Rozsudok – Ostatné – Vlastnícke právo… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. máj 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-26C/62/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220211830
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7220211830.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., D. XX, právne
zastúpeného JUDr. Jánom Spišákom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Idanská 17 proti žalovaným:
1/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., F. XXX/XX, 2/ DRAŽOBNÍK, s.r.o., so sídlom v Košiciach,
Hviezdoslavova 6, IČO: 36 764 281, 3/ F. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom v F., H. XXX/XX, právne
zastúpeného Mgr. Michalom Gargulákom, advokátom, so sídlom v Michalovciach, Kpt. Nálepku 8, o

určenie neplatnosti dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovaným v 1., 2. a 3. rade trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.11.2020 sa žalobca domáhal, aby súd vydal rozsudok
v znení:
„Súd určuje, že dražba osvedčená Notárskou zápisnicou notárom JUDr. Vojtechom Kavečanským,

notárom, so sídlom v Košiciach, zo dňa 21.8.2020 č. N 1239/2020, Nz 24073/2020,
NCRIs 24468/2020, konaná dňa 21.8.2020 o 09:30. hod. v priestoroch budovy na Hviezdoslavovej 6
v Košiciach, predmetom ktorej bol byt č. XX nachádzajúci sa na 7. poschodí bytového
domu č. súp. 585 postavenom na pozemkoch parc. reg. C-KN č. 2731, č. 2732 a č. 2733, vo
vchode č. XX I. J. D. XX, XX, XX K. C. v k.ú. L., obec C. M., N. C. – O. a spoluvlastnícky podiel priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky

podiel na pozemku parc. reg. C-KN č. 2731 o výmere 268m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. reg. C-
KN č. 2732 o výmere 275 m2, zastavaná plocha a nádvorie a prac. reg. C-KN č. 2733 o výmere 274m2,
zastavaná plocha a nádvorie o veľkosti 161/10000 z celku zapísanom na LV č. XXXXX
vedenom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, vo vlastníctve žalobcu, je neplatná.
Žalobcovi súd priznáva voči žalovaným spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 100%.“
V odôvodnení žaloby uviedol, že žalobca je pôvodným spoluvlastníckom nehnuteľnosti v podiele 1/1
a to byt č. XX nachádzajúci sa na 7. poschodí bytového domu č. súp. 585 postavenom na pozemkoch

parc. reg. C-KN č. 2731, č. 2732 a č. 2733, vo vchode č. 43 na ul. D. XX, XX, XX K. C. v k.ú. L., obec
C. M., N. C. – O. a spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel na pozemku parc. reg. C-KN č. 2731 o výmere
268m2, zastávaná plocha a nádvorie, parc. reg. C-KN č. 2732 o výmere 275m2, zastávaná plocha
a nádvorie a parc. reg. C-KN č. 2733 o výmere 274 m2, zastávaná plocha a nádvorie vo veľkosti
161/10000 z celku zapísanom na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor.

Žalobca obdŕžal predžalobnú výzvu, aby predmetný byt vypratal a odovzdal žalovanému v 3. rade ako
vydražiteľovi bytu na základe dražby uskutočnenej dňa 21.8.2020. Neskôr sa žalobca dozvedel, že
zrejme na návrh žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa prostredníctvom žalovaného v 2. radeako dražobníka, mal na dražbe konanej dňa 21.8.2020 žalovaný v 3. rade vydražiť vyššie uvedenú
nehnuteľnosť za najnižšie podanie 99 600,- eur. Žalobca sa domnieva, že k zániku
jeho vlastníckeho práva došlo nezákonným spôsobom, pričom výkon záložného práva, ako aj dražba

bola vykonaná v rozpore s Občianskym zákonníkom a zák. č. 527/2002 Z.z o dobrovoľných dražbách.
Žalobca má za to, že:
- záložná zmluva trpí vadami, ktoré spôsobujú jej neplatnosť
- zmluva o vykonaní dražby trpí vadami, ktoré spôsobujú jej neplatnosť
- pohľadávka záložného veriteľa je premlčaná

- navrhovateľ dražby nebol oprávnený navrhnúť vykonanie dražby
- oznámenie o dražbe nebolo uverejnené v zákonnej lehote alebo zákonným spôsobom
- znalecký posudok bol vyhotovený v rozpore so zákonom
- zákonom určené osoby neboli upovedomené o dražbe
- nebola umožnená obhliadka predmetu dražby bez zavinenia vlastníka predmetu dražby
- dražba prebehla spôsobom, ktorý odporuje zákonu

- predmet dražby bol vydražený za cenu nižšiu než ustanovuje zákon
- výťažok dražby bol rozdelený v rozpore so zákonom
- sú tu aj iné formálne alebo procesné vady dražby.
Dôvodom dražby mala byť zrejme v porovnaní s hodnotou vydraženej nehnuteľnosti
v trhovej cene cca 130 000,- eur, pohľadávka žalovaného v 1. rade v súvislosti s uzavretou Záložnou

zmluvou zo dňa 15.12.2016, ktorá je neplatným právnym úkonom, pričom žalovaný v 1. rade neposkytol
peňažné prostriedky žalobcovi v sume 78 000,- eur a pohľadávka záložného veriteľa bola v čase dražby
premlčaná. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení zdôvodňuje žalobca tým, že tu existuje
aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovanými, ktorí postupovali v rozpore so
zákonom a hrozí, že žalobca bude zbavený možnosti vlastníctva a užívania nehnuteľnosti, čím utrpí

nenapraviteľnú majetkovú ujmu a tento stav nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť a žalobca
nemôže v tejto veci žalovať na plnenie. Ďalej má žalobca za to, že v dôsledku určenia neplatnosti dražby
môže byť zachované alebo obnovené jeho vlastnícke právo, pretože je podkladom na
uskutočnenie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Táto určovacia žaloba má charakter preventívny
a slúži na eliminovanie stavu ohrozenia práva, neistoty, ak k zodpovedajúcej náprave

nemožno dospieť inak.

2. Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení k žalobe podaním doručeným súdu dňa 26.2.2021 uviedol,
že žalobca namieta takmer každé zákonné ustanovenie o dobrovoľných dražbách, ktoré sa má aplikovať
pri dražbe, pričom absolútne nešpecifikuje, v čom by mali byť jednotlivé ustanovenia porušené a hlavne,

akobyprípadnýmporušenímbolzasiahnutý nasvojichprávach,čojezákladnýmpredpokladom
pre prípadný úspech v konaní. K údajným porušeniam žalovaný v 2. rade uviedol nasledovné:
- Záložná zmluva je bez vád, vypracoval ju advokát, podpísal záložca s osvedčeným
podpisom a počas celej doby jej platnosť nenamietal ani jeden fakt, ktorým by bolo možné považovať
predmetnú zmluvu za neplatnú

- Zmluva o vykonaní dražby obsahuje všetky zákonom o dobrovoľných dražbách stanovené formálne
a obsahové náležitosti. Žalobca nedefinoval vady, aké by zmluva mala obsahovať a ktoré by spôsobili
jej neplatnosť.
- Pohľadávka žalobcu nebola premlčaná, nakoľko výzva na úhradu pohľadávky po splatnosti
(15.12.2019) bola zaslaná žalobcovi 22.1.2020, teda úvahy o premlčaní sú absurditou. V zmysle § 21

zákona o dobrovoľných dražbách nie je možné vyhlásiť dražbu za neplatnú na základe premlčania
pohľadávky, al. neplatnej Zmluvy o pôžičke/úvere, ale len v presne vyššie špecifikovaných dôvodoch.
- Navrhovateľ dražby ako záložný veriteľ je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby v zmysle Zmluvy
o zabezpečení záväzku zriadením záložného práva a v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka § 151j a nasl. „Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,

môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ
môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve, alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon,
alebo osobitný zákon neustanovuje inak.“
- Oznámenie o dražbe bolo zverejnené podľa zákona, ale nad rámec tiež bolo zaslané dlžníkovi/

vlastníkovi, navrhovateľovi dražby, záložným veriteľom, správcovi dane, notárovi. Zároveň bolo
oznámenie o dražbe zverejnené v Obchodnom vestníku, Notárskom centrálnom registri dražieb, na
úradnej tabuli obce, v obvode ktorej sa predmet dražby nachádza, Okresnému úradu – katastrálnemu
odboru na vyznačenie poznámky na predmetnom LV. Vlastníkovi bolo nad rámec zaslané oznámenieo dražbe nielen úradnou zásielkou do vlastných rúk, ale aj obyčajnou listovou zásielkou tak, aby sa
o konaní dražby bezpodmienečne dozvedel a aj ak si zámerne nepreberá úradne zásielky v skoršej ako
zákonnej lehote (t.j. 32 dní pred konaním samotnej dražby).

