Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/89/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717010369
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Hunák, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6717010369.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.PetraHunáka,PhD.asudcov
JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M., v trestnej veci obžalovaného A. A.,
stíhaného pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa
23. októbra 2025, o sťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen proti uzneseniu Okresného súdu
Zvolen sp. zn. 3T/79/2017 zo dňa 23. 05. 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Samosudca Okresného súdu Zvolen uznesením sp. zn. 3T/79/2017 zo dňa 23. 05. 2025 podľa § 280
ods. 2 Tr. por. s poukazom na § 10 ods. 2 Tr. zák. vec obžalovaného A. A., nar. XX.XX.XXXX v Považskej
Bystrici, trvale bytom B., C. D. XXXX/XXX, pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.,

ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe,

že dňa 14. 01. 2015 v čase okolo 10.30 h na E. F. C. XX, G., okres Zvolen pri vypratávaní zeleninového
stánku pod reštauráciou Centrum po predchádzajúcom verbálnom konflikte fyzicky napadol F. H., D.
XX. XX. XXXX tým spôsobom, že po tom ako F. H. chcel svoju ľavú ruku položiť na plece A. A., ho tento
udrel pravou rukou zovretou v päsť do nosa a následne utekal smerom na Trhovú ulicu, kde takýmto

konaním F. H., D. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXX/XXX, I. nespôsobil žiadne zranenia, ktoré by si
vyžiadali lekárske ošetrenie a následné liečenie

postúpil Okresnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy Zvolen, pretože tento orgán by mohol
vec prejednať ako priestupok.

Proti tomuto uzneseniu podal prokurátor okresnej prokuratúry priamo po jeho vyhlásení na hlavnom
pojednávaní sťažnosť, ktorú písomne zdôvodnil podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa
11. 08. 2025. V sťažnosti uviedol, že s predmetným uznesením súdu sa nemožno stotožniť, nakoľko
konanie obžalovaného A. A. jednoznačne naplnilo pojmové znaky žalovaného skutku a tento skutok
tak, ako bol uvedený v obžalobe bol aj preukázaný výpoveďami svedkov, najmä poškodeného, pričom v
rámci realizovaného dokazovania na hlavných pojednávaniach nedošlo k takým modifikáciám výpovedí

svedkov, poškodeného, ako aj samotného obžalovaného, ktoré by zdôvodňovali posúdenie konania
obžalovaného len ako priestupku tak, ako o tom rozhodol vo svojom uznesení okresný súd, pričom na
tejto skutočnosti nič nemení ani odstup času, ktorý prešiel od spáchania žalovaného skutku. Poukázal
na to, že súd síce uviedol, že obžalovaný napadol poškodeného, avšak skutočnosti opisujúce skutkové
zistenia preukazujú skutočnosť, že sa jedná o nepatrnú závažnosť skutku vzhľadom na spôsob jeho
vykonania, následku, okolnosti, mieru zavinenia a pohnútku, a to keďže bolo preukázané, že došlo k

jedinému úderu, po ktorom už ďalej útok nepokračoval. Z týchto dôvodov potom súd vyhodnotil konanie
obžalovaného ako priestupok s tým, že tento potom postúpil na prejednanie príslušnému orgánu. Svyhodnotenímkonaniaobžalovanéhoakokonaniamenejzávažnéhosanemožnostotožniť.Poukázalna
produkované dôkazy, najmä výpoveď poškodeného, ktoré boli konzistentné a bezprostredne po podaní
obžaloby súd vyhodnotil konanie obžalovaného ako konanie naplňujúce pojmové znaky žalovaného

trestného činu, ktoré nevyhodnotil ako konanie menej závažné, naopak toto posúdil ako trestný čin
a preto aj vlastne vydal trestný rozkaz. Práve preto je nelogické, že počas súdneho konania, kedy
zo strany obžalovaného nebol produkovaný dôkaz spochybňujúci závažnosť jeho konania, bolo jeho
konanie posúdené ako konanie menej závažné. Je nesporné, že obžalovaný naplnil pojmové znaky
žalovaného prečinu. Poškodený sám poukázal, že mal z obžalovaného strach, pričom obžalovaný

päsťou ruky udrel poškodeného do nosa a následne utiekol len preto, že pri poškodenom bol jeho priateľ.
Z nosa začal krvácať a bol na lekárskom ošetrení, kde bola konštatovaná zlomenina nosa a následne
šiel aj za obvodným lekárom, ktorý mu stanovil práceneschopnosť. V tom čase sa na ulici nachádzali
viaceré osoby, ktoré boli svedkom tohto incidentu. Ďalej poukázal na listinné dôkazy, najmä lekársku
správu,ktorápreukazujeapotvrdzujezlomeninunosapoškodeného,ahociznalecvznaleckomposudku
nekonštatuje takýto rozsah zranení, spomínaná lekárska správa konštatujúca zlomeninu nosa nebola

spochybnená. Vzhľadom na tieto dôkazy, postoj obžalovaného v danej trestnej veci nie je dôvodné
konštatovať, že jeho konanie vykazovalo znaky menej závažného konania, nedosahujúceho stupeň
závažnosti potrebný pre posúdenie jeho konania ako prečinu. Preto prokurátor navrhol, aby krajský súd
napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušil a prikázal, aby vo veci ďalej konal a rozhodol.

