Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. október 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/113/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125010782
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3125010782.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Tomáša Brinčíka a Mgr. Jána Odnogu v trestnej veci proti odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D. E. XX, toho času vo výkone trestu odňatia slobody v F. G. F. H., na neverejnom zasadnutí
dňa 24. októbra 2025 prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa
25. júla 2025, sp. zn. 2Pp/19/2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a, pretože nie
je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením samosudcu Okresného súdu Trenčín zo dňa 25. júla 2025,
sp. zn. 2Pp/19/2025, bolo rozhodnuté nasledovne:

„Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku s použitím § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona sa návrh odsúdeného A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamieta.“

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože odsúdený na verejnom zasadnutí podal do
zápisnice proti nemu sťažnosť, ktorú do konania neverejného zasadnutia krajského súdu dodatočne
písomne neodôvodnil.

Prokurátor sa po vyhlásení napadnutého uznesenia vzdal práva podať proti nemu sťažnosť.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a), b)
Trestného poriadku (v texte tohto rozhodnutia aj len „Tr. por.“ alebo Tr. poriadok“) preskúmal správnosť
výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré predchádzalo tomuto výroku. Na základe svojej

prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil
v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie
napadnutéhouznesenia.Okresnýsúdpostupovalprocesnesprávne,keďonávrhuodsúdenéhovsúlade
s ustanovením § 415 ods. 1 Tr. poriadku rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tak mal možnosť

vyjadriť sa k predmetu konania, ako aj k jeho hodnoteniu zo strany ústavu na výkon trestu odňatia
slobody.

V rámci preskúmania správnosti samotného výroku napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je
napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.Podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného

trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na
povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 3 Tr. zák. ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť
podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa odseku 1

písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 Tr. zák. a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2 Tr. zák.

V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného,
krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného
účinku tohto trestu na odsúdeného, rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na

druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z
výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu
trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu
nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci
výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil

súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel
trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti
aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť
každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj
kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia

ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto
súvislosti považuje krajský súd tiež za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu
trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát,
vystupuje do popredia výchovná zložka trestu, na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu
odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k

opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.

Na základe preskúmania správnosti výroku samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého
sťažnosťou odsúdeného, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne a zákonne,
keď návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Krajský

súd považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, podľa ktorých
u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu
trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Uvedené ustanovenie podmieňuje
podmienečné prepustenie splnením troch podmienok, a to vykonaním trestu v predpísanej dĺžke,
preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a preukázaním

dôvodnej možnosti očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

V odôvodnení svojho rozhodnutia, na obsah ktorého týmto krajský súd poukazuje v celom rozsahu
v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd správne uviedol, že

odsúdený splnil formálnu zákonnú podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanej časti trestu,
avšak nebola kumulatívne u neho splnená podmienka materiálna, teda preukázanie polepšenia a tiež
podmienka odôvodnenej pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného v prípade jeho
podmienečného prepustenia. Okresný súd správne poukázal na to, že očakávanie vedenia riadnehoživotaodsúdenýmpreprípadjehopodmienečnéhoprepusteniazvýkonutrestuodňatiaslobodymusíbyť
založené na všestrannom zhodnotení osobnosti odsúdeného z hľadiska doterajšieho pôsobenia výkonu
trestu odňatia slobody so zohľadnením všetkých poznatkov o správaní sa odsúdeného aj pred nástupom

výkonu trestu, zohľadnením možností jeho nápravy a zohľadnením jeho osobných pomerov.

Podľa správnych zistení okresného súdu v napadnutom uznesení odsúdený vo výkone trestu odňatia
slobody plní program zaobchádzania len čiastočne, správa sa v súlade s ústavným poriadkom a boli mu
udelené dve disciplinárne odmeny. Okresný súd ďalej správne uviedol, že pri posudzovaní polepšenia je

okremsamotnéhodobréhosprávaniaodsúdenéhoďalšímdôležitýmpredpokladomajaktívneprejavenie
záujmu o osobnostný rozvoj, čo v danom prípade u odsúdeného absentovalo, rovnako odsúdený
nemal záujem ani o absolvovanie základného, či špeciálneho resocializačného programu. Okresný
súd v napadnutom uznesení správne tiež konštatoval, že odsúdený už v minulosti vykonával dvakrát
nepodmienečné tresty odňatia slobody, pričom výkon týchto trestov nemal na odsúdeného dostatočný
nápravný účinok, keďže tento pokračoval v páchaní úmyselnej trestnej činnosti. Odsúdený tak zjavne

svojím správaním po vykonaní uložených predchádzajúcich trestov odňatia slobody nepreukázal,
že predchádzajúce výkony trestu odňatia slobody u neho splnili svoj výchovný účel v zmysle § 34 ods. 1
Tr.zák.viesťhoktomu,abyviedolužlenriadnyživot.Tietoskutočnosti,naprieksúčasnémusprávaniusa
odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody v súlade s ústavným poriadkom, v zhode s odôvodnením
okresného súdu aj podľa názoru krajského súdu nedávajú podklad k tomu, aby bolo možné dospieť k

rozumnémuaodôvodnenémupresvedčeniu,žeuodsúdenéhoodpadlorizikoďalšejrecidívy,alesvedčia
iba o tom, že odsúdený sa v zásade vie prispôsobiť podmienkam výkonu trestu odňatia slobody, teda
dodržiavať normy správania sa pokiaľ je jeho správanie pod neustálou kontrolou.

V tejto súvislosti krajský súd opakovane považuje za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska účelu trestu pri

recidíve odsúdeného, ktorý už vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody, vystupuje do popredia
represívna zložka trestu, keďže u neho došlo k opakovanému spáchaniu trestnej činnosti napriek
predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody, ktorý ho v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. mal viesť
k vedeniu riadneho života. Zo skutočnosti, že odsúdený musel opätovne vykonávať trest odňatia
slobody pre úmyselnú trestnú činnosť, logicky vyplýva, že ani predchádzajúca najprísnejšia forma trestu

(výkon trestu odňatia slobody) odsúdeného neodradila od následného porušovania záujmov chránených
Trestným zákonom úmyselnou formou, čo svedčí o zjavnej neúcte odsúdeného k týmto chráneným
hodnotám aj napriek jeho osobnej skúsenosti s výkonom trestu odňatia slobody. Z uvedených dôvodov
krajský súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade správanie sa odsúdeného počas výkonu
trestu odňatia slobody v súlade s ústavným poriadkom svedčí len o tom, že v prípade neustálej kontroly

je odsúdený schopný dodržiavať normy správania sa, nie však o tom, že by doterajším výkonom
trestu odňatia slobody boli u osobnosti odsúdeného úplne eliminované zistené sklony k úmyselnému
porušovaniu záujmov chránených Trestným zákonom.

Keďže s poukazom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť

odsúdeného proti napadnutému uzneseniu okresného súdu nie je dôvodná, podľa § 193
ods. 1 písm. c) Tr. por. rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.