Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viktória Midová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/123/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125212082
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7125212082.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov
JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
v C., D. XX, zastúpená JUDr. Dávidom Pandym, PhD., advokátom, so sídlom v C. E., D. XX, proti
žalovaným: 1. F. G., nar. X.XX.XXXX, bytom v C., D. XX/X, 2. H. G., nar. X.X.XXXX, bytom v C., D. XX/X,
o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Mestského súdu Košice
sp. zn. 56C/20/2025 zo dňa 1. augusta 2025
r o z h o d o l :
M e n í uznesenie Mestského súdu Košice č. k. 56C/20/2025-25 zo dňa 1. augusta 2025 tak, že návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
Žalovaní 1/ a 2/ majú proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným uznesením
rozhodol takto:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne strpieť vstup žalobkyne na pozemok s
parcelným číslom 359/7 v katastrálnom území C. I. J. na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere za
účelom údržby a obhospodarovania susediacich pozemkov s parcelným číslom 358/2, 359/10 a 359/4
ako aj stavby so súpisným číslom XXXX, všetky v katastrálnom území C. I. J..
II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne odstrániť prekážky brániace žalobkyni vo
vstupe na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere na pozemok s parcelným číslom 359/7 v katastrálnom
území C. I. J. za účelom údržby a obhospodarovania susediacich pozemkov s parcelným číslom 358/2,
359/10 a 359/4 ako aj stavby so súpisným číslom XXXX, všetky v katastrálnom území C. I. J..
III. Súd poučuje žalovaných v 1. a 2. rade, že môžu podať proti žalobkyni žalobu, predmetom ktorej bude
ochrana ich vlastníckeho práva k nehnuteľnosti parc.č. 359/7 v kat. území C. I. J..
IV. Žalobkyňa má voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým,
že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
2. V plnom rozsahu tak vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým je
možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a preto žalobkyni neuložil povinnosť podať
žalobu vo veci samej.
3. Súd s poukazom na ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 336 ods. 1, § 337 CSP a §
123 a § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) dospel k záveru, že sú splnené zákonné
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď žalobkyňa predloženými listinnými dôkazmiosvedčila existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, ako aj potrebu neodkladnej úpravy
pomerov, keďže je jej bránené v užívaní pozemku parcela č. 359/7 v bezpodielovom spoluvlastníctve
žalovaných. Konštatoval, že zabránením vstupu na pozemok cez zadné dvere rodinného domu je
žalobkyni bránené vybrať potrebné nástroje z rodinného domu a využívať vodovodný kohútik pre
zavlažovanie zelene na priľahlých pozemkoch. V dôsledku bránenia vstupu na predmetný pozemok
sa žalobkyňa nevie dostať k pozemku parcela č. 359/4, ktorý sa nachádza za uvedeným pozemkom,
a ktorého je žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou. Na uvedenom pozemku rastú ovocné stromy a iné
porasty, ktoré je potrebné obhospodarovať. Právo žalobkyne na prechod cez parcelu č. 359/7 pritom
vyplýva priamo z § 127 ods. 3 OZ a § 135 stavebného zákona, čo vylučuje protiprávnosť konania
žalobkyne. Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preto vyhovel.
4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal ich plnú náhradu úspešnej
žalobkyni proti neúspešným žalovaným.
5. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná 1/ z dôvodov podľa ust. §
365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a navrhla napadnuté uznesenie zmeniť tak, že súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne a prizná jej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Vytýkala súdu, že ust. § 127 ods. 3 OZ aplikoval nesprávnym spôsobom, v rozpore s jeho zmyslom
a účelom. Zdôraznila, že v zmysle tohto zákonného ustanovenia sú vlastníci susediacich pozemkov
povinní umožniť vstup na svoje pozemky, príp. stavby na nich stojace len na nevyhnutnú dobu a v
nevyhnutnej miere, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov
a stavieb. Nemožno ním teda rozumieť trvalé právo prechodu alebo dokonca trvalé právo prejazdu
motorovýmialebonemotorovýmivozidlami(R3/1988).Spôsob,akýmsúdnariadilneodkladnéopatrenie,
odporuje zneniu aj účelu tohto zákonného ustanovenia. Žalobkyňa uviedla v návrhu, že v zadnej časti
rodinnéhodomusanachádzajústrojeslúžiacenaobhospodarovanienehnuteľnostianachádzasatamaj
vodovodný kohútik, ktorý slúži na zavlažovanie zelene na priľahlých pozemkoch. Z uvedeného je zrejmé,
že v tomto prípade nejde o vstup na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere za účelom nevyhnutne
vyžadovanej údržby a obhospodarovania susediacich pozemkov a stavieb, ale fakticky o požiadavku
bezodplatne trvalo užívať cudzí pozemok. Žalobkyňa chce zjavne sústavne vstupovať do svojej stavby
cez pozemok patriaci žalovaným, aj keď má zo spoločnej parcely č. 358/2 zabezpečený vstup do domu.
