Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/134/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425205778
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1425205778.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek
senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar.
X.XX.XXXX, bytom A. D. E. XX, F. proti žalovaným: 1/ SAN & DRUM INVEST s.r.o., IČO: 47 660 457,
so sídlom Dunajská 4, Bratislava, 2/ G. F., bytom H. X, F., 3/ DOM-BYT STAV s.r.o., IČO: 47 396 911,
so sídlom Požiarnická 21, Šamorín, 4/ I. F., nar. X.XX.XXXX, bytom E. XX, Bratislavazastúpenému:

Advokátska kancelária Mišík, s.r.o., IČO: 36 862 746, so sídlom Zelinárska 4, Bratislava o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie
žalobkyne proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 1.9.2025, č.k. 3C/42/2025-44, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného

opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému 4/ strpieť užívanie nehnuteľnosti (bytu)
do právoplatného rozhodnutia vo veci samej (o neplatnosť dražby), povinnosti nenakladať s predmetným
bytom a povinnosti nevstupovať do bytu a uloženia povinnosti žalovanému 1/ zložiť peňažnú sumu, ktorá
bola vyplatená v súvislosti s predmetnou nehnuteľnosťou do úschovy na súde.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. b), d) a f),

§ 326 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a
vecnetým,ževprejednávanejvecipooboznámenísasožalobouanávrhminanariadenieneodkladného
opatrenia nemal prvoinštančný súd dostatočne hodnoverne osvedčenú dôvodnosť procesného nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom neodkladného opatrenia, teda že dobrovoľná dražba
predmetného bytu sa predbežne javí ako neplatná. Súd prvej inštancie uviedol, že z obsahu podaní
žalobkyne možno vyabstrahovať, že pôvodne bola vlastníčkou bytu č. XX nachádzajúceho sa na 4.

poschodí bytového domu so súpisným č. XXXX J. K. A. D. E. XX L. F., pričom tento byt bol predmetom
dobrovoľnej dražby konanej 2.6.2025, na ktorej bol za sumu 122 000 eur vydražený žalovaným 4/, ktorý
tak nadobudol k tomuto bytu vlastnícke právo. Žalobkyňa vo svojich podaniach síce vymenovala viaceré
pochybenia, ktoré podľa jej názoru majú byť dôvodmi zakladajúcimi neplatnosť tejto dobrovoľnej dražby,
avšak už nijako argumentačne bližšie netvrdila a celkom žiadnymi dôkazmi neosvedčila (k svojej žalobe
a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nepripojila žiadny dôkaz), že tieto dôvody sú skutočne

dané. Žalobkyňa vo svojej žalobe a návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia vytýkala, že
predmet dražby (byt) nebolo možné dražiť, avšak nijako bližšie nevysvetlila, prečo takýto názor zastáva,
keďže byty ako samostatné veci sú podľa § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobilým predmetom
občianskoprávnych vzťahov, z čoho potom vyplýva, že sú i spôsobilým predmetom dobrovoľnej dražby
podľa § 3 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z., pričom žiadne výnimky, ktoré by vylučovali možnosť
draženiapredmetnéhobytu,zoskutkovýchtvrdenížalobkyneanizožiadnehorelevantnéhodôkazusúdu

nevyplývali. Žalobkyňa ďalej namietala, že záložná zmluva a zmluva o vykonaní dražby trpeli vadami,
ktoré spôsobujú neplatnosť predmetnej dražby, avšak už nijako nešpecifikovala, ktorá konkrétna vada(prípadne viaceré vady) v týchto zmluvách mala spôsobiť ich neplatnosť. Zo strany žalobkyne tak podľa
názoru prvoinštančného súdu išlo len o všeobecné a frázovité tvrdenie bez náležitých konkrétností,
ktoré potom neumožnili relevantne vyhodnotiť, že predmetná dobrovoľná dražba je skutočne neplatná.

Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že pre absenciu akéhokoľvek dôkazu v tomto smere nemožno
nadobudnúť presvedčenie o pravdivosti, resp. aspoň väčšej miere pravdepodobnosti tejto žalobkyňou
namietanej skutočnosti, dokonca nie je ani zrejmé, či predmetný byt bol dražený na základe záložnej
zmluvy alebo išlo o mimozmluvné zákonné záložné právo podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, pri ktorom sa žiadna záložná

zmluva neuzatvára a tak objektívne ani nemôže trpieť žiadnymi vadami spôsobujúcimi jej neplatnosť.
Žalobkyňa vyvodzovala neplatnosť dobrovoľnej dražby tiež z toho, že navrhovateľ dražby nebol
oprávnený navrhnúť vykonanie dražby, opäť však nijako bližšie nevysvetlila, na základe ktorej konkrétnej
skutočnosti tento svoj názor zastáva a existenciu tejto skutočnosti žiadnym dôkazom neosvedčila. Pre
prípad, že sa žalobkyňa domnieva, že výška pohľadávky, pre ktorú sa dražba vykonala, neprevyšovala
zákonom vyžadovanú hodnotu, bolo potrebné túto skutočnosť zo strany žalobkyne dostatočne určito

uviesť (tvrdiť) a relevantne osvedčiť - teda uviesť, aká bola výška pohľadávky, pre ktorú sa dražba
reálne vykonala, a ak išlo podľa jej názoru o nesprávne vyčíslenú výšku (napr. aj z toho dôvodu, že
jej dovtedajší dlh bol z väčšej časti či v plnom rozsahu už uhradený), uviesť vlastné skutkové tvrdenie
o výške tejto pohľadávky, ktorá je podľa jej názoru správna a dôkazmi ju osvedčiť. Ani námietka o
tom, že dražobník nemal oprávnenie predmetnú dražbu vykonať, sa súdu prvej inštancie nejavila ako

opodstatnená, pretože z verejne dostupných údajov zapísaných v obchodnom registri o dražobníkovi
- žalovanej 1/ vyplýva, že predmetom jej podnikateľskej činnosti je o.i. organizovanie dobrovoľných
dražieb. Žiadna ďalšia prekážka, ktorá by podľa platného práva bránila dražobníkovi vykonať predmetnú
dobrovoľnú dražbu, nebola zo strany žalobkyne dostatočne konkrétne tvrdená ani náležite osvedčená.
Žalobkyňa takisto namietla, že oznámenie o dražbe jej ako dlžníčke nebolo oznámené v zákonnej

lehote a vyčíslenie pohľadávky jej bolo oznámené e-mailovou správou večer pred konaním dražby, ale
opäť nijako argumentačne nešpecifikovala a žiadnym dôkazom neosvedčila, kedy (t.j v ktorý konkrétny
deň) jej skutočne bolo oznámené konanie dražby a kedy mala uplynúť spomenutá zákonná lehota pre
tento úkon. Bez týchto časových údajov nie je potom možné vyhodnotiť opodstatnenosť tejto námietky
žalobkyne. Ďalšie námietky žalobkyne o neplatnosti predmetnej dobrovoľnej dražby sa týkali znaleckého

