Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. február 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4320203268
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4320203268.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členiek senátu JUDr.

Martiny Balegovej a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D.
XXX/XX, E., proti žalovaným: 1./ F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XX, E., zastúpená: JUDr. Ildikó
Osvaldová, advokátka, Petöfiho 29, Želiezovce, IČO: 37 867 717, 2./ H. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom
J. XXXX/X, E., zastúpený: JUDr. Jana Ondrášiková, advokátka, Ul. F. Hečku 34/A, Levice, IČO: 51 738
597, o ochranu osobnosti a o priznanie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 50 000 eur, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 7C/23/2020 – 504 zo dňa 23. 05.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 7C/23/2020 – 504 zo dňa 23. 05.2023 p o t v r

d z u j e.

II. Žalovaní v 1. a 2 rade m a j ú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol (I. výrok),
žalobu zamietol (II. výrok), žalovanej v 1. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v
rozsahu 100 % (III. výrok) a žalovanému v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
v rozsahu 100 % (IV. výrok).

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 162 ods. 1, § 162 ods. 3, § 164
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 11, § 12 ods. 1 - ods. 3, §
13 ods. 1 - ods. 3, § 420 ods. 1 - ods. 3 Občianskeho zákonníka a v časti trov konania s poukazom na
§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 CSP.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému v 2.

rade povinnosť učiniť verejné ospravedlnenie rovnakým spôsobom, t. j. prostredníctvom sociálnej siete
Facebook a prostredníctvom YouTube, ako zverejnil zvukový záznam týkajúci sa žalobcu ako aj jeho
prejavov osobnej povahy a tiež spôsobom ako zverejnil aj difamujúce komentáre voči osobe žalobcu
prostredníctvom Facebook (aby bolo dané ospravedlnenie prístupné verejnosti v rovnakom rozsahu a
rovnakým spôsobom) a tiež sa domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 50 000 eur z titulu nemajetkovej ujmy. V podanej
žalobe žalobca ďalej uviedol, že v dňoch 10. 06. 2017 - 11. 06. 2017 žalovaná v 1. rade minimálne

dvakrát nahrala na nahrávacie zariadenie (pravdepodobne mobil alebo diktafón) žalobcu a otca žalobcu
a ich osobné prejavy. V júni 2017 žalovaná v 1. rade nahrala tiež aj zvukový záznam o osobe žalobcu
bez jeho súhlasu a bez jeho vedomosti počas ich vzájomnej komunikácie cez telefón. Všetky tieto
zvukové záznamy následne sprístupnila žalovanému v 2. rade. Okrem toho žalovaná v 1. rade dňa21. 07. 2017 splnomocnila žalovaného v 2. rade na zastupovanie v trestnej veci vedenej na Okresnom
riaditeľstve Policajného zboru v Leviciach a žalovaný v 2. rade na základe plnomocenstva odovzdal v
mene žalovanej v 1. rade na OR PZ LV odbor kriminálnej polície na USB kľúči značka ADATA, C008/8GB

uvedené zvukové záznamy. O niekoľko dní na to ako boli zvukové záznamy o žalobcovi odovzdané na
OR PZ LV nadobudol žalobca vedomosť, že boli vyhotovené zvukové záznamy týkajúce sa jeho osoby
a jeho prejavov osobnej povahy. Žalobca sa dozvedel, že žalovaný v 2. rade zverejnil zvukové záznamy
prostredníctvom webovej stránky YouTube a následne ich zdieľal aj prostredníctvom Facebook cez svoj
profil. K zverejneniu prostredníctvom YouTube došlo dňa 12. 08. 2017 a k zdieľaniu prostredníctvom

Facebook došlo o niekoľko hodín neskôr. Na vyššie uvedených webových stránkach boli uverejnené
3 zvukové záznamy, ktoré boli na uvedených stránkach zverejnené približne 1 - 2 týždne a počas
jedného týždňa mal každý zvukový záznam približne 2 500 videní. Žalovaný v 2. rade pred zverejnením
zvukových záznamov zverejnil na Facebook fotografie, resp. obrazový snímok, na ktorom bol žalobca
a ktorého nevhodným spôsobom aj okomentoval. Obrazový snímok s komentárom zverejnený dňa 04.
08. 2017. Obdobné komentáre žalovaný v 2. rade v tom čase uverejnil prostredníctvom Facebook

viackrát. V septembri v roku 2017 žalovaný v 2. rade uverejňoval prostredníctvom Facebook niekoľko
difamujúcich komentárov voči žalobcovi. Žalovaná v 1. rade porušila práva žalobcu tým, že nahrala
žalobcu a sprístupnila žalovanému v 2. rade nahrané zvukové záznamy o osobe žalobcu a jeho
osobných prejavoch bez jeho súhlasu a vedomia. Žalovaný v 2. rade porušil práva žalobcu tým, že
zverejnil zvukové záznamy na horeuvedených webových stránkach bez jeho súhlasu a vedomia a tiež

zverejnením difamujúcich komentárov voči osobe žalobcu.
Žalobca v podaní zo dňa 27. 02. 2023 požiadal o pripojenie spisu Okresného súdu Levice spisová
značka 4T/105/2019 a vyšetrovacieho spisu OR PZ Levice - odbor kriminálnej polície Levice pod ČVS:
ORP-98/1-VYS-LV-2018 s tým, aby pokiaľ tieto spisy nebudú súčasťou spisu v prejednávanej veci o
ochranu osobnosti a zaplatenia nemajetkovej ujmy, žiadal toto konanie prerušiť. Podľa § 162 ods. 3

CSP, súd o zamietnutí návrhu na prerušenie konania rozhodol spolu s rozhodnutím vo veci samej dňa
23. 05. 2023. Počas konania súd nezistil žiadne dôvody na obligatórne prerušenie konania podľa § 162
ods. 1 písm. a), b), c) Civilného sporového poriadku. Rovnako mal súd za preukázané, že nie sú ani
dôvody na fakultatívne prerušenie konania podľa § 164 CSP, keďže neprebieha žiadne iné súdne alebo
správne konanie, v ktorom by sa riešila otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu a ani

súd na takéto konanie nedal podnet. Vzhľadom k tomu, že ani v jednom z trestných konaní označených
žalobcom sa nevyhodnocoval pôvod nahrávky, nebol dôvod, aby súd toto súdne konanie prerušil do
pripojenia spisu Okresného súdu Levice spisová značka 4T/105/2019 a vyšetrovacieho spisu vedeného
na OR PZ Levice - odbor kriminálnej polície Levice pod ČVS: ORP-98/1-VYS-LV-2018. Napokon bolo
potrebné uviesť, že trestná vec vedená na Okresnom súde Levice pod spisovou značkou 4T/105/2019

sa netýka žalobcu a rovnako ani trestná vec vedená na OR PZ Levice - odbor kriminálnej polície Levice
pod ČVS: ORP-98/1-VYS-LV-2018 (žalobca bol vyslúchnutý len ako svedok).
Žalobca na preukázanie dôvodnosti žaloby do spisu predložil ako dôkaz na CD nosiči video, ktoré
malo preukázať zverejnenie zvukových záznamov žalovaným v 2. rade, pričom video bolo vyhotovené
z časovej osi Facebook profilu H. I., t. j. žalovaného v 2. rade ako aj z jeho YouTube profilu. Podľa

úradného záznamu zo dňa 25. 01. 2023 informačného technika súdu nie je možné identifikovať pôvod
videí na základe CD nosiča a obsah videa sa nedá porovnať s originálnym obsahom, pretože sa videá
na profiloch nenachádzajú. Potvrdiť autenticitu, hodnovernosť, že zvukové záznamy boli uverejnené
na Facebookovom profile a profile YouTube žalovaného v 2. rade sa dá jedine stanoviskom správcu
Facebooku, ktorým je spoločnosť Meta a správcom YouTube, ktorým je spoločnosť Google.

