Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. október 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123273740
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6123273740.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu

JUDr.MartyŠašinkovejaMgr.RadoslavaPrutkaya,vprávnejvecižalobcu:TERAREALs.r.o.,Jantárová
1508/8, Košice, IČO: 44 315 031, zastúpeného Advokátska kancelária VEREB, s.r.o., Hrnčiarska
916/3, Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 633 284, proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1
997,94 eura s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k.
74Cb/33/2023-246 zo dňa 20.11.2024 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. 74Cb/33/2023-246 zo dňa

20.11.2024 v napadnutom výroku I. potvrdzuje.

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. 74Cb/33/2023-246 zo dňa
20.11.2024 v napadnutom výroku IV. mení tak, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v rozsahu 85%.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 1.847,94 Eur s úrokom z omeškania

vo výške 5 % ročne zo sumy 1.847,94 Eur od 9.3.2023 až do zaplatenia, konanie v časti o zaplatenie
150,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 150,- eur od 7.3.2023 do zaplatenia
zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že návrhom na vydanie platobného

rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 28.3.2023 žiadal žalobca, aby mu žalovaný
uhradil sumu 1.997,94 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.997,94 Eur od
7.3.2023 do zaplatenia s odôvodnením, že žalobca ako užívateľ osobného motorového vozidla zn. AUDI
A6 ALL ROAD QUATRO, výrobné číslo karosérie: T., EČ - H. uzavrel so žalovaným dňa 18.11.2021
poistnú zmluvu na havarijné poistenie motorových vozidiel - AUTO komplet pod č. poistky: 6 616 701
339. Dňa 31.1.2023 došlo ku škodovej udalosti, a to k poškodeniu čelného skla označeného vozidla
v dôsledku dvoch prasklín v zornom poli vodiča. Zápis o poškodení motorového vozidla bol spísaný

dňa 9.2.2023 za účasti technika spoločnosti SLOVEXPERTA, s.r.o. zmluvného partnera žalovaného.
Žalovaný po vykonaní ohliadky vozidla s výmenou čelného skla súhlasil a následne autorizovaný servis
AUTO GABRIEL s. r. o. Košice výmenu čelného skla vykonal a vystavil faktúru č. 114230525 zo dňa
20.2.2023 na sumu 1.997,94 Eur so splatnosťou 6.3.2023. Žalovaný listom zo dňa 21.2.2023 žalobcovioznámil, že škodovú udalosť zo dňa 31.1.2023 uzatvára bez poskytnutia plnenia z toho dôvodu, že
čelné sklo už pri vstupe do poistenia obsahovalo poškodenie v ľavej spodnej časti v smere jazdy, čo
predstavuje výluku, a teda náhrada nie je možná. Žalobca e-mailom zo dňa 27.2.2023 žiadal žalovaného

prehodnotiť jeho postoj k predmetnej poistnej udalosti z dôvodu, že postup žalovaného je v rozpore s
dobrými mravmi, keď pri uzatvorení poistnej zmluvy žalovaný vedel o poškodení čelného skla mimo
zorného poľa vodiča, žalovaný žalobcu neupozornil, že poškodenie čelného skla pri vstupe do poistenia
môže mať negatívny dopad pri jeho budúcom eventuálnom ďalšom poškodení a žalovaný pri zápise
o poškodení motorového vozidla dňa 9.2.2023 s výmenou čelného skla súhlasil. Žalovaný emailom zo

dňa 13.3.2023 odpovedal tak, že trvá na pôvodnom stanovisku.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 13.4.2023 pod sp. zn. 29Up 528/2023 platobný rozkaz,
proti ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením, že vlastníkom predmetného motorového vozidla
je leasingová spoločnosť Tatra-Leasing, s.r.o., IČO: 31326552, v prospech ktorej bola dojednaná aj
vinkulácia poistného plnenia. Žalovaný v prvom rade namietol, že žalobcovi nesvedčí aktívna vecná

legitimácia na podanie predmetnej žaloby, keďže žalobca v dobe, kedy prišlo k poškodeniu motorového
vozidla,resp.kvznikuškodovejudalosti,ztituluktorejsiuplatňujepoistnéplnenie,neboljehovlastníkom.
Ďalej uviedol, že čelné sklo bolo poškodené už pred vstupom do poistenia a vzhľadom na typ čelného
skla, determálne, akustické, označené symbolom IR, pri jeho poškodení nie je možná oprava, ale
do úvahy prichádzala len jeho výmena, pričom poistenie sa nevzťahuje na poškodenia alebo straty

vzniknuté pred dojednaním poistenia. Žalobca si nechal svoje motorové vozidlo opraviť u opravcu
len na základe zápisu o obhliadke poškodeného motorového vozidla bez toho, aby svoje konanie
konzultoval so žalovaným, s ktorým ako jediným subjektom práv a povinností z uzatvorenej poistnej
zmluvy bol v zmluvnom vzťahu. Zmluvný partner žalovaného, spoločnosť Slovexperta, s.r.o. v rámci
kontroly obhliadky vykonanej opravcom len skontrolovala, či navrhovaný technologický postup zo

