Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/82/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4422203847
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4422203847.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov JUDr.

Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, vo veci navrhovateľky: A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom
C., D. E. XX, zastúpenej splnomocnencom: JUDr. Denisa Jánošíková, advokát so sídlom Bratislava,
Klincová 35, a manžela navrhovateľky: F. E. C. (E. F.), narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom G. F. H. X/
X,XXXX I., J. K., A. K., Turecko, občan USA, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Milan Ficek, advokát
s.r.o., so sídlom Bratislava, Žilinská 14, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému
dieťaťu: K. C., narodená XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové
Zámky, o odvolaniach navrhovateľky a manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nové

Zámky č. k. 8P/162/2022-1503 zo dňa 3. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Vo výroku II. rozsudok potvrdzuje.

VovýrokuIII.rozsudokmenítak,žematkajeoprávnenástýkaťsasmaloletoupočasvianočnýchsviatkov
každý rok od 21.12. od 10:00 hodiny do 28.12. do 18:00 hodiny, počas letných školských prázdnin
každý rok od 01.07. od 10:00 hodiny do 31.07. do 18:00 hodiny a počas veľkonočných prázdnin každý
nepárny rok od Zeleného štvrtka od 08:00 hodiny do stredy nasledujúcej po Veľkonočnom pondelku do

18:00 hodiny.

Vo výroku IV. rozsudok mení tak, že matka je oprávnená maloletú na účely realizácie styku počas
vianočnýchsviatkovaletnýchškolskýchprázdninvurčenýčasprevziaťodotcavmiestesvojhobydliska,
kde ho je povinná po ukončení styku otcovi aj odovzdať a na účely realizácie styku počas veľkonočných
sviatkov je matka oprávnená prevziať maloletú v určený čas od otca v mieste, kde maloletá navštevuje
školu, kde ju je povinná po ukončení styku otcovi aj odovzdať.

Vo výroku V. rozsudok mení tak, že otec je povinný maloletú na styk s matkou pripraviť a v určený čas
ju na účely realizácie styku počas vianočných sviatkov a letných školských prázdnin v mieste bydliska
matky matke odovzdať, po ukončení styku si ju v mieste bydliska matky aj prevziať a na účely realizácie
styku počas veľkonočných sviatkov je otec povinný maloletú v určený čas matke odovzdať v mieste, kde
maloletá navštevuje školu, kde ju je povinný po ukončení styku od matky aj prevziať.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým tak odvolaním navrhovateľky (ďalej aj ako „matka“),
ako aj odvolaním manžela navrhovateľky (ďalej aj ako „otec“) vo výroku I. rozviedol manželstvo rodičov
maloletej, výrokom II. zveril maloletú do starostlivosti otca, s tým, že zastupovať a spravovať jej majetok
budú obaja rodičia a s tým, že matke uložil povinnosť prispievať otcovi výživným na maloletú v sume260 eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva,
výrokom III. rozhodol, že matka je oprávnená stýkať sa s maloletou počas vianočných sviatkov každý
rok od 21.12. od 10.00 hod. do 28.12. do 18:00 hod. a počas letných školských prázdnin každý rok od

01.07. od 10:00 hod. do 31.07. do 18:00 hod. počnúc od 01.01.2025, výrokom IV. rozhodol, že matka je
oprávnená maloletú prevziať v mieste svojho bydliska a po ukončení styku v určenom čase je povinná
maloletú v mieste svojho bydliska odovzdať, výrokom V. rozhodol, že otec je povinný maloletú na styk
s matkou pripraviť a v určený čas ju v mieste bydliska matke odovzdať a po ukončení styku s matkou
ju v mieste bydliska matky prevziať, výrokom VI. uložil otcovi povinnosť informovať matku pravidelne

vždy k poslednému dňu každého mesiaca o zdravotnom stave maloletej, jej školských výsledkoch,
mimoškolských aktivitách, a priebežne jej podávať správy o aktuálnych mimoriadnych podstatných
veciach týkajúcich sa maloletej. Výrokom VII. rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na
náhradu trov konania a výrokom VIII. vylúčil návrh matky na nahradenie súhlasu otca na komunikáciu
matky so školou na samostatné konanie.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou § 23 ods. 1 a 2, § 24 ods. 1 až 5, § 28 ods. 1 a 2, §
36 ods. 1, § 35 § 38 ods. 1 a 2, § 43 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3, § 62 ods. 1 až
5, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, § 2 ods. 1 zákona č.
161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a § 166 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.

z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. Zistil, že maloletá žila od svojho narodenia do októbra 2020 v L.. V októbri 2020 matka s maloletou
odišla na Slovensko, kde bývala v dome starej matky maloletej z matkinej strany. Otec sa do leta
2023 s maloletou nestretával, následne sporadicky, najprv za prítomnosti matky a neskôr, najprv od

úpravy uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/209/2023-522 z 26.01.2024 každý párny týždeň
vždy v sobotu od 10:00 hod. do 19:00 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod. a neskôr na
základe uznesenia Okresného súdu Nové Zámky č. k. 8P/162/2022 - 807 z 30.05.2025 rodičia vo
vzťahu k maloletej realizovali striedavú osobnú starostlivosť až do odchodu maloletej zo Slovenska
dňa 05.08.2024. Maloletá spočiatku stretávanie s otcom odmietala, resp. súhlasila len so stykom

v prítomnosti matky bez prespávania u otca. Postupne sa vzťah medzi maloletou a otcom prehlboval,
v jari 2025 sa už vyjadrila v prospech striedavej osobnej starostlivosti, s tým, že by jej vyhovovalo skôr
striedanie v týždňových intervaloch. Maloletá zároveň zmenila názor na to, kde by chcela absolvovať
strednú školu. Kým pôvodne mala záujem študovať na gymnáziu v Nitre a neskôr na právnickej fakulte
v Slovenskej republike, od jari 2024 už deklarovala záujem študovať na strednej škole v Jordánsku.

Súd prvej inštancie uznesením č. k. 8P/72/2024-340 z 29.05.2024 nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým udelil otcovi maloletej súhlas namiesto matky so zápisom maloletej do internátnej strednej školy
v Jordánsku, konkrétne B.’X F., I. I. B.’X E., K. – K., XXXXX K., Jordánsko (ďalej len „Kráľovská
akadémiavJordánsku“).KrajskýsúdvTrnaveneskôrnajskôruznesením12CoPno/6/2024z25.07.2024
(vykonateľným 11.08.2024) rozhodol, že otec nie je oprávnený vycestovať s maloletou mimo územie

Slovenskej republiky a uznesením č. k. 12CoP/101/2024-1152 z 05.09.2024 po odvolaní matky voči
rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti uznesením
Okresného súdu Nové Zámky č. k. 8P/162/2022 - 807 z 30.05.2025 rozhodol, že návrh otca na
nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. Otec maloletej vycestoval s maloletou 05.08.2024 do
Turecka, neskôr sa presunuli do Jordánska a maloletá začala 15.08.2024 navštevovať Kráľovskú

akadémiu v Jordánsku. Matka maloletej nahlásila v auguste na polícii nezvestnosť maloletej, bolo po
nej vyhlásené pátranie, dňa 16.08.2024 aj Interpolom. Maloletá sa následne začala vyhýbať komunikácii
s matkou, deklarovala, že sa na matku za to hnevá, nakoľko matka vedela, že je na internátnej strednej
škole v Jordánsku, na ktorej chcela študovať a napriek tomu po nej nechala medzinárodne pátrať
políciou.

