. nahlási niečo policajtom,
tak čakali na policajtov. Bavili sa so M. o tom a on na rovinu povedal, že keby bolo treba svedčiť, tak

on určite nebude, že poprie, čo videl. Chcel sa vyhovoriť na alkohol. Nevedel, čo on urobí. Počul, že
obžalovaný Z. napadol aj policajta v Starej Turej, ktorý bol týždeň v nemocnici a obžalovaný Z. z toho
nič nemal. To sa verejne hovorilo. Ešte v ten večer prišiel chalan, ktorý bol s obžalovaným Z. a povedal,
že ho to mrzí, skrátka sa od toho dištancoval, že on s tým nič nemá spoločné. On si zrejme myslel, že
vie, kto je, ale vtedy to ešte nevedel. Obžalovaný Z. asi na druhý deň prišiel do baru s ním vyjednávať,

aby ho zatajil a povedal, že je v podmienke, že by išiel hneď sedieť. Povedal, že chce také veci, čo
by on nikdy neurobil. Začal apelovať na jeho city, že bol kamarát s jeho nebohým synom a čo všetko
by bol pre neho urobil, ale prd by bol urobil, je to sebec. Keďže vedel, o akého človeka ide, tak mu to
sľúbil. Vedel jeho „históriu“, čo urobil policajtovi a tak. Mal obavy a uvedomoval si, že by bol jediný, kto
by ho dostal výpoveďou do „kriminálu“. Nevedel, aké problémy by nastali. Nechcel mať problém s takým
lumpom, ktorý vysedáva po krčmách a rozmýšľa, komu kde by zle urobil. Teda súhlasil, povedal mu, že

dobre. Navrhol mu, nech ide za poškodeným I. a nech sa s ním dohodne, že s ním sa dá. Obžalovaný
Z. povedal, že v žiadnom prípade, že V. sa nesmie dozvedieť jeho meno. Pristúpil na to, že ho zatají.
Potom vypovedal na polícii, že ho nepoznal. Vec sa skomplikovala, pretože to nebolo len rozbité obočie,
ale nastali komplikácie s okom. V. sa objavil asi týždeň po incidente, už nevedel presne kedy a pýtal
sa, kto to bol. Vtedy tajil aj pred V., kto to bol. Asi dva mesiace vydržal, ale potom mu povedal, že aby

sa nehneval, že vie, kto mu to urobil, ale že mu to nepovie, pretože je to gauner a nechce mať s ním
problémy a tiež jeho rodina. V. začal mať finančné problémy, pretože nemohol chodiť do roboty, mal
leasing a platil výživné. Chodil za ním a on mu požičiaval peniaze. Keď stretol obžalovaného Z., povedal
mu, že je to zložitejšie a keby to bol vedel, že by do toho nebol išiel a že ho to už stálo kopu peňazí,
postupne asi 10.000,- Sk. Povedal obžalovanému Z., nech sa ide s poškodeným jednať. Obžalovaný Z.

znova povedal, že nechce, aby vedel jeho meno, že mu dá odškodné, nech si vyčísli sumu, koľko za
to chce a aby to zistil u V.. V. povedal, že chce 70.000,- Sk, čo tlmočil obžalovanému Z., ktorý povedal,
že to nie je žiadny problém a bol doslova spokojný. Keď bolo treba platiť, obžalovaný Z. dal dva krát
po 10.000,- Sk, v rôznych časových odstupoch a on bol za ním asi šesťkrát, aby dodržal, čo sľúbil. To
všetko sa stalo do mája 2005, kedy bol vypovedať na polícii. Potom ho obžalovaný Z. doslova odbil,

pričom povedal na rovinu, že V.Ž. už nedostane nič. Povedal mu, nech si to riešia medzi sebou, že V.
povie Z. meno. Obžalovaný Z. mu povedal, že môže, bolo mu to jedno, tak to považoval za vybavené.
V. povedal Z. meno, čo bolo v máji možno v júni roku 2005. Presne mu povedal: „. nebude z toho nič,
povedal na rovinu, že nedostaneš už nič, tak si to skús ísť s ním vybaviť ty" a povedal mu meno - E.
Z.. Bližšie mu k obžalovanému Z. nič nepovedal. Celých 20.000,- Sk „dokopy“, čo mu dal obžalovaný

Z. pre poškodeného I., mu odovzdal, pričom mu dal navyše aj nejaké svoje peniaze s tým, že čakal, že
sa to potom od obžalovaného Z. dorovná.

Asi v roku 2007 prišiel jeho syn Michal z diskotéky rozrušený, že ho obžalovaný Z. verbálne napádal
za to, že povedal jeho meno poškodenému I.. Bol z toho prekvapený, pretože obžalovaný Z. M.úhlasil

s tým, aby povedal poškodenému I. jeho meno. Poškodený nevedel, ako obžalovaný slovne napádal
jeho syna. Už vtedy chcel ísť na políciu, no syn W. sa za neho prihovoril, že aby to nechali tak. Keď
sa to zopakovalo druhýkrát, tak nebolo iného riešenia, ako to ohlásiť, pretože je to nepoučiteľný človek.
V júli roku 2009, presný dátum už nevedel, bol doma a volal mu syn W., aby prišiel do Baríku, že je
tam obžalovaný Z.N.. Tušil, že bude problém, čo vycítil podľa synovho hlasu. Hneď volal policajtov na

linke 112, ktorí tam potom prišli, čo mu povedal syn. Išiel do baru, kde prišiel asi o päť až desať minút.
Keď prišiel už tam nebol obžalovaný Z. a ani policajti. Tí sa tam len stavili a syn im povedal, že je to v
poriadku. Zakryl ho ešte aj vtedy. Syn mu povedal, čo sa stalo a že nikto okrem neho tam nebol. Potom
vyšli dvaja chlapci. Jeden, čo mu obžalovaný Z. zakázal ísť do baru, ktorý sa volá G. a jeden, ktorý sa
im sám prihlásil, že všetko videl. Syn povedal, že ho má nahraného a hneď tam mu pustil nahrávku.

