Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/93/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5821010024
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kurák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5821010024.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr.
Marcely Malatkej a JUDr. Štefana Tomáša, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 20. novembra
2024 prejednal odvolanie podané obžalovaným A. B., nar. XX.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu
Námestovo, sp.zn. 4T/3/2021 zo dňa 25.6.2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn.

4T/3/2021 zo dňa 25.6.2024.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/3/2021 zo dňa 25.6.2024 bol obžalovaný A. B.

uznaný za vinného zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr.
zák. a z prečinu výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., na tom skutkovom
základe, že:

dňa 15.04.2020 v čase okolo 17:00 hod. si pri nemocnici v meste C. zadovážil omamné a psychotropné

látky a až do 14:25 hod. dňa 17.04.2020 ich u seba neoprávnene prechovával na rôznych miestach v
okrese C.,
naposledy v motorovom vozidle Škoda Fabia, ev. č. D., ktoré viedol dňa 17.04.2020 v čase okolo 14:25
hod. cez priehradný múr Oravskej priehrady, z ktorého odbočil na cestu č. II/520 smerom na Námestovo,
tam bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Pohotovostnej motorizovanej jednotky KR PZ Žilina, pričom
mu bolo podľa § 21 ods. 1 Zákona o Policajnom zbore zaistené plastové vrecúško s obsahom 3,352

g svetlohnedej kryštalickej látky, a takto konal aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Martin
sp. zn. 13T/15/2016, vydaným a právoplatným dňa 06.02.2018, mu bol uložený trest zákazu činnosti
riadiť motorové vozidlá na 48 mesiacov, ktorý v čase skutku trval, pri následnej obhliadke miesta činu
vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva PZ Dolný Kubín dňa 17.04.2020 od 16:55 hod. do 19:40 hod.,
bola v blízkosti uvedeného motorového vozidla nájdená a zaistená injekčná striekačka s obsahom 8,103
g svetlohnedej kryštalickej látky, ktorú sa A. B. snažil z vozidla pred policajnou kontrolou odstrániť,

po predvedení na Obvodné oddelenie PZ Tvrdošín dňa 17.04.2020 o 16:45 hod. A. B. po výzve podľa §
89 ods. 1 Trestného poriadku dobrovoľne vydal vyšetrovateľovi Odboru kriminálnej polície OR PZ Dolný
Kubín injekčnú striekačku s obsahom 0,449 g svetlohnedej kryštalickej látky,
zo zaistených látok bolo spolu možné pripraviť celkovo minimálne 141 bežných jednotlivých dávok
drogy, každá s obsahom minimálne 10 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, ktoré sú
spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychickú užívateľa, pričom metamfetamín je zaradený do II. skupiny

psychotropných látok podľa Zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných
látkach a prípravkoch z znení neskorších predpisov.Za to mu súd podľa § 172 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., s

prihliadnutím na ust. § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák.,
uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd zaradil obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., za použitia § 43 Tr. zák., súd uložil obžalovanému ďalší trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 4 (štyri) roky a 2 (dva) mesiace a 26
(dvadsaťšesť) dní.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného

súdu Dolný Kubín sp.zn. 2T/24/2021 zo dňa 17.06.2021, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním obžalovaného.
Odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne B. E. F. G. (č.l. 379-381 spisu), a to podaním zo

dňa 9.9.2024, doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa 10.9.2024, v ktorom uviedol nasledovné:

„Obžalovaný navrhuje, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por., zrušil napadnutý rozsudok
Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4T/3/2021-369 zo dňa 25.06.2024. vo výroku o treste a rozhodujúc
sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uložil obžalovanému A.

B., nar. XX.XX.XXXX trest odňatia slobody kratšieho trvania (miernejší trest).
Obžalovaný poukazuje najmä na novelu trestného zákona č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 3/2024 z 3. júla
2024 publikovaného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 215/2024 Z. z. (ďalej len „zákon č.