strany autorizovaného servisu je súladný. Spoločnosť Slovexperta, s.r.o. sa v rámci šetrenia poistnej
udalosti nevyjadrovala, resp. neschvaľovala samotný nárok na vznik poistného plnenia, čo je úlohou
výlučne žalovaného. Žalovaný nemôže niesť žiadnu zodpovednosť za to, ak si žalobca len na základe
odsúhlaseniavykonanejtechnickejprehliadkymylnevyvodilzáver,žemupatrípoistnéplnenieahneďna
to si motorové vozidlo opravil u opravcu. Žalovaný nedal žiaden pokyn žalobcovi na opravu motorového

vozidla v procese riešenia škodovej (poistnej) udalosti. Žalovaný poukázal na to, že v prípade vzniku
poistnej udalosti žalovaný odpočítava z poistného plnenia zmluvne dohodnutú spoluúčasť vo výške 5% z
poistného plnenia, minimálne vo výške 150,- Eur. Navyše žalobca neumožnil žalovanému zabezpečiť si
voči škodcovi, prevádzkou ktorého došlo k škode na predmetnom motorovom vozidle, právo na náhradu
škody (regresný nárok voči poisťovateľovi motorového vozidla z titulu PZP), a to aj napriek tomu, že

mu táto povinnosť vyplýva z poistných podmienok. Žalobca neučinil žiadne kroky potrebné pre zistenie
osoby škodcu, ktorého prevádzkou motorového vozidla bola spôsobená škoda na motorovom vozidle
havarijne poisteného u žalovaného. K uplatnenému nároku na zaplatenie úrokov z omeškania žalovaný
uviedol, že vznik práva na plnenie a jeho splatnosť sú upravené osobitne vo vzťahu k poistnému plneniu,
a to v ust. § 797 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je poistné plnenie splatné do

pätnástich dní po tom, ako poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistitelia
plniť. Doba, po ktorú môže poistiteľ vykonávať vyšetrenie, nie je zákonom ustanovená, vyšetrenie
však musí byt' vykonané bez zbytočného odkladu. Hoci splatnosť poistenia je stanovená pevnou 15-
dňovou lehotou, jej začiatok je viazaný na subjektívne okolnosti na strane poisťovateľa, ktorý vykonáva
vyšetrenie pre ktoré nie je doba predpísaná, ale jeho dĺžka závisí od konkrétnych okolností. Splatnosť

poistenia sa však týka iba rozsahu plnenia poisťovateľa, keď už právny základ práva na plnenie je daný.
Ak nedošlo medzi poistiteľom a poisteným k dohode o rozsahu plnenia, ako aj vtedy, keď je sporné, či
došlo k poistnej udalosti alebo nie a vec je predmetom súdneho konania, vyšetrenie treba považovať za
skončené dňom určenia rozsahu plnenia právoplatným rozhodnutím súdu.

4. Žalobca k námietke aktívnej vecnej legitimácie predložil zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa
22.5.2023, na základe ktorej považoval uvedenú námietku za irelevantnú. K veci ďalej uviedol, že
poškodenie čelného skla pri vstupe do poistenia bolo riadne zadokumentované a žalovaný vedel,
že toto poškodenie umožňovalo prevádzku vozidla, čoho dôkazom je fakt, že vozidlo dňa 27.9.2021
absolvovalo technickú kontrolu a bolo uznané za spôsobilé cestnej premávky aj napriek poškodeniu

čelného skla, ktoré bolo mimo zorného poľa vodiča. Pokiaľ žalovaný uviedol, že poistenie sa nevzťahuje
na poškodenie vzniknuté pred dojednaním poistenia tak žalobca mal za to, že pôvodné poškodenie
čelného skla je irelevantné, pretože toto poškodenie bolo mimo zorného poľa vodiča a až poškodenie z
31.1.2023 spôsobilo poškodenie čelného skla v zornom poli vodiča a až v dôsledku tohto poškodenia savozidlo stalo nespôsobilým na prevádzku na pozemných komunikáciách. Zároveň žalobca akceptoval
námietku žalovaného a žalobu zobral čiastočne späť, a to v istine 150,- Eur a príslušenstve tomu
zodpovedajúceho úroku z omeškania. Žalobca uviedol, že vinníka nebolo možné zistiť, pretože v čase

poistnej udalosti bola cesta v čiastočnej oprave a konateľ žalobcu, ktorý viedol poškodené vozidlo
nestihol zaregistrovať evidenčné číslo vozidla, ktoré spôsobilo poškodenie čelného skla. Za tejto situácie
bola námietka žalovaného, že žalobca neumožnil žalovanému uplatniť právo na náhradu voči inému,
neakceptovateľná. Žalobca nemal oprávnenia príslušníka Policajného zboru a pokiaľ vodič druhého
vozidla nezastal, tak poškodený účastník nemal ako svojej poisťovni oznámiť rozhodné údaje pre postup

voči škodcovi. K omeškaniu žalovaného žalobca uviedol, že žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti
bez poskytnutia náhrady, čo bolo žalobcovi oznámené listom zo dňa 21.2.2023.