Rozhodovali sa, čo s tým a chceli si overiť, či im nahrávka pomôže, na čo sa chceli niekoho opýtať. Asi
po týždni sa rozhodli, že trestné oznámenie na obžalovaného E. Z. podajú.

Nepamätal si, kedy poškodený V. I. prišiel do baru, ale zdá sa mu, že keď on prišiel do baru, tak už tam
poškodený bol. Bol tam so svedkom N. N., ktorý potom odišiel a V. išiel hrať k automatu. K mužovi, ktorý

prišiel s obžalovaným Z. do baru, udal meno E. M.. Obžalovaný Z. ani muž, ktorý ho sprevádzal, počas
doby, keď boli v bare a prišlo k napadnutiu poškodeného V. I., nehovorili nič. Poškodený bol pri prvom
stole, L. M. vedľa neho a neznámy muž bol pri poslednom na konci. K popisu neznámeho muža, ktorý
hral na automate a k jeho dvom kamarátom uviedol, že ho nič na nich nezaujalo, nevedel sa vyjadriť kich popisu, mohli mať medzi 20-30 rokmi a auto, v ktorom odviezli poškodeného I., bola stará Škodovka
asi 120-ka, jej farbu nevedel. Nevedel, či sa niekedy po skutku stretol poškodený V. I. s obžalovaným E.
Z.. K hlasu na nahrávke, ktorú mu prehral jeho syn, uviedol, že patril obžalovanému E. Z..

Obžalovaného Z. poznal asi od roku 2000, keď jeho nebohý chlapec brigádoval u neho v bare Papagáj
v Starej Turej. Nikdy nebolo medzi nimi žiadne kamarátstvo. Nikdy sa k nemu nehlásil. O vyplatení
peňazí poškodenému I. neexistujú žiadne doklady. Obžalovaný Z. bol odhodlaný napadnúť aj jeho,
keď za ním vybehol z baru, urobil k nemu dva alebo tri kroky a opýtal sa ho, či chce dostať aj on
a keby vtedy neustúpil, bol by dostal aj on. Na vlastné oči nevidel, že obžalovaný E. Z. zaútočil na

poškodeného V. I., ale videl, že od neho odchádza a dokonca videl, ako odhadzuje kus pohára z rukáva.
Obžalovaný E. Z. odhadzoval zvyšok pohára z pollitrového piva, ktorý potom pozametal a vyhodil,
pretože črepiny nepovažoval za dôležitú vec. Od doby, kedy počul rozbitie pohára, pozrel sa tým smerom
a videl odchádzať obžalovaného Z., uplynula sekunda. Videl obžalovaného Z.Š., ako bol medzi barom
a boxom, robil krok a zhadzoval zo seba dno pohára. M. mu povedal, že obžalovaný Z. zobral pohár z
rohu baru a hodil ho do I., že to bolo jedným šmahom a že povedal: „čo čumíš". On to nepočul. Neskôr

mu obžalovaný Z. sám povedal, že: „nemal čumieť, tak mu treba".
Taktiež sa vyjadril aj k prepúšťacej správe z nemocnice zo dňa 19.01.2005, v anamnéze ktorej bolo
uvedené, že poškodený mal byť napadnutý v bare majiteľom V. v tom smere, že to je totálny nezmysel.

Opätovne bol svedok vypočutý na hlavnom pojednávaní dňa 26.05.2023 najmä ku vzťahu k

obžalovanému E. Z., pričom sa v tomto smere vyjadril, že s obžalovaným je v konflikte od doby, keď
v jeho podniku napadol zákazníka a následne neskôr asi o dva alebo tri roky aj jeho syna. Taktiež sa
vyjadril k okolnostiam úmrtia jeho syna v podniku, ktorý viedol obžalovaný, avšak to nemalo nič spoločné
s týmto skutkom. Nevedel o tom, že by mal niekto z jeho príbuzných nejaký konflikt s obžalovaným. Že
by vnímal podnikateľské aktivity obžalovaného ako konkurenciu, to ho vôbec nenapadlo. Možno to bol

dôvod, prečo obžalovaný v jeho podniku napadol zákazníka.

Svedok W. W. na hlavnom pojednávaní ku skutku v bode 2) vypovedal len toľko, že v tej dobe videl cez
okno pána Z. ako dával facky W. V. a nadával mu. Bolo to vedľa podniku, ktorý má pán V.. Boli tam
len oni dvaja. Nevedel povedať, čo na pána V.Č. kričal, keďže to bolo už dávno, nepamätal si. Potom

navštívil pána V., pýtal sa ho, čo sa stalo a on mu vysvetlil, že ho napadol obžalovaný, nič bližšie mu
k tomu nepovedal. Neskôr už s poškodeným o tomto incidente nehovoril. Obžalovaného Z. v tom čase
poznal z videnia.

Vzhľadomkrozporomvovýpovediachsvedka,ktorýsivzhľadomnaodstupčasuužnepamätalnavšetky

skutočnosti, o ktorých vypovedal, na návrh prokurátora boli prečítané jeho výpovede z prípravného
konania, v ktorých okrem iného uviedol, že nevie kedy sa to presne stalo, bolo to v lete minulého roku
večer, svietili lampy. Obžalovaný E. Z. mal oblečené modré kraťase pod kolená a biele tričko. On býva
asi sto metrov odtiaľ, kde sa to odohralo. Počul krik, tak sa šiel pozrieť do okna, čo sa deje. Videl a
počul, ako sa E. Z. vyhrážal poškodenému W. V. zabitím rodiny. Bolo to pri jeho podniku. Nebol tam nikto

iný. Videl, že po chodníku išiel jeden párik, ktorý prešiel popri nich smerom ku vchodu a ďalej. Chlap z
toho páriku býval niekde v Zetku na ulici SNP, jeho meno však nevedel. Mohol mať asi 23 rokov. Jeho
priateľku nepoznal. Títo to videli, lebo sa otáčali. Ďalej videl, že obžalovaný E. Z. napadol W., päsťou
alebo dlaňou, zahnal sa na neho trikrát a z toho raz padol W. na zem. Obžalovaný Z. sa mu vyhrážal,
že zabije jeho rodinu a chcel, aby W. vyriešil niečo so svojím otcom. Pritom mu nadával, že je frajer.

