Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. máj 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0021201844
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:0021201844.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr.

Petra Tutka a JUDr. Jany Dudíkovej v spore žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. E. XXX,
zastúpeného JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s.r.o., Košice, Kováčska 28, IČO: 52 858 774, proti
žalovaným v 1. rade F. A. G., H., nar. X.X.XXXX, bytom I., I. XX, v 2. rade J. C., K., C. D. E. XXX,
F.: XX XXX XXX, obom zastúpeným Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., Dolný Kubín,
Radlinského 1735/29, IČO: 50 120 000, o určenie neplatnosti zmlúv o prevode nehnuteľností, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku 16C/28/2021-663 z 18.10.2024 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovaným v 1. a 2. rade proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie rozsudkom 16C/28/2021-451 z 8.9.2023 rozhodol takto:
I. Určuje, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 26.11.2019, ktorou žalovaný v 1. rade previedol svoj
spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území C. D. E., obec C.
D. E., E. B., ktoré sú zapísané na LV:
a) LV č. XX ako parcela registra „E“ parcelné číslo 1235 o výmere 8602 m2, druh pozemku lesný

pozemok vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 4/360 k celku

b) LV č. XXX ako parcela č. reg. „C“ parcelné č. 2320 o výmere 1515 m2, druh pozemku lesný pozemok,
parcelné č. 2327 o výmere 1892 m2, druh pozemku lesný pozemok, parcelné č. 2329 o výmere 772 m2,
druh pozemku lesný pozemok vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/385 k celku

c) LV č. XXXX ako parcela registra „C“ parcelné č. 2319 o výmere 87228 m2, druh pozemku lesný

pozemok, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/385 k celku

d) LV č. XXXX ako parcely registra „C“ parcelné č. 2328 o výmere 81253 m2, druh pozemku lesný
pozemok vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/385 k celku,na žalovaného v 2. rade, ktorej vklad bol
povolený pod č. k. V-4272/2019 zo dňa 15.1.2020-43/20, je neplatná.

II. Určuje, že Kúpna zmluva uzatvorená dňa 4.2.2020, ktorou žalovaný v 1. rade previedol svoj

spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území C. D. E., obec C.
D. E., E. B., ktoré sú zapísané na LV: č. XXX ako parcely registra „C“ parcelné číslo 1241 o výmere
499323 m2 - druh pozemku lesný pozemok vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 63/36000 k celku, LV
č. XXX ako parcely registra „E“ parcelné č. 2310 o výmere 171212 m2, druh pozemku lesný pozemokvo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/1500 k celku, na žalovaného v 2. rade, ktorej vklad bol povolený
pod č. k. V-533/2020 zo dňa 9.3.2020-83/20, je neplatná.

III. Určuje, že Kúpna zmluva uzatvorená dňa 7.9.2020, ktorou žalovaný v 1. rade previedol svoj
spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území C. D. E., obec C. D.
E., E. B., ktoré sú zapísané na LV č. XXX ako parcely registra „E“ parcelné číslo 2310 o výmere 171212
m2, druhpozemkulesnýpozemokvoveľkostispoluvlastníckehopodielu60/1500kcelku,nažalovaného
v 2. rade, ktorej vklad bol povolený pod č. k. V-3392/2020 zo dňa 4.11.2020-417/20, je neplatná

a žalobcovi priznal nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov v konaní od žalovaných v 1. a
2. rade s tým, že o výške nároku bude rozhodnuté v osobitnom uznesení.

2.Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnych zmlúv z 26.11.2019,
4.2.2020 a 7.9.2020 s tvrdením, že žalovaný v 1. rade previedol svoje spoluvlastnícke podiely

na spoločnej nehnuteľnosti na žalovaného v 2. rade bez toho, aby rešpektoval jeho predkupné
právo. Vzal do úvahy obranu žalovaných, ktorí namietali, že sporné nehnuteľnosti nie sú spoločnou
nehnuteľnosťou, nakoľko nie každý pozemok, ktorý obhospodaruje pozemkové spoločenstvo je
spoločnou nehnuteľnosťou a môže ísť aj o spoločnú obhospodarovanú nehnuteľnosť, keď navyše
medzi nimi išlo o prevod podielov ako medzi osobami blízkymi. Podrobne ďalej reprodukoval obsah

ďalších vyjadrení a stanovísk sporových strán a ich zástupcov. Poukázal na zistenia z uznesenia
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/52/2022 zo dňa 22.12.2022 a z výpisu registra o pozemkovom
spoločenstvemuvyplynulo,žepozemkovéspoločenstvoA.C.-I.C.D.E.vzniknuté30.3.2015hospodári
na pozemkoch v katastrálnom území C. D. E., ktoré sú vedené na LV č. XXX, XXX, XXXX, XX,
XXX L. XXXX. Zaoberal sa ďalej obsahom predložených predžalobných výziev a obsahom zmluvy

o založení pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou zo dňa 5.7.2014. Venoval sa ďalej
zisteniam zo stanov pozemkového spoločenstva Rakovec nad Ondavou, ku ktorým sa vyjadrovali aj
právni zástupcovia strán. Citoval § 137 CSP a ďalej § 2 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, § 5 ods. 1 až 3,
§ 8, § 9 a § 12 ods. 1, 2 zákona č. 97/2013 Z.z. a právne vec posúdil aj podľa § 40a, § 116 a §
140 Občianskeho zákonníka. Zhrnul, že predmetom konania bolo určenie neplatnosti kúpnych zmlúv

