Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Co/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425209233
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Holická
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1425209233.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov
senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľky: G. Š. Š.,
K..J.,X..XX.XX.XXXX,V.L.V.P.XX,L.,zastúpená:JUDr.JanouJuchovou,advokátkou,IČO:53000501,
so sídlom Svätoplukova 31, 821 08 Bratislava, proti odporcovi: K. D., X.. XX.XX.XXXX V. L. V. XX, L., Y.
B. S. G. XX.XX.XXXX S. XX:XX P.., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie odporcu proti

uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 06. októbra 2025 č. k. 0C/35/2025 - 68, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti nevstupovania do bytu m e n í
tak, že ukladá odporcovi aby nevstupoval do bytu Č.. X-M., X. R. na X J., L. G. R.. Č. XXXXX, Y.
V. XX, postaveného na parcele reg. „C“ J.. Č.. XXXX/X o výmere 416 m2, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie, popis stavby: bytový dom - sekcia D, V. XX zapísaného na liste vlastníctva Č.. XXXX
vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, okres: Bratislava III, obec: Bratislava -

Nové Mesto, F.. Ú..: Y., ako ani do spoločných častí a zariadení bytového domu a na priľahlý pozemok
J.. K.. „. J.. Č.. XXXX/X, o výmere 522 m2, druh pozemku: ostatná plocha a to na obdobie 3 mesiace
odo dňa vydania neodkladného opatrenia.

V časti uloženia odporcovi, aby sa nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50

(päťdesiat) metrov s výnimkou konaní orgánov verejnej správy a súdnych konaní, uznesenie p o t v
r d z u j e .

Navrhovateľka m á n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Odporcu poučuje, že môže podať žalobu proti navrhovateľke, ktorá sa bude týkať nárokov vyplývajúcich

mu z jeho vlastníckeho práva k predmetnému bytu s tým, že uznesenie o neodkladnom opatrení súd aj
bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým tejto žalobe vyhovie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporcovi
aby nevstupoval do L. Č.. X-M., nachádzajúceho sa na X J., L. G. R.. Č. XXXXX, Y. V. XX, J. na J.
K.. „. J.. Č.. XXXX/X o výmere 416 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, popis stavby :
bytový dom - sekcia G., V. XX zapísaného na liste vlastníctva Č.. XXXX vedeného Okresným úradom

Bratislava, katastrálnym odborom, okres: L. A., S.: L. - X. H., F.. Ú..: Y., ako ani do spoločných častí
a zariadení bytového domu a na priľahlý pozemok parc. reg. „C“ J.. Č.. XXXX/X, o výmere 522 m2,
druh pozemku: ostatná plocha a to na obdobie 6 mesiacov odo dňa vydania neodkladného opatrenia.
Zároveň uložil odporcovi, aby sa nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 (päťdesiat)
metrov s výnimkou konaní orgánov verejnej správy a súdnych konaní. Navrhovateľke priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Uviedol, že navrhovateľka návrh na nariadenie neodkladnéhoopatrenia odôvodnila obavou o svoj život a zdravie a život a zdravie jej maloletých detí. Uviedla, že
navrhovateľka, odporca a maloleté deti žili v čase vykázania odporcu z domácnosti spoločne na ulici
V., L. v predmetnom byte. Odporca bol z bytu vykázaný políciou dňa 23. 9. 2025 o 21:30 hod. potom,

čo napadol navrhovateľku a vyhrážal sa jej smrťou. Odvtedy sa v byte zdržiava iba navrhovateľka a
maloleté deti. Byt je vo vlastníctve odporcu, preto žiadala o vydanie neodkladného opatrenia na zákaz
vstupu odporcu do nehnuteľnosti len dočasne na obdobie 6 mesiacov, aby si ona aj s maloletými deťmi
mala čas vyriešiť otázku bývania a presťahovania sa z domácnosti odporcu aj s deťmi, pričom poukázala
na to, že je momentálne bez finančných prostriedkov, je vedená na úrade práce sociálnych vecí a rodiny.