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie
žaloby zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.5.2023, ktorou spoločnosť Tatra-Leasing, s.r.o.,
IČO: 31 326 552 ako postupca postúpila žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku vo výške 1.847,94

Eur a predstavujúcu cenu odmietnutého poistného plnenia podľa poistnej zmluvy v zmysle faktúry
autoservisu č. 114230525, vystavenú za opravu motorového vozidla poníženú o sumu zodpovedajúcej
miere spoluúčasti vo výške 150,- Eur a s ňou súvisiace práva, nároky poisteného vyplývajúce z poistnej
zmluvy alebo s poistnou zmluvou súvisiace.

6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný už pri vstupe vozidla do poistenia na základe
zápisu o obhliadke motorového vozidla vedel o pôvodnej praskline na čelnom skle. Žalovaný pred
uzavretím poistnej zmluvy nemal voči stavu čelného skla vozidla žiadne výhrady, ani nijakým spôsobom
neupozornil žalobcu, že v prípade ďalšieho poškodenia čelného skla mu nebude zo strany poisťovne
vyplatené poistné plnenie. Rovnako tak žalovaný od žalobcu pred uzavretím poistnej zmluvy nežiadal za

účelommožnostiprípadnéhobudúcehopoistnéhoplneniavýmenualeboopravučelnéhoskla.Vprípade,
ak mal žalovaný výhrady k stavu predmetného motorového vozidla a v čase uzavretia zmluvy vedel, že
pri vzniku nového poškodenia by pôvodné poškodenie čelného skla predstavovalo výluku z poistenia,
malotejtoskutočnostiinformovaťžalobcu.Zvykonanéhodokazovaniabolozrejmé,žežalovanýžalobcu
na tieto skutočnosti neupozornil a žalobca nemal dopredu vedomosť o tom, že poškodenie čelného skla,

ktorénebránilomotorovémuvozidluprejsťtechnickoukontrolouaktorébolouznanézaspôsobilécestnej
premávky aj napriek poškodeniu čelného skla, ktoré bolo mimo zorného poľa vodiča, by mohlo mať za
následok ohrozenie prípadného budúceho poistného plnenia zo strany žalovaného. Ak teda žalovaný v
rámci svojej procesnej obrany tvrdil, že výmena čelného skla bola potrebná už pri vstupe do poistenia,
súdunebolozrejmé,prečonatútoskutočnosťžalobcuneupozornil,prečonetrvalpreduzavretímpoistnej

zmluvy na výmene čelného skla, prípadne prečo vôbec so žalobcom uzavrel poistnú zmluvu ak vedel,
že v prípade ďalšieho poškodenia čelného skla žalobcovi poistné plnenie neposkytne.

7. K záverom uvedeným v Odbornom vyjadrení č. 61/2023, súd prvej inštancie uviedol, že toto sa
týkalo posúdenia spôsobu opravy čelného skla predmetného motorového vozidla, ktorý však žalobca

ani žalovaný v konaní nenamietali. Súd prvej inštancie považoval za podstatnejšie, že predmetné
motorové vozidlo prešlo technickou kontrolou v roku 2019 ešte vo vlastníctve pôvodného vlastníka
vozidla spoločnosti LEKOS s.r.o. Trebišov, kedy sa na vozidle už nachádzalo predmetné poškodenie
čelného skla, ako aj technickou kontrolou vykonanou v roku 2021, počas ktorej čelné sklo nevykazovalo
takéznámkypoškodenia,ktorébybolomožnéklasifikovaťakochybuamotorovévozidlobolohodnotené

ako spôsobilé na prevádzku v cestnej premávke. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil záver, že
pôvodné poškodenie čelného skla sa nachádzalo mimo zorného poľa vodiča a až poškodenie zo dňa
31.1.2023 spôsobilo poškodenie čelného skla v zornom poli vodiča, čo malo za následok, že vozidlo
sa stalo nespôsobilým na prevádzku v cestnej premávke. K procesnej obrane žalovaného spočívajúcej
v odkaze na čl. IX ods. 9 Zmluvných dojednaní č. 913, podľa ktorého sa poistenie nevzťahuje na

poškodenia alebo straty vzniknuté pred dojednaním poistenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca
sa domáhal plnenia súvisiaceho so škodovou udalosťou zo dňa 31.1.2023 a nie plnenia, ktoré by malo
súvis s pôvodným poškodením čelného skla. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by pôvodné poškodenie
čelnéhosklaspôsobilo,prípadnežebymalozanásledokvznikďalšiehopoškodeniačelnéhoskla,taktiež
nepreukázal, že ak by nedošlo k škodovej udalosti zo dňa 31.1.2023, bolo by nutné čelné sklo vymeniť.