uzatvorených26.11.2019,4.2.2020a7.9.2020,uktorýchžalobcatvrdí,žeboloporušenéjehopredkupné
právo podľa § 40a a § 140 Občianskeho zákonníka a teda tieto zmluvy sú relatívne neplatné. Bol toho
názoru, že predmetná žaloba je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu jeho vlastníckeho práva
a je teda prípustná v zmysle § 137 písm. d/ CSP. Zaoberal sa ďalej skutočnosťou, či v danom prípade
ide o spoločnú nehnuteľnosť alebo nie a to berúc do úvahy zmluvu o pozemkovom spoločenstve a jeho

stanovy a dospel k záveru, že pozemkové spoločenstvo A. C., ktoré hospodári na pozemkoch, na ktoré
savzťahovaliosobitnépredpisyprebralonasebavšetkyznámezáväzkyaprávadovtedajšíchurbárnikov
anejdeospoločneobhospodarovanúnehnuteľnosť,aleospoločnúnehnuteľnosť.Zanespornépokladal,
že žalovaný v 1. rade neponúkol ani v prípade jednej kúpnej zmluvy na predaj svoj spoluvlastnícky podiel
k nehnuteľnostiam žalobcovi, hoci tento ako člen pozemkového spoločenstva mal k nim predkupné

právo. Keďže žalovaní v 1. a 2. rade tvrdili, že medzi nimi je vzťah blízkej osoby podľa § 116 Občianskeho
zákonníka venoval sa podrobne výkladu tohto pojmu v súvislosti s § 116 Občianskeho zákonníka,
aplikujúc aj jemu známu judikatúru všeobecných súdov. Dospel k záveru, že medzi žalovaným v 1.
rade a žalovaným v 2. rade ako medzi členom družstva a družstvom neexistuje taký vzťah, ako medzi
blízkymiosobamivzmysle§116Občianskehozákonníka.Uviedoltiež,žepredmetomkonaniajeurčenie

relatívnej neplatnosti predmetných zmlúv a nemožno preto hovoriť o neplatnosti časti právneho úkonu
vo vzťahu k nejakému podielu, ale relatívne neplatný je úkon ako taký, teda celá zmluva o nepeňažnom
vklade, uzavretá medzi žalovanými. Nakoľko námietku žalovaných o existencii vzťahu medzi nimi ako
medzi osobami blízkymi v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka hodnotil ako neopodstatnenú, dospel
k záveru o dôvodnosti žaloby, ktorej vyhovel v celom rozsahu. Úspešnému žalobcovi priznal aj nárok na

náhradu trov konania, keďže nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP.

3.Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalovaní, navrhli ho zmeniť a žalobu v celom rozsahu
zamietnuť, uplatniac pritom odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/
CSP. Nesúhlasili s názorom konajúceho súdu, že v danom prípade išlo o spoločnú nehnuteľnosť,

nakoľko predmetné pozemky sú podľa nich len obyčajnými nehnuteľnosťami v spoluvlastníctve, na
ktoré sa vzťahujú len všeobecné ustanovenia o vlastníctve, resp. spoluvlastníctve podľa Občianskeho
zákonníka. Nie každý pozemok, ktorý obhospodaruje pozemkové spoločenstvo je totiž spoločnou
nehnuteľnosťou a môže ísť len o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť. Namietali aj aktívnulegitimáciu žalobcu v konaní, keďže tento nie je podielovým spoluvlastníkom na LV č. XX, XXX, XXX,
XXXX L. XXXX, ku ktorým pozemkom sa domáha ochrany vlastníckeho práva, keďže pri nich nie je
obídeným spoluvlastníkom. Pozemkové spoločenstvo nemožno automaticky považovať za obnovené

spoločenstvo bývalých urbárnikov. Nesúhlasili so záverom prvoinštančného súdu, že medzi nimi
neexistujevzťahblízkychosôb.Podľaichnázorusúblízkymiosobami,kčomuvkonanípredložilidôkazy,
uviedli skutočnosti a individualizovali okolnosti preukazujúce existenciu takéhoto vzťahu, ktoré sa v
konkrétnostiach prejavujú aj navonok a to ako právo člena družstva na podiel na zisku, právo podieľať
sa na riadení, právo na vyrovnací podiel, právo na likvidačnom zostatku, právo byť volený do orgánov

družstva a pod. Ich vzťah ako blízkych osôb má jednoznačne základ vo vzťahu družstva a člena družstva
a na právach a povinnostiach vyplývajúcich z Obchodného zákonníka a zo stanov družstva. V danej veci
podľa nich neboli splnené ani procesné podmienky pre vyhovenie žalobe podľa § 137 CSP. Na podporu
svojich názorov poukázali na špecifikované rozhodnutia všeobecných súdov.

