Uznesenie – Konkurz ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 31K/28/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124211392
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Filip Grznárik
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4124211392.19

Uznesenie

42 31K/28/2024
Okresný súd Nitra, v právnej veci začatého konkurzného konania na majetok dlžníka: Top Pharmex
Rišňovce spol. s r.o., sídlo Levická 11, 949 01 Nitra, IČO: 43 891 853, zastúpený advokátom: JUDr.
Ondrej Brláš, sídlo Štefánikova trieda 52, 949 01 Nitra, IČO: 42 428 521, na základe návrhu navrhovateľa
–veriteľa:UniCreditBankCzechRepublicandSlovakia,a.s.,sosídlomŽeletavská1525/1,14092Praha

4 – Michle, Česká republika, IČ v českom obchodnom registri: 649 48 242, podnikajúceho na území
Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky zahraničnej osoby: UniCredit Bank Czech
Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, sídlo Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO:
47 251 336, zastúpený advokátskou kanceláriou: Kinstellar, s. r. o., sídlo Hviezdoslavovo nám. 13, 811
02 Bratislava, IČO: 35 873 833, za účasti do konkurzného konania pristúpeného veriteľa: Všeobecná
úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., sídlo Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320

155, o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, takto

r o z h o d o l :

2 31K/28/2024
I. Súd vyhlasuje konkurz na majetok dlžníka: Top Pharmex Rišňovce spol. s r.o., sídlo Levická 11,
949 01 Nitra, IČO: 43 891 853.

II. Súd má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (t. j. na vyhlásenie
konkurzu) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho Parlamentu
a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení.

III. Súd ustanovuje do funkcie správcu: Prvý správcovský dom, k.s., sídlo Farská 33, 949 01 Nitra,
značka správcu S1131.

IV. Súd vyzýva veriteľov, aby prihlásili pohľadávky, ktoré nie sú pohľadávkami proti podstate,
prihláškou, ktorá musí byť správcovi doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia
konkurzu. Prihláška musí byť podaná spôsobom podľa § 28 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii v účinnom znení (ďalej len „ZKR“) a musí spĺňať náležitosti podľa § 29 ZKR.

V. Súd ukladá správcovi podať súdu (1.) do 15 dní od ustanovenia do funkcie súdu podrobnú
písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (2.) do
35 dní od ustanovenia do funkcie druhú podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku
úpadcu a vykonaných úkonoch, (3.) do 50 dní od ustanovenia do funkcie tretiu podrobnú správu o stave
zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (4.) najneskôr 5 dní pred konaním
prvej schôdze veriteľov štvrtú podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu

a vykonaných úkonoch.

VI. Súd ukladá správcovi povinnosť okamžite informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka
spôsobom podľa článku 54 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015
o insolvenčnom konaní v účinnom znení známych zahraničných veriteľov dlžníka, t. j. veriteľov, ktorí
majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako v Slovenskej

republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov. o d ô v o d n e n i e :

36 31K/28/2024
I. Začatie konkurzného konania, pristúpenie veriteľa do konania a doložené pohľadávky veriteľov

1. Návrhom, podaným a doručeným súdu dňa 05.11.2024, sa navrhovateľ domáha, aby súd vyhlásil na
majetok dlžníka konkurz.

2. Súd uznesením č. k. 31K/28/2024 – 89 z 20. novembra 2024, právoplatným dňa 27.11.2024, rozhodol
podľa § 14 ods. 1 vety štvrtej v spojení s ods. 3 ZKR o začatí konkurzného konania na majetok dlžníka,

označeného v záhlaví, a to na základe návrhu veriteľa, označeného v záhlaví, na vyhlásenie konkurzu
na majetok dlžníka. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 229/2024 dňa 26.11.2024.
Nasledujúcim dňom, t. j. 27.11.2024 sa začalo konkurzné konanie (§ 14 ods. 3 v spojení s § 199 ods.
9 ZKR).

2.1. Vo vzťahu k pohľadávke navrhovateľa, ktorú navrhovateľ v návrhu doložil podľa § 12 ods. 2
ZKR, súd v odôvodnení uznesenia uviedol (bod 15. odôvodnenia), že navrhovateľ v súlade s § 12
ods. 2 ZKR v návrhu (v spojení s listinami pripojenými k nemu) označil a zdokladoval svoju peňažnú
pohľadávku voči dlžníkovi, ktorej je veriteľom a ktorá je viac ako 90 dní po lehote splatnosti, a to peňažnú
pohľadávku na základe uzatvorenej Zmluvy o úvere č. 000444/CORP/2020 zo dňa 08.09.2020, ktorá

vznikla navrhovateľovi v dôsledku využitia práva navrhovateľa požadovať okamžité zaplatenie celého
zostatku úveru s príslušenstvom, ktorý sa tak stal splatný 16.06.2023, pričom pohľadávka bola v celkovej
výške 288.124,69 eura. Keďže sa dlžník dostal do omeškania, vznikla mu povinnosť platiť podľa zmluvy
o úvere aj úroky z omeškania v celkovej výške 11,90 % ročne. Navrhovateľ túto peňažnú pohľadávku,
zníženú o čiastočné plnenia, t. j. vo výške istiny 278.598,01 eura, úroku z omeškania vo výške 11,90

% ročne zo sumy 287.563,58 eura od 17.06.2023 do 26.06.2023, úroku z omeškania vo výške 11,90
% ročne zo sumy 283.202,18 eura od 27.06.2023 do 25.07.2023, úroku z omeškania vo výške 11,90
% ročne zo sumy 278.598,01 eura od 26.07.2023 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,- eur a 481,25 eur, súčasne doložil k návrhu pripojeným platobným rozkazom
Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 28Up/1306/2023 zo dňa 28.08.2023, ktorý voči dlžníkovi

nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.10.2023 (a to v spojení s uznesením Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 28Up/1306/2023 z 12.10.2023) (ktorý spolu s doložkou právoplatnosti
a vykonateľnosti navrhovateľ aj pripojil k návrhu). Keďže navrhovateľ uvedenú pohľadávku doložil
k návrhu na vyhlásenie konkurzu pripojeným právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom,
ktorý je vykonateľným rozhodnutím súdu ukladajúcim dlžníkovi povinnosť plniť, je tento podľa § 45

ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku)
(inak aj len „Exekučný poriadok“) exekučným titulom, na základe ktorého možno podľa § 48 ods. 2
Exekučného poriadku vykonať exekúciu, a teda navrhovateľ splnil podmienku doloženia pohľadávky
spôsobom stanoveným v § 12 ods. 2 ZKR, a to v alternatívne pod písm. b). Navrhovateľ ďalej uviedol
a doloženými listinami osvedčil, že na základe tohto exekučného titulu podal následne návrh na

vykonanie exekúcie, ktorá je vedená na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 71Ek/175/2024.
Navrhovateľ v návrhu uviedol čiastočné plnenia uvedenej pohľadávky, vykonané tak dlžníkom ako aj
s ním platobným rozkazom spoločne a nerozdielne povinným ručiteľom A. B., po ktorých k 25.10.2024
predstavuje zostatok pohľadávky, ktorou odôvodňuje navrhovateľ návrh na vyhlásenie konkurzu, istinu
vo výške 76.369,50 eura, úroky z omeškania v celkovej výške 30.838,04 eura, poplatky vo výške 481,25

eura a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.

3. Súd uznesením č. k. 31K/28/2024 – 129 z 13. decembra 2024, právoplatným dňa 21.12.2024, podľa §
24 ods. 2 ZKR pripustil do konkurzného konania pristúpenie veriteľa, označeného v záhlaví. Uznesenie
bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 247/2024 dňa 20.12.2024.

3.1. Vo vzťahu k pohľadávke pristúpeného veriteľa, ktorú pristúpený veriteľ v návrhu doložil podľa
§ 12 ods. 2 ZKR, súd v odôvodnení uznesenia uviedol (bod 16. odôvodnenia), že v súlade s § 12
ods. 2 per analogiam legis ZKR v návrhu na pristúpenie do konkurzného konania označil a v spojení
s tým pripojenými listinami aj doložil svoje peňažné pohľadávky voči dlžníkovi (hoci podľa § 12 ods.

2 ZKR postačovalo doloženie len jednej peňažnej pohľadávky, spĺňajúcej podmienky vymedzenév predmetnom ustanovení ohľadom jej splatnosti), ktorých je veriteľom a vo vzťahu ku ktorým uviedol,
že sú viac ako 90 dní po lehote splatnosti, a to pohľadávku 1/, ktorú predstavuje pohľadávka vo
výške 2.342.039,17 eura vrátane príslušenstva, z ručenia dlžníka za záväzky spoločnosti PHARMOS,

a.s., IČO: 35 974 559 zo zmluvy o kontokorentnom úvere z 27.06.2017 v znení neskorších zmien,
na základe ručiteľskej listiny dlžníka z 27.06.2017; pohľadávku 2/, ktorú predstavuje pohľadávka vo
výške 925.273,58 eura vrátane príslušenstva, z ručenia dlžníka za záväzky spoločnosti PHARMOS,
a.s., IČO: 35 974 559 zo zmluvy o vystavení záruky č. 37/2017/LBZ z 27.06.2017 v znení neskorších
zmien, na základe ručiteľskej listiny dlžníka z 27.06.2017; pohľadávku 3/, ktorú predstavuje pohľadávka

vo výške 12.015,01 eura vrátane príslušenstva, z ručenia dlžníka za záväzky spoločnosti PHARMOS,
a.s., IČO: 35 974 559 zo zmluvy o vystavení záruky č. 37/2017/LBZ z 27.06.2017 v znení neskorších
zmien, na základe ručiteľskej listiny dlžníka z 27.06.2017. Vo vzťahu k všetkým predmetným peňažným
pohľadávkam predložil veriteľ potvrdenie správcu JUDr. Stanislava Demčáka, LL.M., že navrhovateľ ich
účtuje vo svojom účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi a neboli nadobudnuté prevodom alebo
prechodom, pričom pohľadávka 3/ bola splatná dňa 08.02.2023. Keďže veriteľ v návrhu na pristúpenie

do konkurzného konania označené pohľadávky doložil k návrhu na pristúpenie do konkurzného
konania pripojeným potvrdením správcu o tom, že navrhovateľ ich účtuje v účtovníctve v súlade
s účtovnými predpismi a nejde o pohľadávky nadobudnuté potvrdením alebo prechodom, navrhovateľ
spĺňa podmienku doloženia pohľadávky spôsobom stanoveným v § 12 ods. 2 ZKR, a to v alternatívne
pod písm. c).

II. Vyjadrenie dlžníka

4.Súduznesenímč.k.31K/28/2024–119z2.decembra2024,právoplatnýmdňa18.12.2025,vI.výroku

podľa § 19 ods. 1 písm. a) bod 1. ZKR vyzval dlžníka, aby sa v lehote 20 dní od doručenia uznesenia
vyjadril k návrhu navrhovateľa a aby osvedčil svoju platobnú schopnosť, a za tým účelom aby predložil
najmä v uvedenom výroku uvedené listiny. Uznesenie bolo doručené dlžníkovi do vlastných rúk podľa
§ 19 ods. 1 písm. a) ZKR dňa 18.12.2024, v dôsledku čoho mu nasledujúci deň, t. j. dňom 19.12.2024,
podľa § 203a ods. 1 ZKR začala plynúť lehota na podanie vyjadrenia, povinnosť podať ktoré mu bola

uložená v I. výroku uvedeného uznesenia. Posledným dňom lehoty na podanie uvedeného vyjadrenia
bol 07.01.2025.

5. Súd prípisom č. k. 31K/28/2024 – 136 z 13.12.2024 zaslal podľa § 196 ZKR v spojení s čl. 9
CSP na oboznámenie dlžníkovi aj podanie pristúpeného veriteľa, obsahujúce návrh na pristúpenie do

konkurzného konania. Dlžníkovi bolo podanie doručené 01.01.2025.

6. Dlžník sa vo veci samej vyjadril podaním podaným a doručeným súdu 07.01.2025 (č. l. 140 a nasl.),
v ktorom navrhol konkurzné konanie zastaviť, keďže podaný návrh je nedôvodný.

6.1. Dlžník vo vyjadrení v prvom rade uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím vo veci bez pojednávania.

6.2. K doloženej pohľadávke navrhovateľa, ktorou súd odôvodnil uznesenie o začatí konkurzného
konania, dlžník uviedol, že z výzvy navrhovateľa zo 16.05.2023 vyplýva, že dlžník bol vyzvaný k úhrade
sumy 4.628,96 eura do 3 dní od doručenia výzvy, pričom doručenku k tejto výzve navrhovateľ k návrhu

nepripojil, a preto nie je zrejmý dátum jej doručenia. Výzva však nemohla byť doručená dlžníkovi skôr
ako 17.05.2023, pričom 20. a 21.05.2023 bol víkend. Dňa 22.05.2023 dlžník podľa návrhu navrhovateľa
predmetnú sumu, ktorá obsahovala istinu, úrok aj úrok z omeškania, uhradil. Dlžník následne podľa
návrhu navrhovateľa dňa 30.05.2023 uhradil sumu 4.604,17 eura, teda riadnu splátku (oproti sume
4.628,96 eura nižšiu o 24,79 eura, ktorú tvoril úrok z omeškania). Z oznámenia o predčasnej splatnosti

úveru a výzvy na úhradu celého zostatku úveru vyplýva, že dlžník nemal uhradiť splátku úveru splatnú
31.05.2023 na základe zmluvy o úvere vo výške 79,05 eura. Napriek tomu, že dlžník podľa výzvy
zo 16.05.2023 splnil svoju povinnosť riadne a včas a aj dňa 30.05.2023 uhradil riadnu splátku, došlo
k vyhláseniu predčasnej splatnosti záväzku zo zmluvy o úvere. Medzi dlžníkom a navrhovateľom
je v tejto súvislosti vedený aj súdny spor, pričom C. A. B. ako ručiteľ zložil za účelom uhradenia

predmetného záväzku do depozitu sumu vo výške 95.000,- eur, ktoré navrhovateľ odmietol prevziať
z dôvodu prebiehajúceho súdneho sporu. Daná pohľadávka je preto sporná v súvislosti so súdnym
konaním, začatým pred začatím konkurzného konania, pričom vzhľadom na zloženie predmetnýchfinančných prostriedkov do depozitu postavenie navrhovateľa v súvislosti s ním doloženou pohľadávkou
do nariadeného pojednávania zanikne.

6.3. K doloženým pohľadávkam pristúpeného veriteľa, ktorými súd odôvodnil uznesenie o pripustení
pristúpenia tohto veriteľa do konkurzného konania, dlžník uviedol, že aj pohľadávky tohto veriteľa sú
proti dlžníkovi, ktorým je spoločnosť PHARMOS, a.s. (IČO: 35 974 559) a dlžník je len ručiteľom
zabezpečujúcim splnenie záväzku v prípade, ak tento nebude splnený primárnym dlžníkom. Pristúpený
veriteľ si tieto pohľadávky uplatnil v konkurznom konaní na majetok spoločnosti PHARMOS, a.s.,

vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 20K/4/2023 a aj v konkurznom konaní na majetok
spoločnosti CO - Medika III, s. r. o. (IČO: 44 950 471), vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
23K/13/2023. V konkurznom konaní na majetok spoločnosti CO - Medika III, s. r. o. je pristúpený veriteľ
zabezpečeným veriteľom, ktorého oddelená podstata tvorí majetok v súpisovej hodnote 1.158.058,99
eura. Rovnako si pristúpený veriteľ dané pohľadávky ako zabezpečený veriteľ uplatnil aj v konkurznom
konaní na majetok spoločnosti PHARMOS, a.s., kde dlžník nedisponuje informáciou o hodnote majetku

danej oddelenej podstaty, a preto nie je síce možné určiť mieru uspokojenia pristúpeného veriteľa
v danom konaní, avšak aj v tomto konkurznom konaní bude uspokojovaný pristúpený veriteľ pred
ostatnými nezabezpečenými veriteľmi. V prípade plnenia z uvedených konkurzných konaní dôjde
k zániku pohľadávok pristúpeného veriteľov vo vzťahu k dlžníkovi, ktorý je len ich ručiteľom a nie
obligačným dlžníkom, a preto hoci pristúpený veriteľ doložil pohľadávky podľa ZKR, považuje ich dlžník

za sporné.

6.4. Dlžník považuje podaný návrh za šikanózny, a to z dôvodu, že pohľadávka, pre ktorú bol podaný
návrh navrhovateľa, je zabezpečená zabezpečovacím právom a súčasne je ručiteľ pripravený túto
uhradiť. Ostatné pohľadávky buď neboli doložené (a to druhá pohľadávka navrhovateľa zo záväzku

dlžníka ako zmenkového ručiteľa z vyplnenej zmenky z 28.02.2021, ktorej vystaviteľom je spoločnosť
PHARMOS, a.s. vo výške 6.596.846,97 eura, s úrokom z omeškania k 23.10.2024 vo výške 595.342,85
eura) alebo boli vyriešené (v návrhu označená pohľadávka ďalšieho veriteľa – Mesta Nitra, ktorej
splatnosť bola modifikovaná, čo viedlo aj k zastaveniu jej exekučného vymáhania), resp. budú
uspokojené v iných konaniach (konkurznom konaní vedenom na majetok spoločnosti PHARMOS, a.s.

a CO - Medika III, s. r. o.). Vyhlásenie konkurzného konania by malo predstavovať konečné riešenie a
(nie) spôsob pre navrhovateľa ako seba zvýhodniť. Súčasne, ak má zabezpečený veriteľ iné možnosti
uhradenia svojej splatnej pohľadávky, tak pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu by mal využiť
tieto iné spôsoby úhrady svojej pohľadávky.

6.5. V nadväznosti na výzvu súdu na osvedčenie platobnej schopnosti dlžník k vyžiadanému zoznamu
všetkých svojich peňažných záväzkov, s ktorých plnením bol v deň začatia konkurzného konania 90
dní v omeškaní, uviedol (bez predloženia tohto zoznamu), že dlžník neeviduje žiadne peňažné záväzky
s ktorých plnením by bol v deň začatia konkurzného konania v omeškaní viac ako 90 dní s výnimkou
peňažných záväzkov už známych súdu z tohto konania. K vyžiadanému zoznamu všetkých svojich

bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania uviedol, že dlžník je
vlastníkom / disponentom bankového účtu v D. E., v navrhovateľovi a dvoch v pristúpenom veriteľovi
(z ktorých jeden je vinkulačným podúčtom k hlavnému účtu), pričom v deň začatia konkurzného
konania boli zostatky na nich vo výške 0,- eur. K vyžiadanej informácií o stave hotovosti v deň začatia
konkurzného konania a v deň predloženia danej informácie súdu uviedol, že v deň začatia konkurzného

konania mal dlžník hotovosť vo výške 0,- eur a v deň predloženia informácie taktiež vo výške 0,- eur.
K vyžiadanému zoznamu pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že
budú uhradené najneskôr do 90 dní od začatia konkurzného konania dlžník uviedol, že má uzavretú
zmluvu so spoločnosťou KMN invest LLC so sídlom v Lewes, Delaware, na predaj rozostavanej stavby
vo vlastníctve dlžníka na kúpnu cenu 201.000,- eur s dohodnutou splatnosťou kúpnej ceny ku dňu zápisu

danej stavby do katastra nehnuteľností. Z tohto dôvodu dlžník dôvodne s odbornou starostlivosťou
predpokladá, že táto pohľadávka bude uhradená najneskôr do 90 dní od začatia konkurzného konania.

7. Dlžník podaním podaným a doručeným súdu 29.01.2025 (č. l. 174 a nasl.) doplnil svoje vyjadrenie
k veci.

7.1. K doloženým pohľadávkam pristúpeného veriteľa, ktorými súd odôvodnil uznesenie o pripustení
pristúpenia tohto veriteľa do konkurzného konania, dlžník doplnil, že v konkurznom konaní vedenom na
majetok spoločnosti CO - Medika III, s. r. o. prebieha speňažovanie majetku, pričom dňa 17.02.2025 sabude konať druhé kolo dobrovoľnej dražby. Predmetné pohľadávky sú sporné čo do výšky, keďže ich
uspokojením či už v uvedenom konkurznom konaní alebo v konkurznom konaní na majetok spoločnosti
PHARMOS, a.s. sa výška pohľadávok pristúpeného veriteľa bude znižovať alebo aj zaniknú.

7.2. K doloženej pohľadávke navrhovateľa, ktorou súd odôvodnil uznesenie o začatí konkurzného
konania, dlžník doplnil, že poukazuje na súdne konania vedené na Okresnom súde Nitra, a to pod sp. zn.
28Cb/26/2024 a 51C/12/2023, ktoré nie sú právoplatne skončené a súvisia s predmetnou pohľadávkou
navrhovateľa. Súdne konanie so sp. zn. 28Cb/26/2024 je vedené navrhovateľom proti C. A. B., ktorý je

spoločníkom a konateľom dlžníka, o zaplatenie sumy 278.598,01 eura s príslušenstvom, čo predstavuje
predmetnú pohľadávku navrhovateľa a v ktorom sa rozhoduje o jej výške za účelom jej uhradenia.
Súdne konanie so sp. zn. 51C/12/2023 je vedené navrhovateľom proti žalovaným – F. C. A. B. a F.
C. F. B. vo veci určenia neúčinnosti právnych úkonov v súvislosti s prevodom vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, teda ide o súdne konania vo veci uplatňovania predmetnej pohľadávky navrhovateľa
voči tretím osobám. Teda, aj tieto súdne konania majú vplyv na posúdenie pohľadávky navrhovateľa, na

podklade ktorej bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Navrhovateľ preto navrhol
vykonať dokazovanie týmito súdnymi spismi.