Určite mal vypité. Obžalovaný potom odišiel. Ľudia chodili okolo, ich mená však uviesť nevedel. Všetko
sa naokolo ozývalo. Taktiež videl, že tam prišla mestská polícia, ktorá tam bola chvíľu. Iba sa zastavili,
niečo sa asi opýtali a išli preč. On bol vtedy na PN-ke. Potom bol v bare u W. a pýtal sa ho, prečo mu
obžalovaný robil zle. Povedal mu, že to videl a on sa ho opýtal, či by mohol ísť svedčiť. Obžalovaného
E. Z. s poškodeným W. V. videl komunikovať asi päť minút. K viditeľnosti, aká bola, keď ich pozoroval,

uviedol, že svietili lampy a ešte bol osvetlený aj bar, videl celkom dobre. Obžalovaného E. Z. poznal
len z videnia. Keď začal chodiť na pivo, dozvedel sa, ako sa volá. Určite videl E. Z. a domnieva sa,
že vtedy aj spomenul svoje meno, keď kričal na W.. Poškodeného W. V. poznal asi päť rokov z baru.
Nestretávali sa spolu, nechodili spolu na pivo, iba sa s ním poznal. Poškodeného nepočul nič hovoriť,
počul iba obžalovaného, pretože kričal. Poškodeného V. I. nepoznal.

Po prečítaní týchto výpovedí sa na hlavnom pojednávaní svedok vyjadril tak, že si už vzhľadom na
odstup času na skutok nepamätá, avšak na týchto výpovediach zotrval.Svedok G. Z. na hlavnom pojednávaní ku skutku v bode 2) si pamätal len to, že to bolo niekedy v lete, rok
si už nepamätal, keď prišiel na motorke pred Barík - bola to taká jednopodlažná búda v Starej Turej, kde
bola herňa. Videl tam obžalovaného a pána V., ako sa spolu rozprávali. Nikto tam nebol, ani nevstúpil

dovnútra, iba sa otočil a šiel späť.

Vzhľadomkrozporomvovýpovediachsvedka,ktorýsivzhľadomnaodstupčasuužnepamätalnavšetky
skutočnosti, o ktorých vypovedal, na návrh prokurátora bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného
konania, v ktorej okrem iného uviedol, že to čoho bol svedkom sa odohralo pri vstupe do baru „Barík"

v Starej Turej. Dátum si nepamätal, bolo leto, ale rok nevedel. Bolo to vo večerných hodinách, nebola
úplná tma, ale sa stmievalo. Prišiel na motorke, ktorú odstavil napravo od vchodu pri pohľade smerom na
vchod. Dal si dole helmu a videl ako poškodený W. V.T. a vo dverách stojaci obžalovaný E. Z. gestikulujú.
Chcel vojsť do baru, ale obžalovaný Z. mu oznámil, že je zatvorené, čo nebral na vedomie a chcel
vstúpiť dnu. V tom zase povedal, že je zatvorené a keď sa pýtal, že z akého dôvodu, povedal, že on
je majiteľ a nepustí ho dovnútra. Pozrel sa na poškodeného V., iba zakýval hlavou na znak, že to má

nechať tak. Medzitým postrehol, že obžalovaný Z. žiadal od poškodeného peniaze, ktoré mal dať jemu
alebo jeho otcovi. Nebol si istý, či počul správne, ale zdá sa mu, že počul asi 40.000,- Sk. Počul ako
povedalobžalovanýZ.:„dalsomtvojmufotrovi40.000,-Sk".Boltammaximálneminútu,keďmunaznačil
poškodený V., aby to neriešil. Dal si helmu a odišiel preč. Vrátil sa tam druhý deň. Rozprával sa potom s
W., ktorý mu povedal, že ho obžalovaný Z. udrel, bližšie to nekonkretizoval. Nebola to jeho vec, tak sa do

toho nestaral. On nevidel, že by ho udrel. Nepočul, že by sa obžalovaný E. Z. vyhrážal poškodenému W.
V.. Obžalovaný E. Z. však komunikoval s poškodeným W. V. agresívnym tónom. Nepočul, či poškodený
W. V. niečo odpovedal obžalovanému E. Z.. Stretol sa s obžalovaným E. Z. prvý krát v herni v tržnici.
Poznal ho z videnia asi štyri až päť rokov, nie je medzi nimi žiadny vzťah. S poškodeným W. sa poznal
od roku 2003, sú kamaráti. Obžalovaný E. Z. mal vtedy šedé tielko a asi modré kraťase. Poškodeného

V. I. nepoznal a ani nevedel o tom, či obžalovaný E. Z. niekedy v bare zvanom „Barík" v Starej Turej
niekoho napadol.

Na hlavnom pojednávaní sa k rozporom vo výpovediach vyjadril tak, že je pravdou, čo vypovedal
prvýkrát, keďže na podrobnosti si už nepamätal.