4. Pokiaľ ide o majetkové pomery rodičov, súd prvej inštancie mal za zistené, že žiaden z rodičov
nevlastní nehnuteľnosť. Matka býva u svojej matky v obci C.. Pri stanovovaní vyživovacej povinnosti
matky súd prvej inštancie vychádzal z príjmu matky pohybujúceho sa okolo 1 200 eur mesačne (okolo
1 150 eur z pracovného pomeru matky so spoločnosťou F. a okolo 50 eur z dohody o pracovnej činnosti

so spoločnosťou M., I.. Otec sa na Slovensku najskôr zdržiaval v hoteloch, neskôr si prenajal byt v H.
N.. Má tiež prenajatý byt v Turecku v meste K. (od mája 2023) a od septembra 2024 má prenajatý byt
v Jordánsku v F.. Otec má uzatvorenú dohodu o konzultačných službách so spoločnosťou O. M. D.,
P., N. M. B. v USA, trvanie zmluvy bolo vymedzené od 09.02.2024 do 03.01.2025, otec mal dohodnutévyplácanie mesačného príjmu vo výške 2 000 eur mesačne. Iný príjem otec nemá, odôvodňoval to
tým, že najskôr mal v roku 2020 ťažký priebeh ochorenia Covid-19, neskôr ho postihlo zemetrasenie
v Turecku, pri ktorom bol zničený jeho byt a následne sa už snažil na Slovensku nadviazať kontakt

s dcérou, ktorej sa aktuálne venuje v súvislosti s jej štúdiom na internátnej strednej škole v Jordánsku.
Na účely určenia výšky vyživovacej povinnosti matky zohľadňoval súd prvej inštancie skutočnosť, že
v Jordánsku (špeciálne v súvislosti so štúdiom na internátnej strednej škole, ktoré je spojené s vysokým
školným) sú oprávnené potreby maloletej neporovnateľne vyššie, ako by boli na Slovensku, pričom
vychádzal z otcom vyčíslenej sumy 6 110 amerických dolárov. Aj s ohľadom na skutočnosť, že matka

nemá inú vyživovaciu povinnosť, súd prvej inštancie určil výživné vo výške zodpovedajúcej približne
22% matkou udávaného príjmu (1 200 eur mesačne) teda v sume 260 eur.

5. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že rozhodnutie o zverení maloletej do
starostlivosti otca súdom prvej inštancie súvisí so zmenou postoja maloletej, ktorá si k otcovi vybudovala
pozitívny vzťah v spojení s túžbou maloletej študovať na Kráľovskej akadémii v Jordánsku, s tým, že otec

môže byť maloletej nablízku a nápomocný. Maloletá študuje v Jordánsku, otec si tam našiel byt, maloletá
tam už s ním aj strávila pred rozhodnutím súdu prvej inštancie víkend. Naopak, zverenie do osobnej
starostlivosti matky by pre maloletú znamenalo z pohľadu súdu prvej inštancie znovu zmenu prostredia,
školy, kamarátov, čím by sa zopakovala situácia z roku 2020 po presťahovaní maloletej z L.. Samotná
maloletá sa aktuálne so životom v Jordánsku identifikovala, je tam podľa vlastných slov šťastná.

6. Pri úprave styku matky s maloletou zohľadňoval súd prvej inštancie záujem maloletej na zachovaní
citového vzťahu medzi matkou a maloletou, pričom upravený styk počas vianočných sviatkov a letných
prázdnin z pohľadu súdu prvej inštancie reflektuje skutočnosť, že maloletá študuje na internátnej škole
v Jordánsku. S ohľadom na zistený rozdiel v možnostiach rodičov považoval súd prvej inštancie za

spravodlivé, aby otec matke maloletú odovzdal na účely realizácie styku a po jeho ukončení si maloletú
prevzal.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec proti výrokom III., IV. a V. z dôvodu
uvedeného v ustanovení § 365 ods. 1 písm. h) CSP, nakoľko podľa otca rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie podľa otca nerešpektoval názor
maloletej, ktorá sa vyjadrila, že sa s matkou stretávať nechce. S ohľadom na vek maloletej mal podľa
otca s ohľadom na vek a vyspelosť maloletej vysvetliť, prečo ňou vyjadrený názor nerešpektoval.
Poukazoval na to, že maloletá sa na matku hnevá, stratila v ňu dôveru po tom, ako matka iniciovala
vyhlásenie medzinárodného policajného pátrania po nej, pričom matka toto pátranie neodvolala ani

do dňa, kedy otec podával odvolanie. Vyjadril tiež obavy, že matka by v prípade, že by dcéra za ňou
prišla na Slovensko následne nedovolila, aby sa vrátila do školy v Jordánsku a pokračovala v štúdiu.
Matka môže podľa neho kedykoľvek pricestovať do Jordánska, kde sa môže s dcérou stretnúť, otec
jej navyše sľúbil, že jej uhradí letenky. Navrhoval, aby si matka získala dôveru dcéry postupnými
návštevami v Jordánsku, s tým, že uhradí náklady na cestu a ubytovanie matky, čo už uvádzal aj

v minulosti. Konkrétny styk možno podľa neho upraviť následne po úprave vzťahu medzi matkou
a maloletou. Poukazoval na to, že rozhodovacia prax súdov judikovala, že povinnosť štátu prijať
a realizovať opatrenia, ktoré umožnia kontakt dieťaťa s rodičom nie je absolútna, pričom najlepší záujem
dieťaťa môže prevážiť na záujmom rodiča (Voleský proti Českej republike, rozsudok z 29.06.2004,
resp. Pedovič proti Českej republike, rozsudok z 18. júla 2006) a tiež na to, že použitie donucovacích