4.Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny

potvrdiť zdôrazniac, že je členom pozemkového spoločenstva A. C. - I., ktoré vzniklo podľa
zákona o pozemkových spoločenstvách a toto pozemkové spoločenstvo hospodári so spoločnou
nehnuteľnosťou, ktorej súčasťou sú aj nehnuteľnosti zapísané na identifikovaných listoch vlastníctva.
Sporné nehnuteľnosti sú tak jednoznačne spoločnými nehnuteľnosťami a nejde len o spoločne
obhospodarovanú nehnuteľnosť. Pojem blízkej osoby je definovaný v ust. § 116 Občianskeho zákonníka

a medzi žalovanými neexistuje takýto vzťah blízkych osôb, nakoľko žalovaný v 1. rade nie je ani
zakladajúci člen družstva, v žiadnom prípade nejde u neho o dlhoročného člena družstva, ktorý sa o
družstvo stará dlhú dobu a svojím prispením sa podieľal na jeho chode a nejde ani o člena družstva,
ktorý sa stal členom družstva ako priamy nástupca jeho najbližšieho rodinného príbuzného, ktorý by
takým členom družstva bol. Tvrdenie žalovaných o ich vzťahu blízkosti označil iba za účelové, nakoľko

ich vzťah je len bežný a štandardný vzťah medzi družstvom a jeho členom. Na podporu tohto názoru
poukázal na vybrané rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach. V danom prípade podľa jeho názoru
uplatnená žaloba je procesne prípustná a opodstatnene sa dovolával relatívnej neplatnosti namietaných
kúpnych zmlúv, lebo nechcel, aby sa žalovaný v 2. rade sa stal podielovým spoluvlastníkom.

5.Krajský súd v Košiciach uznesením 3Co/170/2023-646 z 26.4.2024 zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie z 8.9.2023 a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dospel
k názoru, že v prejednávanej veci uplatnená žaloba o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv v súvislosti
s porušením predkupného práva v zmysle § 137 písm. d/ CSP môže predstavovať prípustný
procesný prostriedok a zaoberal sa otázkou, či v danom prípade prevod spoluvlastníckych podielov

knehnuteľnostiammedzižalovanýmv1.radeakočlenomdružstvaažalovanýmv2.radeakodružstvom
možno posudzovať ako prevod medzi blízkymi osobami podľa § 140 Občianskeho zákonníka. Poukázal
naaktuálnurozhodovaciupraxNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyvsúvislostisriešenímtejtootázky
a mal za to, že v danom prípade vzťah žalovaných v 1. a 2. rade je nevyhnutné považovať za vzťah
blízkych osôb, kvôli čomu preskúmavané rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

6.Súd prvej inštancie ďalším rozsudkom 16C/28/2021-663 z 18.10.2024 (t.j. teraz preskúmavaným
rozhodnutím) žalobu žalobcu zamietol a žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu všetkých
účelne vynaložených trov konania od žalobcu s tým, že o výške nároku bude rozhodnuté v osobitnom

uznesení po právoplatnosti rozsudku.

7.Zrekapituloval priebeh konania, podstatný obsah vyjadrení strán sporu i obsah predžalobných výziev
zo 6.4.2021 a 1.4.2021 a so žalovanými predložených výpisov z katastra nehnuteľnosti pre LV č.
XXX, XXX, XX, XXXX, XXX L. XXXX pre katastrálne územie C. D. E. mu vyplynulo, že pozemky nie

sú spoločnou nehnuteľnosťou. Popísal ďalej zistenia zo žiadosti o sprístupnenie informácií zo dňa
21.12.2021 ako aj z odpovede E. M. B., Katastrálneho odboru, podľa ktorého tento orgán pri sporných
nehnuteľnostiach nerozlišuje či sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť alebo o spoločne obhospodarovanú
nehnuteľnosť. Venoval sa ďalej odpovedi E. M. B., Pozemkového a lesného odboru reagujúceho na
žiadosťprávnehozástupcužalobcuaďalšímzisteniamvyplývajúcimzozmluvyozaloženípozemkového

spoločenstva s právnou subjektivitou zo dňa 5.7.2014, ako aj zo stanov tohto spoločenstva. Po vrátení
veci odvolacím súdom už nepristúpil k ďalšiemu dokazovaniu a vec právne posúdil podľa § 137 CSP,
§ 2 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, § 5 ods. 1 až 3, § 8, § 9 ods. 1 až 8 a § 12 ods. 1, 2 zákona č. 97/2013
Z.z. o pozemkových spoločenstvách ako aj podľa § 40a, § 116 a § 140 Občianskeho zákonníka a ďalejpodľa § 221 ods. 1 a § 223 ods. 1 Obchodného zákonníka. Zopakoval, že predmetná žaloba o určenie
neplatnosti špecifikovaných kúpnych zmlúv je prípustná v zmysle § 137 písm. d/ CSP. Zhrnul závery
plynúce z odpovedí E. M. B., Katastrálneho odboru a Pozemkového a lesného odboru a mal za to, že

ani jeden z úradov jednoznačne neuviedol, či predmetné nehnuteľnosti je nutné považovať za spoločnú
nehnuteľnosť alebo za spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť. Z vykonaných dôkazov, zo zmluvy
o pozemkovom spoločenstve, ako aj zo stanov považoval za nepochybné, že predmetné nehnuteľnosti
sú spoločnou nehnuteľnosťou a za nesporné považoval, že žalovaný v 1. rade neponúkol ani v prípade
jednej dotknutej kúpnej zmluvy na predaj svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam žalobcovi, ako

členovi spoločenstva. V zmysle právneho názoru Krajského súdu v Košiciach vysloveného v zrušujúcom
uznesení aplikoval na vec prednostne ust. § 140 Občianskeho zákonníka v spojení s § 116 Občianskeho
zákonníka, považujúc žalovaných za blízke osoby a to s prihliadnutím aj na rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/62/2023 a 4Cdo/238/2022. Považoval za preukázané, že
žalovaný v 1. rade je členom družstva – žalovaného v 2. rade a jeho členský podiel predstavuje
majetkovú účasť člena družstva na majetku družstva a vzťah žalovaných je teda vzťahom blízkych

osôb a to aj v zmysle § 221 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď družstvo je založené za účelom
podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb jeho členov. Na
základe uvedeného žalobu pokladal za nedôvodnú, keďže predmetné kúpne zmluvy boli uzavreté medzi
blízkymi osobami a žalobca predkupné právo na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu nemá. O náhrade
trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným priznal voči žalobcovi nárok na

náhradu všetkých účelne vynaložených trov.

