Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. jún 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17Cpr/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124205727
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5124205727.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobkyňa: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XXX, právne zastúpený JUDr. Michal Vlkolinský, advokát, Námestie SNP 87/8, Zvolen, proti
žalovanému: XXL FACTOR, s.r.o., so sídlom Strojárska 215/21, Podtureň, IČO: 45 365 504, o určenie
miery zodpovednosti za pracovný úraz, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalovaný j e z o d p o v e d n ý za pracovný úraz žalobkyne, ktorý utrpela dňa
30.12.2023, v plnom rozsahu 100 %.

II. Žalobkyni proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 13.05.2024 domáhala, aby súd určil, že miera zavinenia

žalobcu na pracovnom úraze, ktorý sa stal dňa 30.12.2023 v mieste výkonu práce, ktorú žalobkyňa
vykonávala pre žalovaného je 0 % a miera zavinenia žalovaného na pracovnom úraze je 100 %.
Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že na základe dohody
o vykonaní práce zo dňa 13.12.2023 v spojení s dohodou o hmotnej zodpovednosti vykonávala
pre žalovaného predaj pyrotechnických výrobkov v počte 100 kartónov bez ohľadu na rôzne druhy
tovarových položiek v stánku s pyrotechnikou v obchodnom dome TESCO v Krupine. Dňa 30.12.2023
bola žalobkyňa na pracovisku, keď zákazník požiadal o tovar, ktorý sa nachádzal na vrchnej poličke,

na ktorú nedočiahla a kontaktovala telefonicky žalovaného, ktorý jej dal pokyn, aby si vzala stoličku,
postavila sa na stoličku a tovar z vrchnej poličky zložila. Postavila sa na plastovú stoličku a počas
skladania tovaru zo stoličky, ktorá bola labilná, spadla a udrela si pravé koleno. Výsledkom uvedeného
incidentu nakoniec bolo pretrvávajúce bolesti pravého kolena s výrazne obmedzenou pohyblivosťou
a po ošetrení v chirurgickej ambulancii bola diagnóza zlomenina jabĺčka a následne práceneschopnosť
u žalobkyne, ktorá skončila dňa 20.04.2024. Listom zo dňa 16.02.2024 bola žalobkyňa listom Sociálnej
poisťovne informovaná, že dňa 12.02.2024 doručil žalovaný doklad – zápis o posúdení úrazu, podľa

ktorého žalovaný stanovil zavinenie žalobkyne 30 % z dôvodu, že pri plnení pracovných povinností –
vyťahovaní predajného tovaru z police a zvýšení svojej pozície postavením sa na labilný predmet, t.j. na
stoličku, porušila ust. § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. o BOZP a prílohu vyhl. č. 147/2013,
ktorou sa upravujú podrobnosti na zaistenie BOZP, čím svojím konaním porušila právne predpisy
apokynynazaisteniebezpečnostiaochranyzdraviapripráci.Žalobkyňaakozamestnanecbezodkladne
oznámila zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu a záznam o registrovanom pracovnom úraze bol
zamestnávateľ povinný odovzdať v lehote do 30 dní odo dňa, keď sa o vzniku závažného pracovného

úrazu dozvedel. Žalovaný pracovný úraz zaregistroval a oznámil na príslušných inštitúciách po uplynutí
uvedenýchlehôt.Zapríčinuvznikupracovnéhoúrazužalobkyňapovažujenielennedostatočnépracovné
podmienky na pracovisku, keď pracovné miesto nebolo vybavené bezpečným zariadením umožňujúcim
manipuláciu s tovarom v horných policiach (rebrík alebo pevná stolička), ale aj skutočnosť, že žalovanýnezabezpečil posudzovanie individuálnych fyzických schopností zamestnanca pri ručnej manipulácii
s bremenami a nedbal na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci u zamestnancov, ktorí
pracujú na pracovisku sami. V danom prípade spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorý

rieši základ nároku poškodeného zamestnanca na jednotlivé plnenia vyplývajúce zo zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom treba považovať aj naďalej za spor vyplývajúci
z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý rieši súd v občianskom súdnom konaní. Žaloba o určenie, že ide
o pracovný úraz alebo o určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú úrazom
na základe zákonne vydaného podnetu Sociálnej poisťovne, je žalobou svojho druhu, ktorú nemožno

podriadiť pod ust. § 137 písm. c), preto nie je potrebné, aby sa preukazoval právny záujem na
tomto určení. S poukazom na uvedené žiadala určiť mieru zavinenia žalovaného na pracovnom úraze
v rozsahu 100 %.

2. Žalovaný sa k podanému návrhu nevyjadril, doručenie žaloby mal riadne vykázané a v konaní zostal
nečinný.

3. Súd na základe vykonaného dokazovania (v neprítomnosti žalovaného, ktorý predvolanie na
pojednávanie mal riadne vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu
o odročenie pojednávania) výsluchom právneho zástupcu žalobkyne, oboznámením sa listinných
dôkazov produkovaných žalobkyňou, a to dohodou o vykonaní práce zo dňa 13.12.2023, hlásením úrazu

zo dňa 31.01.2024, lekárskymi správami, listom Sociálnej poisťovne zo dňa 16.02.2024 mal preukázané,
že skutkové tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe sú doložené listinnými dôkazmi a vyplýva z nich
nesporný nárok žalobkyne voči žalovanému.