- Znalecký posudok bol vypracovaný v súlade so zákonom v zmysle § 12 zákona o dobrovoľných
dražbách. Žalovaný v 2. rade riadne a včas zaslal znalecký posudok žalobcovi, zásielku žalobca prevzal,
pričom si neuplatnil možnosť podať námietky voči znaleckému posudku. Žalobca mal možnosť využiť
námietky voči znaleckému posudku, prípadne žiadať vypracovať nový znalecký posudok, čo sa nestalo.
- V zmysle zákona o dobrovoľných dražbách sú presne špecifikované osoby, ktoré majú byť

upovedomené o konaní dražby.
- Ohliadka predmetu dražby sa riadi ust. § 13 zákona o dobrovoľných dražbách a žalovaný v 2. rade si
túto zákonnú podmienky splnil. Je to však práve žalobca, ktorý zámerne porušil povinnosti a neumožnil
ohliadku záujemcom napriek tomu, že o termíne bol riadne upovedomený. V zmysle ust.
§ 21 ods. 6 „Neplatnosť dražby nie je možné vysloviť z dôvodu oneskoreného začatia dražby, ak bolo
príčinou oneskoreného začatia dražby konanie inej dražby tým istým dražobníkom na tom istom mieste,

a ak neumožnil vlastník predmetu dražby, ako aj osoba ktorá má k predmetu dražby iné ako vlastnícke
právo, vykonať riadnu obhliadku predmetu dražby.“
- Samotná dražba, priebeh licitácie prebehol presne v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách,
o čom svedčí notárska zápisnica.
- Predmet dražby bol vydražený za sumu rovnajúcu sa 100% znaleckej hodnoty, pričom zákon

o dobrovoľných dražbách pripúšťa, aby v prvom kole a zároveň, ak dlžník má v nehnuteľnosti hlásený
trvalý pobyt, bol vydražený aj za menej ako 100%, a to 90% znaleckej hodnoty, čo sa nestalo.
- Výťažok z dražby bol rozdelený v zmysle ust. § 25 a § 32 zákona, ako aj § 151k OZ, a to: náklady
dražbyžalovanémuv2.rade,záložnémuveriteľovi,zákonnémuzáložnémuveriteľovivzastúpeníBytové
hospodárstvo, s.r.o. a bola zaslaná žiadosť pôvodnému vlastníkovi o zaslanie čísla účtu kam mu bude

vyplatenýrozdielvprípadeodovzdanianehnuteľnostizaúčelomspísaniazápisniceonotárskejúschove.
Žiadosť si žalobca prevzal 25.9.2020, no bez odozvy.
- Iné formálne, alebo procesné vady dražby je vyjadrenie žalobcu, ktorá nemôže obstať v žiadnom
sporovom konaní a tobôž nie, ak je dôkazné bremeno na ťarchu žalobcu. Záverom vyjadrenia žalovaný
v 2. rade uvádza, že žalobca jednoznačne neuniesol dôkazné bremeno. Je až škandalózne, ako žalobca

len opísal jednotlivé podmienky pre vykonanie dražby a vôbec nenamieta, ako mohol byť,
resp. bol poškodený na svojich právach. Žalobca neuviedol príčinnú súvislosť ani
v jednom zo svojich bodov samotnej žaloby s možnosťou poškodenia svojich práv, teda nepreukázal
aktívnu vecnú legitimáciu. Žalovaný v 2. rade poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Prešov, sp. zn.
9Co/126/2013. Žalovaný v 2. rade navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovaným nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100%.

3. Z vyjadrenia žalovaného v 1. rade k žalobe doručeného súdu dňa 3.3.2021 vyplýva, že takýto druh
žaloby je možné podať v zmysle ust. § 137 písm. c), d) CSP iba v prípade, ak žalobca preukáže
naliehavý právny záujem. Podľa žalovaného nie je možné preukázať naliehavý právny záujem, pretože

situáciu v ktorej sa žalobca nachádza, zrealizoval sám žalobca svojimi úkonmi. Žalobca uzavrel zmluvu
so žalovaným o zabezpečení záväzku, keďže si chcel požičať finančné prostriedky a zabezpečiť ich
zriadením záložného práva v zmysle ust. § 552 a § 151a a nasl. OZ. Zabezpečovaným záväzkom bol
už existujúci peňažný dlh žalobcu voči žalovanému v 1. rade ako veriteľovi a pozostával
z existujúceho záväzku zo sumy 31 500,- eur, zo záväzkov záložcu voči 1. P. P. Q. v celkovej sume

41 198,12 eur, ktoré záväzky uhradil za žalobcu žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ. Ďalej to bola
osobnápôžičkavsume5301,88eur.Záväzkyžalobcuakozáložcuvoči1.P.P.Q.,ktoréuhradilžalovaný
ako záložný veriteľ namiesto žalobcu do 30.12.2016 pozostávali z medziúveru vo výške 18 431,35 eur
zo Zmluvy č. 1448937509 a č. 1448937410 + poplatok za predčasné splatenie úveru v sume 190,- eur
a medziúveru vo výške 22 344,70 eur Zmluva č. 1448937111 a č. 1448937912, + poplatok za predčasné

splatenie úveru v sume 232,- eur v celkovej sume 41 198,12 eur. Uvedené záväzky vyplatené na
ťarchu žalovaného záložného veriteľa v prospech žalobcu ako záložcu, sa Zmluvou o zriadení záložného
práva zabezpečili v prospech záložného veriteľa. Žalobca ako zmluvná strana sa slobodne zaviazal
k zriadeniu záložného práva, ako využitie zabezpečovacieho právneho úkonu pre získanie finančných
prostriedkov vo svoj prospech. Podľa názoru žalovaného v 1. rade naliehavý právny záujem v tomto

prípade neexistuje, pretože žalobca uvedené prostriedky žalovanému nevrátil. Nedošlo k spätnému
plneniu žalobcu. Na ústne, ani písomné výzvy žalobca nereagoval, aby vrátil zabezpečené finančné
prostriedky do 3 rokov odo dňa 15.12.2016, teda do 15.12.2019. Teoreticky ak by súd žalobe vyhovel
vznikol by stav, ktorý spôsobil ďalšie spory medzi ďalšími subjektmi, pretože k vyriešeniu vzniknutejsituácie, teda k vzniku súčasného stavu došlo kvôli neplneniu a nesplneniu záväzku zo strany žalobcu
ako dlžníka. Žalovaný v 1. rade namietal, že žalobca podal žalobu dňa 24.11.2020, teda po lehote 3
mesiacov od príklepu dňa 21.8.2020 o vykonaní dobrovoľnej dražby. Pohľadávka záložného veriteľa voči

žalobcovi premlčaná nebola, čo je potvrdené v Zmluve o zabezpečení záväzku zriadením záložného
práva zo dňa 15.12.2019. Navrhovateľ dražby bol oprávnený navrhnúť vykonanie dražby v zmysle č.l.
III ods. 1 uvedenej zmluvy a v zmysle § 7 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách. Uzavretá Zmluva
o zabezpečení záväzku zriadením záložného práva nezasahuje v zmysle § 3 OZ bez právneho dôvodu
do práv a oprávnených záujmov iných. Právny úkon uzavretia Zmluvy o zabezpečení záväzku zriadením

záložného práva bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, svojim obsahom neodporuje
zákonu, neobchádza ho, ani sa neprieči dobrým mravom, bol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon
a v zmysle ust. § 552 Občianskeho zákonníku. Navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať
trovy konania.

4. Žalovaný v 3 . rade v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 11.3.2021 uviedol, že žalobu

považuje za nedôvodnú a nepreukázanú. Žalobu považuje za koncipovanú veľmi formálne s absenciou
konkrétnych skutkových tvrdení v zmysle CSP Je toho názoru, že dražba ako aj úkony s ňou súvisiace
prebehli riadne a v súlade s právnymi predpismi. Záložná zmluva zo dňa 15.12.2016 spĺňa zákonom
stanovené náležitosti spôsobilé výkonu dražby, pohľadávka nebola premlčaná a boli dodržané všetky
povinnosti v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách. Tvrdenia o predaji bytu za 70 % trhovej hodnoty

je bezpredmetné s ohľadom na zákonný postup dražobníka, na riadne a zákonné vypracovanie
znaleckého posudku a zákonný postup. Navrhol tiež súdu skúmať, či bola dodržaná zákonná lehota na
podanie žaloby. Záverom navrhol žalobu zamietnuť a priznať im plnú náhradu trov konania.

5. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 24.3.2021 v reakcii na podanie žalovaného v 2. rade uviedol,

že žalovaný v 2. rade nevyvrátil vo svojom vyjadrení všetky jednotlivé skutkové tvrdenia a právne
dôvody uvádzané v žalobe žalobcom, o ktoré žalobca podanie žaloby opiera. Žalobca opätovne
zopakovalargumentáciupoužitúvžalobeotrhovejcenenehnuteľnosticca 130000,-eur,oneposkytnutí
peňažných prostriedkov v sume 78 000,- eur a o premlčaní pohľadávky záložného veriteľa. Záverom
žiadal súd o poskytnutie ďalšej lehoty za účelom podania podrobného vyjadrenia.