7.3. Konkurz predstavuje tzv. konečné riešenie, v dôsledku ktorého dochádza k likvidácii spoločnosti.
Základnou právnou zásadou, ktorá sa aplikuje nepochybne aj v konkurznom konaní, je zásada

primeranosti, z ktorej vyplýva, že ak je možné pohľadávku veriteľa uspokojiť v konkurze z majetku
úpadcu / dlžníka, tak táto sa nemá uspokojovať prednostne z majetku tretej osoby, ktorá len poskytla
zabezpečovacie právo, pretože takýto zásah do práva tretej osoby by bol neprimeraný. Takto je
nutné posúdiť aj podaný návrh navrhovateľa, keďže disponuje právoplatným exekučným titulom,
pričom napriek vedeniu exekučného konania a dvoch ďalších súdnych konaní relevantných vo vzťahu

k pohľadávke navrhovateľa, bol podaný veriteľský návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, čo
nemožno vnímať ako primeraný spôsob uplatňovania práv.

III. Repliky veriteľov

8. Súd vyjadrenie dlžníka k veci (bod \* MERGEFORMAT 6. odôvodnenia) prípisom č. k. 31K/28/2024 –
153 z 09.01.2025 zaslal podľa § 196 ZKR v spojení s čl. 9 CSP na oboznámenie (bez výzvy na vyjadrenie
sa) navrhovateľovi a pristúpenému veriteľovi. Navrhovateľovi bolo doručené 24.01.2025 a pristúpenému
veriteľovi 09.01.2025.

9. Súd doplnenie vyjadrenia dlžníka k veci (bod \* MERGEFORMAT 7. odôvodnenia) prípisom č. k.
31K/28/2024 – 193 z 31.01.2025 zaslal podľa § 196 ZKR v spojení s čl. 9 CSP na oboznámenie
(bez výzvy na vyjadrenie sa) navrhovateľovi a pristúpenému veriteľovi. Navrhovateľovi bolo doručené
31.01.2025 a pristúpenému veriteľovi 31.01.2025.

10. K vyjadreniu dlžníka (bod \* MERGEFORMAT 6. odôvodnenia) sa vyjadril pristúpený veriteľ replikou
podanou a doručenou súdu 21.01.2025 (č. l. 158 a nasl.), v ktorej zotrval na obsahu svojho podania
(obsahujúcom návrh na pristúpenie do konkurzného konania) a mal za to, že dlžník neosvedčil spornosť
pohľadávky pristúpeného veriteľa, neosvedčil svoju platobnú schopnosť a sú preto splnené všetky

podmienky na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka.

10.1. Vyjadrenie dlžníka o tom, že považuje pohľadávky pristúpeného veriteľa za sporné čo do výšky
s poukazom na prípadné budúce plnenia z prebiehajúcich konkurzných konaní voči spoločnostiam
PHARMOS, a.s. a CO - Medika III, s. r. o., je v súčasnom štádiu konkurzného konania irelevantné.

Pristúpený veriteľ je ako veriteľ účastníkom oboch uvedených konkurzných konaní, pričom zo žiadneho
z nich nebolo pristúpenému veriteľovi poskytnuté žiadne peňažné plnenie v prospech zistených
pohľadávok v čase od podania návrhu na pristúpenie do konkurzného konania v prejednávanej veci.

10.2. Pohľadávky voči dlžníkovi vznikli na základe ručiteľskej listiny z 27.06.2017, vystavenej dlžníkom,

ktorou prebral v prospech pristúpeného veriteľa ručenie za riadne a včasné splnenie všetkých
zabezpečených záväzkov a vyhlásil, že ak spoločnosť PHARMOS, a.s. nesplní ktorýkoľvek zo
zabezpečenýchzáväzkov,naprvépožiadaniepristúpenéhoveriteľaokamžitetohtouspokojíazaplatímu
požadovanú čiastku. Keďže spoločnosť PHARMOS, a.s. splatné záväzky voči pristúpenému veriteľovineuhradila, pristúpený veriteľ vyzval dňa 24.04.2023 dlžníka ako ručiteľa k ich úhrade, pričom dlžník
tieto splatné záväzky z titulu svojho ručenia doposiaľ neuhradil ani čiastočne.

11. K vyjadreniu dlžníka (bod \* MERGEFORMAT 6. odôvodnenia) sa vyjadril navrhovateľ replikou
podanou a doručenou súdu 31.01.2025 (č. l. 199 a nasl.), v ktorej zotrval na svojom návrhu.

11.1. Navrhovateľ v replike k nedoloženiu druhej z dvoch svojich pohľadávok voči dlžníkovi, označených
v návrhu, ktoré sú po splatnosti 90 dní, a to pohľadávky z vyplnenej zmenky uviedol, že ZKR nestanovuje

navrhovateľovi v § 12 ods. 2 doložiť všetky svoje pohľadávky označené v návrhu.

11.2. K námietkam dlžníka ohľadom doručovania výzvy na zaplatenie zo 16.05.2023 navrhovateľ okrem
iného uviedol, že akékoľvek spochybňovanie dôvodnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a jeho
namietanie ako aj namietanie dôvodnosti žalobného návrhu na zaplatenie istiny voči dlžníkovi je v tomto
konaní bezvýznamné, pretože predmetný žalobný nárok na zaplatenie pohľadávky voči dlžníkovi bol

súdom priznaný právoplatným rozsudkom, pričom pohľadávka je vymáhaná súdnym exekútorom. Čo sa
týka údajného zloženia sumy 95.000,- eur C. A. B. do depozitu, tak navrhovateľ nemá žiadnu vedomosť
o zložení akýchkoľvek finančných prostriedkov do depozitu a nikdy navrhovateľa v tejto súvislosti
nekontaktoval a naviac uvedená skutočnosť nie je v konaní ani preukázaná.

11.3. Čo sa týka pohľadávky Mesta Nitra, tak z vyjadrenia dlžníka vyplýva, že k čiastočnému splneniu
daného záväzku došlo až po začatí konkurzného konania a nemá vplyv na to, že v čase začatia
konkurzného konania bol tento subjekt veriteľom dlžníka s peňažnou pohľadávkou viac ako 90 dní po
lehote splatnosti. Dlžník nepredložil naviac dôkaz o tom, že by splatnosť danej pohľadávky Mesta Nitry
bola zmenená a teda že nie je po splatnosti. Naviac, uvedené je už irelevantné vzhľadom na to, že do

konania pristúpil ďalší veriteľ – VÚB s pohľadávkou voči dlžníkovi viac ako 90 dní po splatnosti vo výške
3.279.327,59 eura.

12. Súd na oboznámenie podľa § 196 ZKR v spojení s čl. 9 CSP zaslal repliku pristúpeného veriteľa
dlžníkovi prípisom č. k. 31K/28/2024 – 171 z 22.01.2025, ktorá bola dlžníkovi doručená 04.02.2025

a repliku navrhovateľa doručil dlžníkovi na prvom pojednávaní konanom dňa 05.02.2025 (str. 4 až 5
zápisnice o pojednávaní z 05.02.2025 na č. l. 219 – 220).

IV. Prejednanie veci na (prvom) pojednávaní

13. Súd nariadil na prejednanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka pojednávanie, a to
nielen z dôvodu, že tento nesúhlasil vo vyjadrení k návrhu s tým, aby sa rozhodlo bez pojednávania (§
19 ods. 1 písm. a/ bod 2. ZKR), ale aj z dôvodu, že na to boli splnené podmienky podľa § 197 ods. 1
vety poslednej ZKR, keďže nariadenie pojednávania považoval súd za potrebné, a to najmä vzhľadom

na to, že dlžník sa vo vyjadrení k návrhu na vyhlásenie konkurzu a aj následnom doplnení vyjadrenia
proti návrhu procesne bránil a v tejto súvislosti uplatňoval argumentáciu a navrhoval dôkazy za účelom
preukázania nedôvodnosti návrhu a toho, že je šikanóznym výkonom práva navrhovateľa.

14. Súd určil termín pojednávania podľa § 19 ods. 1 písm. a) bod 2. ZKR dňa 02.12.2024 na 05.02.2025.

14.1. Na pojednávanie bol podľa § 19 ods. 1 písm. a) bod 2. ZKR predvolaný dlžník. V nadväznosti na
neskorší procesný stav konania bol následne na pojednávanie podľa § 196 ZKR v spojení s § 100 CSP
predvolaný aj navrhovateľ (ktorého súd pôvodne o termíne pojednávania podľa § 19 ods. 1 písm. a/ bod
2. ZKR upovedomil) a do konania pristúpený veriteľ. O termíne pojednávania bol podľa § 19 ods. 1 písm.

a) bod 2. ZKR upovedomený aj v návrhu na vyhlásenie konkurzu označený veriteľ.

14.2. Lehota na prípravu na pojednávanie bola podľa § 196 ZKR v spojení s § 178 ods. 2 CSP u všetkých
na pojednávanie predvolaných osôb a o ňom upovedomených osôb zachovaná.

14.3.Dlžníkpodanímpodanýmelektronickyadoručenýmsúdudňa29.01.2025(č.l.175anasl.),ktorého
súčasťouboloajdoplnenievyjadreniakveci(bod \*MERGEFORMAT7.odôvodnenia)navrholajodročiť
pojednávanie, ktorého termín bol určený na 05.02.2025. Súd podľa § 196 ZKR v spojení s § 183 ods.
4 CSP v nadväznosti naň upovedomil dlžníka (konajúceho zástupcom – advokátom) o tom, že návrhdlžníka na odročenie pojednávania, je nedôvodný, čo súd aj odôvodnil v predmetnom upovedomení
(č. l. 189 – 191) a sledujúc princíp hospodárnosti konania (§ 196 ZKR v spojení s čl. 17 CSP) toto
odôvodnenie na tomto mieste neopakuje, ale iba naň odkazuje.

15. Súd následne prejednal návrh na vyhlásenie konkurzu na pojednávaní konanom 05.02.2025,
a to v prítomnosti všetkých na pojednávanie predvolaných osôb (zástupcu navrhovateľa, pristúpeného
veriteľa, zástupcu dlžníka [pričom na pojednávanie sa bez predvolania dostavil aj samotný dlžník,
konajúci štatutárnym orgánom – konateľom, ktorým je Ing. Marian Gurina]).

16. Na pojednávaní sa účastníci konania k veci vyjadrili nasledovne:

16.1. Navrhovateľ na pojednávaní k veci uviedol, že zotrváva na návrhu a ostatných písomných
vyjadreniach. Mal za to, že dlžník neosvedčil platobnú schopnosť a sú splnené všetky podmienky
na vyhlásenie konkurzu. Na otázku súdu doplnil, že exekúcia pohľadávky zo zmluvy o úvere naďalej

prebieha.

16.2. Pristúpený veriteľ na pojednávaní k veci uviedol, že zotrváva na svojich písomných vyjadreniach,
navrhuje vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka a že ku dňu pojednávania nedošlo k žiadnej úhrade
jeho pohľadávok. Mal za to, že dlžník neosvedčil platobnú schopnosť a neosvedčil ani spornosť jeho

pohľadávok. Na otázku súdu doplnil, že v návrhu na pristúpenie do konania je nesprávne uvedený rok pri
výzve dlžníkovi ako ručiteľovi na úhradu splatných záväzkov, keď týmto je tak, ako to vyplýva z listinných
príloh, rok 2023 (a nie rok 2024).

16.3. Dlžník (konajúc zástupcom) na pojednávaní k veci uviedol, že zotrváva na svojich písomných

vyjadreniach. Zopakoval, že návrh je vo vzťahu k nemu šikanózny, a to aj s poukazom na súvisiace
konania identifikované v podaniach, a to najmä v súvislosti s konkurzným konaním vedeným na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 20K/4/2023, vyhláseným na majetok spoločnosti PHARMOS, a.s. Vo
vzťahu k súdnemu konaniu, v ktorom je žalovaný konateľ dlžníka ako fyzická osoba, uviedol, že ide
o jeho ručiteľský záväzok voči navrhovateľovi. Všetky tieto konania na seba individuálne nadväzujú.

V záverečnej reči doplnil, že z vykonaného dokazovania vyplývajú vzájomné súvislosti odôvodňujúce
pochybnosti o platobnej neschopnosti dlžníka s poukazom na viacnásobné uplatňovanie tých istých
pohľadávok voči viacerým subjektom. Navrhol preto návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka
zamietnuť.

16.4. Dlžník sa na pojednávaní vyjadril k veci aj priamo (§ 196 ZKR v spojení s § 72 CSP a § 13 ods.
1 vety druhej Obchodného zákonníka – štatutárnym orgánom, ktorým je konateľ Ing. Marian Gurina),
v rámci čoho uviedol, že spoločnosť PHARMOS, a.s. bola považovaná za štvrtú distribučnú spoločnosť
na Slovensku, ktorá zamestnávala okolo 130 zamestnancov priamo, zhruba 50 externe a vo vrchole
dosahovala obrat cez 70 miliónov eur. Problémy nastali v období, keď sa objavil COVID-19, kedy bolo

potrebné veľmi rýchlo reagovať na zmenu sortimentu, ktorá sa veľmi ťažko odhadovala a nastali výkyvy
v obratoch. Nastali rokovania s bankami, kde navrhovateľ požadoval ďalšie ručenie od spoločnosti
PHARMOS, a.s., s čím konateľ dlžníka ako jeden z akcionárov súhlasil, pretože chcel ďalej podnikať.
Do ručenia z dlžníka v prospech PHARMOS-u, a.s. dali ďalšiu nehnuteľnosť v hodnote 1,4 milióna
a osobný vklad do pokladne. Konateľ dlžníka našiel investorov, ktorých napriek bankovému prísľubu

z londýnskej banky navrhovateľ zamietol. Medzitým spoločnosť už nedokázala pružne reagovať na
potreby zmeny sortimentu a COVID-19 obdobie bolo veľmi ťažké. Banka napriek tomu, že dlžník navýšil
ručenie, požadovala znížiť zainteresovanosť o jeden milión. Disciplína odberateľov v tomto období bola
komplikovaná, do konca daného roku sa nepodarilo znížiť zainteresovanosť o celý milión, chýbalo okolo
180.000,-, ktoré odberatelia nevedeli dať. Banka to netolerovala a v nasledujúcich mesiacoch im dala

splatiť všetky úvery. Všetky spoločnosti mali účty v navrhovateľovi, pristúpenom veriteľovi – všetky
boli zatvorené a zablokované. Boli konfrontovaní s ťažkou situáciou. Ich veritelia – dodávatelia liekov
a zdravotných pomôcok súhlasili a boli náchylní na to, aby požiadali o reštrukturalizáciu PHARMOS-
u, a.s. Medzitým sa ako akcionári snažili udržať zamestnancov, platili ich z vlastných zdrojov, a to až
do doby, kedy dvakrát po sebe bola reštrukturalizácia zamietnutá. Zamestnanci postupne odchádzali,

na konateľa dlžníka bolo podávané jedno trestné oznámenie za druhým. V dôsledku zosplatnenia
úverov sa zatvorili všetky spoločnosti. Nastala situácia, kedy zostal iba konateľ dlžníka, ktorý je neustále
šikanovaný, napriek tomu, že vždy bol ústretový. Banka chce dokonca vysťahovať jeho synov, jedného,
druhého, z bytov, ktoré im konateľ dlžníka daroval, o čom sa koná už dva roky. Napriek tomu, že splátkypravidelne platil, nedokázal ich jednorazovo zaplatiť, ale pravidelne mesačne platil, až pokým nevedel,
čo s tým robiť. Dali dohromady v rodine 97.000,- eur, ktoré zložili minulý rok, keďže sa chcel čestne
vysporiadať s daným záväzkom. V tejto súvislosti dlžník predložil na pojednávaní listinný dôkaz, a to

Dohodu o úschove z 30.07.2024. Dlžník k tomuto dôkazu uviedol, že touto formou riešil danú vec preto,
pretože navrhovateľ nebol schopný vyčísliť presne výšku pohľadávky zo zmluvy o úvere.

16.5. Dlžník (konajúc priamo konateľom) na otázku súdu, či má peňažný záväzok aj zo zmenkového
ručenia, ktorý uviedol navrhovateľ v návrhu okrem pohľadávky, ktorú aj doložil (bod \* MERGEFORMAT

2.1. odôvodnenia), uviedol, že sa nevie k tomuto vyjadriť, pretože za dva roky nedostal žiadne informácie
ohľadom toho, čo sa speňažilo a aký výťažok sa dosiahol v konkurze vedenom na PHARMOS, a.s.,
pričom mu bol odobratý server, na ktorom sa nachádzali všetky údaje nielen o dlžníkovi, ale aj o
PHARMOS-e, a.s. Tieto mu síce boli vydané na základe nariadeného neodkladného opatrenia, avšak
nie sú spojazdnené, keďže dlžník nemá v súčasnosti na to prostriedky.

17. Súd na pojednávaní konanom 05.02.2025 vykonal vo veci samej dokazovanie listinnými dôkazmi
predloženými do pojednávania, listinným dôkazom predloženým dlžníkom na pojednávaní a časťami
pripojených súdnych spisov Okresného súdu Nitra sp. zn. 28Cb/26/2024 a sp. zn. 51C/12/2023 (ktoré
súd pripojil pred pojednávaním na návrh dlžníka obsiahnutý v doplnení vyjadrenia k veci). Uvedenie
dôkazov,zktorýchsúdvychádzalpriustálenískutkovýchokolností,ktorésúvýznamnépretotomeritórne

rozhodnutie súdu, spolu s ich vyhodnotením, uvádza súd v príslušnej časti odôvodnenia.

17.1. Dlžník na pojednávaní v rámci vyjadrenia sa k veci urobil aj procesný návrh na vykonanie
dokazovania výsluchom dlžníka. Dlžník však neuviedol označenie konkrétnych skutočností, ktoré majú
byť výsluchom preukázané (čo je nevyhnutné pre posúdenie splnenia podmienok na vykonanie výsluchu

účastníka konania) a rovnako nepreukázal, že dané skutočnosti nemožno preukázať inak, čo je
podľa § 196 ZKR v spojení s § 195 ods. 1 CSP nevyhnutným predpokladom vykonania dokazovania
výsluchomúčastníkakonania.Jepritomnutnédôslednerozlišovaťodprednesustranyakoformyrobenia
procesného úkonu, ktorým je okrem iného vyjadrenie sa k veci, od procesného inštitútu vykonania
dokazovania výsluchom účastníka konania (totožne aj doktrína civilného procesu – Števček, M., Ficová,

S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022 – inak aj len „Komentár k CSP“, § 195). Hoci z uvedených dôvodov
neboli splnené podmienky na vykonanie dokazovania výsluchom dlžníka ako účastníka konania, súd
umožnil aj priamo dlžníkovi realizovať procesné právo spočívajúce v prednese vyjadrenia sa k veci
nad rámec vyjadrenia urobeného na pojednávaní jeho zástupcom, ktoré procesné právo dlžník aj využil

(body \* MERGEFORMAT 16.4. a \* MERGEFORMAT 16.5. odôvodnenia). Následne dlžník uviedol,
že vzhľadom na umožnenie vyjadriť sa aj priamo jemu napriek zastúpeniu advokátom netrvá ďalej na
vykonaní dokazovania výsluchom dlžníka, čo súd podľa § 196 ZKR v spojení s primeranou aplikáciou
§ 124 ods. 1 CSP posúdil podľa obsahu ako späťvzatie návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom
dlžníka (s následkom, ako keby nebol urobený), a tento návrh preto následne už ako nedôvodný

nezamietal. Z týchto dôvodov súčasne v prejednávanej veci nezostal ku dňu pojednávania konanému
05.02.2025 žiadny procesný návrh na vykonanie dokazovania, ktorému by súd nevyhovel.

18. Dlžník (konajúci zástupcom) na pojednávaní po svojich prednesoch (vykonaných tak zástupcom
ako aj priamo – štatutárnym orgánom C. B.) a po vykonávavnom dokazovaní navrhol odročiť

pojednávanie z dôvodu, že štatutárny orgán dlžníka sa od 11:25 hod. nezúčastňoval pojednávania zo
zdravotnýchdôvodov(prejavenýchpádomdlžníkazostoličky,zktoréhodôvodusúdprerušilo11:02hod.
pojednávanie), pričom aj dlžník konajúci štatutárnym orgánom chce predniesť záverečnú reč. Zástupca
dlžníka sa pritom pojednávania ďalej riadne zúčastňoval a neuviedol na svojej strane existenciu
žiadneho dôvodu, pre ktorý by sa ho ďalej nemohol zúčastniť.

18.1. Súd v nadväznosti na tento návrh dlžníka upovedomil (str. 12 zápisnice o pojednávaní
z 05.02.2025 na č. l. 227) na pojednávaní podľa § 196 ZKR v spojení s § 183 ods. 4 CSP účastníkov
konania o tom, že tento nie je dôvodný, čo aj v stručnosti odôvodnil.

18.2.Knedôvodnostipredmetnéhonávrhunaodročeniepojednávaniasúdpoukazujenazáverydoktríny
civilného procesu, s ktorou sa súd v plnom rozsahu stotožňuje, nezistiac legitímny dôvod na zaujatie
odlišného právneho názoru a ktorá v prípade, ak sa pojednávania môže zúčastniť zástupca účastníka
konania, ktorý žiada o odročenie pojednávania len z dôvodov existujúcich na strane účastníka konaniaa nie samotného zástupcu, uvádza, že nemožno vyhovieť takým žiadostiam zástupcu účastníka konania
o odročenie pojednávania, ktoré by boli postavené na tvrdeniach zástupcu účastníka konania o tom, že
s vykonaním pojednávania strana v jej neprítomnosti nesúhlasí, hoci jej zástupca je prítomný (Komentár

k CSP, § 180).

18.3. Teda, z uvedeného vyplýva, že pokiaľ na strane zástupcu nie je prekážka účasti na pojednávaní
(resp. nie sú tvrdené žiadne dôvody odročenia pojednávania) a zástupca účastníka konania žiada
o odročenie pojednávania len z dôvodu, že účastník konania, ktorého zastupuje, s vykonaním

pojednávania v jeho neprítomnosti nesúhlasí, nemožno takejto žiadosti vyhovieť, pretože takýto dôvod
na odročenie pojednávania nie je za danej procesnej situácie – keď je strana zastúpená – dôležitý. Za
takejto procesnej situácie bude totiž strana na pojednávaní zúčastnená, a to v jej zastúpení zástupcom,
ktorého si aj za týmto účelom v konaní zvolila.