K podanej sťažnosti prokurátora sa vyjadril aj obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu a uviedol,
že podanú sťažnosť považuje za nedôvodnú a neopodstatnenú, nesprávne interpretujúcu skutkové
a právne otázky týkajúce sa žalovaného skutku. Poukázal na to, že obžalovaný od začiatku konzistentne
vysvetľuje, že posudzovaný prípad je konštruktom poškodeného, kde dáva do pozornosti trestný rozkaz
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/52/2017 zo dňa 28. 07. 2017, ktorým boli F. H. J. a F. H. ml.

uznaní za vinných z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a F. H. st. aj z prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je v ňom uvedené (voči A. A.). Následne
obžalovaný poukázal na skutočnosti predmetného dňa, kde v prospech obrany obžalovaného majú
vyznievať všetky objektívne dôkazy. V ďalšom poukázal na znalecké posudky ohľadom duševného

stavu obžalovaného, jeho manželky, ako aj F. H. st. (ktoré boli vypracované v konaní 5T/52/2017).
Taktiež poukázal na znalecký posudok č. 43/2015 vypracovaný znalcom A. F. K., ktorý spochybnil
predložené lekárske správy poškodeného a zistil v nich zásadné nezrovnalosti a rozpory, kde si znalec
vyžiadal a preskúmal originál RTG snímkov poškodeného, pričom z nich nevzhliadol prítomnosť zranení
deklarovaných v lekárskych správach, ktorú nevzhliadol ani špecialista z odvetvia rádiológie. Poukázal

na výpovede poškodeného, A. L. a I. I., ktoré boli rozporuplné a nelogické, pričom niektoré z rozporov
uviedol.Uviedol,ževrámcikonanianebolpreukázanýžiadnyfyzickýprotiprávnyútokobžalovanéhovoči
poškodenému, ako ani žiadne verbálne útoky. Vzhľadom na uvedené obžalovaný navrhol, aby odvolací
súd sťažnosť prokurátora v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 192 ods. 1) Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia. Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský sú dospel k záveru,
že sťažnosť odsúdeného nebola dôvodne podaná.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste
verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá sa
odňatím slobody až na tri roky.

Subjekt predmetného trestného činu je všeobecný, tzn. môže sa ho dopustiť ktorákoľvek trestne

zodpovedná fyzická osoba. Objektom tohto trestného činu je ochrana medziľudských vzťahov a
verejného poriadku. Subjektívna stránka je vyjadrená všeobecne, a teda sa vyžaduje sa úmyselné
zavinenie. Objektívna stránka je vyjadrená alternatívne, pričom je nevyhnutné, aby sa páchateľ dopustil
hrubej neslušnosti alebo výtržnosti slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom
jedným z tam uvedených (príp. iných – demonštratívny výpočet) spôsobov. Napadnutím sa rozumie

fyzický alebo verbálny útok páchateľa na inú osobu, pričom je nutné poukázať na nevyhnutnosť, resp.
povinnosť skúmania tzv. materiálneho korektívu v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák. Ohľadom intenzity útoku,
táto musí presahovať intenzitu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.Samotná skutková podstata prečinu výtržníctva postihuje konania, ktoré možno posúdiť aj ako
priestupky, najmä proti občianskemu spolunažívaniu. Vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu činnosť
súdov je potrebné pri každom prečine vždy obligatórne skúmať naplnenie tzv. materiálneho korektívu

a preto je nevyhnutné obzvlášť precízne pri tomto konkrétnom prečine skúmať materiálnu stránku
konkrétneho konania, a to od prípadu k prípadu.

Z obsahu sťažnosti prokurátora je zrejmé, že podľa jeho názoru konanie obžalovaného jednoznačne
naplnilo pojmové znaky žalovaného skutku a tento skutok tak, ako bol uvedený v obžalobe bol aj

preukázaný výpoveďami svedkov, najmä poškodeného, pričom aplikácia ust. § 10 ods. 2 Tr. zák.
a argumentácia súdu pri vyhodnotení konania obžalovaného nie je na mieste. Prokurátor ďalej poukázal
na prvotne vydaný trestný rozkaz, ktorým uznal okresný súd obžalovaného za vinného a lekárske správy
ohľadom zranení poškodeného (ktorých rozsah je v rozpore so znaleckým posudkom).

S týmto názorom sa odvolací súd nestotožnil, pričom poukazuje na skutočnosť, že v zásade nemožno

vytýkať súdu prvého stupňa nezákonnosť napadnutého uznesenia len preto, že sťažovateľ dospel
na základe vlastného hodnotenia dôkazov vo významnej časti a vlastnej interpretácie zákonného
ustanovenia k iným skutkovým a právnym záverom, než súd prvého stupňa.