8.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zmeniť a žalobe v celom rozsahu
vyhovieť a to s použitím odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP. Zrekapituloval
podstatný obsah spochybneného rozhodnutia a mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na ust. § 9 ods. 7 a 8 zákona č. 97/2013 Z.z.
a uviedol, že súd prvej inštancie síce konštatoval, že v danom prípade ide o spoločnú nehnuteľnosť,
avšak následne žalobu zamietol z dôvodu blízkosti medzi žalovanými. Trval na tom, že došlo k porušeniu
Zákona o pozemkových spoločenstvách, nakoľko vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti prevádzal
spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, hoci bol povinný ho ponúknuť ostatným vlastníkom podielov na

spoločnej nehnuteľnosti, čo neurobil. Súd prvej inštancie sa plne stotožnil s názorom, že vzťah medzi
žalovanými je vzťahom blízkych osôb, avšak pri svojom postupe vopred strany sporu neinformoval
o predbežnom právnom posúdení veci, aby mohli na túto otázku reagovať, čím im obmedzil procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a to pre porušenie § 181 ods. 2
CSP. Charakterizoval povinnosti vyplývajúce pre sudcu z tohto procesného ustanovenia a uviedol, že

nemohol navrhovať návrhy na doplnenie dokazovania ohľadom vyhodnoteného vzťahu blízkosti osôb.
Nestotožnil sa so záverom o vyhodnotení vzťahu žalovaných ako blízkych osôb, keď takúto konštrukciu
podľa ust. § 116 Občianskeho zákonníka by podľa neho bolo možné teoreticky pripustiť iba vtedy, ak
by išlo o vzťah fyzickej osoby k spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej je táto fyzická osoba
jedinýmspoločníkomazároveňkonateľom,čojeneprípustnévprejednávanomprípade,keďžežalovaný

je družstvom. Zaoberal sa tiež pojmom blízkej osoby definovaným v ustanovení § 116 Občianskeho
zákonníka a zdôrazňoval, že žalovaný v 1. rade nie je ani zakladajúci člen družstva, nejde o dlhoročného
člena, ktorý sa o družstvo stará dlhú dobu a svojím prispením sa podieľal na jeho chode a teda vzťah
medzi žalovanými je nutné pokladať len za bežný, štandardný vzťah medzi družstvom a jeho členom,
s určitými benefitmi. Nebolo podľa neho ani preukázané, že žalovaný v 1. rade je skutočne platným

členom družstva a že bol prijatý členskou chôdzou za člena v súlade so stanovami a zákonom. Má
za to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 24.1.2024 sp. zn. 4Cdo/238/2022
vôbec nehodnotil a neposudzoval argumentáciu žalobcu a bez bližšieho vysvetlenia iba na základe
všeobecných a stručných úvah sa bezvýhradne stotožnil s argumentáciou dovolateľa o existencii
a vzťahu blízkych osôb – člena družstva a družstva. S poukazom na špecifikovanú rozhodovaciu prax

považoval za nevyhnutné, aby posúdenie blízkosti osôb podliehalo individuálnemu posúdeniu každej
veci.

9.Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny
a priznať im nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Mali za to, že žiadne ďalšie dokazovanie

na preukázanie blízkosti družstva a člena družstva nie je a ani v konaní nebolo potrebné a bolo by
nadbytočné, keď už dostatočne uviedli skutočnosti a individualizovali okolnosti preukazujúce existenciu
takéhoto vzťahu medzi nimi, ktoré sa v konkrétnostiach prejavujú navonok a to ako právo člena
družstva na podiel na zisku, právo podieľať sa na riadení, ktoré môže uplatniť prostredníctvom členskejschôdze, právo na vyrovnací podiel, právo na likvidačnom zostatku, právo byť volený do orgánov
družstva, ako aj rôznymi formami drobnej výpomoci, ktorá je potrebná a ktoré predstavujú akúsi
nadstavbu bežných činností, ktoré preukazujú výraznú mieru prepojenia medzi nimi, keď členovia

družstvaopakovanevyhľadávajúpomocaraduodžalovanéhov2.radeavzťahžalovanýchtakjemožné
kvalifikovať ako vzťah spĺňajúci definíciu blízkych osôb v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka. Ku
namietanému porušeniu nároku na predbežné právne posúdenie veci súdom prvej inštancie poukázali
na rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
podľa ktorých samotné opomenutie postupu podľa § 181 ods. 2 CSP nelimituje strany sporu pri realizácii

ich procesných práv. K otázke posudzovania charakteru dotknutých nehnuteľností dali do pozornosti
odvolaciemu súdu Katastrálny bulletin č. 1/2020, ktorý sa zaoberal pojmom spoločnej nehnuteľnosti
a mali za to, že spoločná nehnuteľnosť nemohla a nemôže vzniknúť uzatvorením zmluvy o pozemkovom
spoločenstve a ani vznikom takéhoto spoločenstva, keď žalobca v konaní od roku 2021 nepredložil
žiaden dôkaz svedčiaci o tom, aby sporné nehnuteľnosti boli spoločnou nehnuteľnosťou, keď naopak
zápis na liste vlastníctva svedčí o tom, že tieto nehnuteľnosti spoločnou nehnuteľnosťou nie sú.