18.4. Z týchto dôvodov, keďže sa dlžník aj naďalej pojednávania zúčastňoval (zástupcom, ktorý ani

len netvrdil, že on by sa pojednávania taktiež nemohol ďalej zúčasťňovať), pričom dlžník nebol na
pojednávanie ani predvolaný z dôvodu, že by mal osobne v konaní niečo vykonať (§ 110 ods. 1 veta
druhá CSP v nadväznosti na § 196 ZKR), nebol naplnený dôležitý dôvod na to, aby súd v pojednávaní
nepokračoval ďalej a toto odročil podľa § 196 ZKR v spojení s § 183 ods. 1 vety prvej CSP.

19. Súd v závere pojednávania konaného 05.02.2025 podľa 196 ZKR v spojení s § 182 CSP potom, čo
všetci účastníci konania predniesli záverečnú reč (vrátane dlžníka, konajúceho zástupcom), uznesením
vyhlásil dokazovanie za skončené, čím začala plynúť v § 19 ods. 1 písm. b) ZKR stanovená 7-dňová
lehota na rozhodnutie vo veci (počítaná podľa § 203a ZKR).

V. Prerušenie konania, ďalšie vyjadrenia účastníkov konania, zrušenie uznesenia o vyhlásení
dokazovania za skončené z 05.02.2025 a prejednanie veci na ďalšom pojednávaní

20. Súd uznesením č. k. 31K/28/2024 – 255 z 12. februára 2025, teda počas plynutia v § 19 ods. 1 písm.

b) ZKR stanovenej 7-dňovej lehoty na rozhodnutie vo veci návrhu na vyhlásenie konkurzu, právoplatným
dňa 19.02.2025, rozhodol podľa § 16 ods. 2 ZKR o prerušení konkurzného konania na 60 dní z dôvodu,
že dlžník preukázal, že ním poverený správca pripravuje reštrukturalizačný posudok. Uznesenie bolo
zverejnené v Obchodnom vestníku č. 33/2025 dňa 18.02.2025.

21.Počasprerušeniakonaniabolosúdudňa11.03.2025doručenépodanienavrhovateľa(č.l.262anasl.
súdneho spisu), v ktorom sa vyjadril k veci.

21.1. Navrhovateľ vo vyjadrení poukázal na uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 20K/4/2023 zo
04.03.2025, vydané vo veci vyhláseného konkurzu na majetok spoločnosti PHARMOS, a.s. v konkurze,

ktorým nariadil neodkladné opatrenie voči dlžníkovi. Dlžník vo svojom vyjadrení k návrhu na vyhlásenie
konkurzu poukázal na uzatvorenie zmluvy so spoločnosťou KMN invest LLC na predaj rozostavanej
stavby. Táto rozostavaná stavba je súčasťou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území
G., okres Nitra, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vo vlastníctve dlžníka, na ktorých boli zriadené
záložné práva v prospech navrhovateľa, ktorými záložnými právami boli zabezpečené pohľadávky

navrhovateľa voči spoločnosti PHARMOS, a.s. Navrhovateľ si svoje pohľadávky voči spoločnosti
PHARMOS, a.s. uplatnil v konkurze vedenom na majetok tejto spoločnosti, v nadväznosti na čo
ich správca zapísal do súpisu podstaty. Predmetným neodkladným opatrením súd zakázal dlžníkovi
akýmkoľvek spôsobom nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, vrátane rozostavaných stavieb, ktoré
vznikli na daných nehnuteľnostiach, a to počas trvania konkurzu na spoločnosť PHARMOS, a.s.

Nariadené neodkladné opatrenia sa teda vzťahuje aj na rozostavanú stavbu, na ktorú dlžník poukazoval
vo svojom vyjadrení k návrhu na vyhlásenie konkurzu. Aj z tohto dôvodu je právne bezvýznamný
argument dlžníka o tom, že má v úmysle predmetnú rozostavanú stavbu predať.

22. Po prerušení konania (ktoré skončilo ex lege 22.04.2025) bolo súdu dňa 25.04.2025 doručené ďalšie

podanie navrhovateľa (č. l. 285 a nasl. súdneho spisu), v ktorom sa vyjadril k veci, pričom však toto
podanie už neobsahuje žiadnu novú skutkovú či právnu argumentáciu a z tohto dôvodu, sledujúc princíp
hospodárnosti konania (§ 196 ZKR v spojení s čl. 17 CSP), obsah tohto podania navrhovateľa súd na
tomto mieste neuvádza.23. Súd obe vyjadrenia navrhovateľa doručené od pojednávania konaného 05.02.2025 (body \*
MERGEFORMAT 21. až \* MERGEFORMAT 22. odôvodnenia) prípisom č. k. 31K/28/2024 – 300

z 28.04.2025 zaslal podľa § 196 ZKR v spojení s čl. 9 CSP na oboznámenie (bez výzvy na vyjadrenie
sa) dlžníkovi a pristúpenému veriteľovi. Dlžníkovi bolo doručené 29.04.2025 a pristúpenému veriteľovi
28.04.2025.

24. Súd uznesením č. k. 31K/28/2024 – 291 z 28. apríla 2025, právoplatným dňa 06.05.2025, rozhodol,

že ruší uznesenie z 5. februára 2025 o vyhlásení dokazovania za skončené, ktoré bolo vyhlásené
na pojednávaní dňa 05.02.2025 a súčasne nariadil pojednávanie na 14.05.2025. Uznesenie bolo
zverejnené v Obchodnom vestníku č. 84/2025 dňa 05.05.2025.

24.1. Sledujúc princíp hospodárnosti konania (§ 196 ZKR v spojení s čl. 17 CSP), súd primárne odkazuje
na odôvodnenie predmetného uznesenia, avšak považuje za nutné v stručnosti jeho odôvodnenie na

tomto mieste uviesť, keďže bolo dôvodom pokračovania v prejednaní návrhu na ďalšom pojednávaní,
a teda súvisí s procesným postupom súdu majúcim vplyv na meritórne rozhodnutie o návrhu na
vyhlásenie konkurzu.

24.2. Súd uvedené uznesenie odôvodnil v podstate tým, že vyhlásením uznesenia o vyhlásení

dokazovania za skončené na pojednávaní dňa 05.02.2025 začala podľa § 19 ods. 1 písm. b) ZKR
plynúť 7-dňová lehota na vydanie uznesenia vo veci návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorej posledným
dňom bol 12.02.2025, počas ktorej – dňa 10.02.2025 – podal navrhovateľ návrh na prerušenie konania
z dôvodu, že poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a správca toto poverenie
prijal, z ktorého dôvodu súd uznesením č. k. 31K/28/2024 – 255 z 12.02.2025 podľa § 16 ods. 2

ZKR prerušil konkurzné konanie na 60 dní, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.02.2025.
Lehota na prerušenie konania tak začala podľa § 203a ZKR plynúť 20.02.2025 a jej posledným dňom
bol utorok 22.04.2025. Dňa 23.04.2025, po uplynutí procesnej lehoty, počas ktorej bolo konkurzné
konanie v prejednávanej veci prerušené, konanie ex lege pokračovalo (keďže súd nezistil, že by bolo
konkurzné konanie v prejednávanej veci prerušené ex lege podľa § 16 ods. 1 ZKR z dôvodu začatia

reštrukturalizačného konania dlžníka). Pokračovaním konania podľa § 196 ZKR v spojení s primeraným
použitím § 165 ods. 2 CSP začali znova plynúť lehoty, ku ktorých prerušeniu došlo v dôsledku prerušenia
konania a ktorou bola v prejednávanej veci lehota 7 dní na vydanie rozhodnutia o návrhu na vyhlásenie
konkurzu, stanovená v § 19 ods. 1 písm. b) ZKR. Táto lehota začala znovu plynúť podľa § 196 ZKR
v spojení s primeraným použitím § 165 ods. 2 vety poslednej CSP dňa 23.04.2025.

24.3. Vyhlásením uznesenia podľa § 182 CSP o vyhlásení dokazovania za skončené, hoci je toto
len uznesením o vedení konania podľa § 196 ZKR v spojení s § 237 ods. 2 CSP, nastáva podľa
§ 196 ZKR v spojení s primeraným použitím 154 CSP významný procesnoprávny účinok spočívajúci
v tom, že dochádza k zákonnej koncentrácii, majúcej za následok, že na akékoľvek skutočnosti, ktoré

nastanú po vyhlásení uznesenia o vyhlásení dokazovania za skončené, sa neprihliada. Z tohto dôvodu
v zásade (pokým sa neuplatňuje zákonom stanovená výnimka, aká je napr. v konkurznom konaní
obsahom § 19 ods. 1 písm. b/ ZKR) je povinnosťou súdu podľa § 219 ods. 2 vety prvej CSP vo veciach,
ktoré sú prejednané na pojednávaní, rozhodnúť hneď po skončení pojednávania, ktoré vyhláseniu
predchádzalo. Jednou z už uvedených výnimiek, uplatňovanou v prejednávanej veci, je § 19 ods. 1

písm. b) ZKR, podľa ktorého vo veciach veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka,
prejednaného na pojednávaní, súd rozhodne – napriek tomu, že návrh bol prejednaný na pojednávaní
– mimo pojednávania, vydaním uznesenia vo veci návrhu na vyhlásenie konkurzu, a to do 7 dní od
vyhlásenia uznesenia o vyhlásení dokazovania za skončené. Súd je totiž síce podľa § 196 ZKR v spojení
s primeraným použitím § 234 ods. 2 a § 217 ods. 1 vety prvej CSP vo veciach, ktoré prejednávaná na

pojednávaní, povinný vychádzať z rozhodujúceho stavu v čase vyhlásenia (resp. vydania uznesenia),
avšak tento stav, rozhodujúci v čase vyhlásenia, zisťuje podľa § 196 ZKR s primeraným použitím §
215 a § 154 CSP k okamihu vyhlásenia uznesenia o vyhlásení dokazovania za skončené podľa § 182
CSP, keďže na skutočnosti, ktoré nastali po vyhlásení tohto uznesenia a teda zákonnej koncentrácii, súd
nemôže prihliadnuť. Z tohto dôvodu procesnoprávne predpisy, ktoré obligatórne stanovujú (ako je tomu

aj v prejednávanej veci v § 19 ods. 1 písm. b/ ZKR) súčasne maximálnu lehotu, ktorá môže uplynúť od
vyhlásenia uznesenia o vyhlásení dokazovania za skončené do vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia,
keďže ako súd už uviedol, aj v týchto prípadoch je pre súd síce rozhodujúci stav v čase vyhlásenia
alebo vydania rozhodnutia (§ 217 ods. 1 veta prvá CSP), avšak pri jeho zisťovaní je podľa § 215 CSPv spojení s § 154 CSP obmedzený stavom k okamihu vyhlásenia uznesenia o vyhlásení dokazovania
za skončené. Stanovením tejto maximálnej lehoty sa preto sleduje, aby stav v čase vyhlásenia alebo
vydania rozhodnutia zodpovedal tomu, ktorý bol daný k okamihu vyhlásenia uznesenia o vyhlásení

dokazovania za skončené (pretože skutkový stav uvedený v rozhodnutí sa podľa § 217 ods. 1 CSP vždy
bude považovať za ten, ktorý bol daný ku dňu rozhodnutia, bez prihliadania na to, že sa v nadväznosti
na § 215 v spojení s § 154 CSP zisťoval k okamihu vyhlásenia uznesenia o vyhlásení dokazovania
za skončené, a to aj vtedy, ak rozhodnutie nebolo vyhlásené alebo vydané podľa § 219 ods. 1 vety
prvej hneď po skončení pojednávania, ktoré končí práve uznesením podľa § 182 CSP o vyhlásení

dokazovania za skončené). Predmetnú maximálnu lehotu určuje ZKR v § 19 ods. 1 písm. b) tak, že
táto je maximálne 7-dňová medzi vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania (vo veci veriteľského
návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka) a vydaním uznesenia, ktorým súd rozhodne vo veci
návrhu na vyhlásenie konkurzu.

24.4. Z týchto dôvodov by v prejednávanej veci v prípade vydania uznesenia, ktorým súd rozhodne vo

veci návrhu navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, na vydanie ktorého znovu začala
plynúť lehota stanovená v § 19 ods. 1 písm. b) ZKR podľa § 196 ZKR v spojení s primeraným použitím §
165 ods. 2 vety druhej CSP dňa 23.04.2025 a jej posledným dňom je 30.04.2025, uplynula (vychádzajúc
z dňa vydania daného uznesenia) od vyhlásenia uznesenia o dokazovaní za skončené (na pojednávaní
dňa 05.02.2025) doba 2 mesiacov 3 týždňov a 2 dní, pričom zákon o konkurze a reštrukturalizácii v §

19 ods. 1 písm. b) ZKR stanovuje, aby táto doba bola maximálne 7 dní.

24.5. Sledujúc uvedený účel stanovenia maximálnej lehoty na vydanie rozhodnutia vo veci vyhlásenia
konkurzu podľa § 19 ods. 1 písm. b) ZKR v prípade prejednania návrhu na vyhlásenie konkurzu
na majetok dlžníka na pojednávaní (ktorým je, aby sa stav v čase vydania uznesenia vo veci

vyhlásenia konkurzu, ktorý je síce rozhodujúci, avšak zisťuje sa k okamihu vyhlásenia uznesenia
oskončenídokazovania,nezmeniloprotitomu,ktorýjedanýkokamihuvyhláseniauzneseniaoskončení
dokazovania, keďže skutkový stav uvedený v odôvodnení uznesenia vo veci návrhu na vyhlásenie
konkurzu bude považovaný za daný ku dňu jeho vydania bez ohľadu na to, že v dôsledku uplatnenia
zákonnej koncentrácie od vyhlásenia uznesenia o vyhlásení dokazovania za skončené sa na neskoršie

zmeny skutkového stavu, ktoré by nastali do vydania uznesenia vo veci návrhu na vyhlásenie konkurzu,
neprihliadalo), súd dospel k záveru, že v prípade, o aký ide aj v prejednávanej veci, kedy zo
zákonných dôvodov (prerušenia konkurzného konania po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania
vo veci návrhu navrhovateľa podľa § 16 ods. 2 ZKR) nastala procesná situácia, že uznesenie vo
veci návrhu na vyhlásenie konkurzu nebolo vydané do 7 dní od vyhlásenia uznesenia o skončení

dokazovania v danej veci a táto lehota by bola v prípade vydania uznesenia vo veci návrhu na vyhlásenie
konkurzu mnohonásobne predĺžená (a teda skutkový stav ustálený v uznesení vo veci návrhu na
vyhlásenie konkurzu k dňu jeho vydania by bol zisťovaný k dňu vyhlásenia uznesenia o skončení
dokazovania, od ktorého zákonodarcom maximálne stanovená lehota 7 dní bola mnohonásobne
prekročená), je možné dosiahnuť účel sledovaný v § 19 ods. 1 písm. b) ZKR len tak, že súd vyhlásené

uznesenie o vyhlásení dokazovania za skončené, ktoré je uznesením o vedení konania, z ktorého
dôvodu súd ním nie je podľa § 196 ZKR v spojení s § 237 ods. 2 CSP viazaný, zruší a spolu s tým nariadi
ďalšie pojednávanie a následne po vyhlásení uznesenia na pojednávaní o vyhlásení dokazovania za
skončené vo veci rozhodne v lehote podľa § 19 ods. 1 písm. b) ZKR.

24.6. Súd preto uvedeným uznesením o vedení konania č. k. 31K/28/2024 – 291 z 28. apríla 2025, zrušil
uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 31K/28/2024 z 5. februára 2025 o vyhlásení dokazovania za
skončené, ktoré vyhlásil na pojednávaní dňa 5. februára 2025 a súčasne nariadil (ďalšie) pojednávanie
na 14.05.2025. Súd na pojednávanie predvolal podľa § 19 ods. 1 písm. a) bod 2. ZKR dlžníka a podľa
§ 196 ZKR v spojení s § 100 CSP aj navrhovateľa a pristúpeného veriteľa. O termíne pojednávania bol

podľa § 19 ods. 1 písm. a) bod 2. ZKR upovedomený aj v návrhu na vyhlásenie konkurzu označený
veriteľ.

25. Dlžník podaním doručeným súdu dňa 01.05.2025 podal návrh na odročenie pojednávania (č. l.
301 a nasl.), na základe ktorého súd upovedomením č. k. 31K/28/2024 – 309 z 05.05.2025 odročil

pojednávanie, ktorého termín bol určený na 14.05.2025 a určil nový termín pojednávania na 20.05.2025
o 9:00 hod. Súd odročil pojednávanie podľa § 196 ZKR v spojení s § 183 ods. 1 CSP z dôležitého dôvodu
na strane zástupcu dlžníka, ktorý osvedčil, že sa pojednávania nemôže zúčastniť z dôležitého dôvodu
(starostlivosti o dieťa na zdravotnom vyšetrení) a dlžník odôvodnene trval na osobnom zastúpení.Upovedomenie bolo doručené účastníkom konania zverejnením v Obchodnom vestníku č. 88/2025
z 12.05.2025 a podľa § 199 ods. 3 ZKR per analogiam legis bolo účastníkom konania doručené aj iným
spôsobom, a to do elektronických schránok podľa zákona o e-Governmente, pričom rozhodujúce je

podľa § 199 ods. 4 ZKR jeho doručenie v Obchodnom vestníku.

25.1. Súd spolu s odročením pojednávania súčasne podľa § 196 ZKR v spojení s § 184 ods.
2 CSP prípisom č. k. 31K/28/2024 – 312 z 05.05.2025 vyzval zástupcu dlžníka, aby predložil na
najbližšom pojednávaní dôkaz o tom, že sa dňa 14.05.2025 zúčastnil s dieťaťom na lekárskom vyšetrení,

ktorým odôvodnil návrh na odročenie pojednávania. Zástupca dlžníka si túto povinnosť splnil podaním
doručeným súdu dňa 14.05.2025 (č. l. 352 a nasl.).

26. Dlžník podaním doručeným súdu dňa 06.05.2025 podal ďalší návrh na odročenie pojednávania,
ktorého termín bol naposledy určený na 20.05.2025 o 9:00 hod. (č. l. 314 a nasl.). Súd na základe tohto
návrhu uzavrel z dôvodov podrobne uvedených v upovedomení č. k. 31K/28/2024 – 316 zo 07.05.2025,

na ktoré odôvodnenie súd na tomto mieste z dôvodu hospodárnosti konania (§ 196 ZKR v spojení s čl.
17 CSP) len odkazuje, že tento návrh nie je dôvodný, keďže zástupca dlžníka nepreukázal existenciu
dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania, ktoré je podľa § 196 ZKR v spojení s § 183 ods. 1
vetou prvou CSP elementárnou podmienkou, ktorá musí byť vždy splnená na to, aby súd rozhodol
o odročení pojednávania. Napriek tomu, súd – opätovne z dôvodov podrobne uvedených v danom

upovedomení – podľa čl. 17 CSP v nadväznosti na § 196 ZKR zmenil čas konania pojednávania, ktorého
termín bol naposledy určený na 20.05.2025 z 9:00 hod. na 12:00 hod. Upovedomenie bolo doručené
účastníkom konania zverejnením v Obchodnom vestníku č. 90/2025 zo 14.05.2025 a podľa § 199 ods. 3
ZKR per analogiam legis bolo účastníkom konania doručené aj iným spôsobom, a to do elektronických
schránok podľa zákona o e-Governmente, pričom rozhodujúce je podľa § 199 ods. 4 ZKR jeho doručenie

v Obchodnom vestníku.

27. Pred ďalším (v poradí druhým) pojednávaním, ktorého termín bol naposledy určený na 20.05.2025
o 12:00 hod., sa k veci opätovne vyjadril dlžník, a to podaniami doručenými súdu dňa 13.05.2025 (č. l.
327 a nasl.) a dňa 19.05.2025 (č. l. 444 a nasl.). Podanie doručené súdu dňa 13.05.2025 súd podľa čl. 9

CSP zaslal na oboznámenie navrhovateľovi a pristúpenému veriteľovi podľa zákona o e-Governmente,
pričom obom bolo doručené dňa 19.05.2025 a podanie doručené súdu dňa 19.05.2025 súd doručil
navrhovateľovi a pristúpenému veriteľovi krátkou cestou na pojednávaní dňa 20.05.2025, pričom jeho
obsah súd súčasne na danom pojednávaní aj oboznámil.

27.1. Dlžník v podaní doručenom 13.05.2025 uviedol, že je na neho vyvíjaný neprimeraný nátlak, ktorý
spočíva v koordinovanom konaní. Poukázal na to, že dňa 25.11.2024 podal v konkurznom konaní
vedenom na majetok spoločnosti PHARMOS, a.s. pod sp. zn. 20K/4/2023 podnet, keďže u zvoleného
správcu vzhliadol možnosť jeho zaujatia. Podnet preukazoval prepojenie medzi súčasným správcom
a zástupcom navrhovateľa, ktorý si volí komplementára v spoločnosti správcu, ktorý realizoval každý

jeden úkon správcu a ktorým je JUDr. Igor Hrdlík. Dňa 23.04.2025 podal dlžník žalobu o určenie
neexistenciezáložnéhopráva,napodkladektorejsazačalokonaniavedenépodsp.zn.51C/17/2025,ku
ktorejbolpripojenýajzáznamorokovanísklientommedzinavrhovateľom,ktoréhozastupovalJUDr.Igor
HrdlíkakosúčasnýkomplementársprávcuvuvedenomkonkurznomkonaníaspoločnosťouPHARMOS,
a.s. Dlžník ďalej uviedol, že dňa 16.04.2025 došlo zo strany správcu k prevzatiu nehnuteľností vo

vlastníctve dlžníka, ktoré považuje dlžník nielen za rozporné s právnymi predpismi, ale aj s etickým
kódexom správania správcu, v dôsledku čoho dlžník podal dňa 28.04.2025 ďalšie podnety na konkurzný
súd a Ministerstvo spravodlivosti Slvoenskej republiky.

