Rozsudok – Rodina a mládež ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. jún 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 38T/26/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125010310
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Križanová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4125010310.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudkyňou JUDr. Janou Križanovou, v trestnej veci obžalovaného A. B. B. pre

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní
konanom v Nitre dňa 3.6.2025, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
A. B. B. C. D. E. F. G.,narodený XX.XX.XXXX v Topoľčanoch,
trvale bytom H.

sa uznáva vinným, že:

hoci mu z ustanovení Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoje dieťa a maloletú dcéru N.M.
pričom rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č.k. 9P/87/2015 zo dňa 07.09.2015, právoplatného dňa
11.09.2015 bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 400, -Eur mesačne k rukám matky B. B. B.,
vyživovaciu povinnosť si v mieste bydliska ako aj na iných miestach riadne neplnil, plneniu sa úmyselne
vyhýbal tým, že ako súkromný podnikateľ nevykazoval dostatočné zisky, napriek tomu si iné vhodné
zamestnanie nehľadal a nevyužil všetky možnosti na získanie prostriedkov na úhradu výživného, čím
mu za obdobie od 14.07.2023 doposiaľ vznikol dlh na výživnom matke B. B. B. vo výške 8 800,- Eur,

teda:

sa najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného,
tým spáchal:

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona.
Z a t o m u u k l a d á :

Podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona, za nezistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného
zákona, nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2

Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :Na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Topoľčany prejednal súd trestnú vec proti
obžalovanému A. B. B. (ďalej len obžalovaný). Hlavné pojednávanie súd vykonal v neprítomnosti
obžalovaného podľa § 252 odsek 2 Trestného poriadku, ktorému bola obžaloba riadne s včas doručená,

bol riadne a včas predvolaný na hlavné pojednávanie, mal možnosť sa vyjadriť o skutku ktorý je
predmetom obžaloby pred orgánmi činnými v trestnom konaní a bol na možnosť vykonania hlavného
pojednávania v jeho neprítomnosti upozornený. Obžalovaný tiež požiadal, aby sa hlavné pojednávanie
vykonalo v jeho neprítomnosti. Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie prečítaním výpovede
obžalovaného z prípravného konania, výsluchom svedkyne B. B. B., a prečítaním listinných dôkazov

zabezpečených v spise.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný v prípravnom konaní, po vznesení obvinenia odmietol ku veci vypovedať. ku svojej osobe

uviedol, že je zamestnaný ako konateľ spoločnosti MG Invest s.r.o., je rozvedený, má dve deti.
V minulosti bol 1x súdne trestaný. Alkohol pije len príležitostne, nefajčí. Nenavštevuje psychiatra.

Svedkyňa B. B. B. uviedla, že je to už druhý krát, čo obžalovaný neplatí výživné. Ozval sa jej v júni
2023, že s priateľkou stavajú dom či môže zaplatiť neskôr, potom čakala ešte pol roka a nezaplatil nič.

S obžalovaným majú dve deti, ktoré boli po rozvode zverené do jej osobnej starostlivosti. Obžalovaný
bol rozsudkom zaviazaný platiť výživné pre maloletú H. v sume 400 eur mesačne. Od 14.7.2023 si svoju
vyživovaciu povinnosť až doposiaľ neplní a nezaplatil žiadne výživné. Od júla 2024 poberá náhradné
výživné od ÚPSVaR Topoľčany. Dcéra je zdravá, navštevuje 8 ročné gymnázium, má mimoškolské
aktivity, tanečnú a jazykovú školu v sume spolu 90 eur mesačne, má náklady spojené s jej vzdelávaním,

chodí na doučovanie. Inak má bežné výdavky súvisiace so stravou, ošatením, hygienou. Býva s deťmi
v rodinnom dome, náklady na domácnosť má okolo 1000 eur mesačne. Pracuje ako všeobecná lekárka
pre dospelých. Obžalovaný javí o dcéru záujem, stretáva sa s ňou, pravidelne každé dva týždne.
Dokázala sa o dcéru postarať a netrpela nebezpečenstvom núdze. Obžalovaný neuhradil výživné ani
za mesiac apríl a máj 2025 čiže dlžná suma výživného aktuálne predstavuje 8.800,- eur. Dcére zaplatila

študijný pobyt 11 000 eur, na ktorý obžalovaný neprispel. Obžalovaný dcére nekupuje nič, nechodia
na výlety, dcéra sa nesťažuje že by bola hladná keď je u neho, ale kupuje jej iba nejaké drobnosti ako
oblečenie. Platí jej telefón. Exekúciu riešila cez Úrad práce.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného

na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán, v súlade so zásadami Trestného
poriadku.
Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal, má znaky
žalovaného trestného činu a že tento skutok spáchal obžalovaný, ktorý svojim konaním naplnil všetky

zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného
zákona keď sa najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej
povinnosti vyživovať iného – svoju dcéru H. B..