Súd prvej inštancie mal za to, že na vec nemožno aplikovať pod čl. IX ods. 9 Zmluvných dojednaní
č. 913. Pôvodné poškodenie čelného skla sa nenachádzalo v zornom poli vodiča, nebolo schopné
privodiť nespôsobilosť predmetného motorového vozidla na prevádzku v cestnej premávke, a teda toto
poškodenie čelného skla nevyžadovalo opravu a naopak, poškodenie čelného skla zo dňa 31.1.2023predstavovalo poškodenie v zornom poli vodiča spôsobilo, že motorové vozidlo nebolo spôsobilé na
prevádzku v cestnej premávke a bola potrebná výmena čelného skla, pričom žalovaný nepreukázal,
že by nové poškodenie čelného skla vzniklo v súvislosti s pôvodným poškodením a predstavovalo by

výluku z poistenia, súd prvej inštancie žalobe žalobcu v časti istiny vyhovel. Zároveň žalobcovi priznal
podľa ust. § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka právo na úroky z omeškania vo výške určenej podľa
ust. § 1 ods. 1 nariadenia č. 21/2013 Z. z.

8. K nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle ust. §

797 ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka je plnenie splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil
vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Z Oznámenia o riešení škodovej
udalosti predloženého ako dôkazu do konania je zrejmé, že žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti
dňa 21.2.2023, pričom v prípade kladného vybavenia by bol povinný žalobcovi poskytnúť plnenie do
pätnástich dní. V prípade, ak v tejto lehote poisťovňa plnenie neposkytne, dostáva sa do omeškania
a poistenému vzniká nárok na zaplatenie úroku z omeškania. V tejto súvislosti súd prvej inštancie

odkázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 214/2020. Preto počnúc dňom 9.3.2023
určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania. Základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky bola v období od 1.1.2023 do 30.6.2023 vo výške 2,50 %, žalobca si však žalobou
uplatnil úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.847,94 eura od 7.3.2023 do zaplatenia.

9. Súd prvej inštancie zároveň v súlade s ust. § 144 C.s.p., 145 ods. 1 a 2 C.s.p. konanie v časti o
zaplatenie 150,- Eur s príslušenstvom, v ktorej vzal žalobca žalobu späť konanie zastavil.

10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení
§ 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

11. Proti výrokom I. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.

12. Žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého
sa odborné vyjadrenie č. 61/2023 týkalo výlučne posúdenia spôsobu opravy čelného skla predmetného

motorového vozidla. Podľa žalovaného sa znalec v uvedenom odbornom vyjadrení vyjadroval aj k
samotnému charakteru a umiestneniu poškodenia čelného skla pri vstupe do poistenia. Žalovaný
uviedol, že výmena čelného skla, ako aj posúdenie rozsahu, charakteru a umiestnenia jeho poškodenia
boli potrebné už v čase vstupu vozidla do poistenia. Z odborného vyjadrenia č. 61/2023 jednoznačne
vyplýva, že poškodenie čelného skla pri vstupe do poistenia sa nachádzalo v ľavej polovici skla,

pričom podľa metodického pokynu č. 50/2018, ktorým sa stanovujú kontrolné položky týkajúce sa
výhľadu vozidla, sú opravy a úpravy zasklenia vozidiel prípustné len mimo vzťažnej plochy čelného
skla, teda mimo časti priamo pred vodičom. Tento predpoklad však v prípade žalobcu splnený nebol.
Na podporu svojich tvrdení žalovaný predložil aj fotodokumentáciu z obhliadky vozidla pri vstupe do
poistenia, ako aj dokument označený ako „Zóny, v ktorých je možné čelné sklo opraviť“. Z odôvodnenia

napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie sa týmito dôkazmi vôbec nezaoberal, čím založil
nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia a zároveň aj porušenie práva žalovaného na spravodlivý
proces. Riadnym vykonaním a vyhodnotením uvedených dôkazov by súd zistil, že čelné sklo bolo
už pri vstupe do poistenia poškodené v zornom poli vodiča, čo by zásadne ovplyvnilo skutkové
aj právne závery súdu. Z uvedených dôvodov žalovaný namieta, že súd prvej inštancie dospel na

základe neúplne vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom napadnuté
rozhodnutie zároveň vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej uviedol, že pokiaľ sa
žalobca vo svojich písomných vyjadreniach odvolával na skutočnosť, že vozidlo žalobcu bolo uznané za
spôsobilé cestnej premávky aj napriek poškodeniu čelného skla, uvedené nekorešponduje s doloženým
protokolom o kontrole technického stavu časť A - technická kontrola, ako ani s vyjadrením obchodnej

spoločnosti DEKRA Slovensko, s. r. o. Uvedené nasvedčuje skôr tej skutočnosti, že čelné sklo v čase
vykonania technickej kontroly dňa 27. 9. 2021, teda tri mesiace pred vstupom do poistenia, nebolo
vôbec poškodené. V opačnom prípade by poškodenie čelného skla v takom rozsahu a z hľadiska
umiestnenia, ako bolo zdokumentované pri vstupe do poistenia, nemohlo prejsť technickou kontrolou.
Zároveňsamotnévyjadreniepôvodnéhovlastníkadanéhomotorovéhovozidlazdňa20.6.2024považuje