4. Právny zástupca žalobkyne zotrval na podanom návrhu a domáhal sa určenia miery zodpovednosti

žalovaného ako zamestnávateľa za škodu, ktorá vznikla pracovným úrazom, ku ktorej došlo dňa
30.12.2023priplnenípracovnýchúloh.Zostranyžalovanéhonebolipreukázanétakédôvody,nazáklade
ktorých by bolo možné konštatovať, že sa zbavil tejto zodpovednosti za pracovný úraz či už celkom alebo
sčasti a v konaní nie je preukázané, že by žalobkyňa svojím konaním porušila právne predpisy alebo
predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Má zato, že je na mieste žalobe v celom rozsahu

vyhovieť.

5. Dňa 13.12.2023 strany sporu uzavreli dohodu o vykonaní práce spolu s dohodou o zrážkach zo mzdy
a dohodou o hmotnej zodpovednosti, na základe ktorej zamestnanec (žalobkyňa) sa zaviazal vykonávať
pracovnú úlohu, a to predaj pyrotechnických výrobkov v počte 100 kartónov bez ohľadu na rôzne druhy

tovarových položiek a pracovnú úlohu vykonať v období od 13.12.2023 do 10.01.2024, dňom nástupu
do práce 13.12.2023, miesto výkonu práce dohodnutý predajný stánok Pyrotechnik v Krupine v HMT.
Zároveň bola dohodnutá odmena za vykonanie pracovnej úlohy. Podľa § 226 Zákonníka práce, dohodu
o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak rozsah práce (pracovnej úlohy),
na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Dohodu o vykonaní práce

možno uzatvoriť najviac na 12 mesiacov (odsek 1 veta prvá a druhá). Dohoda o vykonaní práce sa
uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha,
dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a rozsah práce,
ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy (odsek 2). Dohoda o vykonaní práce
je jednou z troch foriem dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Z predložených

lekárskych správ o ošetrení žalobkyne dňa 10.01.2024, 29.01.2024 a 19.04.2024 (č. l. 11-14) vyplýva
ošetrenie žalobkyne ako pacienta, ktorý mal pracovný úraz dňa 30.12.2023 pri páde zo stoličky a
stanovená diagnóza S 82.0 zlomenina jabĺčka a pri kontrolných vyšetreniach – diagnóza pomliaždenie
kolena. Z obsahu tlačiva - Hlásenie úrazu zo dňa 31.01.2024, ktoré tlačivo predkladá Sociálnej poisťovni
poistenec, ak sa stal práceneschopným z dôvodu úrazu vyplýva, že od 10.01.2024 je žalobkyňa dočasne

pracovne neschopná z dôvodu úrazu zo dňa 30.12.2023, ktorý utrpela pri plnení pracovných úloh
u zamestnávateľa (žalovaný).

6. Listom zo dňa 16.02.2024 Sociálna poisťovňa pobočka Liptovský Mikuláš adresovým žalobkyni - vo
veci úrazového príplatku pre pracovný úraz oboznámila poškodeného s priebehom konania o dávke

úrazového poistenia s odôvodnením, že bola doručená žiadosť o priznanie úrazového príplatku pre
pracovný úraz zo dňa 30.12.2023, kedy zamestnávateľ XXL FACTOR, s.r.o. oznámil vznik poistnej
udalosti, t. j. pracovný úraz zo dňa 30.12.2023 a dňa 12.02.2024 doručil doklad – zápis o posúdení
úrazu zamestnanca, prostredníctvom ktorého stanovil 30 % zavinenie, spoluvinu na vzniku škody nazdraví a z dokladov zamestnávateľa popisu úrazového deja a prešetrenia úrazu vyplýva, že k úrazu
došlo preto, že žalobkyňa pri plnení pracovných povinností, pri vyťahovaní predajného tovaru z police
a zvýšení svojej pozície postavením sa na labilný predmet, t. j. stoličku, porušila ustanovenia zákona

č. 124/2006 Z. z., ktorou sa upravujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti ochrany zdravia pri práci
a so stanoviskom zamestnávateľa zo dňa 30.01.2024 žalobkyňa bola oboznámená a svojím podpisom
na zázname o registrovanom pracovnom úraze vyjadrila súhlas so 70 % rozsahom zodpovednosti
zamestnávateľa na vzniku pracovného úrazu zo dňa 30.12.2023. Zároveň žalobkyňa bola vyzvaná
lehote 8 dní na vyjadrenie k stanovisku zamestnávateľa a v prípade nesúhlasu s 30 % mierou jej

zavinenia na vzniku pracovného úrazu určenou zamestnávateľom môže podať žalobu na súd, ktorý je
oprávnený rozhodnúť.

7. Podľa § 14 Zákonníka práce, spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z
pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.

8. Podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v
priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za
škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom
pomere.

9. Podľa § 195 ods. 2 Zákonníka práce, pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi
spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle
krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

10. Podľa § 195 ods. 6 Zákonníka práce, zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti

vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.

11. Podľa § 196 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže,
že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec

svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol
riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali,
alebo b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

12. Podľa § 196 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže,
že a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo
pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne
oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody, b) jednou z príčin škody bolo, že

zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, c) zamestnancovi
vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že
hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju
kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

13. Podľa § 218 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ preukáže, že škodu zavinil aj poškodený
zamestnanec, jeho zodpovednosť sa pomerne obmedzí. Pri zodpovednosti za škodu pri pracovných
úrazoch a pri chorobách z povolania sa postupuje podľa § 196.

14. Za pracovný úraz zamestnanca nesie zodpovednosť zamestnávateľ. Zamestnávateľ zodpovedá
aj za vzniknutú škodu a to aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných
predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Na vznik zodpovednosti zamestnávateľa
za škodu musia byť kumulatívne splnené tieto podmienky: vznik ujmy (škody), škodná udalosť a príčinná
súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou, ide o zamestnanca v pracovnom alebo inom právnom

vzťahu, k pracovnému úrazu došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto
plnením. Zákonník práce vychádza z objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa, čo v zásade znamená,
že ten zodpovedá za každý pracovný úraz, ktorý spĺňa určené znaky a ktorým došlo k poškodeniu
zdravia jeho zamestnanca. Zamestnávateľ sa však môže zbaviť zodpovednosti celkom (úplná liberácia)alebo sčasti (čiastočná liberácia) za presne daných podmienok, ktoré sú vymedzené v ustanoveniach
§ 196 Zákonníka práce. Z formulácie „zbavenie sa zodpovednosti“, je zrejmé, že ide o liberáciu
spod inak objektívnej zodpovednosti, teda ide o okolnosti, ktoré môže na svoju obranu uplatniť sám

zamestnávateľ. Ak sa zamestnávateľ tejto zodpovednosti nezbaví, nie je povinnosťou zamestnanca
- poškodeného domáhať sa a dokazovať, že zamestnávateľ za poškodenie zdravia zodpovedá. Je
vecou zamestnávateľa liberovať sa a tým vylúčiť vznik tohto nároku. Touto liberáciou však nemôže
byť len samotný prejav vyhlásenia zamestnávateľa a musí preukázať zákonné podmienky takejto
liberácie, pretože tie sú pre pracovnoprávne vzťahy upravené práve v Zákonníku práce a o samotnej

liberácii je oprávnený rozhodovať súd v zmysle § 14 Zákonníka práce. V danom prípade poškodený
zamestnanec uplatnil v civilnom sporovom konaní žalobu o určenie, že zamestnávateľ za jeho pracovný
úraz zodpovedá v plnom rozsahu 100%

15. V konaní žalovaný žiadnym spôsobom nevyužil prostriedky procesnej obrany, žalobu ani listinné
dôkazy doložené do konania žalobkyňou nijako nerozporoval, súd má za to, že žalobkyňa prostriedkami

procesného útoku preukázala dôvodnosť podanej žaloby. K pracovnému úrazu došlo tak, ako uviedla
žalobkyňa a zo strany žalobkyne neboli zistené nedostatky a v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom
boli nedostatky na strane žalovaného – zamestnávateľa Úrazom sa všeobecne rozumie porucha
zdravia vyvolaná pôsobením vonkajšej príčiny, ktorou môže byť napr. pôsobenie mechanických javov.
Pracovným úrazom je taký úraz, v dôsledku ktorého došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej

súvislosti s nimi k poškodeniu na zdraví zamestnanca. Predmetnom konania bolo posúdenie rozsahu
zodpovednostižalovanéhozapracovnýúrazžalobkyne,pretoideosporvyplývajúcizpracovnoprávneho
vzťahu. Podľa názoru súdu žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, že dňa
30.12.2023 počas výkonu práce u zamestnávateľa utrpela pracovný úraz, vznik ujmy a tvrdenia uvedené
v žalobe sú doložené listinnými dôkazmi a vyplýva z nich nesporný nárok voči žalovanému. Žalovaný

počas celého konania zostal nečinný a v konaní nepreukázal ani jeden z predpokladov (liberačných
dôvodov) na zbavenie sa svojej zodpovednosti úplne a ani jeden z troch predpokladov na zbavenie sa
zodpovednosti zamestnávateľa sčasti a za podmienok ustanovených v § 196 ods. 1 a 2 Zákonníka
práce.

16. S poukazom na vyššie uvedené nesporné skutkové zistenia a pri aplikácii citovaných zákonných
ustanovení Zákonníka práce súd žalobu považoval v celom rozsahu za dôvodnú, a určil, že žalovaný je
zodpovedný za pracovný úraz žalobkyne, ktorý utrpela dňa 30.12.2023 v plnom rozsahu 100 %.
17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením §

255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Žalobkyňa v danej veci mala plný úspech, preto má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému,
ktorý úspech nemal. Preto súd rozhodol tak, že žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu 100%.
19. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2

CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§
366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).