27.2. Dlžník v podaní doručenom 19.05.2025 uviedol, že v súvislosti s pohľadávkami zo zmluvy o úvere

č. 000444/CORP/2020 z 08.09.2020 bol dlžník výzvou na úhradu záväzku z 23.04.2025 vyzvaný
k zaplateniu sumy 76.378,16 eura a výzvou na úhradu záväzku z 30.04.2025 bol dlžník vyzvaný
k zaplateniu sumy 111.788,88 eura. Ide o tú istú pohľadávku, ktorá je v rozdielnej výške než je uvedená
v návrhu navrhovateľa z 05.11.2024, a táto pohľadávka navrhovateľa je preto sporná.

28. Súd následne pokračoval v prejednaní návrhu na vyhlásenie konkurzu na ďalšom (v poradí druhom)
pojednávaní, konanom 20.05.2025, a to v prítomnosti všetkých na pojednávanie predvolaných osôb
(zástupcu navrhovateľa, pristúpeného veriteľa, zástupcu dlžníka). Lehota na prípravu na pojednávanie
bola podľa § 196 ZKR v spojení s § 178 ods. 2 CSP u všetkých na pojednávanie predvolanýchosôb a o ňom upovedomených osôb zachovaná. Odhliadnuc od toho, že žiadny účastník konania
na pojednávaní nenamietal, že by nemal zachovanú lehotu na prípravu na pojednávanie, čo bez
ďalšieho vylučuje neskoršie namietanie nezachovania lehoty na prípravu pojednávania, keďže v zhode

s doktrínou (Komentár k CSP, § 178, bod III.) súd poukazuje na to, že dostavením sa na pojednávanie
bez žiadosti o jeho odročenie z dôvodu nezachovania lehoty na prípravu pojednávania treba mať
za to, že účastníci konania s vykonaním tohto procesného úkonu súhlasia, súd uvedený záver
o zachovaní lehoty na prípravu pojednávania dopĺňa, že vzhľadom na to, že táto bola zachovaná
u všetkých na pojednávanie predvolaných a o ňom upovedomených osôb vo vzťahu k skoršiemu

termínu pojednávania, t. j. k 20.05.2025 o 9:00 hod. [ktoré predvolanie bolo podľa § 199 ZKR doručené
zverejnením v Obchodnom vestníku ku dňu 13.05.2025], o to viac potom táto logicky musela byť
zachovaná k zmenenému času začatia pojednávania na neskorší čas, t. j. k 20.05.2025 o 12:00 hod.).

29.Napojednávaníkonanom20.05.2025súdopätovneumožnilvšetkýmúčastníkomkonaniavyjadriťsa
k veci a po doplnení dokazovania (o listiny pripojené k podaniam účastníkov konania, pripojené na návrh

dlžníka zo súdneho spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 20K/4/2023 a o oznámenie súdneho exekútora
a obrazovo-zvukovými záznamami pripojenými k podaniu dlžníka) predniesť záverečné reči.

29.1. Navrhovateľ na pojednávaní k veci nad rámec svojich skorších vyjadrení uviedol, že výzvy, na
ktoré poukazuje dlžník v podaní doručenom súdu 19.05.2025, zaslal dlžníkovi z dôvodu, že podľa novej

legislatívy musí uvedeným spôsobom postupovať pre prípad, ak by následne chcel previesť pohľadávky.
Dlžná istina pohľadávky, ktorou navrhovateľ odôvodňuje návrh na vyhlásenie konkurzu sa nezmenila.
Táto pohľadávka bola zistená súdom a je vymáhaná v exekúcii. K zloženiu sumy dlžníkom v advokátskej
kancelárii navrhovateľ uviedol, že do dňa pojednávania nebolo nič uhradené. V návrhu na vyhlásenie
konkurzu uvedené plnenia po vydaní exekučného konania boli hradené navrhovateľovi priamo mimo

exekúcie.

29.2. Pristúpený veriteľ sa na pojednávaní vyjadril zhodne so svojimi skoršími vyjadreniami, pričom
žiadnu novú skutkovú či právnu argumentáciu už neuviedol.

29.3. Dlžník na pojednávaní k veci nad rámec svojich skorších vyjadrení, ktorých sa naďalej pridržal,
uviedol, že výzvy, na ktoré poukazuje v podaní doručenom súdu 19.05.2025 boli zaslané aj priamo C. B.
ako ručiteľovi pohľadávok. Znovu zdôraznil, že do úschovy boli zložené prostriedky vo výške 95.000,-
eur. Dlžník zotrval na tom, že pohľadávky sú sporné, čo bolo preukázané aj vykonaným dokazovaním,
a preto navrhol návrh zamietnuť.

VI. Meritórne rozhodnutie o návrhu
(Rozhodné skutkové okolnosti a právne posúdenie veci)

30. Súd o návrhu navrhovateľa – veriteľa na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka rozhodoval
primárne podľa týchto právnych noriem:

30.1. Podľa § 19 ods. 1 písm. c) (ďalej aj len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“), ak
sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa, (c/) súd rozhodne o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník

neosvedčil svoju platobnú schopnosť, inak rozhodne o zastavení konkurzného konania; pri rozhodovaní
o vyhlásení konkurzu súd neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť; ak sa dlžník v
lehote podľa odseku 1 písm. a) bodu 1 nevyjadril, má sa za to, že svoju platobnú schopnosť neosvedčil.

30.2. Podľa § 3 ods. 2 ZKR, právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní

po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku
pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní
pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Predpokladá
sa, že právnická osoba je platobne schopná, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno odôvodnene
predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať a rozdiel medzi

výškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku (ďalej len „medzera krytia“) je menej
ako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov, alebo v dobe nie dlhšej ako 60 dní medzera
krytia pod takúto hranicu klesne. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní
po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovivymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a),
predpokladá sa, že je platobne neschopný.

30.3. Podľa § 1 písm. a) vyhlášky č. 197/2022 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia
platobnej neschopnosti, medzere krytia a hroziacej platobnej neschopnosti (inak aj len „vyhláška č.
197/2022 Z. z.“), táto vyhláška upravuje podrobnosti o (a/) spôsobe určenia platobnej neschopnosti.

30.4. Podľa § 2 vyhlášky č. 197/2022 Z. z., (1) peňažným majetkom sa na účely určenia platobnej

neschopnosti rozumejú a) peňažné prostriedky, b) pohľadávky z účtu, vkladu alebo inej formy vkladu
v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, alebo v zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte
Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj s výpovednou lehotou kratšou ako tri mesiace, c)
peňažné pohľadávky, cenné papiere a finančné nástroje, ktorých lehota splatnosti uplynie do 30 dní, ak
možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie, d) peňažné
pohľadávky, cenné papiere a finančné nástroje po lehote splatnosti nie viac ako 30 dní, ak možno s

odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne splnenie do 30 dní od uplynutia lehoty ich
splatnosti,e)peňažnépohľadávky,cennépapiereafinančnénástroje,ktorésúsplatnénapožiadanie(na
videnie), ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie,
ak by sa o ich splatenie požiadalo nasledujúci deň. (2) Za peňažný majetok sa nepovažujú peňažné
prostriedky,pohľadávkyanicennépapiere,ktorésúvyjadrenévmeneštátu,ktorýnieječlenskýmštátom

Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj. (3) Peňažné záväzky 30 dní po lehote splatnosti a
peňažný majetok dlžníka vyjadrený v tej istej cudzej mene sa na účely odseku 1 v sume, v ktorej sa
vzájomne kryjú, započítajú. Vo zvyšnej sume sa prepočítajú na eurá podľa referenčného výmenného
kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska.
Ak Európska centrálna banka ani Národná banka Slovenska referenčný výmenný kurz cudzej meny

neurčuje a nevyhlasuje, prepočet na eurá sa urobí s odbornou starostlivosťou.

30.5. Podľa § 22 ods. 1 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví správcu a vyzve veriteľov,
abyvzákonnejlehoteprihlásilisvojepohľadávky;vuznesenítiežpoučíveriteľovospôsobeprihlasovania
pohľadávok odkazom na príslušné ustanovenia tohto zákona. Ak súd v konkurznom konaní už ustanovil

predbežného správcu, do funkcie správcu ustanoví predbežného správcu.

30.6. Podľa § 40 ods. 1 vety poslednej ZKR, uznesenie o ustanovení správcu súd bezodkladne zverejní
v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí úpadcovi (dlžníkovi) a správcovi.

30.7. Podľa § 41 ZKR, súd počas konkurzného konania vykonáva dohľad nad činnosťou správcu. Súd je
pri výkone dohľadu oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konkurzného
konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť. Ak dochádza k prieťahom alebo
porušovaniu povinností ustanovených týmto zákonom, môže súd uložiť správcovi vykonanie potrebných
opatrení na odstránenie nedostatkov. Nesplnenie povinnosti uloženej súdom je závažným porušením

povinnosti správcu.

30.8. Podľa § 12 ods. 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., ak správca do 15 dní od ustanovenia do funkcie
nepodá súdu podrobnú písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a
vykonaných úkonoch, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak správca nepodá

súdudruhúpodrobnúsprávuotýchtoskutočnostiachdo35dníodustanoveniadofunkcie,jehopaušálna
odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak správca nepodá súdu tretiu podrobnú správu o týchto
skutočnostiach do 50 dní od ustanovenia do funkcie, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo
základnej sumy. Ak správca nepodá súdu štvrtú podrobnú správu o týchto skutočnostiach najneskôr 5
dní pred konaním prvej schôdze veriteľov, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy.

Ak pred konaním prvej schôdze veriteľov došlo k výmene správcu alebo k skráteniu lehôt, pri znížení
paušálnej odmeny správcu sa na to prihliadne tak, aby správcovi riadne vykonávajúcemu funkciu pred
konaním prvej schôdze veriteľov nebola podľa tohto ustanovenia neodôvodnene znížená jeho paušálna
odmena.

30.9. Podľa § 197 ods. 6 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie
súd poučí účastníkov o ich práve uplatniť námietku zaujatosti. Účastník môže uplatniť námietku
zaujatosti najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Na neskôr doručené námietky
súd neprihliada.30.10. Podľa § 197 ods. 7 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu, v uznesení o povolení
reštrukturalizácie alebo v uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi súd vo výroku určí medzinárodnú

právomoc súdu podľa osobitného predpisu3b) a uloží správcovi povinnosti podľa osobitného
predpisu.26)

30.11. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 3b) ZKR v ustanovení § 197 ods.
7 ZKR je čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom

konaní (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 141, 5. 6. 2015) v platnom znení.

30.12. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 26) ZKR v ustanovení § 197
ods. 7 ZKR je Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (Mimoriadne
vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 01; Ú. v. ES L 160, 30. 6. 2004) v platnom znení (a) Nariadenie (EÚ) č.
2015/848 v platnom znení.

30.13. Podľa čl. 2 ods. 4., ods. 7, ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848
z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení (ďalej aj len „nariadenie o insolvenčnom
konaní“ alebo „nariadenie č. 2015/848“), na účely tohto nariadenia: (4) „insolvenčné konanie“ sú
konania uvedené v prílohe A; (7) „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ zahŕňa: i) rozhodnutie

akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení začatia takéhoto konania a ii)
rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu, (8) „okamih začatia konania“ je okamih, v ktorom rozhodnutie
o začatí insolvenčného konania nadobúda účinky, a to bez ohľadu na to, či je rozhodnutie konečné.

30.14. Podľa čl. 3 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, právomoc začať insolvenčné konanie

majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej
len „hlavné insolvenčné konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne
vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami.

30.15. Podľa čl. 3 ods. 1., pododsek prvý nariadenia o insolvenčnom konaní, v prípade spoločnosti

alebo právnickej osoby sa za centrum jej hlavných záujmov považuje miesto, kde má registrované sídlo,
ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa registrované sídlo neprenieslo
do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie
insolvenčného konania.

30.16. Podľa čl. 4 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, súd, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie
insolvenčného konania, bez návrhu preskúma, či má právomoc podľa článku 3. V rozhodnutí o začatí
insolvenčného konania sa uvedie, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je
právomoc založená na článku 3 ods. 1 alebo 2.

30.17. Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní, dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ môže
proti rozhodnutiu o začatí hlavného insolvenčného konania podať opravný prostriedok na súde, a to na
základe medzinárodnej právomoci.

30.18. Podľa čl. 54 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, hneď po začatí insolvenčného konania

v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom
okamžite informuje známych zahraničných veriteľov.

30.19. Podľa čl. 2 ods. 12 nariadenia o insolvenčnom konaní, na účely tohto nariadenia: „zahraničný
veriteľ“ je veriteľ, ktorý má svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte,

ako je štát, v ktorom sa začalo konanie, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia
členských štátov.

30.20. Podľa § 568 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak dlžník nemôže splniť svoj
záväzok veriteľovi, pretože veriteľ je neprítomný alebo je v omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené

pochybnosti, kto je veriteľom, alebo veriteľa nepozná, nastávajú účinky splnenia záväzku, ak jeho
predmet dlžník uloží do notárskej úschovy na účely splnenia záväzku. Vynaložené potrebné náklady s
tým spojené znáša veriteľ.31. Predmetom tohto rozhodovania je rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu na
majetok dlžníka, pričom súd podľa § 19 ods. 1 písm. c) ZKR rozhodne o vyhlásení konkurzu vtedy,
ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť (ak nemá pred rozhodnutím o vyhlásení konkurzu

pochybnosti o dlžníkovej majetnosti, čo je dôvodom na rozhodnutie podľa § 19 ods. 1 písm. d/ ZKR
o ustanovení predbežného správcu dlžníkovi), inak rozhodne o zastavení konkurzného konania. Pri
rozhodovaní o vyhlásení konkurzu súd pritom neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich
spornosť.

32. V prejednávanej veci možno procesnú obranu dlžníka proti návrhu navrhovateľa a do konania
pristúpeného veriteľa, ktorí sa domáhajú vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, rozdeliť do troch
relatívne samostatných skupín. Prvú tvoria námietky dlžníka smerujúce k osvedčeniu spornosti
pohľadávok navrhovateľa, druhú tvoria námietky smerujúce k osvedčeniu spornosti pohľadávok do
konania pristúpeného veriteľa a tretiu tvoria námietky smerujúce k preukázaniu, že podaný návrh
na vyhlásenie konkurzu je šikanóznym a neprimeraným výkonom práva (hoci niektoré námietky sa

vzájomne prelínajú, osobitne v kontexte namietania šikanózneho výkonu práva na podanie návrhu
na vyhlásenie konkurzu). V tomto poradí sa bude súd aj v prejednávanej veci jednotlivými skupinami
námietok dlžníka zaoberať a v ich kontexte posudzovať podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, s tým,
že námietky smerujúce k preukázaniu, že návrh na vyhlásenie konkurzu je šikanózny, budú relevantné
len v prípade čiastkového záveru o tom, že inak sú podmienky na vyhlásenie konkurzu splnené.

VI.a./ Posúdenie osvedčenia spornosti pohľadávky navrhovateľa

33. Navrhovateľ v podanom návrhu na vyhlásenie konkurzu označil a podľa § 12 ods. 2 písm. b) ZKR aj

doložil svoju peňažnú pohľadávku voči dlžníkovi, ktorej je veriteľom a ktorá je viac ako 90 dní po lehote
splatnosti, a to peňažnú pohľadávku na základe uzatvorenej Zmluvy o úvere č. 000444/CORP/2020 zo
dňa 08.09.2020, uzavretej medzi navrhovateľom ako veriteľom a dlžníkom v hmotnoprávnom postavení
dlžníka (listinný dôkaz – zmluva na č. l. 11 – 21), ktorá vznikla navrhovateľovi v dôsledku využitia práva
navrhovateľa požadovať okamžité zaplatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom, ktorý sa tak stal

splatný 16.06.2023, pričom pohľadávka bola k 08.06.2023 v celkovej výške 288.124,69 eura (listinný
dôkaz – výzva na č. l. 63 – 64 s doručenkou na č. l. 26 a 61).

34. Súd na návrh dlžníka vykonaným dokazovaním pripojeným súdnym spisom Okresného súdu Nitra
sp. zn. 28Cb/26/2024 mal súčasne za preukázané, že navrhovateľ si na uvedenom skutkovom základe

(ktorý je totožne uvedený v príslušnej časti návrhu navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu) predmetnú
pohľadávku uplatnil v súdnom konaní, a to návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom
konaní zo 07.08.2023, podaným 07.08.2023, ktoré prebiehalo na Okresnom súde Banská Bystrica
pod sp. zn. 28Up/1306/2023. Keďže po okamžitom zosplatnení úveru dlžník zaplatil dve splátky, a to
dňa 27.06.2023 splátku vo výške 4.604,17 eura a dňa 26.07.2023 splátku vo výške 4.604,17 eura,

predmetnú pohľadávku si navrhovateľ uplatnil zníženú o tieto čiastočné plnenia, po ktorých bola výška
istiny pohľadávky 278.598,01 eura, pričom navrhovateľ si ako žalobca v danom konaní uplatnil aj
príslušenstvo danej pohľadávky. Žalobca si danú pohľadávku uplatnil tak voči dlžníkovi (v danom konaní
v procesnom postavení žalovaného 1/) ako aj voči ručiteľovi danej pohľadávky, ktorým je C. A. B. –
spoločník a konateľ dlžníka (v danom konaní v procesnom postavení žalovaného 2/) (listinné dôkazy

– návrh na vydanie platobného rozkazu na č. l. 1 – 44 súdneho spisu OS Nitra sp. zn. 28Cb/26/2024,
ktorých kópie sú na č. l. 466 – 541 súdneho spisu v prejednávanej veci, listinný dôkaz – dohoda o ručení
na č. l. 75 – 77). Okresný súd Banská Bystrica o návrhu navrhovateľa rozhodol platobným rozkazom
sp. zn. 28Up/1306/2023 z 28.08.2023, a to tak, že v plnom rozsahu návrhu vyhovel, a teda dlžníkovi
ako aj uvedenému ručiteľovi uložil spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť do 15 dní od doručenia

platobného rozkazu istinu vo výške 278.598,01 eura s v ňom vymedzeným príslušenstvom (listinný
dôkaz – platobný rozkaz na č. l. 48 súdneho spisu OS Nitra sp. zn. 28Cb/26/2024, ktorý pripojil aj
navrhovateľ k návrhu – č. l. 37 – 39). Proti platobnému rozkazu podali odpor tak dlžník ako aj ručiteľ
(listinný dôkaz – odpor na č. l. 59 súdneho spisu OS Nitra sp. zn. 28Cb/26/2024, ktorého kópia je na
č. l. 546 – 547 súdneho spisu v prejednávanej veci), pričom Okresný súd Banská Bystrica uznesením

sp. zn. 28Up/1306/2023 z 12.10.2023 odpor dlžníka proti platobnému rozkazu odmietol (listinný dôkaz
– uznesenie na č. l. 67 súdneho spisu OS Nitra sp. zn. 28Cb/26/2024, ktorého kópia je na č. l. 548 – 550
súdneho spisu v prejednávanej veci). Dlžník podal proti uvedenému uzneseniu o odmietnutí jeho odporu
proti platobnému rozkazu sťažnosť (listinný dôkaz – sťažnosť na č. l. 79 súdneho spisu OS Nitra sp. zn.28Cb/26/2024, ktorého kópia je na č. l. 551 – 552 súdneho spisu v prejednávanej veci), o ktorej rozhodol
Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 28Up/1306/2023 z 12.12.2023 tak, že sťažnosť dlžníka
zamietol, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.12.2023 (listinné dôkazy – uznesenie na

č. l. 100 – 102 s doložkou právoplatnosti na č. l. 109 súdneho spisu OS Nitra sp. zn. 28Cb/26/2024,
ktorých kópia je na č. l. 553 – 558 súdneho spisu v prejednávanej veci). V nadväznosti na to Okresný súd
Banská Bystrica vyznačil vo vzťahu k dlžníkovi právoplatnosť a vykonateľnosť na platobnom rozkaze
sp. zn. 28Up/1306/2023 z 28.08.2023 dňom 03.10.2023 (listinný dôkaz – doložka právoplatnosti na č. l.
67 súdneho spisu OS Nitra sp. zn. 28Cb/26/2024, ktorý pripojil aj navrhovateľ k návrhu – č. l. 58 a 40).

Konanie vo vzťahu k ručiteľovi ďalej pokračovalo ako civilné sporové konanie podľa Civilného sporového
poriadku na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 28Cb/26/2024, v ktorej veci bol vo vzťahu k ručiteľovi
vydaný dňa 19.11.2024 rozsudok, ktorý bol napadnutý odvolaním ručiteľa (listinné dôkazy – rozsudok
na č. l. 199 – 213 a odvolanie na č. l. 220 súdneho spisu OS Nitra sp. zn. 28Cb/26/2024, ktorých kópia
je na č. l. 560 – 574 a 575 súdneho spisu v prejednávanej veci).