Svedok W. Y. vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní, ku skutku v
bode 2) v podstate zhodne uviedol, že obžalovaného E. Z. pozná, ale k tomu, že sa mal poškodenému
W. V., nič nevie uviesť a taktiež ani k tomu, že by mal v januári 2005 obžalovaný E. Z. niekoho napadnúť
v Baríku. Obžalovaného E. Z. poznal asi od leta 2008 a je medzi nimi priateľský vzťah. Stretávali sa

pravidelne, každý týždeň dva až trikrát, väčšinou v bare, až do doby, kým bol vzatý do väzby. Potvrdil, že
bol s obžalovaným E. Z. na chate v Cetune jedenkrát v lete minulého roka, ale kedy presne si nepamätal.
Bola to prenajatá chata len tak na víkend, nikto tam nič neoslavoval a on so E. sa tam prišli pozrieť.
Prišli v doobedňajších hodinách. Bol tam B. O. zo Starej Turej, M. Š., tiež zo Starej Turej, W. X. z
Bratislavy, plus dve jej ďalšie kamarátky, ich mená nevedel. On nepil a E. asi áno. Boli tam autom, ktoré

on šoféroval. Odchádzali odtiaľ večer, asi medzi deviatou a polnocou. Nepamätal si, kam potom išli.
Takisto už nevedel povedať, v akom stave bol obžalovaný, ale určite nebol v stave, že by nevedel chodiť
alebo niečo podobné. Pozná aj poškodeného W. V., ale svedka B. V. a poškodeného V. I. nepoznal. S
W. sú známi, prevádzkoval podnik Admirál, resp. Barík, tak sa aj stretli. Nevedel o tom, že by sa mu
mal niekto vyhrážať.

Svedok M. Š. na hlavnom pojednávaní ku skutku v bode 2) vypovedal, že v deň skutku dňa 04.07.2009
bola sobota a obžalovaný E. Z. bol s nimi na chate, tam sa opil. Večer prišli pre neho nejakí chalani,
naložili ho do auta, lebo bol úplne mimo. Odchádzal asi okolo 21:00 hod., možno aj neskôr. Obžalovaný
tam vtedy prišiel spolu s W. Y..

Svedok V. Š. na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi ku skutku v bode 2) taktiež potvrdil, že v deň
skutku bol s obžalovaným na chate, kde obžalovaný dosť popíjal a veľmi sa opil. Večer tam zaspal.
Odchádzal s W. Y., bol opitý na mol a ešte ho nakladali do auta. Taktiež vysvetlil skutočnosť, že si na to
s odstupom času pamätal, lebo s obžalovaným nepíjaval až tak často.

Svedok L. B. na hlavnom pojednávaní taktiež potvrdil, že s obžalovaným bol na chate, kde sa trochu
pripil a potom ho ďalší kamarát W. Y. spoločne s ním odviezol do Starej Turej do podniku Kocka okolo
polnoci. Okolo pol jednej až jednej hodiny sa obžalovaný stále nachádzal v bare Kocka, kde spal.Svedok M. W. ku skutku v bode 3) na hlavnom pojednávaní uviedol, že skutok sa nemohol stať tak, ako je
uvedenévobžalobe,nakoľkovrovnakomčaseodzačiatkuroku2005do14.01.2005malvbareprerábku

a obžalovaný Z. bol celý čas s ním. Robili kompletnú rekonštrukciu vrátane kompletných vnútorných
prác od 03.01.2005 do 14.01.2005. Na tejto rekonštrukcii robil iba on a obžalovaný. S obžalovaným sa
bavil o tomto skutku, rozprávali sa, že ho niekto obvinil, hoci bol po celý čas s ním. Obžalovaný mu k
tomu nič nepovedal.

So súhlasom strán boli na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por. ohľadom skutkov
bodoch 2) a 3) prečítané svedecké výpovede svedkov N. N. F. E. M. z prípravného konania.

Svedok N. N. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní nič podstatné k týmto skutkom neuviedol.

Svedok E. M. v prípravnom konaní vypovedal, že E. Z. poznal iba z videnia, osobne sa s ním nepoznal.

Stretli sa, iba keď robil v požičovni v tržnici a obžalovaný išiel vedľa do herne, asi na ulici SNP v Starej
Turej. Odvtedy, čo odišiel z požičovne, asi pred tromi rokmi, už s obžalovaným nebol. Ďalej k veci
neuviedol nič podstatné.

Znalec z odboru zdravotníctvo odvetvia chirurgie W.. W. B. na hlavnom pojednávaní ku skutku v bode 3)

vypovedal v zhode so závermi znaleckého posudku, ktorý vypracoval, z ktorých okrem iného vyplýva,
že poškodený V. I. utrpel poranenia - rezné rany v oblasti vonkajšieho kútika a horného viečka pravého
oka bližšie rozmerovo v zdravotnej dokumentácii nepopisované, reznú ranu pravého očného bulbu s
poškodením rohovky a skléry pravého oka so zakrvácaním do sklovca, ktoré si vyžiadali operačné
ošetrenie spojené s hospitalizáciou na očnom oddelení nemocnice v Trenčíne, operačné ošetrenia

spojené s hospitalizáciou na Očnej klinike MFN a práceneschopnosť odo dňa 09.01.2005 do dňa
02.05.2005.Poškodenýutrpelporaneniavdôsledkuúderutvrdýmostrýmašpicatýmpredmetom,ktorým
mohol byť sklenený pohár, resp. úlomky skleneného pohára, do oblasti pravej strany tváre - pravého oka.
V danom prípade zranenie zmyslového orgánu - oka spôsobilo dlhšiu dobu trvajúcu poruchu zdravia u
poškodeného, pričom liečba zranenia spojená s jeho práceneschopnosťou trvala od dňa 09.01.2005 do

dňa 02.05.2005. U poškodeného môže dôjsť k trvalým funkčným následkom vo forme zhoršenia vízu
na pravé oko.