posudku, ktorý bol podľa jej názoru vyhotovený v rozpore so zákonom a žalobkyňou bol riadne a včas
napadnutý. Aj v tomto prípade súd prvej inštancie zopakoval, že ide len o všeobecné a frázovité tvrdenia
bez náležitých konkrétností, pre ktoré potom nie je možné vyhodnotiť opodstatnenosť týchto námietok.
Žalobkyňa nijako bližšie nešpecifikovala, akou konkrétnou vadou trpí znalecký posudok, ktorá má za
následok jeho rozpor so zákonom, pričom ani len neoznačila, o ktorý konkrétny znalecký posudok

ide a ktorý znalec ho vypracoval. Tento posudok v predmetnom konaní súdu nebol predložený, a
preto objektívne nie je možné overiť skutočnosti, ktoré žalobkyňa proti nemu namieta. Pre absenciu
akéhokoľvek dôkazu takisto nie je možné overiť ani to, že žalobkyňa riadne a včas tento znalecký
posudok napadla. Za príliš všeobecné a frázovité považoval súd prvej inštancie aj tvrdenia žalobkyne
o tom, že „zákonom určené osoby neboli o dražbe upovedomené včas“ a „nebolo (im) v súlade so

zákonom doručené oznámenie o dražbe“, keďže žalobkyňa nijako nešpecifikovala, ktoré konkrétne
„zákonné osoby“ má na mysli a nemali byť upovedomené o dražbe včas, a teda voči komu všetkému
sa má vykonať súdny prieskum ohľadom skutočnosti, či vôbec bol alebo nebol o dražbe upovedomený
a či k tomuto upovedomeniu resp. doručeniu oznámenia o dražbe vo vzťahu k nemu došlo alebo
nedošlo včas. Za neosvedčenú považoval súd prvej inštancie aj námietku žalobkyne, že bez jej

zavinenia nebola umožnená obhliadka predmetného bytu, lebo súdu nebol predložený žiadny dôkaz
o priebehu predmetnej dobrovoľnej dražby (napr. notárska zápisnica o jej priebehu), a preto nie je
možné nadobudnúť presvedčenie o pravdivosti alebo aspoň väčšej miere pravdepodobnosti tvrdenia,
že termín obhliadky predmetu dražby - predmetného bytu nebol zo strany dražobníka vôbec určený a
že účastníci dražby jednak vôbec mali záujem o obhliadku predmetu dražby, a jednak že im toto právo

bolo odopreté. A navyše, pokiaľ by aj nebolo umožnené účastníkom dražby pred jej začatím vykonanie
obhliadky predmetného bytu, nie je z obsahu žaloby a návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia
zrejmé, ako mala práve táto namietaná skutočnosť negatívne zasiahnuť do práv a právom chránených
záujmov žalobkyne. Rovnako vágnym, a preto neopodstatneným tvrdením bolo podľa názoru súdu
prvej inštancie aj to, že predmetná „dražba prebehla spôsobom, ktorý odporuje zákonu“. Bez náležitého

konkretizovania chýb predmetnej dražby či postupu, ktorý jej predchádzal (t.j. iných vád, než ktoré už
boli tvrdené), a ich osvedčenia relevantnými dôkazmi nie je možné náležite vyhodnotiť, že predmetná
dražba skutočne bola vykonaná spôsobom odporujúcim zákonu. Žalobkyňou namietané skutočnosti,
že „dražobník sa vydáva za veriteľa“ a že „dražobník napomáha vydražiť byt za hrubo podhodnotenúcenu“, neboli z jej strany osvedčené žiadnym relevantným dôkazom a ostali len v rovine jej dohadov,
domnienok a podozrení, ktoré ale nemôžu stačiť pre nariadenie neodkladného opatrenia. Prvoinštančný
súd zároveň konštatoval, že skutočnosť, že dražobník „tajne odkupuje pohľadávky“, zákon č. 527/2002

Z.z. nespája s neplatnosťou dobrovoľnej dražby. Poukázal tiež na to, že neplatnosť dobrovoľnej dražby
sama osebe nespôsobuje ani nepriaznivá životná (osobná či majetková) situácia vlastníka predmetu
dražby pred vykonaním dražby, ani nepriaznivé následky vyplývajúce z vykonania dražby, ktoré sú
spojené so stratou vlastníckeho práva k predmetu dražby. Napokon, samotným účelom dražby je strata
vlastníctva pôvodného vlastníka k predmetu dražby, aby sa za získaný výťažok z dražby vyrovnali

jeho dlhy. Vo vzťahu k otázke platnosti dobrovoľnej dražby so zreteľom na znalecky odhadnutú výšku
predmetu dražby, ktorá sa môže jeho vlastníkovi javiť ako podhodnotená, a so zreteľom na vydraženie
predmetu dražby za cenu nižšiu, než bola zistená znaleckým posudkom, resp. za cenu, ktorá je nižšia,
než za ktorú sa v danom mieste a čase predávajú obdobné byty, súd prvej inštancie uviedol, že už bola
opakovane riešená rozhodovacou súdnou praxou, ktorá sa ustálila na právnom názore, že znalecké
ohodnotenie predmetu dražby je len procesným podkladom pre dražobníka pre určenie najnižšieho

podania a nemá priamy vplyv na skutočnú trhovú cenu, pretože tú generujú samotní dražitelia až pri
dražbe samotnej. Vydražená cena teda závisí len od záujmu trhu, resp. od vôle dražiteľov, ktorí majú
právo si predmet dražby obhliadnuť a v dôsledku toho môžu sami zhodnotiť, či predmet dražby je
hodný znalecky odhadovanej ceny. V závislosti od záujmu dražiteľov môže byť cena predmetu dražby
vyššia ako znalecky odhadovaná cena - vtedy sa vec predá za drahšie, ako aj nižšia či rovnaká tomuto

odhadu, alebo sa môže stať, že účastníci dražby nemajú vôbec žiadny záujem o predmet dražby, čo ale
neznamená, že tento predmet je celkom bezcenný. Všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom
tak vyjadruje len určitú mieru pravdepodobnosti o tom, akú cenu by daná vec mohla dosiahnuť na
voľnom trhu, avšak neznamená, že takto určená hodnota veci sa za každých okolností na voľnom
trhu aj dosiahne. Dražba je miestom, kde sa stretnú ponuky všetkých záujemcov o predmet dražby