10.Žalobca v odvolacej replike trval na podanom odvolaní a k názoru prezentovanému v katastrálnom
bulletine uviedol, že ide iba o odborný časopis, ktorý nemá právnu záväznosť. Svoj záver o spoločnej
nehnuteľnosti vyvodzoval zo znenia zákona č. 97/2013 Z.z. poukazujúc aj na zmluvu o pozemkovom
spoločenstve s právnou subjektivitou. Opakovane namietal porušenie svojich procesných práv a to

nedodržaním postupu podľa § 181 ods. 2 CSP, čím mu bolo znemožnené vo veci aj navrhovať dôkazy.
Nebolo preukázané, aby mal žalovaný v 1. rade od žalovaného v 2. rade benefity predstavujúce akúsi
nadstavbu bežných činností a medzi žalovanými tak nejde o blízke osoby podľa § 116 Občianskeho
zákonníka.

11.Žalovaní v odvolacej duplike naďalej žiadali potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny,
poukazujúc na v súčasnosti existujúce už 3 rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
konštatujúce, že medzi členom družstva a družstvom samotným existuje vzťah blízky spĺňajúci
podmienku v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka (sp. zn. 5Cdo/172/2023, 5Cdo/62/2023
a 4Cdo/239/2022).

12.Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a
námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP , spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a

dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP,
lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny.

13.Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§

219 ods. 1, 3 CSP).

14.Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

15.Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa
týkajúcimi sa posúdenia žalovaných ako blízkych osôb a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na
ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:

16.Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca podané odvolanie odôvodnil dôvodmi vymedzenými v § 365
ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP. Podľa názoru odvolacieho súdu ani jeden z týchto uplatnených dôvodov
nie je daný.

17.Z doterajšieho vývoja konania a identifikovaných dôvodov, ktoré súd prvej inštancie viedli k
zamietnutiu žaloby možno určiť hlavný - podstatný dôvod pre nevyhovenie žaloby a to posúdenie vzťahu
žalovaných ako blízkych osôb (§ 116, § 117 a § 140 Občianskeho zákonníka), u ktorých pri uzavretí
predmetnej kúpnej zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach nemohlo dôjsťk porušeniu predkupného práva žalobcu. Práve vo vzťahu k riešeniu tejto otázky žalobca namietal
porušenie jeho práv súdom prvej inštancie, ktorý na pojednávaní v rámci predbežného právneho
posúdenia veci ho nedostatočne informoval o tom, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné a aké

dôkazy vykoná (či nevykoná) a tak bol obmedzený pri „bránení“ svojho náhľadu na vzťah blízkych osôb
v prejednávanej veci.

18.Podľa zaužívanej súdnej praxe (Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky) účelom ust. § 181 ods. 2 CSP bolo zefektívnenie, zrýchlenie a zjednodušenie

sporového konania, avšak na druhej strane je stále kladený dôraz na zodpovednosť strany za jej
vlastnú procesnú aktivitu. Ani porušenie uvedeného ustanovenia teda nelimituje stranu pri realizácii jej
procesných práv, keď navyše súd až v samotnom rozhodnutí vo veci vyjadruje svoj definitívny právny
názor na riešenie konkrétnej právnej veci.

19.V prejednávanej veci sa obe procesné strany viackrát v priebehu konania vyjadrovali k možnému

posúdeniu vzťahu žalovaných v 1. a 2. rade ako blízkych osôb a tak posudzovanie vzťahu žalovaných
ako blízkych osôb pre žalobcu nemohlo byť neočakávané a prekvapivé.

20.Je potrebné poukázať na to, že v nedávnej minulosti sa Najvyšší súd Slovenskej republiky už
opakovane vo svojich rozhodnutiach vyjadroval k možnosti posudzovať vzťah člena družstva a družstva

ako vzťah blízkych osôb.

21.V konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 5C/24/2021 sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky pod sp. zn. 4Cdo/238/2022 v uznesení z 24.1.2024 (rozhodujúc o dovolaní
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 23.8.2022 sp. zn. 6Co/87/2022) zaoberal

otázkouvzťahužalovaných(K.F.A.G.,H.L.J.C.,K.)amalzato,ževzťahtýchtožalovanýchjepotrebné
považovať za vzťah blízkych osôb (žalobcom v teraz prejednávanej veci i vo veci vedenej Okresným
súdom Michalovce pod sp. zn. 5C/24/2021 je A. B., nar. XX.X.XXXX).