35. Z návrhu na vyhlásenie konkurzu ďalej vyplýva, že tak dlžník ako aj ručiteľ C. A. B. po okamžitom
zosplatnení predmetnej pohľadávky navrhovateľa s výnimkou jej čiastočných splatení, ku ktorým došlo
pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní (t. j. pred 07.08.2023, kedy
bola výška istiny podľa návrhu na vydanie platobného rozkazu vo výške 278.598,01 eura) a ktoré boli
zahrnuté už do podaného návrhu na vydanie platobného rozkazu, ako to vyplýva z predchádzajúceho

bodu odôvodnenia, čiastočne aj po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu plnili na splatenie
predmetnej pohľadávky v návrhu na vyhlásenie konkurzu označené dni označené sumy (prvýkrát
28.08.2023, naposledy 21.05.2024), spolu vo výške 202.228,51 eura, čo dlžník v konaní nepoprel,
a preto sú tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa o čiastočnom plnení pohľadávky dlžníkom a ručiteľom
nesporné. Navrhovateľ uviedol, čo dlžník taktiež nepoprel, že tieto čiastočné plnenia navrhovateľ

použil na splatenie časti zostatku istiny svojej pohľadávky. Po týchto čiastočných úhradách istinu danej
pohľadávky vyčíslil vo výške 76.369,50 eura, ktoré skutkové tvrdenie má oporu aj vo vykonanom
dokazovaní, pretože práve v prípade zníženia v návrhu na vydanie platobného rozkazu uplatnenej istiny
vo výške 278.598,01 eura (vo vzťahu ku ktorej sume istiny bolo právoplatným platobným rozkazom
judikované, že v tejto výške je suma istiny predmetnej pohľadávky ku dňu vydania platobného rozkazu

vauguste2023)osumuvovýške202.228,51eura(tedasumu,vktorejvýškebolinazákladenesporného
skutkového tvrdenia navrhovateľa čiastočné plnenia dlžníka a ručiteľa poskytnuté po podaní návrhu na
vydanieplatobnéhorozkazuvupomínacomkonaní,oktorejnavrhovateľuviedol,žejupoužilnasplatenie
časti zostatku istiny), dosahuje zostatok istiny sumu 76.369,50 eura.

36. Uvedeným dokazovaním bolo teda v prejednávanej veci preukázané, že pohľadávka navrhovateľa,
ktorú označil navrhovateľ v návrhu a aj doložil podľa § 12 ods. 2 písm. b) ZKR vykonateľným platobným
rozkazom, bola voči dlžníkovi právoplatne judikovaná v súdnom konaní vedenom ako upomínacie
konanie na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 28Up/1306/2023, a to dňa 03.10.2023, kedy
nadobudol právoplatnosť (a súčasne aj vykonateľnosť) vo veci vydaný platobný rozkaz na základe

návrhu navrhovateľa podaného 07.08.2023, pričom odo dňa jeho vydania poskytol čiastočné plnenie
danejpohľadávkydlžníkiručiteľ,poktorýchjezostatokistinydanejpohľadávkyvovýške76.369,50eura.

37. Čo sa týka vyjadrení dlžníka k predmetnej pohľadávke navrhovateľa, tak pokiaľ ide o argumentáciu
založenú na tom, či boli splnené podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti pohľadávky

navrhovateľa z predmetnej zmluvy o úvere, o čom dlžník uvádza, že sa vedie súdny spor medzi
navrhovateľom a dlžníkom (argumentácia uvedená v bode 6.2. odôvodnenia), tak táto nie je dôvodná,
a preto ňou dlžník neosvedčuje spornosť predmetnej pohľadávky. Ako totiž vyplýva z už uvedeného,
predmetná pohľadávka je vo vzťahu k dlžníkovi od 03.10.2023 právoplatne judikovaná platobným
rozkazom z 28.08.2023, podľa ktorého v deň jeho vydania mal dlžník záväzok len na istine voči

navrhovateľovi vo výške 278.598,01 eura (neskôr znížený v dôsledku čiastočných plnení dlžníka
aručiteľanaistinuvovýške76.369,50eura),apretovdôsledkupredmetnéhoprávoplatnéhorozhodnutia
o nej sa už nemožno zaoberať jej dôvodnosťou, teda tým, či boli splnené podmienky na vznik
jej splatnosti v danom rozsahu v dôsledku okamžitého zosplatnenia zostatku úveru poskytnutého
predmetnou zmluvou o úvere, uzavretou medzi navrhovateľom ako veriteľom a dlžníkom, ktorým

skutkovým základom bola daná pohľadávka vymedzená v návrhu na vyhlásenie konkurzu ako aj
v návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní. Súd v konkurznom konaní nie je
oprávnený preskúmavať v čase rozhodovania o návrhu na vyhlásenie konkurzu súdom v základnom
konaní medzi účastníkmi konkurzného konania už právoplatne judikovanú pohľadávku (§ 228 ods. 1CSP, ktorý sa primerane aplikuje aj na platobný rozkaz, keďže právoplatný platobný rozkaz má ako
rozhodnutie vo veci samej účinky právoplatného rozsudku [totožne doktrína – Komentár k CSP, § 266,
§ 268]), ale osvedčenie spornosti pohľadávky sa v týchto prípadoch môže týkať len skutočností, ktoré

nastali po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým bola pohľadávka, ktorou je aj odôvodňovaný
návrh na vyhlásenie konkurzu, judikovaná. Skutočnosti, ktoré mali nastať pred právoplatnosťou súdneho
rozhodnutia o peňažnej pohľadávke, nie sú z uvedených dôvodov preto spôsobilé osvedčiť spornosť
pohľadávky veriteľa v konkurznom konaní. Predmetná argumentácia dlžníka o skutočnostiach majúcich
vplyv na existenciu pohľadávky (o doručovaní výziev na jej zaplatenie v máji 2023), ktoré však nastali

dokoncaeštepredsamotnýmzačatímzákladnéhokonania,tedaeštepreddoručenímnávrhunavydanie
platobného rozkazu v upomínacom konaní súdu, je preto nespôsobilá osvedčiť spornosť predmetnej
pohľadávky navrhovateľa a pre konanie preto absolútne právne bezvýznamná, a preto ani na návrh
navrhovateľa vykonané dokazovanie listinným dôkazom – oznámením o predčasnej splatnosti úveru na
č. l. 63 – 64 s doručenkami na č. l. 26,61, nemalo vplyv na meritórne rozhodnutie veci.

38. Rovnako z vykonaného dokazovania vyplýva, že základné súdne konanie, v ktorom si navrhovateľ
predmetnú pohľadávku uplatnil, je vo vzťahu k dlžníkovi právoplatne skončené od 03.10.2023. Ohľadom
danej pohľadávky v súčasnosti, ako to vyplynulo z pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Nitra
sp. zn. 28Cb/26/2024, sa vedie spor len medzi od dlžníka odlišnými subjektmi, a to navrhovateľom
a ručiteľom, ktorý však tvoril s dlžníkom samostatné procesné spoločenstvo (keď nárok navrhovateľa bol

v upomínacom konaní uplatnený voči dlžníkovi a ručiteľovi ako solidárny záväzok, vyjadrený spojením
„spoločne a nerozdielne“), čo bolo aj dôvodom, pre ktorý ručiteľom podaný odpor nemal za následok
podľa § 11 ods. 5 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní zrušenie platobného rozkazu aj voči
dlžníkovi. Samostatné procesné spoločenstvo z dôvodu solidárneho záväzku je pritom postavené na
relatívnejsamostatnostinároku(totožnedoktrína–KomentárkCSP,§76),apretopokračujúcezákladné

konanie o danej pohľadávke už len medzi navrhovateľom a ručiteľom (ktorý nie je ani účastníkom tohto
konkurzného konania) nemá za následok osvedčenie spornosti danej pohľadávky navrhovateľa voči
dlžníkovi, medzi ktorými je už daná pohľadávka navrhovateľa voči dlžníkovi právoplatne judikovaná
a týmto rozhodnutím sú vzájomne viazaní. Dlžník by z tohto dôvodu mohol osvedčiť za uvedených
okolností len spornosť výšky predmetnej pohľadávky v prípade jej čiastočného splnenia ručiteľom voči

navrhovateľovi, v ktorom prípade by v rozsahu poskytnutého plnenia zanikla aj voči dlžníkovi, avšak
žiadnu takúto skutočnosť dlžník v prejednávanej veci neosvedčil.

39. Dlžník totiž síce v prejednávanej veci opakovane tvrdil a poukazoval na to, že z dôvodu sporu medzi
ručiteľom a navrhovateľom ohľadom predmetnej pohľadávky zložil ručiteľ za účelom splnenia danej

pohľadávky navrhovateľa do advokátskej úschovy sumu vo výške 95.000,- eur (ktoré mal navrhovateľ
odmietnuť prevziať, čo tento poprel), avšak v tomto smere produkoval jediný dôkaz, a to listinný dôkaz
– dohoda o úschove na č. l. 215, ktorý predmetné tvrdenie dlžníka nepreukazuje. V obsahu uvedenej
dohody o úschove, uzavretej medzi advokátskou kanceláriou SMOLÁK HLAVATÁ a ručiteľom dňa
30.07.2024 totiž vyplýva len to, že sa v nej ručiteľ zaväzuje do 10.08.2024 zložiť predmetnú sumu

bezhotovostným prevodom, pričom advokátska kancelária sa zaväzuje danú sumu použiť na úhradu
záväzku vo výške 278.598,01 eura s príslušenstvom voči navrhovateľovi. Predmetný dôkaz teda vôbec
nepreukazuje tú podstatnú skutočnosť, že by na základe danej dohody o úschove ručiteľ skutočne
danú sumu advokátskej kancelárii aj zložil a naopak, preukazuje len to, že sa na to ručiteľ v lehote
do 10.08.2024 zaviazal. Naviac, ani v prípade, ak by ručiteľ danú sumu zložil do úschovy, nemalo

by to za následok zánik záväzku nielen ručiteľa, no predovšetkým dlžníka voči navrhovateľovi, a to
hneď z toho dôvodu, že všeobecná právna úprava súkromného záväzkového práva nikdy nespája so
zložením peňazí do úschovy advokátskej kancelárie zánik záväzku. Zánik záväzku v dôsledku zloženia
peňazí (ak je záväzok peňažný) do úschovy nastane, odhliadnuc od toho, že k tomu musí pristúpiť aj
jedna z taxatívne stanovených skutočností vymedzených v § 568 Občianskeho zákonníka, len v prípade

zloženia tohto predmetu záväzku podľa § 568 Občianskeho zákonníka (subsidiárne podľa § 1 ods. 2
Obchodného zákonníka aplikovateľného aj v obchodných záväzkových vzťahoch vzhľadom na absenciu
osobitnej právnej úpravy ohľadom spôsobu splnenia záväzku v prípade, ak splneniu bránia dôvody na
strane veriteľa v Obchodnom zákonníku – totožne Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M.,
Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol.: Občiansky zákonník II. § 451 - 880. 2. vydanie. Komentár. Praha:

C. H. Beck, 2019, § 568) do notárskej úschovy na účely splnenia záväzku, a contrario nie do úschovy
advokátskej kancelárie. Teda, aj keby dlžník preukázal, že ručiteľ zložil na základe dohody o úschove
uzavretejsdanouadvokátskoukanceláriouadvokátskejkanceláriipredmetnúsumu,nemalobytožiadny
vplyv na výšku predmetného záväzku dlžníka voči navrhovateľovi.40. Ani uvedené dôkazmi nepreukázané tvrdenie dlžníka o tom, že ručiteľ zložil do advokátskej
úschovy za účelom splnenia pohľadávky navrhovateľa sumu 97.000,- eur nie je z uvedených dôvodov

spôsobilé osvedčiť spornosť výšky zostatku istiny predmetnej pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi
vo výške 76.369,50 eura. Spornosť danej pohľadávky navrhovateľa pritom nepreukazuje ani medzi
dlžníkom a navrhovateľom sporné skutkové tvrdenie ohľadom toho, že navrhovateľ odmietol prevziať
v advokátskej úschove zložené finančné prostriedky, čo navrhovateľ poprel, pričom za účelom
preukázania tejto skutočnosti nebol navrhnutý a následne potom ani vykonaný jediný dôkaz, ktorý by

ju preukazoval.

41. Napokon čo sa týka argumentácie dlžníka o tom, že predmetná pohľadávka navrhovateľa je
sporná (mysliac v celom rozsahu) z dôvodu, že navrhovateľ mu zaslal výzvy na úhradu z 23.04.2025
a 30.04.2025, v ktorých je uvedená iná výška pohľadávky než v návrhu na vyhlásenie konkurzu, ani táto
nie je dôvodná, a to z nasledovných dôvodov.

42. Súd vykonal na návrh dlžníka na pojednávaní dňa 20.05.2025 dokazovanie oboma predmetnými
výzvami (listinné dôkazy – výzvy na č. l. 445 – 446), pričom vykonaným dokazovaním zistil, že v oboch
výzvach, na vedomie doručovaných aj ručiteľovi, navrhovateľ vyzýva dlžníka na úhradu pohľadávky
zo zmluvy o úverovom rámci č. 000444/CORP/2020 z 08.09.2020, ktorej predčasná splatnosť nastala

16.06.2023, pričom vo výzve z 20.04.2025 navrhovateľ vyčíslil pohľadávku v celkovej výške 76.378,16
eura, z toho istina je 76.369,50 eura a úroky z omeškania vo výške 8,66 eura a vo výzve z 30.04.2025
navrhovateľ vyčíslil pohľadávku v celkovej výške 111.788,88 eura, z toho istina je 76.369,50 eura a úroky
z omeškania vo výške 35.444,28 eura.

43. Súd v nadväznosti na uvedené v prvom rade uvádza, že od návrhu na vyhlásenie konkurzu
navrhovateľ v priebehu celého konkurzného konania neuviedol inú výšku istiny zostatku predmetnej
pohľadávky, ktorou odôvodňuje podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, než je práve suma 76.369,50
eura, teda suma, ktorú ako výšku istiny uviedol navrhovateľ aj v oboch uvedených výzvach, teda tak
výzvez20.04.2025akoajvovýzvez30.04.2025,aktorávýškaistinyzodpovedávýškeistinyjudikovanej

právoplatným platobným rozkazom ku dňu jeho vydania vo výške 278.598,01 eura, zníženej o následné
navrhovateľom tvrdené a dlžníkom nepopreté čiastočné plnenia danej pohľadávky dlžníkom i ručiteľom,
použité navrhovateľom na úhradu istiny, vo výške 202.228,51 eura, po ktorej je výška zostatku istiny
práve 76.369,50 eura. Dlžník pritom v konaní ani len netvrdil, a o to viac potom ani nepreukázal, že
by s výnimkou tých čiastočných plnení dlžníkom a ručiteľom, ktoré uviedol navrhovateľ v návrhu na

vyhlásenie konkurzu, plnil či už on alebo ručiteľ navrhovateľovi aj iné plnenia, ktoré by navrhovateľ
v návrhu na vyhlásenie konkurzu neuviedol a v dôsledku ktorých by sa tak zmenila aj výška zostatku
istiny predmetnej splatnej judikovanej pohľadávky navrhovateľa. Z týchto dôvodov súd uzatvára, že
napriek tomu, že navrhovateľ nevysvetlil inú výšku úroku z omeškania uvedenú vo výzve z 20.04.2025
a inú vo výzve z 30.04.2025, tak výška zostatku istiny predmetnej pohľadávky navrhovateľa, tak

ako ju navrhovateľ uviedol v návrhu na vyhlásenie konkurzu a ktorá sa zhoduje aj s výškou istiny
uvedenej v oboch predmetných výzvach, bola uvedená počas celého konkurzného konania uvedená vo
výške 76.369,50 eura, ktorá zodpovedá aj zníženiu judikovanej istiny pohľadávky v platobnom rozkaze
o čiastočné plnenia poskytnuté dlžníkom a ručiteľom odo dňa vydania platobného rozkazu do dňa
vyhláseniauzneseniaovyhlásenídokazovaniazaskončenénapojednávaní20.05.2025(záveroktorých

čiastočných plneniach súd ustálil na základe dlžníkom nepopretých skutkových tvrdení navrhovateľa
o jednotlivých čiastočných plneniach poskytnutých dlžníkom a ručiteľom, ktoré navrhovateľ produkoval
v prospech dlžníka).

44. Relevantným z hľadiska osvedčenia spornosti predmetnej pohľadávky navrhovateľa nie je ani

súdne konanie, vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 51C/12/2023, keďže ako to vyplynulo
z vykonaného dokazovania na návrh dlžníka pripojením tohto súdneho spisu na pojednávaní dňa
05.02.2025, tak v tomto súdnom konaní sa navrhovateľ v procesnom postavení žalobcu proti žalovaným
1/ a 2/ - F. C. A. B. a F. C. F. B., ktorí sú synmi ručiteľa dlžníka – C. A. B., domáhal nároku na určenie
právnej neúčinnosti právnych úkonov – darovacích zmlúv, ktorými ručiteľ dlžníka ako darca previedol

na svojich synov ako obdarovaných byty, pričom navrhovateľ sa tohto nároku domáhal titulom svojej
pohľadávky, ktorá mu bola aj právoplatne judikovaná voči dlžníkovi v upomínacom konaní platobným
rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 28Up/1306/2023 (listinný dôkaz – rozsudok OS
Nitra sp. zn. 51C/12/2023 z 08.02.2024 z pripojeného súdneho spisu Krajského súdu v Nitre sp.zn. 7Co/33/2024, ktorého kópia je na č. l. 245 – 249 súdneho spisu v prejednávanej veci). Vecou
samou v predmetnom konaní tak nie je spor o predmetnú pohľadávku navrhovateľa – tento bol vecou
samou práve v už uvedenom upomínacom konaní. Preto ani samotné vedenie tohto konania o určenie

neúčinnosti právnych úkonov nemá žiadny vplyv na spornosť predmetnej pohľadávky navrhovateľa.

45. Z týchto dôvodov súd uzatvára, že v konaní dlžník neosvedčil spornosť zostatku samotnej
istiny platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 28Up/1306/2023 z 28.08.2023
judikovanej pohľadávky titulom okamžitého zosplatnenia úveru poskytnutého navrhovateľom ako

veriteľom dlžníkovi na základe zmluvy o úvere č. 000444/CORP/2020 z 08.09.2020, vo výške 76.369,50
eura, ktorou navrhovateľ odôvodnil návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka a ktorú v návrhu
aj doložil podľa § 12 ods. 2 písm. b) ZKR. Z tohto dôvodu sa na uvedený záväzok dlžníka v časti jeho
zostávajúcej istiny vo výške 76.369,50 eura pri skúmaní osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka podľa
§ 19 ods. 1 písm. c) ZKR prihliada.

VI.b./ Posúdenie osvedčenia spornosti pohľadávok do konania pristúpeného veriteľa

46. Pristúpený veriteľ v podanom návrhu na pristúpenie veriteľa do konkurzného konania podľa § 12
ods. 2 písm. c) v nadväznosti na § 24 ods. 2 ZKR doložil svoje peňažné pohľadávky voči dlžníkovi,

ktorých je veriteľom a ktoré sú viac ako 90 dní po lehote splatnosti, a to pohľadávku 1/, ktorú predstavuje
pohľadávka vo výške 2.342.039,17 eura vrátane príslušenstva, z ručenia dlžníka za záväzky spoločnosti
PHARMOS, a.s., IČO: 35 974 559 zo zmluvy o kontokorentnom úvere z 27.06.2017 v znení neskorších
zmien, na základe ručiteľskej listiny dlžníka z 27.06.2017; pohľadávku 2/, ktorú predstavuje pohľadávka
vo výške 925.273,58 eura vrátane príslušenstva, z ručenia dlžníka za záväzky spoločnosti PHARMOS,

a.s., IČO: 35 974 559 zo zmluvy o vystavení záruky č. 37/2017/LBZ z 27.06.2017 v znení neskorších
zmien, na základe ručiteľskej listiny dlžníka z 27.06.2017 a pohľadávku 3/, ktorú predstavuje pohľadávka
vo výške 12.015,01 eura vrátane príslušenstva, z ručenia dlžníka za záväzky spoločnosti PHARMOS,
a.s., IČO: 35 974 559 zo zmluvy o vystavení záruky č. 37/2017/LBZ z 27.06.2017 v znení neskorších
zmien, na základe ručiteľskej listiny dlžníka z 27.06.2017.

47. Vykonaným dokazovaním listín pripojených k návrhu pristúpeného veriteľa pristúpený veriteľ
preukázal, že na úhradu predmetných pohľadávok vyzval dlžníka ako ručiteľa predmetných pohľadávok
výzvou z 24.04.2023 (listinný dôkaz – výzva na č. l. 106), ktorá mu bola doručená dňa 26.04.2023
(listinný dôkaz – doručenka na č. l. 107), v ktorej ho vyzval na okamžité splnenie predmetných záväzkov

so zostatkom ku dňu vystaveniu výzvy vo výške 3.075.236,81 eura, titulom toho, že dlžník je ručiteľom za
pohľadávky spoločnosti PHARMOS voči pristúpenému veriteľovi. Pristúpený veriteľ súčasne preukázal
potvrdením správcu, že účtuje predmetné neuhradené pohľadávky s ich neuhradenými príslušenstvami,
ku dňu vystavenia potvrdenia 27.11.2024 vo výškach uvedených v bode \* MERGEFORMAT 46.
odôvodnenia, výška ktorých spolu je 3.279.327,76 eura (listinný dôkaz – potvrdenie na č. l. 105).

48. Vo vzťahu k týmto pohľadávkam pristúpeného veriteľa súd v prvom rade poukazuje na to, že dlžník
v konkurznom konaní nepoprel tú skutočnosť, že sa ručiteľskou listinou (listinný dôkaz – ručiteľská
listina na č. l. 103 – 104) zaviazal v jej čl. 2 na prvé požiadanie pristúpeného veriteľa tohto okamžite
uspokojiť a zaplatiť mu požadovanú dlžnú čiastku, ak spoločnosť PHARMOS nesplní ktorýkoľvek

zo zabezpečených záväzkov (ktorými sú podľa čl. 1. listiny okrem iného všetky záväzky zo zmluvy
o konkokorentnom úvere uzavretej medzi spoločnosťou PHARMOS a pristúpeným veriteľom a záväzky
zo zmluvy o vystavení záruky uzavretej medzi spoločnosťou PHARMOS a pristúpeným veriteľom) a že
na tomto základe pristúpený veriteľ vyzval dlžníka výzvou doručenou mu 26.04.2023, aby mu splnila
svoj ručiteľský záväzok, k 24.04.2023 vo výške 3.075.236,81 eura a rovnako tak dlžník nespochybnil

ani to, že výška predmetných záväzkov sa do dňa vystavenia potvrdenia o účtovaní daných pohľadávok
v účtovníctve pristúpeného veriteľa zvýšila na celkovú sumu 3.279.327,76 eura.