So súhlasom strán bol ku skutku v bode 2) postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítaný
znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava z odboru kriminalistiky odvetvia

kriminalistickej informatiky č. PPZ-1518/KEU-BA-EXP-2010 zo dňa 07.07.2010, z ktorého vyplýva, že
predložený mobilný telefón zn. Nokia 6280, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, mal v pamäti archivovaný
súbor (*.amr), ktorý tvorí prílohu č. 1 tohto znaleckého posudku, pričom tento audio súbor bol vytvorený
v predloženom mobilnom telefóne

Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní v zmysle ust. § 269 Tr. por. k týmto skutkom
je treba poukázať najmä na:
· lekárske správy a potvrdenia k zraneniam poškodeného V. I. a ich následnej liečbe,
· zápisnicu o vydaní veci - 1 ks mobilného telefónu poškodeného W. V.,
· prepis audionahrávky predloženej poškodeným W. V., obsahom ktorej je záznam rozhovoru medzi

obžalovaným E. Z. a poškodeným dňa 04.07.2009, z ktorého okrem iného vyplýva, že obžalovaný od
neho požadoval, aby si to dal v rodine do poriadku a usmernil svojho otca tak, aby povedal tomu, čo
za ním bol (poškodenému V. I.), nech sa zobudí a nerozpráva o ňom, že z neho urobil mrzáka, pritom
okrem iného povedal poškodenému, že ak tak neurobí dá dole celú jeho rodinu aj s ním a zakope ich
tri metre do zeme a taktiež poškodenému vulgárne nadával,

· výpis hovorov z mobilného telefónu poškodeného W. V., ktorý poskytla spoločnosť Orange Slovensko,
a. s., z ktorého vyplýva, že dňa 04.07.2009 v čase o 22:19 hod. a následne v čase o 23:58 hod.
poškodený telefonoval na telefónne číslo XXXX/XXXXXX, čo bolo telefónne číslo otca poškodeného B.
V.,
· správu Mestskej polície v Starej Turej zo dňa 28.05.2010 a hlásenie o výkone služby, z ktorých vyplýva,

že dňa 04.07.2009 o 22:24 hod. prijali oznámenie, že barman v Baríku na ul. SNP má problém so
zákazníkom, pričom ich hliadka tento oznam preverila a zistila, že pred podnikom stál sám barman, ktorý
oznámil, že už je všetko v poriadku, keďže podgurážený zákazník odišiel preč,· správu primátorky Mesta Stará Turá R.. F. K. zo dňa 16.06.2010, z ktorej vyplýva, že obžalovaný E. Z.
v roku 2000 napadol príslušníka Mestskej polície v Starej Turej pri výkone služby s následkom ublíženia
na zdraví, v meste nemá dobrú povesť, na mestskej polícii bol riešený trikrát za rušenie nočného kľudu

a to 04.08.2003, 05.10.2008 a 22.09.2009, pričom všetky priestupky boli riešené pohovorom a v období
rokov 2006 až 2009 boli voči nemu vedené exekučné konania zo strany viacerých súdnych exekútorov.

K odsudzujúcej časti (skutky v bodoch 2/ a 3/):

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne tak, ako to má na mysli ust. § 2 ods. 12 Tr. por. a
dospel k záveru, že na základe vykonaných dôkazov bolo nepochybne preukázané, že sa obidva skutky
stali, tieto sú trestnými činmi a ich páchateľom bol obžalovaný E. Z..

Pokiaľ ide o skutok v bode 2) k tomuto záveru prišiel na základe vyššie uvedených vykonaných dôkazov,

z ktorých je treba poukázať najmä na svedecké výpovede poškodeného W. V., ktorý v nich podrobne
popísalpriebehstretnutiasobžalovanýmdňa04.07.2009včaseasio22:20hod.najskôrvherniAdmirál,
odkiaľ sa postupne presunuli pred túto herňu, pričom obžalovaný mu prikazoval, aby usmernil svojho
otca tak, aby tento povedal poškodenému V. I., aby za ním nechodil a nerozprával o ňom, že z neho
spravil mrzáka, k čomu ho nútil pod hrozbou smrti a celej jeho rodiny a na zdôraznenie svojich hrozieb

ho fyzicky napadol, pričom poškodený si rozhovor nahral na svoj mobilný telefón

Tvrdenia poškodeného sú podporené výpoveďou jeho otca B. V., ktorý potvrdil, že mu syn v
inkriminovanom čase telefonoval, aby prišiel, z jeho hlasu vycítil, že bude problém, preto zavolal políciu,
neskôr mu syn prehral zvukový záznam zo svojho mobilného telefónu a napokon sa rozhodli podať

trestné oznámenie.

Okrem toho aj svedok W. W. potvrdil, že v inkriminovanom čase videl pred Baríkom obžalovaného Z.
s poškodeným, počul, ako sa obžalovaný vyhrážal poškodenému zabitím jeho rodiny a ako ho fyzicky
napadol.

Prítomnosť obžalovaného na mieste činu v čase skutku potvrdil aj svedok G. Z..

Svedecké výpovede poškodeného plne korešpondujú aj so znaleckým posudkom KEU PZ Bratislava
z odboru kriminalistiky odvetvia kriminalistickej informatiky (predmetom skúmania bol mobilný telefón

poškodeného, v ktorom bol archivovaný súbor - zvukový záznam z rozhovoru obžalovaného s
poškodeným), ako aj s listinnými dôkazmi, z ktorých je treba poukázať najmä na výpis hovorov z
mobilného telefónu poškodeného, potvrdzujúci jeho výpoveď, že v čase skutku telefonoval svojmu
otcovi a správu Mestskej polície v Starej Turej zo dňa 28.05.2010 s hlásením o výkone služby,
potvrdzujúcu výpovede poškodeného, ako aj svedkov B. V. F. W. W. a najmä prepis audionahrávky

zachytávajúci rozhovor obžalovaného s poškodeným, ktorého obsahom boli vyhrážky poškodenému a
jeho rodine (v tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že zákonnosťou tohto dôkazu sa zoberal vo svojom
predchádzajúcom rozhodnutí prvostupňový a najmä odvolací súd, pričom zhodne skonštatovali, že ide
o zákonný dôkaz).

Súd napriek tomu, že opätovne na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného E. Z., poškodeného W.
V. a to v súvislosti s prípadnou možnosťou vytvorenia a sfalšovania zvukovej nahrávky poškodeným
W. V. tak, ako to vyplynulo z dôvodov uznesenia Krajského súdu Bratislava zo dňa 19.02.2019 č. k.
3To/99/2018, avšak nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by potencionálne mohla odôvodňovať nejaký
motív takéhoto konania poškodeného. Práve naopak mal za preukázané, že vzťahy medzi poškodeným

a obžalovaným boli až do skutku normálne, nekonfliktné, nemali spolu žiadne spoločné, či protichodné
obchodné aktivity. Túto skutočnosť potvrdil poškodený, ako aj samotný obžalovaný.