40/2024 Z. z.“), - zákona č. 47/2024 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 47/2024 Z. z.“) a - zákona č. 214/2024 Z. z., ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 214/2024
Z. z.“) (ďalej spoločne aj „novely Trestného zákona“), podľa ktorej skutky, za ktoré bol prvostupňovým
súdom uznaný vinným na základe jeho vyhlásenia o vine podľa § 257 písm. b) Trestného poriadku,

ktoré vyhlásenie súd postupom podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal, je možné v zmysle prijatej
novely Trestného zákona skutok kvalifikovať podľa § 348 ods. 1 písm. d/ trestného zákona (nezmenené)
a podľa § 171 ods. 4 písm. b/ Trestného zákona, za ktorý zákon stanovuje trest odňatia slobody v trestnej
sadze na jeden rok až šesť rokov, ktorý je pre obžalovaného priaznivejší.
Vzhľadom na uvedené považuje obžalovaný nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený

prvostupňovým súdom vo výmere 10 (desať) rokov za neprimerane vysoký, keďže novelizovaný trestný
zákon v jeho prípade umožňuje uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody na hornej hranici za použitia
§ 41 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 4 Trestného zákona vo výmere maximálne
8 rokov. Nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý mu bol súdom prvého stupňa v napadnutom
rozsudku uložený, presahuje maximálnu výmeru trestu odňatia slobody, ktorú mu je možné uložiť podľa

novelizovaného Trestného zákona.
Obžalovaný ďalej namieta, že prvostupňový súd u neho nezohľadnil poľahčujúcu okolnosť uvedenú v
ust. § 36 písm. n/ Trestného zákona, ktorá môže byť spoločne s poľahčujúcou
okolnosťou § 36 písm. 1/ Trestného zákona priznaná aj kumulatívne. Podľa názoru obžalovaného súd
mohol u neho priznať aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, ktorá môže

byt' súdom zohľadnená práve po postupe súdu podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku ako tomu
bolo aj v prejednávanej trestnej veci, čo malo za následok nevykonávanie dokazovania v rozsahu
v akom sa obžalovaný ku spáchaniu trestnej činnosti priznal na hlavnom pojednávaní. Umožnenie
takéhoto zjednodušeného postupu v konaní súdu, je potom možné považovať za napomáhanie súdu
pri objasňovaní trestnej činnosti.

Obžalovaný ďalej poukazuje na zjednocujúce Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskejrepublikyz27.júna2017,sp.zn.TN55/2016,podľaktorého„akmožnopáchateľovitrestného
činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm.
d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne)ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona per analogiam a pri použití argumentu a
minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm.
b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže obžalovaný neodvolateľne prijal

všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané
rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Prvostupňový súd nepostupoval týmto spôsobom,
pričom obžalovaný je toho názoru, že súd takto postupovať mohol, a sám to navrhoval.
Obžalovaný ďalej namieta spôsob akým sa prvostupňový súd vysporiadal s priťažujúcimi okolnosťami v
jeho prípade, a nesúhlasí s tým, že u neho súd zohľadnil aj priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm.

h/ Trestného zákona. Podľa obžalovaného túto priťažujúcu okolnosť mu súd nemal zohľadniť, keďže
trest mu ukladal zároveň podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., teda s použitím tzv. asperačnej zásady. Obžalovaný
poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1/2011,
podľaktoréhospáchaniedruhéhotrestnéhočinuakopriťažujúcejokolnostipodľa§37písm.h)Trestného
zákonasanepoužije,akjepotrebnézdôvoduviacčinnéhosúbehutrestnýchčinov,zktorýchaspoňjeden
je zločinom, aplikovať asperačnú zásadu v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona. Spáchanie druhého

trestnéhočinujetotižsamoosebeokolnosťoupodmieňujúcoupoužitieprísnejšejtrestnejsadzbypodľa§
41ods.2trestnéhozákonatedaasperačnejzásady.Apretozohľadnenieapoužitiepriťažujúcejokolnosti
podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, u obžalovaného porušilo zásadu „ne bis in idem“ vyjadrená v
§ 38 ods. 1 Trestného zákona. Zásada ne bis in idem bráni uloženiu trestu podľa § 41 ods. 2 TZ za
súčasného použitia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona. Súčasná judikatúra