Trestný čin neplnenia vyživovacej povinnosti má charakter pokračovacieho trestného činu s prvkami

hromadného trestného činu a v dôsledku toho je vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku tým procesným
úkonom, ktorý rozdeľuje prípadné pokračovanie páchateľa v konaní. Podľa § 122 odsek 13 Trestného
zákona platí výnimka vo vzťahu k rozhodovaniu o skutku uvedenom v obžalobnom návrhu v tom zmysle,
že o pokračovanie v konaní ide až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa. V tomto
zmysle súd vzhľadom na druh posudzovanej trestnej činnosti upravil v skutkovej vete obžaloby obdobie,

v ktorom prichádzalo k neplneniu vyživovacej povinnosti až ku dňu vyhlásenia rozhodnutia (3.6.2025).
V súvislosti s ustálením výšky zaostalého výživného, ktoré mal obžalovaný povinnosť zaplatiť k rukám
matky maloletej B. B. B., vo výške 400 eur mesačne, určeným na základe rozsudku Okresného súdu
Topoľčanysp.zn.9P/87/2015-66,konštatovalsúdspoukazomnavykonanédokazovanie,žezaobdobie
neplnenia vyživovacej povinnosti (14.7.2023 doposiaľ, čiže ku dňu vyhlásenia rozsudku 3.6.2025) mal

vzniknúťobžalovanémucelkovýdlhnavýživnomvsume 8800,-eur,zktorejsumyobžalovanýneuhradil
žiadnu časť. Matke je náhradné výživne poskytované Úradom práce od 1.6.2024 doposiaľ.Zo spáchania daného trestného činu je obžalovaný usvedčovaný najmä svedeckou výpoveďou
svedkyne B. B. B. a oboznámenými listinnými dôkazmi. Obžalovaný je konateľom spoločnosti MG
INVEST DEVELOPMENT s.r.o., súčasne je zapísaný v obchodnom registri ako konateľ v spoločnostiach

BOLITEX, s.r.o., a MIDAN , s.r.o. a NET X s.r.o.. Uvedené spoločnosti nie sú vedené v registri úpadcov
ako dlžníci. K námietke obhajoby, že tieto spoločnosti sú neaktívne a neprodukujú zisk súd uvádza,
že takáto skutočnosť zo žiadneho listinného dôkazu založeného v spise nevyplýva. Obžalovaný je
konateľom v 4 spoločnostiach, podľa potvrdenia spoločnosti MG INVEST DEVELOPMENT s.r.o. (čl. 79)
je jeho príjem 71,44 eur, čo sa javí súdu ako účelové a nedôveryhodné tvrdenie, nakoľko toto potvrdenie

si vystavil sám obžalovaný (konateľ danej spoločnosti) a z takéhoto príjmu by sotva dokázal zabezpečiť
svoje živobytie (navyše ak podľa výpovede svedkyne B. B. dcére kupuje oblečenie a platí jej telefón,
čo ale nemožno považovať za plnenie si súdom určenej vyživovacej povinnosti). Obžalovaný má tak
podľa názoru súdu možnosť zarobiť finančné prostriedky, aby mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť,
keďže figuruje ako konateľ v 4 obchodných spoločnostiach, ktoré nie sú evidované v registri úpadcov,
napriek tomu sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej vyživovacej povinnosti. Obžalovaný je vlastníkom 3

motorových vozidiel motorka, štvorkolka a osobné motorové vozidlo). Obžalovaný A. B. B. bol v konaní
nečinný a využil svoje právo odoprieť vypovedať. Ku dňu konania hlavného pojednávania obžalovaný
dlh na výživnom, ktorý mu vznikol za obdobie od 14.07.2023 do 3.6.2025 nezaplatil, a to aj napriek
výzve, zákonnému poučeniu o účinnej ľútosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že osoba, ktorá má
vyživovaciu povinnosť, musí využiť všetky možnosti, aby si túto svoju povinnosť v reálne možnej výške

splnila bez ohľadu na to, či obžalovanému aktuálna životná situácia umožňuje platiť výživné v takom
rozsahu, ako sa vychádzalo pri určení vyživovacej povinnosti. Povinnosť obžalovaného vyživovať iného
(maloleté dieťa) vyplýva nielen zo Zákona o rodine, t.j. z ustanovení o vyživovacej povinnosti rodiča
k dieťaťu, ale táto mu bola určená aj rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/87/2015-66.
Chráneným objektom je v prípade tohto trestného činu nárok na výživu nezaopatreného dieťaťa