49. Dlžník mal za to, že predmetné pohľadávky pristúpeného veriteľa sú sporné z toho dôvodu, že tieto
pohľadávky si pristúpený veriteľ už prihlásil v konkurze vedenom na majetok spoločnosti PHARMOS (na

Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 20K/4/2023) a aj v konkurze vedenom na majetok spoločnosti CO -
Medika III (na Okresnom súde Nitre pod sp. zn. 23K/13/2023), pričom je v nich zabezpečeným veriteľom
a v prípade uspokojenia v týchto konkurzoch dôjde k zániku pohľadávok, ktoré má voči dlžníkovi
v prejednávanej veci len ako voči ručiteľovi (argumentácia uvedená v bode \* MERGEFORMAT 6.3.,\* MERGEFORMAT 7.1. odôvodnenia). Vykonaným dokazovaním na návrh dlžníka bolo preukázané,
že pristúpený veriteľ má záložné právo vo vzťahu k nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č.
XXXX v katastrálnom území H. I. J., okres H. I. J., ktoré mali byť speňažované v 1. kole dražby dňa

08.01.2025 (listinný dôkaz – výpis z Obchodného vestníka na č. l. 182 – 185) a v 2. kole dražby dňa
17.02.2025 (listinný dôkaz – výpis z Obchodného vestníka na č. l. 178 – 181), vo vzťahu ku ktorému
dlžník uviedol, že ide o dražby vykonávané v rámci konkurzu vedeného na majetok spoločnosti CO -
Medika III.

50. Z uvedenej argumentácie dlžníka je zrejmé, že spornosť predmetných pohľadávok pristúpeného
veriteľa vyvodzuje z toho, že v prebiehajúcich konkurzoch na majetok spoločnosti PHARMOS a CO -
MedikaIIIbudújehopohľadávkyvbudúcnostiuspokojené,čímdôjdeajkichzánikuvovzťahukdlžníkovi
v prejednávanej veci, pričom v konkurze vedenom na spoločnosť CO - Medika III sú speňažované
nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým má pristúpený veriteľ záložné právo. Pristúpený veriteľ vo vzťahu
k tejto argumentácii uviedol, že od podania návrhu na pristúpenie do konkurzného konania mu nebolo

zo žiadneho z týchto konkurzov poskytnuté žiadne peňažné plnenie v prospech jeho pohľadávok (bod
\* MERGEFORMAT 10.1. odôvodnenia), pričom toto skutkové tvrdenie pristúpeného veriteľa dlžník
nepoprel a o to viac dôkazmi nevyvrátil.

51. Vo vzťahu k uvedenej procesnej obrane dlžníka, v ktorej tento vzhliada spornosť predmetných

pohľadávok pristúpeného veriteľa, súd uvádza, že táto nie je dôvodná. Aj v konkurznom konaní sa
v nadväznosti na § 196 ZKR a § 198 ods. 1 vetu prvú ZKR primerane aplikuje § 234 ods. 2 v spojení s
§ 217 ods. 1 CSP, podľa ktorého je pre uznesenie, výlučne v ktorej forme rozhoduje súd v konkurznom
konaní, rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (resp. ak nie je vyhlasované, tak v čase jeho vydania).
Z tohto dôvodu je aj pri posudzovaní osvedčenia spornosti pohľadávky pri rozhodovaní o vyhlásení

konkurzu na základe návrhu veriteľa podľa § 19 ods. 1 písm. c) ZKR rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia vo veci návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu, a teda to, či v čase vydania uznesenia vo veci
návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka je určitá pohľadávka sporná, resp. či dlžník k tomuto
času osvedčil spornosť určitej pohľadávky, čo by malo za následok, že sa na ňu pri rozhodovaní o návrhu
neprihliada. Z uvedeného potom súčasne vyplýva, že spornosť pohľadávky nemôže byť odôvodňovaná

okolnosťami, ktoré ešte len majú, alebo len môžu, no nemusia nastať. Práve výlučne na takejto
argumentácii pritom zakladá dlžník svoj názor o spornosti pohľadávok pristúpeného veriteľa, keďže túto
odôvodňuje len tým, čo má, resp. môže nastať v budúcnosti (môžu byť uspokojené v inom konaní), teda
po vydaní uznesenia vo veci návrhu na vyhlásenie konkurzu, pričom predmetné skutočnosti žiadnym
spôsobom neosvedčujú spornosť daných pohľadávok alebo ich častí v čase vydania tohto uznesenia.

Z tohto dôvodu je potom takáto argumentácia dlžníka bez akéhokoľvek právneho významu.

52. Keďže v prejednávanej veci dlžník netvrdil a ani nepreukázal do vydania tohto uznesenia (ktorému
podľa § 19 ods. 1 písm. b/ ZKR predchádzalo vyhlásenie uznesenia o vyhlásení dokazovania za
skončené podľa § 196 ZKR v spojení s § 180 CSP na pojednávaní konanom 20.05.2025, ktorým

okamihom nastáva podľa § 196 ZKR v spojení s primeraným použitím § 154 CSP zákonná koncentrácia
konania), že by v konkurzoch vedených na majetok spoločnosti PHARMOS alebo CO - Medika III došlo
k uspokojeniu pohľadávok pristúpeného veriteľa, čím by v danej časti zanikli aj pohľadávky pristúpeného
veriteľa, ktoré má voči dlžníkovi titulom toho, že dlžník ručí za záväzky spoločnosti PHARMOS voči
pristúpenému veriteľovi.

53. Keďže teda dlžník žiadnym spôsobom nespochybňuje, že pristúpený veriteľ má v rozhodnom čase
(t. j. v čase vydania tohto uznesenia) voči nemu titulom dlžníkovho ručenia pristúpenému veriteľovi za
záväzky spoločnosti PHARMOS pohľadávky, naposledy v potvrdení správcu k 27.11.2024 vyčíslené
v celkovej výške 3.279.327,76 eura, pričom to, že v budúcnosti (po vydaní tohto uznesenia vo veci

návrhu na vyhlásenie konkurzu) môže dôjsť k jej zániku v konkurzoch vedených na majetok spoločnosti
PHARMOS a CO - Medika III, žiadnym spôsobom neosvedčuje ani len v časti spornosť predmetných
pohľadávok pristúpeného veriteľa v čase vydania tohto uznesenia, súd uzatvára, že dlžník v konaní
v žiadnom rozsahu neosvedčil spornosť predmetných pohľadávok pristúpeného veriteľa, naposledy
vyčíslených vo výške 3.279.327,76 eura. Z tohto dôvodu sa na tieto záväzky dlžníka pri skúmaní

osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka podľa § 19 ods. 1 písm. c) ZKR prihliada v celom rozsahu.

VI.c./ Posúdenie osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka54. Úvodom tejto časti odôvodnenia súd v prvom rade poukazuje na to, že výška peňažných záväzkov
dlžníka, s ktorými je v omeškaní viac ako 90 dní (a v tomto omeškaní bol už v čase podania návrhu

navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu, keď istina pohľadávky navrhovateľa bola judikovaná, a teda
splatná, najneskôr v čase vydania právoplatného platobného rozkazu dňa 28.08.2023 a pohľadávka
pristúpeného veriteľa bola splatná okamžite na výzvu pristúpeného veriteľa, ktorá bola dlžníkovi
doručená 26.04.2023) a ktorých spornosť dlžník podľa § 19 ods. 1 písm. c) ZKR neosvedčil (ako to
vyplýva z častí VI.a./ a VI.b./ odôvodnenia tohto uznesenia) a na ktoré preto súd prihliada pri skúmaní

osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka, je 3.355.697,26 eura (neosvedčená spornosť pohľadávky
navrhovateľa vo výške 76.369,50 eura a neosvedčená spornosť pohľadávky pristúpeného veriteľa vo
výške 3.279.327,76 eura).

55. Čo sa týka posúdenia platobnej schopnosti dlžníka, súd poukazuje na to, že pri jej určovaní
súd neprihliada bez ďalšieho na akékoľvek peňažné pohľadávky dlžníka, ale len na tie, ktoré spĺňajú

podmienky stanovené v § 2 vyhlášky č. 197/2022 Z. z., ktorá v nadväznosti na splnomocňovacie
ustanovenie obsiahnuté v § 204 písm. r) ZKR upravuje podrobnosti o spôsobe určenia platobnej
neschopnosti. Vyhláška č. 197/2022 Z. z. v § 2 vymedzuje, aký peňažný majetok sa zohľadňuje pri
stanovení platobnej neschopnosti.

56. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii stanovuje aj vo vzťahu k osvedčeniu platobnej neschopnosti v
§ 19 ods. 1 písm. b), že dôkazné bremeno (implicitne potom o to viac bremeno tvrdenia) je na dlžníkovi.

57. V prejednávanej veci dlžník na výzvu súdu na vyjadrenie sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho
majetok a na osvedčenie platobnej schopnosti uviedol, že dlžník je vlastníkom / disponentom bankového

účtu v D. E., v navrhovateľovi a dvoch účtov v pristúpenom veriteľovi (z ktorých jeden je vinkulačným
podúčtom k hlavnému účtu), pričom v deň začatia konkurzného konania boli zostatky na nich vo výške
0,- eur. K vyžiadanej informácií o stave hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň predloženia
danej informácie súdu uviedol, že v deň začatia konkurzného konania mal dlžník hotovosť vo výške
0,- eur a v deň predloženia informácie taktiež vo výške 0,- eur. K vyžiadanému zoznamu pohľadávok,

pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 90 dní od
začatiakonkurznéhokonaniadlžníkuviedol,žemáuzavretúzmluvusospoločnosťouKMNinvestLLCso
sídlomvLewes,Delaware,napredajrozostavanejstavbyvovlastníctvedlžníkanakúpnucenu201.000,-
eur s dohodnutou splatnosťou kúpnej ceny ku dňu zápisu danej stavby do katastra nehnuteľností. Z tohto
dôvodu dlžník uviedol, že dôvodne s odbornou starostlivosťou predpokladá, že táto pohľadávka bude

uhradená najneskôr do 90 dní od začatia konkurzného konania.

58. Uvedená peňažná pohľadávka vo výške 201.000,- eur je tak jediným v konkurznom konaní tvrdeným
peňažným majetkom dlžníka. Odhliadnuc od tej skutočnosti, že aj v prípade, ak by existencia tejto
pohľadávky bola osvedčená, tak by vzhľadom na výšku záväzkov dlžníka, ktorých spornosť dlžník

neosvedčil, v sume 3.355.697,26 eura, nebola osvedčená platobná schopnosť dlžníka, súd k uvedenej
dlžníkom tvrdenej pohľadávke uvádza, že dlžník, na ktorom bolo dôkazné bremeno, jej existenciu
ani len neosvedčil, keďže ju len tvrdil, avšak nenavrhol vykonať jediný dôkaz, ktorý by osvedčoval
už len tú skutočnosť, že vôbec bola daná kúpna zmluva uzavretá (ktorá by pritom vzhľadom na jej
predmet – nehnuteľnosť na území Slovenskej republiky musela byť podľa § 46 ods. 1 Občianskeho

zákonníka uzavretá v písomnej forme). Keďže nebola osvedčená ani len samotná existencia danej
pohľadávky, až v nadväznosti na ktorú by bolo možné v čase rozhodovania vo veci návrhu na vyhlásenie
konkurzu posudzovať, či táto spĺňa podmienky stanovené v § 2 ods. 1 vyhlášky č. 197/2022 Z. z. na
to, aby ju súd považoval za súčasť peňažného majetku dlžníka, rozhodujúceho pre posúdenie jeho
platobnej schopnosti, bolo bez právneho významu zaoberať sa aj námietkami navrhovateľa o tom,

že neodkladným opatrením, ktorým súd vykonal dokazovanie na návrh navrhovateľa (listinný dôkaz –
neodkladné opatrenie OS Nitra sp. zn. 20K/4/2023 zo 04.03.2025 na č. l. 264 – 266), malo byť dlžníkovi
zakázané nakladať s danou nehnuteľnosťou. Nemajúcim vplyv na meritórne rozhodnutie veci tak boli
súčasne aj ďalšie v tomto smere vykonané dôkazy na návrh navrhovateľa, a to listinný dôkaz – kópia
katastrálnej mapy na č. l. 269.

59. Na základe uvedeného súd uzatvára, že dlžník, na ktorom bolo dôkazné bremeno vo vzťahu
k osvedčeniu svojej platobnej schopnosti, v konaní neosvedčil existenciu žiadneho peňažného majetkuv zmysle § 2 vyhlášky č. 197/2022 Z. z., pričom jeho existencia nebola zistená ani z ostatného vo veci
vykonaného dokazovania.

60. Platobne neschopným podľa § 3 ods. 2 ZKR je právnická osoba, ak nie je schopná plniť 90 dní po
lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi.

61. Keďže v prejednávanej veci nebol preukázaný žiadny peňažný majetok dlžníka v zmysle § 2 vyhlášky
č. 197/2022 Z. z., pričom výška jeho splatných peňažných záväzkov, ktoré mal aspoň dva vo vzťahu

k viac ako jednému veriteľovi (navrhovateľ a pristúpený veriteľ) a s ktorých plnením bol v omeškaní
viac ako 90 dní už v čase začatia konkurzného konania a tento stav pretrváva aj v čase vydania
tohto uznesenia a ktorých spornosť neosvedčil, je vo výške 3.355.697,26 eura, súd uzatvára, že dlžník
v konaní neosvedčil, že by nebol platobne neschopný podľa § 3 ods. 2 ZKR. Súčasne navrhovateľ je
z uvedeného dôvodu v konaní aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu
podľa § 11 ods. 3 ZKR, keďže v konkurznom konaní bola z uvedených dôvodov osvedčená platobná

neschopnosť jeho dlžníka (čo je vyššia miera než je vyžadovaná pre vznik aktívnej vecnej legitimácie)
(pričom splnením podmienky písomnej výzvy jedným z veriteľov sa súd zaoberal už v uznesení o začatí
konkurzného konania a uznesení o pripustení pristúpenia pristúpeného veriteľa do konania, na ktoré
súd v tomto smere odkazuje).

62. V nadväznosti na uvedené bolo už bez právneho významu, a preto v rozpore so zásadou
hospodárnosti konania (čl. 17 CSP v nadväznosti na § 196 ZKR) sa bližšie vysporadúvať aj s ďalšími
v konaní tvrdenými záväzkami dlžníka, a to voči navrhovateľovi zo zmenky (vo vzťahu ku ktorému
záväzku bolo vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi – oznámením o vyplnení blankozmenky na č.
l. 24 – 25 s doručenkou na č. l. 28) a voči Mestu Nitra (vo vzťahu ku ktorému záväzku bolo vykonané

dokazovanie listinnými dôkazmi – detail exekúcie na č. l. 67, návrh na zastavenie exekučného konania
na č. l. 147, upovedomenie o zastavení exekúcie na č. l. 148), keďže ani v prípade konštatovania ich
spornosti by to vzhľadom na výšku vyššie ustálených záväzkov dlžníka, ktorých spornosť neosvedčil,
a hodnotu jeho peňažného majetku, neviedlo už k inému záveru než je ten, že dlžník neosvedčil svoju
platobnú schopnosť.

63. Neosvedčenie platobnej schopnosti dlžníka zakladá podľa § 19 ods. 1 písm. c) ZKR povinnosť súdu
rozhodnúť o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, ak súd nemá podľa § 19 ods. 1 písm. d) ZKR pred
týmto rozhodnutím pochybnosti o dlžníkovej majetnosti.

64. V nadväznosti na uvedený záver o neosvedčení platobnej schopnosti dlžníka, ktorá by mala inak
za následok rozhodnutie o vyhlásení konkurzu podľa § 19 ods. 1 písm. c) ZKR alebo podľa § 19 ods. 1
písm. d) ZKR na ustanovenie predbežného správcu v prípade pochybností o dlžníkovej majetnosti, súd
sa v nadväznosti na tretiu skupinu námietok dlžníka tvoriacich jeho procesnú obranu následne zaoberal
tým, či napriek tomu, že sú splnené podmienky na uvedené rozhodovanie, nebráni tomuto skutočnosť,

že podaný návrh navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu predstavuje šikanózny výkon práva, ktorý podľa
čl. 5 CSP, primerane podľa § 196 ZKR aplikovaného aj v konkurznom konaní, nepožíva právnu ochranu.

VI.d./ Posúdenie šikanóznosti návrhu na vyhlásenie konkurzu

a vysporiadanie sa s ostatnou procesnou obranou dlžníka

65. Podstatnú časť procesnej obrany dlžníka proti návrhu navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu tvorili
námietkyojehošikanóznosti,keďžepohľadávkanavrhovateľajezabezpečenázabezpečovacímprávom
a ručiteľ je pripravený ju uhradiť. Ďalej poukazoval na to, že ak má zabezpečený veriteľ iné možnosti

uhradenia svojej splatnej pohľadávky, tak pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu by ich mal
využiť. Podanie návrhu navrhovateľa v čase, kedy disponuje exekučným titulom a vedie sa exekučné
konanie a ďalšie súdne konania súvisiace s danou pohľadávkou je neprimerané. Rovnako tak ak
je možné pohľadávku veriteľa uspokojiť v konkurze z majetku úpadcu – dlžníka, tak táto sa nemá
uspokojovať prednostne z majetku tretej osoby, ktorá poskytla zabezpečovacie právo (argumentácia

uvedená v bodoch \* MERGEFORMAT 6.4., \* MERGEFORMAT 7.3., \* MERGEFORMAT 16.3.
odôvodnenia).66.Civilnýsporovýporiadokvčl.5,vnadväznostina§196ZKRprimeraneaplikovanomajvkonkurznom
konaní, stanovuje, že zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Zjavné zneužitie práva,
označované aj ako šikanózne, možno definovať ako taký výkon práva, ktorého jediným cieľom je

poškodiť iného. Účelom takéhoto výkonu práva nie je realizácia vlastných záujmov, ale znevýhodniť
iného a spôsobiť mu ujmu. Šikanózny výkon práva sa musí vždy preukázať, pričom dôkazné bremeno
zaťažuje toho, kto je takýmto výkonom práva poškodený (Komentár k CSP, čl. 5, výber z tam uvedenej
judikatúry).

67. Problematika šikanóznych návrhov na vyhlásenie konkurzu aj v kontexte práve čl. 5 CSP je sčasti
rozpracovaná aj v doktríne konkurzného práva (Pospíšil, B.: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii.
Komentár. Bratislava : Wolters Kluwer SK, 2016, § 3), ktorá v tejto súvislosti komparatívne poukazuje
aj na závery dovodené v zahraničnej judikatúre, podľa ktorej oprávnený záujem na vyhlásení konkurzu
nie je vo všeobecnosti daný najmä vtedy, ak veriteľ podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu sleduje
iný záujem ako dosiahnutie (aspoň) pomerného uspokojenia svojej pohľadávky, vo vzťahu k čomu súd

v prejednávanej veci dopĺňa, že práve tento právny názor je aj v zhode s vyššie uvedeným všeobecným
doktrinálnom výkladom čl. 5 CSP, stanovujúceho primárne zákaz právnej ochrany zjavného zneužitia
práva.

68. Súd, vychádzajúc z týchto východísk, posudzoval, či návrh navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu na

majetok dlžníka nie je šikanózny.

69. V tejto súvislosti súd v prvom rade poukazuje na to, že v prejednávanej veci nebolo medzi
navrhovateľom a dlžníkom ani sporné, že pohľadávka, ktorou navrhovateľ odôvodnil podaný návrh na
vyhlásenie konkurzu a aj ju doložil a dlžník v konaní neosvedčil jej spornosť v časti istiny vo výške

76.369,50 eura, je vymáhaná v exekúcii. Táto skutočnosť bola preukázaná aj vykonaným dokazovaním
na návrh navrhovateľa, z ktorého súd zistil, že na základe vykonateľného rozhodnutia (platobného
rozkazu) Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 28Up/1306/2023 z 28.08.2023, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť voči dlžníkovi dňa 03.10.2023, a na základe návrhu navrhovateľa (ako
oprávneného) na vykonanie exekúcie zo dňa 12.02.2024 (ktorým sa domáhal okrem iného vymoženia

istiny vo výške 255.577,50 eura), začal Okresným súdom Banská Bystrica poverený súdny exekútor
JUDr. Erik Tóth exekúciu sp. zn. 213 EX 103/24 voči dlžníkovi, pričom exekučné konanie začalo dňa
12.02.2024 (listinné dôkazy – upovedomenie o začatí exekúcie na č. l. 32 – 33, upovedomenie o vydaní
poverenianavykonanieexekúcienač.l.35–36).Súdnyexekútorvydaldňa02.04.2024exekučnýpríkaz
na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky zo všetkých účtov vedených na dlžníka ako povinného

a nariadil exekúciu prikázaním pohľadávky zo všetkých účtov vedených na dlžníka ako povinného
(listinný dôkaz – exekučný príkaz na č. l. 59 – 60) a vydal aj exekučný príkaz na zriadenie exekučného
záložného práva na nehnuteľnostiach dlžníka (listinný dôkaz – exekučný príkaz na č. l. 68 – 70). Súd
podľa § 197 ods. 8 ZKR vykonal v nadväznosti na posledné vyjadrenie dlžníka pred pojednávaním
konaným 20.05.2025 aj bez návrhu dôkaz nevyhnutný na zistenie skutkového stavu veci (z dôvodu

namietanej spornosti výšky judikovanej pohľadávky), a to oznámením súdneho exekútora, ktorý vedie
uvedenú exekúciu, z ktorého súd zistil, že v priebiehajúcej exekúcii neboli vymožené žiadne finančné
prostriedky (listinný dôkaz – oznámenie na č. l. 452). Uvedené je aj v zhode s tvrdeniami navrhovateľa,
ktorý uviedol, že dlžník a ručiteľ C. A. B. čiastočne plnili navrhovateľovi judikovanú pohľadávku mimo
exekúcie.