žalovaná za účelovo vyhotovené pre potreby žalobcu a najmä ničím nepreukázané, pričom dôkazné
bremeno na preukázanie tvrdených skutočností je na strane žalobcu. Žalovaný zároveň poukazoval na
to, že je irelevantné, či čelné sklo bolo alebo nebolo poškodené pri technickej kontrole dňa 28.9.2021.
Nič to nemení na tom, že v danom prípade bola naplnená výluka v zmysle článku IX ods. 9 ZD č.913. Žalovaný v odvolaní ďalej namietal aj rozhodnutie súdu o nároku žalobcu na náhradu úrokov z
omeškania. Žalovaný od začiatku konania rozporoval žalobcom uplatnený nárok na úroky z omeškania,
pričom v tejto súvislosti poukazovala na § 797 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, v rámci ktorého

je osobitne upravený vznik práva na poistné plnenie a jeho splatnosť vo vzťahu k poistnému plneniu.
Poistený má nárok na úroky z omeškania až po právoplatnosti rozhodnutia súdu, priznávajúceho mu
voči poisťovateľovi nárok na vyplatenie poistného plnenia, respektíve poisťovateľ sa môže dostať do
omeškania s poskytnutím poistného plnenia až po právoplatnosti vyhovujúceho rozsudku, ktorý ho
zaväzuje na vyplatenie poistného plnenia poistenému. Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania tak

žalobcovi nevznikol, pričom súd prvej inštancie pri posudzovaní tohto nároku nezohľadnil ustálenú
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Namiesto toho nenáležite poukázal na nález Ústavného
súdu SR sp. zn. III. ÚS 214/2020, ktorý však nie je aplikovateľný na posudzovaný spor, keďže
bol vydaný v konaní o náhradu škody z povinného zmluvného poistenia, teda v skutkovo i právne
odlišnej veci. Žalovaný taktiež namietal nesprávne rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, keď
uviedol, že súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania

v časti istiny 150,- Eur vrátane k tomu prislúchajúceho úroku z omeškania. Zo spisu jednoznačne
vyplýva, že podaním zo dňa 24.5.2023 zobral žalobca žalobu späť v časti istiny 150,- Eur vrátane
prislúchajúceho úroku z omeškania. K späťvzatiu žaloby v tejto časti nedošlo pre správanie žalovaného,
preto zodpovednosť za čiastočné zastavenie konania nesie žalobca. Uvedené skutočnosti bolo potrebné
zohľadniť pri posudzovaní samotného nároku na náhradu trov konania, najmä pri určení pomeru

úspechu a neúspechu účastníkov konania. Keďže k tomu zo strany súdu prvej inštancie nedošlo, je
rozhodnutie v napadnutom výroku IV. nesprávne.

13. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 10.1.2025. Uviedol, že má za to,
že žalovaný v odvolaní iba opakuje svoju argumentáciu, ktorú prezentoval počas dokazovania na

súde prvej inštancie, pričom niektoré odvolacie dôvody sú úplne identické s vyjadreniami žalovaného
predkladanými počas prvoinštančného konania. K vyjadreniam žalovaného sa žalobca už vyjadroval v
priebehu konania pred súdom prvej inštancie a na týchto svojich vyjadreniach zotrváva. Považuje za
potrebné poukázať na skutočnosť, že odborné vyjadrenie č. 61/2023 nemá vyššiu dôkaznú hodnotu ako
listinné dôkazy týkajúce sa dvoch technických kontrol vykonaných v rokoch 2019 a 2021, v ktorých sa

konštatuje technická spôsobilosť vozidla na prevádzku v cestnej premávke. Rovnakú dôkaznú váhu má
aj vyjadrenie vedúceho STK DEKRA Košice. Odborné vyjadrenie č. 61/2023 je podľa žalobcu odborným
stanoviskom vo veci posúdenia spôsobu opravy čelného skla vozidla Audi A6 Allroad Quattro. Charakter
a umiestnenie prvotného poškodenia čelného skla však nemá nič spoločné s opravou čelného skla.
Ak podľa žalovaného bola výmena čelného skla nutná už pri vstupe do poistenia, žalovaný mal pri

uzatváranízmluvyohavarijnompoistení-akovroku2019,takajvroku2021-upozorniťpoisteného,žev
prípade ďalšieho poškodenia čelného skla poistnú udalosť nebude akceptovať z dôvodu už existujúceho
poškodenia. Žalovaný taktiež spochybňuje čestné prehlásenie predchádzajúceho vlastníka motorového
vozidla, ktorý jasne uviedol, že poškodenie čelného skla existovalo už v roku 2019, keď s týmto
poškodením vozidlo úspešne absolvovalo STK a EK a následne bolo predané žalobcovi. Podľa žalobcu