Ešte absurdnejšia je jej požiadavka používať vodovodný kohútik, ktorý je umiestnený na vonkajšej stene
jej domu tak, že je prístupný len z pozemku žalovaných. Nariadené neodkladné opatrenie je zjavne
neproporcionálne vo vzťahu k ochrane vlastníckeho práva žalovaných, lebo ním bol vytvorený stav, kedy
vlastník pozemku je obmedzený a nútený strpieť bezodplatné užívanie celého pozemku treťou osobou
len preto, že si táto na pozemok vyviedla zo stavby vodovodný kohútik. Takýto bezdôvodný zásah je
neprípustný.
5.1. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že je jej bránené v užívaní parcely č. 359/7, takýto stav je prirodzený
a správny, pretože žalobkyňa nesmie užívať cudzí pozemok, ku ktorému nemá žiaden právny vzťah.
V ustanovení § 127 ods. 3 OZ nie je upravené sústavné užívanie cudzieho pozemku (napr. využívať
vodovodný kohútik pre zavlažovanie), ale len ojedinelý vstup na tento pozemok na nevyhnutnú dobu
a v nevyhnutnej miere. Je nepochybné, že žalobkyňa svojim návrhom sleduje trvalú úpravu pomerov
strán sporu za účelom dosiahnuť dlhodobý prístup k svojej stavbe aj zo severozápadnej strany, čo je
vylúčené. Nariadeným neodkladným opatrením súd obchádza ust. § 151o ods. 3 OZ, ktorý rieši trvalé
užívanie cudzej veci za účelom prístupu k stavbe.
5.2. Čo sa týka potreby obhospodarovania parcely č. 359/4, ktorého spoluvlastníčkou je aj žalobkyňa,
ani v tomto prípade nemožno ust. § 127 ods. 3 OZ zneužiť na vymoženie si de facto práva prechodu
kedykoľvek to žalobkyňa bude považovať za nevyhnutné. Žalobkyňa ani neosvedčila naliehavú potrebu
upraviť pomery. Predloženie fotografie s páskou vyznačujúcou zákaz vstupu takýmto osvedčením nie je,
pretože pásky len upozorňujú žalobkyňu na to, aby bezdôvodne nevstupovala na pozemok žalovaných
a neužívala ho takým spôsobom, ako by bola jeho vlastníčkou.
5.3. Žalovaná 1/ uviedla, že v máji tohto roku žalobkyňa pristúpila k rekonštrukcii strechy svojho
domu, a o tom, že sa bude rekonštrukcia domu vykonávať aj z pozemku žalovaných, sa žalovaná
1/ dozvedela tak, že ráno našla na svojej záhrade robotníkov stavajúcich na nej lešenie. Žalobkyňa
sa ani len neunúvala oznámiť, že sa chystá opravovať strechu a že k tomu bude potrebovať prístup
z pozemku žalovaných. Aj keď sa žalobkyňa správala v hrubom rozpore so zásadami slušnosti, vo
výstavbe lešenia jej žalovaná 1/ nebránila a po celú dobu rekonštrukcie strpela umiestnenie lešenia
a pohyb robotníkov po svojej záhrade. Dodatočne žalobkyňu upozornila prostredníctvom zástupcu na
zodpovednosť za prípadné škody a požiadala ju, aby oznámila, po akú dobu bude potrebovať prístupz pozemku žalovaných k svojej stavbe a aby v budúcnosti informovala o zamýšľanom vstupe na
pozemok žalovaných vopred. Žalobkyňa na žiadosť nereagovala. Tieto skutočnosti svedčia o tom, že
v prípade skutočnej a dôvodnej potreby vstupu na pozemok žalovaných žalovaná 1/ v nedávnej minulosti
dobrovoľne umožnila žalobkyni vstup na svoj pozemok na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere tak,
ako to ukladá ust. § 127 ods. 3 OZ a aj z tohto dôvodu je vylúčená potreba dočasnej úpravy pomerov.
Vzhľadom na doterajšie správanie žalobkyne žalovaná 1/ nemieni trpieť bezdôvodné obmedzovanie jej
vlastníckeho práva a robenie schválností.