opatrení môže byť niekedy kontraproduktívne a môže mať za následok degradáciu vzťahov medzi
dieťaťom a neempatickým rodičom (Kapr proti Českej republike, rozhodnutie z 28. marca 2006. Vo
vzťahu k odvolaním napádaným výrokom IV. a V uvádzal, že pre prípad, že by súd upravoval styk
medzi maloletou a matkou záväzne, navrhuje iný spôsob úpravy práv a povinnosti rodičov v súvislosti
s odovzdávaním a preberaním maloletej na účely realizácie styku. Mal za to, že maloletá už dokáže

cestovať sama, a aj letecké spoločnosti umožňujú samostatné cestovanie detí od nimi určeného veku.
Navrhoval preto, že by maloletú odprevadil na letisko, zveril príslušnej leteckej spoločnosti, a matka
by si ju v mieste príletu prevzala. V tejto súvislosti uvádzal, že nepovažuje za účelné, aby cestoval
s dcérou aj on. Nemá neobmedzený rozpočet, aby mohol platiť neúčelné náklady na cestovanie a aj
potrebné súvisiace náklady na ubytovanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

v časti výrokov III., IV. a V. zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie a uložil mu povinnosť opätovne vo veci
konať a rozhodnúť.8. Matka s návrhom otca v jeho odvolaní, aby jej styk s maloletou ostal neupravený, nesúhlasila.
K tvrdeniam otca, že neodvolala pátranie po maloletej, uviedla, že 10.01.2025 oznámila polícii, že netrvá
naďalšompátranípomaloletej.Ponechávanierozhodnutiaostretávanísasmatkouvýlučnenamaloletej

a jej uvážení nepovažovala za súladné so záujmom maloletej. Poukazovala na to, že otec matku
nespolupracujeaneinformujejuomaloletejaojejštúdiu.Nesúhlasilaanistým,žejejstyksmaloletousa
má realizovať tak, že vycestuje za maloletou do Jordánska, ani s tým, že by si maloletú mala vyzdvihnúť
na letisku. Tvrdila, že maloletá v Jordánsku študuje výlučne z vôle otca, a preto je správne, že otec má
znášať zvýšené náklady spojené s realizáciou styku maloletej s matkou. Návrh otca neupravovať styk

maloletej s matkou považovala za nerešpektujúci právo maloletej na zachovanie rovnocenného vzťahu
k obom rodičom, na jej citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie sa odvolala aj matka, a to proti výroku II. v časti zverenia maloletej
do starostlivosti otca a určenia výšky vyživovacej povinnosti matky a proti výroku III. v časti určenia styku
matky s maloletou. Svoje odvolanie matka odôvodnila odvolacím dôvodmi uvedeným v § 365 ods. 1

písm. b), e), f) a h) CSP. Mala za to, že skutočnosť, že maloletá študuje v Jordánsku, nie je dôvodom
na jej zverenie do starostlivosti otca a nesúhlasila s tým, že by táto skutočnosť bránila zvereniu do jej
starostlivosti, resp. že by mala za následok ďalšiu zásadnú zmenu v pomeroch maloletej spočívajúcu
v nutnosti meniť školu. Opakovane zdôraznila, že rozhodnutie maloletej študovať v Jordánsku na
internátnej strednej škole rešpektuje a nechce meniť školu, ktorú bude maloletá navštevovať. Súd

prvej inštancie sa podľa matky nedostatočne venoval preukázaniu skutočnosti, či je štúdium maloletej
v Jordánsku finančne zabezpečené, nakoľko podľa matky ani jeden z rodičov nemá na to dostatok
prostriedkov dostatok prostriedkov, zabezpečovať to má matka otca, ktorá má viac ako 90 rokov. To, že
navrhovala psychologické vyšetrenie maloletej malo v konaní význam z dôvodu zásadnej zmeny postoja
maloletej k nej ako matke po tom, ako sa dostala pod vplyv otca. Za nepreukázané v konaní mala, že

by sa otec maloletej, ktorému súd zveril maloletú do starostlivosti, v Jordánsku vôbec zdržiaval, pričom
otec sa o maloletú osobne ani nestará, nakoľko je v internátnej starostlivosti. Poukazovala na to, že
jej odchod z L. v októbri 2020 aj s maloletou, bol reakciou na pandemickú situáciu spojenou s obavou
o zdravie tak jej ako aj maloletou a rovnako útekom pred manželom a nie sledovaním jej sebeckého
záujmu, pričom od októbra 2020 sa o maloletú starala sama, bez toho, aby sa o ňu otec do roku 2023

zaujímal, kontaktoval ju, poskytoval jej výživné. Vyhodnocovať to súdom v jej neprospech považovala za
rozpor so základnými princípmi rodinného práva, práva na spravodlivý súdny proces a s rozhodovacou
praxou súdov. Súdu prvej inštancie vyčítala, že na jednej strane matke vyčíta, že s dcérou opustila L.
a odišla na Slovensko, a na druhej strane ju kritizuje, že nebola ochotná prispôsobiť sa vôli otca, keď
dcéru premiestnil do Jordánska, pričom podľa matky to bol súd prvej inštancie, kto vytvoril otcovi priestor

pre jeho konanie. Mala za to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s konaním otca, ktorý s maloletou
dcérou vycestovala mimo územia Slovenska napriek súdnemu zákazu, o ktorom ho matka informovala,
nerešpektoval tak režim striedavej osobnej starostlivosti a neodovzdal dcéru matke a matku minimálne
po dobu 22 dní neinformoval, kam s dcérou cestuje, resp. či sú v poriadku. Uvádzala, že mala záujem sa
s otcom dohodnúť na vhodnejšej škole, ktorá by bola na Slovensku, v Rakúsku, prípadne v Maďarsku,

dokonca s ním za týmto účelom stretla, nie je teda pravdou, že odmietala snahu spoločne riešiť
budúcnosť maloletej. S ohľadom na jej skúsenosti z minulosti, ňou tvrdené správanie sa otca v období
spolužitia aj po odchode matky s maloletou z L., v spojení so skutočnosťou, že maloletá je prakticky
celý čas na internáte zotrvala na svojom presvedčení, že otec sa nedokáže o maloletú zodpovedne
postarať. Otec podľa nej sleduje výlučne svoj vlastný záujem. Nesúhlasila s tým, že by skutočnosť,