žalovaný opakovane a vedome zamlčuje, že poistenie predmetného vozidla vzniklo už pri jeho kúpe
v decembri 2019, a nie až v septembri 2021. Čestné prehlásenie predchádzajúceho vlastníka preto
nemožno považovať za účelové, keďže zodpovedá obhliadke vozidla vykonanej pri vstupe do poistenia
v decembri 2019 pri kúpe vozidla žalobcom. Vo vzťahu k úrokom z omeškania žalobca považoval
rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne a odôvodnenie v bode 45 napadnutého rozsudku za

dostatočné.

14. Za vecne správne považoval žalobca aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania, pretože
mal za to, že konanie žalovaného pri vstupe do poistenia bolo v rozpore s dobrými mravmi, a žalovaný
je preto povinný nahradiť trovy konania v plnej výške podľa § 255 ods. 2 C.s.p.

15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 C.s.p. prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez
nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného
vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského
súdu v Bratislave dňa 1.10.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi

odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

16. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.17. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu
a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový

stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne
posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú
správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na
ne poukazuje. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie správne ustálil ako nesporné
skutkové tvrdenia skutočnosť, že žalobca uzavrel dňa 18.11.2021 poistnú zmluvu na havarijné poistenie
motorových vozidiel - AUTO komplet pod č. poistky: 6 616 701 339, ktorej predmetom bolo poistenie

osobného motorového vozidla zn. AUDI A6 ALL ROAD QUATRO, výrobné číslo karosérie: T., EČ - H..
Nespornou bola aj skutočnosť, že už v čase uzatvorenia tejto poistnej zmluvy bolo čelné sklo tohto
motorového vozidla poškodené. Spornou nebola ani skutočnosť, že dňa 31.1.2023, kedy na čelnom
skle vznikli dve nové praskliny, ktoré sa nachádzali v zornom poli vodiča. Tieto poškodenia odstránil
autorizovaný a následne autorizovaný servis AUTO GABRIEL s. r. o. Košice výmenu čelného skla

vykonal a vystavil faktúru č. 114230525 zo dňa 20.2.2023 na sumu 1.997,94 Eur. Nespornou je aj
skutočnosť, že žalovaný poistnú udalosť uzatvoril bez poskytnutia poistného plnenia a to z dôvodu, že
na žalobcov nárok uplatnil výluku z poistenia v zmysle článku IX ods. 9 ZD č. 913 poistných podmienok.

19. Podľa§132C.s.p.jestranasporupovinnáoznačiťdôkazynapreukázaniesvojichtvrdení.Povinnosť

tvrdenia predstavuje procesnú povinnosť strany sporu uviesť rozhodujúce skutočnosti, z ktorých
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, zatiaľ čo dôkazné bremeno je povinnosť účastníka
tieto tvrdené skutočnosti aj preukázať. Každá strana nesie dôkazné bremeno o tých skutočnostiach,
ktoré tvrdí a z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky. Ak určitá skutočnosť zostane
nepreukázaná, súd rozhodne v neprospech tej strany, ktorá z nej vyvodzovala svoje právo alebo obranu

(§ 150 ods. 1 C.s.p.).

20. V predmetnej veci bolo medzi stranami nesporné, že žalobca uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu
na havarijné poistenie motorového vozidla značky Audi A6 Allroad Quattro, č. poistky 6 616 701 339, a že
počas trvania poistnej zmluvy, konkrétne dňa 31.1.2023, došlo k poškodeniu čelného skla v zornom poli

vodiča. Žalobca preukázal, že poškodené čelné sklo bolo následne vymenené v autorizovanom servise,
ktorý vystavil faktúru na sumu 1.997,94 Eur, a že žalovaný odmietol poistné plnenie s odôvodnením,
že na predmetné poškodenie sa vzťahuje výluka z poistenia, keďže čelné sklo bolo poškodené už pri
vstupe vozidla do poistenia.
21. Odvolací súd poukazuje na to, že podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistiteľ je povinný

poskytnúť poistné plnenie, ak nastane poistná udalosť, a poistník je povinný platiť poistné. Ak poistiteľ
odmieta plniť s poukazom na existenciu výluky z poistenia, nesie dôkazné bremeno o preukázaní tejto
výluky práve on. Poistiteľ teda musí preukázať, že nastali také skutkové okolnosti, ktoré zakladajú dôvod
na vylúčenie poistného plnenia v zmysle poistných podmienok (§ 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
V danom prípade žalovaný tvrdil, že čelné sklo vozidla bolo poškodené už pred vstupom vozidla do

poistenia, a že toto poškodenie zakladá výluku z poistenia. V tejto súvislosti však súd konštatuje,
že žalovaný bol povinný nielen preukázať samotnú existenciu poškodenia pri uzatváraní poistnej
zmluvy, ale aj to, že išlo o také poškodenie, ktoré spôsobovalo nespôsobilosť vozidla na prevádzku na
pozemných komunikáciách a to napr. tým, že sa nachádzalo v zornom poli vodiča, a teda odstránenie
tohto poškodenia bolo nevyhnutné pre ďalšiu prevádzku tohto vozidla.