6. Podaním doručeným súdu dňa 27.10.2021 žalobca okrem ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní
opätovne zopakoval argumentáciu, ktorou zdôvodnil žalobu a zároveň doručil znalecký posudok znalca
M. G. R. S. XX/XXXX na predaj obdobného bytu ako je byt žalobcu.

7.Žalovanýv2.radevpodanídoručenomsúdudňa30.11.2021uviedol,žesporovékonaniejebudované
na princípe rovnosti zbraní a žalobca mal možnosť reagovať na vyjadrenie žalovaného v 2. rade. Účelom
repliky je uvedenie ďalších skutočností a dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca napriek tomu,
že mal vyjadrenie žalovaného v 2. rade k dispozícii iba konštatoval, že tvrdenia žalobcu neboli vyvrátené,
avšak neuviedol žiadne konkrétne spochybnenia. Sú to teda iba neurčité formulácie, ku ktorým sa

nemôže žalovaný v 2. rade vyjadriť.

8. Žalovaný v 3. rade v podaní doručenom súdu dňa 1.12.2021 uviedol, že žalobcom predložené
listinné dôkazy sú bezpredmetné a nepreukazujú dôvodnosť podanej žaloby, pričom ani predloženými
listinnými dôkazmi žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Predložený znalecký posudok je vypracovaný

k 29.9.2021 čo znamená, že nehnuteľnosti nie sú ohodnotené k dátumu dražby, čo platí o „dôkaze“, a to
inzerátu. Žalobca v replike neuviedol žiadne ďalšie nové, resp. relevantné skutočnosti. Žalovaný v 3.
rade zotrval na doterajšej argumentácii.

10. Okresný súd Košice II. rozhodol rozsudkom zo dňa 04.05.2022 sp. zn. 26C/62/2020-304 tak, že

žalobu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému v 1., 2. a 3. rade trovy konania
v plnom rozsahu. Súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal dôvody pre vyslovenie neplatnosti
dražby, neuniesol dôkazné bremeno k nim tvrdeným skutočnostiam.

11. Žalobca podal proti prvoinštančnému rozsudku odvolanie, súdu doručené dňa 20.05.2022. Namietal

predovšetkým trhovú všeobecnú cenu nehnuteľnosti, ktorá podľa jeho vyjadrenia mala byť najmenej
130 000 EUR, pričom k vydraženiu došlo žalovaným v 3. rade za najnižšie podanie 99 600 EUR
bez ohliadky nehnuteľnosti znalcom. Žalobca namietal, že záložná zmluva trpí vadami spôsobujúce
jej neplatnosť, nakoľko pohľadávka záložného veriteľa bola v čase dražby premlčaná a navrhovateľdražby nebol oprávnený navrhnúť vykonanie dražby, keďže ako veriteľ požadoval vykonať draženie na
uspokojenie pohľadávky, ktorá z časti neexistovala, resp. bola podstatne nižšia ako tvrdil. Oznámenie
o dražbe nebolo uverejnené v zákonnej lehote alebo zákonným spôsobom. Znalecký posudok bol

vyhotovený v rozpore so zákonom bez vykonania ohliadky predmetu dražby znalcom, bez zavinenia
vlastníka predmetu dražby. Žalobca ďalej spochybňoval výšku poskytnutej pôžičky a neprimeranosť
výkonu záložného práva vtedy, keď pohľadávka nedosahuje ani len polovicu hodnoty založenej veci,
resp. je podstatný rozdiel medzi výškou pohľadávky a hodnotou zálohu.

12. Krajský súd Košiciach Uznesením sp.zn. 3Co/149/2022-386 zo dňa 07.08.2023 zrušil rozsudok
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Z odôvodnenia odvolacieho súdu predovšetkým vyplýva: „Vzhľadom k hore uvedeným
skutočnostiam odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a § 391 ods.

1, 2 CSP a ukladá súdu prvej inštancie dôsledne vykonať vyhodnotenie vykonaného dokazovania v
zmysle § 191 a nasl. CSP a vec opätovne právne posúdiť a to so zohľadnením konkrétnych skutočností
vyplývajúcich zo spisu berúc do úvahy aj skutočnosť, že v prípade ak dražená nehnuteľnosť ako
jediná slúži na bývanie žalobcu, je potrebné žalobcovi poskytnúť zvýšenú súdnu ochranu, pričom každé
rozhodnutie súdu má napĺňať zákonné predpoklady v zmysle § 220 ods. 2 CSP a byť v celom rozsahu

schopné preskúmania s tým, že ako prvé je ale potrebné sa vysporiadať s tým, či predmetná žaloba
bola doručená súdu prvej inštancie v trojmesačnej prekluzívnej lehote od udelenia príklepu o vykonaní
dražby (§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách) so zohľadnením špecifík sporu.“

14. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi čiastočným výpisom z LV č. XXXXX, predžalobnou

výzvou právneho zástupcu žalovaného v 3. rade pre žalobcu, Zmluvou o zabezpečení záväzku
zriadením záložného práva medzi záložcom A. B. a záložným veriteľom E. B. zo dňa 15.12.2016,
Notárskou zápisnicou o vykonaní dobrovoľnej dražby N 1239/2021, Nz 24073/2020, NCRIs 24468/2020,
spisovým materiálom žalovaného v 2. rade o vykonaní dobrovoľnej dražby, znaleckým posudkom M. G.
R. č. 92/2021, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil:

15. Podľa žalobcom predloženého listu vlastníctva - čiastočný výpis listu vlastníctva č. XXXXX,
katastrálne územie L., obec C. - O., N. C. M. je ako výlučný vlastník parc. registra C evidované na
katastrálnej mape parc. č. 2731 o výmere 268 m2, parc. č. 2732 o výmere 275m2, parc. č. 2733 výmere
274 m2 a druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a stavieb súp. č. 585 na uvedených parcelách,

popis stavby - obytný dom D. XX, XX, XX zapísaný F. G. vo vzťahu k bytu vo vchode 43, 7. poschodie,
byt č. XX v podiele 1/1 a v podiele k priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku 161/10000. Titulom nadobudnutia je
osvedčenieovykonanídobrovoľnejdražbyN1239/2020,Nz24073/2020zodňa21.8.2020,Z6537/2020
- č.z.3340/2020.

16. Zo žalobcom predloženej Zmluvy o zabezpečení záväzku zriadením záložného práva medzi
záložcom A. B. (žalobca) a záložným veriteľom E. B. (žalovaný v 1. rade) uzatvorenej dňa 15.12.2016
vyplýva, že zmluvné strany sa touto zmluvou vzájomne dohodli na zabezpečení záväzku dlžníka A.
B. v prospech záložného veriteľa E. B. zriadením záložného práva na nehnuteľný majetok záložcu

špecifikovaný v čl. II ods. 1 zmluvy v prospech záložného veriteľa do výšky hodnoty pohľadávky veriteľa
78 000,- eur a nákladov záložného veriteľa s realizáciou a výkonom záložného práva pre uspokojenie
celkovej pohľadávky zo zálohu. Dôvodom zriadenia záložného práva na nehnuteľný majetok záložcu v
prospech záložného veriteľa je zabezpečenie záväzku, ktorý vznikol a vzniká medzi dlžníkom A. B. a
veriteľom Ľubomírom Šimčákom. Zabezpečovaným záväzkom je záložcov peňažný dlh voči záložnému

veriteľovi pozostávajúci zo sumy 31 500,- eur zo záväzkov záložcu voči 1. P. P., Q. v celkovej sume 41
398,12 eur, ktoré uhradí záložný veriteľ 1. Stavebnej sporiteľni, a.s. namiesto záložcu, osobnej pôžičky
v sume 5 301,88 eur, ktorú záložný veriteľ poskytne, teda vyplatí záložcovi v deň podpísania zmluvy a
zaplatenia nákladov záložného veriteľa súvisiaci s realizáciou výkonov záložného práva pre uspokojenie
celkovej pohľadávky zo zálohu. Záväzky záložcu voči 1. Stavebnej sporiteľni, a.s., ktoré uhradí záložný

veriteľ namiesto záložcu do 30.12.2016 pozostávajú z medziúveru vo výške 18 431,35 eur, poplatok
za predčasné splatenie úveru v sume 190,- eur a medziúveru vo výške 22 344,70 eur + poplatok za
predčasné splatenie úveru v sume 232,- eur, celková suma 41 198,12 eur. Záväzky vyplývajú zo zmlúv č.
1448937509 a č. 144893741, ako aj zmlúv č. 144893711 a č. 1448937912. Predmetom záložného právaje byt a zastávané plochy a nádvoria tak, ako je popísaný v ods. 1. rozsudku. Záložca sa v bode II zmluvy
zaväzuje zabezpečený záväzok záložnému veriteľovi vrátiť do 3 rokov odo dňa podpísania zmluvy a
strpieť výkon záložného práva na základe zmluvy a podľa podmienok uvedených v čl. III tejto zmluvy

len vtedy, ak nedôjde k splneniu záväzku uhradením dlhu v zmysle vyššie uvedeného ust. čl. II ods.
3 prvej odrážky zmluvy. V bode III zmluvy označenej ako výkon záložného práva je upravený spôsob
ako uspokojiť nesplnený záväzok dlžníka spôsobom podľa vlastného výberu buď predajom predmetu
záložného práva, na dražbe podľa zákona o dobrovoľných dražbách, priamym predajom tretej osobe,
predajom predmetu záložného práva verejnou obchodnou súťažou. V záverečných ustanoveniach v

bode IV zmluvy účastníci vyhlasujú, že sú plne spôsobilí na právne úkony, zmluvu si prečítali, jej obsahu
porozumeli a súhlasia s ňou, čo slobodne a vážne podpisujú svojimi podpismi. Zmluva bola uzavretá
dňa 15.12.2016 v Košiciach, záložca a záložný veriteľ sú na zmluve podpísaní, pravosť ich podpisov je
osvedčená notárom JUDr. Jozefom Pavlíkom v rovnaký deň dňa 15.12.2016.

