Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. november 2024

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4C/7/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7822200293

Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Gajdošová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2024:7822200293.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

4C/7/2022

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Vladimírou Gajdošovou, v spore žalobkyne: A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. XX, D., zast.: JUDr. Ivicou Štiglitz, advokátkou so sídlom Šafárikova 14,
Rožňava, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.
Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, Bratislava, o určenie neexistencie práva

r o z h o d o l :

4C/7/2022

I. Súd žalobu v časti určenia, že žalovaný nemá nárok na zaplatenie sumy 66 363,46 eur s
príslušenstvom na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0512850316 zo dňa 12.3.2010 z a m i e t a.

II. Súd určuje, že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. D., obec D., okres D. – E. F. XX,
nachádzajúci sa na C. F. XX, D. v bytovom dome so súpisným č. 1879 na pozemku, parcela č. 4056,
nie je zaťažená záložným právom.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

4C/7/2022

1. Žalobkyňa sa pôvodne žalobou doručenou súdu dňa 4.2.2022, domáhala proti žalovanému, aby
súd určil, že žalovaný nemá právo na zaplatenie sumy vo výške 66 363,46 eur s príslušenstvom
na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 0512850316 zo dňa 12.03.2010, že záložné právo k

nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu
Rožňava nachádzajúca sa v okrese D., obec D., katastrálne územie D. na liste vlastníctva č. XXXX ako
byt č. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, G. H. C. F. XX, XXXXX D., vchod
10, 2 poschodie, o veľkosti podielu 1/1 a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
o veľkosti podielu 317/1000 neexistuje a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania.2. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že vzájomné práva a povinnosti z uvedených zmlúv boli postúpené
na žalovaného postupcom Slovenská sporiteľňa a.s. Zmluvou o postúpení pohľadávky dňa 14.12.2020.

Žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne a ku dňu
04.01.2022 jej doručil prostredníctvom Aukčnej spoločnosti výzvu na sprístupnenie bytu za účelom
vykonania znaleckého posudku a zároveň dňa 07.01.2022 bolo vykonané ocenenie nehnuteľnosti pred
dražbou. Vzhľadom na uplynutie premlčacej doby na vymáhanie zaplatenia dlžnej sumy od žalobkyne
uplynula zákonom stanovená premlčacia doba 3 roky na to, aby si pôvodný veriteľ uplatnil prípadnú

zostávajúcu pohľadávku voči žalobkyni na súde. Zároveň vzniesla námietku premlčania v celom rozsahu
na uplatňovanú a vymáhanú sumu žalovaným a námietku premlčania záložného práva. Podľa jej
názoru, žalovaný nemá žiadny právny nárok na uplatňovanie si uvedenej sumy a rovnako nemá žiadny
právny nárok realizovať predaj nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe z dôvodu premlčania jeho nárokov.
Predmetnú zmluvu o splátkovom úvere uzatváral právny predchodca žalovaného (Slovenská sporiteľňa
a.s., Bratislava) so žalobkyňou, ktorá žiadala o poskytnutie splátkového úveru na účel splatenia skôr

poskytnutých úverov, ako to aj zo samotnej zmluvy o splátkovom úvere vyplýva. Predmetnou zmluvou
jej vznikol záväzok zaplatiť pôvodnému veriteľovi požičanú sumu vo výške 33 000,- eur a to v 180
mesačných splátkach od prvého čerpania vo výške 186,97 eur mesačne a od 10.05.2010 vo výške
265,89 eur mesačne. Zmluva bola uzavretá na dobu 15 rokov s dátumom konečnej splatnosti dňa 10.04.
2025. K predmetnej zmluve bola podpísaná aj Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam

a Mandátna zmluva zo dňa 12.03.2010, ktorou si pôvodný veriteľ zabezpečil splatenie pohľadávok do
budúcnosti a to do výšky istiny a príslušenstva vyplývajúceho z uzavretej zmluvy o splátkovom úvere.
Predmetom zmluvy o zriadení záložného práva boli nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností a
nachádzajúce sa v Rožňave, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX - byt č. XX nachádzajúci sa na C.
F. XX, D. s príslušenstvom (ďalej len ako „záloh č. 1“), vo vlastníctve žalobkyne č. 3850 - byt č. 29

nachádzajúci sa na I. F. XXX, D. (ďalej len „záloh č. 2“) vo vlastníctve syna žalobkyne. Pôvodný veriteľ
poveril dňa 30.11.2011 na základe plnej moci výkonom záložného práva na záloh č. 2 spoločnosť Platiť
sa oplatí s.r.o., Bratislava, ktorá spoločnosť predmetnú nehnuteľnosť (záloh č. 2) vydražila na dražbe
dňa 15.01.2013. O priebehu dražby bola vyhotovená Notárska zápisnica N49/2013, Nz 1193/2013,
NCRIs 1268/2013), z ktorej vyplýva, že záloh č. 2 podľa notárskej zápisnice bol vydražený a predaný

