Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/94/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124205538
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124205538.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov

JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. A., narodený
XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany,
dieťa matky: B. C. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/X, F., a otca: G. A., narodený
XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX/XX, I. J., zastúpený splnomocnencom: JUDr. Mária Staríčková, so
sídlom Paulínska 19A, Trnava, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu a nahradenie súhlasu matky a návštevou školy, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu
Trnava č. k. 33P/91/2024-73 zo dňa 27.01.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v záhlaví špecifikovaným rozsudkom zamietol návrh otca na zmenu zverenia
maloletého z osobnej starostlivosti matky do striedavej osobnej starostlivosti rodičov (výrok I.). O trovách
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok II.).

2. Rozsudok právne odôvodnil aplikáciou § 24 ods. 3, § 26, § 30 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o

rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“), § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), vecne tým, že nedošlo k zmene pomerov od času posledného
rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.

3. Zistil, že otec sa domáhal zmeny zverenia maloletého z výlučnej starostlivosti matky do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždenných intervaloch pri plnení školskej dochádzky v dvoch
základných školách, a to vzhľadom na vzdialenosť bydlísk rodičov 70 km, čo predstavuje približne

50 min. prepravy osobným vozidlom. O úprave výkonu práv a povinností rodičov naposledy rozhodol
Okresný súd Trnava rozsudkom č. k.13P/163/2019-737 zo dňa 21.07.2022, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/96/2022-914 zo dňa 11.04.2023 tak, že maloletý bol zverený do
osobnej starostlivosti matky, výživné bolo otcovi určené vo výške 150,- eur mesačne, bol upravený styk
maloletého s otcom od stredy v párnom týždni od 17:00 hod. hodiny do pondelka v nepárnom týždni
do 07:45 hod. Dovolanie otca voči rozsudku odvolacieho súdu v uvedenej veci bolo Najvyšším súdom
Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6CdoR/14/2023 zo dňa 24.01.2024 odmietnuté. Dovolací súd

zdôraznil, že všeobecné súdy vždy zvažujú možnosť aplikácie modelu striedavej osobnej starostlivosti
rodičov alebo širšiu úpravu styku tak, aby rodičom bolo zabezpečené ich rovnocenné postavenie vo
vzťahu k maloletému dieťaťu; žiaden z rodičov nedisponuje „väčším oprávnením“ k dieťaťu. Oprávnenie
rodiča rovnocenne vykonávať rodičovské práva a povinnosti, determinuje len (a najmä) záujem dieťaťaa lepšie zabezpečenie jeho potrieb. V danom prípade súdy mali za to, že v záujme maloletého bolo
jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky so širšou úpravou styku otca s maloletým z dôvodu, že
maloletý nastupoval do prvého ročníka základnej školy, s čím bola spojená potreba jeho adaptácie

na pravidelnú školskú dochádzku, plnenie školských povinností, školský kolektív, a teda návštevu
dvoch škôl maloletým v tomto smere považovali za nevhodnú. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany
č. k. 6P/33/2023-82 zo dňa 19.09.2023, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k.
14CoP/5/2024-163 zo dňa 08.08.2024 bol daný súhlas s navštevovaním Základnej školy v F. maloletým.
Podľaotcadošlokpodstatnejzmenepomerovspočívajúcejvtom,žemaloletýsinaškoluužzvykol,bude

navštevovať už tretí ročník. Poukázal tiež na cestovné náklady spojené s prepravou syna, pritom matka
poberá daňový bonus a prídavky na dieťa, ktoré by v prípade zverenia do striedavej starostlivosti mohol
poberať on, výživné by sa mohlo neurčiť, resp. by sa určilo matke. Naviac, čas strávený cestovaním
by mohli so synom využiť plnohodnotnejšie. V mieste bydliska otca by mohol navštevovať Základnú
školu v I. J.. Striedavú formu starostlivosti si praje aj sám maloletý. Matka nenamietala voči starostlivosti
otca, len uviedla, že návšteva dvoch škôl pre maloletého by bola zaťažujúca. Zvykol si tam, chodieva do