17. Zo spisového materiálu žalovaného v 2. rade o priebehu dobrovoľnej dražby vyplýva: žalovaný v 2.

rade predložil súdu v rámci spisového materiálu zmluvu a o zabezpečení záväzku zriadením záložného
práva uzavretú medzi žalobcom A. B. a záložným veriteľom E. B. dňa 15.12.2016 tak, ako ju súd
oboznamoval v ods. č. XX rozsudku. Ďalej je súčasťou spisového materiálu výpis z listu vlastníctva
č. XXXXX k dátumu 21.7.2020 z ktorého vyplýva, že v tom čase bol vlastníkom predmetu záložného
práva žalobca. Zároveň v časti C - ťarchy pod číslom 74 sa ako ťarcha uvádza Zmluva o zriadení

záložného práva k nehnuteľnosti v prospech E. B. V14282/2016 zo dňa 13.1.2017 - 492/17. Súčasťou
spisového materiálu je aj oznámenie o zosplatnení pohľadávky a výzva na uhradenie pohľadávky
pred pokračovaním vo výkone záložného práva zo dňa 22.1.2020, ktorou záložný veriteľ upovedomuje
žalobcu o ukončení zmluvy o pôžičke uzavretej na dobu určitú zo dňa 15.12.2016 do 15.12.2019 a
vyzýva ho na úhradu pohľadávky vo výške 80 800,- eur. Platbu navrhuje poukázať na účet žalovaného

v 2. rade. Dňa 22.1.2020 podpísal žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade Zmluvu o vykonaní
dražby. V prípade neuspokojenia pohľadávky oznamuje úmysel pokračovať vo výkone záložného práva
predajom zálohu formou dobrovoľnej dražby. O oznámení výkonu záložného práva žalovaný v 1.
rade upovedomil aj Bytové hospodárstvo, s.r.o. so sídlom v Košiciach. Začiatok výkonu záložného
práva formou dobrovoľnej dražby bol žalovaným v 1. rade oznámený aj Okresnému úradu Košice -

katastrálny odbor, pričom žalovaný sa domáhal, aby katastrálny odbor bezodkladne vyznačil na liste
vlastníctve poznámku o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Dňa 22.1.2020
uzavrel žalovaný v 1. rade so žalovaným v 2. rade Zmluvu o vykonaní dražby. Zmluva obsahuje predmet
dražby a vlastníctvo predmetu dražby, dôvod konania dražby, podmienky dražby a dražobnú zábezpeku,
ohodnotenie predmetu dražby, predpokladané náklady dražby a výšku odmeny dražobníka, ako aj

záverečné ustanovenia. Ďalej je súčasťou dražobného spisu vyhlásenie navrhovateľa dražby o tom, že
predmet dražby je možné dražiť. Vo vyhlásení je uvedený právny titul vzniku pohľadávky - Zmluva o
zabezpečenízáväzkuzriadenímzáložnéhoprávazodňa15.12.2016,informácieozáložcovi,odlžníkovi,
splatnosť pohľadávky 15.12.2019 a výšku pohľadávky 80 800,- eur. Návrhom doručeným dražobníkovi
dňa 22.1.2020 navrhol E. B. (žalovaný v 1. rade) vykonanie dražby. Na predmet záložného práva

nehnuteľnosť v k.ú. L., obec C. - O., N. C. M., evidovanej na LV č. XXXXX bol spracovaný znalecký
posudok č. 98/2020 Ing. Miroslavom Vaškom, znalcom pre odbor 370000 stavebníctvo, odvetvie 370100
pozemné stavby a 371002 odhad hodnoty nehnuteľnosti, evidenčné číslo znalca 913731, ktorý stanovil
všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na 99 576,97 eur, zaokrúhlene na 99 600,- eur. Súčasťou znaleckého
posudku je aj výzva na sprístupnenie nehnuteľnosti z 3.6.2020 adresovaná žalobcovi. Dňa 13.7.2020

oznámil žalovaný v 2. rade oznámenie o dražbe v súlade s ust. § 17 zákona o dobrovoľných dražbách.
Dňa 3.8.2020 o 13:00 hod. sa uskutočnila obhliadka nehnuteľnosti. Táto však nebola sprístupnená.
Opätovne sa obhliadka nehnuteľnosti uskutočnila 17.8.2020 o 13:00 hod. opätovne bez sprístupnenia
nehnuteľnosti. Z oznámenia o výsledku dražby v zmysle § 24 zákona o dobrovoľných dražbách vyplýva,
že dražba sa konala dňa 21.8.2020 o 9:00 hod., výška ceny dosiahnutej vydražením 99 600,- eur

najvyššie podanie. Vydražiteľom sa stal F. F. G. (žalovaný v3. rade). Námietky proti priebehu dražby
neboli vznesené a priebeh dražby osvedčil notár Mgr. Vojtech Kavečanský. Súčasťou oznámenia je aj
poučenie. Do dražby bola prihlásená aj pohľadávka Bytového hospodárstva, s.r.o. v sume 4 583,58 eur.

18. Z Notárskej zápisnice o vykonaní dobrovoľnej dražby podľa § 20 zák. č. 528/2002 Z.z. v znení

neskorších predpisov o dobrovoľných dražbách, N1239/2020, Nz 24073/2020, NCRIs 24468/2020
vyplýva, že dňa 21.8.2020 sa uskutočnila dražba za účasti notára, žalovaného v 2. rade, licitátora,
predmetom ktorej je nehnuteľnosť nachádzajúca sa v obci C. - O., N. C. M., k.ú. L., zapísaná na LV č.
XXXXX. Predmet dražby bol ohodnotený na 99 576,97 eur znaleckým posudkom č. 98/2020, najnižšiepodanie 99 600,- eur, dražobná zábezpeka 10 000,- eur. Vydražiteľom sa stal F. F. G. (žalovaný v3. rade)
za cenu dosiahnutú vydražením 99 600,- eur.

19. Žalovaný v 2. rade predložil súdu faktúru od dodávateľa FDP Média a.s. za uverejnenie inzercie v
Novom čase a tiež kópiu Nového času súčasťou ktorej je inzerát o konaní dražby.

20. Oznámením zo dňa 14.9.2020 oznámil žalovaný v 2. rade Okresnému úradu Košice - katastrálny
odbor zaplatenie ceny dosiahnutej vydražením a tiež navrhol zápis nového vlastníka do katastra

nehnuteľností. Výzvou z 23.9.2020 vyzýval žalovaný v 2. rade žalobcu na oznámenie čísla účtu za
účelom poukázania preplatku.

21. Žalobca predložil súdu znalecký posudok č. 92/2021 M. G. R., znalca z odboru stavebníctvo,
evidenčné číslo 910349, na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX,
k.ú. L., ako byt č. XX v dome č. s. 585. Objednávka bola spracovaná 30.9.2021, z ktorého vyplýva

všeobecná hodnota 126 000,- eur zaokrúhlene.

22. Žalobca tiež doručil súdu kópie rôznych inzerátov zrejme na preukázanie cien nehnuteľností
obdobných ak bol byt žalobcu.

23. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 6.4.2022 o 10:00 hod., ktorého sa strana
žalobcu bez ospravedlnenia a zdôvodnenia neúčasti nezúčastnila. Pojednávania sa zúčastnili len
žalované strany.