22.V uznesení z 24.1.2024 ku vzťahu žalovaných Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol: „Podľa

§ 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné
právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone
predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. Blízkou osobou je
príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa
pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne

pociťovala ako vlastnú ujmu (§ 116 a § 117). Iné osoby možno považovať za blízke osoby ak medzi
nimi jestvuje rodinný alebo obdobný pomer a ďalšou podmienkou je (kumulatívna podmienka), že
ujmu, ktorú by utrpela jedna z osôb, by druhá z nich dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Rodinným
pomerom je akýkoľvek príbuzenský vzťah, ktorý nemožno zaradiť do prvej skupiny. Obdobný pomer
treba skúmať so zreteľom na skutočnosť, ktorá určuje vznik vzťahu medzi týmito osobami. Druhou

podmienkou je to, že osoba by ujmu, ktorú utrpí iná osoba, dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Záver o tom je vecou posúdenia konkrétneho prípadu a nedá sa zovšeobecniť. Otázkou či právnická
osoba môže byť blízkou osobou pri prevode spoluvlastníckeho podielu sa judikatúra najvyššieho súdu
doposiaľ meritórne nezaoberala. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4Cdo/238/2022
súdu zo dňa 31. mája 2011, sp. zn. 2Cdo/235/2010 (ktoré súvisí s vecou Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. 5Co/235/2013) za takéto nemožno považovať preto, lebo v ňom položenú otázku najvyšší súd
neriešil; napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil pre nepreskúmateľnosť. Senátu 8C dovolacieho
súdu je ale známe uznesenie najvyššieho súdu z 9. decembra 2020, sp. zn. 3Tdo/16/2020 v odôvodnení
ktorého sa zaoberal otázkou, či medzi poškodenou akciovou spoločnosťou a obvineným (fyzickou
osobou) existuje vzťah upravený v § 130 ods. 1 a 2 Trestného poriadku, teda vzťah blízkych osôb.

Za použitia právnej komparatistiky (viď ďalej rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn.
21Cdo/2192/2001) dospel k záveru, že medzi dotknutými osobami sa o takýto vzťah jedná. Z rozhodnutí
všeobecných súdov vyplýva, že väčšia časť ich rozhodnutí sa prikláňa k záveru, že „právnickú osobu
možno v súvislosti s prevodom spoluvlastníckeho prevodu považovať za blízku osobu“ (viď rozsudok
Krajského súdu v Žiline z 24. apríla 2020, sp. zn. 8Co/30/2020, rozsudok Krajského súdu v Žiline z

27. októbra 2021, sp. zn. 7Co/58/2021, rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 27. októbra 2022, sp.
zn. 2Co/210/2021, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17. júna 2014, sp. zn. 5Co/235/2013,
rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 28. mája 2014, sp. zn. 5Co/145/2013). Taký istý názor je
vyjadrený aj v Katastrálnom bulletine č. 3/2016, a to v súvislosti s prevodom v zmysle § 4 ods. 1zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Aj judikatúra Najvyššieho súdu Českej republiky už dávnejšie vyjadrila rovnaký
názor (viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 01. augusta 2002, sp. zn. 21Cdo/2192/2001 /

R 53/2004/, rozsudok z 28. júna 2011, sp. zn. 21Cdo/4124/2010, rozsudok zo dňa 27. januára 2010,
sp. zn. 29Cdo/4822/2008 a rozsudok zo dňa 29. apríla 2004, sp. zn. 22Cdo/1836/2003). Na vyššie
uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky poukazuje aj slovenská odborná literatúra
(napr. ŠTEVČEK, M., DULAK, A., BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol.:
Občiansky zákonník I., § 1 - 450. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, s. 726). Možno poukázať aj na

doktrinálny názor plynúci z inej odbornej literatúry (Fekete, I.: Občiansky zákonník I. Veľký komentár.
Bratislava: Eurokódex, 2011, str. 537). Opačný názor je vyjadrený napr. v rozsudku Krajského súdu
v Bratislave z 25. októbra 2017, sp. zn. 4Co/696/2014. Právne závery odvolacieho súdu vyslovené v
napadnutom rozhodnutí, súvisiace s jeho interpretáciou ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka v
spojitosti s § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka s ohľadom na zistený skutkový stav, možno formulovať
s poukazom na okolnosti danej veci tak, že „...benefity deklarované žalovaným 2/ (t. j. družstvom) nad

zákonom určený rozsah sami o sebe nezakladajú vzťah blízkej osoby pri prevode spoluvlastníckeho
podielu“. Predmetné závery ale dovolací súd nepovažuje v posudzovanej veci za správne. V prvom
rade však uvádza, že v súvislosti s druhou položenou otázkou sa najskôr zaoberal tým, či možno
právnickú osobu považovať pre účely prevodu spoluvlastníckeho podielu za blízku osobu v zmysle §
140 Občianskeho zákonníka veta prvá. Odvolací súd v zásade na túto otázku odpovedal kladne, keď v

konečnom dôsledku poukázal na už existujúcu judikatúru súdov, ktorá uvedený prístup už reflektovala.
Dovolací súd sa takouto interpretáciu blízkej osoby pri prevode spoluvlastníckeho podielu v celom
rozsahu stotožňuje. Niet totiž žiadneho rozumného dôvodu s poukazom na prepojenia rôzneho druhu a
charakteru, ktoré vznikajú či už v štruktúrach právnickej osoby resp. medzi fyzickými osobami, ktoré z
činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom profitujú, aby právnickú osobu nebolo možné považovať

za blízku osobu v zmysle § 116 veta druhá Občianskeho zákonníka. Mimo fyzických osôb, ktoré robia
za právnickú osobu právne úkony, majú vzťah k právnickej osobe a záujem na jej pomeroch aj ďalšie
fyzické osoby. Z hľadiska vystupovania v právnych vzťahoch nemôže byť významný akýkoľvek vzťah
k právnickej osobe; vzťah ďalšej fyzickej osoby a právnickej osoby musí vykazovať určité vlastnosti.
Za analogického použitia § 116 Občianskeho zákonníka je potom možné vyvodiť, že za osobu blízku