Obhajobuobžalovanéhoohľadomtohtoskutkuspočívajúcuvtom,ženebolnamiestečinuvčaseskutku,
ale na inom mieste, súd vyhodnotil ako účelovú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Jeho obranu

mal súd za dostatočne vyvrátenú vyššie uvedenými dôkazmi.

Súd poznamenáva, že neuveril výpovediam svedkov W. Y., M. Š., V. Š. F. L. B., ktorí potvrdzovali
obžalovanému alibi na čas skutku a to jednak z dôvodu, že títo svedkovia sa veľmi dobre poznajú sobžalovaným, preto nemožno vylúčiť ich snahu mu pomôcť, aby sa tak vyhol trestnej zodpovednosti a
na druhej strane ich výpovede sa rôznia, pokiaľ ide o čas odchodu z chaty a miesto kam sa presunuli.
Väčšina z nich aj tak spomína ako čas odchodu obžalovaného 21:00 hod., čo je dostatok času na

to, aby sa obžalovaný stihol presunúť do Starej Turej do herne Admirál, kde sa mal podľa výpovede
poškodeného nachádzať až v čase asi o 22:20 hod.

Napokon súdu sa zdá až neuveriteľné, ako mohla takáto bezvýznamná udalosť (nešlo o žiadnu oslavu
napr. nejakého životného jubilea alebo inej významnej udalosti niektorého z účastníkov tejto akcie),

utkvieť svedkom v pamäti, navyše keď väčšina z nich požívala alkoholické nápoje a najmä to, že riešili
to, v akom stave bol obžalovaný na oslave, čo robil, koľko vypil, či bol opitý, či zaspal a kde, že si na to
spomenuli aj o niekoľko rokov vo svojich svedeckých výpovediach.

Obžalovaného obrana spočívala aj v spochybňovaní autenticity nahrávky vyhotovenej poškodeným W.
V., že na nej nie je jeho hlas, k čomu súd uvádza, že z vykonaných dôkazov nevyplývajú žiadne také

skutočnosti, ktoré by mohli vyvolávať akúkoľvek pochybnosť o tomto zvukovom zázname. Na margo
tohto tvrdenia obžalovaného súd dodáva, že nemohlo dôjsť k znaleckému skúmaniu obsahu tohto
zvukového záznamu, nakoľko on sám odmietol poskytnúť vzorku svojho hlasu ako porovnávací materiál
(čo je pochopiteľne jeho právom a v súlade so zákazom sebaobvinenia) a tento stav trvá až doposiaľ.

Obžalovaný E. Z. ako trestne zodpovedný subjekt tým, že v bode 2), iného hrozbou násilia nútil, aby
niečo konal, naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. a
to po stránke objektívnej i subjektívnej.

Z hľadiska subjektívnej stránky pri zločine vydierania Trestný zákon vyžaduje na jej naplnenie úmyselné

zavinenie, či už ide o priamy úmysel (dolus directus), kedy páchateľ chce spôsobiť porušenie alebo
ohrozenie chráneného záujmu, resp. o nepriamy úmysel (dolus eventualis), kedy páchateľ priamo
nechcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem ním chránený, avšak
súčasne je uzrozumený s tým, že takéto porušenie alebo ohrozenie nastane. V danom prípade mal súd
z vykonaného dokazovania za dostatočne preukázané, že obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle

ust. § 15 písm. a/ Tr. zák.

Pokiaľ ide o skutok v bode 3) k tomuto záveru prišiel na základe vyššie uvedených vykonaných dôkazov,
z ktorých je treba poukázať najmä na svedecké výpovede poškodeného V. I. F. B. V., v ktorých podrobne
popísali, čo sa udialo v herni Admirál v čase od 23:30 hod dňa 08.01.2005 do 01:00 hod. dňa 09.01.2005,

keď tam prišiel obžalovaný E. Z. v podnapitom stave, ako došlo k fyzickému napadnutiu poškodeného
V. I., ktorého obžalovaný úplne bezdôvodne napadol tak, že ho udrel skleneným pohárom do tváre,
pričom sa tento rozbil. Poškodený síce nevidel útočníka, ale vo svojej výpovedi presvedčivo vysvetlil,
ako sa dozvedel od svedka B. V., že páchateľom bol E. Z.. Svedok B. V. síce taktiež nevidel útok
obžalovaného na poškodeného, ale hneď mu to povedal L. M., ktorý tam v čase incidentu bol a videl ho.

Svedok B. V. taktiež dôveryhodne vysvetlil, prečo neuviedol meno obžalovaného poškodenému, resp.
pri výsluchu na polícii, keď ho o to požiadal sám obžalovaný, aby dohodol s poškodeným nejakú finančnú
formu uzmierenia, obžalovaný aj niečo zaplatil, avšak keď už ďalej odmietol zaplatiť poškodenému,
tak sa rozhodol oznámiť jeho meno poškodenému a teda aj vypovedať pravdu, kto spôsobil zranenia
poškodenému.

Výpovede tých to svedkov sú nepriamo podporené aj výpoveďou svedka poškodeného W. V., ktorý vo
svojej výpovedi potvrdil, že o týchto skutočnostiach mu povedal jeho otec B. V., pričom v tejto súvislosti
sa mu vyhrážal obžalovaný smrťou, ako aj celej jeho rodine (viď skutok 2).

Napokon s výpoveďami týchto svedkov plne korešponduje aj výpoveď znalca z odboru zdravotníctva
odvetvia chirurgie W.. W. B., ním vypracovaný znalecký posudok a z listinných dôkazov lekárske správy
a potvrdenia, z ktorých sú zrejmé zranenia, ktoré poškodený V. I. následkom fyzického útoku utrpel a to
v dôsledku úderu tvrdým ostrým a špicatým predmetom, ktorým mohol byť sklenený pohár, resp. úlomky
skleneného pohára, do oblasti pravej strany tváre - pravého oka.