Žalovaný v 2. rade, ale kategoricky poprel tvrdenie žalobcu, že dňa 12. 08. 2017 zverejnil zvukové
záznamy prostredníctvom webovej stránky YouTube a následne ich zdieľal prostredníctvom Facebook
cezsvojprofil,žalovanýv2.radesporoval,žezverejnilpredzverejnenímzvukovýchzáznamovobrazový
snímok žalobcu, ktorého nevhodným spôsobom okomentoval a uverejnil to 04. 08. 2017 a tiež, že
v septembri uverejnil niekoľko difamujúcich komentárov voči žalobcovi. Žalovaný v 2. rade poprel

akýkoľvek dôvod vzniku nároku zo strany žalobcu voči nemu. Žalobca súdu nepreukázal žiadnym
dôkazom, že došlo k neoprávnenému zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti zo strany žalovaného
v 2. rade, a teda logicky ani to, že by bol takýto zásah objektívne spôsobilý privodiť ujmu žalobcovi na
právach chránených ustanovením § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Súd ustálil, že žalovaný v 2. rade účinne poprel tvrdenia žalobcu, nakoľko žalobca súdu nepredložil

žiaden dôkazný prostriedok preukazujúci, že žalovaný v 2. rade zverejnil zvukové záznamy
prostredníctvom webovej stránky YouTube a tiež, že žalovaný v 2. rade ich zdieľal na Facebooku a ani to,
že zverejnil fotografie na Facebooku a tam uverejnil aj difamujúce komentáre voči žalobcovi, predmetné
skutočnosti bolo možné preukázať jedine na základe stanoviska správcu YouTube a Facebooku. Aniz jedného trestného konania, ktoré označil žalobca, nebolo možné preukázať konanie žalovaného
v 2. rade popísaného žalobcom v žalobe. Konanie žalovaného v 2. rade o zverejnení zvukových
záznamov nebolo možné hodnoverne preukázať ani svedkami, ktorých navrhoval vypočuť žalobca.

Jediným dôkazným prostriedkom spôsobilým preukázať skutočnosti uvádzané v žalobe bolo zabezpečiť
nezávislé stanovisko správcu Facebooku a YouTube, ktorý by zaujal stanovisko k tomu, či žalovaný v
2. rade zverejnil zvukové záznamy prostredníctvom webovej stránky YouTube a či ich následne zdieľal
aj na Facebooku cez svoj profil a tiež či uverejnil obrazové snímky aj difamujúce komentáre a zaujal by
stanovisko aký bol obsah zverejnenia. Žaloba došla na súd dňa 01. 06. 2020, pričom žalobca relevantný

dôkaz na preukázanie svojich tvrdení nepredložil a ani nenavrhol, až dňa 01. 03. 2023 žiadal súd,
aby si vyžiadal elektronickú stopu časovej osi, neoznačil ale ani v tomto podaní, komu má byť žiadosť
adresovaná, toto upresnil až dňa 28. 03. 2023 na pojednávaní, ale aj to označil len subjekt, spoločnosť
Meta, ako prevádzkovateľa Facebooku. O zaujatie stanoviska správcu YouTube žalobca nežiadal. Súd
na prvom pojednávaní dňa 31. 05. 2022 uviedol predbežný právny názor podľa § 181 ods. 2 CSP s tým,
aby žalobca do 30 dní označil a predložil súdu listiny, prípadne navrhol doplnenie dokazovania, čo ale

účinne a relevantne nevykonal, preto súd už na ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania neprihliadal,
vrátane návrhov v podaní zo dňa 27. 02. 2023 a návrhov prednesených na pojednávaní dňa 28. 03.
2023, na ktorom súd nevyhlásil rozsudok len preto, že už na to nebol dostatočný časový priestor, a
preto pojednávanie odročil na 23. 05. 2023, kedy súd meritórne rozhodol v súlade s ustanovením § 153
CSP. Žalobca relevantné dôkazy nepripojil k žalobe, ani ich nenavrhol, a to ani v lehote 30 dní, ktorú

súd žalobcovi poskytol na pojednávaní dňa 31. 05. 2022. Žalobca ničím ani nepreukázal a ani netvrdil,
že mal snahu do konania zabezpečiť stanovisko správcu Google a Meta, ktoré spoločnosti spravujú
YouTube a Facebook a vedeli by jednoznačne potvrdiť, či žalovaný v 2. rade zverejňoval na svojom
profile skutočnosti, ktoré zasiahli do osobnostných práv žalobcu. Žalobca nepreukázal, že žalovaný v 2.
rade zverejňoval na svojom profile zvukové záznamy, zverejňoval obrazové snímky a nepreukázal ani to,

že uverejnil difamujúce komentáre voči žalobcovi, čo znamená, že nepreukázal predpoklady úspešného
uplatnenia práva na ochranu osobnosti. Žalobca nepreukázal splnenie ani jednej z náležitostí, aby
vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa § 11 Občianskeho
zákonníka voči žalovanému v 2. rade, a preto súd žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol v celom
rozsahu. Nebol preukázaný ani jeden predpoklad zodpovednosti za nemajetkovú ujmu.

Súd podanú žalobu zamietol aj voči žalovanej v 1. rade v celom rozsahu. Skutočnosť, že žalovaná v
1. rade vyhotovila zvukový záznam v dňoch 10. 06. 2017 - 11. 06. 2017 potvrdila samotná žalovaná.
Žalovaná v 1. rade síce tvrdila, že túto skutočnosť oznámila žalobcovi, ale rozhodne nepreukázala,
že zvukové záznamy boli vyhotovené so súhlasom žalobcu. Napokon samotný žalobca uviedol, že na
vyhotovenie zvukových záznamov nedal súhlas. Žalovaná v 1. rade uviedla, že zvukové záznamy si

zadovážila, nie na diskreditáciu žalobcu, ale mali byť podkladom pre znalecké posudky potrebné pre
rozvodové konanie a tiež pre trestné konanie pre podozrenie z týrania blízkej a zverenej osoby. Žalovaná
v 1. rade potvrdila, že zvukové záznamy sprístupnila žalovanému v 2. rade, aby s týmito disponoval,
tieto mali byť poskytnuté ako dôkaz o správaní žalobcu k žalovanej v 1. rade v súdnom konaní (resp. na
polícii). Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná v 1. rade síce bez privolania