družiny, na krúžky. Navrhla otcovi širší styk cez prázdniny s čím otec nesúhlasil, keďže trval na striedavej
starostlivosti počas bežného roka. Kolízny opatrovník uskutočnil výsluch maloletého dňa 06.08.2024 v
neprítomnosti rodičov, pričom jeho obsah nebol na prianie maloletého sprístupnený rodičom. Maloletý
si želá, aby boli obaja jeho rodičia šťastní a spokojní; polemizoval ako by sa to dalo zariadiť. Prial by
si byť rovnako s každým z rodičov, aby boli obaja šťastní a spokojní; pri dvoch školách si nebol až

taký istý, no keby sa tak rozhodlo, tak by to prijal. Kolízny opatrovník uviedol, že aj keď k striedavej
starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, návšteva dvoch škôl nie je v záujme maloletého. Každá
školamásvojetempovýučby,ktorésavnižšíchročníkochťažkozosúlaďuje.Otecabsolútnevylúčilsvoje
presťahovanie, vyžaduje prispôsobenie maloletého jeho požiadavke. Zo zisťovania názoru vyplynulo, že
maloletý potláča svoje potreby, len aby učinilo spokojnými obidvoch rodičov. V čase vyhlásenia rozsudku

bol maloletý žiakom 2. ročníka základnej školy, mal výborné výsledky. Obaja rodičia majú vybudovaný
silný citový vzťah s dieťaťom. Čistý príjem otca bol 832,- eur mesačne, mal jednu vyživovaciu povinnosť.
Psychológ Krajského súdu v Trnave prítomný na informatívnom stretnutí rodičov nepovažoval za vhodnú
návštevu dvoch základných škôl maloletým ani v druhom ročníku.

4. Dospel k záveru, že jediná a nepodstatná zmena pomerov od posledného rozhodnutia nastala v tom,
že maloletý navštevuje ďalší ročník základnej školy. Opakované zisťovanie názoru považoval ťaživé
s ohľadom na zistený konflikt lojality u maloletého. V danej veci však existovalo určujúce kritérium, a tým
je 70 kilometrová vzdialenosť bydlísk rodičov a tiež pomerne nízky vek maloletého dieťaťa 8 rokov, ktoré
dve podstatné skutočnosti sa nedali vôľou dieťaťa zmeniť. Súdy nikdy nespochybnili riadne podmienky

v domácnosti otca vytvorené pre výchovu maloletého, či schopnosti otca postarať sa o syna. No na
druhej strane súd musel zohľadniť aj reálnu situáciu, pričom stále považoval za nadmerne organizačne
zaťažujúce pre osemročné dieťa, aby kvôli naplneniu priania otca začal navštevovať dve základné školy,
či dochádzal do tej jednej dva celé týždne v rámci mesiaca z domácnosti otca. Z uvedených dôvodov
bude potrebné vyčkať kým bude maloletý starší a vyspelejší, a to prípadne na čas jeho nástupu na druhý

stupeň základnej školy. O náhrade trov konania rozhodol s odkazom na § 52 CMP.

5. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie otec.
Uplatnil odvolací dôvod, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 365 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok; ďalej len ,,CSP“),
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1
písm. d) CSP), nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365
ods. 1 písm. e) CSP), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1
písm. g) CSP) a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h)
CSP). Namietal nevykonanie výsluchu maloletého a ani iné dokazovanie týkajúce sa otcom navrhovanej
zmeny, a to najmä s ohľadom na rozdielnosť názorov maloletého dieťaťa vyjadrených pred kolíznym
opatrovníkom dňa 18.04.2024 a následne. Kolízny opatrovník poukázal na neochotu otca presťahovať

sa, ale túto požiadavku neaplikoval rovnako na matku, ktorá vytrhla maloletého z jeho prirodzeného
prostredia. Prípadne mal zvoliť znalca z odboru psychológie, resp. aspoň hodnotiť závery znaleckého
posudku v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 13P/163/2019. Podľa otca súd
nesprávne právne posúdil, že nedošlo k zmene pomerov oproti času posledného rozhodnutia, keďžeod 11.04.2023, kedy bol maloletý v predškolskej starostlivosti nastala podstatná zmena pomerov v tom,
že v čase vyhlásenia rozsudku v prejednávanej veci maloletý navštevoval už druhý ročník základnej
školy. Poukázal na obmedzenia vykonávať prácu vo štvrtok a piatok v dôsledku presunov a neskorý