22. odvolací súd a stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom, že vozidlo nie je spôsobilé na
prevádzku, ak je poškodené čelné sklo v zornom poli vodiča. Aj keď právny poriadok pojem zorné
pole jednoznačne nedefinuje pod zorným polom vodiča je potrebné rozumieť tú časť čelného skla, ktorú
vodič potrebuje mať počas jazdy čistú a priehľadnú, pričom ide o priestor pred vodičom vymedzený
horným a dolným okrajom stieračov a okrajmi volantu v jeho strednej polohe, resp. tú časť čelného skla,

ktorú dokážu oči vodiča obsiahnuť bez toho, aby sa pohybovali, prípadne je zorné pole vodiča možné
definovať ako časť priestoru, ktorú možno vidieť okom pozerajúcim sa nehybne vpred.23. Zo žiadneho dôkazu predloženého žalovaným však nevyplýva, že by poškodenie čelného skla, s
ktorým vozidlo vstupovalo do poistenia, bolo umiestnené v takto definovanej časti - teda v zornom poli
vodiča. Žalovaný nepredložil žiadnu fotodokumentáciu, odborné stanovisko, ani iný dôkaz, z ktorého by

bolo možné jednoznačne vyvodiť, že poškodenie sa nachádzalo v zornom poli vodiča a vozidlo by s
týmto poškodením bolo nespôsobilé na prevádzku. Jediným dôkazom, na ktorý sa žalovaný odvolával,
bolo ním predložené odborné posúdenie. Toto odborné posúdenie sa však nezaoberalo otázkou
rozsahu a umiestnenia poškodenia čelného skla, ani jeho vplyvu na spôsobilosť vozidla. Obsahovalo
iba konštatovanie, že dané poškodenie nie je možné opraviť inak ako výmenou čelného skla, avšak

nie z dôvodu jeho umiestnenia, ale z dôvodu, že išlo determálne, akustické čelné sklo, označené
symbolom IR, na ktorom nie je možné odstraňovať praskliny. Z takéhoto záveru však nemožno vyvodiť,
že poškodenie existovalo v zornom poli vodiča alebo že bránilo vozidlu v prevádzke na pozemných
komunikáciách a teda, že by výmena skla bola nevyhnutná pre ďalšiu prevádzku vozidla.

24. Naopak, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poškodenie čelného skla, ktoré existovalo už v

čase uzavretia poistnej zmluvy, sa nachádzalo mimo zorného poľa vodiča, bolo žalovanému známe a
nebránilo vozidlu v jeho bežnej prevádzke. Žalovaný pri uzatváraní poistnej zmluvy žalobcu na možné
dôsledky tohto poškodenia neupozornil a vozidlo do poistenia prijal bez výhrad. Až poškodenie, ku
ktorému došlo dňa 31.1.2023, spôsobilo praskliny v zornom poli vodiča, ktoré bolo potrebné odstrániť
výmenou čelného skla, pretože bránili ďalšej prevádzke vozidla na pozemných komunikáciách. Toto

poškodenie teda predstavovalo novú poistnú udalosť, ktorá vznikla počas trvania poistenia a bola krytá
poistnou zmluvou.

25. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o tom, že došlo k takej poistnej udalosti, ktorá by spadala
pod výluku z poistenia podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov

nevyplýva, že by vozidlo bolo v čase uzavretia poistnej zmluvy nespôsobilé na prevádzku alebo že
poškodenie čelného skla bolo v zornom poli vodiča. Poškodenie, ktoré bolo známe už pri uzavretí
poistnej zmluvy, nemalo vplyv na bezpečnosť jazdy a nemohlo byť dôvodom na odmietnutie poistného
plnenia v súvislosti s novým poškodením vzniknutým počas trvania poistenia. Súd prvej inštancie preto
správne dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia sumy 1.847,94

Eur, ktorá predstavovala náklady na výmenu čelného skla znížené o v poistnej zmluve dohodnutú sumu
spoluúčasti vo výške 150,- Eur.