vylučuje zdvojenie, teda súčasnú aplikáciu ustanovenia § 37 písm. h) Trestného zákona (posudzovanie
spáchania viacerých trestných činov ako priťažujúcej okolnosti) a asperačnej (zostrujúcej) zásady, ktorú
však prvostupňový súd v prípade obžalovaného aplikoval.
V prípade správneho postupu prvostupňového súdu, teda v prípade nezohľadnenia spáchania viacerých
trestných činov ako priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona by u obžalovaného

nebola konštatovaná prevaha priťažujúcich okolností, čo by viedlo k tomu, že by u obžalovaného nebol v
rámci ukladania trestu aplikované ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného zákona, čo by zas viedlo k uloženiu
miernejšieho trestu odňatia slobody.
Nad rámec uvedeného je obžalovaný toho názoru, že prvostupňový súd neprávne aplikoval aj samotné
ust. § 38 ods. 4 Trestného zákona, s poukazom na § 38 ods. 7 Trestného zákona účinného do

14.03.2024, resp. podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona účinného od 15.03.2024, v čom sa javí
nezákonnosť napadnutého rozsudku.
Obžalovaný s poukazom na vyššie uvedené navrhuje, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr.
por. zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4T/3/2021 zo dňa 25.06.2024 vo
výroku o treste a rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uložil obžalovanému trest odňatia slobody

kratšieho trvania (miernejší trest).“

Prokurátor sa k dôvodom odvolania obžalovaného písomne nevyjadril.

Podľa § 326 ods. 1 Tr. por. o odvolaní rozhoduje odvolací súd na verejnom zasadnutí. Aj na neverejnom
zasadnutí môže urobiť rozhodnutie
· podľa § 316 ods. 1 alebo 3 Tr. por.
· podľa § 318, § 320 ods. 1, § 321 ods. 1 alebo 2 Tr. por., ak je zrejmé, že chybu nemožno odstrániť
na verejnom zasadnutí.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 Tr. por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané oprávnenou osobou a včas
v lehote stanovenej v § 309 Tr. por. V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne
odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Preskúmaním napadnutého rozsudku, ako aj postupu okresného súdu krajský súd dospel k záveru, že

odvolanie obžalovaného je dôvodné, avšak aj z iných ako ním namietaných skutočností.

Krajskýsúdzpredloženéhospisovéhomateriáluzistil,žeobžalovaný nahlavnompojednávaníkonanom
dňa 15.10.2021 po zákonnom poučení konajúcej sudkyne urobil vyhlásenie o svojej vine v zmysleustanovenia § 257 Tr. por. Okresný súd vyhlásenie obžalovaného uznesením prijal, a preto sa ďalšie
konanie, resp. dokazovanie vykonávalo len k uloženému trestu.

Skutok napadnutého rozsudku okresného súdu bol právne kvalifikovaný ako zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa §
172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zák., ako aj prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. d) Tr. zák., účinného do 5.8.2024.

Po nadobudnutí účinnosti novely (dotknutých častí) Trestného zákona dňa 6.8.2024, došlo k zásadnej
zmene aplikácie trestnej politiky štátu, ktorá sa prejavila nielen vo výraznom znížení trestných sadzieb
u novelou dotknutých ustanovení Trestného zákona (trestných činov), ale aj v iných pre posudzovanie
veci dôležitých inštitútov (napr. premlčania a iné). Dotknutá novela Trestného zákona sa pri tzv. drogovej
trestnej činnosti (§ 135a až § 135f Tr. zák., § 171 až §173a Tr. zák.), zmenila tak zásadným spôsobom,
ktorý má na prebiehajúce (t.j. právoplatne neskončené trestné veci) zásadný dopad nielen v rovine