žalobcu vyhotovila zvukový záznam, ktorý si stiahla na USB kľúč, ale tento použila pre účely trestného
konania, v ktorom podala trestné oznámenie na žalobcu, USB kľúč odovzdala splnomocnencovi,
žalovanému v 2. rade, s ktorým v tom období žila a ktorého si zvolila na zastupovanie v trestnom konaní
dňa 21. 07. 2017 (č. l. 39 spisu). Žalovaný v 2. rade ešte v ten istý deň USB kľúč odovzdal policajnému
orgánu, o čom svedčí potvrdenie vyhotovené OR PZ Levice (č. l. 38 spisu). Žalobca so žalovanou

v 1. rade boli manželmi, ale ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Levice zo
dňa 10. mája 2019, spisová značka 17P/2/2019 – 180. Skutočnosť, že žalovaná v 1. rade podala na
žalobcu trestné oznámenie sporná nebola. Súd preto ustálil, že zvukovú nahrávku, ktorú žalovaná v
1. rade vyhotovila, bez súhlasu žalobcu, nebolo vybočením z medzí stanovených práv a povinností.
Pri každom použití zvukového záznamu, nech k nim dochádza na základe zákonnej licencie alebo

na základe privolenia, či na báze iného oprávnenia, musia byť zachované základné podmienky, ktoré
žalovaná v 1. rade aj zachovala. Tomuto svedčí aj tá skutočnosť, že žalobca sa voči žalovanej v 1. rade
nedomáhalžiadnehoprostriedkuochranypodľa§13Občianskehozákonníkapodanoužalobou.Žalobca
nežiadal, aby žalovaná v 1. rade upustila od neoprávnených zásahov, nežiadal ospravedlnenie, žiadal
od nej náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. U žalovanej v 1. rade súd nemal tiež za preukázané, že

boli naplnené predpoklady zodpovednosti, ktoré vyžaduje zákon na uplatnenie sankcie za nemajetkovú
ujmu. Žalovaná v 1. rade vyhotovila zvukový záznam bez privolenia žalobcu, teda došlo k zásahu
do osobnostných práv žalobcu, ale nebola preukázaná existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom
a ujmou, keďže nebolo preukázané, že zvukový záznam bol uverejnený na Facebookovom profile aYouTube žalovaného v 2. rade, nahrávka bola preukázateľne predložená do trestného konania, ktorý
úkon nebol spôsobilý privodiť žalobcovi ujmu. Žalobca voči žalovanej v 1. rade sa domáhal primeraného
finančnéhozadosťučinenia.Žalobcovinevzniklanemajetkováujmakonanímžalovanejv1.rade,pretože

zvukový záznam odovzdala prostredníctvom žalovaného v 2. rade ako dôkaz do trestného konania
vedeného proti žalobcovi. Súd nemal za preukázané, že zvuková nahrávka bola zverejnená, a len vtedy
by sa ujma premietla do psychickej sféry žalobcu a do jeho postavenia v spoločnosti. Z uvedených
dôvodov súd návrh žalobcu aj voči žalovanej v 1. rade zamietol. Žalobca nepreukázal, že žalovaný
v 2. rade zverejnil zvukové záznamy a obrazové snímky prostredníctvom YouTube a Facebooku na

svojomprofile,pričomžalovanýv2.radetútoskutočnosťrozporoval,rovnakoakorozporovaluverejnenie
komentárov a obrazových snímkov, rozporoval aj autenticitu SMS komunikácie predloženej žalobcom
v preklade v súdnom konaní. Žalobca súdu predložil CD nosiče, pričom nepreukázal súdu pôvod tohto
záznamu. Autenticitu SMS správ, pôvod záznamu na CD nosičoch, ako aj skutočnosť či zvukové a
obrazové záznamy boli uverejnené na profile žalovaného v 2. rade nie je možné hodnoverne preukázať
svedeckými výpoveďami, a preto súd výsluch svedkov navrhnutých žalobcom nevykonal. Žalobcom

tvrdená ujma na občianskej cti a dôstojnosti nebola v súdnom konaní preukázaná, existuje len v rovine
tvrdení žalobcu, dôkazné bremeno zverejnenia zvukových záznamov na profile žalovaného v 2. rade
žalobca neuniesol. Žalovaný v 2. rade tiež rozporoval, že screenshoty doložené do spisu nepreukazujú,
že boli vyhotovené z profilu žalovaného v 2. rade. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v celom rozsahu
zamietol. Žalovaní v 1. a 2. rade mali v konaní plný úspech, a preto im súd priznal nárok na náhradu

trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b), e), f), g), h) CSP. Uviedol, že žaloba bola na súd doručená dňa 01. 06. 2020 aj a
dôkazy, ktoré v čase podania žaloby pripojil boli postačujúce na preukázanie uvádzaných skutočností.

Zotrval na vyjadreniach nachádzajúcich sa v spise ako i na vykonaní ním navrhnutých dôkazoch, a to
výsluchom označených troch svedkov (títo sa osobne dostavili i na súd), ale súd ich nevypočul. Obdobne
žalobcovi zo strany súdu nebolo umožnené počas celého konania, aby mohol položiť otázky žalovaným.
Do spisu predložil i CD nosič dňa 28. 06. 2022, lebo súd prvej inštancie na jeho návrh najprv dal pripojiť
vyšetrovací spis OR PZ Levice ČVS: ORP-98/1-VYS-LV-2018, ktorý následne i odpojil, bez toho aby sa

žalobca oboznámil s obsahom nahrávky na CD nosiči predloženom žalovaným v 2. rade, záznam na
CD nosiči porovnal s autentičnosťou žalobcom predloženého CD nosiča (jeho prepisom a prekladom z
jazyka maďarského do slovenského zo strany prekladateľa). Súd tiež na žalobcov návrh pripojil spis OS
Levice 4T 105/2019, pričom manipulatívne žalobcu vyrozumel na možnosť nahliadnutia až po tom, ako
už tento pripojený spis bol odpojený. Tento spis 4T 105/2019, ako spis OR PZ Levice ČVS: ORP-98/1-

VYS-LV-2018, pripojenie a oboznámenie jeho obsahu súd nevykonal, bolo zabránené zo strany súdu
vykonanie dôkazu o tom, že výpovede žalovaných v tomto konaní sú účelové a zavádzajúce, lebo tieto
ich výpovede sa nezhodujú s ich výpoveďami, ktoré učinili vo vyššie označených trestných spisoch. To,
že prečo žalobca predložil CD nosič sa vyjadril aj v zmysle bodu 13. rozsudku a ku screen shotom a likom
v bode 14. rozsudku. Samotný žalovaný v 2. rade v spise 4T 105/2019 sa priznal, že na odovzdaných

screenshotoch je vyobrazený ako malý chlapec jeho vnuk. Nesúhlasil s postupom súdu prvej inštancie,
keď úradný záznam informačného technika súdu zo dňa 25. 01. 2023 bol dôvodom na odmietnutie
na vykonanie žalobcom navrhnutého dôkazu. Z OS Levice mu bolo písomným oznámením zo dňa 09.
02. 2023 oznámené, že podľa vykonaného šetrenia OS Levice sa nedá zistiť pôvod videozáznamov
na základe priložených CD nosičov, ktoré žalobca súdu predložil a nachádzajú sa na čl. 250 a preto

na tento dôkaz v tomto štádiu nie je možné prihliadať. K tomuto názoru súdu uviedol iba toľko, že
v danom prípade nie je podstatný pôvod videozáznamu, ale jeho obsah, ktorý je zachytený na CD
nosiči a ktorý preukazuje čas kedy bol vyhotovený a potvrdzuje žalobcove tvrdenia a ním uvádzané
skutočnosti. Nakoľko súd bližšie nešpecifikoval ani neuviedol vo svojom písomnom oznámení, že na
základe akého šetrenia dospel k svojmu záveru, keď uvádza, že v tomto štádiu konania sa nedá zistiť

pôvod predložených videozáznamov a preto na tento prihliadať ako dôkaz, tak žalobca žiadal súd aby
okrem ním doteraz vykonaného šetrenia doplnil svoje šetrenie k pôvodu a vyhotoveniu videozáznamu a
ako svedkov predvolal a vypočul nasledovné osoby - 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX/X, XXX
XX E., 2/ B. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. L. XXXX, XXX XX H., 3/ F. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom
G. XX, XXX XX H.. Tieto osoby sa vedia vyjadriť k pôvodu a času videozáznamu nachádzajúceho sa

na predložených CD nosičoch. Ďalej žiadal súd, aby v rámci svojej kompetencie vyžiadal elektronickú
stopu časovej osi facebookového profilu žalovaného v 2. rade z časového rozmedzia zodpovedajúceho
na žalobcom predloženom videozázname, lebo táto elektronická stopa je trvalá a nezmazateľná. Tiež
navrhol ako dôkaz zabezpečiť opätovné pripojenie vyšetrovacieho spisu OR PZ Levice, pod ČVS:ORP-98/1-VYS-LV-2018, ktorý bol z žalobcovi neznámych dôvodov po prvotnom pripojení odpojený
a dňa 25. 11. 2022 vrátený na OR PZ Levice a nie je t.č. súčasťou tohto spisu. O pripojenie tohoto
spisu žiadal z dôvodu, nakoľko právna zástupkyňa žalovaného v 2. rade namietla koncentráciu konania.