právnickej osobe je treba považovať tiež fyzickú osobu, ktorá je spoločníkom, členom (viď bod 23.1. až
23.4.) alebo zamestnancom právnickej osoby, alebo ktorá má k právnickej osobe iný obdobný vzťah a
súčasne, ak by dôvodne pociťovala ujmu, ktorú utrpela právnická osoba, ako ujmu vlastnú. Nemožno
súhlasiť s argumentami predostretými súdmi nižších inštancií prečo nepovažovali v okolnostiach danej
veci žalovaného 2/ (t. j. „družstvo“) za blízku osobu. V uvedenom smere odvolací súd zhodne so súdom

prvej inštancie uviedol, že žalovaným 2/ „menované benefity nad zákonom určený rozsah sami o sebe
nezakladajú vzťah blízkej osoby“ a dôležité je to „či fyzické osoby pôsobia v štruktúrach právnickej
osoby“ (obdobne rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 27. októbra 2022, sp. zn. 2Co/210/2021). Pod
spomínanými benefitmi mal pritom žalovaný 2/ na mysli „...právo člena družstva na podiel na zisku,
právo podieľať sa na riadení, ktoré môže uplatniť prostredníctvom členskej schôdze, právo na vyrovnací

podiel a ďalšie práva, ktoré predstavujú akúsi nadstavbu bežných činností, ktoré preukazujú výraznú
mieru prepojenia žalovaného 1/ a žalovaného 2/“. Za ďalšie „členovia družstva opakovane vyhľadávajú
pomoc, radu od žalovaného 2/“, a preto je ich vzťah podľa dovolateľa potrebné kvalifikovať ako vzťah
blízkych subjektov. Dovolací súd naopak na rozdiel od súdov nižších inštancií žalovaným 2/ prednesené
argumenty považuje za dostatočné preto, aby bol z hľadiska prevodu spoluvlastníckeho podielu v danom

prípadepovažovanýzablízkuosobu.Podľa§221ods.1zákonač.513/1991Zb.Obchodnéhozákonníka
(ďalej len „Obchodný zákonník“) družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založeným za
účelompodnikaniaalebozabezpečovaniahospodárskych,sociálnychaleboinýchpotriebsvojichčlenov.
Základné imanie družstva tvorí súhrn členských vkladov, na ktorých splatenie sa zaviazali členovia
družstva (§ 223 ods. 1 Obchodného zákonníka). Motivácia činnosti družstva môže byť daná kritériom

zisku, alebo zabezpečovaním hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov. Družstvo
vždy sleduje cieľ uspokojovať záujmy svojich členov, a preto organizuje určitú činnosť hospodárskeho
charakteru. Z predmetných ustanovení zákona ako aj ďalších upravujúcich činnosť družstva vyplýva,
že vzťah žalovaných má jednoznačne základ vo vzťahu družstva a člena družstva a v právach a
povinnostiach vyplývajúcich z Obchodného zákonníka a zo stanov družstva. Členský podiel žalovaného

1/ predstavuje majetkovú účasť člena družstva na majetku družstva, teda na majetku žalovaného 2/.
Intenzita ich vzájomného vzťahu (jeho kvantita či kvalita resp. súdmi nižších inštancií deklarované
„benefity“) je podľa názoru dovolacieho súdu v okolnostiach danej veci dostatočným dôvodom prečo
predmetný vzťah vykazuje vzťah blízkych osôb; vždy však takéto zistenie bude vyžadovať individuálneposúdenie každej veci. Z uvedených dôvodov možno preto súhlasiť s názorom dovolateľa, že vzťah
žalovaných 1/ a 2/ je potrebné považovať za vzťah blízkych osôb“.

23.Odvolaciemu súdu je z úradnej činnosti známe, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore
žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX proti žalovaným v 1. rade B. N. a v 2. rade J. C., K. uznesením sp. zn.
5Cdo/62/2023 z 27.3.2024 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 21.2.2023 sp. zn. 6Co/6/2023
vo výrokoch II. a III. a rozsudok Okresného súdu Michalovce z 21.10.2022 č.k. 16C/17/2021-106 a
v rozsahu zrušenia vec vrátil Okresnému súdu Michalovce na ďalšie konanie. V tomto rozhodnutí sa

Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal aj tým, či v danom prípade prevod spoluvlastníckeho podielu
k nehnuteľnosti medzi žalovaným v 1. rade ako členom družstva a žalovaným v 2. rade ako družstvom
možno posudzovať ako prevod medzi blízkymi osobami podľa § 140 Občianskeho zákonníka a túto
právnu otázku pokladal za vyriešenú rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.1.2024
sp. zn. 4Cdo/238/2022, kde dovolací súd uviedol, že z predmetných ustanovení zákona upravujúcich
činnosť družstva vyplýva, že vzťah žalovaných má jednoznačne základ vo vzťahu družstva a člena

družstva a v právach a povinnostiach vyplývajúcich z Obchodného zákonníka a zo stanov družstva, že
členský podiel žalovaného v 1. rade predstavuje majetkovú účasť člena družstva na majetku družstva
a intenzita ich vzájomného vzťahu (jeho kvantita či kvalita), resp. súdmi nižšej inštancie deklarované
„benefity“ sú dostatočným dôvodom na to, aby predmetný vzťah vykazoval vzťah blízkych osôb.

24.V spore, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodoval uznesením 5Cdo/62/2023 z
27.3.2024 žalovaná v 1. rade členom J. C. bola od 13.3.2020 s členským vkladom 1 eura a ako sporná
bola posudzovaná zmluva o nepeňažnom vklade z 3.8.2020.