Jediný jej príjem tvoria ojedinelé brigády a prídavky na deti a nehnuteľnosť je vo vlastníctve odporcu.
Ďalej uviedla, že sa s odporcom zoznámila a krátko na to začala s ním aj žiť. Počas vzťahu s odporcom
sa narodil aj spoločný maloletý R. C. D., X.. X. XX. XXXX. Navrhovateľka má okrem maloletého C. ešte
2 dospelé dcéry (tie s navrhovateľkou nežijú v spoločnej domácnosti) a jednu maloletú G.É. V. L., X..
XX.XX.XXXX, ktorých otcom nie je odporca. Vzťah navrhovateľky a odporcu, sa stal problematickým
predovšetkým od momentu, keď sa narodil spoločný syn. Od jeho narodenia sa stávalo opakovane 2 až

3 krát do roka, že ju odporca fyzicky napadol. Fyzické útoky boli však posledné dva-tri roky častejšie,
intenzívnejšie a brutálnejšie. Vyskytovali sa niekedy, raz do týždňa alebo raz za dva týždne. Začala
sa preto učiť sebaobranu aby sa vedela brániť fyzickým útokom odporcu. Z dôvodu zhoršujúcej sa
situácie, bola nútená častokrát utekať z domu, väčšinou k susede na pár hodín, kým sa odporca upokojí,
prípadne tam niekedy aj prespala, alebo utekala na víkendy k sestre. Jedenkrát si dokonca odporca

pravdepodobne pomýlil dcéru s navrhovateľkou a dcéru udrel päsťou do tváre; navrhovateľka podala
pre tento skutok zo dňa 17. 10. 2024 trestné oznámenie, ktoré bolo nakoniec vyriešené v blokovom
konaní. Odporca začal častejšie požívať alkoholické nápoje. Stáva sa, že pije aj každý druhý deň.
Navrhovateľka si v minulosti niekedy vypila s odporcom. V súčasnosti už okolo trištvrte roka nepije.
Jeden z najvážnejších útokov sa odohral približne dva roky dozadu, kedy odporca navrhovateľku udrel

do tváre tak, že jej spôsobil zlomeninu nosa a praskol jej lícnu kosť. Nebol to však jediný incident a
fyzický útok zo strany odporcu. Posledný útok sa odohral dňa 22. 9. 2025, kedy sa navrhovateľka vrátila
z nákupov a prechádzky s deťmi, odporca ju fyzicky napadol, škrtil ju a vyhrážal sa jej zabitím so slovami
„zabijem ťa ty kurva“, či „dojebem ťa“ a podobné. Svedkom tohto incidentu boli aj maloleté deti. Po
uvedenom incidente dorazila na miesto činu privolaná nočná hliadková služba Obvodného oddelenia

Policajného zboru Bratislava Nové mesto - západ (ďalej len „OO PZ BA“). Ako z úradného záznamu
OO PZ BA zo dňa 23. 9. 2025, 2:41 h. vyplýva, na základe uvedených vyhrážok zabitím bol odporca
obmedzený na osobnej slobode podľa § 85 ods. 2 zákona č. 301/2005 Trestného poriadku. Následne
na pokyn povereného príslušníka PZ bol odporca podľa § 27a zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom
zbore vykázaný z obydlia navrhovateľky dňa 23. 9. 2025 v čase o 21:55. Pri napadnutí boli prítomné

aj maloleté deti, ktoré odporcu prosili aby prestal. Pri tomto poslednom útoku mala navrhovateľka z
odporcu obrovský strach, naozaj sa bál a, že ju tentokrát zabije. Po útoku odporcu sa navrhovateľka zo
stresu pred príchodom polície napila alkoholu, preto sa po incidente našiel v jej dychu alkohol. Návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. e), h), §
326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, § 330 ods. 1, 2, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1, 2, §

334 CSP a dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Uviedol, že problematický vzťah navrhovateľky a
odporcu vyplýva Úradného záznamu OO PZ Ba Nové Mesto - západ zo 23. 9. 2025. Zároveň bolo v
kontexte uvádzaného vyhrážania zabitím odporcovi podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené
obvinenie pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Odporca bol v zmysle §27a ods.1 zákona č.