že maloletá bola na Slovensku prijatá na stretnú školu až na odvolanie bola dôsledkom zanedbania
starostlivosti z jej strany. Uvádzala, že je nepochybné, že na štúdium maloletej malo vplyv, že slovenský
jazyk nie je jej rodným jazykom, bola však zároveň presvedčená, že ak by robila prijímacie skúšky na
školy v Rakúsku alebo na Slovensku, čo ale otec podľa nej odmietal podporiť. Rovnako nesúhlasila
s tým, že by akokoľvek zanedbala zdravotnú starostlivosť o maloletú, pričom poukázala na to, že sa

o maloletú starala 14 rokov a práve táto starostlivosť pripravila maloletú aj na štúdium v Jordánsku.
Uzavrela, že rozhodnutím súdu o zverení maloletej do starostlivosti otca, ktorý porušil viacero súdnych
rozhodnutí, ktorý nikdy starostlivosť o maloletú nevykonával, a ktorý ju ani reálne nevykonáva s ohľadom
na internátny spôsob štúdia maloletej, boli zo strany súdu zásadným a bezprecedentným spôsobom
porušené práva matky garantované okrem iného aj § 24 ods. 5 zákona o rodine, pričom rozhodnutie

súdu nemôže byť legitimované tým, že sa riadil vôľou maloletej, ak tým je styk matky obmedzený len na
zimné prázdniny v rozsahu 7 dní a letné prázdniny v rozsahu 30 dní. Mala za to, že súd prvej inštancie
prakticky znemožnil matke výkon jej rodičovských práv a povinností a matku vylúčil zo života dcéry.10. Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti matke, matka mala za to, že súd nesprávne
a nedostatočne zistil náklady na starostlivosť maloletej vynakladané rodičmi, nesprávne a nedostatočne
zistil majetkové pomery otca a nesprávne určil majetkové pomery matky vzhľadom na dôvodné náklady

na starostlivosť o maloletú a vzhľadom na majetkové pomery otca a matky. Poukazovala na to, že otec
nevynakladá na maloletú žiadne prostriedky, resp. to nepreukázal, a ani to nebolo súdom prvej inštancie
zistené. Náklady so štúdiom hradí stará matka maloletej. Tejto skutočnosti si bol podľa matky vedomý
aj súd prvej inštancie, keď vyživovaciu povinnosť matky určil výlučne na základe jej príjmu a metodiky
Ministerstva spravodlivosti SR vo výške 22 % mesačne z príjmu matky. V tejto súvislosti uviedla, že súd

prvej inštancie pochybil, keď zohľadnil v príjme matky aj poberaný daňový bonus, na ktorý matka ale
zverením maloletej do starostlivosti otca stratí nárok, pričom poukázala aj na to, že čistý príjem matky
podľa dokladov o príjme (body 51 a 52 odôvodnenia súdu prvej inštancie) predstavuje spolu 1 099,52 eur
mesačne,niesumu1200 eur,zktorejvychádzalsúdprvejinštancie.Akbyvychádzalsúdprvejinštancie
zo sumy 1 099,52 eur mesačne, zníženej o daňový bonus, teda výslednej sumy 950 eur mesačne ako
priemerný netto príjem matky, potom by 22 % predstavovalo sumu 209 eur mesačne. Poukázala tiež

na to, že metodika Ministerstva spravodlivosti má len odporúčací charakter a nemožno ju bez ďalšieho
používať na všetky prípady. Súd prvej inštancie na jednej strane podľa matky tvrdí, že príjem otca je
2 000 amerických dolárov a na druhej strane uvádza, že je niekoľkonásobne vyšší ako príjem matky,
pričom zároveň životné náklady otca majú predstavovať sumu 2 815 amerických dolárov. Závery súdu
prvej inštancie sú podľa matky nepreskúmateľné. Súdu prvej inštancie vyčítala, že napriek tomu, že

zistil majetkové pomery otca ďaleko presahujúce majetkové pomery matky, tak určil matke povinnosť
hradiť vyživovaciu povinnosť v takmer dvojnásobnej výške oproti výške vyživovacej povinnosti, ktorú
súd prvej inštancie určil otcovi neodkladným opatrením v čase, kedy bola maloletá v starostlivosti matky,
kedy mu bola určená vo výške 150 eur mesačne, z čo ho vyvodila, že súd použil dvojaký meter, pričom
nemal za dostatočne preukázané majetkové pomery ani reálne náklady na maloletú dcéru a zároveň

prehliadol, že opodstatnené náklady maloletej hradí stará matka, keďže v poplatku za školu je maloletej
poskytované ubytovanie, strava, školské oblečenie a štipendium. Mala za to, že vyživovacia povinnosť
matky by nemala byť vyššia ako 150 eur mesačne.

11. Súdom prvej inštancie určený rozsah styku nepovažovala matka za dostatočný. Hoci si uvedomuje,

že dcéra je vo veku 14 rokov, aj to, že je umiestnená v internátnom školskou zariadení, má záujem
stretávať sa s maloletou častejšie. Pre prípad, že by maloletá po odvolaní matky nebola zverená do jej
starostlivosti, navrhla rozšíriť jeho úpravu počas vianočných sviatkov až do 07.01. do 18:00 hod., počas
letných prázdniny až do 15.08. do 18:00 hod. a zároveň navrhla upraviť styk aj počas veľkonočných
prázdniny vždy od Zeleného štvrtka od 08:00 hod. do stredy nasledujúcej po Veľkonočnom pondelku do

18:00 hod. Takýto návrh považovala za súladný so záujmom maloletej, pričom častejší kontakt nielen
upevní vzťah medzi maloletou a matkou, ale môže maloletej pomôcť aj v adaptácii v cudzom prostredí
a umožní lepšie znášať odlúčenie.

12. Matka napokon v odvolaní navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie pre ňou

tvrdené závažné pochybenia súdu prvej inštancie, pre arbitrárnosť a porušenie práva matky ako rodiča,
aj práv samotnej maloletej byť vychovávaná oboma rodičmi zrušil v časti napadnutých výrokov II. a III.
a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne aby ho zmenil tak, že maloletú zverí na čas po rozvode
manželstva do starostlivosti otcovi, s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej
majetok, pričom matke uloží povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 150 eur mesačne. Styk

matky s maloletou navrhla upraviť tak, že matka je oprávnená stýkať sa s maloletou počas vianočných
sviatkov každý rok od 21.12. od 10:00 hod. do 07.01. do 18:00 hod., počas letných školských prázdnin
každý rok od 01.07. od 10:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod. a počas veľkonočných prázdnin každý
nepárny rok od Zeleného štvrtka od 08:00 hod. do stredy nasledujúcej po Veľkonočnom pondelku do
18:00 hod.

13. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky poprel, že by svojím konaním porušil súdom uložený
zákaz vycestovania s maloletou do zahraničia, nakoľko v čase, kedy s maloletou vycestoval, nebolo
rozhodnutie, ktoré by mu zakazovalo vycestovať ani právoplatné, ani vykonateľné, pričom v tom
čase bolo vykonateľné rozhodnutie nahrádzajúce súhlas matky so zápisom maloletej na štúdium

na Kráľovskej akadémii v Jordánsku. Uvádzal, že toto štúdium nepresadzoval on, ale vybrala si ho
sama maloletá. Zároveň uvádzal, že matku opakovane oslovil, či už v súvislosti s riešením problémov
týkajúcich sa starostlivosti o maloletú alebo s pozvaním matky na rodičovský víkend do Jordánska,
čo matka vždy odmietala. Odmietol, že by maloletá bola pod akýmkoľvek nátlakom z jeho strany, jejvyjadrenia v rámci pohovoru realizovaného 03.12.2024 považoval za slobodné, a ako také je potrebné
ho s ohľadom na jej vek aj rešpektovať. Zotrval na tom, že matka môže prísť slobodne za maloletou do
Jordánska kedykoľvek a rovnako slobodne aj z Jordánska aj odísť, čo jej opakovane komunikoval, s tým,

že uhradí náklady spojené s cestami matky. Uvádzal, že nikdy nesúhlasil s presťahovaním maloletej
z L. na Slovensko, pričom maloletá bola týmto konaním matky v októbri 2020 vytrhnutá zo svojho
prirodzeného prostredia. Odmietol tvrdenia matky, že sa o dcéru nedokáže ako otec postarať. Mal za
to, že s ohľadom na vysoké náklady spojené so štúdiom maloletej mal súd prvej inštancie priestor na
určenie vyššieho výživného ako 260 eur mesačne, pričom súd vyhodnotil na tento účel jeho pomery

dostatočne. Navrhol, aby súd rozhodol v zmysle odvolacieho návrhu uvedeného v jeho odvolaní.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie podali
včas oprávnené osoby (§ 359 a § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“ a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§
355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, preskúmal napadnutý rozsudok,

ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie matky voči výroku II. rozsudku nie je dôvodné a preto

je potrebné v tejto časti rozsudok potvrdiť (§ 387 ods. 1 a 2 CSP) a pokiaľ ide o výrok II. tento je
potrebné zmeniť a rozšíriť styk matky s maloletou a v súvislosti s tým je potrebné zmeniť aj výroky IV.
a V. obsahujúce úpravu práv a povinností rodičov v súvislosti s odovzdávaním a preberaním maloletej
na účely realizácie styku maloletej s matkou (§ 388 CSP).

15. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bolo konanie o návrhu navrhovateľky na rozvod
jej manželstva a s týmto konaním spojené konanie o úpravu práv a povinností k maloletej na čas po
rozvode manželstva.

16. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti postupu súdu prvej inštancie a

rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti výroku II., v ktorej súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti
otca a upravil vyživovaciu povinnosť matky, vo výroku III., ktorý upravuje styk maloletej s matkou
a jeho rozsah a vo výrokoch IV. a V., ktoré upravujú práva a povinnosti rodičov súvisiace s preberaním
a odovzdávaním maloletej na realizáciu jej styku s matkou.

17. Podľa čl. 41 ods. 4 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je
právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

18. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

19. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne
vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať

patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

20. Podľa článku 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

21. Podľa článku 5 zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a

citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možnévystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

22. Podľa § 28 ods. 1 a 2 zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná
a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie
maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

23. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú

primerane.

24. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej

osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

25. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

26. Podľa § 43 ods. 1 zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj
názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich

sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

27. Podľa§62ods.1až5zákonaorodineplnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je
povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností, majetkových pomerov
povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

28. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

29. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.30. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

31. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

32. Odvolací súd uvádza, že nemal dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie
pri odôvodnení jeho rozhodnutia, pokiaľ ide o rozhodnutie o zverení maloletej do osobnej starostlivosti
otca a pokiaľ ide o rozhodnutie o vyživovacej povinnosti matky. Po oboznámení sa s obsahom spisu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými okolnosťami podstatnými pre
jeho rozhodnutie a dostatočne vysvetlil dôvody, pre ktoré zveril maloletú do starostlivosti otca a pre
ktoré určil vyživovaciu povinnosť matky vo výške 260 eur mesačne. Rozhodnutie bolo presvedčivé

a odvolaciemu súdu dávalo možnosť sa i len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu
prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby
bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu
SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.), čo súd prvej inštancie v rámci svojej

argumentácie naplnil. Pre potrebu vysporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd považuje za
potrebné uviesť nasledovné.

33. V prvom rade je potrebné uviesť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v plnej miere reflektuje pomery
maloletej a ich vývoj, a to od decembra 2022 do rozhodnutia súdu prvej inštancie v decembri 2024. Kým

v decembri 2023 maloletá pri šetrení kolíznym opatrovníkom najprv uvádzala, že s otcom sa nechce
stretávať, dokonca, že ho nechce ani vidieť, že chce bývať s mamou u babky, kde sa cíti v bezpečí,
od leta 2023 sa začal vzťah s maloletou obnovovať, začala sa s ním stretávať, najprv v prítomnosti
matky, potom, po úprave styku s otcom rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/209/2023-522
z 26.01.2024 každý druhý víkend, následne po vykonateľnosti uznesenia Okresného súdu Nové

Zámky č. k. 8P/162/2022 - 807 z 30.05.2025 rodičia voči nej realizovali striedavú osobnú starostlivosť
so striedaním každé dva týždne. Maloletá následne vycestovala s otcom 05.08.2024 do zahraničia
a v polovici augusta začala študovať na Kráľovskej akadémii v Jordánsku, teda na internátnej strednej
škole, pričom matka s maloletou odvtedy nebola. V apríli 2024 už maloletá pri pohovore na súde
jednoznačne uvádzala, že chce študovať na Kráľovskej akadémii v Jordánsku, matka s tým však

nesúhlasila, a rodičia sa nevedeli dohodnúť. Stále však uvádzala, že by chcela tráviť viac času s matkou,
ako s otcom. Uvádzala, že otec sa sám ponúkol, že by jej kúpil letenku, aby mohla prísť domov,
prípadne matke, aby mohla prísť za ňou do Jordánska. Na konci júna 2024 uvádzala maloletá kolíznemu
opatrovníkovi,ženemázáujemostrednéškolynaSlovensku,lebozaostávavslovenskomjazyku,vníma
jazykovú bariéru, považuje ju za príčinu horších výsledkov v škole. Vyjadrila sa, že sa rozhodla študovať

na Strednej škole v Jordánsku, s tým, že si uvedomuje, že škola bude náročná, a že sa bude musieť
o seba postarať sama bez prítomnosti rodičov, keďže sa jedná o internátnu strednú školu. Vychádzala
z toho, že Kráľovská akadémia v Jordánsku jej dá lepšie možnosti ako akákoľvek stredná škola na
Slovensku. Počítala s tým, že s oboma rodičmi sa bude stretávať počas rodinných víkendov, s tým, že
jarné, letné a zimné prázdniny by chcela byť s rodičmi, s každým polovicu, hoci má obavu, že rodičia

sa nebudú vedieť dohodnúť. Uviedla, že otec ju ubezpečil o tom, že matke bude platiť náklady spojené
s návštevami v Jordánsku. V decembri 2024, kedy súd vo veci rozhodoval, maloletá v rámci pohovoru
pred súdom uviedla, že s matkou nehovorí, pretože sa na ňu hnevá, že iniciovala medzinárodné pátranie
po nej a nevie si predstaviť, že by sa to medzi nimi vyjasnilo. Uviedla, že na internátnej škole v Jordánsku
sa cíti v bezpečí, na obnovení kontaktu s matkou nemá záujem.