24. Po zrušení prvého prvoinštančného rozsudku odvolacím súdom súd doplnil dokazovanie písomným

stanoviskom žalobcu súdu doručeným 05.12.2023, písomným vyjadrením žalovaného v 3. rade,
výsluchom žalobcu, lekárskym potvrdením a lekárskou správou predloženým žalobcom a zistil tento
skutkový stav:

25. Právny zástupca žalobcu v podaní doručenom súdu dňa 05.12.2023 uviedol, že vo vzťahu

kvčasnostipodanejžalobypoukazujenaustanovenie§121ods.4,ods.5CSPstým,žepokiaľlehotana
podanie žaloby o neplatnosť dražby končila dňom 23.11.2020 vzhľadom ku skutočnosti, že posledný deň
trojmesačnej lehoty od udelenia príklepu o vykonaní dražby dňa 21.11.2020 pripadol na sobotu, žalobca
predložil súdu listiny vytlačené z elektronickej schránky advokáta o doručení žaloby dňa 23.11.2020
o 23:52 hod. a uvedené vyplýva aj z technických informácií k tomuto podaniu súdu z 23.11.2020 o 23:52

hod., doručenky k podaniu o 23:56 hod., technických informácií k doručenke o 23:56 hod. a emailu
zaslaného do podateľne OS Košice II so žalobou zo dňa 23.11.2020 o 23:55 hod.

26. Žalobca predložil súdu výmenný list na preukázanie, že od 16.08.2020 do 19.08.2020 bol
hospitalizovaný na KUCH a od 17.08.2020 do 05.09.2020 bol práceneschopný.

27. Žalobca predložil prepúšťaciu správu z ktorej vyplýva, že od 16.08.2020 o 21:20 do 19.08.2020
09:46 hod. bol hospitalizovaný na KUCH.

28. Z písomného stanoviska žalovaného v 3. rade súdu doručené 16.01.2024 vyplýva, že žalobca

nepreukázal ani jeden dôvod dôvodnosti žaloby. Tvrdeniu, že žalobcovi neboli poskytnuté všetky
prostriedky, ktoré zabezpečuje záložná zmluva je tvrdením, ktoré doposiaľ tvrdené nebolo a žalobca ho
nijakým spôsobom nepreukázal. Zmluva obsahuje všetky náležitosti a žalobca ju podpísal dobrovoľne
z dôvodu, že skutočnosti v nej uvedené považoval za pravdivé. Ani tvrdenia o vadách záložnej zmluvy
preukázané neboli. Právny zástupca žalobcu nevysvetlil ani argumentáciu o premlčaní pohľadávky

záložného veriteľa. Nevedel, o aké záväzky sa jedná. Z pohľadu žalovaného v 3. rade je to účelové
tvrdenie. Tvrdenie o premlčanej pohľadávke nie je pravdivé, no napriek tomu v zmysle ustanovenia
§ 151 j. ods. 2 OZ „ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,
môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená
pohľadávka je premlčaná“. K námietkam vo vzťahu k vypracovanému znaleckému posudku poukazuje

právny zástupca za žalovaného v 3. rade, že žalobcovi bol znalecký posudok včas a riadne zaslaný,
žalobca si neuplatnil voči predmetnému znaleckému posudku žiadne námietky. Žalobca sa voči cene
uvedenej v znaleckom posudku nijako nebránil, nepreukázal tvrdenia o predaji bytu za 70% trhovej ceny.
K oznámeniu o dražbe žalovaný v 3. rade uviedol, že to bolo zverejnené nie len v zmysle zákona alenaviac a nad rámec aj oznámením o dražbe zaslaným dlžníkovi/vlastníkovi, navrhovateľovi dražby,
záložným veriteľom viaznúcich na predmete dražby, správcovi dane, notárovi. Navyše bolo zverejnené
aj v Obchodnom vestníku, Notárskom centrálnom registri dražieb, na úradnej tabuli obce, Okresnému

úradu-katastrálnemuodborunavyznačeniepoznámkynaLV.Vlastníkovibolooznámeniezaslanénielen
úradnou zásielkou ale aj obyčajnou listovou zásielkou tak, aby sa o konaní dražby dozvedel. Žalobca
bol teda riadne oboznámený s dňom dražby a pokiaľ sa ho zúčastniť nemohol, mal sa nechať zastúpiť
advokátom, prípadne to riešiť súdnou cestou a pod. Žalovanému v 3. rade navyše nie je zrejmé, aké
námietky majúce vplyv na platnosť dražby by žalobca vzniesol v deň dražby, keď podľa jeho názoru

doposiaľ v konaní nevzniesol žiadne relevantné námietky.

29. Žalovaný v 2. rade písomným podaním doručeným súdu dňa 17.01.2024 uviedol, že žalobca počas
celého konania neprodukoval také tvrdenia, dôkazy a príčinné súvislosti, na základe ktorých by mohol
čo i len hypoteticky uvažovať o úspechu v tomto konaní. Z pohľadu žalovaného v 2. rade je konanie len
snahou o oddialenie odovzdania a vypratania bytu v prospech vydražiteľa. Tvrdenie právneho zástupcu

žalobcu, že žalobca peniaze neprijal sú lžou, nakoľko sám oznámil číslo účtu, variabilné symboly
a podklady k úhradám žalovanému v 1.rade tak, aby tento na základe platobných údajov plnil v zmysle
zmluvy. Aj tvrdenia o nesprístupnení dražobného spisu sú lžou, nakoľko ak by právny zástupca do
súdneho spisu nahliadol, mohol sa s ním oboznámiť a vedel by, že tvrdenia o nezverejnení oznámenia
o dražbe v Obchodnom vestníku, Notárskom centrálnom registri dražieb a iné sú nesporné, nakoľko sú

podložené v dražobnom spise nespornými dôkazmi zo strany žalovaného v 2. rade. Podľa žalovaného
v 2.rade neexistuje dôvod na určenie dražby za neplatnú a zároveň neexistuje kauzálny nexus medzi
porušením konkrétneho ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách a vznikom ujmy na právach
žalujúcej osoby. V závere vyjadrenia žalovaný v 2. rade uvádza, že sa nejedná o spotrebiteľský vzťah,
ktorý by vyžadoval zvýšenú ochranu.

30. V konaní vypočutý žalobca uviedol, že si požičal od žalovaného v 1. rade 60 000 EUR na stavebné
sporenie. Suma 41 000 EUR bola vyplatená priamo na dva účty, asi 3000 EUR mal dlh a zbytok 18 000
EUR mu dal do ruky cca 12 000 EUR. Dlh zabezpečil bytom s tým, že mu to vráti po troch rokoch,
keď bude mať. Musel to zabezpečovať bytom, lebo inak by mu nebol požičal. V januári mu volal no on

mu povedal, že počkaj. Požiadal o úver od P., kde mu ho najprv nedali. Upresnil že sa jednalo o rok
2020. Žalobca sa obrátil na Centrum právnej pomoci s tým, že to chce splácať na splátky. Potom ho
kontaktoval dražobník, pričom CPP mu advokáta pridelilo až neskôr a ten mu povedal, že sa to nedá.
Dostal sa do nemocnice z dôvodu trestného činu iného chlapa a následne ho kontaktovala P. s tým, že
mu môže poskytnúť úver, ale keď povedal, že ho zastupuje CPP, tak sa to zrazu nedalo. Zastúpenie

musel zrušiť. Z predaja bytu nič nezostalo. Žalobca mal úmysel splatiť dlh úverom, ktorý by bol čerpal
a zabezpečoval by ho bytom. Úver by mu poskytli, pretože by sa zamestnal v dopravnom podniku.
K splatnosti poskytnutej pôžičky uviedol, že lehotu mal tri roky, tak sa dohodli, že tri roky nemusí, až
potom. V tom čase bol nezamestnaný a nemal z čoho splácať.
Žalovaný v 1. rade k výpovedi žalobcu uviedol, že mu dlhodobo požičiaval peniaze, možno 5-10 rokov s

tým, že peniaze mu požičal a on mu ich vrátil. Takto mu požičal veľa peňazí. Neskôr hrozilo, že žalobca
príde o byt, pretože potreboval vyplatiť úver v P. P., ktorý neplatil. Dohodli sa, že to uzavrú na sume
78 000 EUR, pričom žalobca to podpísal. Vie čítať a nie je pozbavený spôsobilosti. Jeho povinnosťou
bolo vrátiť úver do troch rokov, nie po troch rokoch ale do troch rokov. Žalobca žalovanému v 1. rade
povedal,žebuďzačnerobiť,alebosizoberiepôžičkunavráteniepeňazí.Preduplynutímlehotyžalovaný

v 1. rade žalobcu opakovane kontaktoval, no tento sa stále vyhováral. Žalovaný v 1. rade sa informoval
aj v banke ohľadom poskytnutia úveru žalobcovi a bolo mu povedané, že žalobca v tomto veku zrejme
takýto vysoký úver nezíska. Žalovaný v 1.rade žalobcovi ešte navrhoval predaj bytu s tým, že zvyšné
peniaze mu zostanú, čo však žalobca striktne odmietal. Žalovaný kontaktoval dražobníka až po tom, a aj
dražobník sa pokúšal vzniknutú situáciu vyriešiť, no bezúspešne. Žalobca stále sľúbil vrátenie peňazí,

no nič sa nedialo.
Na položené otázky žalobca odpovedal, že žalovaný v 1.rade mu neposkytol sumu 78 000 EUR. Žalobca
poprel aj poskytnutie sumy 31 500 EUR, keďže dlžná suma pre P. bola 41 000 EUR. Žalobca poprel
aj sumu 5 301,88 EUR, túto sumu si žalovaný stiahol kvôli dlhu žalobcu vo výške 5000 EUR. Žalobca
uviedol, že popri sume 41 000 EUR dostal okolo 12 000 EUR. Na otázku, prečo podpísal dlh vo výške

78 000 EUR uviedol, že žalovaný v 1. rade by mu inak nepožičal. Ostané podľa vyjadrenia žalobcu mali
byť dosť vysoké úroky. Nevedel uviesť dôvod úrokov, to chcel žalovaný v 1. rade a on to určil. Na otázku,
či mal žalobca možnosť ovplyvňovať znenie zmluvy uviedol, že nie, dostal ju hotovú na podpis. Neskôr
sa žalovaný v 1. rade opravil, že spolu to navrhli. Žalobca opakovane tvrdil, že požadoval úver 60 000EUR, ktorý mu najprv odmietli, potom sa mu ozvali a súhlasili, no opäť bolo prekážkou zastupovanie
prostredníctvom CPP a potom bola dražba.

31. Podľa § 137 písm. d) zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

32. Podľa § 137 písm. d) zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z

osobitného predpisu.

33. Podľa § 2 ZoDD, Na účely tohto zákona sa rozumie
a) dražbou verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k
predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na
vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri

ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k
predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené
ani najnižšie podanie,
b) dražobnou zábezpekou zabezpečenie budúcich záväzkov účastníkov dražby v ustanovenej výške a
forme,

c) vyvolávaním vyhlásenie licitátora o predmete dražby (§ 20 ods. 6) a výzva účastníkom dražby na
podávanie ponúk,
d) otvorením dražby vyvolanie licitátora o začiatku dražby alebo spoločnej dražby, ak nie je ustanovené
inak,
e) podaním ponuka účastníka dražby urobená v priebehu dražby aspoň vo výške najnižšieho podania;

ďalšie podanie musí prevyšovať podanie už urobené najmenej o najnižšie prihodenie, ak nie je ďalej
ustanovené inak; ak boli rozdané čísla, musí byť ponuka urobená ústne a zdvihnutím čísla; podanie
je úplné až ústnou ponukou,
f) príklepom úkon licitátora spočívajúci v klepnutí kladivkom, čím dochádza za ustanovených podmienok
k prechodu vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby,

g) vydražiteľom účastník dražby, ktorému bol udelený príklep,
h) výťažkom dražby suma dosiahnutá vydražením a jej prípadné príslušenstvo,
i) nákladom dražby odmena dražobníka a náklady účelne vynaložené dražobníkom na materiálne a
organizačné zabezpečenie prípravy a priebehu dražby; medzi náklady účelne vynaložené dražobníkom
patria aj primerané náklady na zabezpečenie informovanosti o dražbe vrátane informácií v tlači,

náklady na uverejnenie oznámenia o dražbe spôsobom v mieste obvyklým, ako aj náklady vynaložené
dražobníkom na zvýšenie jeho poistného za poistenie zodpovednosti za škodu, ak s ohľadom na
hodnotu draženej veci bolo nutné dohodnúť zvýšenie poistného dražobníka o viac než 10% pôvodného
poistného, odmena a náhrada hotových výdavkov notára v prípade jeho účasti na dražbe,
j)zmarenímdražbyneuhradeniecenyvydraženéhopredmetudražbyvydražiteľomvustanovenejlehote,

k) Notárskym centrálnym registrom dražieb (ďalej len "register dražieb") miesto, kde sú vo
verejne prístupnom informačnom systéme (internet) uverejnené informácie určené týmto zákonom alebo
informácie poskytnuté dobrovoľne ostatnými účastníkmi dražieb,
l) správcom registra dražieb Notárska komora Slovenskej republiky organizujúca za poplatok
uverejnenie informácií určených týmto zákonom alebo informácií dobrovoľne poskytnutých ostatnými

účastníkmi dražieb.

34. Podľa § 7 ods. 1, 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a doplnení zákona o notároch
(ďalej ZoDD),
(1) Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len

"záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného
zákona. 9)
(2) Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je
navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť
pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3).

35. Podľa § 12 ods. 1, 2, 3, 4, 5 ZoDD,
(1) Dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a
čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku 3) alebo akje vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena
predmetu dražby určená znaleckým posudkom, 11a) ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako
šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva

nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.
(2) Vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú
povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj
obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter
draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy.

(3) Ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby,
ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii.
(4) Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký
posudok, 11a) a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.
(5) Vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého
posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne

žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami
písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu
dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok,
zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného
znalca.

36. Podľa § 13 ods. 1 ZoDD, pred začatím dražby musí byť umožnená účastníkom dražby v
termíne uvedenom v oznámení o dražbe obhliadka predmetu dražby. Ak je predmetom dražby vec, určí
dražobník termín obhliadky predmetu dražby s ohľadom na umiestnenie veci.

37. Podľa § 16 ods. 1,2 ZoDD,
(1) Dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie
navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom orgán štátnej
správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je dražobníkom tento územný
samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby.

(2) Zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať označenie navrhovateľa dražby, dražobníka, predmetu
dražby, najnižšie podanie, predpokladané náklady dražby a výšku odmeny dražobníka alebo spôsob
jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne. Prílohou zmluvy je aj písomné
vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2).

38. Podľa § 21 ods. 2, 4 ZoDD,
(2) V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto
zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil
neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch
mesiacovododňapríklepuokremprípadu,akdôvodyneplatnostidražbysúvisiasospáchanímtrestného

činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v
čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať
sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť
dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
(4) Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník,

vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

Podľa § 52 ods. 1,3,4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 151 a) b) c) Občianskeho zákonníka
(a) Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa

oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej
len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.(b) (1) Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní
dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného
práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci

podľa tohto zákona.

(2) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje,
a záloh.
(3) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka

zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.

(4) Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu
alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.

(c) (1) Záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej

hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.

(2) Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik
závisí od splnenia podmienky.

(3) Záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom
na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej
pohľadávky.

39. Podľa § 21 ods. 2 ZoDD, možno žalobu o určení neplatnosti dražby podať v lehote do 3 mesiacov
odo dňa príklepu, okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu.
Zo strany žalovaného v 1. rade a žalovaného v 3. rade bolo namietané, že žaloba bola podaná až po
prekluzívnej 3 mesačnej lehote, pričom uplynutím lehoty dochádza k zániku práva na uplatnenie nároku.
Rovnakú námietku vzniesol aj žalovaný v 3. rade. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká,

ak sa neuplatní do 3 mesiacov odo dňa príklepu, pričom príklep bol udelený dňa 21.8.2020. Zákonná
lehota by tak uplynula dňa 21.11.2020, ktorý pripadol na sobotu. Najbližší pracovný deň bol pondelok
23.11.2020 a tento deň bola podľa výsledku informatívneho overenia podpisov a pečati v elektronickej
správe žaloba doručená o 23:55 hod.. Z uvedeného je možné konštatovať, že lehota na podanie žaloby
o neplatnosť dražby bola zachovaná.

40. Súd sa teda lehotou na podanie žaloby o neplatnosti dražby zaberal už v pôvodnom rozsudku
v odseku 26. keď ustálil, že žaloba bola podaná v lehote. Trojmesačná lehota na podanie žaloby
je prekluzívnou lehotou, ak v rámci jej plynutia oprávnená osoba nepodá žalobu, jej právo domáhať
sa určenia neplatnosti dražby zaniká. Na počítanie času pri jej plynutí sa aplikuje právna úprava

v ustanovení § 122 Občianskeho zákonníka. Keďže lehota je určená v mesiacoch platí, že koniec lehoty
pripadá na deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadla udalosť, od ktorej sa lehota začína.
Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší
nasledujúcipracovnýdeň.Vtomtoprípadeposlednýdeňlehoty21.11.2020(príklepudelený21.08.2020)
pripadol na sobotu a najbližším pracovným dňom bol pondelok 23.11.2020, kedy bola žaloba doručená.

Bez významu je, že žaloba je opatrená pečiatkou Okresného súdu Košice II až s dátumom 24.11.2020,
pretože čas prijatia vyplýva z potvrdenia o odoslaní podania na čl. 5, kde je uvedený dátum a čas prijatia
23.11.2020 o 23:52.

41. Súd sa tiež zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti

dobrovoľnej dražby, keď v pôvodnom rozhodnutí v odseku 27. uviedol, že ide o žalobu v zmysle
ustanovenia § 137 písm. d) CSP a možnosť podania takejto žaloby vyplýva z právneho predpisu
ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Pri tomto type žaloby na rozdiel od
všeobecnej určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP nie je potrebné preukazovať naliehavý právny
záujem na požadovanom určení.

42. Napriek tomu, súdne konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby ma povahu sporovú, preto žalobcu
zaťažuje povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno. Žalobca je povinný v žalobe (prípadne aj v ďalších
prípustných prostriedkoch procesného útoku, resp. procesnej obrany) označiť relevantné skutočnosti,ktorými spochybňuje platnosť záložnej zmluvy a z ktorých vyvodzuje porušenie ustanovení ZoDD
a zároveň vznik ujmy na svojich právach. Je tiež povinný podoprieť svoje tvrdenie včasným predložením
a navrhnutím dôkazov v súlade s princípom hospodárnosti na základe pokynov súdu.

43. V zmysle ust. § 21 ods. 2 ZoDD môže osoba, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach
žiadať o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v 2 prípadoch. V 1. prípade stačí, ak dotknutá
osoba spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, kým v 2. prípade musí preukázať, že boli porušené ust.
ZoDD. Zákon výslovne neurčuje, ktoré ustanovenia majú takú povahu, že ich porušenie zakladá právo

podať žalobu o neplatnosť dražby, preto je potrebné vychádzať z extenzívneho výkladu, že porušenie
ktoréhokoľvek zákonného ustanovenia môže byť dôvodom pre podanie žaloby. Nepostačí však také
porušenie zákona akékoľvek , musí ísť o také porušenie, ktorým je osoba reálne dotknutá na svojich
právach. Musí teda existovať príčinná súvislosť medzi porušením niektorého z ustanovení zákona
avznikomujmynaprávachžalujúcejosoby.Povinnosťtvrdenia adôkaznébremenovsporeoneplatnosť
dražbyznášažalobca.Žalobcajepovinnývžalobe,aleboajvďalšíchprípustnýchprocesnýchpodaniach

označiť relevantné skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie ustanovení ZoDD a zároveň vznik
ujmy na svojich právach. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. relevantne tvrdiť, má pre stranu sporu
procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými
tvrdeniami strán sporu. Sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy. Rozsudok v sporovom
konaní zodpovedá tomu, čo strany sporu zhodne tvrdili a nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán sporu

netvrdila. Žalobca je tiež povinný podoprieť svoje tvrdenia predložením a navrhnutím dôkazov v súlade
s princípom hospodárnosti. Žalovaná strana má v rovnakom rozsahu možnosť uplatniť prostriedky
procesnej obrany a procesného útoku, môže poprieť skutkové tvrdenia žalobcu, uviesť vlastné tvrdenia,
spochybniť dôkazy žaloby a navrhnúť vlastné dôkazy.

44. Žalobca namieta, že Záložná zmluva trpí vadami, ktoré spôsobujú jej neplatnosť. Napriek tomu,
že v žalobca svoju argumentáciu ničím bližšie nezdôvodňuje, po zrušení prvoinštančného rozsudku
odvolacím súdom, súd bol nútený výslovne vyzvať právneho zástupcu za žalobcu nech svoje tvrdenie
nejakým spôsobom vysvetlí. Právny zástupca za žalobcu vo svojom ústnom vyjadrení uviedol, že
Záložnou zmluvou sú zabezpečované pohľadávky, ktoré vo vzťahu k záložcovi neboli poskytnuté

a záväzky, ktoré v čase vzniku záložnej zmluvy ani neexistovali. Konkrétne zo strany žalovaného
v 1.rade nemala byť žalobcovi poskytnutá suma 78 000 EUR. Ďalej právny zástupca za žalobcu uvádza,
že záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, čím sa záložný veriteľ môže v rámci
výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe alebo podľa osobitných zákonov,
pričom Záložná zmluva umožňuje aj iné spôsoby predaja zálohu. V predmetnej veci súd predovšetkým

uvádza, že žalobca a žalovaný v 1.rade nie sú v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, čím by bolo
možné uvažovať o tom, že záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca a žalovaný v 1.rade
boli dlhoroční priatelia, pričom žalovaný v 1.rade bežne požičiaval peniaze žalobcovi. Je pravdou, že
žalobca mal záväzky voči Stavebnej sporiteľni, ktoré neuhrádzal a hrozil výkon záložného práva bankou.
Zabezpečovaná pohľadávka veriteľa bola vo výške 78 000 EUR a pozostávala z dlhu žalobcu voči

žalovanému v 1.rade zo sumy 31 500 EUR zo záväzkov záložcu voči Stavebnej sporiteľni vo výške
41 398,12 EUR a osobnej pôžičky žalobcu voči žalovnému v 1.rade v sume 5301,88 EUR. Žalobca
popiera takúto výšku dlžnej sumy, pričom jeho dlh mal byť vo výške 60 000 EUR. Jeho právny zástupca
uvádza sumu ešte nižšiu. Žalobca však na preukázanie vlastných tvrdení neprodukuje žiadny dôkaz.
„Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou v súlade s ktorou je úspech procesnej

strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňom nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im
zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady
potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať
skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.“(nález
US SR sp.zn. I US 24/2019).

Pokiaľ právny zástupca za žalobcu argumentuje, že žalobca nemohol ovplyvniť obsah zmluvy, toto
tvrdenie z pohľadu súdu je absurdné. Žalobca ani obsah zmluvy ovplyvniť nechcel, pretože ako to
vyplýva z jeho výpovede, inak by mu žalovaný v 1.rade peniaze nepožičal. Žalobcom prejavená
vôľa tak bola slobodná, vážna, určitá a zrozumiteľná. Žalobca neuzatváral so žalovaným v 1.rade
formulárovú zmluvu ako spotrebiteľ, ktorej obsah by nemohol ovplyvniť. Zmluva uzavretá medzi

žalobcom a žalovaným v 1.rade je zmluvou medzi dvoma fyzickými osobami. Ak žalobca tvrdí, že
obsah zmluvy nezodpovedal realite a napriek tomu ju podpísal, pričom podpisy na zmluve sú úradné
osvedčené, ako osoba plne spôsobilá na právne úkony za obsah prejavenej vôle zodpovedá. Zmluva
o zabezpečení záväzku zriadením záložného práva spísaná advokátom dňa 15.12.2016 z pohľadu súduobsahuje všetky podstatné zákonom vyžadované náležitosti, kam patrí označenie zmluvných strán,
označenie zabezpečenej pohľadávky, určenie zálohu. V zmluve je tiež uvedená lehota na splnenie
záväzku s podmienkou, že v prípade ak pohľadávka nebude riadne a včas splnená, môže záložný

veriteľ začať výkon záložného práva. Súd nezistil, že by tvrdenie žalobcu o tom, že by záložná zmluva
trpela vadami spôsobujúcimi jej neplatnosť, sa zakladalo na preukázateľnom dôvode. S prihliadnutím
na závery prezentované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1M Cdo/12/2010
„vzhľadom na prejednaciu zásadu prihliada súd na absolútnu neplatnosť právneho úkonu len za
predpokladu, že sa o dôvode neplatnosti dozvie procesne korektným spôsobom.“ Znamená to, že ak

konkrétny dôvod neplatnosti v konaní nie je tvrdený, ani nijak v konaní nevyjde najavo, nie je dôvod,
aby súd po takejto okolnosti z vlastnej iniciatívy pátral a nahradzoval tak v procesnom sporovom konaní
zákonom predpokladanú aktivitu strán.

45. Ďalšou námietkou žalobcu je tvrdenie, že Zmluva o vykonaní dražby trpí vadami, ktoré spôsobujú
jej neplatnosť. Opäť bez špecifikácie vád v podanej žalobe. Súd výslovne musel právneho zástupcu za

žalobcu vyzývať, aby toto svoje tvrdenie konkretizoval. Právny zástupca za žalobcu uviedol, že súčasťou
zmluvy o vykonaní dražby v zmysle § 16 ods. 4 ZoDD je aj písomné vyhlásenie od záložného veriteľa
o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, a o tom, že
predmet dražby je možné dražiť. Právny zástupca za žalobcu má za to, že to vyhlásenie nie je po práve,
oni to k dispozícií nemajú a preto navrhli zadovážiť súdu všetky listinné súvislosti s vykonaním dražby.

Toto tvrdenie právneho zástupcu za žalobcu na pojednávaní dňa 06.12.2023 považuje súd za absurdné,
pretože kópia dražobného spisu je súčasťou spisového materiálu v konaní sp.zn. K2-26C/62/2020 už od
02.08.2021. Súčasťou je aj vyhlásenie navrhovateľ dražby zo dňa 22.01.2020 o spôsobilosti predmetu
dražby a o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva
speňažením na dražbe. Ako právny titul vzniku pohľadávky je uvedená Zmluva o zabezpečení záväzku

zriadením záložného práva zo dňa 15.12.2016. Listinný dôkaz je žurnalizovaný v spise na čl.162. Súd
opätovne považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca je povinný v žalobe uviesť také skutočnosti
(skutkové tvrdenia), ktorými vymedzí skutok (skutkový dej), na základe ktorého si v spore uplatňuje
nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu. Skutkové tvrdenia musia
byť relevantné. Pokiaľ podľa právneho zástupcu za žalobcu má Zmluva o vykonaní dražby trpieť vadami

pre nedoloženie písomného vyhlásenia záložného veriteľa, tak tu je potrebné skonštatovať, že takýmto
nedostatkom Zmluva o vykonaní dražby netrpí.

46. Ďalšou uvádzanou námietkou je tvrdenie žalobcu, že pohľadávka záložného veriteľa je premlčaná.
Napriek tomu, že v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 ZoDD sa môže dotknutá osoba domáhať určenia

neplatnosti dražby v prípade spochybnenia platnosti záložnej zmluvy alebo porušenia zákonných
ustanovení, nie však za predpokladu premlčania pohľadávky. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu
vyplýva, že žalobca namieta sumu 78 000 EUR a nie je zrejmé, či ju môže poriadiť pod Zmluvu
o pôžičke. Tak je treba uvažovať o tom, či nešlo o plnenie bez právneho dôvodu a na vydanie
bezdôvodného obohatenia, kde je lehota dvoch rokov. Ak by bolo zrejmé, ktoré záväzky by mali

spadať pod zabezpečenie, vedeli by sme definovať, keby to bolo premlčané. Pokiaľ by išlo o plnenie
s neexistujúcich alebo neprodukovaných zmlúv o pôžičke, tak má právny zástupca za to, že išlo by
o trojročnú lehotu. Premlčanie by tak nastalo najneskôr do konca roku 2019 v prípade dvoch rokov,
najneskôrvroku2017.Keďžesúdnezdieľaprávnynázorprávnehozástupcužalobcu,žeZáložnázmluva
trpí vadmi spôsobujúcimi jej neplatnosť a že zabezpečovaný záväzok nebol vo výške ako je v zmluve

uvedený, keďže to sa strane žalobcu preukázať nepodarilo, zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že bola
uzavretá dňa 15.12.2016 a z obsahu vyplýva vyhlásenie záložcu(žalobcu- dlžníka), že sa svoj záväzok
zaväzuje uhradiť do troch rokov odo dňa podpísania zmluvy, teda do 15.12.2019. Až od 16.12.2019
začala plynúť premlčacia lehota, všeobecná trojročná, ktorá by uplynula až 16.12.2022.

47. K dôvodu, že vykonaná dražba je neplatná, nakoľko navrhovateľ dražby nebol oprávnený navrhnúť
vykonanie dražby, čo právny zástupca za žalobcu zdôvodnil neexistujúcou pohľadávkou vo výške
78 000 EUR súd odkazuje na skoršie vyjadrenia, v zmysle ktorých sa žalobcovi neporadilo preukázať
neexistenciu zabezpečovanej pohľadávky.

48. Ako relevantné sa neukázalo ani tvrdenie, že oznámenie o dražbe nebolo zverejnené v zákonnej
lehote alebo zákonným spôsobom. Podľa tvrdenia právneho zástupcu za žalobcu oznámenie o dražbe
malo byť zverejnené v Obchodnom vestníku a Registri dražieb v lehote 30 dní pred začatím
dražby a nebolo, pretože oni ho tam nenašli. Zo spisového materiálu na čl. 189 vyplýva mailpotvrdzujúci zverejnenie oznámení o dobrovoľnej dražbe v Obchodnom vestníku č.141/2020 vydanom
dňa 23.07.2020. V Obchodnom vestníku č.165/2020 vydanom dňa 26.08. 2020 boli zverejnené aj
žiadosti oznamujúce výsledok opakovanej dobrovoľnej dražby. Oznámenie o konaní dobrovoľnej dražby

bolo zverejnené v lehote vyžadovanej zákonom.

49.Kotázkepodhodnotenéhoznaleckéhoposudkuanevykonaniaosobnejfyzickejohliadkysúduvádza,
že žalobca bol vyzývaný na sprístupnenie nehnuteľnosti ešte dňa 20.03.2020 s termínom stanovenia
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti na deň 16.04.2020 o 14:00 hodine a opätovne výzvou z 03.06.2020

zostanovenímtermínuna29.06.2020o13:00hod. Žalobcanepreukázal,žebykohliadkenehnuteľnosti
nedošlo z dôvodu iného, ako z dôvodu na strane žalobcu. K tvrdeniu o podhodnotení všeobecnej
hodnoty nehnuteľnosti v znaleckom posudku súd uvádza, že znalecký posudok bol žalobcovi riadne
doručený a žalobca voči nemu včas nepodal námietky. Hodnotu predmetu dražby stanovuje znalec
príslušných odborov, pričom postupuje podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.492/2004 Z. z.
ostanovenívšeobecnejhodnotymajetku.Vprípade,akjepreurčenievšeobecnejcenypredmetudražby

vypracovaný znalecký posudok znalcom zapísaným v Zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR,
splnil si dražobník všetky svoje povinnosti v súvislosti s ohodnotením predmetu dražby. Za bežných
okolností nie je úlohou ani právom dražobníka preverovať údaje alebo záver znaleckého posudku.
V zmysle nálezu US ČR II. US 384/08 dokonca nie je povinnosťou dražobníka dať vypracovať ďalší
znalecký posudok iba z dôvodu nespokojnosti so znaleckým posudkom a argumentu, že sťažovateľ

má k dispozícií iný znalecký posudok. Z toho dôvodu vyčíslenie všeobecnej hodnoty predmetu dražby
znalcom nemôže mať za následok neplatnosť dražby, čo skonštatoval aj NS SR v uznesení sp.zn.
3Cdo/233/2010, keď k výsledkom znaleckého ohodnotenia predmetu dražby a ich vzťahu k otázke
neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 ZoDD uviedol, že pokiaľ ide o určenie ceny predmetu dražby,
dovolacísúdpovažujezasprávnyzáverodvolaciehosúdu,žeurčenievýškycenydraženejnehnuteľnosti

nemá za následok neplatnosť dražby. Zároveň je možné vychádzať aj z právneho názoru NS ČR
v rozhodnutí sp.zn. 20Cdo 1083/2005 podľa ktorého až samotný výsledok dražby mu môže odpovedať
na otázku, akú má nehnuteľnosť hodnotu, za ktorú môže byť predaná. Ak je trhová cena nehnuteľnosti
vyššia než cena uvedená v oznámení o dražbe, potom sa táto skutočnosť prejaví pri samotnej dražbe.
Nie je možné opomenúť fakt, že vlastník predmetu dražby je povinný po predchádzajúcej výzve umožniť

vykonanie ohodnotenia ako aj ohliadku predmetu dražby. Ak povinná osoba nesplní túto svoju povinnosť
umožniť vykonanie ohodnotenia a obhliadku je zodpovedná za škodu, ktorú týmto svojim konaním
spôsobí. Keďže pri obhliadkach predmetu dražby možno predpokladať, že sa vyskytnú aj prípady
obštrukcie zo strany vlastníka predmetu dražby, nemôže tento vlastník následne s úspechom uplatňovať
neplatnosť dražby ( § 21 ods. 6 ZoDD). V prípade, ak nie je možné vykonať obhliadku predmetu

dražby za účelom jeho riadneho ohodnotenia, je možné vykonať ohodnotenie z dostupných údajov,
ktoré má dražobník k dispozícií. Je preto nanajvýš prekvapivé, že žalobca si uplatnil žalobou vyslovenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby, pričom sám úmyselne od počiatku dražobného procesu vykonával
obštrukčné kroky, ktoré teraz paradoxne ako pochybenia namieta.

Zákon o dobrovoľných dražbách umožňuje vlastníkovi predmetu dražby do 10 pracovných dní od
doručenia znaleckého posudku vzniesť voči nemu námietky, s ktorými sa dražobník musí vysporiadať
najneskôr v lehote piatich pracovných dní pred konaním dražby a vyrozumieť vlastníka. Je nesporné,
žalobca to v konaní nepreukázal, že by voči znaleckému posudku vzniesol akékoľvek námietky. Navyše,
vlastník predmetu dražby okrem námietok môže žiadať o vyhotovenie nového znaleckého posudku,

no ani tento postup žalobca v konaní nezvolil. Súd si dovolí záverom poukázať, že žalobca žiadne
právo, ktoré mu umožňuje ZoDD nevyužil, podal síce v zákonnej lehote žalobu o neplatnosť vykonanej
dobrovoľnejdražbyavšakanitútonáležitenezdôvodnil.Súdnedospelkzáveru,ževykonanádobrovoľná
dražba je neplatná.

50. Súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal dôvody pre vyslovenie neplatnosti dražby, neuniesol
dôkazné bremeno k ním tvrdeným skutočnostiam, preto súd žalobu zamietol.

51. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa § 262 CSP, (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.53. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnej strane návrh na náhradu
trov konania podľa pomeru úspechu vo veci, teda žalovaný v 1., 2. a 3 . rade majú voči žalobcovi nárok

na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice II. v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. l CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažuje za

nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesú prípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. l
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) týkajú sa procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
V prípade ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.