V tomto sa nachádza jednak hlasová nahrávka predložená žalovaným v 2. rade a tiež i jeho úradný
preklad z jazyka maďarského do slovenského. Súd svojim postupom v predmetnej veci sťažil a zmaril
práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, ktorý garantuje Ústava SR. Konanie súdu spočívajúce
v pripojení a odpojení spisov bez upovedomenia žalobcu ako aj nevykonávanie ním navrhovaných
dôkazov, ktoré majú podstatný význam na preukazovanie skutočností považuje za porušovanie zásady

rovnosti účastníkov konania ako aj bránenie súdu vo vykonaní jeho prostriedkov procesného útoku ako
aj procesnej obrany. Bez vykonania navrhnutých dôkazov súd prvej inštancie dospel k predčasným a
nesprávnym právnym záverom a svojimi úvahami v bode 59. rozsudku bránil vo vykonaní spravodlivého
procesu a preukázanie úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti preto body 60., 61. rozsudku
sú predčasné a nedôvodné. V bode 75. rozsudku súd prvej inštancie uvádza stanovisko Najvyššieho
súdu ČR, spisová značka Cpjn 13/2007, ale na prejednávanú vec toto stanovisko nemožno automaticky

aplikovať, lebo nebolo dôkazmi preukázané jeho naplnenie. Bez vykonania navrhnutých dôkazov
nesúhlasí s názorom k akému súd dospel v bode 78. - 83. K odvolaniu predložil i žiadosť žalovanej v
1. rade z 8.8.2017, z ktorej vyplýva, že žalovanému v 2. rade USB kľúč na ktorom bol zvukový záznam
nedala a tento si ju preto získal vynútením. Splnomocnenec konal v rozpore s vôľou splnomocnenej
osoby. Žalovaný v 2. rade nebol žalovanou v 1. rade splnomocnený na odovzdanie zvukového záznamu

na polícii. Záznam bol vyhotovený na návrh žalovaného v 2. rade, že tento sa môže zísť. Záznam bol
vyhotovený a získaný nezákonne a bez súhlasu dotknutých osôb. K tejto skutočnosti navrhol vypočuť
ako svedka i svojho otca - A. B. K., ktorý bol v tom čase prítomný pri vyhotovení zvukovej nahrávky
žalovanou v 1. rade. Nahrávka na kriminálke bola odovzdaná z pomsty voči žalobcovi za to, že dcéra F.
odmietala chodiť do domácnosti žalovaného v 2. rade, v čase kedy u neho bývala žalovaná v 1. rade.

Žalovaný v 2. rade zverejnil nahrávku z pomsty, lebo žalovaná v 1. rade ho v tom čase zanechala a
odsťahovala sa od neho a vrátila sa späť do svojej predošlej domácnosti. Dôkazy, ktoré žalobca nemohol
pripojiť bez svojej viny, v zmysle § 132 ods. 3 CSP navrhol zabezpečiť zo strany súdu. Toto však súd
nevykonal. Žiada odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na nové konanie a rozhodnutie.

5. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolaním napadnutý rozsudok súd náležite
odôvodnil, pričom zhrnul zistený skutkový stav, aplikoval na danú vec relevantné právne normy a
rozhodnutie transparentne a zrozumiteľne zdôvodnil v bodoch 40. až 84. odôvodnenia. Odvolateľ v
odvolaní napáda procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý konal a rozhodoval o jeho žalobe datovanej

dňa 20. 05. 2020. Odvolateľ sa v odvolaní zámerne vyhýba námietkam žalovaného v 2. rade, že v
samotnej žalobe neopísal pravdivo a úplne rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoj nárok, čím
nedodržal zákonný procesný postup uvedený v § 132 ods. 1 CSP ako ani námietkam, že opísanie
rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť len odkazom na označené dôkazy (ods. 2 cit. §-u). Žalobca
sám nedodržal ust. CSP o náležitostiach žaloby a žalobného návrhu. Žalobný návrh v prvom odstavci

žaloby nie je materiálne vykonateľný pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť (nehovoriac o tom, že
žalobu vyhotovil advokát). Žalovaný v 2. rade poprel žalobcom uvádzané okolnosti, že mal 12. 08.
2017 zverejniť prostredníctvom You Tube „zvukové záznamy“ a následne ich zdieľať prostredníctvom
Facebook o niekoľko hodín neskôr. Pridržal sa v tomto smere písomných vyjadrení a ústnych vyjadrení
na pojednávaniach. Poprel pravdivosť a hodnovernosť v žalobe uvedených a pripojených dôkazov

- SMS správ zo dňa 07. 08. 2017 o 14:31 a zo dňa 12. 08. 2017 o 17:32 hod., ktoré mal poslať
žalovanej v 1. rade. Poprel autenticitu screenshotov - v žalobe označený dôkaz - ktoré žalobca pripojil
k žalobe na preukázanie zverejnenia zvukových záznamov. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že mal zo
svojho profilu zverejniť dňa 12. 08. 2017 zvukové záznamy (?), difamujúce komentáre (?), obrazové
snímky (?) smerujúce voči osobe žalobcu (žalobný návrh sa týka pritom len zvukových záznamov

a difamujúcich komentárov). Žalobca v podanej žalobe a v procese konania neuplatnil zákonným
spôsobom prostriedky procesného útoku, najmä neuviedol rozhodujúce skutočnosti - okolnosti v žalobe,
o ktoré opiera nárok. Žalobca v žalobe len odkazuje na pripojené listinné dôkazy, v ktorých nie sú
údajné zvukové nahrávky obsiahnuté. Obsah pripojených SMS vo vlastnom spísanom zozname sms
správ nezodpovedá relevantne získanému dôkazu a dôkazu SMS komunikácie ako takej. Z dôkazu

nevyplýva, že by písal zo svojho mobilného zariadenia správy žalovaný v 2. rade a že by tieto správy mal
odoslať žalovanej v 1. rade. Výzva, ktorú žalobca v žalobe uvádza a pripája ako dôkaz je jednak neurčitá
a bola ním napísaná skôr (dňa 07. 08. 2017), ako mal žalovaný v 2. rade údajné zvukové nahrávky
a difamujúce komentáre voči osobe žalobcu zverejniť dňa 12. 08. 2017. Skutkové okolnosti v žalobetvrdeného konania voči žalovanému v 2. rade žalobca nepreukázal. Žalovaný v 2. rade mal vedomosť o
jedinom zvukovom zázname z komunikácie medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade, ktorý na USB kľúči
predložil polícii ako splnomocnený zástupca v mene žalovanej v 1. rade, a to výlučne na účely trestného

konania a nie na účely verejné. Orgány činné v trestnom konaní sú viazané mlčanlivosťou a snaha
poškodenej osoby, ktorou sa cítila byť v tých časoch žalovaná v 1. rade, preukázať konanie možného
páchateľa akýmikoľvek prostriedkami, nemôže viesť sama osebe k porušovaniu ľudských práv. Žalobca
v konaní nepreukázal naplnenie materiálnych podmienok pre úspešné uplatnenie práva na ochranu
osobnosti ako správne odôvodnil súd v bodoch 48. - 57. Ako zdôvodnil aj súd prvej inštancie, žalobca

