Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. február 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 2T/67/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123013078
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Paranič

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7123013078.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, samosudcom JUDr. Tomášom Paraničom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

21. februára 2024, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.
1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom
D. XXXX/X, C. – E. A., adresa
na doručovanie písomností: D. XX/XX,

F.

je vinný, že

dňa 25.07.2023 v presne nezistenom čase okolo 01.30 hod. v obci F., G. D. XX/XX, okres Košice-okolie,
v rodinnom dome po predchádzajúcej slovnej hádke pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol svoju družku

H. I. a to tým spôsobom, že ju dvakrát udrel päsťou do oblasti tváre, načo poškodenú H. I. odhodilo do
chodby, kde narazila do dverí vedúcich do špajze a následne ju opakovane udieral a kopal do rôznych
častítela,čímjejspôsobilťažkézraneniaatoúrazovýšok,pomliaždeniesopuchomakrvnoupodliatinou
na čele, tržnozmliaždenú ranu na čele a vo vlasatej časti hlavy tržnú ranu nad očnicou vpravo, krvnú
podliatinu v okolí oboch očí, zlomeninu nosových kostí s posunom, roztrhnutie pľúc v pravom strednom
pľúcnom laloku a pravom dolnom laloku, väčšie roztrhnutie pečene, roztrhnutie podžalúdkovej žľazy,
natrhnutie sleziny, roztrhnutie tenkého čreva v oblasti dvanástnika s prítomnosťou krvi v brušnej dutine
a únikom vzduchu do brušnej dutiny a čiastočnú trombózu dolnej dutej žily, ktoré viedli k priamemu

ohrozeniuživotapoškodenejsdobouliečenianajmenejpäťmesiacovsozávažnýmspôsobomnarušenia
obvyklého spôsobu života poškodenej počas jej hospitalizácie od 25.07.2023 do 10.10.2023,

teda

inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a spáchal čin na chránenej osobe – blízkej osobe,

tým spáchal

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
c) Tr.zák.za to mu súd ukladá

Podľa § 155 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 36 písm. j), písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.zák., § 39 ods. 2 písm.

d), ods. 4 Tr.zák. per analogiam trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov.

Podľa§48ods.2písm.a)Tr.zák.súdobžalovanéhonavýkonuloženéhotrestuodňatiaslobodyzaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 2 Tr.por. súd poškodenú H. I., nar. XX.X.XXXX, bytom C. – D. C. s nárokom na náhradu
škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice - okolie podal dňa 1.12.2023 na tunajší súd obžalobu zo dňa
29.11.2023, sp.zn. 2Pv 329/23/8806-29 na obvineného A. B. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155
ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.3.2023 obžalovaný A. B., (ďalej len „obžalovaný“) v zmysle
§ 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku a za súčasného poučenia podľa § 257 ods. 2, ods. 5 a ods. 8 Tr.
poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku , ktorý je uvedený v obžalobe. Na to súd
postupoval podľa § 333 ods. 3 písm. c,/ d,/ f,/ g,/ h/ Tr. poriadku, kde obžalovaný na všetky položené

otázky odpovedal ,,áno,,.

V zmysle § 257 ods. 6 Tr. poriadku súd zistil stanovisko prokurátora, pričom ten navrhol, aby súd prijal
vyhlásenie obžalovaného.

Následne súd postupujúc podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. poriadku uznesením rozhodol, že vyhlásenie
obžalovaného prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal
spáchanie skutku sa nevykoná, teda čo do výroku o vine a na hlavnom pojednávaní sa vykoná iba
dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o druhu a výmere trestu a ochranným opatrením a náhradou
škody.

Pri takto ustálenom skutkovom stave a s prihliadnutím na vyhlásenie obžalovaného súd má dôvodne za
to, že obžalovanému ako trestne zodpovednému subjektu bolo nepochybne preukázané hore popísané
protiprávne konanie, čím naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1,
ods.2 Trestnéhozákonapostránkeobjektívnejvtom,žeinémuúmyselnespôsobilťažkúujmunazdraví

a spáchal čin na chránenej osobe – blízkej osobe. Obžalovaný je trestne zodpovedný páchateľ (má viac
ako 14 rokov a v čase skutku nebol nepríčetní) - subjekt trestného činu. Konaním obžalovaného bol
zasiahnutý objekt trestného činu (zločinu), ktorým je záujem na ochrane ľudského zdravia. Obžalovaný
pritom konal v priamom úmysle (subjektívna stránka), keďže chcel spôsobom uvedeným v Trestnom
zákone porušiť záujem ním chránený.

Podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím
slobody na štyri roky až desať rokov.

Podľa § 155 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ

potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku na chránenej osobe.

Podľa § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona sa chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.

Podľa § 127 ods. 4 Tr. zákona blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom

pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa
pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom
pociťovala ako ujmu vlastnú.