171/1993 Z.z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov dňa 23.9.2025 o 21,30 hod. vykázaný zo
spoločného obydlia na adrese Tupého ulica č. 29 v Bratislave na dobu 14 dní. Na základe rozhodovacej
praxe súdov je ustálené, že neodkladným opatrením možno osobe, proti ktorej návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia smeruje uložiť, aby dočasne nevstupovala, v tomto prípade do bytu, v ktorom
chránená osoba - navrhovateľka býva. Odporca je vlastník predmetnej nehnuteľnosti s veľkosťou

spoluvlastníckeho podielu 1/1. Navrhovateľka býva v byte odporcu spoločne s dvoma maloletými deťmi,
ktoré boli bezprostrednými svedkami domáceho násilia, čo vyplýva z úradného záznamu Okresného
riaditeľstva PZ v Bratislave III odbor poriadkovej polície Obvodné oddelenie PZ Bratislava Nové mesto
- Západ zo dňa 23.9.2025. Dospel k záveru, že je dostatočne osvedčená potreba upraviť pomery
strán z dôvodu obavy z násilného správania odporcu, ale aj jej bezodkladnosť a naliehavosť, keď

nemožno predvídať ďalšie správanie sa odporcu k navrhovateľke. Právo na ochranu života a zdravia,
ktoré je odporcom ohrozené, má absolútnu povahu. Súd naviac musel zohľadniť aj skutočnosť, že
členmi predmetnej domácnosti sú aj dve maloleté deti, ktoré obývajú predmetný byt s navrhovateľkou,
a pre ktoré je výchovné prostredie v kontexte turbulentného vzťahu navrhovateľky a odporcu nanajvýšnevhodné. Oproti právam odporcu pri podaní takéhoto návrhu stoja práva obete v tomto prípade
navrhovateľky, ktorá má právo nebyť vystavená násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe. Ide o základné
ľudské právo, ktoré vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv,

ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv,
Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. I keď odporca je vlastníkom
nehnuteľnosti, podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na ochranu života pred
neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Podľa č l. 3 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať
neľudskému, alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, alebo trestu. Z čl. 8 ods. 1 Dohovoru vyplýva, že
každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
Rovnako podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov má
každá fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Právo na život a zdravie, ktoré je

ohrozované, má tak absolútnu povahu. Preto je v súlade s medzinárodnými dohovormi, Ústavou SR a
platnými právnymi predpismi potrebné v záujme ochrany navrhovateľky dočasne obmedziť povinného
v jeho vlastníckom práve. Navrhovateľka dostatočne osvedčila skutočnosti uvedené v návrhu, pričom
svoje tvrdenia podložila aj dôkazmi a preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. O
nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote odporca, žiadal napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle §365 ods. 1 písm. f) CSP; a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa §365 ods. 1 písm. h) CSP. K

údajnému napadnutiu a vyhrážaniu sa navrhovateľke, ku ktorému malo dôjsť dňa 23.09.2025 o 21:30
hod., uviedol, že nič z uvedeného sa nestalo spôsobom, ktorým to navrhovateľka opisuje v návrhu. V
súčasnosti preukazuje pred orgánmi činnými v trestnom konaní svoje tvrdenia, kde podal proti vzneseniu
obvinenia zo dňa 23.09.2025 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods., ods. 2 písm.
b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Trestný zákon“)

povereným príslušníkom v zákonnej lehote sťažnosť. Ku skutku zo dňa 22.09.2025, za ktorý je obvinený,
uviedol že dané konanie bolo vyprovokované navrhovateľkou, kedy ona prišla v podnapitom stave do
bytuazačalahobiťvysávačom,protičomusomsabrániltak,žesajejhosnažilodobraťaďalšímútokom
zabrániť. V tomto prípade nešlo teda o žiadny útok voči nej, ale naopak o nutnú obranu podľa § 25
Trestného zákona. V návrhu sú uvádzané viaceré fyzické útoky smerované voči navrhovateľke, avšak