Súd napriek tomu, že opätovne na hlavnom pojednávaní k tomuto vypočul obžalovaného E. Z., M. B. V. a
za účelom zistenia prípadnej jeho motivácie zmeniť výpoveď a vypovedať v neprospech obžalovaného,
ako to vyplynulo z dôvodov uznesenia Krajského súdu Bratislava zo dňa 19.02.2019 č. k. 3To/99/2018,avšak nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by potencionálne mohla odôvodňovať nejaký motív takéhoto
konania zo strany svedka B. V.. Práve naopak mal za preukázané, že vzťahy medzi svedkom a
obžalovaným boli až do skutku normálne, nekonfliktné, nemali spolu žiadne spoločné, či protichodné

obchodné aktivity. Túto skutočnosť potvrdil svedok, ako aj samotný obžalovaný.

Obhajobu obžalovaného, aj pokiaľ ide o tento skutok, súd vyhodnotil ako účelovú v snahe vyhnúť sa
trestnej zodpovednosti. Obranu obžalovaného mal súd za dostatočne vyvrátenú na základe vyššie
uvedených dôkazov (svedecké výpovede pošk. V. I., B. V. F. W. V.).

Svedok M. W. síce vo svojej výpovedi potvrdzoval alibi obžalovanému, že v čase skutku nemohol
byť v herni Admirál, resp. v Baríku, lebo mu pomáhal pri rekonštrukčných prácach do neskorých
nočných hodín a bol neustále s ním, súd však jeho výpoveď taktiež vyhodnotil ako účelovú v snahe
pomôcť obžalovanému vyviniť sa z tohto skutku. Jeho výpoveď súd považoval za nevierohodnú,
jednak z dôvodu, že medzi ním a obžalovaným bol zjavne dlhoročný kamarátsky vzťah, k uvedeným

skutočnostiam vypovedal s veľkým časovým odstupom od skutku a na druhej strane je krajne
nepravdepodobné, že počas doby rekonštrukcie jeho baru, ktorá trvala jedenásť dní, bol neustále s
obžalovaným a že by neustále pracovali do neskorých nočných hodín, resp. že by práve v deň skutku
pracovali do neskorých nočných hodín (skutok sa mal stať v čase medzi 23:30 hod. do 01:00 hod.).
Navyše žiadnym iným dôkazom vykonaným na hlavnom pojednávaní jeho tvrdenia neboli podporené.

Obžalovaný E. Z. ako trestne zodpovedný subjekt tým, že v bode 3), inému úmyselne spôsobil ťažkú
ujmu na zdraví a sa dopustil na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, naplnil
zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. č.
140/1961 Zb. v znení účinnom do 01.01.2006 v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva podľa

§ 202 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 01.01.2006 a to po stránke objektívnej i
subjektívnej.

Z hľadiska subjektívnej stránky pri zločine vydierania Trestný zákon vyžaduje na jej naplnenie úmyselné
zavinenie, či už ide o priamy úmysel (dolus directus), kedy páchateľ chce spôsobiť porušenie alebo

ohrozenie chráneného záujmu, resp. o nepriamy úmysel (dolus eventualis), kedy páchateľ priamo
nechcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem ním chránený, avšak
súčasne je uzrozumený s tým, že takéto porušenie alebo ohrozenie nastane. V danom prípade mal súd
z vykonaného dokazovania za dostatočne preukázané, že obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle
ust. § 4 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov.

Stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného je veľmi vysoký, pričom tento je daný
súhrnom kritérií uvedených v ust. § 3 ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania
skutku a to najmä významom chráneného záujmu, ktorý bol trestným činom dotknutý, v danom prípade
ide o záujem spoločnosti na ochrane ľudského života a zdravia.

Obžalovaný E. Z. bol doposiaľ 2-krát súdne trestaný, v oboch prípadoch sa na neho hľadí, ako by
nebol odsúdený, pre priestupok bol prejednávaný 1-krát v roku 2020, išlo o priestupok na úseku cestnej
dopravy, za ktorý bol postihnutý blokovou pokutou. Zo správy primátorky Mesta Stará Turá R.. F. K. zo
dňa 16.06.2010 vyplýva, že obžalovaný E. Z. v roku 2000 napadol príslušníka Mestskej polície v Starej

Turejprivýkoneslužbysnásledkomublíženianazdraví,vmestenemaldobrúpovesť,namestskejpolícii
bol riešený trikrát za rušenie nočného kľudu a to 04.08.2003, 05.10.2008 a 22.09.2009, pričom všetky
priestupky boli riešené pohovorom a v období rokov 2006 až 2009 boli voči nemu vedené exekučné
konania zo strany viacerých súdnych exekútorov.

Pri úvahe o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ust. § 23 ods. 1, § 31 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961
Zb. účinného v čase spáchania skutku, prihliadol na stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania
obžalovaného, jeho osobné pomery a možnosti nápravy, pričom pri týchto úvahách nemohol opomenúťaj skutočnosť, že od spáchania skutku v bode 2) uplynulo viac ako 14 rokov a od skutku v bode 3)
dokonca viac ako 18 rokov a obžalovaný neniesol žiadnu vinu na zjavných prieťahoch v tomto konaní.

Súd u obžalovaného nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti podľa § 33 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení
účinnom v čase spáchania skutku a na druhej strane ani žiadne priťažujúce okolnosti podľa § 34 Tr. zák.
č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku.

Vzhľadom k tomu, že súd obžalovanému ukladal trest za viac trestných činov, podľa § 35 ods. 2 Tr. zák.