príchod do práce v pondelok, resp. na celkovú obmedzenú možnosť zamestnať sa, najmä však na
spôsob trávenia času s maloletým v aute, ktoré skutočnosti nie sú v záujme maloletého. Aj odvolací súd
vpredchádzajúcomkonaníkonštatoval,žestriedavástarostlivosťvrátanenávštevydvochškôljemožná,
keď sa maloletý adaptuje v školskom prostredí. Záver súdu prvej inštancie o odlišnom spôsobe výučby
nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie pre formálne posúdenie veci odoprel

otcovi právo rovnocenne sa podieľať na starostlivosti o maloletého, pritom priamo zákon č. 245/2008
Z.z. o výchove a vzdelávaní (ďalej len „školský zákon“) návštevu dvoch škôl pri striedavej starostlivosti
priamo predpokladá. Rovnaký vyučovací postup a rámec učiva sú garantované jednak školským
zákonom, ako aj metodikou a schválenými učebnými osnovami. Z Nálezu Ústavného súdu ČR I. ÚS
3350/2022 plynie, že všeobecný súd nemôže záver o nevhodnosti striedavej starostlivosti odôvodniť
všeobecným odkazom na nízky vek dieťaťa, stabilitu výchovného prostredia, vzdialenosť bydlísk atď.,

keď pre zabezpečenie rovnocenného postavenia rodičov je najvhodnejšia forma striedavej starostlivosti.
Podľa Nálezu Ústavného súdu SR II. ÚS 361/2016 nemohla byť vzdialenosť medzi bydliskami rodičov
270-300 km jedinou prekážkou pre prípadné zverenie maloletého do striedavej starostlivosti, keďže
prostredníctvom informačných technológií nemôže byť problém zabezpečenie primeranej komunikácie
škôl. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,

alternatívne, aby zmenil rozsudok tak, že zverí maloletého do striedavej osobnej starostlivosti so
striedaním v týždňových intervaloch o 18:00 hod. v nedeľu (otec vykonávajúci starostlivosť v nepárnom
týždni,matkavpárnom)spreberanímvmiestebydliskarodiča,ktorémukončístarostlivosť.Obajarodičia
sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Daňový bonus si bude uplatňovať matka
a rodinné prídavky bude poberať otec.

6. Matka sa k odvolaniu nevyjadrila.

7. Kolízny opatrovník zotrval na svojich vyjadreniach na pojednávaní dňa 27.01.2025.

8. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§
355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1

CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§
66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne

5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie otca je nedôvodné.

9. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmať či odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je vecne správny, a teda či súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel
k správnym skutkovým záverom a vec správne právne posúdil, keď zamietol návrh otca na zmenu

zverenia z osobnej starostlivosti matky do striedavej starostlivosti rodičov a nahradenie súhlasu matky
s návštevou dvoch základných škôl.

10. Otec namietal nesprávne právne posúdenie podstatnej zmeny pomerov, odôvodňujúcej zmenu
posledného rozhodnutia o zverení maloletého do starostlivosti matky, v dôsledku čoho súd prvej

inštancie nevykonal dôkazy smerujúce k riadnemu posúdeniu splnenia kritérií vhodnosti striedavej
osobnej starostlivosti a v konečnom dôsledku rozhodol v rozpore s najlepším záujmom maloletého
a otcovi odňal možnosť realizovať rovnocenné právo rodiča na starostlivosť a výchovu maloletého
dieťaťa.

11. Odvolací súd preberá skutočný stav zistený súdom prvej inštancie, ktorý dospel k správnym
zisteniam, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre rozhodnutie a ani s prihliadnutím na odvolacie
námietky otca nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, pretožerozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu
prvej inštancie odvolací súd dopĺňa nasledovné:

12. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

13. Podľa článku 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých

veciach,ktorésahotýkajú.Priurčovaníaposudzovanízáujmumaloletéhodieťaťasazohľadnianajmäa)
úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa
zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti,
ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie
vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a
citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na

rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému
pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a
s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

14. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov
a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

15. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

16. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je
právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

17. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 a 5 ZoR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude

zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o
dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou

osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá
osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri
rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem

maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi.

18. Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku
1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť.

19. Podľa § 28 ods. 1 až 3 ZoR súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná
starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého
dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri
ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonávajeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije alebo je neznámy. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov
bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností
obmedzený alebo pozastavený. Ak je jeden z rodičov obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, druhý

rodič vykonáva rodičovské práva a povinnosti sám len v takom rozsahu, v akom je spôsobilosť prvého
rodiča na právne úkony súdom obmedzená.

20. Podľa § 35 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských
práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého

dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej
starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

21. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci (aj článok 6 CMP).

22. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na

zistenie skutočného stavu veci.

23. Podľa § 207 ods. 1 a 2 CSP ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba
vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh
nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať

spoločný posudok. V písomnom znaleckom posudku znalec odpovie na položené otázky; nevyjadruje
sa k právnemu posúdeniu veci.

24. Podľa § 43 ods. 1 ZoR maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich

sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

25. Podľa § 38 ods. 1 a 2 CMP ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj
názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku

a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

26. Striedavá osobná starostlivosť kladie na rodičov ľudské i osobnostné požiadavky, ak ju však rodičia
dokážu kultivovane zvládnuť, potom sa výrazne zvyšuje predpoklad, že láskyplný a produktívny vzťah
dieťaťa k obom rodičom zostane zachovaný. Preto v prípade takéhoto návrhu rodiča musí súd primárne

skúmať splnenie všetkých zákonných kritérií.

27. Prvým zákonným kritériom striedavej osobnej starostlivosti je, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa
vychovávať. Nespôsobilosť rodiča dieťa vychovávať je daná najmä jeho zdravotným stavom, fyzickým
alebo psychickým, nevhodnou kvalitou jeho výchovného prostredia, neexistujúcim, nedostatočným

alebo nevhodným prostredím v domácnosti rodiča a pod. Druhým takýmto kritériom je, že obidvaja
rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem. Nemožno nariadiť striedavú osobnú starostlivosť v
prípade, ak o ňu nemajú záujem obidvaja rodičia, teda proti vôli rodiča, ktorý sa o dieťa osobne starať
nechce a žiada len právo styku s dieťaťom, nanútenie osobnej starostlivosti nemôže byť na prospech
dieťaťu. ZoR vyslovene však pripúšťa možnosť, že súd nariadi striedavú starostlivosť i proti vôli jedného

z rodičov. Tretím kritériom je, že striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa. Medzi dôležité kritériá
posudzovania záujmu maloletého dieťaťa patria predovšetkým: 1. citové väzby dieťaťa, 2. vývinové
potreby, 3. stabilita budúceho výchovného prostredia, 4. schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Podľa § 24 ods. 5 ZoR je záujmom dieťaťa v tomto ohľade najmä
právo maloletého na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom. Súd musí dbať, aby bolo rešpektované

právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, aby bolo rešpektované právo dieťaťa
na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Je
potrebné každému z rodičov poskytnúť dostatok vlastného priestoru na výchovné pôsobenie na dieťa.
Typickými prípadmi rodičov, ktorí nie sú vhodní na striedavú starostlivosť sú rodičia, ktorí pôsobia na
osobnosť dieťaťa alebo na jeho výchovu negatívne. Vnášajú do výchovy dieťaťa nestabilitu, maria

správne výchovné pôsobenie druhého rodiča, vytvárajú tlak na psychiku dieťaťa, podporujú v dieťati
nesprávne návyky a pod. Striedavá starostlivosť tiež nie je vhodným riešením v prípade, ak nevyhovuje
osobnosti dieťaťa. Štvrtým kritériom je, že takto budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. V danom prípade
je potrebné sledovať motív každého rodiča, pre ktorý chce realizovať osobnú starostlivosť. Dieťa bysa nemalo stať rukojemníkom svojich rodičov v ich vzájomnej nenávisti. Rodičia by mali byť schopní
spolupracovať aspoň v nevyhnutnej miere pri zaisťovaní potrieb dieťaťa a nevytvárať pre dieťa hostilné
prostredie. Počas konania sa súd musí pokúsiť o odstránenie negatívnych vplyvov a sledovať účinnosť