nedopustil sa žiadnych fyzických útokov voči navrhovateľke ako to opisuje v bode IV. Opis skutkového
stavu Návrhu, ani žiadnych iných útokov voči nej. Naopak často sa stáva, že tým že navrhovateľka
požíva alkoholické nápoje v zvýšenej miere, musím sa on často voči jej útokom brániť. Rovnako na str. 3
bod. IV. Opis skutkového stavu v poslednom odseku hovorí, že dôkaz k týmto zraneniam nemá. Nevie,
akým spôsobom sa tieto zranenia navrhovateľke mohli stať, ale predpokladám, že vzhľadom k tomu že

navštevujekurzsebaobrany,takpritakejtočinnostisamôžetentodruhzranenívyskytnúť.Navrhovateľka
uvádza, že utekala z bytu, avšak k tomu nepredložila žiadne dôkazy, ide o ničím nepodložené tvrdenia
navrhovateľky, ktorá odchod z domu asi vníma ako útek. Okrem toho uvádza skutok, ktorý sa mal
vyriešiť v blokovom konaní, čo svedčí o jeho zanedbateľnej závažnosti. Ona opisuje tieto skutky ako
týranie, napadnutie, a bitie, keby tomu tak bolo nemohlo by to byť vyriešené v blokovom konaní, ale

naopak v trestnom. To, že tvrdenia navrhovateľky sú nepravdivé ilustroval na situáciách, ktoré sama
opisuje vo svojom návrhu, resp. výpovedi zo dňa 23.09.2025 v procesnom postavení poškodeného na
Okresnom riaditeľstve policajného zboru, obvodné oddelenie Bratislava Nové Mesto - západ, kde k veci
uvádza, že:,,dňa 22.09.2025 v čase okolo 20:00 hod. sme prišli spolu s deťmi domov na byt, vošla
som do kuchyne a zbadala som, že môj druh má vypité lebo na kuchynskej linke bola fľaša s džinom

- ktorá bola poloprádzna, tak som si z naj naliala. Následne v návrhu uvádza, že si vypila po údajnom
skutku zo dňa 22.09.2025. Jej tvrdenia sú teda úplne rozporuplné čo znamená, že sa nezakladajú
na pravde, keďže ich neustále opisuje iným spôsobom. Nie je pravdivé jej tvrdenie, že trištvrte roka
nepije. Na podporu svojich tvrdení poukázal na Potvrdenie Okresného riaditeľstva policajného zboru
v Bratislave III, obvodné oddelenie Nové mesto - východ zo dňa 07.09.2025. č. IIS SAP-250.25/63,

kde navrhovateľka uvádza, že dňa 07.09.2025 približne o 00:25 hod. bola na čerpacej stanici OMV na
Y. N.. Č.. XXX, kde si pritom ako čakala na taxík kúpila Red Bull a hruškovicu, pričom tam popíjala
so svojim známym H. a s ďalším neznámym mužom. K tvrdeniu navrhovateľky, že je pre ňu náročné
opustiť jeho byt; pretože v súčasnosti nepracuje, jej jediný príjem tvoria ojedinelé brigády a prídavkyna deti; uviedol, že fakt, že navrhovateľka dlhodobo nepracuje a živiteľom rodiny je on nemôže byť
pre neho negatívom vo vzťahu k 6 mesačnej dĺžke zákazu vstupu do bytu, ktorý je v jeho vlastníctve.
Navrhovateľka mala už viackrát priestor nájsť si prácu, ponuky pre jej zameranie, ktoré vyštudovala

poskytuje napríklad J.Z. W..J..sk dostatok. To, že navrhovateľka ma negatívny postoj k práci nemôže byť
dôvodom pre vydanie neodkladného opatrenia, tobôž nie v takto neprimeranej dĺžke. Tým, že nemôže
užívať byt, ktorý je v jeho vlastníctve vznikajú mu, napriek tomu, že nehnuteľnosť - byt vlastní náklady
na bývanie, ktoré musí hradiť. namietal, že napadnuté uznesenie neobsahuje žiadne odôvodnenie
z ktorého by sa dozvedel konkrétne dôvody na základe ktorých bolo neodkladné opatrenie vydané.