70. Podstatnou je v tomto smere však tá skutočnosť, že dlžník aj ručiteľ, ktorý je spoločníkom
a štatutárnym orgánom dlžníka – C. A. B., prestali čo i len čiastočne plniť navrhovateľovu
judikovanú pohľadávku, a to dňom 21.05.2024 (kedy podľa dlžníkom nepopretého skutkového tvrdenia
navrhovateľa bolo naposledy poskytnuté plnenie na judikovanú pohľadávku od dlžníka alebo jeho

uvedeného ručiteľa), pričom v exekúcii, napriek vydaným exekučným príkazom neboli vymožené žiadne
finančné prostriedky, a to až do začatia konkurzného konania dňa 27.11.2024, ktorým sa dané exekučné
konanie zo zákona podľa § 14 ods. 5 písm. b) ZKR prerušilo. Navrhovateľ podal návrh na vyhlásenie
konkurzu dňa 05.11.2024.

71. Z uvedeného je teda zrejmé, že navrhovateľ sa najskôr domáhal uspokojenia svojej pohľadávky
mimo konkurzu a za týmto účelom sa najskôr domáhal judikovania svojej pohľadávky v základnom
konaní, ktoré sa uskutočnilo vo vzťahu k dlžníkovi, ktorý je jeho obligačným dlžníkom z uzavretej
zmluvy o úvere, vo forme upomínacieho konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 28Up/1306/2023, ktoré bolo právoplatne skončené 03.10.2023 a následne sa domáhal vymoženia
danej pohľadávky v exekučnom konaní, začatom dňa 12.02.2024, pričom v súvislosti so zvýšením
vymožiteľnosti svojej pohľadávky inicioval aj konanie o určenie neúčinnosti právnych úkonov, vedené

na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 51C/12/2023, napriek ktorému sa do podania návrhu na vyhlásenie
konkurzu nepodarilo v exekučnom konaní vymôcť žiadnu sumu. Až viac ako 5 mesiacov potom, čo
prestal dlžník ako aj jeho ručiteľ C. B. čo i len čiastočne dobrovoľne splácať splatnú a viac ako rok
právoplatne judikovanú pohľadávku, na ktorú poskytli naposledy plnenie dňa 21.05.2024 a potom, čo
v prebiehajúcej exekúcii neboli vymožené po dobu viac ako viac ako 8 mesiacov žiadne finančné

prostriedky, podal dňa 05.11.2024 návrh na vyhlásenie konkurzu. Aj z uvedeného priebehu exekúcie
(jej niekoľkomesačného vedenia bez akéhokoľvek úspešného vymoženia exekvovanej pohľadávky) je
pritom zrejmé, že uspokojenie pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi je ohrozené.

72.Rovnakotakbolovykonanýmdokazovanímvprejednávanejvecipreukázané,žedlžníkjevlastníkom
nehnuteľností (7 pozemkov a 3 stavieb) zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom pre

katastrálne územie G., okres Nitra (listinný dôkaz – výpis z listu vlastníctva na č. l. 267), ktoré boli
všetky dňa 27.09.2024 zapísané do súpisu oddelenej podstaty zabezpečených veriteľov – v 1. poradí
pristúpeného veriteľa a v 2. poradí navrhovateľa – v konkurze vedenom na majetok spoločnosti
PHARMOS na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 20K/4/2023, v ktorom správca určil súpisovú
hodnotu týchto súpisových zložiek majetku – nehnuteľností zapísaných na predmetnom liste vlastníctva

v celkovej výške 4.003.743,95 eura (listinný dôkaz – výpis z Obchodného vestníka na č. l. 277).
V dôsledku zápisu predmetného značného majetku vo vlastníctve dlžníka do súpisu majetku oddelenej
podstaty v konkurze vedenom na majetok spoločnosti PHARMOS, s ktorým zápisom sú spojené
závažné právne následky primárne stanovené v § 76 ods. 1 ZKR, sa pritom ešte viac zvýšilo ohrozenie
uspokojenia navrhovateľovej judikovanej pohľadávky, ktorú doložil v návrhu na vyhlásenie konkurzu.

73. Dlžník v rámci už uvedenej argumentácie, v ktorej vzhliada šikanóznosť podaného návrhu
navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu poukazuje aj na to, že pokiaľ je možné pohľadávku veriteľa
uspokojiť v konkurze z majetku úpadcu – dlžníka, tak táto sa nemá uspokojovať prednostne z majetku
tretej osoby, ktorá poskytla zabezpečovacie právo. V prejednávanej veci však navrhovateľ odôvodnil

podaný návrh doloženou právoplatne judikovanou pohľadávkou, ktorú má voči dlžníkovi (v zmysle jeho
procesného postavenia v tomto konaní) ako obligačnému dlžníkovi (v zmysle jeho hmotnoprávneho
postavenia) a nie osobe, ktorá by len zabezpečovala pohľadávky iných osôb. Totiž, navrhovateľom
doložená pohľadávka, ako to je uvedené v príslušnej časti tohto odôvodnenia, je pohľadávkou zo
zmluvy o úvere, ktorú uzatvoril dlžník ako obligačný dlžník a vo vzťahu k nej nemá hmotnoprávne

postavenie z titulu „len“ toho, že by túto zabezpečoval. Z vykonaného dokazovania síce vyplynulo, že
dlžník je vo vzťahu k navrhovateľovi aj v pozícii viacnásobného záložcu zabezpečujúceho splnenie
záväzkov spoločnosti PHARMOS ako voči navrhovateľovi zo záväzkových vzťahov založených medzi
spoločnosťou PHARMOS ako dlžníkom a navrhovateľom ako veriteľom (listinné dôkazy – zmluvy
o zriadení záložného práva na č. l. 270 – 272 a na č. l. 273 – 276), avšak navrhovateľ v podanom

návrhu na vyhlásenie konkurzu nedoložil inú pohľadávku voči dlžníkovi ako tú, ktorá vznikla zo
záväzkového vzťahu (zmluvy o úvere č. 000444/CORP/2020 z 08.09.2020), v ktorom je dlžník práve
obligačným dlžníkom. Predmetná argumentácia dlžníka o šikanóznosti a neprimeranosti podaného
návrhu na vyhlásenie konkurzu z dôvodu, že primárne sa majú záväzky uspokojovať v konkurze
vedenom na majetok obligačného dlžníka, je preto výlučne teoretická, bez vzťahu k skutočnostiam

daným v prejednávanej veci, odhliadnuc od toho, že táto nemá ani žiadny právny základ v zákone
o konkurze a reštrukturalizácii.

74. Za popísaných okolností súd nedospel k záveru, že by návrh navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu
na majetok dlžníka bol šikanózny, teda predstavujúci zjavné zneužitie procesného práva podať návrh na

vyhlásenie konkurzu, ktoré by podľa čl. 5 vety prvej CSP v nadväznosti na § 196 ZKR nepožívalo právnu
ochranu. Z už uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ sa pokúšal pred podaním návrhu na vyhlásenie
konkurzu na majetok dlžníka domôcť uspokojenia svojej pohľadávky najskôr mimo konkurzného konania
v na to určených konaniach (základnom, ktoré bolo voči dlžníkovi právoplatne skončené, ako aj
v exekučnom, v ktorom sa počas niekoľkých mesiacov trvania exekúcie nepodarilo vymôcť žiadne

finančné prostriedky), pričom až keď tieto iné prostriedky zlyhali a v primeranom čase sa navrhovateľ
nedomohol vymoženia svojej pohľadávky (a to v exekúcii ako forme núteného výkonu rozhodnutia ani
len v časti), ale naopak, nastávali ďalšie skutočnosti s negatívnym vplyvom na možnosť uspokojenia
pohľadávky navrhovateľa mimo konkurzu (už uvedený zápis značného majetku vo vlastníctve dlžníkado súpisu oddelenej podstaty od navrhovateľa odlišného subjektu ako zabezpečeného veriteľa v 1. rade
v konkurze vedenom na majetok subjektu odlišného od dlžníka), pristúpil navrhovateľ k podaniu návrhu
na vyhlásenie konkurzu.

75. Rovnako tak nebolo v konaní preukázané (pričom ako súd už uviedol, v tomto smere má dôkazné
bremeno dlžník, ktorý tvrdí, že podaný návrh je šikanózny), že by navrhovateľ podaním návrhu
sledoval akýkoľvek iný záujem ako dosiahnutie aspoň pomerného uspokojenia svojej splatnej, no
nesplatenej právoplatne judikovanej peňažnej pohľadávky. Samotné využitie viacerých príslušných

právnych inštitútov za účelom dosiahnutia uspokojenia svojej pohľadávky (najmä v uvedenej časovej
následnosti) nie je bez ďalšieho, pokiaľ ním nie je sledovaný iný úmysel ako dosiahnuť uspokojenie
svojej pohľadávky, a to úmysel spôsobiť ostatnému účastníkovi ujmu, šikanóznym výkonom práva.

76. Dlžník preto síce na jednej strane správne poukazoval okrem iného na prebiehajúce exekučné
konanie, avšak už neuviedol predmetné podstatné skutočnosti, okrem iného v priamej súvislosti

s vedenou exekúciou tú, že v exekúcii nedošlo k vymoženiu žiadnych finančných prostriedkov, z ktorých
by bola čo i len sčasti uspokojená judikovaná pohľadávka navrhovateľa a že on ani jeho ručiteľ C.
A. B. od 21.05.2024 neposkytli ani mimo exekúcie navrhovateľovi ani len čiastočné plnenie na danú
pohľadávku. Dlžník síce uviedol, že návrh je šikanózny aj preto, že ručiteľ C. A. B. je pripravený
pohľadávku navrhovateľa splniť (argumentácia uvedená v bode \* MERGEFORMAT 6.4. odôvodnenia),

avšak toto tvrdenie nemá oporu v súdom ustálenom skutkovom stave, keď od 21.05.2024 žiadne
plnenie na predmetnú pohľadávku neposkytol, ale naopak, vykonaným dokazovaním, a to na návrh
samotného dlžníka, bolo preukázané, že ručiteľ C. A. B. pokračuje v súdnom konaní vedenom na
OkresnomsúdeNitrapodsp.zn.28Cb/26/2024,vktorejsabrániprotinárokunavrhovateľanazaplatenie
predmetnej pohľadávky, ktorý je uplatnený aj voči nemu ako ručiteľovi, a to dokonca práve aj tým, že

na majetok dlžníka bolo začaté konkurzné konanie, v ktorom môže byť vzhľadom majetok dlžníka aj
jeho záväzok voči navrhovateľovi z tohto majetku uhradený (listinný dôkaz – odvolanie ručiteľa C. A. B.
na č. l. 220 súdneho spisu OS Nitra sp. zn. 28Cb/26/2024, ktorého kópia je na č. l. 575 súdneho spisu
v prejednávanej veci). V konaní v prejednávanej veci pritom nebolo preukázané ani tvrdenie dlžníka
o tom, že jeho ručiteľ C. A. B. do advokátskej úschovy vložil sumu 97.000,- eur na úhradu predmetnej

pohľadávky navrhovateľa.

77. Z uvedených dôvodov súd uzatvára, že v konaní nebolo preukázané, že by podanie návrhu
navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, na základe ktorého je toto konkurzné konanie
vedené, bolo šikanóznym výkonom práva, ktorý podľa čl. 5 CSP v nadväznosti na § 196 ZKR nepožíva

právnu ochranu, čo by bolo dôvodom zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu.

78. Dlžník napokon v rámci svojej procesnej obrany poukazoval na to, že má byť na neho vyvíjaný
neprimeraný nátlak, ktorý spočíva v koordinovanom konaní, pričom v tejto súvislosti poukázal na vzťahy
medzi správcom v konkurze vedenom na majetok spoločnosti PHARMOS a zástupcom navrhovateľa

v prejednávenej veci (advokátskou kanceláriou Kinstellar), ktorý si volí komplementára v spoločnosti,
ktorá je správcom v konkurze vedenom na majetok spoločnosti PHARMOS, a ktorým je JUDr. Hrdlík.
Dlžník poukázal na to, že správca v konkurze vedenom na majetok spoločnosti PHARMOS dňa
16.04.2025 prevzal nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka, čo považuje za protiprávne (argumentácia
uvedená v bode \* MERGEFORMAT 27.1. odôvodnenia).

79. K tejto zvyšnej procesnej obrane dlžníka súd v prvom rade uvádza, že konkurz vedený na
majetok spoločnosti PHARMOS je samostatným, od tohto konkurzného konania odlišným konaním.
Skutočnosť, či správca v konkurze vedenom na majetok spoločnosti PHARMOS prevzal v rámci
tohto konkurzu nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka (ktoré teda nie sú peňažným majetkom v zmysle

§ 2 vyhlášky č. 197/2022 Z. z., ktorý je relevantný pri tomto rozhodovaní) alebo nie, sa žiadnym
spôsobom netýka skutočností rozhodujúcich pre toto meritórne rozhodnutie o návrhu navrhovateľa
na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka v prejednávanej veci, pri ktorom súd skúma výlučne
splnenie podmienok na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka (a za tým účelom aktívnu legitimáciu
navrhovateľa a platobnú neschopnosť dlžníka), na ktoré podmienky nemajú uvedené dlžníkom tvrdené

skutočnosti ohľadne konkurzu vedeného na spoločnosť PHARMOS žiadny vplyv (dlžník ani len
netvrdí, na ktoré konkrétne podmienky, ktoré sú rozhodujúce pri rozhodovaní o návrhu na vyhlásenie
konkurzu, majú ním tvrdené skutočnosti ohľadom odlišného konkurzného konania vplyv). Uvedené
dlžníkom tvrdené skutočnosti sú preto právne bezvýznamné vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu súdua takými sú potom o to viac aj dôkazy predmetné skutočnosti týkajúce sa konkurzu vedeného na
majetok spoločnosti PHARMOS preukazujúce (ktorými sú listinné dôkazy pripojené k podaniu dlžníka
doručenému 13.05.2025 ako aj obrazovo-zvukové záznamy, dokazovanie ktorými súd vykonal na

poslednom pojednávaní, zobrazujúce priebeh prevzatia nehnuteľností vo vlastníctve dlžníka správcom
spoločnosti PHARMOS). Napokon, ako to aj samotný dlžník uviedol a ako to bolo preukázané
aj vykonaným dokazovaním, tak v súvislosti s predmetným priebehom prevzatia nehnuteľností vo
vlastníctve dlžníka správcom spoločnosti PHARMOS, dlžník podal okrem iného aj podnet na výkon
dohľadu v spojení s predmetným prevzatím nehnuteľností v predmetnom konkurznom konaní, ktorého

sa to týka – t. j. vedenom na majetok spoločnosti PHARMOS (listinný dôkaz – podnet na č. l. 342 –
344), ktoré súd zaslal už správcovi na vyjadrenie (listinný dôkaz – rovnopis prípisu na č. l. 442 súdneho
spisu v prejednávanej veci) ako aj trestné oznámenie (listinný dôkaz – trestné oznámenie na č. l. 341),
predmetom ktorých konaní, na rozdiel od toho, ktoré je v súčasnom štádiu vedené v prejednávanej veci,
môžu dlžníkom tvrdené skutočnosti byť.

80. Rovnako tak z hľadiska týchto rozhodujúcich skutočností pre meritórne rozhodnutie súdu
v prejednávanej veci je právne bezvýznamná skutočnosť, či existuje určité prepojenie medzi zástupcom
navrhovateľa v prejednávanej veci – advokátskou kanceláriou Kinstellar a správcom vykonávajúcim túto
funkciu v konkurze vedenom na majetok spoločnosti PHARMOS, ktorým je spoločnosť Origon Recovery
Solutions, k. s., komplementárom ktorej je aj F. C. K., keďže ani toto prepojenie (pričom procesný

predpis upravujúci konkurzné konanie, ani subsidiárne aplikovateľný procesný predpis upravujúci civilné
sporové konanie, nevylučuje zo zastupovania v konkurznom konaní advokátsku kanceláriu, ktorá by
mala prípadne prepojenie na osobu, ktorá je správcom podľa zákona o správcoch) sa nijak nedotýka
skutočností relevantných z hľadiska posúdenia už uvedených podmienok na vyhlásenie konkurzu
(dlžník pritom konkrétny vplyv týchto skutočností na tie, ktoré sú rozhodujúce pri rozhodovaní o návrhu

na vyhlásenie konkurzu v prejednávanej veci ani v tejto súvislosti nešpecifikuje). Odhliadnuc od
uvedeného však súd pre úplnosť poukazuje na to, že vykonaným dokazovaním listinami zo súdneho
spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 20K/4/2023 bolo preukázané, ako to aj dlžník tvrdil, že dlžník dňa
25.11.2024 podal podnet, v ktorej poukazuje na existenciu možnej zaujatosti správcu v predmetnom
konkurznom konaní – spoločnosti Origon Recovery Solutions (ktorej komplementárom je JUDr. Igor

Hrdlík, bývalý vedúci zamestnanec navrhovateľa, ktorý v danom konaní vykonáva úkony správcovskej
činnosti), z dôvodu väzieb na zástupcu navrhovateľa v tomto konaní, ktorého klientom je navrhovateľ
(listinný dôkaz – kópia podnetu s prílohami na č. l. 375 – 436 súdneho spisu v prejednávanej veci), ktorý
Okresný súd Nitra v danom konaní posúdil ako podnet na výkon dohľadu nad činnosťou správcu, pričom
výkonom dohľadu nezistil žiadne dôvody vylúčenia správcu v predmetnom konkurze, o čom upovedomil

dlžníka (listinný dôkaz – upovedomenie na č. l. 437 – 441 súdneho spisu v prejednávanej veci).

VI.e./ Rozhodnutie vo veci vyhlásenia konkurzu

81. Keďže dlžník svoju platobnú schopnosť neosvedčil (§ 19 ods. 1 písm. c/ ZKR) a návrh navrhovateľa
na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka nie je šikanózny, z ktorého dôvodu by podľa § 196 ZKR
v spojení s čl. 5 CSP nepožíval právnu ochranu, bola by v danej veci podľa § 19 ods. 1 písm. c) ZKR
splnená podmienka vyhlásenia konkurzu, avšak súd má podľa § 19 ods. 1 písm. d) ZKR povinnosť pred
vyhlásením konkurzu podľa § 19 ods. 1 písm. c) ZKR zisťovať, či sú dané pochybnosti o dlžníkovej

majetnosti, teda o tom, či dlžník má majetok aspoň v takej hodnote, ktorá bude postačovať aspoň na
úhradu nákladov konkurzu (§ 19 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 20 ods. 1 ZKR), a ktorá je podľa § 9 ods.
1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. aspoň 6.500,- eur, pričom ak by tieto pochybnosti boli dané, je to dôvodom
na to, aby súd ustanovil dlžníkovi podľa § 19 ods. 1 písm. d) ZKR predbežného správcu.

82. Ako už súd uviedol v predchádzajúcej časti odôvodnenia, vykonaným dokazovaním bolo
v prejednávanej veci preukázané, že dlžník je vlastníkom nehnuteľností (7 pozemkov a 3 stavieb)
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie G., okres Nitra (listinný dôkaz
– výpis z listu vlastníctva na č. l. 267), ktoré boli všetky dňa 27.09.2024 zapísané do súpisu oddelenej
podstaty zabezpečených veriteľov – v 1. poradí pristúpeného veriteľa a v 2. poradí navrhovateľa

– v konkurze vedenom na majetok spoločnosti PHARMOS na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
20K/4/2023, v ktorom správca určil súpisovú hodnotu týchto súpisových zložiek majetku – nehnuteľností
zapísaných na predmetnom liste vlastníctva v celkovej výške 4.003.743,95 eura (listinný dôkaz – výpis
z Obchodného vestníka na č. l. 277).83.Súdnazákladepredmetnéhodokazovanianemávprejednávanejvecipretopochybnostiodlžníkovej
majetnosti presahujúcej sumu 6.500,- eur.

84. Keďže súd nemá pred rozhodnutím o vyhlásení konkurzu pochybnosti o dlžníkovej majetnosti, je
povinný podľa § 19 ods. 1 písm. c) ZKR vzhľadom na dlžníkom neosvedčenú platobnú schopnosť
vyhlásiť konkurzu na jeho majetok.

85. Súd preto týmto uznesením v I. výroku podľa § 19 ods. 1 písm. c) ZKR rozhodol o vyhlásení konkurzu
na majetok dlžníka.

86. Ak súd vyhlási konkurz, je povinný v tomto uznesení podľa § 22 ods. 1 ZKR súčasne (i/) ustanoviť
dlžníkovi správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov
schválených ministerstvom zo zoznamu správcov (§ 40 ods. 1 ZKR), keďže v danej veci nebol dlžníkovi

ustanovený predbežný správca, (ii/) vyzvať veriteľov, aby v zákonnej lehote (§ 28 ods. 2 ZKR) prihlásili
svoje pohľadávky, a (v poučení) poučiť veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok odkazom na
príslušné ustanovenia ZKR.

87.SúdpretovIII.výrokutohtouzneseniapodľa§22ods.1vspojenís§40ods.1ZKRustanovilsprávcu

v ňom uvedeného na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov
schválených ministerstvom, v IV. výroku podľa § 22 ods. 1 v spojení s § 28 ods. 1, ods. 2 vyzval
veriteľov, ktorí majú pohľadávku, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, aby prihlásili svoje pohľadávky
prihláškou, ktorá musí byť správcovi doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia
konkurzu (a v poučení podľa § 22 ods. 1 ZKR poučil veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok

odkazom na príslušné ustanovenia ZKR, ktorými sú ustanovenia § 28 ZKR o prihlasovaní pohľadávok,
§ 29 ZKR o náležitostiach prihlášky a § 30 ZKR o nedostatkoch prihlášky).

88. Súd je oprávnený a súčasne povinný vykonávať dohľad nad správcom, a za tým účelom ZKR okrem
iného zveruje súdu oprávnenie v § 41 vyžadovať od správcu (okrem iného) správy o priebehu konania.

Súd pritom môže stanoviť správcovi povinnosť predkladať správy aj vo vopred stanovených lehotách.