26. Súd prvej inštancie správne posúdil aj otázku omeškania žalovaného so splnením jeho povinnosti
poskytnúť žalobcovi poistné plnenie. Súd prvej inštancie ustálil ako začiatok žalobcovho omeškania

deň 9.3.2023. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o tom, že pri stanovovaní
začiatku plynutia omeškania žalovaného so splnením jeho peňažnej povinnosti je potrebné aplikovať aj
na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 214/2020. Pri stanovovaní splatnosti nároku na
poskytnutie poistného plnenia vychádzal súd prvej inštancie z ust. § 797 ods. 3 veta prvá Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého je plnenie splatné do pätnástich dní, odo dňa kedy poistiteľ skončil vyšetrenie

potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. V prejednávanej veci žalovaný listom zo dňa 21.
februára 2023 oznámil žalobcovi, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a poistné plnenie neposkytne z
dôvodu,žesapodľajehonázorunejednaloopoistnúudalosť.Týmtodňombološetreniepoistnejudalosti
ukončené. Žalovaný mal teda podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinnosť bez zbytočného
odkladu poskytnúť poistné plnenie. Keďže tak neurobil, dostal sa do omeškania od nasledujúceho dňa,

teda od 9.3.2023. Nepochybne je rizikom poistiteľa, ak odmietne plniť z dôvodu, že k poistnej udalosti
nedošlo, resp. ide o poistnú udalosť, na ktorú sa poistenie nevzťahuje pričom v súdnom konaní sa
preukáže opak. Následkom je potom aj povinnosť žalovaného plniť nielen poistné plnenie, ale aj úrok
z omeškania.

27. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie dôvody
vo vzťahu k výroku I. napadnutého rozhodnutia neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré
by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej
inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.

28. Napadnutým výrokom IV. bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Súd prvej inštancie priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania napriek tomu, že žalobca v priebehu
konania čiastočne vzal žalobu späť v časti istiny vo výške 150,- Eur z pôvodne uplatnenej sumy 1.997,94Eur. V tejto časti súd prvej inštancie konanie zastavil. Odvolací súd sa preto zaoberal otázkou, či súd
prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia § 255 a § 256 C.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov
konania.

29. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. platí, že strana, ktorá mala v konaní plný úspech, má právo na náhradu
trov konania proti strane, ktorá úspech nemala. Ak mala strana sporu úspech iba čiastočný, súd prizná
náhradu trov podľa pomeru úspechu a neúspechu (§ 255 ods. 2 C.s.p.).

30. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v časti sumy 150,- Eur vzal žalobu späť, a konanie bolo v tejto
časti zastavené. Žalobca pritom nepreukázal, že by zastavenie konania v tejto časti zavinil žalovaný v
zmysle § 256 ods. 1 C.s.p., naopak dôvodom pre čiastočné späťvzatie žaloby, bola pre žalobcu obrana
žalovaného, ktorý poukázal, že v poistnej zmluve uzatvorenej medzi stranami sporu bola dohodnutá
spoluúčasť práve vo výške 150,- Eur, čo však žalobca vo svojej žalobe opomenul zohľadniť. Súd prvej
inštancie napriek tomu priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, pričom v odôvodnení neuviedol

žiadnekonkrétnedôvody,prektorépovažovalneúspechžalobcuzanepatrný,anižiadneokolnostihodné
osobitného zreteľa, ktoré by priznanie plnej náhrady odôvodňovali.

31. Odvolací súd poukazuje na to, že aj keď je rozsah čiastočného späťvzatia relatívne malý, ide o
procesný úkon, ktorý má hmotnoprávne dôsledky na rozsah úspechu žalobcu vo veci. Po zastavení

konania v tejto časti už nemožno hovoriť o plnom úspechu žalobcu, keďže v danom rozsahu mu súd
nemohol priznať uplatnené právo.

32. Súdprvejinštanciepretomalaplikovať§255ods.2C.s.p.apriznaťnáhradutrovkonaniavpomernej
časti zodpovedajúcej pomeru úspechu a neúspechu žalobcu. Pokiaľ priznal žalobcovi plnú náhradu

trov bez uvedenia osobitných dôvodov, ktoré by takýto postup opodstatňovali, rozhodol v rozpore so
zákonom. Samotný fakt, že žalobca bol úspešný vo väčšine uplatneného nároku, ešte neznamená, že
mu patrí plná náhrada trov; tá prichádza do úvahy iba pri splnení podmienok podľa § 255 ods. 3 C.s.p.,
čo v danom prípade nebolo preukázané.

33. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že zásada úspechu vo veci vyžaduje, aby rozhodnutie o trovách
bolo spravodlivé a odrážalo skutočný pomer úspechu účastníkov. Žalobca bol síce úspešný vo veci v
rozsahu 92,5 %, avšak v rozsahu 7,5% úspešný nebol. Tento pomer mal byť zohľadnený pri rozhodovaní
o trovách konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti
výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie je dôvodné. Súd prvej inštancie nesprávne priznal žalobcovi

plnú náhradu trov konania, hoci žalobca nemal v konaní plný úspech. Preto odvolací súd podľa § 388
C.s.p.rozsudokvnapadnutomvýrokuIV.zmeniltak,žežalobcovipriznalnáhradutrovkonaniavrozsahu
zodpovedajúcom jeho úspechu vo veci, teda v rozsahu 85 %.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta

druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).