za sumu vo výške 7 875,- eur. Vzhľadom na to, že dražbu mohol pôvodný veriteľ uskutočniť len po
zosplatnení celej pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytnutí splátkového úveru zo dňa 12.03.2010
je zrejmé, že k zosplatneniu pohľadávky došlo pred realizáciu dobrovoľnej dražby na záloh č. 2 a teda k
zosplatneniuúverudošlonajneskôrvroku2013(predvykonanímdražby).Spoukazomnatúskutočnosť,
že žalobkyňa vzniesla námietku premlčania pohľadávky a aj záložného práva a vzhľadom na to, že od

zosplatnenia úveru uplynula 3 ročná lehota na vymoženie zostávajúcej dlžnej sumy pôvodným veriteľom
vyplýva, že žalovaný nemá právo na vymáhanie sumy, ktorej splnenia sa domáha výkonom záložného
práva na záloh č. 1. Pôvodný veriteľ mal svoj prípadný zostatok pohľadávky voči žalobkyni uplatniť na
súde v lehote do 3 rokov od zosplatnenia pohľadávky, ktorú zosplatnil pred výkonom záložného práva
t.j., mohol si ju uplatniť najneskôr do roku 2016. Zároveň z uvedených skutočností vyplýva aj to, že

pôvodný veriteľ žalovanému postúpil v roku 2020 už premlčanú pohľadávku.

3. Spolu so žalobou žalobkyňa podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

4. Súd uznesením sp.zn. 4C/7/2022 - 23 zo dňa 15.02. 2022 uložil žalovanému povinnosť zdržať

sa výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti na základe Zmluvy o zriadení záložného práva
zo dňa 12.03.2010 a zdržať sa akýkoľvek úkonov, ktoré budú smerovať k výkonu záložného práva
predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe, ktorej výkon oznámil žalovaný žalobkyni a to na
nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalobkyne zapísanú v katastri nehnuteľností Okresného úradu
Rožňava nachádzajúca sa v okrese D., obec D., katastrálne územie D. na liste vlastníctva č. XXXX ako

byt č. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, G. H. C. F. XX, XXXXX D., vchod
10, 2. poschodie, o veľkosti podielu 1/1 , podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
o veľkosti podielu 317/1000 a to až do skončenia konania vo veci samej.

5.Žalovanývovyjadreníkžalobepoukazujúcna§455ods.1zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonník

(ďalej len „OZ“) uviedol, že základným znakom premlčania je to, že po uplynutí premlčacej doby a po
jej namietnutí dlžníkom, nie je možné premlčané právo priznať. Neznamená to však, že právo prestalo
existovať, iba sa mení na tzv. naturálnu obligáciu. Ak dlžník svoj premlčaný dlh napriek premlčaniu splní,
veriteľ nie je povinný toto plnenie dlžníkovi vrátiť, keďže v zmysle § 455 ods. 1 OZ splnenie premlčanejpohľadávky nie je bezdôvodné obohatenie. Na základe uvedeného sa nemožno stotožniť s nárokom
žalobkyne, ktorá podanou žalobou (v časti výroku I.) požaduje, aby súd de facto určil, že pohľadávka
žalovaného zanikla premlčaním. V tomto smere žalovaný dal do pozornosti súdu, že jeho pohľadávka

zo Zmluvy nezanikla žiadnym zo spôsobov zániku záväzku, ktoré upravuje OZ a s ohľadom na to, má za
jednoznačne preukázané, že jeho pohľadávka existuje napriek premlčaniu. Prijatím záveru žalobkyne,
by v prípade dobrovoľného plnenia premlčanej pohľadávky došlo k bezdôvodnému obohateniu na
strane žalovaného v rozpore s ust. § 455 ods. 1 OZ, by súd tak uvedeným výrokom priznal účinky
preklúzie (zánik pohľadávky) premlčaniu, s čím sa však žalovaný v žiadnom prípade nestotožňuje. Pre

úplnosť dodal, že žaloba, ktorou sa dlžník domáha, že jeho veriteľ nemá právo na zaplatenie jeho
pohľadávky, a teda sa domáha určenia zániku dlhu, je neprípustná v zmysle ust. § 137 písm. c) zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), keďže na takéto určenie nemôže existovať
naliehavý právny záujem. Dôvodil, že námietky voči pohľadávke (a teda aj námietku premlčania) môže
dlžník uplatniť výlučne v konaní, v ktorom si veriteľ túto pohľadávku uplatňuje, avšak v prejednávnom
prípade si žalovaný ako veriteľ neuplatňuje od žalobkyne zaplatenie pohľadávky v súdnom konaní.