č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku, musel mu ukladať úhrnný trest a to podľa toho
zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, čo v danom prípade
bol trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania
skutku, na ktorý trestný zákon stanovoval trestnú sadzbu od 2 do 8 rokov, pričom súčasne súd musel
použiť asperačnú (zostrujúcu) zásadu, na základe ktorej horná hranica tejto trestnej sadzby musela byť
zvýšená o tretinu, čiže trest musel byť ukladaný v sadzbe od 2 rokov do 10 rokov a 8 mesiacov.

Súd však dospel k záveru, že trest ukladaný v takejto trestnej sadzbe by bol neprimerane prísny a účel
trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania a to najmä z dôvodu neprimeranej dĺžky konania,
pričom nemohol opomenúť ani fakt, že obžalovaný od spáchania týchto trestných činov už viedol riadny
život a to po dobu viac ako 14 rokov, okrem drobného dopravného priestupku - prekročenie maximálne

povolenej rýchlosti. Z tohto dôvodu využil ustanovenie § 40 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení
účinnom v čase spáchania skutku a uložil mu trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby a
to vo výmere 1 rok a 4 dní, čo sa rovná dobe, ktorú strávil v tejto veci vo väzbe.

Pre výkon uloženého trestu súd obžalovaného podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb.

v znení účinnom v čase spáchania skutku zaradil do I. nápravnovýchovnej skupiny, nakoľko doposiaľ
nikdy nebol vo výkon trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Súd má za to, že takto uložený trest je dostatočný a splní si svoj účel v zmysle ust. § 23 ods. 1 Tr. zák. č.
140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi

trestných činov, zabránenie odsúdenému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vychovanie k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.

V rámci adhézneho konania si poškodený V. I. uplatnil nárok na náhradu škody riadne a včas a to
vo výške 7.302,66,- €, pričom súd dospel k záveru, že na základe vykonaných dôkazov nie je možné

presne ustáliť výšku spôsobenej škody poškodenému, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že presne
nezistená časť z nej mu bola uhradená prostredníctvom svedka B. V., preto ho podľa § 288 ods. 1 Tr.
por. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

K oslobodzujúcej časti (skutok v bode 1/):

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy ohľadom tohto skutku podľa vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne tak, ako to má na mysli ust. §
2 ods. 12 Tr. por. a dospel k záveru, že na základe vykonaných dôkazov bolo nepochybne preukázané,
že len to, že sa skutok stal, teda že obžalovaný E. Z. použil osobu L. O. na prevzatie zásielky odoslanej

z Peru obsahujúcej kokaín, pričom vykonal všetky potrebné činnosti nevyhnutné k tomu, aby L. O. ako
konateľ spoločnosti TreboSoft s.r.o. mohol na pošte prevziať inkriminovaný balík, inštruoval ho, viezol ho
na Okresný súd v Trenčíne za účelom prevzatia výpisu z obchodného registra potrebného na prevzatie
balíka, prostredníctvo L. O. si zabezpečil SIM kartu, ktorú neskôr používal s cieľom zistiť pohyb balíka,
viezol a inštruoval L. O. na miesto uzavretia príslušných zmlúv potrebných na pridelenie importného

kódu, sám sa dňa 15.08.2009 pokúsil prevziať balík na pošte v Starej Turej, dňa 17.08.2009 zaviezol
L. O. do Trenčína za účelom prevzatia ďalšieho výpisu z obchodného registra a následne ho zaviezol
k pošte v Starej Turej, kde ho inštruoval ohľadom prevzatia poštovej balíkovej zásielky, zatiaľ čo sám
zostal čakať v motorovom vozidle v blízkosti pošty a po prevzatí balíka L. O. a jeho zadržaní ušiel.

Obhajoba obžalovaného E. Z. ohľadom tohto skutku spočívala v tom, že nemal vedomosť o tom, že by
obsahom predmetnej zásielky mal byť kokaín.Súd vzhľadom na vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní ohľadom tohto skutku, ako aj s poukazom
na právny názor odvolacieho súdu prezentovaný v dôvodoch uznesenia Krajského súdu Bratislava zo
dňa 19.02.2019 č. k. 3To/99/2018, ktorým bol viazaný, musí skonštatovať, že obrana obžalovaného

nebola vyvrátená. Absentuje akýkoľvek dôkaz, ktorý by umožnil súdu v otázke zavinenia akceptovať
obžalobu a prijať záver o úmysle obžalovaného spáchať obzvlášť závažný drogový trestný čin. Ani
odosielateľ balíka, ani svedok O. a ani iná osoba neuviedla, že by obžalovaný mal vedomosť o
tom, čo presne balík obsahuje. Nevyplýva to ani z výpisov z telekomunikačnej prevádzky telefónnych
čísel používaných obžalovaným, L. O. F. F. B. (zomr. 19.08.2009) a ani z iných dôkazov. Záverom

možno konštatovať, že vykonaným dokazovaním sa nepodarilo rozptýliť všetky pochybnosti o úmysle
obžalovaného zúčastniť sa procesu doručovania zásielky s omamnou látkou z Peru na Slovensko.

Hoci bol obžalovaný uzrozumený s nelegálnosťou obsahu zásielky, nie je možné len na tomto základe
mu pričítať zavinenie vo vzťahu k tomuto trestnému činu a už vôbec nie v kvalifikovanej skutkovej
podstate bez toho, aby bolo jednoznačne preukázané.

Na základe vyššie uvedeného súd záverom konštatuje, že vo vzťahu k obžalovanému E. Z. neboli
naplnené všetky formálne znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu a to predovšetkým
subjektívna stránka a jej obligatórna zložka zavinenie, v danom prípade zavinenie vo forme úmyslu, či
už priameho (dolus directus) alebo nepriameho (dolus eventualis). Preto súd podľa § 285 písm. b/ Tr.

por. oslobodil obžalovaného spod obžaloby ohľadom skutku v bode 1) z dôvodu, že skutok vo vzťahu
k nemu nie je trestným činom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
vyhlásenia na podpísanom súde.

Poškodená má právo podať odvolanie len čo do výroku o náhrade
škody.