a jej výsledkom je určenie najvyššej ceny, za ktorú je predmet v čase jej konania možné predať.
Skutočná cena predmetu dražby je teda závislá od záujmu dražiteľov, a nie od jej znaleckého odhadu, a
preto nemôže byť príčinná súvislosť medzi všeobecnou hodnotou predmetu dražby určenou znaleckým
posudkom a cenou, za ktorú je tento predmet skutočne vydražený. Nedostatok tejto príčinnej súvislosti
potom rezultuje do záveru, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti samo o sebe nemôže mať za

následok neplatnosť dražby (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 233/2010).
V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie poznamenal, že súdny prieskum platnosti vykonanej
dobrovoľnej dražby je (resp. má byť) vždy konkrétny, a nie abstraktný, čo teda znamená, že žalobca,
ktorý sa domáha určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, musí dostatočne konkrétne označiť a opísať
dôvody, na základe ktorých vyvodzuje svoj názor, že dražba bola vykonaná neplatne. Úlohou súdu

nie je tieto dôvody aktívne vyhľadávať a tým suplovať žalobcu (resp. navrhovateľa neodkladného
opatrenia) pri splnení jeho procesnej povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti a tomu zodpovedajúceho
bremena tvrdenia a dôkazného bremena (čl. 8 Základných zásad C.s.p.), ale iba na základe žalobcom
predložených dôkazov verifikovať, či ním tvrdené dôvody neplatnosti sú alebo nie sú dané, resp. pre
účely konania o neodkladnom opatrení sa predbežne javia ako osvedčené alebo nie. Od žalobcu a

jeho procesnej aktivity teda závisí, či dôvody neplatnosti dobrovoľnej dražby náležite označí a preukáže
(osvedčí), a pokiaľ sa mu to nepodarí, znamená to, že neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno,
a preto nemožno jeho žalobe (návrhu) vyhovieť. Nie je preto postačujúce odrážkovito a bez náležitého
opísania rozhodujúcich skutkových okolností viažucich sa ku konkrétnemu prípadu len vymenovať
všetky do úvahy prichádzajúce dôvody, pre ktoré by snáď mohla byť vykonaná dobrovoľná dražba

vyhlásená za neplatnú. Aj zo samotného charakteru a účelu neodkladného opatrenia ako právneho
inštitútu totižto vyplýva, že ide o opatrenie výnimočného charakteru, ktoré možno nariadiť len vtedy, ak
medzi stranami nastane taký stav právnych a faktických vzťahov, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchly
zásah súdu a poskytnutie súdnej ochrany. Chýbajúce tvrdenie a osvedčenie bezprostredne hroziacej
konkrétnej ujmy (t. j. bezprostrednej a reálnej hrozby ohrozenia alebo porušenia konkrétneho práva

navrhovateľa neodkladného opatrenia) - ktoré zahŕňa i hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania
procesného nároku, ktorému sa má prostredníctvom neodkladného opatrenia poskytnúť ochrana (§ 326
ods. 1 C.s.p.) - nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného
opatrenia. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových

okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti.
Nestačí iba subjektívne presvedčenie strany o pravdivosti tvrdení, ktoré súdu uvádza. Neodkladné
opatrenie teda nemožno vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez toho, aby sa osvedčované
skutočnosti so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javili ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Súdprvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila existenciu svojho žalobou uplatneného
procesného nároku (neplatnosť dobrovoľnej dražby) a subjektívneho práva (vlastníckeho práva k
predmetnému bytu), ktorému žiada priznať predbežnú súdnu ochranu. To znamená, že zo skutkových

tvrdení žalobkyne uvedených v žalobe a podaných návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktoré nie sú podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi, sa nejaví, že by predmetná dobrovoľná dražba
vykonaná 2.6.2025, na ktorej bol vydražený predmetný byt žalobkyne, mala byť neplatná. To potom
rezultuje do záveru, že žalobkyňa neosvedčila, že neplatne stratila vlastnícke právo k predmetnému
bytu, ktorého obsahom je tiež právo tento byt užívať. Prvoinštančný súd vyvodil, že pokiaľ sa žalobkyni

nepodarilo hodnoverne osvedčiť, že neplatne stratila k predmetnému bytu vlastnícke právo, a teda že
žalovaný 4/ ako vydražiteľ predmetného bytu na základe vykonanej dobrovoľnej dražby nenadobudol
vlastnícke právo k nemu platne, nemožno vyhovieť jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
doručenému súdu spolu so žalobou 18.6.2025 a opraveného a doplneného podaním doručeným
súdu 15.8.2025, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému 4/ nenakladať s predmetným
bytom, t.j. byt nepredať, nezaložiť, nedarovať a zdržať sa akýchkoľvek iných právnych úkonov,

ktoré by boli spojené s prevodom vlastníckeho práva k tomuto bytu, pretože tento návrh je vecne
nedôvodný. Pokiaľ sa žalobkyni nepodarilo hodnoverne osvedčiť, že neplatne stratila k predmetnému
bytu vlastnícke právo, ktorého obsahom je tiež právo tento byť užívať, nemožno vyhovieť ani jej návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia doručenému súdu 28.7.2025, ktorým sa domáhala uloženia
povinnosti žalovanému 4/ (t.j. vydražiteľovi ako novému nadobúdateľovi predmetného bytu) strpieť

užívanie predmetného bytu žalobkyňou ako jeho bývalou vlastníčkou, pretože tento návrh rovnako
je vecne nedôvodný. Pokiaľ sa žalobkyni nepodarilo hodnoverne osvedčiť, že neplatne stratila k
predmetnému bytu vlastnícke právo, a teda že žalovaný 4/ ako vydražiteľ predmetného bytu na základe
vykonanej dobrovoľnej dražby nenadobudol vlastnícke právo k nemu platne, takisto nemožno vyhovieť
jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručenému súdu 15.8.2025, ktorým sa domáhala

uloženia povinnosti žalovanému 4/ nevstupovať do predmetného bytu, pretože ani tento návrh nie
je dôvodný. Po vydražení tohto bytu sa výlučným vlastníkom tohto bytu stal vydražiteľ - žalovaný
4/, ktorému z titulu vlastníctva náleží právo tento byt užívať, a teda aj doňho vstupovať. Žalobkyňa
navyše nijako konkrétne netvrdila (iba vo všeobecnosti spomína „doterajšie konanie“ žalovaného 4/) a
vôbec žiadnym relevantným dôkazom ani neosvedčuje, že by žalovaný 4/ vstupoval do predmetného

bytu spôsobom v neúnosnej miere obmedzujúcim alebo narúšajúcim súkromie žalobkyne, alebo že by
poškodzoval, likvidoval či inak znehodnocoval jeho zariadenie alebo veci žalobkyne, ktoré má v byte
vnesené, alebo že by inak aktívne konal alebo sa správal k žalobkyni tak, že by tým bola jej telesná či
duševná integrita reálne ohrozená. Vo vzťahu k tomuto návrhu preto podľa názoru súdu prvej inštancie
nie je splnená ani podmienka existencie potreby vyžadujúcej si bezodkladnú úpravu pomerov medzi

žalobkyňou a žalovaným 4/ v podobe bezprostredného poskytnutia súdnej ochrany rýchlym súdnym
zásahom. Pokiaľ sa žalobkyni nepodarilo hodnoverne osvedčiť, že predmetná dobrovoľná dražba, na
ktorej bol predmetný byt vydražený, bola vykonaná neplatne, potom nemožno vyhovieť ani jej návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia doručenému súdu 15.8.2025, ktorým sa domáhala uloženia
povinnosti žalovanej 1/ (t.j. dražobníkovi, ktorý predmetnú dražbu organizoval a vykonal) zložiť „celú

peňažnú sumu, ktorá bola vyplatená ohľadne predmetnej nehnuteľnosti“, do úschovy na súde, pretože
aj tento návrh je vecne nedôvodný, a navyše tiež neurčitý, keďže z neho nie je zrejmá presná výška
peňažnej sumy, ktorú žalobkyňa od žalovanej 1/ žiada zložiť do súdnej úschovy. Neopodstatnenosť
tohto návrhu vyplýva i z toho, že sa vôbec netýka úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovanou 1/,
pretože žalobkyňa žiadnu peňažnú sumu v súvislosti s dražbou nikomu nevyplácala a ani nemá vyplatiť,

a tiež neinkasovala a ani netvrdí, že má inkasovať. Keďže žalobkyňa ako navrhovateľka neodkladného
opatrenia neosvedčila existenciu svojho procesného nároku (t.j. že predmetná dobrovoľná dražba sa
predbežne javí ako neplatná) a svojho subjektívneho práva (t.j. vlastníckeho práva k predmetnému
bytu, ktoré by v dôsledku neplatnosti dražby fakticky nestratila), ktorému žiada priznať predbežnú
súdnu ochranu, neboli tak, aj so zreteľom na predošlý výklad, splnené všetky kumulatívne zákonom

vyžadované podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto súd prvej inštancie jej návrhy
na nariadenie neodkladného opatrenia ako neopodstatnené podľa § 328 ods. 1 in fine C.s.p. zamietol.
Splnenie ostatných kumulatívnych zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia už
nebolo potrebné skúmať, pretože so zreteľom na vyššie uvedené nemohli privodiť iné rozhodnutie
vo veci. O trovách konania o neodkladnom opatrení súd nerozhodoval, pretože jednotlivé návrhy

na nariadenie neodkladného opatrenia boli podané počas vedenia konania, čo teda znamená, že
nekonzumujú vec samu (nie sú návrhmi vo veci samej), ale sú len procesnými návrhmi v konaní. O
nároku na náhradu trov celého konania vrátane konania o týchto návrhoch na nariadenie neodkladnéhoopatrenia preto rozhodne súd prvej inštancie až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1
C.s.p.).

3. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
a), b), f) a h) C.s.p., t.j., že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Poukázala na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa v rámci rozhodnutia žiadnym spôsobom
nevysporiadal riadne s predmetnou vecou a nezaoberal skutočnosťou, či pohľadávku, ktorú veriteľ
uplatnil existuje, či je osvedčená jej výška a splatnosť. Uviedla, že ako žalobkyňa nedisponuj písomným
vyhlásenímzáložnéhoveriteľaapretonavrhla,abysúdodžalovaného1/resp.odžalovaného3/vyžiadal
zmluvu o vykonaní dražby, ktorej prílohou musí byť uvedené vyhlásenie. Uvedené navrhla zabezpečiť
do súdneho spisu za účelom určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona o

dobrovoľných dražbách z dôvodu, že mala zato, že veriteľ si uplatnil pohľadávky, pre ktoré neexistuje
právny základ. Odvolateľka ďalej namietala ako dôvod neplatnosti dražby aj jej neprimeranosť, ktorú
je potrebné v samotnom konaní o určenie neplatnosti skúmať s poukazom na § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka vzhľadom na to, že pohľadávka nedosahuje ani len 1/10 hodnoty zálohu. Samotné tieto
skutočnosti odôvodňujú podľa jej názoru dôvodnosť uplatneného nároku, pričom mala za to, že jej

argumentácia ako laika nemôže byť dôvodom pre neposkytnutie súdnej ochrany, kedy dochádza k
strate obydlia na základe dražby zjavne uskutočnenej v rozpore ustanoveniami zákona o dobrovoľných
dražbách v občianskym zákonníkom. Súčasne dala do pozornosti súdu aj skutočnosť, že medzičasom
došlo zo strany vydražiteľa k výmene zámkov na byte a v súčasnosti stratila svoje obydlie a tiež sa nemá
akodostaťkusvojimosobnýmveciam.Vzhľadomnauvedenépovažovalazariadneosvedčenýnárokna

dočasnú ochranu a potrebu neodkladnej úpravy pomerov, keďže ide o zabezpečenie základnej životnej
potreby do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Odvolateľka tvrdila, že súd prvej inštancie ju síce
poučil v poučení pripojenom k uzneseniu zo dňa 11.7.2025 ako má vylepšiť okruh žalovaných a ako
má opraviť a doplniť svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ale podľa jej názoru ju nepoučil
dostatočne. Toto poučenie je všeobecným a pre daný prípad nedostačujúcim poučením. Uviedla, že v

uvedenom poučení je vo vzťahu k jej odvolaniu len jeden relevantný odsek poučenia a to: „skutkové
tvrdenia a predkladanie dôkazov“, v ktorom prvoinštančný súd uviedol, že: „môžete predložiť alebo
označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia
vovecisamej.“Nakoľko„vecousamou“savtomtosúdnomproceserozumiežalobaourčenieneplatnosti
dobrovoľnej dražby a k nariadeniu pojednávania v tejto veci ešte neprišlo, nebolo nezastupovanej

strane sporu a zároveň navrhovateľke neodkladného opatrenia možné z neho vyrozumieť, že musí
všetky dôkazy predložiť už teraz. Rozhodnutie o návrhu neodkladného opatrenia vysloviť pred takýmto
poučením alebo výzvou na adresu žalobkyne, aby vo veľmi krátkej lehote všetky dôkazy predložila, bolo
podľa jej názoru jednoznačne predčasné a tým aj nesprávne. Odvolateľka uviedla, že v konaní o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom ani strana konania, ktorá návrh uplatňuje a žiadosť

súdu o predbežnú pomoc (aj keď len dočasnú) svojím návrhom smeruje, ak nemá možnosť zaujať
stanovisko k jeho výsledku pred rozhodnutím prvostupňového súdu, je zmarujúce o to viac, ak sa jedná
o právne nezastupovanú procesnú stranu. Týmto sa podľa názoru odvolateľky marí pôvodný zámer
zákonodarcu, ktorý určuje práve cestu nariadenia neodkladného opatrenia ako okamžitú pomoc pre
ochranuprávnehozáujmunavrhovateľa,pokiaľprídekdefinitívnemurozhodnutiuvovecisamotnej.Mala

za to, že pri odmietnutí návrhu na túto predbežnú právnu ochranu pred eventuálnou stratou vlastníckeho
práva navrhovateľa je nezodpovedné konanie súdu, pretože každý, kto majetok nadobudol poctivo (či
už kúpou alebo dedením) nemôže tento stratiť len tak mihnutím oka, ak niekto iný postupuje cielene,
ho o tento majetok obrať a sa na jeho úkor obohatiť. Právo na ochranu majetku je zákonne zakotvené.
V ďalšom obsahu odvolania odvolateľka opísala skutkové okolnosti, ktoré predchádzali dobrovoľnej

dražbe. Uviedla, že argumentácia, ktorú uviedla v úvode svojho odvolania (týkajúcu sa záložnej zmluvy)
mohla byť súdom okamžite preverená a bol by súd už zo svojej úradnej povinnosti musel dospieť k
správnemu záveru, že nie je celkom bezdôvodné, nahliadať na napadnutú dobrovoľnú dražbu ako na
eventuálne neplatnú a bol by musel pre zabezpečenie právnej istoty aspoň predbežne zasiahnuť už
z úradnej moci práve povolením predbežného opatrenia, pokiaľ sa nerozhodne právoplatne vo veci

samej. Ak by bol súd žalobkyňu poučil v plnom rozsahu, bola by predložila hneď (teda nie ešte pred
začatím pojednávania) aj samotnú záložnú zmluvu a iné potrebné listiny. Súd prvej inštancie však podľa
názoru odvolateľky nepoučil žalobkyňu jednoznačne a dostatočne zrozumiteľne, aby ako navrhovateľka
okamžite predložila všetky dôkazy o platbách, o vypísaní dražby a pod., či o vyčíslení dlžnej sumy,pre ktorú sa malo k dražbe jej bytu 2.6.2025 pristúpiť, pričom jej mohol stanoviť napr. veľmi krátku 3-
dňovú lehotu, aby tieto - pre rozhodnutie o jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia absolútne
nevyhnutné dôkazy, neodkladne predložila. Podľa jej názoru nie je prípustné, aby pre nedostatočné

poučenieprávneneznalástranasporu,malautrpieťujmunajejprávach,akjusúdnepoučiljednoznačne.
Taký postup odvolacieho súdu, ktorým by aj tento odmietol zaoberať sa odvolacou argumentáciou strany
konania a ňou predloženými listinnými dôkazmi s poukazom na to, že pre opatrenie je rozhodujúci stav
v čase vydania prvostupňového uznesenia, by bolo potom podľa názoru odvolateľky treba považovať
za popretie podstaty a zmyslu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp.

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Žalobkyňa mala za to, že súd mal
už zo svojej úradnej pozície nahliadnuť do verejne dostupných listín a dokumentov, ako sú výpisy z
katastra nehnuteľností, mohol si zabezpečiť predloženie spisu od dražobnej spoločnosti s vyúčtovaním
(nakoľko toto sú dôkazy, ktoré sa nenachádzajú v rukách žalobkyne), alebo podniknúť iné kroky vhodné
na to, aby verifikoval údaje žalobkyne v žalobe uvedené ako pravdivé. Odvolateľka poukázala na to,
že aj jej ohrozenie celkom presne popísala, čo sa rizika straty jej bytu týka a to aj zdôvodnila, že

len nariadením neodkladného opatrenia by bolo možné zaistiť právnu ochranu jej vlastníckeho práva,
ktoré zatiaľ - pokiaľ sa nerozhodne definitívne o tom, že napadnutá dobrovoľná dražba bola platnou
dražbou, považuje za svoje, lebo tvrdí, že dobrovoľná dražba zo dňa 2.6.2025 bola postihnutá viacerými
zákonnými vadami, ktoré ju môžu vysoko pravdepodobne učiniť za neplatnú. Ďalej tvrdila, že dostatočne
uviedla a aj dostatočne osvedčila/popísala rozhodujúce skutočnosti, ktoré zdôvodňujú nevyhnutnosť

vydania predbežného opatrenia a tým neodkladnej úpravy dočasných vzťahov medzi stranami sporu.
Zároveň upriamila pozornosť na znenie § 366 C.s.p. Poukázala na to, že v uznesení na opravu podania
zo dňa 11.7.2025 ju súd prvej inštancie vyzval, aby hlavne špecializovala žalované strany a uviedla,
čoho sa svojimi návrhmi na neodkladné opatrenie domáha, avšak podľa jej názoru v tomto uznesení
súd absolútne zlyhal v poučení žalobkyne ako procesnej strany, ktorá nie je právne zastupovaná a

argumentuje len ako právnicky laik, že by mala žalobkyňa okamžite predložiť dokumenty a ostatné
dôkazy a to ešte pred pojednávaním, teda nebolo jej oznámené, že nebude žiadne pojednávanie
pred rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia. Táto skutočnosť bola žalobkyni neznáma. Ona
sa domnievala, že až v pojednávaní o samotnej žalobe musí prezentovať všetky svoje dôkazy a to
aj ohľadne neodkladného opatrenia. Žalobkyňa vychádzala z toho, že žaloba a podanie návrhu na

neodkladné opatrenie - ako aj všetky pri tom podané údaje, no hlavne jej údaje po vylepšení podania
(tak ako to súd od nej žiadal), aj tak slúžia akoby „čestné vyhlásenie“ samotné, a sú jednej výpovedi
pred súdom rovné. Toto hlavne aj pre to, že všetky svoje podania podpisovala žalobkyňa osobne svojou
rukou, preto mal súd prvej inštancie na tieto podania prizerať nie len ako na procesné podania, ale
mal tieto vidieť tiež ako dôkazné prostriedky. Pokiaľ prvoinštančný súd tvrdil, že žalobkyňa nepredniesla

žiaden dôkaz pre svoj žalobný návrh, žalobkyňa konštatovala, že toto pre čestné vyhlásenie ani nie je
potrebné, pričom je postačujúci nižší stupeň osvedčovania. Podľa názoru odvolateľky musí byť správne
vyhodnotené, že žalobkyňa bola hodná súdnej ochrany (lebo to je jej byt, kde má trvalé bydlisko a
potrebuje ho na bývanie) na rozdiel od vydražiteľa, ktorý nebol nevyhnutne ohrozený a nepotrebuje
súdnu ochranu nevyhnutne, pretože jeho vlastníctvo - ak bude dobrovoľná dražba uznaná za platnú, nie

je bezprostredne ohrozené a predajom bytu, ktorý môže zrealizovať aj o pár týždňov neskôr, sleduje len
rýchly profit, na rozdiel od žalobkyne, ktorej hrozí stratiť všetko a je tým ohrozená aj jej celková finančná
situácia. Podľa názoru odvolateľky údaje uvedené v žalobe, ktoré samotné je možné vyhodnotiť ako
osvedčenia pre povolenie nariadenia neodkladného opatrenia, sú viac ako postačujúce, a rovnako aj
to, že žaloba je osobne podpísaná žalobkyňou, musí byť možné považovať ich za pravdivé údaje a

týmto jej povinnosť tvrdiť i osvedčiť bola jednoznačne splnená. Súdu sa pri dostatočnej starostlivosti o
ochranu práv slabšej strany sporu muselo javiť pre účely konania o neodkladnom opatrení aj toto už
za dostačujúce. Odvolateľka namietala, že nemohlo byť v konaní tvrdené, že podala „neurčitý' žalobný
návrh, nakoľko presne popísala predmet dražby, ktorého sa žalobný návrh týka, a ohľadne ktorého
by mala v tejto dražbe stratiť svoje vlastnícke práva. Teda nielen predmet sporu bol jasne popísaný,

ale aj celkové okolnosti a aj všetky involvované osoby definovala celkom presne. V opravnom podaní
žalobkyňa podľa výzvy súdu presne definovala, komu má byť neodkladným opatrením čo nariadené, a
to údajom, že sa toto týka žalovaného 4/, ktorého aj presne označila ako vydražiteľa. Odvolateľka tvrdila,
že nie je možné posúdiť, v čom by malo byť jej podanie neurčité, ba dokonca nezrozumiteľné a súd prvej
inštancie sa podľa názoru odvolateľky týmto postupom dopustil poškodenia právneho záujmu žalovanej,

odoprel jej tým právo na spravodlivý proces v zmysle základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Žalobkyňa pripojila
k odvolaniu dôkazy: výpis z Katastra nehnuteľností pred dražbou, výpis z Katastra nehnuteľností po
dražbe, vyčíslenie dlžnej sumy celkovej pohľadávky DOM-BYT STAV s.r.o., oznámenie o dobrovoľnejdražbe, kópie príjmových pokladničných dokladov, e-mailovú korešpondenciu medzi dražobníkom a
žalobkyňou, oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby, písomnosti „Zaslanie Notárskej zápisnice“,
„Výzva na odovzdanie nehnuteľností“, „Napadnutie znaleckého posudku“, „Sťažnosť proti dražobnej

spoločnosti SAN & DRUM INVEST, s.r.o.“, Notársku zápisnicu N249/2025. Na základe uvedeného
odvolateľka žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že nariadi neodkladné
opatrenie v zmysle jej návrhu, eventuálne, aby zrušil predmetné uznesenie a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Podaním zo dňa 17.9.2025 doplnila k odvolaniu prílohy.

4. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný 4/ v podaní zo dňa 16.10.2025, v ktorom uviedol,
že argumentácia žalobkyne v odvolaní nie je spôsobilá vyvrátiť správnosť napadnutého uznesenia,
odvolateľkou uvádzané argumenty a tvrdené vady nezakladajú dôvod na zmenu ani zrušenie
napadnutého uznesenia, pričom bol toho názoru, že nebol naplnený resp. preukázaný žiadny z
uvádzaných odvolacích dôvodov. Žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd určil, že dobrovoľná dražba
vykonaná 2.6.2025 dražobnou spoločnosťou SAN & DRUM INVEST s.r.o., predmetom ktorej bol byt

č. 33 nachádzajúci sa na 4. poschodí bytového domu so súpisným č. XXXX na ulici A. D. E. XX L.
F., zapísaný na liste vlastníctva XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom,
pre katastrálne územie B., obec F., okres F. M., je neplatná. Spolu so žalobou sa zároveň domáhala,
aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží povinnosť „dotknutým osobám“ nenakladať s
predmetným bytom až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Žalobkyňa ako navrhovateľka

neodkladného opatrenia musí mať na nariadení neodkladného opatrenia právny záujem. To znamená,
že musí na základe právne významných skutočností (a nie napr. na základe morálnych záujmov)
osvedčiť, že pomery medzi stranami si vyžadujú úpravu a že táto úprava je bezodkladne potrebná, t. j.
že medzi stranami nastal taký stav vzťahov, ktorý neznesie odklad. V konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia sa v zásade nevykonáva dokazovanie, ale súd o ňom rozhoduje spravidla bez nariadenia

pojednávaniaabezvýsluchuavyjadreniastrán.Povinnosťtvrdeniaadôkaznápovinnosť(resp.preúčely
nariadenia neodkladného opatrenia osvedčovacia povinnosť) však aj v tomto type konania zaťažuje
navrhovateľa (čl. 8 C.s.p.). To znamená, že navrhovateľ je procesne povinný tvrdiť a osvedčiť, že sú
splnené všetky zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, inak nemôže byť úspešný
a jeho návrh bude súdom zamietnutý. Uvedené bolo podľa názoru žalovaného 4/ správne formulované

aj v odôvodnení napadnutého uznesenia. Žalobkyňa nesplnila žiadnu zo základným podmienok na
nariadenie neodkladného opatrenia, preto samotný návrh (nielen žalobu) považoval žalovaný 4/ v
celom rozsahu za nedôvodný. Žalobkyňa nielen že neosvedčila resp. nepreukázala žiadnu z tvrdených
skutočností, ale tieto ani neformulovala tak, aby bolo zrejmé o aké konkrétne relevantné skutočnosti
na účely vydania neodkladného opatrenia sa má jednať. Základnú procesnú povinnosť sporových strán

predstavuje povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých
vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu). V sociálnej koncepcii civilného procesu sa
povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové
okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom spore.
Následkom je tak strata sporu pre neunesenie konkrétneho procesného bremena. Bolo v prvom rade

povinnosťou žalobkyne žalovaný nárok skutkovo vymedziť a následne tento nárok preukázať. V tejto
súvislosti žalovaný 4/ poukázal na znenie § 132 ods. 1 a ods. 2 a § 150 C.s.p. Žalobkyňa mala
zrozumiteľne a určito opísať okolnosti, ktoré viedli k podaniu návrhu resp. žaloby, teda skutkový
dej. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, by mali byť jednoznačné a
konkrétne, aby nemohlo dôjsť k zámene s iným skutkom. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti,

ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje
jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. S poukazom
na uvedené mal žalovaný 4/ za to, že žalobkyňa riadne a úplne nevymedzila po skutkovej stránke
nárok uplatnený návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ani samotný žalobný nárok takým
spôsobom, aby bolo možné skonštatovať, že je tento nárok jednoznačne individualizovaný, teda že

žalobkyňa si splnila povinnosť tvrdiť, t.j. že v konaní uviedla substancované tvrdenia, čo v sebe zahŕňa
povinnosť úplného a pravdivého opísania skutočností právne relevantných pre vydanie meritórneho
rozhodnutia (čo je podmienkou pre unesenie bremena tvrdenia). Nakoľko nebol naplnený ani jeden
z dôvodov resp. podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom právna úprava vyžaduje
kumulatívne naplnenie všetkých podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, žalovaný 4/ bol

toho názoru, že súd dôvodne návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia ako neopodstatnené podľa
§ 328 ods. 1 in fine C.s.p. zamietol. Zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa dokonca vykonala
doplnenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, avšak ani v rámci tohto podania si nesplnila
všetky povinnosti v zmysle ustanovení C.s.p. Skutočnosť, že žalobkyňa svoju argumentáciou rozširujev rámci svojho odvolania proti uzneseniu, pričom súčasne prekladá nové dôkazové prostriedky podľa
názoru žalovaného 4/ nemá resp. nemôže mať za následok iné rozhodnutie vo veci, a to nielen
z dôvodu irelevantnosti predložených dôkazov na účely vydania neodkladného opatrenia, ale aj z

dôvodu koncentrácie konania a zásady hospodárnosti konania. Za absolútne nedôvodné považoval aj
(zjavne účelové) konštatovanie žalobkyne o údajnom nedostatočnom poučení súdu, nakoľko súd nie
je povinný suplovať povinnosti strany sporu podľa C.s.p. Za nesprávnu považoval aj úvahu žalobkyne,
že vecou samou na účely vydania neodkladného opatrenia má byť konečné rozhodnutie o žalobe
o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, nakoľko v rámci tohto konania bude až následne riadne

vykonané dokazovanie, pri ktorom sa uplatňujú iné ustanovenia C.s.p. ako v rámci rozhodovania
o návrhu o nariadení neodkladného opatrenia. Rovnako je podľa názoru žalovaného 4/ nedôvodné
a nesprávne konštatovanie žalobkyne, že údajne súd bol povinný dohľadávať dôkazy za účelom
preukázania resp. osvedčenia ňou tvrdených skutočností. Žalobkyňa si evidentne nesprávne stotožnila
pojem „osvedčiť“ a pojem „popísať“, avšak táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu žalovaných resp.
žalovaného 4/. Poukázal na to, že žalobkyňa vo svojom odvolaní uviedla, že účelom dražby malo

byť uspokojenie údajne neexistujúcej pohľadávky – nároku bez právneho základu, kde odkazuje
na neprijateľné zmluvné podmienky, na druhej strane namietala len samotnú výšku (tzn. zjavne
existujúcej a dôvodnej) pohľadávky, keď uviedla, že pohľadávka nedosahuje ani 1/10 hodnoty zálohu.
Na jednej strane žalobkyňa tiež uviedla, že nedisponuje vyhlásením záložného veriteľa ohľadom výšky
pohľadávky, na druhej strane tvrdila, že 1.6.2025 jej bola výška pohľadávka oznámená. Argumentácia

žalobkyne nielen v samotnom návrhu (príliš všeobecné, frázovité, nepreukázané a vágne tvrdenia),
ale aj v rámci odvolania je podľa názoru žalovaného 4/ nielen zmätočná, ale dokonca vzájomne
nekorešpondujúca. Na túto skutočnosť musel súd prihliadať, a to bez ohľadu na to, že žalobkyňa je
stranou sporu bez právneho zástupcu. Je právom každej strany sporu dať sa v spore zastupovať
fundovaným subjektom, navyše v prípade, že táto strana sporu nemá právne vzdelanie. Pokiaľ tak

strana sporu neučiní, musí si byť vedomá potenciálnych následkov, ktoré z dôvodu nedostatočného
resp. nedôvodného a včas nepreukázaného podania, môžu pre žalobkyne nastať (napr. neposkytnutie
právnejochranyazmietnutienávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia).Kostatnýmskutočnostiam,
uvádzaným zo strany žalobkyne, sa žalovaný 4/ z dôvodu hospodárnosti nevyjadril, nakoľko tieto
považoval na účely odvolania proti napadnutému uzneseniu (ktorým bol len zamietnutý návrh na

vydanie neodkladného opatrenia) za irelevantné. Tieto budú predmetom dokazovania v konaní o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby, resp. obsahom vyjadrenia žalovaného 4/ k samotnej žalobe, a to v rámci
konania na súde prvej inštancie. S poukazom na vyššie uvedené sa so záverom prvoinštančného súdu
o nedôvodnosti žaloby resp. s dôvodmi zamietnutia návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia v celom rozsahu stotožnil. Prvoinštančný súd sa podľa názoru žalovaného 4/ dostatočne

vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami, pričom mal za to, že dospel na základe len tvrdených
skutočností k správnym skutkovým zisteniam a toto rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza tiež zo
správneho právneho posúdenia veci. Uznesenie prvostupňový súd tiež riadne a náležite odôvodnil. Na
základe vyššie uvedených skutočností bol žalovaný 4/ toho názoru, že odvolanie žalobkyne je v celom
rozsahu nedôvodné. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a

priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril aj žalovaný 1/ v podaní zo dňa 16.10.2025, v ktorom uviedol,
že sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu a má za to, že rozhodnutie je
vecne správne. Mal za to, že v podaní ide o tvrdenia žalobkyne, ktoré žalobkyňa žiadnym spôsobom

nepreukázala a neosvedčila a zostali tak len v rovine tvrdení a hypotéz. Žalobkyňa podľa jeho
názoru žiadnym spôsobom neosvedčila existenciu svojho nároku, ktorému žiadala priznať predbežnú
súdnu ochranu. Skutkové tvrdenia žalobkyne v jej návrhu neboli žiadnym spôsobom špecifikované,
podložené relevantnými dôkazmi, odôvodnené. Poukázal pri tom na charakter konania o neodkladnom
opatrení, kedy sa nevykonáva rozsiahle dokazovanie ako vo veci samej, ale dokazovanie má formu

osvedčovania rozhodných skutočností. Preto súhlasil s názorom súdu, že žalobkyňa neosvedčila
neodkladnú úpravu pomerov a ochranu jej subjektívneho práva. V žiadnom prípade nemôže stačiť len
subjektívne presvedčenie žalobkyne o jej tvrdeniach a už vôbec nie tak, ako ich uviedla žalobkyňa
odrážkovito a bez akejkoľvek bližšej špecifikácie. Poukázal aj na nezrozumiteľné označenie žalovaného
2/, ktorého žalobkyňa označuje ako „G. F. c/o cez adresu spoločnosti SAN & DRUM INVEST s.r.o.“