25.V spore, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodoval uznesením 4Cdo/238/2022 z

24.1.2024 žalovaný v 1. rade členom družstva bol od 15.10.2019 s členským vkladom 1
eura ako sporná bola posudzovaná zmluva z 26.11.2019.

26.Vterazprejednávanejvecižalovanýv1.radečlenomdružstvabolod15.10.2019sčlenskýmvkladom
1 eura a ako sporné boli posudzované kúpne zmluvy z 26.11.2019, 4.2.2020 a 7.9.2020. O členstve

žalovaného v 1. rade vypovedá potvrdenie o členstve v družstve z 15.10.2019 (viď čl. 159 súdneho
spisu) a samotnú skutočnosť jeho členstva v družstve bez ďalšieho zo strany žalobcu (bez relevantných
dôkazov) spochybňovať nie je možné.

27.Aj keď každá súdom posudzovaná vec môže vykazovať rozdielnosti a je individuálna Najvyšší súd

Slovenskej republiky vo dvoch vyššie konkretizovaných rozhodnutiach, skutkovo totožných pokiaľ ide
o okolnosti vstupu členov do družstva a dátumy spochybňovaných právnych úkonov, vychádzajúc
predovšetkým zo znenia § 221 ods. 1 a § 223 ods. 1 Obchodného zákonníka pri motivácii činnosti
družstva, ktorou môže byť kritérium zisku alebo zabezpečovanie hospodárskych, sociálnych alebo
iných potrieb svojich členov, keď družstvo vždy sleduje cieľ uspokojovať záujmy svojich členov a

preto organizuje všetku činnosť hospodárskeho charakteru dospel k záveru, že vzťah žalovaných má
jednoznačnezákladvovzťahudružstvaačlenadružstvaaintenzitavzájomnéhovzťahučlenadružstvaa
družstva pri deklarovaných benefitoch je dostatočným dôvodom pre záver, že predmetný vzťah vykazuje
vzťah blízkych osôb.

28.Žalovaní v 1. a 2. rade opakovane v konaní poukazovali na existenciu ich vzájomného vzťahu ako
vzťahu blízkych osôb, keď žalovaný v 1. rade uvádzal, že ako člen družstva má právo na podiel na zisku,
právo podieľať sa na riadení družstva prostredníctvom členskej schôdze, právo na vyrovnací podiel,
právo na likvidačnom zostatku a právo byť volený do orgánov družstva. Žalovaní poukazovali na to, že
člen družstva si kúpil podiel v družstve, prispieva na jeho činnosť, podieľa sa na jeho činnosti a tak znáša

ajstratučovyplývaajzObchodnéhozákonníkaatedažalovanýv2.radeposkytujesvojimčlenomslužby
a výpomoci, ktoré predstavujú akúsi nadstavbu bežných (v zmysle práv a povinností člena družstva
vyplývajúcich z Obchodného zákonníka, či stanov družstva) činností, ktoré preukazujú výraznú mieru
prepojenia žalovaných, keď členovia družstva opakovane vyhľadávajú aj pomoc u žalovaného v 2. rade.
Keďže vo veciach rozhodnutých Najvyšším súdom Slovenskej republiky vystupoval totožný žalovaný -

družstvo, ako v teraz posudzovanej veci, je zrejme s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, že vzťah
družstva k jednotlivým členom je rovnaký, s totožnou starostlivosťou a vzájomnosťou.29.Vyššie uvedené argumenty Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za dostatočné na to,
aby žalovaní boli z hľadiska prevodu spoluvlastníckeho podielu v danom prípade považovaný
za blízke osoby. V tomto smere rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

je konštantná (k tomu viď aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 9Cdo/42/2023
z 19.3.2025). Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dospel k záveru, že dotknuté nehnuteľnosti sú
spoločnou nehnuteľnosťou, s čím sa odvolací súd nestotožňuje, nakoľko z vykonaného dokazovania
a predložených správ takáto skutočnosť bez pochybností preukázaná nie je. Bez ohľadu na to
však aj pri spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti sa rešpektujú výnimky z ponukových postupov

ustanovených zákonom pri prevodoch poľnohospodárskych pozemkov na blízku osobu. Otázkou
prevodu vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom na spoločných nehnuteľnostiach sa zaoberali
súdy napr. vo veci posudzovanej v konečnej inštancii Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.
9Cdo/55/2020, kde v uznesení z 10.11.2020 odmietajúcom dovolanie je konštatované, že pri prevádzaní
vlastníckeho podielu k spoločnej nehnuteľnosti na blízku osobu nebola daná povinnosť žalovaného
ponúknuťnaodpredajsvojspoluvlastníckypodielostatnýmspoluvlastníkom.Podľasúdnejpraxetedana

prípady scudzenia spoluvlastníckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti „blízkej osobe“ sa nevzťahuje
predkupné právo ostatných podielových spoluvlastníkov k spoločnej nehnuteľnosti.

29.Keďže žalovaní v 1. a 2. rade sú blízkymi osobami, berúc do úvahy § 140, § 116 a § 117 Občianskeho
zákonníka, je preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie vecne správny vrátane výroku o trovách

konania.

30.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Odvolací súd teda rozhodol len o nároku na náhradu trov
odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením. Žalovaní boli v
odvolacom konaní plne úspešní, preto im odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania
proti neúspešnému žalobcovi.

31.Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).