mal časový priestor na to, aby žalobné nároky preukázal. Bola mu poskytnutá procesná lehota na
predloženie dôkazov. Žalobca po celý čas navrhoval dôkazy na preukázanie zásahu do svojej osobnosti
a to zabezpečenie - pripojenie policajných spisov a trestného spisu 4T/105/2019, v ktorom nebol vôbec
účastníkom žalobca, a ktoré sa netýkajú merita veci. Pričom neoznačil ani žiadnu konkrétnu listinu zo
žiadaného spisu, ktorá by bola spôsobilá dokázať opodstatnenosť nároku. Preto žalobca nie je osobou,
ktorá má oprávnenie nahliadať do vyšetrovacích a trestných spisov, ktoré sa netýkajú jeho právnych

nárokov a v ktorých nebol účastníkom konania. Možnosť oboznamovať sa so skutočnosťami zo spisu
tretím osobám vylučujú priamo prísl. ustanovenia Trestného poriadku a Spravovacieho a kancelárskeho
poriadku pre súdu (vyhl. č. 543/2005 Z. z.). Napriek tomu si súd prvej inštancie navrhované spisy pripojil
a vykonal dôkazy zo spisov uvedené v bode 25. odôvodnenia, a preto nemohol porušiť práva žalobcu
na spravodlivý súdny proces. Žalobca navrhol vykonať dôkaz písomne a na pojednávaní dňa 28. 03.

2023 cituje: ..žiadam, aby súd prostredníctvom spoločnosti Meta vyžiadal časovú os žalovaného v 2.
rade z daného obdobia...“ koniec citácie. Súd prvej inštancie dôkaz nevykonal z dôvodu vyčerpania
všetkých procesných lehôt, ktoré žalobcovi poskytol súd na predloženie a navrhnutie dôkazov. Návrh na
vykonanie dôkazu žalobca nepodal zrozumiteľne a vecne. Súd mal naviac za preukázané, že žalobca
sám nevyvinul žiadnu snahu o zabezpečenie dôkazu - získania informácie od spoločnosti „Meta“.

Žalobca nepreukázal, že z vlastnej viny preto nemohol dôkaz zabezpečiť. Žalobca nežiadal pritom
vykonať dôkaz na účely získania informácie od správcu platformy You Tube, hoci v žalobe tvrdí, že
žalovaný v 2. rade mal zverejniť zvukové nahrávky práve na uvedenej platforme. Žalobca navrhoval
vykonať dôkazy na preukázanie tvrdení a skutočností, o ktoré žalobu neoprel. Odkázal na CD nosič,
žiadal pripojiť spisy na ktoré odkazoval. Navrhol vypočuť svedkov v štádiu konania, v ktorom neuviedol

rozhodujúce skutočnosti na preukázanie nároku. Súd nie je nato, aby za strany sporu navrhoval a
zabezpečoval dôkazy a stranám „robil advokáta“. Pokiaľ by mal žalobca tvrdenie o zverejnení zvukových
nahrávok a difamujúcich komentároch preukázané a cítil by sa byť dotknutý na svojich osobnostných
právach, konal by vo vlastnom záujme inak. Je nelogické, aby sa domáhal žalobou voči žalovanému v 2.
rade ospravedlnenia a nemajetkovej ujmy po uplynutí takmer troch rokov od dátumu, kedy mal do jeho

práv zasiahnuť. Žalobca sa neobrátil na políciu ani na civilný súd na vydanie neodkladného opatrenia,
po údajnom zverejnení mu nedoručil výzvu na ospravedlnenie a zaplatenie nemajetkovej ujmy. Žalobca
sa nárokov začal domáhať až po rozvode so žalovanou v 1. rade z vypočítavosti, pomsty manželke a
z chamtivosti.

6. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalobca v odvolaní uvádza v podstate stále
tie isté skutočnosti, na ktoré poukazoval prakticky počas celého konania. Namieta, že súd nevykonal
dôkazy, ktoré on navrhoval a tiež súd nezabezpečil dôkazy, ktoré žiadal a tým došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces. K tomu chce žalovaná v 1. rade uviesť, že žalobca v podstate počas celého
konania sa spoliehal na to, aké dôkazy súd zabezpečí. Takýto postup je v rozpore s tým, čo Civilný

sporový poriadok ukladá za povinnosť žalobcovi. Žalobca je ten, ktorý má súdu predložiť procesné
prostriedky ako dôkazy o ktoré žalobu opiera. Podľa názoru žalovanej v 1. rade žalobca hneď na
úvod mal zabezpečiť a predložiť z Facebooku a You Tube čo bolo zverejnené, a pôvod odkiaľ to bolo,
aby bolo možné zistiť kto sprístupnil verejnosti nahrávku, ktorá je predmetom žaloby. Ak tak žalobca
z nejakého dôvodu aj neurobil, mal aspoň hneď na začiatku konania navrhnúť súdu takýto dôkaz

zabezpečiť. Žalobca stále dookola sa snažil zabezpečiť procesné útoky za pomoci policajných spisov a
spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 4T 105/2019. Policajné spisy, ako aj spis Okresného súdu Levice
4T 105/2019 nie sú verejné, preto ani nemôžu slúžiť ako dôkazy, resp. ich obsah, čo súd v rozsudku
žalobcovi celkom zrozumiteľne odôvodnil. Žalobca uvádza, že dôkazy, ktoré nemohol pripojiť k žalobe
bez svojej viny v zmysle § 132 ods. 3 CSP navrhol zabezpečiť zo strany súdu. S týmto názorom by sa

možno dalo súhlasiť vtedy, keby žalobca takto postupoval už v roku 2020 a nie po uplynutí troch rokov.
Sudcovská koncentrácia konania podľa § 153 CSP ukladá stranám uplatniť prostriedky procesných
útokov a procesnej obrany si uplatniť včas, v opačnom prípade súd na tieto v zmysle § 153 ods. 2 CSP
nemusí prihliadať. S poukazom na oneskorene predložené návrhy súd mal možnosť žalobu už skôrzamietnuť. Navyše nie je žalovanej v 1. rade celkom zrejmé, prečo by žalobca nemohol pripojiť dôkazy
o ktoré žiadal, aby súd zabezpečil, ktoré dôkazy mal žalobca na mysli. Žalovaná v 1. rade s poukazom
na vyššie uvedené považovala rozsudok za zákonný a dôvodný, veľmi podrobne zdôvodnený a preto

navrhla, aby odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP rozsudok potvrdil.

7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniam žalovaných k odvolaniu uviedol, že tieto sú len účelové, majú
za úlohu zavádzať súd a vyhnúť sa zodpovednosti spod podanej žaloby. Je na mieste otázka, prečo
právna zástupkyňa žalovanej v 1. rade namieta nezákonnosť pripojenia spisu 4T/105/2019 a prečo s

pripojením ostatných vyšetrovacích spisov nemá problém protistrana ani Okresný súd Levice. Preto,
lebo v trestnom konaní vedenom pod týmto spisovým označením vystupovala žalovaná v 1. rade ako
svedok - poškodená a žalovaný v 2. rade ako obvinený. Drvivá väčšina dôkazov je totožných alebo veľmi
obdobných ako ktoré predložil žalobca do tohto konania a na základe aj týchto dôkazov bol žalovaný v 2.
rade právoplatne odsúdený. Zároveň jej výpovede v trestnom konaní korešpondujú s jeho tvrdeniami a
dôkazmivtomtokonaníatýmodporujújejvyjadreniamvtomtokonaní.Akbydocivilnýchkonanínemohli

byť pripojené spisy z trestných konaní a nemohli slúžiť ako dôkaz tak by sa súd s takouto požiadavkou
ani nezaoberal. Z trestného spisu 4T/105/2019 je do konania pripojený rozsudok okresného súdu a
rozsudok krajského súdu, v ktorých sudkyňa Okresného súdu Levice ako aj trojčlenný senát Krajského
súdu Nitra jednohlasne konštatujú okrem iného aj to, že súd má za preukázané to, že konverzácia ktorú
predložil aj žalobca ako dôkaz súdu (screenshoty) v tomto konaní pri podávaní žaloby a následne doplnil

a posilnil tento dôkaz videonahrávkami na DVD nosiči č. l. 250 na vyzvanie súdu, tak aj žalovaná v 1.
rade ich predložila v trestnom konaní a následne okresný aj odvolací súd mal za to, že ich uverejnil
žalovanýv2.radenasvojejčasovejosisociálnejsieteFacebook.Tietokonverzáciesúvchronologickom
slede s uverejnenými nahrávkami o ktorých odvolací súd tiež jednohlasne konštatoval, že neboli získané
zákonnýmspôsobomabolivyhotovenébezsúhlasuosoby,ktorejsatýkal.Topotvrdilavosvojejvýpovedi

žalovaná v 1. rade. Odporujú si aj výpovede a tvrdenia žalovanej v 1. rade a žalovaného v 2. rade, ako
žalovaný v 2. rade tieto nahrávky nadobudol. Súd sa nezaoberal ani s otázkou ako a kedy a hlavne prečo
si žalovaný v 2. rade vytvoril viacero kópií z nahrávok. Pre žalobcu je nepochopiteľné, že súd absolútne
nezisťoval dôvod, že žalovaný v 2. rade kedy, kde, ako a z akého dôvodu si vytvoril kópiu nahrávok, a to
opakovane, a či vôbec došlo z jeho strany k zlikvidovaniu nahrávok tak, ako na to bol písomne vyzvaný

aj napriek tomu, že to bola tiež súčasť podanej žaloby. V žalobe žalobca uvádza že spomínané nahrávky
boli zverejnené zhruba dva týždne na sociálnej sieti Facebook na profile žalovaného v 2. rade a počas
tej doby mali asi 2 500 zahliadnutí. Z toho dôvodu mu nie je jasné prečo súd vyzval informatika a prečo
práve informatik nech preverí, či sú ešte nahrávky zverejnené. Pravdepodobne celé šetrenie informatika
spočívalo v tom, že sa cez vlastný Facebookový profil pokúšal vyhľadať profil žalovaného v 2. rade

pri čom mal preverovať statusy z roku 2017. Tento, má za to, že amatérsky pokus predsa len zavážil
takou mierou, že na základe toho súd vyhodnotil dôkaz ako nepoužiteľný v súdnom konaní, ktorý ako
zvukovo obrazovým záznamom zaznamenal časovú os Facebookového profilu žalovaného v 2. rade a
jednoznačnepreukazujúzverejnenénahrávky,aleajčasovochronologickomsledepreukazujeajstatusy
o ktorých vypovedá aj žalovaná v 1. rade, a to už v roku 2017 a ktoré ona sama ako screenshoty vo forme

dôkazu odovzdala do konania 4T/105/2019 a na základe ktorých bol žalovaný v 2. rade usvedčený a
právoplatne odsúdený. K daným nahrávkam sa mali vyjadriť aj predvolaný svedkovia, ktorí boli prítomní
a čakali na podanie svedeckej výpovede, ale zo strany súdu to žalobcovi nebolo umožnené a to bez
toho, aby to súd vysvetlil prečo to vlastne neumožnil. Súd z nepochopiteľných dôvodov vykonával úkony
ktoré už boli preukázané a neboli odborné a profesionálne, najmä ohľadne úkonov s informatikom súdu.

Žalobca mal za to, že táto osoba ani nie je oprávnená skúmať dôkazy, alebo sa vyjadrovať k dôkazom.
Tieto úkony by mal vykonávať znalec a mal by súd podrobne informovať ako vo veci postupoval a
prípadne vysvetliť a obhájiť svoje konanie. Žalobcovi nebolo umožnené vypočuť svedkov aj napriek
tomu, že čakali pred pojednávacou miestnosťou a ich predvolanie prebehlo v súlade so zákonom podľa
§ 197 ods. 1 CSP a vedia sa vyjadriť k žalobe a udalostiam súvisiacim so zverejnením nahrávky. Súd

sa niektorými časťami podanej žaloby ani nezaoberal. Taktiež súd nesprávne vyhodnocoval dôkazy, či
už jednotlivo alebo v ich súvislosti a navrhnuté dôkazy jednoducho odignoroval a to najmä písomnosti
a svedecké výpovede so spisu 4T/ 105/2019.

8. Žalovaný v 2. rade k vyjadreniu žalobcu uviedol, že poukazuje na to, že žalobca neuplatnil včas a

riadne prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. Neuviedol rozhodujúce skutočnosti v žalobe,
o ktoré opiera nárok, len odkazuje na pripojené listinné dôkazy a podáva návrhy na pripojenie spisov v
rôznych trestných veciach, ktorých nebol účastníkom konaní. Je na posúdení súdu, ktoré dôkazy vykoná
a ktoré nevykoná (§ 185 ods. 1 CSP). Nie je úlohou súdu zabezpečovať - vyhľadávať strane sporudôkazy. Súd prvej inštancie rozhodol správne, keď nevykonal dôkazy oboznámením spisov v rôznych
trestných veciach, ktorých žalobca nebol ani účastníkom konania. Rozhodnutie súdu je spravodlivé; súd
rozhodol so zreteľom na zachovanie právnej istoty strán sporu, ktoré majú v konaní rovné postavenie.

Súd prvej inštancie konal a rozhodol vo veci zachovajúc zásadu rovného postavenia strán sporu v
zmysle čl. 6 ods. 1 základných princípov CSP. Povaha predmetnej veci nevyžaduje zvýšenú ochranu
strany sporu. K skutočnostiam, ktoré uvádza žalobca vo vyjadrení a ktoré boli predmetom dokazovania v
priebehukonaniavprocesepredsúdomprvejinštanciesažalobcavyjadril.Ostatnéskutočnostiuvedené
vo vyjadrení nie sú podstatné ani rozhodujúce, pričom odvolací súd prihliada na odvolacie námietky

pokiaľ boli predmetom dokazovania, výnimočne z dôvodov v § 366 CSP, len do uplynutia lehoty na
odvolania.

9. Žalobca doručil súdu podanie označené ako doplnenie vyjadrenia, v ktorom uviedol, že proti
žalovanému v 2. rade už v obdobnej veci bolo rozhodnuté Okresným súdom Levice v konaní pod sp. zn.
11C/36/2020, kde bola žalobkyňou mal. dcéra žalobcu F. B.. Podľa rozsudku Okresného súdu Levice sp.

zn. 11C/36/2020 – 46 zo dňa 09. 04. 2021 bol žalovaný v 2. rade povinný učiniť voči žalobkyni verejné
ospravedlnenie rovnakým spôsobom, t. j. prostredníctvom sociálnej siete Facebook a Youtube tak, ako
zverejnil zvukový záznam týkajúci sa žalobkyne, ako aj jej prejavov osobnej povahy, a to do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 10 000 eur do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni sa voči žalovanému v 2. rade priznal nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 %. Uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co/14/2022 – 142 zo dňa 28. 02.
2022 odvolací súd odvolanie žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 09. 04.
2021 odmietol. Napadnuté uznesenie Okresného súdu Levice zo dňa 28. 10. 2021 č. k. 11C/36/2020 –
90 potvrdil a žalobkyni voči žalovanému v 2. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/181/2022 zo dňa 26.