Toto predstavuje arbitrárnosť, pretože došlo len k prevzatiu skutkových tvrdení navrhovateľky, ktorá
vo svojom návrhu uvádza nepravdivé skutočnosti, alebo do značnej miery skreslené, tak aby vyzneli
v jeho neprospech. Týmto bolo porušené právo na spravodlivý proces. Navrhovateľka neosvedčila
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov uvedenej v uznesení, ani žiadne potencionálne ohrozenie, ktoré
by si nariadenie neodkladného opatrenia vyžiadalo. Spoločne ku všetkým tvrdeniam navrhovateľky,
ktoré tvrdí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, uviedol že nie sú ničím podložené, sú

len domnienky. Súd vydal uznesenie na základe domnienok navrhovateľky, nie na podklade skutočne
preukázaných skutočností. Navrhovateľka neodôvodnila ani nepreukázala existenciu dôvodov, ktoré
by čo i len naznačovali, že odporca má záujem akýmkoľvek spôsobom jej ublížiť. S poukazom na
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 358/2021 (ZNUÚS 95/2021) namietal,
že v tomto prípade nevyhnutnosť ako jeden z predpokladov vydania neodkladného opatrenia nie

je splnená nakoľko síce je pravdou, že mu bolo vznesené obvinenie, avšak v zmysle § 2 ods. 4
zákona č. 301/2005 Z. z. Tr. Por. platí pre neho prezumpcia neviny, ktorá znie: ,,Každý, proti komu
sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim
rozsudkom jeho vinu." V tomto prípade teda nie je možné tvrdiť, že daný skutok má odôvodňovať
nevyhnutnosť vydania neodkladného opatrenia, pretože on daný skutok odmieta, nestal sa tak ako

tvrdí navrhovateľka, ani spôsobom uvedeným v uznesení o vznesení obvinenia. Prezumpciu neviny je
povinný rešpektovať aj tunajší súd, ktorý rozhoduje v inej veci. V rozhodnutí nemôže vychádzať z viny
odporcu. Nemôže teda zobrať ako fakty tvrdenia na ktoré sa odvoláva navrhovateľka, čo potvrdzuje aj
Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské právo vo veci Allenet de Ribemont proti Francúzsku zo dňa
10.02.1995: ,,Prezumpcia neviny obsiahnutá v článku 6 ods. 2 je jedným zo základov spravodlivého

súdneho konania požadovaného v odseku 1 (pozri, medzi iným i, rozsudok Deweer proti Belgicku z 27.
februára 1980, Séria A, č. 35, str. 30, ods. 56 a už spomínaný rozsudok Minelli, str. 15, ods. 27). Táto
bude porušená, ak súdne rozhodnutie o osobe obvinenej z trestného činu odráža názor, že je vinná,
ešte predtým, než jej bola vina preukázaná zákonným spôsobom. Dokonca i pri absencii formálneho
konštatovania postačuje, ak existuje dôvod domnievať sa, že súd považuje obžalovaného za vinného

(pozri už spomínaný rozsudok Minelli, str. 18, ods. 37).“ Poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 160/2019 zo dňa 24.04.2019, kde sa aj Ústavný súd vyjadril, že nie je
možné naznačovať vinu odporcu, ak nie je o nej právoplatne rozhodnuté o čo sa navrhovateľka pokúša.
Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku rovnako naplnené nebolo nakoľko navrhovateľka
opísala skutočnosti súdu spôsobom, ktorým sa nestali. Súd tieto skutočnosti nijako nepreveril, ani

neskúmal čo vyplýva aj z faktu, že návrh navrhovateľky bol podaný dňa 06.10.2025 a v rovnaký
deň súd vydal uznesenie, ktorým nariadil neodkladné opatrenie. Z toho vychádza skutočnosť, že
súd len nekriticky prebral vyjadrenia navrhovateľky, ktoré použil vo svojom uznesení. na podporu
svojej argumentácie poukázal ďalej na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn.
1Cdo/37/2022 zo dňa 28.03.2023, rozhodnutie Krajského súdu Bratislava zo dňa 30.08.2022 pod sp.