prijatých opatrení. V prípade splnenia všetkých špecifikovaných zákonných podmienok kumulatívne
by striedavá starostlivosť mala v praxi predstavovať po rozpade partnerského vzťahu rodičov jednu
z najpodstatnejších alternatív riešenia pre deti, práve z pohľadu vyššie zákonmi a medzinárodnými
dohovormi citovanými ustanoveniami o najlepšom záujme dieťaťa, ktorý je potrebné vždy primárne
sledovať.

28. V konaní nebolo sporné, že otec je schopný a spôsobilý zabezpečovať riadnu starostlivosť
o maloletého, a túto aj zabezpečuje počas aktuálnej úpravy tzv. rozšíreného styku od stredy v párnom
týždni od 17:00 hod. hodiny do pondelka v nepárnom týždni do 07:45 hod. s osobitnou úpravou počas
prázdnin a sviatkov. Taktiež nevznikli pochybnosti o tom, že o osobnú starostlivosť o maloletého má
záujem. V odvolaní otec namietal nesplnenie kritéria „záujmu maloletého“ konštatovaného súdom prvej

inštancie v nadväznosti na zmenu pomerov od času posledného rozhodnutia zo dňa 11.04.2023, keďže
v danom čase bol maloletý v predškolskej fáze a v čase vyhlásenia rozsudku v tomto konaní navštevoval
druhý ročník základnej školy. Z uvedeného dôvodu sa maloletý na školskú dochádzku už adaptoval,
v škole dosahuje výborné výsledky. Cestovanie do školy počas starostlivosti otca je pre maloletého i otca
únavné, obmedzujúce plnohodnotné trávenie spoločného času a pracovnú činnosť otca.

29. V prvom rade je potrebné uviesť, že ani odvolací súd nespochybňuje rovnocenné právo otca na
starostlivosť a výchovu maloletého. Striedavá osobná starostlivosť ale musí svedčiť záujmu maloletého
dieťaťa, preto sa nemožno stotožniť s názorom, že táto forma starostlivosti je ideálnym riešením za
každých okolností. Rovnako tak musí byť preukázané, že takto budú lepšie zaistené potreby dieťaťa.

30. Otec namietal nezisťovanie názoru maloletého priamy spôsobom, t.j. súdom prvej inštancie. Súd
prvej inštancie návrh otca na výsluch maloletého zamietol na pojednávaní dňa 27.01.2025, čo odôvodnil
tým, že opakovaný výsluch maloletého tak v krátkom čase považoval za ťaživý.

31. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že zo zisťovania názoru maloletého dňa 18.04.2024
a 06.08.2024 prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vyplynulo, že
maloletý má pekný vzťah s oboma rodičmi, avšak prežíva konflikt lojality, takémuto názoru je potrebné
po oboznámení sa s obsahom záznamov prisvedčiť. Aj otec sám poukázal na rozporuplnosť výpovedí
maloletého, keď počas zisťovania názoru po tom, čo ho na pohovor dňa 18.04.2024 priniesol otec

jednoznačne uviedol, že by si prial byť zverený do striedavej starostlivosti a zároveň navštevovať dve
školy. Pritom zo zisťovania názoru dňa 06.08.2024 bolo súdom aj kolíznym opatrovníkom konštatované,
že maloletý sa snaží učiniť spokojných oboch rodičov.