10. 2023 o dovolaní žalovaného v 2. rade proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 28. 02. 2022 sp. zn.
5Co/14/2022 bolo rozhodnuté tak, že dovolanie žalovaného v 2. rade bolo zamietnuté a žalobkyni bola
priznaná náhrada trov dovolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj

postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalobcom (§ 379 CSP, § 380 CSP)
a po preskúmaní vydaného rozhodnutia zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol tak bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

12.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o zistené
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v podstatnom
zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na

dostatočné, správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.
Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

14. Žalobca napadol odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda aj prvý výrok,

ktorým súd prvej inštancie návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. Žalobca požiadal o pripojenie
spisu Okresného súdu Levice spisová značka 4T/105/2019 a vyšetrovacieho spisu OR PZ Levice -
odbor kriminálnej polície Levice pod ČVS: ORP-98/1-VYS-LV-2018 s tým, aby pokiaľ tieto spisy nebudú
súčasťou spisu v prejednávanej veci o ochranu osobnosti a zaplatenia nemajetkovej ujmy, žiadal toto
konanie prerušiť. Súd prvej inštancie tento návrh žalobcu zamietol, nakoľko nezistil žiadne dôvody na

obligatórneprerušeniekonaniapodľa§162ods.1písm.a),b),c)CSParovnakomalsúdzapreukázané,
že nie sú ani dôvody na fakultatívne prerušenie konania podľa § 164 CSP, keďže neprebieha žiadne iné
súdne alebo správne konanie, v ktorom by sa riešila otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie
súdu a ani súd na takéto konanie nedal podnet. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštanciev tejto časti plne stotožňuje, nakoľko je zrejmé, že nebol naplnený žiaden dôvod na prerušenie konania.
Žalobca žiadal predmetné konanie prerušiť do pripojenia spisu a CSP takýto dôvod na prerušenie
konania nepozná. Dôvodom na prerušenie konania môže byť vyriešenie nejakej otázky v inom konaní.

Buď sa jedná o otázku, ktorá robí súdne konanie závislým od jej vyriešenia (§ 162 ods. 1 písm. a)
CSP), alebo sa jedná o otázku riešenú v súdnom alebo správnom konaní, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu (§ 164 CSP). Pripojenie spisu z iného konania do predmetného súdneho konania nie
je dôvodom na prerušenie konania v zmysle uvedených ustanovení. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
v napadnutom I. výroku, ktorým súd prvej inštancie návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, je

z tohto dôvodu vecne správne.

15. V zmysle čl. 8 základných princípov CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu.

16. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

17. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmú

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

18. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, ods. 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže

súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

19. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť

dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže
splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu
muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné

podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila
povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení podľa § 132 ods. 1 CSP, alebo preto, že
takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne
na stranách konania. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu

zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,
že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho je, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho

nepovažuje za pravdivé na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

20. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením bremena tvrdenia a
dôkazného bremena (preukázania tvrdených skutočností). Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je potom určovaný

hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny pomer strán. Rozdelenie bremena tvrdenia
a dôkazného bremena medzi stranami v spore je závislé na tom, ako vymedzuje právna norma práva a
povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ
čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť
môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov,

v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na
všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou
splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP).21. Odvolateľ v odvolaní uviedol, že dôkazy, ktoré priložil už k samotnej žalobe postačovali na
preukázanie skutočností uvádzaných v žalobe. S týmto názorom sa odvolací súd nestotožňuje. Žalobca
počas konania na preukázanie, že došlo k zásahu do jeho osobnostných práv, predložil súdu na DVD

nosičoch video, ktoré malo preukázať zverejnenie zvukových záznamov žalovaným v 2. rade, pričom
video bolo vyhotovené z časovej osi Facebook profilu H. I., t. j. žalovaného v 2. rade ako aj z jeho
YouTubeprofilu.Žalovanýv2.radevovzťahuktvrdeniamžalobcuanímpredloženýchdôkazovreagoval
tak,žepopreltvrdeniežalobcu,žedňa12.08.2017zverejnilzvukovézáznamyprostredníctvomwebovej
stránky YouTube a následne ich zdieľal prostredníctvom Facebook cez svoj profil. Žalovaný v 2. rade

ďalej poprel, že by zverejnil pred zverejnením zvukových záznamov obrazový snímok žalobcu, ktorého
nevhodným spôsobom okomentoval a uverejnil to 04. 08. 2017 a tiež, že v septembri roka 2017 uverejnil
niekoľko difamujúcich komentárov voči žalobcovi. Súd prvej inštancie na základe toho, že žalovaný v 2.
rade poprel zverejnenie zvukových záznamov prostredníctvom webovej stránky YouTube a následne
prostredníctvom Facebooku cez svoj profil, vyhodnotil, že žalobcom predložené dôkazy nepostačujú
na preukázanie tvrdenia uvedeného v žalobe. Bolo na žalobcovi, aby v situácii keď žalovaný účinne

poprel, že zvukové záznamy zverejnil, navrhol dôkazy, ktoré by hodnoverne preukázali ním uvedené
tvrdenia. Žalobca v situácii, keď mal vyvinúť procesnú aktivitu nereagoval spôsobom, navrhnutia
dôkazu, ktorým by nepochybne a objektívne preukázal, že žalovaný v žalobe uvedeným spôsobom
zasiaholdožalobcovýchosobnostnýchpráv.Žalobcavodvolanínamietal,žeúradnýzáznampracovníka
z oddelenia informatiky súdu zo dňa 25. 01. 2023 bol dôvodom na odmietnutie vykonania dôkazu.

Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie nemusel po tom, čo žalovaný v 2. rade poprel tvrdenia
žalobcu a spochybnil žalobcove dôkazy, podporiť uvedené prostredníctvom pracovníka z oddelenia
informatiky súdu, avšak to nič nemení na tom, že za danej procesnej situácie mal žalobca navrhnúť
relevantný dôkaz aj keby úradného záznamu pracovníka z oddelenia informatiky súdu nebolo. Vo vzťahu
k vyššie uvedenému odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že potvrdiť

autenticitu, hodnovernosť, že zvukové záznamy boli uverejnené na Facebookovom profile a profile
YouTube žalovaného v 2. rade, sa dá jedine stanoviskom správcu Facebooku, ktorým je spoločnosť
Meta a správcom YouTube, ktorým je spoločnosť Google.

22. Podľa § 185 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

23. Dokazovanie je zákonom upravený postup súdu, ako aj účastníkov konania, na základe ktorého
súd získava pre rozhodnutie podstatné skutkové poznatky o veci, ktorá je predmetom konania. Pokiaľ
účastník navrhne súdu dôkaz, je povinný uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú preukázať.
Súd nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné a nemôžu smerovať k zisteniu

skutočností predvídaných skutkovou podstatou právnej normy, ktorú treba na danú vec aplikovať. Súd
je subjektom, ktorý určuje, čo sa bude dokazovať, ako bude dokazovanie prebiehať, ktoré skutočnosti
bude považovať za preukázané, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. V tejto súvislosti súd
vyhodnotí, ktoré skutkové tvrdenia dokazovať netreba (napr. nepodstatné, nesporné). Vyhodnotenie
potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je úlohou a doménou

súdu. Súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi strán sporu a nemá povinnosť všetky
navrhnuté dôkazy vykonať (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 262/2009). Nevykonanie
všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou strane sporu odňatie možnosti konať pred
súdom, pretože je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Odvolací súd
poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, v ktorom súd skonštatoval, že

dokazovanievobčianskomsúdnomkonaníprebiehavoviacerýchfázach;odnavrhnutiadôkazucezjeho
zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň
procesnou povinnosťou strany sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov
vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy strán na
vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa

zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo
smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.

24. Súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci
dokazovania vykonávať, je výlučne na súde (§ 185 ods. 1). Súd musí dbať na to, aby nevylúčil taký

dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom, ak tento skutkový
poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Ak by súd vylúčil z dokazovania dôkaz, ktorým bolo
možné preukázať rozhodujúcu skutočnosť, zakladá to odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd musí mať vždy vyriešenú otázku, na preukázanie ktorejskutočnosti vykonáva ten-ktorý dôkaz. Súd oboznámi účastníkov s tým, ktoré dôkazy bude vykonávať a
ktoré nie, po prednesoch účastníkov a po oznámení výsledkov z prípravy pojednávania (§ 171 ods. 1,
§ 181 ods. 2). Keďže účastník môže navrhovať dôkazy aj v priebehu konania, súd rozhoduje o tom, či

navrhnutýdôkazvykonáajpriebežnepočaskonania.Súdmôžeúčastníkovivpriebehukonaniaoznámiť,
že k preukázaniu niektorého tvrdenia nenavrhol dôkaz a ak taký dôkaz existuje, nech ho navrhne (§
181 ods. 4 v spojení s § 150 ods. 2). Ak sa rozhodne navrhnutý dôkaz nevykonať, musí to zdôvodniť
v odôvodnení svojho rozhodnutia (§ 220 ods. 2). Spravidla pôjde o dôkazy, ktoré nemôžu smerovať
k preukázaniu spornej skutočnosti preto, lebo tú skutočnosť možno preukázať iným dôkazom (sudca

vyberá, ktorý z viacerých možných je vhodný, pričom vždy prihliada na hospodárnosť) alebo sa týkajú
skutočností nerozhodných a právne bezvýznamných a tiež také, ktoré účastníci navrhli s úmyslom
predĺžiť súdne konanie (skutočnosť, ktorú majú preukázať, už bola preukázaná, resp. je vôbec otázne,
ktorú skutočnosť má dôkaz preukazovať). Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko,
F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck,
2016, s. 700).

25. Obdobne aj Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 64/97 uviedol, že: „Do obsahu základného
práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom, ktoré účastník konania pred všeobecným
súdom navrhol, nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pretože princíp voľného
hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci sudcovi

a súdu umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú.“

26. Súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť
ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto postupom sťažuje
dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení jej dôkazného bremena a

neodôvodnene sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu. O tom, či súd vykoná
alebo nevykoná navrhovaný dôkaz, nevydáva žiadne rozhodnutie, má iba povinnosť v odôvodnení
rozhodnutia vo veci samej uviesť, z akého dôvodu navrhovaný dôkaz nevykonal. Ak sa súd rozhodne
dôkaz nevykonať, túto skutočnosť musí zdôvodniť.

27. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že v odsekoch 55., 57., 59. a 60. odôvodnenia súd prvej inštancie
odôvodnil nevykonanie dôkazov navrhnutých žalobcom. V odvolaní žalobca namietal, že tieto dôvody
nie sú relevantné k odmietnutiu návrhov žalobcu, avšak túto svoju námietku bližšie neodôvodnil. Vo
vzťahu k dôkazom zopakoval svoje dôvody pre ich vykonanie uvádzané pred súdom prvej inštancie.

28. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom troch svedkov navrhnutých žalobcom,
nakoľkomalzato,žezverejneniezvukovéhozáznamunaFacebookuaYouTubeniejemožnépreukázať
ani svedkami, ktorých výsluch navrhoval žalobca. S týmto názorom súdu prvej inštancie sa i odvolací súd
stotožňuje,pretožehodnovernepreukázaťskutočnostiuvedenévžalobebolovpredmetnejvecizadanej
procesnej situácie iba tak, ako to uviedol súd prvej inštancie - zabezpečením nezávislého stanoviska

správcu Facebooku a YouTube, ktorý by zaujal stanovisko k tomu, či žalovaný v 2. rade zverejnil zvukové
záznamy prostredníctvom webovej stránky YouTube a či ich následne zdieľal aj na Facebooku cez
svoj profil a tiež či uverejnil obrazové snímky aj difamujúce komentáre a zaujal by stanovisko aký bol
obsah zverejnenia. Vykonanie navrhovaného dôkazu výsluchom troch svedkov by aj podľa odvolacieho
súdu bolo nadbytočné a nehospodárne a namietanie nevykonania tohto dôkazu žalobcom tak nebolo

dôvodné.

29. Podľa § 153 ods. 1, 2 a 3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosťkonania(1).Naprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany,ktoréstrana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (2). Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej (3).

30. Vo vzťahu k nevykonaniu dokazovania – vyžiadania elektronickej stopy časovej osi, ktoré súd prvej
inštancie odôvodnil v odseku 59. napadnutého rozsudku sudcovskou koncentráciou, žalobca osobitnú
odvolaciu argumentáciu neuviedol. Odvolací súd preto len dodáva, že sudcovská koncentrácia konania
je relevantný a dokonca v zákone priamo (§ 153 CSP) upravený dôvod pre nevykonanie neskoronavrhnutých prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany tak, ako tomu bolo v tu
prejednávanej veci. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovi bolo zo strany okresného súdu viackrát
uložené, aby v zmysle § 153 CSP predložil všetky návrhy na doplnenie dokazovania s upozornením,

že neskôr navrhnuté dôkazy súd nemusí vykonať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania.Žalobcatedamaldostatočnýčasovýpriestornato,abynavrholvykonaťrelevantnýdôkaz,
avšak tento návrh urobil až dňa 01. 03. 2023. Keďže tento návrh na vykonanie dokazovania nebol
uplatnený včas, okresný súd z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania a zásady hospodárnosti tento
nevykonal a vo veci rozhodol. Tento svoj procesný postup okresný súd správne odôvodnil postupom

podľa § 153 ods. 3 CSP v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej v odseku 59., na ktorý odvolací súd
odkazuje.

31. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v
odôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobomopísalpriebeh

konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania
a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne
závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté
skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri
súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv,

ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Odvolací súd
nezistil, že by prvoinštančný súd porušil zásady vyplývajúce z ust. § 191 CSP v súvislosti s hodnotením
dôkazov, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, pričom svoje skutkové zistenia
správne subsumoval pod aplikovaný právny predpis a daný právny vzťah správne právne posúdil. Súd

prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite, primerane a logicky odôvodnil, odôvodnenie napadnutého
rozsudku dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nároku a obranou proti takému uplatneniu. Súd prvej
inštancie postupoval i v súlade s prejednacou zásadou a zásadami hodnotenia dôkazov, adekvátne
preukázanému skutkovému stavu, dôkaznej procesnej aktivite i ostražitosti strán konania, predovšetkým

dôkaznej iniciatíve a vyhodnoteniu dôkazného bremena, ktoré žalobca neuniesol, s ktorým záverom sa
odvolací súd stotožňuje.

32. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie návrh na prerušenie konania a žalobu
zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami

odvolateľa, s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnutý rozsudok potvrdil (I. a II. výrok), vrátane
rovnako vecne správnych (osobitnou odvolacou argumentáciou nenapadnutých) výrokov o náhrade trov
prvoinštančného konania (III. a IV. výrok).

33. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní

sporovej strany, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto
súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/218/2010, podľa
ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí

právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

34. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust.
§ 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade boli v odvolacom konaní plne úspešní žalovaní v 1. a 2. rade, a preto
im odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.

35. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v

rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).