zn. 16CoPr/6/2022, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 04.08.2016 sp. zn. 5Co/287/2016,
rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/278/2013 zo dňa 01.07.2013. Namietal, že v prípade
zákazu priblíženia na 50 metrov, súd neuviedol žiadne skutočnosti prečo k takémuto rozhodnutiu
pristúpil. Rozhodnutie je nesprávne nakoľko skutok tak ako uvádza navrhovateľka a je mu kladený za
vinu nespáchal. Platí aj prezumpcia neviny, takže na toto rozhodnutie nevidí žiadny dôvod. Súd mal

využiť viac možností na osvedčenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie uznesenia. Druhým
podstatným faktorom je proporcionalita kde súd mal zvážiť, že on nemôže užívať byt, ktorý je v jeho
výlučnom vlastníctve na jednej strane a s požiadavkami navrhovateľky na strane druhej. V tomto prípade
súd nepostupoval proporčne, pretože ho obmedzil v užívaní bytu, pričom neuviedol relevantné dôvody,
ktoré by k obmedzeniu mali viesť. Súd mal zvážiť aj minimalizáciu zásahov, čo rovnako nezvážil, nakoľko

navrhovateľka mala doteraz dostatočný časový priestor na nájdenie si náhrady bývania. Aj keby si
bývanie nenašla, tak doba 6 mesiacov je neprimerane dlhá a v zásadnom rozpore s proporcionalitou a
zásadou minimalizácie zásahov do základných práv a slobôd účastníkov konania. Týmto konaním bolo
porušené jeho vlastnícke právo, ktoré je uvedené v čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.,ktoré znie: ,,Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný
obsah a ochranu (...).

3. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach uplatnených dôvodov
podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je len čiastočne
dôvodné.

4. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. e/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.

7. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

8. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

9. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude
ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie

neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné
opísanie rozhodujúcichskutočnostíodôvodňujúcichnevyhnutnosťpotrebyneodkladnejúpravypomerov
medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

10. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie
o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a
je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného

opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

11. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. e) C.s.p. postačuje, ak je
osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd
pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky

rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí
ako nanajvýš pravdepodobná, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým a účinným
prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a v jeho prospech svedčí najmä to, že v
dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne
rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí

opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu
a obavách o svoj život a zdravie.

12. V tejto súvislosti možno uviesť, že hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty,
keď násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického

a sexuálneho nátlaku; násilím však nie je konflikt, nakoľko v konflikte sa stretnú rovnocenné
strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci; násilím je každý čin, ktorého následkom
je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva
strach. Násilie ani nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážkya psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré
priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka, nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia,
napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia a zvlášť je účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.

V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité aspoň v štádiu vyšetrovania trestnej činnosti
násilníka, minimalizovať jeho kontakt s obeťou, ku ktorému spravidla dochádza v domácom prostredí
obete. Práve uvedené skutočnosti boli dôvodom vytvorenia osobitného typu neodkladného opatrenia
podľa § 325 ods. 1 písm. e) C.s.p., ktorým je možné strane uložiť, aby nevstupovala dočasne do bytu
alebo domu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove,

vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Pri tomto druhu neodkladného opatrenia nie je
rozhodujúce, aký vzťah má podozrivý z násilia k tomuto bytu/domu; dôležité je, že v ňom má bývať obeť,
ktorú je potrebné chrániť dočasnou úpravou pomerov, keď právo nebyť vystavovaný domácemu násiliu
alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, pričom samotná Ústava SR, ako i
jednotlivé právne normy zaručujú právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, čím je ponímané
aj právo na pokojný rodinný život.

13. V prejednávanej veci navrhovateľka predložením listinných dôkazov, a to potvrdením o vykázaním
žalovaného zo spoločného obydlia vydaného Obvodným oddelením Policajného zboru Bratislava - Nové
Mesto - západ zo dňa 23.09.2025, úradným záznamom Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III,
odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Bratislava - Nové Mesto - západ zo dňa 23.09.2025,