Citoval ust. § 151md ods. 1 OZ, v ktorom sú uvedené niektoré právne skutočnosti, ktorých právnym
následkom je zánik záložného práva. Uviedol, že pre premlčanie výkonu záložného práva platia rovnaké
účinky ako pre premlčanie samotnej pohľadávky a premlčaním teda nedochádza k zániku záložného
práva. Mal za to, že premlčané záložné právo aj po vznesení námietky premlčania záložcom naďalej
existuje ako naturálna obligácia, pričom zákon taxatívne stanovuje dôvody zániku záložného práva a

žalobkyňa nepreukázala splnenie, čo i len jedného z uvedených spôsobov zániku záložného práva.
Pre úplnosť poukázal aj na nesprávnosť navrhovaného petitu v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáha
určenianeexistenciezáložnéhopráva,keďžeakosamažalobkyňavpodanejžalobepreukázala,záložné
právo preukázateľne existuje, a teda nemožno deklaratórnym určením rozhodnúť, že nikdy neexistovalo.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a priznal mu nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 %.

6. Žalobkyňa v replike súhlasila s vyjadrením žalovaného, že vznesením námietky premlčania právo
žalovaného prestalo existovať a mení sa na naturálnu obligáciu. Mala však za to, že žalovaný nesprávne
pochopil, aké právne skutočnosti nastávajú po vznesení kvalifikovanej námietky premlčania. Uviedla, že

vznesením námietky premlčania dlžník nemusí ďalej plniť svoj záväzok veriteľovi, ale pokiaľ dlh napriek
tomu splní, veriteľ nie je povinný toto plnenie dlžníkovi vrátiť a nepôjde o bezdôvodné obohatenie na
strane veriteľa. Ďalej sa podrobne zaoberala hmotnoprávnymi účinkami premlčania, ktoré musia mať
splnené dve kumulatívne podmienky, a to márne uplynutie premlčacej doby a námietku premlčania
vznesenú dlžníkom na súde. Dodala, že vznesenie námietky premlčania nie je limitované typom

žaloby a žiadne ustanovenie procesného ani hmotnoprávneho predpisu neurčuje, v akom type žalôb
môže strana sporu vzniesť námietku premlčania pohľadávky. Z uvedeného dôvodu využila prípustnosť
negatívnej žaloby na určenie neexistencie pohľadávky a práva (záložného) na strane žalovaného ako
veriteľa a riadne svoj žalobný nárok odôvodnila. Akcentovala, že si nevie predstaviť iný prostriedok
súdnej ochrany vzhľadom k premlčanej pohľadávke v procese už začatej dobrovoľnej dražby tak, aby

nedošlo k vydraženiu nehnuteľnosti s následkami prechodu vlastníckeho práva na tretiu osobu. V závere
zotrvala na svojom žalobnom návrhu.

7. Žalovaný v duplike namietal, že v konaní netvrdil, že vznesením námietky premlčania zo strany
žalobkyne právo žalovaného prestáva existovať, ale naopak to, že premlčaním právo v žiadnom prípade

nezaniká. To, že si žalobkyňa nevie predstaviť iný prostriedok súdnej ochrany v žiadnom prípade
neznamená oprávnenosť podanej žaloby, ktorá je v rozpore so základnými znakmi a princípmi inštitútu
premlčania. Naďalej zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a žalobnom návrhu.

8. Tunajším súd rozsudkom zo dňa 11.10.2022 určil, že žalovaný nemá právo na zaplatenie sumy vo

výške 66.363,45 eur s príslušenstvom na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 0512850316 zo
dňa 12.03. 2010 (I.), žalobu v časti určenia, že záložné právo k nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve
žalobkyne zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Rožňava nachádzajúca sa v okrese
D., obec D., katastrálne územie D. na liste vlastníctva č. XXXX ako byt č. XX, nachádzajúci sa v
bytovom dome so súpisným číslom XXXX, G. H. C. F. XX, XXX XX D., vchod 10, 2 poschodie,

o veľkosti podielu 1/1 a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti
podielu 317/1000 neexistuje zamietol (II.) a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov
konania (III.). Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 6Co/11/2023-152 zo dňa 31.1.2024 rozsudok vo
výroku I. a III. zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, a to z dôvodu nesprávnehoprávneho posúdenia a nepreskúmateľnosti. Druhý výrok nadobudol právoplatnosť dňa 4.11.2022. V
ďalšom konaní uložil súdu prvej inštancie opakovane posúdiť dôvodnosť žalobou uplatneného nároku
a osobitne posúdiť premlčanie pohľadávky a premlčanie výkonu záložného práva a vysporiadať sa

s relevantnými tvrdeniami strán sporu. Rozhodnutie má súd náležite odôvodniť a nanovo rozhodnúť
o trovách celého konania, vrátane odvolacieho konania.