5.4. Keďže žalobkyňa neosvedčila naliehavú potrebu vstupu na pozemok žalovanej 1/ za účelom údržby
alebo obhospodarovania jej stavby alebo spoločného pozemku parcela č. 359/4, ani to, že by niekedy
žalovanú 1/ žiadala o umožnenie vstupu na pozemok žalovaných za účelom vykonania potrebných prác
a že by takejto požiadavke žalovaní nevyhoveli, neosvedčila ohrozenie žiadneho práva do tej miery, že
by existovala potreba dočasne upraviť pomery strán sporu, z ktorého dôvodu je nariadené neodkladné
opatrenie nedôvodné.
6.Žalobkyňavovyjadrenívodvolaniunavrhlanapadnutéuznesenieakovecnesprávnepotvrdiťapriznať
jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Má za to, že preukázala naplnenie
všetkých zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Osadenie série niekoľkých
pások s nápisom „zákaz vstupu“ nie je možné vykladať inak ako gramaticky, a síce tak, že ich účelom
je faktické zabránenie žalobkyni vo vstupe na pozemok. Nezakladá sa na pravde tvrdenie žalovanej 1/,
že žalobkyňa chce sústavne, resp. nad nevyhnutnú mieru a nevyhnutnú dobu vstupovať na dotknutý
pozemok. Zopakovala, že stroje slúžiace na obhospodarovanie nehnuteľností je možné z domu vybrať
iba cez zadné dvere ústiace na dotknutý pozemok, pre stavebnotechnické riešenie stavby ich nie je
možnévyberaťcezprednývstupdodomunaparceleč.358/2.Vodovodnýkohútikbolosadenýdozadnej
časti domu v dávnej minulosti, ešte pred nadobudnutím vlastníctva žalobkyne k stavbe, pravdepodobne
pri jej výstavbe. Odmieta tiež spôsobenie akejkoľvek škody na majetku žalovaných. Skutočnosť, že
žalovaná 1/ si v máji, t.j. v období pred zatarasením vstupu na pozemok splnila svoju zákonnú povinnosť
a strpela vstup na pozemok v súvislosti s rekonštrukciou strechy, nepovažuje žalobkyňa v danom
kontexte za relevantné. Odvolanie preto považuje za nedôvodné.
7. Žalovaní v odvolacej replike v podstatnej časti zopakovali argumentáciu z odvolania, na ktorej zotrvali.
8. Žalobkyňa v odvolacej duplike zotrvala na všetkých svojich vyjadreniach a návrhoch. Zdôraznila, že
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa domáha (súdnej ochrany) svojho zákonného práva
vstupu na dotknutý pozemok za účelom obhospodarovania nehnuteľností vo svojom vlastníctve. Ide
teda o (zákonné) obmedzenie vlastníckeho práva žalovaných, ktoré je kvantitatívne užšieho rozsahu,
ako by tomu bolo pri vecnom bremene. Má za to, že riadne osvedčila splnenie všetkých predpokladov
pre nariadenie predmetného neodkladného opatrenia. Súčasne má za to, že žalovaní svojim odvolaním,
ani ostatnými vyjadreniami svoje tvrdenie o opaku nijako nepreukázali.
9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej 1/ ako
podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 písm. b/
CSP a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených v odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že nie sú splnené
podmienky ani na potvrdenie uznesenia, ani na jeho zrušenie, preto uznesenie zmenil podľa ust. § 388
CSP tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
10.Vprejednávanejvecisauznesenietýkanehnuteľnostivbezpodielovomspoluvlastníctvežalovaných.
Z toho dôvodu majú žalovaní 1/ a 2/ postavenie nerozlučných spoločníkov podľa § 77 CSP (viď NS
SR sp. zn. 3 Cdo/64/2014). Ide totiž o také ich spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozhodnutie
musí vzťahovať na oboch. Odvolanie iba jedného z manželov má účinky aj voči druhému, preto aj keď
odvolaniepodalaibažalovaná1/,odvolacísúdvzmysleust.§379písm.b/CSPnebolviazanýrozsahom
odvolania a preskúmaval preto vecnú správnosť napadnutého uznesenia vo vzťahu k obom žalovaným
(viď R 59/2012).
11. Bolo by v rozpore s účelom neodkladného opatrenia, ak by úprava práv a povinností bezpodielových
spoluvlastníkov bola rozdielna vo vzťahu ku každému z nich a takéto neodkladné opatrenie by
v konečnom dôsledku bolo nevykonateľné. Rozhodnutie súdu o práve alebo povinnosti k veci
v bezpodielovom spoluvlastníctve musí mať rovnaký obsah a právne následky pre oboch manželov.12. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
13. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
15. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
16. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.
17. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
18. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu
alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy, 3. preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo
veci samej (splnenie tejto podmienky sa vyžaduje iba u neodkladných opatrení nariadených počas
konania - poznámka odvolacieho súdu).
19. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne. Je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru
neodkladných opatrení nariaďovaných počas konania vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej,
ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred
nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí
nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej
strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov;
t.j. či ide o zásah primeraný.
20. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).
Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010,
strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné
opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako
nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).
21. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP sa vychádza z jeho
vymedzenia uvedeného v návrhu a súd skúma, či je dostatočne odôvodnený a ďalej skutkové okolnosti,
vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Povinnosť niečo vykonať alebo niečoho sa zdržať
alebo niečo znášať súd uloží takým spôsobom, aby nenarušil činnosť strany sporu, ktorá je nevyhnutná
pre plnenie jej povinností voči tretím osobám, alebo aby ju neobmedzoval v ekonomickej činnosti, čo by
v konečnom dôsledku mohlo negatívne ovplyvniť uspokojenie práv strany sporu, ktorá podala návrh.22.Splneniezákonnýchpredpokladovprenariadenieneodkladnéhoopatreniasúdskúmapredovšetkým
z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom navrhovateľ je povinný uviesť
rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán a opísať skutočnosti
hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. So zreteľom
na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho
nariadenie potrebné (a ani možné) vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie
neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa a je potrebné
tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť
presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti.
23. V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia, pretože žalobkyňa síce osvedčila pravdepodobnosť nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana, t.j. osvedčila svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorej ochranu sleduje
navrhovaným neodkladným opatrením, avšak neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán,
t.j. nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, teda že bez neodkladnej úpravy pomerov bude jej
právo ohrozené.
24.Vychádzajúczobsahuspisuvdanomprípadeniejepreukázanáakútnaanevyhnutnápotrebaúpravy
vzťahov medzi stranami sporu rozhodnutím súdu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia.
25. Hmotnoprávnym základom nároku je ust. § 127 ods. 3 OZ, v zmysle ktorého vlastníci susediacich
pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky,
prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie
susediacich pozemkov a stavieb.
26. Odvolací súd nespochybňuje, že na strane žalobkyne je daný základ nároku v zmysle citovaného
ustanovenia, situácia žalobkyne si však nevyžaduje neodkladnú a naliehavú úpravu neodkladným
opatrením, bez konania vo veci samej, kde budú mať k veci možnosť vyjadriť sa a uplatniť svoje práva
aj žalovaní a súd vykonaná riadne dokazovanie.
27. Žalobkyňa odôvodnila potrebu bezodkladnej úpravy iba všeobecnými tvrdeniami, že prístup na
parcelu č. 359/7 je nevyhnutný za účelom obhospodarovania jej rodinného domu i okolitých parciel v
jej vlastníctve s tým, že v zadnej časti domu má stroje slúžiace na obhospodarovanie nehnuteľnosti
a nachádza sa tam aj vodovodný kohútik, slúžiaci na zavlažovanie zelene na priľahlých pozemkoch, ku
ktorému nie je možný prístup inak ako cez parcelu č. 359/7. Zároveň táto parcela predstavuje jediný
spôsob prístupu k parcele č. 359/4, ktorá je v jej podielovom spoluvlastníctve.
28. Neuviedla žiadnu aktuálnu potrebu vykonať konkrétnu údržbu svojho rodinného domu, ani
nešpecifikovala obhospodarovania parcely č. 359/4, ktoré by si vyžadovali okamžitý zásah zo strany
súdy.
29. Žalobkyňa teda požaduje trvalú úpravu možnosti jej vstupu na parcelu č. 359/7 vo vlastníctve
žalovaných za účelom možnosti vyberať z rodinného domu stroje slúžiace na obhospodarovanie
nehnuteľnosti a využívať vodovodný kohútik a zároveň uvádza iba všeobecné tvrdenia o potrebe
obhospodarovania pozemku parcely č. 359/4, teda v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia je
výlučne na jej posúdení, kedy bude oprávnená vstupovať na pozemok žalovaných. Takéto neodkladné
opatrenie nespĺňa podmienku proporcionality, pretože takto uložená povinnosť žalovaným obmedzuje
ich v ich vlastníckych právach nad nevyhnutnú mieru, kedy sú nútení strpieť bezodplatné užívanie celého
pozemku žalobkyňou.