32. V tomto smere odvolací súd považuje za smerodajné, že hoc aj pozitívny názor maloletého

k striedavej osobnej starostlivosti, či k návšteve dvoch škôl maloletým je potrebné vzhľadom na vek
maloletého hodnotiť z pohľadu jeho najlepšieho záujmu. Inak povedané, súd na názor maloletého
dieťa prihliadne a venuje mu náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti, t.j.
nepojme bez ďalšieho názor maloletého do rozhodnutia bez toho, aby komplexne zohľadnil jeho záujem.
Maloletýniejeschopnývzhľadomnasvojvek(navštevujúcprvýstupeňzákladnejškoly)schopnýposúdiť

dôsledky návštevy dvoch škôl z hľadiska zabezpečenia plnenia školskej dochádzky, výučby, logistiky,
povinností rodičov plynúcich z takejto úpravy a pod. Ako už bolo uvedené, v starostlivosti, či výchove
otca neboli zistené žiadne nedostatky, preto návrh otca na priame zisťovanie názoru maloletého, či
znalecké dokazovanie z oblasti psychológie v tomto smere by bolo neúčelné a nehospodárne, zbytočne
zaťažujúce najmä maloletého, ale aj rodičov. K posúdeniu návrhu otca vo vzťahu k návšteve dvoch

základných škôl maloletým nie je otázkou, k riešeniu ktorej by súd potreboval odborné poznatky z oblasti
psychológie, tak ako navrhoval otec. Z uvedeného dôvodu je námietka otca smerujúca k nevykonaniu
ním navrhovaných dôkazov neopodstatnená.

33. Kolízny opatrovník podľa otca poukázal na neochotu otca presťahovať sa, ale túto požiadavku

neaplikoval rovnako na matku, ktorá vytrhla maloletého z jeho prirodzeného prostredia.

34. Predmetnú námietku otca i keď nie vo vzťahu k súdu, ale k vyjadreniu kolízneho opatrovníka
považuje odvolací súd za podstatnú z pohľadu posúdenia vnímania celej situácie otcom. Ako užbolo konštatované, nikto nespochybňuje rovnocenné právo otca na starostlivosť o maloletého. Otec
však realizáciu takejto formy starostlivosti podmieňuje návštevou dvoch základných škôl maloletým.
Z pohľadu kritéria záujmu maloletého dieťaťa je potrebné zohľadniť skutočnosť, že maloletý v čase

vyhlásenia rozsudku navštevoval druhý ročník základnej školy v bydlisku matky (aktuálne tretí ročník).
Preto názor kolízneho opatrovníka, ktorý sa vyjadril v tom význame, že z pohľadu záujmu maloletého
by očakával ochotu zo strany otca ohľadne prípadného presťahovania sa do bydliska matky, keďže
maloletý tam navštevuje základnú školu, nemožno považovať za diskriminačný, tak ako naznačil otec.
Otec správne v odvolaní uvádzal, že kolízny opatrovník má hájiť v konaní záujmy dieťaťa, a to nad

záujmy jeho rodičov. Uvedené preto rovnako platí vo vzťahu k námietkam otca smerujúcim k záťaži
kladenej na jeho čas, či pracovnú činnosť. Otec je aj podľa názoru odvolacieho súdu povinný si svoje
povinnosti prispôsobiť tak, aby boli zaistené predovšetkým potreby maloletého.

35. Pokiaľ otec namietal časové zaťaženie maloletého prepravou i nemožnosť plnohodnotného
spoločného trávenia času počas prepravy, tak už Krajský súd v Trnave v predchádzajúcom konaní

uvádzal,žemaloletýbudetridnizdvochtýždňovcestovaťdoškolyzbydliskaotca,čobudepredstavovať
preňho určitý diskomfort, ktorý však vyvažoval prospech na budovaní vzťahu s otcom a aj zapojenie
otca do vyučovacieho procesu, prípravy s maloletým na vyučovanie. Z uvedeného vyplýva, že súd sa už
zaoberal okolnosťami súvisiacimi s prepravou maloletého do základnej školy z bydliska otca do bydliska
matky, preto ani odvolací súd nevzhliadol v tomto smere podstatnú zmenu pomerov svedčiacu zmene

posledného rozhodnutia.

36. V tomto konaní bolo podľa odvolacieho súdu potrebné posúdiť, či nastala zmena pomerov
predpokladaná Krajským súdom v Trnave v rozhodnutí zo dňa 11.04.2023, keď svoje rozhodnutie založil
na skutočnosti, že maloletý mal v septembri 2023 nastúpiť do prvého ročníka základnej školy.