Po postupe v zmysle uvedeného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora

okresnej prokuratúry nebola dôvodne podaná, pretože v danom prípade boli splnené zákonné
podmienky na postúpenie veci podľa § 280 ods. 2 Tr. por., v zmysle ktorého súd postúpi vec inému
orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok,
služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

Okresný súd pri dôslednom dodržaní procesného postupu rozhodol na hlavnom pojednávaní v súlade
s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto smere vykonané dôkazy správne vyhodnotil, a to
jednotlivo, ako aj v ich súhrne. Odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá všetkým hľadiskám obsiahnutým v
ustanovení § 176 ods. 2 Tr. por., pričom prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť. Stručne
vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými

úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je
zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.

Samotné trestné konanie trvalo značne dlhú dobu, okresný súd ku skutku vypočul obžalovaného,

poškodeného, viacero svedkov a vykonal ďalšie dôkazy, ktoré následne jednotlivo aj v ich súhrne
vyhodnotil. Uviedol, že na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že sa obžalovaný
dopustil spáchania skutku. Uvedené vyplýva z výpovede poškodeného. Zo znaleckého posudku A. K.
je zrejmé, že obžalovaný nemal poškodenému spôsobiť také zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske
ošetrenie, čo bolo dôvodom, že vec nebola kvalifikovaná ako trestný čin ublíženia na zdraví. Poukázal

na konzistentnosť výpovedí poškodeného, neobjavili si také závažné rozpory, na základe ktorých by
jeho výpoveď nemala byť hodnotená ako hodnoverná. Skutočnosť, že poškodený mal byť napadnutý
obžalovaný potvrdili aj svedkovia M. A. L.. a F. H. ml. a zároveň aj svedkovia I. I. a G. H.. Ďalej poukázal
na kamerový záznam, ako aj na skutočnosť, že pokiaľ by obžalovaný žiadnym spôsobom nezaútočil
na poškodeného, nemal by dôvod následne utekať cez frekventovanú cestu. Preto prvostupňový súd

uzavrel, že spáchanie skutku obžalovaným bolo preukázané a tento po formálnej stránke napĺňa znaky
skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Na druhej strane však súd
uzavrel, že v danom prípade sa jedná o skutok, ktorého závažnosť je nepatrná a z toho dôvodu sa
nejedná o prečin, pričom poukázal na to, že došlo len k jedinému úderu, po ktorom už útok nepokračoval
a neboli zistené také zranenia, aby bol skutok kvalifikovaný aj ako prečin ublíženia na zdraví. Skutok by

tak mohol byť kvalifikovaný ako priestupok. Vzhľadom na splnenie podmienok (neuplynutie premlčacej
doby) tak okresný súd túto vec postúpil Okresnému úradu Zvolen, odboru všeobecnej vnútornej správy,
ktorý by skutok mohol posúdiť ako priestupok.

Keďže okresný súd napadnuté uznesenie dostatočne odôvodnil a krajský súd sa s uvedenými dôvodmi v

plnom rozsahu stotožnil, na odôvodnenie napadnutého uznesenia v podrobnostiach poukazuje, nakoľko
opakovať správne a podrobné dôvody zákonného rozhodnutia by bolo nadbytočné.K ostatným námietkam prokurátora okresnej prokuratúry uvedeným v podanej sťažnosti, ktoré sú
prakticky len vlastným hodnotením dôkazov, sa vyjadril už okresný súd v napadnutom uznesení. Krajský
súd však uzatvára, že ku skutku, zhodne s názorom prokurátora, ako aj okresného súdu, došlo, avšak

s ohľadom na všetky okolnosti prípadu je na mieste aplikácia ust. § 10 ods. 2 Tr. zák.

Ajpodľanázorukrajskéhosúdu,povykonaníazhodnotenívšetkýchdostupnýchdôkazov,nejdevdanom
prípade o trestný čin, avšak predmetné konanie obžalovaného, by bolo možné posúdiť a prejednať ako
priestupok. Vzhľadom na vyššie uvedené, potom okresný súd správne postupoval, keď vec postúpil

príslušnému okresnému úradu.

Na tomto mieste krajský súd poukazuje na to, že povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť
ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. Podľa rozhodnutia
ESĽP vo veci Helle verzus Fínsko zo dňa 19. 12. 1998 sa odvolací súd pri potvrdení prvostupňového
rozhodnutia (zamietnutí odvolania/sťažnosti) v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia súdu

nižšieho stupňa. Podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu z citovaných článkov Ústavy a Dohovoru
však nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý
niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis
I.ÚS 56/01).

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Z uvedených dôvodov senát Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol tak, že sťažnosť prokurátora
okresnej prokuratúry podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Tr. por. v spojení s §
180 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.