9. Žalovaný vo vyjadrení k zrušujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu uviedol, že sa v plnom rozsahu
pridržiava svojich predchádzajúcich podaní, vrátane odvolania. Poukázal pritom na bod 26. a 27.

odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu, v zmysle ktorého právna teória aj súdna prax jasne ustálili,
že vznesenie námietky premlčania po uplynutí premlčacej doby nespôsobuje zánik práva, ale iba zánik
nároku. Nemožno preto odôvodniť výrok určujúci, že strana sporu nemá právo na zaplatenie pohľadávky
úvahou o zániku nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby. Podľa názoru žalovaného nie je možné
rozhodnúť o neexistencii práva na zaplatenie pohľadávky z dôvodu jej premlčania. Naďalej zotrval
aj na námietke neexistencie naliehavého právneho záujmu na takomto určení, k čomu sa odvolací

súd žiadnym spôsobom nevyjadril. Argumentoval, že pokiaľ by zo strany akéhokoľvek subjektu bolo
možné podanie žaloby o určenie neexistencie práva, mohol by ktokoľvek podať žalobu voči tretiemu
subjektu o určenie neexistencie práva, o ktorom má vedomosť, že neexistuje, a teda podanie žaloby
by predstavovalo len šikanózne uplatnenie práva bez akéhokoľvek právneho dôvodu, resp. výrokom
súdu by sa neurčila žiadna právna skutočnosť, ktorá by bola dôležitá pre usporiadanie vzájomných

vzťahov. Premlčanie predstavuje kvalifikované plynutie času, uplynutím zákonom stanovenej premlčacej
lehoty. Plynutie času je právna skutočnosť, a to konkrétne právna udalosť. Citujúc ust. § 137 písm. d)
CSP uviedol, že určenie právnej skutočnosti, akou je aj premlčanie pohľadávky sa možno domáhať za
podmienky, že možnosť určenia takejto skutočnosti vyplýva z osobitného právneho predpisu, pričom
žalobkyňa v podanej žalobe neuviedla príslušný osobitný právny predpis, z ktorého by možnosť určenia

premlčania pohľadávky vyplývala a navyše neuviedla ani naliehavý právny záujem, nakoľko svoj nárok
zakryla pod § 137 písm. c) CSP, a teda pod určenie, či tu právo je alebo nie je. Podľa jeho názoru, žaloba
na určenie premlčania pohľadávky, príp. žaloba na určenie neexistencie práva na úhradu pohľadávky
z dôvodu premlčania, ako žaloba podľa ust. § 137 písm. d), príp. c) CSP nemá oporu v zákone, keďže
možnosť jej podania nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu ani na jej podanie neexistuje naliehavý

právny záujem. Naďalej zotrval na tom, aby súd žalobu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov
konania.

10. Žalobkyňa navrhla, aby súd vyžiadal od žalovaného listinné dôkazy, a to zmluvu o postúpení
pohľadávky z pôvodného veriteľa na nového veriteľa, prílohu o stave pohľadávky ku dňu postúpenia

pohľadávky, listinu, ktorá preukazuje sumár úhrad prijatých platieb k zmluve o poskytnutí úveru zo
dňa 12.3.2010 do postúpenia pohľadávky a sumár úhrad prijatých platieb k predmetnej zmluve. Pre
istotu opakovane vzniesla námietku premlčania pohľadávky, ktorej zaplatenie si žalovaný uplatňuje
prostredníctvom výkonu záložného práva.

11. Žalovaný spolu s doručením listinných dôkazov namietal, že v konaní si neuplatňuje žiadny nárok
a je na žalobcovi, aby uniesol dôkazné bremeno na preukázanie jeho nároku.

12. Na prejednanie sporu súd nariadil dňa 22.11.2024 pojednávanie. Právna zástupkyňa žalobkyne
zotrvala na svojich doterajších podaniach a mala za to, že pohľadávka žalovaného je premlčaná,

pričom sa premlčala už zosplatnením pohľadávky, keď došlo k prvému výkonu záložného práva k inej
nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu v 2. rade. Uviedla, že zároveň je premlčaný aj výkon záložného
práva k predmetnej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne. Poukázala na to, že žalobkyňa má právo
domôcť sa a zabrániť prípadnému budúcemu výkonu záložného práva, najmä ak je výkon záložného
práva premlčaný a má právo dosiahnuť aj výmaz z katastra nehnuteľnosti V súvislosti s možnosťou