37. Podľa odvolacieho súdu takáto zmena pomerov, ani vzhľadom na skutočnosť, že maloletý v čase
vyhlásenia rozsudku navštevoval druhý ročník základnej školy a v súčasnosti tretí ročník, nenastala.
Otec totiž nepreukázal, že zmenou spočívajúcou v plnení školskej dochádzky v dvoch školách budú
lepšie zaistené potreby maloletého. V tomto smere nie je namieste námietka otca o konštatovaní súdov

o náročnosti návštevy dvoch škôl, bez zohľadnenia školského zákona, či učebných osnov, pretože táto
je zrejmá aj nezúčastnenej osobe v tomto konaní. Aj otec sám považuje prepravu maloletého za náročnú
z hľadiska času, či prístupu k práci, pritom očakáva, že maloletý sa vo veku aktuálne deviatich rokov
bude musieť adaptovať na režimy dvoch základných škôl, čo podľa odvolacieho súdu skôr priťaží jeho
príprave na vyučovanie, samotnej výučbe, či jeho socializácii v rámci dvoch odlišných kolektívov. Otec

mal za to, že maloletý už absolvoval prvý ročník základnej školy, z čoho vyvodil, že sa už adaptoval a bol
naplnený predpoklad pre zmenu ostatného rozhodnutia. Odvolací súd sa s takýmto zovšeobecňujúcim
a zjednodušením hodnotením nestotožňuje a je toho názoru, že adaptačný proces je potrebné vnímať
nielen izolovane, z pohľadu plynutia času, ale aj z pohľadu prebiehajúceho konfliktu rodičov majúcim
dopad na plnenie povinností rodičov v súvislosti s prípravou maloletého na výučbu v dvoch základných

školách, v súvislosti so zisteným konfliktom lojality u maloletého, majúcim dopad na celkové prežívanie
maloletého, ktorý by bol vystavený väčšej záťaži a tlaku pri návšteve dvoch škôl. Aj keď nemožno bez
výhrady súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie z pohľadu inšpirácie sa Metodikou – Výživné na daný
prípad, ale zmenu pomerov je aj podľa odvolacieho súdu možné viazať s vyšším vekom maloletého
dieťaťa, s ktorým je spojená väčšia samostatnosť, ako aj možnosť kvalifikovaného posúdenia plnenia

školských povinností maloletým, začlenenia do kolektívu, záujmov maloletého a v neposlednom rade
možnosť prihliadnutia na názor maloletého zohľadňujúc jeho vyšší vek.

38. Napokon, otec záujem maloletého odvodzuje od práva na výchovu zo strany oboch rodičov a svojho
rovnocenného práva na starostlivosť a výchovu maloletého, ktorá je aj podľa odvolacieho súdu už

zabezpečená aktuálnou úpravou z pohľadu zaistenia potrieb maloletého v súvislosti s návštevou
základnej školy v bydlisku matky a ani uplynutím vyše roka od ostatného rozhodnutia, z dôvodov
uvedených vyššie, nedošlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu spočívajúcu v návšteve
dvoch škôl maloletým. Naďalej platí, že oprávnenie rodiča rovnocenne vykonávať rodičovské práva
a povinnosti, determinuje len (a najmä) záujem dieťaťa a lepšie zabezpečenie jeho potrieb. Preto ak

odvolací súd dospel k záveru, že návšteva dvoch škôl maloletým vyžaduje zmenu, s ktorou by sa mal
vysporiadať maloletý, bez toho, aby bolo preukázané, že takáto zmena lepšie zaistí jeho potreby, tak
návrh otca na zmenu zverenia podmienený návštevou dvoch základných škôl a návrh na nahradenie
súhlasu matky v tomto smere je nedôvodný.39. Na základe uvedeného, s poukazom na vyššie citované právne normy, odvolací súd rozsudok, spolu
s ním aj odvolaním dotknutý závislý výrok o trovách konania ako vecne správny potvrdil podľa § 387

ods. 1 CSP.

40. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne).

41. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s §
396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP.

42. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona

č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).