vyplývajúci priamo zo zákona a protiprávnym konaním ohrozujúcim chránený objekt je neplnenie
vyživovacej povinnosti trestne zodpovedným subjektom, ktorým je osoba povinná poskytovať peňažné
plnenie a zaopatrovať tak oprávnenú osobu. Protiprávne konanie obžalovaného spočívalo v tom, že
oprávnenej osobe neposkytol včas a riadne to, čo bolo obsahom jeho vyživovacej povinnosti. Podľa
Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je

povinný plniť vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa. V tejto súvislosti súd poukazuje, že osoba, ktorá má vyživovaciu
povinnosť, musí využiť všetky možnosti na to, aby si svoju povinnosť v takejto výške splnila.
ZjudikátuR33/1960vyplýva,žetrestnýsúdpriposudzovaníotázkyzavineniatrestnéhočinuzanedbania
povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona nie je viazaný rozhodnutím súdu, ktorý vo veciach

občianskoprávnych stanovil skôr výšku vyživovacej povinnosti. Trestný súd musí vychádzať z reálnych
možností obžalovaného pre plnenie vyživovacej povinnosti, a teda posúdiť otázku zavinenia samostatne
ako predbežnú otázku v zmysle § 7 odsek 1 Trestného poriadku. Súd tak môže vychádzať i z iného
rozsahu vyživovacej povinnosti páchateľa, než aký bol určený právoplatným rozhodnutím vydaným
v civilnom konaní a tak musí prihliadnuť na rôzne skutočnosti vrátane toho, či sa páchateľ bez

dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu a rovnako aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré prípadne páchateľ na seba prevzal. Súd však v danej veci
neriešil predbežnú otázku podľa § 7 Trestného poriadku, v rámci ktorej by pre trestné konanie určil výšku
výživného, nakoľko z vykonaného dokazovania, najmä z rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp. zn.
9P/87/2015-66, mal dostatočne preukázané, že s týmto sa už súd vysporiadal v rámci konania o určenie

výživného a súd po vykonanom dokazovaní nevzhliadol skutočnosti odôvodňujúce zmenu pomerov na
strane obžalovaného.
Čo sa týka zavinenia súd má za to, že obžalovaný trestný čin spáchal v priamom úmysle podľa § 15
písmeno a) Trestného zákona, keďže svojim konaním – zanedbaním povinnej výživy svojej maloletej
dcéry, chcel porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Obžalovaný tak svojím úmyselným

konaním, napriek tomu, že vedel že je povinný platiť výživné na dcéru k rukám matky B. B. B., si svoju
vyživovaciu povinnosť neplnil a tak naplnil subjektívnu aj objektívnu stránku trestného činu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona. Úmyselné konanie obžalovaného je možné
odvodiť jednak z jeho vedomosti o tom, že je povinný platiť výživné ale aj z ignorácie tejto povinnosti,
keďževzáujmesplneniavyživovacejpovinnostineurobilnič.Celázodpovednosťzavýživuazaopatrenie

maloletého dieťaťa zostala len na pleciach matky. Takýto postoj a konanie otca je nielen v rozpore so
zákonom, ale aj so základnými pravidlami morálky.Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4
Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.

K osobe obžalovaného súd zistil, že je konateľom v 4 obchodných spoločnostiach. Doposiaľ bol raz
súdne trestaný, pričom sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Spáchal dva priestupky (alkohol za
volantom – sankcia pokuta vo výške 500 eur a trest zákazu činnosti na 4 mesiace a proti občianskemu
spolunažívaniu). Z miesta trvalého pobytu nie je bližšie hodnotený. Čo sa týka rozhodovania o treste,
súd, postupujúc podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona u obžalovaného nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu

okolnosť ani priťažujúcu okolnosť. Súd tak obžalovanému ukladal trest v rámci trestnej sadzby podľa
§ 207 odsek 2 Trestného zákona a to až na 3 roky. S poukazom na osobu obžalovaného, ktorý síce už
bol súdne trestaný, avšak toto odsúdenie má zahladené, spáchal dva priestupky, na jeho pomery a na
závažnosť a rozsah spáchaného trestného činu, súd považoval za primeraný trest odňatia slobody vo
výmere 1 roka. Súd zároveň nepovažoval za nutné jeho vykonanie, nakoľko odsúdenie obžalovaného je
z roku 2007, odvtedy trestaný nebol a tak obžalovanému výkon trestu v zmysle § 49 odsek 1 Trestného

zákona podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu 2 roky.

Uložený trest tak súd považuje za dostatočný a spravodlivý, a hľadiska jeho ochrannej funkcie,
represívnej zložky trestu a z pohľadu individuálnej i generálnej prevencie za primeraný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný
súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje odvolací
súd. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré

rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo účinne podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva
výslovne vzdal.