podania žaloby o neexistencii záložného práva poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 21 Cdo/2185/2009 zo dňa 21.12.2010, kedy v tom čase bola česká právna úprava identická so
slovenskou. Ďalej poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 70/2023, ktorý pripustil možnosť
žalovať o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom s cieľom dosiahnuť výmaz
záložného práva v prípadoch, ak jej jeho výkon premlčaný, práve potreba dosiahnuť výmaz odôvodňuje

existenciu naliehavého právneho záujmu na tomto určení. Z uvedeného dôvodu navrhla zmenu žaloby,
aby súd určil, že nehnuteľnosť špecifikovaná v žalobe vo vlastníctve žalobkyne nie je zaťažená
žalovanýmprávom,abytakdosiahlasúdnuochranupredvýkonomzáložnéhopráva.Právnazástupkyňa
žalovaného žiadala žalobu zamietnuť, nakoľko je v rozpore so základnými princípmi premlčania a priamoodporuje ustanoveniam Občianskeho zákonníka aj Civilného sporového poriadku, na základe ktorého
je neprípustná. Opakovane poukázala na body 26. a 27. odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu,
z ktorých vyplýva nemožnosť rozhodnúť o neexistencii práva na zaplatenie pohľadávky, a ktorým je

prvoinštančný súd viazaný. Zotrvala na námietke neexistencie naliehavého právneho záujmu. Uviedla,
že nevidí dôvod na pripustenie zmeny žaloby, nakoľko súd už nemôže rozhodovať o časti o určení
neexistencie záložného práva, nakoľko o tom rozhodol už v pôvodnom rozsudku a výrok II. je
právoplatný.

13. Súd na pojednávaní uznesením pripustil navrhovanú zmenu žaloby tak, že určuje, že nehnuteľnosť
zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. D., obec D., okres D. – E. F. XX, G. J. G. C. F. XX, D. v bytovom dome so
súpisným č. 1879 na pozemku, parcela č. 4056, nie je zaťažená záložným právom.

14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil
nasledovný skutkový stav:

15. Právny predchodca žalovaného Slovenská sporiteľňa, a.s. v hmotnoprávnom postavení veriteľa
a žalobkyňa v hmotnoprávnom postavení dlžníka uzatvorili dňa 12.03. 2010 zmluvu o splátkovom
úvere, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 33 000 eur eur, pričom v zmluve boli
uvedené druh úveru : úver na bývanie, typ a výška úrokovej sadzby : fixná 5 rokov, 6,69% p.a. v

deň uzatvorenia Úverovej zmluvy, doba fixácie : odo dňa uzatvorenia Úverovej zmluvy do 11.03. 2015,
spôsob poskytnutia úveru : jednorázovo bezhotovostne, spracovateľský poplatok : 265,52 eur, uhradený
pri uzatvorení Úverovej zmluvy z prostriedkov úveru, Poplatok za správu Úveru : 2,99 eur/ mesačne
odo dňa uzatvorenia Úverovej zmluvy, výška splátka a splatnosť : od prvého čerpania do 30.04. 2010
vo výške 186,97 eur/mesačne, k poslednému dňu kalendárneho mesiaca (splátka vo výške úrokov a

Poplatkov),od 10.05.2010vovýške 265,89eur(ďalejlen„Splátka“)/mesačne,k10dňuvkalendárnom
mesiaci, (splátka vo výške istiny, úrokov, Úrokov z omeškania, Poplatkov, nákladov Banky spojených s
úverom), Počet splátok : 180 od 10.05. 2010, Končená splatnosť Úveru : 10.04. 2025, Splácanie :
progresívne. Žalobkyňa sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úrok a poplatky, a to v súlade
s podmienkami dohodnutými v úverových podmienkach.

16. Toho istého dňa bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátna
zmluva medzi právnym predchodcom žalovaného v hmotnoprávnom postavení záložného veriteľa,
žalobkyňou a D. A. v hmotnoprávnom postavení záložcov, ktorou si právny predchodca žalovaného
zabezpečil splatenie pohľadávok do budúcnosti a to do výšky istiny a príslušenstva vyplývajúceho z

uzavretej zmluvy o splátkovom úvere. Predmetom zmluvy o zriadení záložného práva boli nehnuteľnosti
zapísané v katastri nehnuteľností a nachádzajúce sa v Rožňave, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX
- byt č. XX nachádzajúci sa na C. F. XX, D. s príslušenstvom (ďalej len ako „záloh 1“), vo vlastníctva
žalobkyne č. XXXX - E. F. XX nachádzajúci sa na I. F. XXX, D. (ďalej len „záloh 2“) vo vlastníctve syna
žalobkyne. Návrh na vklad záložného práva bol Správe katastra Rožňava podaný dňa 12.3.2010 a bol

povolený dňa 31.3.2010 pod č. V 316/10. Právny predchodca žalovaného poveril dňa 30.11.2011 na
základe plnej moci výkonom záložného práva na záloh č. 2 spoločnosť Platiť sa oplatí s.r.o., Bratislava,
ktorá spoločnosť predmetnú nehnuteľnosť (záloh č. 2) vydražila na dražbe dňa 15.01.2013. O priebehu
dražby bola vyhotovená Notárska zápisnica N49/2013, Nz 1193/2013, NCRIs 1268/2013), z ktorej
vyplýva, že záloh č. 2 podľa notárskej zápisnice bol vydražený a predaný za sumu vo výške 7 875,- eur.

17. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 10.9.2020 oznámil žalobkyni, že pohľadávka banky zo
zmluvy je splatná v celom rozsahu, nakoľko je v omeškaní so splácaním viac ako tri mesiace. Výška
splatnejanezaplatenejpohľadávkypredstavovalakudňu10.9.2020sumu66363,46eur.Zároveňbanka
žalobkyňu upozornila, že v prípade, ak dlžnú sumu neuhradí, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku

tretej osobe.

18. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1095/2020/CE zo dňa 14.12.2020 vyplýva, že právny
predchodca žalovaného ako postupca postúpil pohľadávku voči žalovanej žalovaného ako postupníkovi.
Výška pohľadávky voči žalobkyni v čase postúpenia bola vo výške istiny 34 559,49 eur, riadnych úrokov

15 655,42 eur, úver bol zosplatnený 6.2.2012, dátum poslednej úhrady bol 1.2.2013 vo výške 5 508,60
eur.19. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 22.12.2020 oznámil žalobkyni, že na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok č. 1095/2020/CE postúpila pohľadávku spolu s príslušenstvom žalovanému
spoločnosti EOS KSI Slovensko s.r.o..

20. Žalovaný listom zo dňa 6.5.2021 oznámil žalovanej začatie výkonu záložného práva pre
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese D., obec D., katastrálne územie D., zapísané v evidencii
Okresného úúradu Rožňava, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, plomba na LV F. K./XX, a to
stavby súpisné číslo XXXX – bytový dom, na parcele č. 4056, ktorá je v jej výlučnom vlastníctve,

21. Z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D., obec D., okres D. vyplýva, že žalobkyňa je
výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti súpisné č. XXXX – bytový dom na parcele č. 4056.

22. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

24. Podľa § 100 ods. 2 OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým
nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

25. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

26. Podľa § 151a OZ, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že
záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu

záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

27. Podľa § 151j ods. 1, 2 OZ, Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas
splnená,môžezáložnýveriteľzačaťvýkonzáložnéhopráva.Vrámcivýkonuzáložnéhoprávasazáložný
veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného

zákona,3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon
aleboosobitnýzákonneustanovujeinak.(2)Akpohľadávkazabezpečenázáložnýmprávomniejeriadne
a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy,
keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

28. Podľa § 151md ods. 1 OZ, záložné právo zaniká a) zánikom zabezpečenej pohľadávky,
b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné
právo vzťahuje, c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva, d) uplynutím času, na
ktorý bolo záložné právo zriadené, e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo
vzniklo odovzdaním veci, f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v

rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu
nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda
záloh nezaťažený záložným právom, g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení
záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez
zaťaženia záložným právom, h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení

záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu, i) ak sa vykonalo bez
ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.29. Podľa § 137 písm. c), d) OZ, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z

osobitného predpisu.

30. Súd dané zmluvy posúdil ako zmluvy spotrebiteľské v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl.
OZ, keď žalovaný mal pri uzatváraní aj plnení zmlúv postavenie dodávateľa, pretože konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníka - žalobkyne vystupoval spotrebiteľ - fyzická

osoba, ktorá neuzatvárala zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Zmluvy boli pripravené na formulári, ktorý vopred zo strany žalovaného bol pripravený bez
možnosti žalobkyne meniť obsah a text uvedených zmlúv, pričom do textu zmluvy sa dopisovali iba
konkrétne údaje týkajúce sa žalobkyne. Súd preto posudzoval právny vzťah medzi stranami sporu
ako spotrebiteľský a aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy.
Súčasne zo strany žalovaného išlo aj o poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010

Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o úvere je síce zmluvným typom upraveným v Obchodnom
zákonníku,avšakajzmluvuuzavretúpodľaObchodnéhozákonníkamožnopovažovaťzaspotrebiteľskú.
Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

31. Súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou bola dňa
12.03.2010 uzavretá zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver
vo výške 33 000 eur a toho istého dňa bola uzavretá aj zmluva o zriadení záložného práva
a mandátna zmluva za účelom zabezpečenia splatenia pohľadávok do budúcnosti a to do výšky istiny
a príslušenstva vyplývajúceho z uzavretej zmluvy o splátkovom úvere. Žalobkyňa vzniesla námietku

premlčaniapohľadávkyvyplývajúcejzozmluvyoúvereakoajnámietkupremlčaniaprávanauspokojenie
pohľadávky zo zálohu. Z prílohy o postúpení pohľadávok medzi právnym predchodcom žalovaného a
žalovaným je zrejmé, že k zosplatneniu úveru došlo 6.2.2012, právo na zosplatnenie úveru mal právny
predchodca žalovaného v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ pre nezaplatenie splátky, ktorej
zročnosť nastala tri mesiace pred zosplatnením úveru. Podľa zmluvy o úvere splátky boli splatné vždy

10. deň v mesiaci, preto premlčacia doba tak začala plynúť tri mesiace po dni nasledujúcom po splatnosti
splátky za mesiac október 2011 (11.1.2012) a uplynula 11.1.2015. Z uvedeného vyplýva, že právo na
vymáhanie zosplatnenej pohľadávky ako aj právo na uspokojenie pohľadávky zo zálohu sú premlčané.

32. Súd v prejednávanom prípade posudzoval prípustnosť žaloby o určenie že žalovaný nemá právo

na zaplatenie sumy vo výške 66 363,46 eur s príslušenstvom na základe zmluvy o splátkovom úvere č.
0512850316 zo dňa 12.3.2010 a o určenie, že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. D., obec D.,
okres D. – E. F. XX, nachádzajúci sa na C. F. XX, D. v bytovom dome so súpisným č. 1879 na pozemku,
parcela č. 4056, nie je zaťažená záložným právom.

33.Vovzťahukurčeniu,žežalovanýnemáprávonazaplateniesumy66363,46eurspríslušenstvomsúd
konštatuje, že žalobkyňa na takomto určení nemá naliehavý právny záujem. V tejto súvislosti poukazuje
na body 26. a 27. uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/11/2023, s ktorými sa stotožňuje.
„Právna teória aj súdna prax jasne ustálili, že vznesenie námietky premlčania po uplynutí premlčacej
dobynespôsobujezánikpráva,aleibazániknároku.Vtakomtoprípadetedanezanikásubjektívneprávo,

ale iba právny nárok, ktorý sa na toto subjektívne právo viaže. Zánik nároku potom spôsobuje zánik
možnosti domáhať sa splnenia povinnosti zo strany oprávneného voči povinnému proti jeho vôli. Ak by
povinný súhlasil s plnením po uplynutí premlčacej doby, z dôvodu existencie subjektívneho práva aj po
uplynutí premlčacej doby, takéto plnenie by bolo možné a nezaložilo by na strane oprávneného vznik
bezdôvodného obohatenia. Nemožno preto odôvodniť výrok určujúci, že strana sporu nemá právo na

zaplatenie pohľadávky úvahou o zániku nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby“. Súd v konaní
mal za preukázané, že pohľadávka žalovaného voči žalobkyni ako aj záložné právo na zabezpečenie
pohľadávky zriadené zmluvou zo dňa 12.3.2010 sú premlčané, avšak žalobe v tejto časti nemožno
vyhovieť, nakoľko toto premlčanie nespôsobuje zánik práva žalovaného na zaplatenie pohľadávky, tak
ako sa toho dožaduje v žalobe žalobkyňa, iba zánik jeho nároku, teda možnosti domáhať sa splnenia

povinnosti zo strany oprávneného voči povinnému proti jeho vôli. Súd rovnako súhlasí s vyjadrením
žalovaného, že ak by súd vyhovel v tejto časti žalobe, priznal by tak premlčaniu účinky preklúzie ( zániku
pohľadávky). Z uvedeného dôvodu súd žalobu v tejto časti zamietol.34. Súd pripustil zmenu žaloby o určenie že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. D., obec D.,
okres D. – E. F. XX, nachádzajúci sa na C. F. XX, D. v bytovom dome so súpisným č. 1879 na pozemku,
parcela č. 4056, nie je zaťažená záložným právom. Súd má za to, že zamietnutím žaloby rozsudkom zo

dňa 11.10.2022 v časti určenia neexistencie záložného práva nedošlo k res iudicata. Súd sa v rozsudku
nezaoberal naliehavým právnym záujmom na podaní takejto žaloby a žalobu v tejto časti zamietol len
z dôvodu, že podľa jeho názoru nebolo možné rozhodnutím súdu určiť, že záložné právo neexistuje. Ide
o výnimku z prekážky res iudicata, ak predchádzajúcim rozsudkom bola určovacia žaloba zamietnutá
bez toho, aby sud záväzne posúdil existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania (R 15/2005).

Naviac žalobkyňa sa týmto výrokom nedožaduje určenia neexistencie záložného práva, ale určenia, že
nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, a to práve z dôvodu premlčania záložného práva.

35. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené
právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu
alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobkyňu

podstatným spôsobom užitočný. Naopak, naliehavosť vo veci nie je daná, ak má žalobkyňa k dispozícii
iný spôsob obrany tvrdeného práva. „Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez
tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie
neistým“ (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp . zn.: 5 Cdo 31/2011).

36. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 70 2023, v zmysle
ktorého, naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom v
dôsledku premlčania jeho výkonu je daný.

37. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/169/2021 zo dňa 26.10.2022, pri záložnom

práve k nehnuteľnosti, ktoré je zapísané v katastri nehnuteľností, je potrebné, na rozdiel od klasického
záväzkového vzťahu, rozlišovať dva aspekty. Prvým je uplatnenie námietky premlčania pred súdom, v
dôsledku čoho pri jej dôvodnosti nemôže byť právo priznané. Druhým aspektom je evidencia záložného
práva v katastri nehnuteľností, ktorá je v zásade na uplatnení námietky premlčania nezávislá. Vo vzťahu
k záložnému právu tak podľa platnej právnej úpravy nie je naplnený účel premlčania len samotným

vznesením námietky premlčania. V tejto súvislosti potom v praxi rezonuje problém, či možno bez
ďalšieho záložné právo, ktorého výkon je premlčaný, vymazať z príslušného registra záložných práv,
prípadne aký určovací rozsudok je relevantným podkladom na výmaz záložného práva z registra, keď
napriek úspešnému uplatneniu námietky premlčania záložné právo vo svojej naturálnej podobe de iure
trvá. V tomto duchu bola aj dovolateľkou vymedzená právna otázka a vzhľadom na skutočnosť, že

dosiaľ rozhodovacou praxou dovolacieho súdu nebola vyriešená, po zohľadnení prípustnosti podaného
dovolania vec prejednávajúci senát pristúpil k posúdeniu dôvodnosti dovolateľkou vyslovených námietok
smerujúcich k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Dovolací súd v nadväznosti na tieto úvahy (ako
základné východiskové riešenie) uvádza, že vznesenie námietky premlčania po uplynutí premlčacej
dobynespôsobujezánikpráva,aleibazániknároku.Vtakomtoprípadetedanezanikásubjektívneprávo,

ale iba právny nárok, ktorý sa na toto subjektívne právo viaže. Zánik nároku potom spôsobuje zánik
možnosti domáhať sa splnenia povinnosti zo strany oprávneného voči povinnému proti jeho vôli. Ak
by povinný súhlasil s plnením po uplynutí premlčacej doby, z dôvodu existencie subjektívneho práva
aj po uplynutí premlčacej doby, takéto plnenie by bolo možné a nezaložilo by na strane oprávneného
vznik bezdôvodného obohatenia. Z tohto dôvodu zákonodarca nemohol v ustanovení spomenutého §

151md ods. 1 Občianskeho zákonníka spájať premlčanie záložného práva s jeho zánikom. Premlčaním
záložné právo nezaniká, akurát ho nie je možné v prípade vznesenia námietky premlčania vykonať proti
vôli povinného subjektu (záložcu). Ak teda povinný vznesie námietku premlčania, záložné právo bez
jeho súhlasu nebude možné vykonať. Logicky z toho potom vyplýva, že premlčaním záložného práva
a po vznesení námietky premlčania zo strany záložcu nemá registrácia záložného práva viaznuceho

k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností žiadny ďalší zmysel a v konečnom dôsledku len obmedzuje
záložcu nakladať s objektom jeho vlastníckeho práva, keďže záujem o kúpu takejto nehnuteľnosti za
zodpovedajúcu (primeranú) kúpnu cenu bude v praxi značne limitujúci.

38. V prejednávanom spore teda žalobkyňa mala v zmysle § 137 písm. c) CSP naliehavý právny záujem

na určení, že premlčané záložné právo nie je vykonateľné. V konaní sa účinne dovolala premlčania
záložného práva, ktoré tak nadobúda charakter naturálnej obligácie, ktorá je však nevykonateľná
z dôvodu vznesenia námietky premlčania. Ak teda záložné právo nie je možné realizovať, nakoľko
bolo premlčané (viď bod 31. odôvodnenia rozsudku) a dôvodne bola vznesená námietka premlčania,neexistuje dôvod, aby bola vec v katastri nehnuteľnosti zaťažená ťarchou, a preto súd žalobe v tejto
časti vyhovel.

39. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

41. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods.1, 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP podľa
pomeru úspechu v zmysle ktorého súd žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania, nakoľko každá zo strán mala v konaní čiastočný úspech.

Poučenie:

4C/7/2022

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Rožňava v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (t.j. zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti).