Uznesenie – Kúpna zmluva ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Boris Brondoš

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoKúpna zmluva

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/74/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624201219
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7624201219.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Brondoša a členov
senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcov: 1/ A. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. X, D., 2/ E. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, G., obaja žalobcovia zastúpení:
JUDr. Gabrielou Jablonskou, advokátkou, so sídlom Letná 47, Košice, proti žalovaným: 1/ G. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. XX, D., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Daniel Urban, s.r.o., so sídlom

na Uhrovej 18, Bratislava, 2/ B. B., nar. 11.03.1990, bytom I. XX, D., o neplatnosť kúpnej zmluvy,
o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves z 1. augusta 2024, č. k.
5C/17/2024-112

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutých výrokoch II. a III.

Žalobcovia s ú p o v i n n í nahradiť žalovanej v 1. rade 100 % trov odvolacieho konania.

Vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným v 2. rade stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo "prvoinštančný súd")
napadnutým uznesením zastavil konanie (I.). Ďalšími výrokmi rozhodol o trovách konania tak, že

žalobcom nárok na náhradu trov konania nepriznal (II.), žalovanej v 1. rade proti žalobcom priznal nárok
na ich plnú náhradu (III.), a žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal (IV.).

2. Len proti výroku II. a III. uznesenia podali žalobcovia odvolanie. Výrok I. a IV. uznesenia nebol
odvolaním napadnutý; v tejto časti uznesenie nadobudlo právoplatnosť v zmysle ust. § 367 ods. 3 C.s.p.,
a preto v nej nebolo v odvolacom konaní preskúmavané.

3. Rozhodnutie o trovách konania v časti napadnutých výrokov odôvodnil súd prvej inštancie s použitím
ust. § 256 ods. 1 C.s.p. procesným zavinením žalobcov za zastavenie konania, keďže podľa jeho
názoru žalobcovia pristúpili k späťvzatiu žaloby po tom, čo žaloba stratila na opodstatnení, tým, že po
začatí konania žalovaní nepodnikli kroky smerujúce k navráteniu vlastníctva do pôvodného stavu, ale
naopak, došlo k prevodu podielu na tretiu osobu. Súd prvej inštancie dodal, že v prípade zastavenia

konania súd skúma zavinenie za zastavenie konania iba z procesnej stránky bez toho, aby preskúmal
dôvodnosť podanej žaloby z tej vecnej. Keďže žalobcovia vzali žalobu späť pred rozhodnutím súdu vo
veci samej, znášajú dôsledky zastavenia konania v podobe náhrady trov konania protistrane. Vo vzťahu
k strate opodstatnenosti žaloby súd prvej inštancie poukázal na to, že voľba druhu žaloby a označenie
žalovaných subjektov je výlučne vecou žalobcov a nakoľko sa súd prvej inštancie meritórne vecou
nezaoberal, žalovanej v 1. rade nemohol pričítať zavinenie za zastavenie konania, keďže v čase začatia

konania nemala oprávnenie s predmetom prevodu nakladať. Pokiaľ by aj pripustil, že žalovaný v 2.rade previedol spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, nebol oprávnený vysloviť, že tak učiniť nesmel
a rovnako nebol oprávnený skúmať aktívnu, poprípade pasívnu vecnú legitimáciu v spore.

4. Žalobcovia v odvolaní nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie, že procesné zavinenie za
zastavenie konania spočíva na ich strane a prezentovali názor, že v konaní žiadali o vyslovenie
neplatnosti právneho úkonu, ktorý presne špecifikovali, preto bola žaloba podaná dôvodne. Pred
podaním žaloby prejavili záujem o podiel žalovanej v 1. rade a dovolávali sa určenia neplatnosti kúpnej
zmluvy, ktorú žalovaní nezrušili a neuviedli tak vlastníctvo do pôvodného stavu. V priebehu konania

žalovaná v 1. rade síce ponúkla svoj spoluvlastnícky podiel žalobcom na odpredaj, avšak nebola
vlastníčkou ponúknutého podielu, nemala tak čo ponúknuť a nepreukázala, že by iniciovala konanie
so žalovaným v 2. rade, aby previedol svoj podiel na žalobcov. V tejto spojitosti poukázali na podanie
zo dňa 30.05.2024, na ktoré podľa ich názoru, nemožno prihliadať, keďže sporný podiel už žalovaná
v 1. rade nevlastnila, a tak naň nereagovali. Žalobcovia mali za to, že preukázali, že po podaní žaloby
došlo k prevodu vlastníckeho práva na „žalovaného v 2. rade“, avšak z listov vlastníctva nevyplynulo, čo

bolo podkladom pre prevod, preto sa bez identifikácie právneho úkonu nemohli platne dovolať zmeny
žalobyakoprípadnejrelatívnej(absolútnej)neplatnostitohtoprávnehoúkonu,resp.určeniavlastníckeho
práva. Žalobcovia v odvolaní tiež nesúhlasili s názorom súdu prvej inštancie v tom, že žalovaná v 1.
rade nezodpovedala za ďalší prevod spoluvlastníckeho podielu, ku ktorému došlo v priebehu konania
z dôvodu, že v čase konania nemala oprávnenie s predmetom prevodu nakladať. Uviedli, že v konaní

nebolo preukázané, že by žalovaná v 1. rade mala so žalovaným v 2. rade príbuzenský vzťah alebo že
by sa pokúšala o spätný prevod spoluvlastníckeho podielu. Bez jej účasti v tomto konaní, by sa rozsudok
na ňu vo veci dovolania sa neplatnosti právneho úkonu nevzťahoval a v dôsledku straty pasívnej vecnej
legitimácie by bola žaloba zamietnutá. Žalobcovia v odvolaní zároveň vytkli súdu prvej inštancie, že
neskúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v 1. rade v spore, a bez ďalšieho zaviazal oboch žalobcov

k náhrade trov konania voči žalovanej v 1. rade.

5. Žalovaná v 1. rade sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnila so spôsobom právneho posúdenia veci
súdom prvej inštancie a za správne považovala, pokiaľ zavinenie za zastavenie konania ustálil na strane
žalobcov. Na margo odvolacej argumentácie žalobcov žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že

konanie bolo zastavené na základe späťvzatia žaloby, tým už nebolo potrebné riešiť otázku dôvodnosti
žaloby. Preto považuje argumentáciu žalobcov ohľadne dôvodnosti žaloby za irelevantnú.

6. Žalobcovia vo svojej odvolacej replike argumentovali, že žalovaná napriek tomu, že súhlasila so
späťvzatím žaloby, si uplatnila náhradu trov konania s tým, že zastavenie konania procesne zavinili

žalobcovia podaním bezdôvodnej žaloby a jej späťvzatím. V danom prípade podľa žalobcov nešlo
o bezdôvodne podanú žalobu, keďže považovali kúpnu zmluvu za neplatný právny úkon. Dovolávali
sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z toho dôvodu, že žalovaná v 1. rade nerešpektovala ich
zákonné predkupné právo. Keďže žalovaní nereagovali na výzvu žalobcov na zrušenie kúpnej zmluvy
a v čase vytýčenia pojednávania už žalovaný v 2. rade previedol spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu,

žalobcovia nemohli a ani neboli povinní skúmať, kto sa stal vlastníkom prevedeného spoluvlastníckeho
podielu, a ďalšie pokračovanie v konaní by viedlo k tomu, že by v konaní neboli úspešní, preto pre
správanie žalovaných odpadol dôvod na vedenie konania, pre ktoré museli zobrať žalobu späť.

7. Žalovaný v 2. rade sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcov ako podané
včas (§ 362 C.s.p. ), oprávnenými osobami (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.
1 a contrario C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadiska odvolaním uplatneného

odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné.

9. Žalobcovia svojimi odvolacími námietkami v intenciách odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods.

1 písm. h) C.s.p. učinili predmetom odvolacieho prieskumu správnosť rozhodnutia o trovách konania
súdom prvej inštancie z hľadiska spôsobu právneho posúdenia veci.10. Súd prvej inštancie v rozhodnutí o trovách konania vyšiel z úvahy, že nevyhnutnosť späťvzatia žaloby
vyvolali žalobcovia stratou opodstatnenosti podanej žaloby a z nej aplikáciou ust. § 256 ods. 1 C.s.p.
vyvodil, že procesné zavinenie za zastavenie konania spočíva na strane žalobcov, a preto právo na

náhradu trov konania patrí žalovanej v 1. rade. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade uviedol, že keďže
mu žiadne trovy nevznikli, rozhodol o trovách konania medzi ním a žalobcami tak, že mu nárok na ich
náhradu nepriznal.

11. Podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu

trov konania protistrane.

12. Právna teória a súdna prax sú zajedno v tom, že procesné zavinenie za zastavenie konania podľa
citovaného ustanovenia zákona je potrebné hodnotiť výlučne z procesného hľadiska, čo znamená, že
rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie zodpovednosti za zastavenie konania sú tie, ktoré vznikli
po začatí konania. Zároveň platí, že zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom

zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu a zároveň tiež
komplexne a extenzívne v tom smere, že za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania je treba považovať
napríklad aj žalovaného, ktorý svoj dlh (právnu povinnosť) splní po začatí sporu, a tým vyvolá u žalobcu
nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Pritom i na dôvodnosť žaloby je potrebné nazerať
procesne, teda bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu nedošlo, nakoľko

o veci nemôže byť rozhodnuté meritórne a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne. Rozhodujúcou
z hľadiska procesného zavinenia zastavenia konania pre späťvzatie žaloby je preto len skutočnosť, že
žalovaný plnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z toho dôvodu vzal žalobca žalobu späť (por.
Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1540s, str. 933).

13. V pri´pade zastavenia su´dneho konania nemo^zˇe konanie dospietˇ do sˇta´dia merito´rneho
rozhodovania. Preto nemozˇno k urcˇeniu, kto vznik na´kladov su´dneho konania spo^sobil, pouzˇitˇ
krite´rium u´spechu vo veci a ty´mto krite´riom sa sta´va pra´ve zavinenie toho (cha´pane´ v cˇisto
procesnom slova zmysle), kto zavinil, zˇe su´dne konanie neskoncˇilo merito´rnym rozhodnuti´m. Krite

´rium procesne´ho zavinenia potom treba posudzovatˇ z objekti´vneho hlˇadiska, a to vo vztˇahu medzi ty
´m, cˇo zˇaluju´ca strana v konani´ pozˇadovala, resp. ake´ho vy´sledku sa doma´hala, a skutocˇnostˇou,
pre ktoru´ zˇaluju´ca strana nesko^r vzala zˇalobu spa¨tˇ s ty´m, aby konanie bolo zastavene´. Ak nie je
preuka´zane´, zˇe spa¨tˇvzatie zˇaloby bolo odo^vodnene´ neskorsˇi´m spra´vani´m zˇalovane´ho, ktory´
sa celkom cˇi v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle zˇalobnej pozˇiadavky, potom nie je dostˇ dobre

mozˇne´ nacha´dzatˇ su´vislostˇ, a teda ani procesne´ zavinenie medzi jeho spra´vani´m vo vztˇahu k
zˇalobnej pozˇiadavke (petitu). Iny´mi slovami, pouzˇity´ termi´n „zavinenie“ nemozˇno interpretovatˇ –
cˇo zodpoveda´ aj usta´lenej judikatu´re – v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vztˇahu pri´cˇinnej su
´vislosti, v ktorom pri´cˇinou je spra´vanie u´cˇastni´ka konania, teda aj jeho prejav vo^le spocˇi´vaju´ci
v spa¨tˇvzati´ na´vrhu (m. m. III. U´S 292/2010).

14. Predmetom konania v preskúmavanej veci bola žaloba na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade, v čase podania žaloby aktuálnym
vlastníkom. V priebehu konania žalovaný v 2. rade previedol svoje spoluvlastnícke podiely na tretiu
osobu. Žalobcovia napriek presvedčeniu, že ich žaloba bola v čase podania v celom rozsahu do^vodna

´, a svoju do^vodnostˇ stratila iba v do^sledku toho, zˇe zˇalovany´ v 2. rade previedol spoluvlastni´cky
podiel k pozemku na tretiu osobu, vzali žalobu späť a žiadali konanie zastaviť, keďže odpadol predmet
sporu. Za situa´cie, kedˇ žalobcovia vzali zˇalobu spa¨tˇ, a to nie preto, zˇe by dosiahli to, cˇo v zˇalobe
pozˇadovali, z procesne´ho hlˇadiska plati´, zˇe zavinili, zˇe konanie muselo bytˇ zastavene´. Súd prvej
inštancie preto nemohol prijať iný záver, než že v konečnom dôsledku k zastaveniu konania došlo z

dôvodu na strane žalobcov na podklade správne zvoleného ust. § 256 C.s.p., v zmysle ktorého ak strana
procesnezavinilazastaveniekonania,súdpriznánáhradutrovkonaniaprotistrane.Tútonormusúdprvej
inštancie v okolnostiach prípadu tiež správne interpretoval, keďže k zastaveniu konania došlo v dôsledku
späťvzatia žaloby.

15. Odvolací súd podotýka, že predmetom konania bolo určenie neplatnosti právneho úkonu kúpnej
zmluvy, ktorou bolo porušené zákonné predkupné právo. Argumentácia žalobcov, že prevodom
spoluvlastníckeho podielu zo strany žalovaného v 2. rade na tretiu osobu počas prebiehajúceho
konania zapríčinilo, že dôvod žaloby odpadol, je celkom zrejme vystavaná na právnom omyle. Pokiaľide o predmet konania, žalobcovia sa dovolali relatívnej neplatnosti právneho úkonu voči obom
účastníkom právneho úkonu a bez ohľadu na to, či žalovaní v čase rozhodovania súdu boli vlastníkmi
spoluvlastníckych podielov, rozhodnutie by pôsobilo voči všetkým do úvahy prichádzajúcim účastníkom

zmluvy, t. j. bez potreby rozšírenia účastníkov, poprípade žaloby, resp. v konaní sa mohlo pokračovať,
hocinazákladetakéhotorozhodnutiasúdunebolomožnédocieliťzmenuzápisuvkatastrinehnuteľností,
to ale presahuje rámec procesných súvislostí tohto konania. Je evidentné, že nič nebránilo žalobcom,
aby bola žaloba prejednaná a bolo jej v konečnom dôsledku vyhovené. Žalobcovia sa mohli vyhnúť
potrebe vyvolania ďalšieho konania voči katastrálnemu vlastníkovi dispozičnými úkonmi v tomto konaní,

bolo však na nich či túto možnosť uplatnia alebo nie. Napriek tomu, že žalobe bolo možné vyhovieť,
žalobcovia pristúpili k späťvzatiu žaloby a konanie bolo zastavené. Vo vzťahu k tejto časti predmetu
konania tak došlo k naplneniu zákonných predpokladov pre rozhodnutie o trovách konania podľa zásady
zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania, upravenej v ust. § 256 C.s.p., pri ktorej zmienené
pravidlá pre posudzovanie procesnej úspešnosti logicky nemožno uplatniť.

16. Citované ust. § 256 ods. 1 C.s.p. a všetky doposiaľ prezentované úvahy podľa názoru odvolacieho
súdu v danom prípade jednoznačne odôvodňovali nevyhnutnosť priznania nároku na plnú náhradu trov
konania žalovaným, keďže zastavenie konania procesne zavinili žalobcovia, ktorí naviac kvalifikovane
netvrdili a ani odvolací súd nezistil zo súdneho spisu skutočnosť, odôvodňujúcu pri rozhodnutí o trovách
konania s použitím ust. § 257 C.s.p. odchýliť sa od zásady zodpovednosti za zastavenie (výsledok)

konania. Vzhľadom k tomu, že žalovanému v 2. rade žiadne trovy konania nevznikli, správne súd prvej
inštancie vo vzťahu medzi ním a žalobcami rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Odlišná situácia však nastala vo vzťahu medzi žalovanou v 1. rade a žalobcami, keďže žalovanej v 1.
rade preukázateľne trovy konania vznikli.

17. Podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

18. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

19. V súlade s citovanými ustanoveniami zákona odvolací súd priznal v odvolacom konaní plne procesne
úspešnej žalovanej v 1. rade voči žalobcom nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.
V odvolacom konaní mal tiež žalovaný 2. rade plný procesný úspech, a preto mu v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami vzniklo právo na náhradu trov, nakoľko však podľa obsahu spisu žalovanému

v tomto odvolacom konaní trovy nevznikli a ich vynaloženie nemožno ani rozumne predpokladať,
odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že mu žiadne trovy nepriznal.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.V Košiciach

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.