34. Za okolností uvedených v predchádzajúcom bode by rozhodnutie, ktoré navrhovala v konaní pred
súdom prvej inštancie matka, teda zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti, vyššie uvedený vývoj
nijako nereflektovalo, naopak, bolo by v príkrom rozpore s týmto vývojom. Obzvlášť za situácie, ak
maloletá aktuálne inklinuje z rodičov výlučne len k otcovi. Bolo by prejavom nerešpektovania postoja

samotnej maloletej, a to bez toho, že by na to existoval rozumný dôvod. Z konzistentnosti vyjadrení
maloletej vo vzťahu k výberu strednej školy, zo skutočnosti, že maloletá mala v tom čase 14 rokov
a rozhodnutie s tým, v koho starostlivosti bude, je úzko prepojené s tým, kde bude navštevovať školu,
iné rozhodnutie, ako rozhodnutie o zverení do starostlivosti otca neprichádzalo do úvahy. Tvrdeniematky,žerozhodnutiemaloletejštudovaťnaStrednejškolevJordánskuniejerozhodnutímmaloletej,ale
rozhodnutím jej otca, nie je v súlade so súdom prvej inštancie zisteným skutočným stavom. Je v rozpore
ajstým,akovnímamaloletásamotnéštúdiumnastrednejškole,akoajpobytnainternáte,keďtátosama

deklaruje spokojnosť a vyjadruje sa, že tam chce aj školu ukončiť. Matka napokon sama toto rozhodnutie
užvpodaniachadresovanýchsúduprvejinštanciebezprostrednepredrozhodnutímv03.12.2024,akoaj
na samotnom pojednávaní konanom v tento deň akceptovala a akceptuje ho aj vo svojom odvolaní. Áno,
reakciu maloletej, keď začala úplne odmietať kontakt s matkou z dôvodu, že matka iniciovala policajné
pátranie po nej, možno považovať za prehnanú, dokonca za reakciu, ktorá nie je súladná s jej najlepším

záujmom. To ale neznamená, že túto reakciu nemožno rešpektovať, alebo že by dôvodnosť alebo príčiny
aktuálneho postoja maloletej bolo potrebné overovať psychologickým vyšetrením maloletej. Skutočnosť,
že maloletá má nulovú mieru pre iniciovanie pátrania po nej, možno do veľkej miery vysvetliť tým, že
matkapodľaobsahuichvzájomnejkomunikácievauguste2024založenejvspisemalajasnúinformáciu,
kde sa maloletá nachádza, aj o tom, že sa jej v Jordánsku páči.

35. Matka súdu prvej inštancie vyčítala, že sa nevysporiadal s konaním otca, za akých okolností
s maloletou vycestoval v auguste 2024 mimo územia Slovenska, a to napriek tomu, že Krajský súd
v Trnave mu uznesením č. k. 12CoPno/6/2024 z 25.07.2024 vyslovene zakázal vycestovať s maloletou
mimo územia Slovenska. Odvolací súd k tomu uvádza, že táto skutočnosť by nepochybne musela byť
posudzovaná prísne a v neprospech otca, ak by nebola spojená s osobitými okolnosťami. Prvou je, že

informáciu o vydaní predmetného uznesenia Krajského súdu v Trnave mal otec len od matky, doručené
a vykonateľné bolo toto uznesenie až 11.08.2024, pričom otec vycestoval s maloletou mimo územia
Slovenska 05.08.2024, v čase, kedy ju mal podľa vykonateľného rozhodnutia v starostlivosti a teda
nemožno hovoriť o nerešpektovaní vykonateľného rozhodnutia. Zároveň otec vycestoval za účelom
zrealizovania nástupu maloletej na strednú školu, Kráľovskú akadémiu v Jordánsku, súhlas so zápisom

ktorej bol v tom čase vykonateľne nahradený rozhodnutím súdu prvej inštancie (a napokon bolo toto
rozhodnutie aj potvrdené Krajským súdom v Trnave ako súdom odvolacím). Je pravdou, že otec už
nesplnil svoju povinnosť matke ďalej odovzdať maloletú na účel realizácie v tom čase ešte vykonateľným
rozhodnutím súdu prvej inštancie upravenej striedavej osobnej starostlivosti. Toto konanie otca však
už súviselo práve s realizáciou zápisu maloletej na strednú školu v Jordánsku, ktorý s ohľadom na jej

voľbu stredoškolského vzdelania a akceptovanie tejto voľby v spojení s charakterom jeho realizácie
(keďže sa jedná o internátnu strednú školu) vysvetľuje, prečo je stredoškolské vzdelávanie maloletej
nekompatibilné s reálnym odovzdaním maloletej na účely výkonu osobnej starostlivosti matky.

36. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyživovacej povinnosti matky, súd prvej inštancie

dostatočne vysvetlil, prečo je toto rozhodnutie v súlade so schopnosťami, možnosťami a majetkovými
pomermi rodičov a prečo zohľadňuje tak oprávnené potreby maloletej, ako aj schopnosti, možnosti
a majetkové pomery matky ako povinnej z vyživovacej povinnosti.

37. Podstata odvolacej námietky matky vo vzťahu k určenej výške vyživovacej povinnosti matky

s ohľadom na určenú výšku výživného v sume 260 eur mesačne nesmeruje k tomu, že by výživné
nezodpovedalo výške oprávnených výdavkov na maloletú. To predsa vo vzťahu k otcom vyčíslenej
sume výdavkov na maloletú 6 110 dolárov, teda okolo 5 260 eur (čo je zároveň suma, z ktorej súd
vychádzal pri určení vyživovacej povinnosti matky) predstavuje podiel okolo 5% na výdavkoch maloletej,
pričom výlučne len na poplatku za školu vo výške okolo 4 450 dolárov, teda okolo 3 830 eur, je tento

podiel okolo 6,8% na súdom prvej inštancie ustálenom netto príjme matky. Podstata odvolacej námietky
matky smeruje k tomu, že určené výživné nezodpovedá jej skutočným možnostiam. Matka predsa
nespochybňovala samotnú výšku mesačných výdavkov spojených s úhradou školného maloletej. Ak by
malbyťpodielmatkylennaškolnomplatenomvsúvislostisnávštevouKráľovskejakadémievJordánsku
len polovičný, tak by predstavoval sumu okolo 1 430 eur mesačne, čo by samozrejme nezodpovedalo

možnostiam matky a práve to súd prvej inštancie aj zohľadnil, keď z tohto dôvodov aplikoval odporúčaciu
tabuľku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a výživné určil na hranici matkou dosahovaného
príjmu ako podiel 22% zo sumy 1 200 eur mesačne.