znížených trestných sadzieb, ale hlavne v diametrálnej zmene konštrukcii dotknutých skutkových
podstát trestných činov tzv. drogového charakteru. Treba dodať, že v novelizovaných dotknutých
skutkových podstatách trestných činov drogového charakteru sa zásadne zmenili hľadiská (kritéria)
pre posudzovanie trestnej činnosti vôbec. V Trestnom zákone účinnom do 5.8.2024 (aplikovanom
aj v tomto odvolaním napadnutom rozsudku okresného súdu) sa pri prejednávanej trestnej činnosti

drogového charakteru, dôraz kládol na špecifikovanie a posudzovanie tzv. obvyklej jednorazovej dávky
(ich počtu) a jej (resp. ich) hodnoty. V aktuálne (od 6.8.2024) účinnom Trestnom zákone sa pri trestných
činoch drogového charakteru dôraz kladie na špecifikovanie množstva a tzv. bázy a následne jej
posúdenie. Ide o podstatné skutkové okolnosti, ktorých objasnenie predstavuje naplnenie procesu
dokazovania a vyvodzovania trestnej zodpovednosti obžalovaných nielen vo vzťahu k základným

skutkovým podstatám dotknutých trestných činov, ale aj k ich kvalifikovaným formám, teda znakom
kvalifikovaných skutkových podstát trestných činov (tzv. vyšším odsekom).

V zmysle § 2 ods. 1 Tr. zák., trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase,
keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť

viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa
priaznivejší.

Trestnosťou činu treba rozumieť aj všetky podmienky, od ktorých závisí výrok o vine a treste. Príslušný
orgán musí pri posudzovaní trestnosti činu a ukladaní trestu hodnotiť Trestný zákon ako celok. Nie

je možné rozhodovať o vine a treste podľa rozdielnych zákonov, trestnosť činu posudzovať čiastočne
podľa zákona účinného v čase spáchania a čiastočne podľa novšieho zákona. Činom v zmysle § 2 ods.
1 Tr. zák. treba rozumieť skutok v procesnom slova zmysle, a nie jeho právnu kvalifikáciu. Účinnosť
zákona je časové obdobie, v ktorom je právna norma záväzná, má sa podľa nej postupovať a vyvoláva
zákonodarcom zamýšľané účinky.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že napadnutý rozsudok okresného súdu pri rozhodovaní o vine
a uloženom treste bol odôvodnený vykonaným vyhlásením obžalovaného v zmysle ustanovenia § 257
Tr. por., a to k stíhanému drogovému trestnému činu, účinnému do 5.8.2024. V týchto súvislostiach
krajský súd preto prijal záver, že po zrušení napadnutého rozsudku okresného súdu v predmetnom

trestnom stíhaní je potrebné doplniť dokazovanie so zameraním sa na ustálenie množstva zaistenej
drogy podľa novelizovaných ustanovení Trestného zákona, resp. jeho prílohy č. 1. Takýto postup
s vysokou pravdepodobnosťou povedie aj k zmene samotného skutku stíhaného trestného činu. Až po
takto doplnenom dokazovaní bude môcť obžalovaný relevantným spôsobom rozhodnúť o tom, či urobí
vyhlásenie o svojej vine v zmysle ustanovenia § 257 Tr. por., a to aj v nadväznosti na trest, ktorý mu

bude za stíhaný trestný čin hroziť.

Rozsudok okresného súdu preto krajský súd vzhľadom na novelu Trestného zákona účinnú od 6.8.2024
považoval v tomto odvolacom konaní za predčasný, resp. nereflektujúci na novú trestnoprávnu úpravu
stíhaného skutku obžalovaného. Vychádzajúc preto zo znenia ustanovenia § 2 ods. 1 Tr. por. napadnutý

rozsudok okresného súdu zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol. Je logickým záverom, že obžalovanému nemohol byť v tomto štádiu trestného
stíhania uložený zákonný a spravodlivý trest, nakoľko došlo k výrazným zmenám posúdenia jeho viny
(novela Trestného zákona).Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie
a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je

povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Krajský súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.