30. Naliehavá potreba úpravy je vylúčená aj vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovaní umožnili v máji
tohto roka žalobkyni vykonávať opravu strechy zo svojho pozemku, a to aj za situácie, že žalobkyňa im
túto skutočnosť neoznámila a nepožiadala ich o možnosť vstupu na ich pozemky a túto rekonštrukciu po
celú jej dobu strpeli, hoci žalobkyňa s nimi nekomunikovala. Tieto tvrdenia žalobkyňa sama vo svojom
vyjadrení k odvolaniu potvrdila, keď uviedla, že v máji toho roku strpeli žalovaní vstup na svoj pozemok
v súvislosti s rekonštrukciou strechy.31.Ust.§127ods.3OZupravujesusedsképrávaavymedzujeprávaapovinnostivlastníkovsusediacich
pozemkov, zároveň však definuje aj mantinely obmedzenia vlastníctva susediaceho pozemku alebo
stavby, keď vstup na pozemok suseda môže byť upravený iba v nevyhnutnej miere a na nevyhnutnú
dobu. To sa musí prejaviť aj v petite neodkladného opatrenia/žaloby, keď sám žalobca musí navrhnúť
časové ohraničenie a podmienky vstupu na susedov pozemok, ktoré súd posúdi. Nie je však prípustné,
aby súd upravil vstup na susedov pozemok bez stanovenia pravidiel, ktoré by vyjadrovali nevyhnutnú
mieru a nevyhnutnú dobu vstupu na pozemok suseda. Nestačí iba použitie všeobecnej formulácie
o povinnosti strpieť vstup na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere a ani všeobecné uvedenie účelu
ako údržby či obhospodarovania susediacich pozemkov. Nevyhnutná doba musí byť vymedzená, takisto
musí byť konkretizovaná údržba, ktorá sa má vykonať, či obhospodarovanie, ktoré sa má realizovať
a ktorým sused bráni.
32. Nariadenie neodkladného opatrenia bez úpravy podmienok vstupu na pozemok prekračuje
oprávnenie založené hmotnoprávnou normou a obmedzuje žalovaných ako vlastníkov pozemkov
neprimeraným spôsobom, nemajúcim oporu v zákone.
33. Žalobkyňa naviac ani neosvedčila tvrdené nebezpečenstvo vzniku škody, keď iba všeobecne tvrdí
možnosť vzniku škody a je zrejmé, že mienila dosiahnuť trvalú úpravu pomerov bez konania vo veci
samej, čo vzhľadom na okolnosti danej veci, ako tieto vyplývajú zo spisu, je neprípustné.
34. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať, že bez tejto
úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného
opatrenia je tak poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia,
a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Súd musí prihliadať na ochranu
oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, no na druhej strane tiež
musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať.
35. Cieľom žalobkyňou podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo dosiahnuť
uloženie povinnosti žalovaným, aby strpeli v nevyhnutnej miere a na nevyhnutný čas (bez bližšieho
vymedzenia) jej vstup na pozemok za účelom údržby a obhospodarovania (bez konkrétneho
vymedzenia) susediacich pozemkov a v tej súvislosti o odstránenie prekážok (pások) brániacich
žalobkyni v tomto vstupe. Pre nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia bolo potrebné, aby
žalobkyňa osvedčila existenciu naliehavej potreby zabezpečenia údržby/obhospodárenia susediacich
nehnuteľností a osvedčila, že žalovaní jej vo vstupe bránia.
36. Za situácie, že naliehavá potreba údržby či obhospodarovania nehnuteľnosti žalobkyne tvrdená a ani
preukázaná nebola a žalovaní ani neboli vyzvaní žalobkyňou na umožnenie vstupu na ich pozemok,
nemožno vytýkať žalovaným, že nedovoľujú, resp. obmedzujú vstup žalobkyne na nehnuteľnosti vo
svojom vlastníctve, a to aj vytvorením prekážok pre vstup, keďže žalobkyňa nemá žiaden právny titul
na ich užívanie.
37. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil podľa ust. § 388
CSP tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Uvedené však nebráni
tomu, aby sa žalobkyňa domáhala svojich práv v súdnom konaní na základe podanej žaloby.
38. O nároku na náhradu trov celého konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol odvolací
súd podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP.
39. Po rozhodnutí odvolacieho súdu je žalobkyňa v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v celom
rozsahu neúspešná, nemá preto nárok na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia
(prvoinštančných ani odvolacích) a vznikla jej povinnosť nahradiť trovy celé konania o nariadenie
neodkladného opatrenia úspešným žalovaným v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ust. § 251 CSP.
40.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2poslednej
vety CSP).Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.