38. Matka namietala, že súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie ohľadom možností otca,

keď bral do úvahy jeho príjem len vo výške 2 000 eur, hoci samotný otec vyčíslil vlastné výdavky vo
výške 2 815 dolárov mesačne, teda v prepočte okolo 2 450 eur, a okrem toho výdavky na maloletú
vo výške 6 110 dolárov, v prepočte okolo 5 260 eur, z ktorých výdavok na poplatok za školu hradený
starou matkou predstavuje sumu 3 830 eur mesačne a ostatné výdavky zodpovedajú sume okolo 1 430eur. Odvolací súd k tomuto uvádza, že suma celkových otcom deklarovaných mesačných výdavkov
zároveň rámcuje možnosti otca. Ak teda otec uvádza, že má výdavky v celkovej výške okolo 7 710 eur,
toto je suma, ktorú možno považovať za sumu, ktorá rámcuje v nominálnom vyjadrení možnosti otca,

a to bez ohľadu na pôvod týchto prostriedkov, vrátane skutočnosti, že ich prevažná časť pochádza od
starej matky, a spočíva vo financovaní školy maloletej. V tomto kontexte treba vnímať aj záver súdu prvej
inštancie, že možnosti otca sú oproti matke niekoľkonásobne vyššie a v tomto kontexte je tento záver aj
správny a v tomto prípade bez potreby vykonávania ďalšieho dokazovania ohľadom možností otca.

39. Nesprávne sú aj matkine výhrady k súdom prvej inštancie vyhodnoteným možnostiam matky.
Ak súd prvej inštancie uprednostnil ohľadom možností výslovné tvrdenie matky o ňou dosahovanom
príjme v súčte 1 200 eur mesačne netto (vyjadrenie matky zo 04.11.2024, č. l. 359 v spise), potom
súd správne konal v súlade so záujmom maloletej a aplikoval tento matkou priamo deklarovaný príjem
prednostne pred príjmom, ktorý vyplynul doložený výplatných pások matky, ktorý bol o približne 100
eur nižší. Rovnako neobstojí ani matkina argumentácia, že tento príjem v sebe obsahoval v tom

čase matkou poberaný daňový bonus, na ktorý matka zverením maloletej do starostlivosti otca stratí
nárok. Matka opomína, že zverením maloletej do starostlivosti otca sa jej vytvára väčší priestor na
sebarealizáciu, nepochybne minimálne v takom rozsahu, aby mala priestor výpadok okolo 12 % na
netto príjme spočívajúci vo vyššej daňovej povinnosti vykryť. Matka už vôbec nevysvetľuje, ako by
mala byť odôvodnená ňou navrhovaná výška výživného v sume 150 eur mesačne, ktorá by sa pri

ňou poníženom dosahovanom príjme 950 eur mesačne mala predstavovať pomer okolo 16 % vo
vzťahu k dosahovanému prímu. Argumentácia tým, že otec mal neodkladným opatrením určené výživné
tiež vo výške 150 eur mesačne nemôže obstáť, nakoľko zákonným kritériom pre určenie výživného
neodkladným opatrením je pokrytie nevyhnutných potrieb dieťa a nie všetkých oprávnených potrieb,
tak ako je to pri konečnom určovaní výživného vo veci samej. V konkrétnom prípade bol preto správny

postup súdu určiť výživné vo výške zodpovedajúcej 22 % z príjmu deklarovaného samotnou matkou
bezprostredne pred rozhodnutím súdu prvej inštancie (1 200 eur mesačne netto) a teda určené výživné
vo výške 260 eur mesačne zodpovedá kritériám určovania výživného.

40. Odvolací súd vyhovel návrhu matky a zmenil výrok o styku matky s maloletou (výrok III.) rozšírením

podľa návrhu matky o styk počas veľkonočných sviatkov v každom nepárnom kalendárnom roku. Treba
povedať, že vychádzal priamo z návrhu matky, ktorý tvoril súčasť jej eventuálneho odvolacieho návrhu.
Matka je rodičom, ktorý bol s maloletou prakticky nepretržite od jej narodenia do začiatku augusta v roku
2024. Medzi matkou a maloletou bol hlboký vzťah až do odchodu maloletej zo Slovenska, ktorý aktuálne
stráda v dôsledku nahnevanej reakcie maloletej na iniciovanie medzinárodného policajného pátrania zo

strany matky po maloletej, po jej odchode v auguste 2024 do Jordánska. Odvolací súd vidí v možnosti
rozšírenia stretávania sa matky s maloletou priestor na obnovenie vzťahu s maloletou a tým aj priestor
na naplnenie práva maloletej na rovnocenný vzťah s oboma rodičmi a zároveň na naplnenie práva tak
maloletej ako aj matky zadefinovaného v článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Tento styk sa ale
nebuderealizovaťvmiestebydliskamatky.Budesarealizovaťvmieste,kdemaloletánavštevujestrednú

školu, teda v Jordánsku. Ak aj matka mala obavy, že by otec v čase, keď boli manželmi, mohol matke
brániť v návrate na Slovensko, tieto sú už neaktuálne, manželstvo rodičov maloletej bolo medzičasom
právoplatne rozvedené, akékoľvek obavy matky, že by otec mohol zariadiť, že nebude môcť odísť
z Jordánska, nestoja na reálnom základe. Navyše, prostredie blízkovýchodných krajín nie je prostredím
matke neznámym, sama vyrastala v I., kde žila až do uzavretia manželstva s otcom maloletej. Takýmto

spôsobom sa matka bude zároveň podieľať na nákladoch spojených s realizáciou styku maloletej s ňou.
Aj s ohľadom na opakovane deklarované želanie maloletej, aby sa matka sama prišla presvedčiť, že sa
má v Jordánsku dobre, že je tam šťastná, má takáto úprava styku potenciál prispieť k obnove vzťahu
medzi matkou a maloletou a nadobudnutie dôvery maloletej k matke. Matka navrhovala rozšírenie aj už
súdom upraveného styku, a to počas vianočných prázdnin až do 07.01. do 18:00 hod. (oproti súdom