Správou Univerzitnej nemocnice Bratislava, nemocnica akad. L. Dérera, CPO - úrazová ambulancia zo
dňa 22.09.2025 v spojení s predloženou fotodokumentáciou a najmä uznesením Okresného riaditeľstva
policajného zboru Bratislave III, obvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava - Nové Mesto západ
zo dňa 23.09.2025, ktorým bolo vznesené obvinenie žalovanému pre prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného

zákona, lebo na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že obvinený dňa
22.09.2025 v čase o 20 30 hod v Bratislave na Tupého 29 v byte na prvom poschodí bytového domu po
predchádzajúcom vzájomnom slovnom konflikte, fyzicky napadol svoju družku - navrhovateľku takým
spôsobom, že ju chytil za vlasy, zhodil ju na zem, kde ju škrtil a počas toho sa jej vyhrážal slovami
„zabijem ťa ty kurva“, pričom poškodená sa ho počas slovného konfliktu snažila od seba odvaliť, niekoľko

krát ho zovretou päsťou udrela do oblasti hlavy a žalúdka, čím týmto konaním spôsobil u poškodenej
dôvodnú obavu o život a zdravie a zranenia vyžadujúce si lekárske ošetrenie s predpokladanou
dobou liečenia neprevyšujúcou 7 dní; osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami
spôsobom dostatočným pre účely nariadenia navrhnutého neodkladného opatrenia, ako aj to, že jeho
nenariadením by jej hrozilo nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Z okolností týkajúcich sa vzájomných

vzťahov strán, tvrdených napokon aj samotným žalovaným v jeho odvolaní, vyplýva, že ich vzťahy sú
dlhodobo a vážne narušené a z predložených listinných dôkazov možno vyvodiť „dôvodnosť“, že povinný
sa voči navrhovateľke dopúšťa fyzického násilia. Navrhovateľka osvedčila, že dňa 22.09.202 došlo k
incidentu, pri ktorom ju mal odporca fyzicky napadnúť a spôsobiť jej viaceré zranenia vyžadujúce si
lekárske ošetrenie.

14. Správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že bolo osvedčené, že v danom prípade je odporca
dôvodnepodozrivýznásiliavočinavrhovateľke ažeintenzitajehoútokovvočinejaspôsobtýchtoútokov
dôvodne v nej vyvolali obavu o vlastné zdravie. Nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutne
potrebné na zabránenie prípadnému útoku žalovaného na žalobkyňu, ktorý je možné predpokladať.

15. V preskúmavanej veci odvolací súd dospel k záveru, že z hľadiska nevyhnutnej ochrany žalobkyne,
ako možnej obete domáceho násilia, bola z jej strany dostatočne spoľahlivo osvedčená dôvodnosť
bezodkladnej naliehavej potreby úpravy vzťahov medzi stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami,
ktoré nasvedčujú tomu, že zo strany žalovaného dochádza k agresívnemu fyzickému správaniu

ohrozujúcemu jej telesné zdravie. Žalobkyňa v posudzovanej veci osvedčila dôvodné podozrenie
z násilia, ako aj zásah do jej telesnej a osobnostnej integrity takej intenzity, že možno dôvodne
predpokladať pokračovanie odporcu v jeho rizikovom správaní alebo stupňovanie jeho závažnosti.
Opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia bola navrhovateľkou podložená konkrétnymi a
relevantnými okolnosťami na základe ktorých tak možno nadobudnúť presvedčenie, že navrhovateľka

môže byť vystavená agresívnemu verbálneho útoku alebo fyzickému ataku zo strany odporcu.

16. Z obsahu žalobkyňou do spisu založených listinných dokladov a z jej tvrdení v návrhu možno
dovodiť, že správanie žalovaného voči nej nadobúda intenzitu fyzického násilia, pre ktoré je ďalšieich spolužitie v byte neznesiteľným a neudržateľným z hľadiska možného ohrozenia telesného zdravia
žalobkyne. Na základe tvrdení žalobkyne a listinných dôkazov pripojených k návrhu možno jednoznačne
a nepochybne považovať za osvedčené také nebezpečné správanie žalovaného, ktoré predstavuje

bezprostredné, reálne ohrozenie fyzického zdravia žalobkyne a zároveň aj telesnej a duševnej integrity,
z ktorého dôvodu sa dôvodne domáhala aj uloženia odporcovi, aby sa nepribližoval k navrhovateľke na
vzdialenosť menšiu ako 50 (päťdesiat) metrov s výnimkou konaní orgánov verejnej správy a súdnych
konaní.