89. Súd preto v V. výroku tohto uznesenia podľa § 41 ZKR uložil správcovi povinnosť predkladať súdu
podrobné písomné správy o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch,
a to v spojení s právnou úpravou paušálnej odmeny správcu, obsiahnutej v § 12 ods. 4 vyhlášky

č. 665/2005 Z. z., v počte a v lehotách, v ktorých je nepodanie podrobnej písomnej správy o stave
zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch spojené so znížením paušálnej
odmeny, teda mu uložil podať uvedené podrobné písomné správy (1.) do 15 dní od ustanovenia do
funkcie, (2.) do 35 dní od ustanovenia do funkcie, (3.) do 50 dní od ustanovenia do funkcie a najneskôr
do 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov.

90. V prípade, ak súd uznesením vyhlási konkurz, je jeho povinnosťou v tomto uznesení podľa § 197 ods.
7 ZKR jednak určiť medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu a jednak uložiť správcovi
povinnosti podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom, na ktorý odkazuje v poznámkach
pod čiarou použitých v § 197 ods. 7 ZKR je nariadenie o insolvenčnom konaní.

91. Čo sa týka určenia medzinárodnej súdnej právomoci vo vzťahu k cezhraničným insolvenčným
konaniam v rámci Únie okrem Dánska (recitál 88 nariadenia o insolvenčnom konaní), tak nariadenie
o insolvenčnom konaní v čl. 4 ods. 1 ustanovuje povinnosť súdu vždy bez návrhu preskúmať, či má
na insolvenčné konanie právomoc podľa čl. 3 (ktorá povinnosť súdu je prenesená aj do vnútroštátnej

právnej úpravy, a to už uvedeného § 197 ods. 7 ZKR), pričom v rozhodnutí o začatí insolvenčného
konania je súčasne povinný uviesť, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či
je založená na čl. 3 ods. 1 alebo 2.

92. Medzinárodnú súdnu právomoc upravuje nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 3, ktorý z hľadiska

systematiky rozlišuje hlavné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 1) a územné (teritoriálne) insolvenčné
konanie (čl. 3 ods. 2 až 4), ktoré môže prebiehať ako vedľajšie územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods.
2 a 3) alebo ako nezávislé územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 4). Hlavné insolvenčné konanie (čl.
3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní) má univerzálnu pôsobnosť, jeho snahou je zahrnúť všetokmajetok dlžníka do konkurznej podstaty a vyvolať účinky voči jeho veriteľom. Vo vzťahu k jednému
dlžníkovi môže byť na území Únie začaté len jedno hlavné insolvenčné konanie.

93. Právomoc začať hlavné insolvenčné konanie majú podľa čl. 3 ods. 1 vety prvej nariadenia
o insolvenčnom konaní súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných
záujmov dlžníka (ktorý koncept je v medzinárodnom a európskom insolvenčnom práve označovaný
skratkou COMI). Centrum hlavných záujmov dlžníka je definované v čl. 3 ods. 1 vete druhej nariadenia
o insolvenčnom konaní ako miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je

zistiteľné tretími stranami.

94. V tejto súvislosti, skôr ako súd pristúpi k skúmaniu COMI dlžníka a od toho odvodenej medzinárodnej
súdnej právomoci, je potrebné vymedziť, čo sa rozumie „rozhodnutím o začatí insolvenčného konania“,
ktorý pojem je používaný v čl. 3 až 5 nariadenia o insolvenčnom konaní upravujúcich medzinárodnú
súdnu právomoc, na účely slovenského konkurzného konania (ktoré je podľa prílohy A v nadväznosti

na čl. 2 ods. 4 nariadenia o insolvenčnom konaní insolvenčným konaním v zmysle nariadenia
oinsolvenčnomkonaní,naktorésatotonariadeniepodľajehočl.1ods.1vzťahuje),atonajmävzhľadom
na to, že podľa vnútroštátneho práva sa konkurzné konanie začína uznesením o začatí konkurzného
konania (§ 14 ZKR).

95. Za použitia čl. 2 (najmä ods. 7 a ods. 8) nariadenia o insolvenčnom konaní je za „rozhodnutie o začatí
insolvenčného konania“ v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní nutné považovať v konkurznom
konaní podľa druhej časti ZKR (až) uznesenie o vyhlásení konkurzu (okrem iného) podľa § 19 ods.
1 písm. c) ZKR, čomu zodpovedá aj výslovná vnútroštátna úprava obsiahnutá v § 197 ods. 7 ZKR,
pretože až toto rozhodnutie súdu je rozhodnutím spĺňajúcim kritériá stanovené v čl. 2 ods. 7 nariadenia

o insolvenčnom konaní (podľa ktorého „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ zahŕňa: [i/]
rozhodnutie akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení takéhoto konania a [ii/]
rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu), pričom okamih, kedy toto „rozhodnutie o začatí insolvenčného
konania“ (t. j. uznesenie o vyhlásení konkurzu podľa § 19 ods. 1 písm. c/ ZKR) nadobúda účinky, a to
bez ohľadu na to, či je rozhodnutie konečné, sa považuje podľa čl. 2 ods. 8 nariadenia o insolvenčnom

konaní za okamih začatia insolvenčného konania (na účely nariadenia o insolvenčnom konaní).

96. Vychádzajúc preto z uvedeného, rozhodnutím o začatí insolvenčného konania v zmysle nariadenia
o insolvenčnom konaní je v slovenskom konkurznom konaní uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu
podľa § 19 ods. 1 písm. c) ZKR, pričom okamih nadobudnutia jeho účinkov je okamihom začatia

insolvenčného konania v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní. V tomto zmysle sú preto uvedené
pojmy európskeho insolvenčného práva používané aj v tomto rozhodnutí (pokiaľ ide o aplikáciu jeho
noriem).

97. Čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje vo vzťahu k určeniu centra hlavných záujmov

dlžníka v pododseku prvom až treťom tri vyvrátiteľné právne domnienky v závislosti od druhu dlžníka,
ktoré sa za splnenia v nich uvedenej podmienky uplatnia pri určovaní COMI dlžníka (a v takom prípade
– t. j. za splnenia podmienky uplatnenia konkrétnej právnej domnienky a [vzhľadom na vyvrátiteľný
charakter uvedených domnienok] jej nevyvrátenia – sa COMI dlžníka určí podľa tejto domnienky a nie
podľa z judikatúry vychádzajúcich štandardných kritérií pre zistenie COMI). Konkrétne čl. 3 ods. 1

nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje osobitne vyvrátiteľné právne domnienky určenia COMI vo
vzťahukdlžníkovi,ktorýje(i/)spoločnosťoualeboprávnickouosobou,(ii/)samostatnezárobkovočinnou
osobou a (iii/) inou fyzickou osobou (t. j. fyzickou osobou nepodnikateľom).

98. V prípade právnickej osoby (akým je, vychádzajúc z návrhu na vyhlásenie konkurzu, aj dlžník

v prejednávanej veci) sa podľa čl. 3 ods. 1 pododseku tretieho nariadenia o insolvenčnom konaní
predpokladá, že COMI dlžníka je miesto, kde má registrované sídlo, ak sa nepreukáže opak.
Podmienkou postupovania pri určovaní COMI právnickej osoby podľa uvedenej vyvrátiteľnej právnej
domnienky je podľa čl. 3 ods. 1 pododseku prvého vety druhej nariadenia o insolvenčnom konaní
to, že sa registrované sídlo neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov

predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. Vzhľadom na to, že v zmysle
nariadenia o insolvenčnom konaní sa v prípade konkurzného konania podľa druhej časti ZKR za začatie
tohto konania považuje až vydanie uznesenia o vyhlásení konkurzu (okrem iného) podľa § 19 ods. 1písm. c) ZKR, podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa druhej časti ZKR je potrebné na účely
nariadenia o insolvenčnom konaní interpretovať ako podanie „žiadosti o začatie insolvenčného konania“.

99. Nariadenie o insolvenčnom konaní nedefinuje pojem „registrované sídlo“, avšak definuje ho
doktrína (Ikrényi, I. Nariadenie o insolvenčnom konaní. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2020 – ďalej
len „Komentár k nariadeniu o insolvenčnom konaní“, čl. 3) ako „štatutárne sídlo“, oficiálnu adresu
spoločnosti, pričom každá spoločnosť v Únii musí mať registrované sídlo ako oficiálnu adresu na
prijímanie úradnej korešpondencie a toto musí byť uvedené aj na listoch a ostatných tlačivách (oficiálnej

korešpondencii), čo vyplýva z európskeho podnikového práva.

100. V prejednávanej veci je dlžník právnickou osobou zapísanou v slovenskom obchodnom registri so
sídlom od jej vzniku – 18.01.2008 na území Slovenskej republiky.

101. Súd v prejednávanej veci preto dospel k záveru, že dlžník má tak v čase vydania tohto uznesenia

o vyhlásení konkurzu podľa § 18 ods. 1 ZKR, nadobudnutím účinkov ktorého podľa čl. 2 ods. 7 a 8
nariadenia o insolvenčnom konaní začína insolvenčné konanie v zmysle nariadenia o insolvenčnom
konaní, ako aj počas 3-mesačnej suspenzívnej lehoty predchádzajúcej podaniu návrhu na vyhlásenie
konkurzu registrované sídlo na území Slovenskej republiky.

102. Keďže dlžník má v čase vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu podľa § 18 ods. 1 ZKR,
nadobudnutím účinkov ktorého podľa čl. 2 ods. 7 a 8 nariadenia o insolvenčnom konaní začína
insolvenčnékonanievzmyslenariadeniaoinsolvenčnomkonaní,akoajpočas3-mesačnejsuspenzívnej
lehoty predchádzajúcej podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu registrované sídlo na území Slovenskej
republiky, pri určovaní jeho COMI sa uplatní vyvrátiteľná právna domnienka podľa čl. 3 ods. 1 pododseku

prvého nariadenia o insolvenčnom konaní o tom, že COMI dlžníka je miesto jeho registrovaného sídla,
teda v Slovenskej republike.

103. Návodom, kedy dôjde k vyvráteniu uvedenej právnej domnienky (čím vznikne povinnosť súdu
určovať COMI na základe všeobecných kritérií pre jeho zisťovanie) môže byť recitál 30 nariadenia

o insolvenčnom konaní, ktorý uvádza, že vyvrátiť túto právnu domnienku v prípade právnickej osoby
by malo byť možné, ak sa ústredie spoločnosti nachádza v inom členskom štáte ako jej registrované
sídlo a ak z komplexného posúdenia všetkých relevantných okolností vyplýva, a to spôsobom zistiteľným
tretími stranami, že skutočné centrum vedenia a kontroly uvedenej spoločnosti, ako aj správy jej záujmov
sa nachádza v tomto inom členskom štáte.

104. Súd z návrhu na vyhlásenie konkurzu a jeho príloh, ostatných podaní účastníkov konania
a ani vykonaným dokazovaním existenciu žiadnych takýchto a ani iných okolností, ktoré by čo i len
spochybňovali (nieto vyvracali), že COMI dlžníka sa zhoduje s miestom jeho registrovaného sídla,
nezistil.

105. V danej veci preto boli splnené podmienky na to, aby sa COMI dlžníka určilo na základe právnej
domnienky stanovenej v čl. 3 ods. 1 pododseku prvom nariadenia o insolvenčnom konaní, teda, že
týmto je miesto registrovaného sídla dlžníka. Keďže dlžník má registrované sídlo na území Slovenskej
republiky, má tu podľa uvedenej právnej domnienky aj centrum hlavných záujmov, čím je podľa čl. 3

ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní daná medzinárodná právomoc slovenských súdov na začatie
insolvenčnéhokonaniaakohlavnéhoinsolvenčnéhokonania,ktoréinsolvenčnékonaniezačínavzmysle
nariadenia o insolvenčnom konaní vydaním tohto uznesenia o vyhlásení konkurzu podľa § 19 ods. 1
písm.c)ZKRvkonkurznomkonaní(čl.2ods.7vspojenísods.8ačl.3ods.1nariadeniaoinsolvenčnom
konaní).

106. Čo sa týka povinnosti súdu podľa § 197 ods. 7 ZKR uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného
predpisu, ktorým je nariadenie o insolvenčnom konaní, tak vzhľadom na štádium konania (vyhlásenie
konkurzu), v ktorom sa tieto povinnosti podľa uvedeného ustanovenia majú správcovi uložiť, možno
predpokladať, že ide o informačné povinnosti správcu k veriteľom ohľadne prihlasovania pohľadávok,

ktoré sú obsiahnuté v čl. 54 nariadenia o insolvenčnom konaní, podľa ktorého hneď po začatí
insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca
vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov, ktorých vymedzuje
nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 2 ods. 12.107. Súd preto podľa § 197 ods. 7 ZKR v II. výroku tohto uznesenia v spojení s čl. 4 nariadenia
o insolvenčnom konaní rozhodol, že má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného

konania (vyhlásenie konkurzu v konkurznom konaní) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3
ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní a v VI. výroku v spojení s čl. 54 nariadenia o insolvenčnom
konaní uložil správcovi povinnosť okamžite informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka
spôsobom podľa článku 54 nariadenia o insolvenčnom konaní známych zahraničných veriteľov dlžníka,
t.j.veriteľov,ktorímajúsvojobvyklýpobyt,bydliskoaleboregistrovanésídlovinomčlenskomštáte,akov

Slovenskej republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov.

Poučenie:

3 31K/28/2024
Proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné (§ 198 ods. 1 veta druhá v spojení s § 19 ods. 2 vetou
druhou ZKR).

Odvolanie proti tomuto uzneseniu, s výnimkou II. výroku, je oprávnený podať dlžník.

Odvolanie proti II. výroku tohto uznesenia je oprávnený na základe čl. 5 nariadenia o insolvenčnom
konaní v spojení s § 19 ods. 2 vety tretej ZKR podať dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ. Odvolanie proti
tomuto výroku uznesenia možno odôvodniť iba tým, že súd nemal medzinárodnú právomoc na začatie

tohto insolvenčného konania (vyhlásením konkurzu v konkurznom konaní) ako hlavného insolvenčného
konania.

Odvolanie (§ 196 ZKR v spojení so štvrtou časťou prvou hlavou CSP) sa podáva v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia, za ktorý sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia v

Obchodnom vestníku (§ 199 ods. 9 veta prvá ZKR), na Okresnom súde Nitra ako súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127
Civilného sporového poriadku uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Za deň doručenia tohto súdneho rozhodnutia sa považuje nasledujúci deň po jeho faktickom zverejnení
v Obchodnom vestníku (§ 199 ods. 9 veta prvá ZKR).

U tých osôb, ktorým sa toto uznesenie doručuje aj iným spôsobom ako jeho zverejnením v Obchodnom
vestníku, je začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu
spojený s dňom jeho doručenia formou zverejnenia v Obchodnom vestníka (§ 199 ods. 4, ods. 3, ods. 1
ZKR), za ktorý sa považuje nasledujúci deň po faktickom zverejnení uznesenia v Obchodnom vestníku
(§ 199 ods. 9 veta prvá ZKR).

Poučenie účastníkov podľa § 197 ods. 6 ZKR o práve uplatniť námietku zaujatosti:

Účastník konania môže najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok uplatniť proti sudcovi

námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k účastníkom, ich zástupcom
alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Na
neskôr doručené námietky sa neprihliada (§ 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods. 1, § 49 CSP).

V dôsledku skutočností, ktoré nastanú po skončení lehoty na prihlasovanie pohľadávok, môže účastník

konania najneskôr do siedmich dní, odkedy sa dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený,
uplatniť proti sudcovi námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k
účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti
o jeho nezaujatosti. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec
nadriadenému súdu nepredkladá (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, § 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení

s § 52 ods. 1, § 49, § 53 ods. 1 CSP).V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 CSP
uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník uplatňujúci

si námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha
to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti
podľa predchádzajúcej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú (§ 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods.
2 CSP).

Poučenie veriteľov podľa § 22 ods. 1 ZKR o spôsobe prihlasovania pohľadávok:

Podľa § 28 ZKR, upravujúceho prihlasovanie pohľadávok: (1) Pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou
proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.

(2) Prihláška sa podáva u správcu elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického
formulára do elektronickej schránky správcu a musí byť autorizovaná. Ak ide o zahraničného veriteľa
podľa osobitného predpisu,8ac) prihláška sa podáva u správcu elektronicky prostredníctvom na
to určeného formulára podľa osobitného predpisu.8ad) Prihláška musí byť správcovi doručená v
základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Ak prihlášku podáva zástupca

veriteľa, plnomocenstvo vyhotovené v listinnej podobe sa doručuje elektronicky tak, že sa prevedie do
elektronickej podoby a pripojí sa k prihláške; ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej konverzii8ae)
sa nepoužijú. Ak plnomocenstvo vyhotovené v elektronickej podobe alebo plnomocenstvo podľa
predchádzajúcej vety nie je pripojené k prihláške, na prihlášku sa neprihliada. (3) Ak veriteľ doručí
prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie

práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté;
môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer
zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po doručení prihlášky. Zapísanie takejto pohľadávky
do zoznamu pohľadávok správca zverejní v registri úpadcov s uvedením okolnosti, že prihláška bola
podaná po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty. (4) Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške

sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45
dní od vyhlásenia konkurzu, inak sa na zabezpečovacie právo neprihliada. (5) Prihláškou možno
uplatniť aj budúcu pohľadávku alebo pohľadávku, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky
(ďalej len „podmienená pohľadávka“); práva spojené s podmienenou pohľadávkou je však podmienený
veriteľ oprávnený uplatňovať, až keď správcovi preukáže vznik podmienenej pohľadávky. (6) Doručenie

prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako
uplatnenie práva na súde. (7) V konkurze uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou aj veriteľ, ktorý má
pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa
k majetku úpadcu. Takýto veriteľ môže byť v konkurze uspokojený iba z výťažku získaného speňažením
majetku, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, pričom hlasovacie práva na schôdzi veriteľov môže

vykonávať iba v rozsahu, v akom jeho pohľadávka bude pravdepodobne uspokojená z majetku, ktorým
je zabezpečená. (8) Ak si takýto veriteľ svoju zabezpečenú pohľadávku v základnej prihlasovacej lehote
neprihlási, na jeho zabezpečovacie právo sa v konkurze neprihliada, má však proti dotknutej podstate
právo na vydanie toho, o čo sa dotknutá podstata v dôsledku toho obohatila, pričom takéto právo môže
uplatniť proti dotknutej podstate ako pohľadávku proti podstate, ktorá sa však uspokojí až po uspokojení

všetkých ostatných pohľadávok proti tejto podstate.

Podľa § 29 ZKR, upravujúceho náležitosti prihlášky: (1) Prihláška musí byť podaná spôsobom podľa
§ 28 ods. 2 a musí obsahovať základné náležitosti prihlášky, inak sa na prihlášku neprihliada.
Základnými náležitosťami prihlášky sú: a) meno, priezvisko a bydlisko veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo
alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania veriteľa, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo
názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,
b) meno, priezvisko a bydlisko úpadcu, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a
priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a

miesto podnikania úpadcu, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo
iný identifikačný údaj a sídlo úpadcu, ak ide o právnickú osobu, c) právny dôvod vzniku pohľadávky,
d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e) celková suma pohľadávky. (2) Pre
každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška s uvedením zabezpečenejsumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva. (3) V prihláške
podmienenej pohľadávky musí byť uvedená aj skutočnosť, na základe ktorej má pohľadávka vzniknúť
alebo podmienka, od ktorej závisí vznik pohľadávky. (4) Celková suma pohľadávky sa v prihláške rozdelí

na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku.
(5) Pohľadávka sa uplatňuje v eurách. Ak sa pohľadávka neuplatní v eurách, sumu pohľadávky určí
správca prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného v deň vyhlásenia
konkurzuEurópskoucentrálnoubankoualeboNárodnoubankouSlovenska.Akjepohľadávkauplatnená
v mene, ktorej referenčný výmenný kurz Európska centrálna banka ani Národná banka Slovenska

neurčuje a nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca s odbornou starostlivosťou. (6) K prihláške
sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v
prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody,
prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje. (7) V konkurze uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou
aj veriteľ, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím
právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu. Takýto veriteľ môže byť v konkurze uspokojený iba z

výťažku získaného speňažením majetku, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, pričom hlasovacie práva
na schôdzi veriteľov môže vykonávať iba v rozsahu, v akom jeho pohľadávka bude pravdepodobne
uspokojená z majetku, ktorým je zabezpečená. (8) Veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky
bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú zložku podniku, je povinný ustanoviť si zástupcu na doručovanie
s bydliskom alebo sídlom na území Slovenskej republiky a ustanovenie zástupcu písomne oznámiť

správcovi, inak sa mu budú písomnosti doručovať len zverejnením v Obchodnom vestníku. (9) Ten, kto
by s poukazom na výhradu vlastníctva mohol inak žiadať vylúčenie veci zo súpisu, môže svoje práva v
konkurze uplatniť prihláškou rovnako, ako by uplatňoval zabezpečovacie právo. Takýto veriteľ prihláškou
poveruje správcu na súpis a speňaženie veci s výhradou vlastníctva. Na postavenie takéhoto veriteľa sa
použijú primerane ustanovenia upravujúce postavenie zabezpečeného veriteľa. (10) Odsek 9 sa použije

rovnako aj pre uplatňovanie práv veriteľom, ktorý dlžníkovi prenajal vec za dohodnuté nájomné na dobu
určitú, s cieľom prevodu prenajatej veci do vlastníctva dlžníka.

Podľa § 30 ZKR, upravujúceho nedostatky prihlášky: (1) Správca bez zbytočného odkladu po uplynutí
základnej prihlasovacej lehoty predloží súdu spolu so svojím stanoviskom zoznam podaní, pri ktorých

má za to, že sa na ne neprihliada ako na prihlášky, pričom súd bez zbytočného odkladu uznesením
určí, či sa na tieto podania prihliada ako na prihlášku. Uznesenie súd doručí správcovi, ktorý o ňom
upovedomí dotknuté osoby. (2) Podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze
uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť ani doplniť.