prvej inštancie upravenému koncu styku v rámci vianočných prázdnin dňom 28.12. o 18:00 hod.) a počas
letných prázdnin až do 15.08. do 18:00 hod. (oproti súdom prvej inštancie upravenému styku v rámci
letných prázdnin dňom 31.07 o 18:00 hod.). Tomuto rozšíreniu odvolací súd nevyhovel, nakoľko by
tým zasiahol do možnosti maloletej stráviť časť prázdnin s otcom, čo by išlo proti výslovnému želaniu
maloletej. Odvolací súd bral pri tom do úvahy, že maloletá počas školského roka nežije v domácnosti

s otcom, ale je na internáte a plnohodnotnejší ucelený čas s otcom má možnosť tráviť tiež len počas
prázdnin.41. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou otca, že konkrétnou úpravou styku súd prvej
inštancie nerešpektoval názor maloletej, ktorá sa vyjadrila, že sa s matkou nechce stretávať. Súd prvej
inštancie úpravou styku zabezpečil priestor na obnovenie vzťahu medzi maloletou a jej matkou, ktorý

bol budovaný od narodenia maloletej až do jej odchodu na zo Slovenska na začiatku augusta 2024.
Rešpektovanie, resp. zohľadnenie názoru maloletého dieťaťa nemožno stotožňovať s jeho úplným
prevzatím. Názor maloletej bol zohľadnený už tým, že bola zverená do starostlivosti otca. Neupravením
styku s matkou by súd prvej inštancie rezignoval na svoju úlohu v časti konania, v ktorej rozhodoval
o úprave práv a povinností rodičov vo vzťahu k maloletej na čas po rozvode manželstva. Skutočnosť, že

maloletá aktuálne verbalizuje nezáujem o styk s matkou z dôvodu, že matka iniciovala medzinárodné
policajné pátranie po jej odchode zo Slovenska, môže súd prijať s pochopením pre prežívanie maloletej,
ktorápoodchodesmatkoukomunikovalaahovorilamatke,kdesanachádza.Akbyvšaktátoskutočnosť
mala maloletú ochudobniť o priamy kontakt s matkou, predstavovala by nedôvodný zásah predovšetkým
do jej práv a aj do rodičovských práv matky. Nie sú dôvodné ani obavy, že by matka maloletú nepustila
maloletú po realizácii styku naspäť do Jordánska do školy. Neexistuje žiaden dôvod domnievať sa, že by

matka hazardovala so vzťahom s dcérou, stredoškoláčkou, tým, že by jej bránila v navštevovaní školy,
v ktorej sa maloletej páči a v ktorej vidí časť svojej prípravy na budúce povolanie, obzvlášť, ak matka
jednoznačne deklaruje, že so štúdiom maloletej v Jordánsku súhlasí. Pokiaľ ide o možnosť postupných
návštev maloletej matkou v Jordánsku, tie aj z pohľadu odvolacieho súdu majú potenciál prispieť
k obnoveniu dôvery maloletej k matke, určite však nedávajú postačujúci priestor na budovanie identity

maloletej aj ku krajine, v ktorej žije matka maloletej, v ktorej má aj samotná maloletá svoje korene a širšiu
rodinu. Úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom nie je donucovacím opatrením. Je predpokladom
k tomu, aby mohol byť styk vôbec realizovaný. Obzvlášť to platí v rodinách, kde rodičia nie sú schopní
vlastnou dohodou zabezpečiť právo maloletého dieťaťa na zabezpečení rovnocenného vzťahu k obom
rodičom, čo jej aj prípad maloletej, ktorá bola najprv vytrhnutá zo svojho prostredia matkou v roku

2010 a potom sa jej novovybudované väzby na krajinu, v ktorej žije jej matka, znovu pretrhli, po
tom, ako odišla do Jordánska. K donucovacím opatreniam súdy pristupujú až v rámci vykonávacieho
konania, pričom aj samotný otec, ktorý má k maloletej aktuálne podstatne bližšie ako matka, si musí byť
vedomý toho, že je to predovšetkým maloletá, kto je v tejto situácii najviac ukrátená a riešením je práve
obnova vzťahu s matkou. Ak otec poukazoval na to, že je pre neho ekonomicky náročné zabezpečiť

odovzdanie maloletej na realizáciu styku s matkou, odvolací súd na toto tvrdenie neprihliadal. Otec
opakovane,atoajpriamomaloletejdeklaroval,žebudefinancovaťjejprepravuzamatkounaSlovensko,
prípadne bude financovať prepravu do Jordánska a ubytovanie matky v Jordánsku, aby sa maloletá
mohla s matkou stretnúť. Deklaroval to aj vo svojom odvolaní. Skutočnosť, že aktuálne má maloletá
rozvrátený vzťah s matkou, je dôsledkom zlyhania oboch rodičov v otázkach realizácie rodičovských

práv a povinností a vzájomného nerešpektovania sa. Faktom ale ostáva, že maloletá bola s matkou od
narodenia, nezanedbateľnú časť života prežila aj na Slovensku, má tu väzbu matku aj širšie rodinné
väzby. Odišla zo Slovenska s vedomím, že sa bude s matkou stretávať, dokonca s prísľubom od otca, že
to zabezpečí. Za týchto okolností, s prihliadnutím na rozdiel v možnostiach rodičov odvolací súd súhlasí
s tým, že je spravodlivé od otca požadovať, aby zodpovedal za zabezpečenie odovzdania maloletej

matke v mieste bydliska na účely realizácie styku počas vianočných prázdnin a počas letných prázdnin
a rovnako zabezpečil jej prevzatie po ukončení styku s matkou rovnako v mieste bydliska matky. To
všetko pri zabezpečení maximálnej bezpečnosti maloletej a zachovaní maximálneho komfortu maloletej
a s vedomím, že za maloletú nesie plnú zodpovednosť. Ak sa otec na tento účel rozhodne využiť
komerčné služby poskytované leteckou spoločnosťou, je to jeho právo, nie je však dôvod, aby do takejto

realizácie odovzdania a preberania maloletej bola nútená aj matka maloletej.

42. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 a 2 CSP v časti výroku II. týkajúcej sa zverenia maloletej na čas po rozvode do osobnej starostlivosti
otca a v časti týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti matky, zmenil ho vo výrokoch III., IV. a V. tak,

že vyhovel matke na rozšírenie jej styku s maloletou na obdobie veľkonočných sviatkov s tým, že tento
sa bude realizovať v mieste, kde maloletá navštevuje školu, kde si bude matka povinná maloletú od otca
aj prevziať a po realizácii styku ju otcovi odovzdať a kde bude otec povinný maloletú na účely realizácie
styku odovzdať a po jeho realizácii si ju od matky prevziať.

43. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 1 CSP s použitím generálnej
klauzuly zakotvenej v § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,
keď žiadne okolnosti odôvodňujúce uplatnenie moderačného práva súdu v zmysle § 55 CMP v konaní
nevyšli najavo.44. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).