17. Za daného stavu vylúčenie žalovaného z užívania bytu nepredstavuje neprimeraný zásah do
výkonu jeho vlastníckych. Napokon aj z hľadiska aplikácie článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd je zásah do práva žalovaného na rešpektovanie jeho obydlia odôvodnený
legitímnym záujmom na zabezpečení reálnej a efektívnej ochrany telesného zdravia žalobkyne pred
hrubým a agresívnym správaním žalovaného. Potreba uprednostnenia záujmu žalobkyne na úkor práv
žalovaného v danej veci bola hodnoverne osvedčená.

18.Odvolacísúd,zhodnesosúdomprvejinštancie,dospelkzáveru,žezhľadiskanevyhnutnejdočasnej
ochrany žalobkyne, ako možnej obete násilia, je potrebné jej návrhu vyhovieť. Žalobkyňa dostatočne
spoľahlivo osvedčila dôvodnosť naliehavej potreby neodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami takými
rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré nasvedčujú tomu, že zo strany žalovaného dochádza k fyzickému

ubližovaniu žalobkyni a toto agresívne konanie žalovaného predstavuje bezprostredné ohrozenie
telesného zdravia žalobkyne, vyvoláva u nej obavy o jej zdravie.

19. V danom prípade bolo potrebné okamžite zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu postavenia žalobkyne
aj za cenu, že skutkový stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu

zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Nemožno tiež neprihliadať pri rozhodovaní súdu
podľa § 325 ods. 1 písm. e) C.s.p. i k tomu, že pri tomto rozhodovaní treba uprednostniť spoločensky
významnejší záujem na ochrane života a zdravia pred záujmom na poskytnutie ochrany vlastníckeho
práva k majetku; keď neuprednostnenie záujmu ochrany života a zdravia môže spôsobiť nezvratný stav
na rozdiel od neuprednostnenia záujmu ochrany vlastníckemu právu.

20. Odporca v odvolaní poukazoval na to, že nemôže užívať byt, ktorého je vlastníkom a namietal, že
súd neuviedol relevantné dôvody, ktoré by mali viesť k jeho obmedzeniu v užívaní bytu, nepostupoval
proporčne, keď navrhovateľka mala dostatočný časový priestor na nájdenie si náhrady bývania. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na účel neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písmeno e) CSP,

ktorým je „eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto
skutku z jeho obeťou. Neodkladným opatrením možno osobe, proti ktorej návrh smeruje, uložiť, aby
dočasne nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom chránená osoba býva. Z formálneho hľadiska
nemusí ísť o dom alebo byt na adrese, ktorá je podľa predpisov správneho práva evidovaná ako adresa
trvalého, resp. prechodného pobytu chránenej osoby. Rozhodujúci je faktický stav užívania obydlia za

účelom bývania. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je irelevantné, či v prospech povinnej osoby
svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Prípadné
obmedzenie výkonu vlastníckeho práva má v tomto prípade legitímny účel, ktorý je do značnej miery
zdôraznený verejným záujmom.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1097 s.)

21. Obmedzenie v užívaní domu alebo bytu podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP je vždy dočasné,
čo vyplýva zo samotného znenia uvedeného ustanovenia. Odvolací súd však posúdil ako dôvodné
námietky odporcu, že jeho obmedzenie v užívaní bytu, ktorého je vlastníkom na obdobie 6 mesiacov
odo dňa vydania neodkladného opatrenia nie je v danom prípade primerané. Odvolací súd na rozdiel od

súdu prvej inštancie považoval za primerané obdobie troch mesiacov odo dňa vydania neodkladného
opatrenia, ktoré obdobie aj z hľadiska potreby vyriešenia bytovej otázky navrhovateľky považoval za
dostatočné.

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie časti nevstupovania

do bytu zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia a v časti uloženia odporcovi,
aby sa k navrhovateľke nepribližoval na určitú vzdialenosť, uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p.
v spojení s 255 ods. 1 C.s.p., a navrhovateľke, ktorá mala úspech v konaní v prevažnej časti a neúspech
len v nepatrnej časti, priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v celom

rozsahu.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.sp.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).