Podľa § 123 ods. 3 písm. e/ Tr. zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len

vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je poškodenie dôležitého orgánu.Pri ukladaný trestu sa súd riadil zásadami ukladania trestov uvedenými v § 34 Tr. zákona a to, že
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej

činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov, ako aj, že trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.

V prípade obžalovaného súd má za to, že k dosiahnutiu účelu trestu predpokladaného trestným
zákonom, v jeho prípade je potrebné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Súd prihliadal
v danom prípade nielen na generálnu prevenciu, ale aj na individuálnu s tým, že trest má spĺňať nielen
represívnu funkciu, ale aj prevýchovnú, pričom tieto majú byť vyvážené.

Taktiežsúdzisťovalpoľahčujúceapriťažujúceokolnostiuobžalovaného.Súdzistilpoľahčujúcuokolnosť
podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona a to, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný
čin úprimne oľutoval. Zároveň u obžalovaného zistil aj poľahčujúcu okolnosť, a to, že pred spáchaným
trestného činu viedol riadny život ( § 36 písm. j/ Tr. zákona).

Pri hodnotení osoby obžalovaného a jeho pomerov súd zistil, že obžalovaný je rozvedený, má 2 dospelé
deti. Zo svojou družkou už nie je v kontakte, pričom dom J. F., kde sa naposledy zdržovali, ten predal.
Jeho trvalý pobyt je registrovaný na adrese D. XXXX/X, C., avšak reálne sa tam nezdržuje.

Z odpisu registra trestov je zrejmé, že obžalovaný nemá žiaden záznam.

Súd zisťoval aj okolnosti rozhodné pre posúdenie možnosti nápravy páchateľa, bral do úvahy jeho
doterajšie správanie, príčiny, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu, prostredie v ktorom žije a či sa
v minulosti už dopustil takého protiprávneho konania. Pri ukladaní trestu súd však prihliadal aj na
spôsob spáchania trestného činu, a následok. Vzhľadom na zistené skutočnosti sa súd domnieva, že

dĺžka uloženého trestu odňatia slobody je dostačujúca na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu
páchateľa.

Čo sa týka výmery trestu, súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov. Zákonom
stanová trestná sadzba za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona je vo výmere

(5-12 rokov). V danom prípade však súd využil možnosť uloženia trestu pod dolnú hranicu zákonom
stanovenej trestnej sadzby, (stanoviska kolégia NS SR č. 44 uverejnenom v Zbierke stanovísk NS a
rozhodnutí súdov SR 5/2017) tak, ako mu to umožňuje ustanovenie § 39 ods.2 písm. d), ods.4 Tr. zák.
( nie však až o 1/3), ale s prihliadnutím na všetky preukázané skutočnosti a uložil obžalovanému trest
odňatia slobody v rámci zákonnej možnosti zníženia v rozpätí jednej tretiny, ako už vyššie uviedol a to

v trvaní 4 (štyroch) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd zaradil obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stráženia, nakoľko v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu nebol
vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Čo sa týka výroku o náhrade škody súd podľa § 288 ods. 2 Tr.por. poškodenú H. I., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. – D. C. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Aj keď si poškodená nárok
na náhradu škodu uplatnila, tento riadne, teda v ňou požadovanej výške nevyčíslila do skončenia
vyšetrovania (§ 46 ods. 3 Tr. poriadku), pričom bola o tom riadne poučená. Súd jej tak nemohol priznať
nárok na náhradu spôsobenej škody v konkrétnej výške.

Vzhľadom na záverečnú reč obhajcu obžalovaného, aby súd ukladal trest aj s ohľadom na § 39 ods. 1
Tr. zákona súd uvádza, že podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo
vzhľadomnapomerypáchateľamázato,žebypoužitietrestnejsadzbyustanovenejtýmtozákonombolo
pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho

trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Na účely mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona sa pomery páchateľa týkajú jeho
osobnostného hodnotenia a ide o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestua tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný; z hľadiska tohto
ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia
slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní

páchatelia a v podstate sa hodnotia rodinné a osobne pomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania o
treste. Súd v danom prípade nezistil také pomery obžalovaného, ktoré by mohli byť posúdené na účely
mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona, pričom takou okolnosťou nie je samotná
skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný a viedol riadny život.

Na tieto pomery ( ako aj vyššie uvedené skutočnosti ohľadom motívu spáchania trestného činu, pomer
poľahčujúcich okolností atď. ) súd prihliadal pri výmere trestu. Súd len opakuje, že obžalovanému uložil
trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby v zmysle ustanovenia § 39 ods.2 písm. d), ods.4 Tr. zákona
v trvaní 4 štyroch rokov. Uložený trest za spáchaný trestný čin, vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti
prípadu súd nepovažuje za neprimerane prísny.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Mestskom súde Košice.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal

jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania
výslovne vzdať.

Za obžalovaného môže podať odvolanie aj jeho zákonný zástupca a obhajca a u mladistvého tiež orgán
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.