Žalovaný 1/ poukázal na § 133 ods. 1 a 2 C.s.p., kedy sa fyzická osoba v žalobe označuje menom,
priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným
údajom a právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a
identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené. Žalovanému 1/ nebolo zrejmé, kto je ako žalovaný 2/zamýšľaný, preto namietal nesprávnu pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 2/. Žalovaný mal za to, že
ani jeden z odvolacích dôvodov uvedených v odvolaní nebol naplnený. súdom prvej inštancie. Vo vzťahu
k námietke, že súd sa nevysporiadal a nezaoberal riadne s predmetnou pohľadávkou, ktorú veriteľ

uplatnil, nezaoberal sa tým či existuje, či je osvedčená jej výška a splatnosť, uviedol, že nie je úlohou
súdu nahrádzať úlohu žalobkyne, ktorá je v sporovom konaní pánom v spore. Je povinnosťou žalobkyne
tvrdiť a svoje tvrdenia riadne preukázať. O to väčší dôraz treba v tomto kontexte klásť na charakter
konania o návrhu na neodkladné opatrenie a aj z jeho časového hľadiska. V konaní o neodkladnom
opatrení prevláda požiadavka času, nakoľko povinnosť súdu je rozhodnúť o návrhu do 30 dní, a to v

rozsahu osvedčených skutočností. Preto fakticky a ani časovo nie je možné sa zaoberať rozsiahlym
dokazovaním, niečoho čo sama žalobkyňa ani len neosvedčila. Pokiaľ žalobkyňa žiadala odvolací súd o
doplneniedokazovaniavyžiadanímzmluvyovykonanídražbyzaúčelomurčenianeplatnostidobrovoľnej
dražby, žalovaný 1/ mal za to, že v tomto štádiu konania nie je žalobkyňa oprávnená navrhovať doplnenie
dokazovania v odvolacom konaní, taktiež vôbec nie v konaní o neodkladnom opatrení. Ak žalobkyňa
tvrdila, že medzičasom došlo zo strany žalovaného 3/ k výmene zámkov na byte, túto skutočnosť mohla

a mala tvrdiť v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že túto by aj preukázala. Čo
sa týka tvrdení žalobkyne, že súd ju nedostatočne poučil a vytýka mu, že niektoré časti poučenia sú
nepodstatné, uviedol, že súd poučuje strany o procesných možnostiach a právach, ktoré civilný kódex
stranám sporu priznáva. Je však neprimerané žiadať od súdu poučenie o takom konaní, aby bol návrh/
žaloba úspešná. Je úlohou strán sporu skutočnosti preukázať a súd presvedčiť o svojej pravde tak, aby

boli v konaní úspešní. Súhlasil s tvrdením žalobkyne, že civilné sporové konanie je koncipované na
základe formálnej pravdy, preto nie je povinný zo svojej úradnej povinnosti vyhľadávať aj dôkazy, ktoré
strany sporu nenavrhli. Ak žalobkyňa tvrdila, že nebola schopná vyrozumieť, že musí všetky dôkazy
predložiť tu a teraz, žalovaný 1/ poukázal na zásadu, v zmysle ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje.
Zároveň uviedol, že samotnej žalobkyni malo záležať na tom, aby všetky dôkazné prostriedky, ktorými

disponuje, predložila v čas, resp. ihneď pri podaní návrhu. Nedáva potom zmysel, prečo žalobkyňa
tieto nepredložila, pričom na tomto musela mať eminentný záujem, t.j. ihneď súdu predostrieť svoje
tvrdenia. V nadväznosti na samotné odvolacie dôvody, ktoré žalobkyňa v odvolaní uviedla, žalovaný 1/
konštatoval, že v prípade písm. a) a b) sa k tomuto v odvolaní absolútne nič neuvádza. Žalovaný 1/
nesúhlasil s tvrdeniami žalobkyne, že „...bolo správne poskytnúť predbežnú súdnu ochranu...“, pričom

súd musel rozpoznať, že sa jedná o obzvlášť prekérnu situáciu. Znova dodal, že nie je úlohou súdu
rozpoznávať,resp.sidomýšľaťzažalobkyňu.Žalobkyňaakonavrhovateľkasarozhodlažalovaťaobrátiť
na súd, preto je jej povinnosťou všetky tvrdenia riadne odôvodniť a preukázať, ak chcela byť v konaní
úspešná. Taktiež odmietol akékoľvek tvrdenia, že „...súd už zo svojej úradnej povinnosti musel dospieť
k správnemu záveru...“. Poukázal na to, že sporové konanie nie je postavené na zásade oficiality, práve

naopak, len na dispozičnej zásade. Podľa názoru žalovaného 1/ nemožno súdu vyčítať, že nevykonáva
prácu nad rámec, pretože jeho povinnosťou je rozhodnúť na základe predložených dôkazov, ktoré sám
vyhodnotí. Nie je povinnosťou súdu, aby v sporom konaní dopĺňal dokazovanie za strany sporu. Ďalej
žalobkyňa uvádza, že „Súd nepoučil jednoznačne a dostatočne zrozumiteľne právne nezastupovanú
stranu, aby ako navrhovateľka okamžite predložila všetky dôkazy...“. K tvrdeniu žalobkyne, že ju mal

súd poučiť o predložení dôkazov, žalovaný 1/ uviedol, že v zmysle čl. 8 C.s.p.: „Strany sporu sú povinné
označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v
súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.“. Na ďalšie hypotézy žalobkyne, že by tak po
riadnom poučení vykonala, sa na tomto mieste podľa názoru žalovaného 1/ nedá prihliadať. Vo vzťahu
k odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. e) a f) (súd nevykonal navrhované dôkazy potrebné pre

zistenie rozhodujúcich skutočností) žalovaný 1/ uviedol, že žalobkyňa žiadne doplnenie dokazovania od
súdu nežiadala, pričom v konaní o neodkladné opatrenie rozsiahle dokazovanie nahrádza osvedčovanie
skutočností. Pokiaľ žalobkyňa argumentovala, že jej ohrozenie popísala a tvrdí, že dobrovoľná dražba
bola postihnutá viacerými zákonnými vadami, žalovaný 1/ poukázal na to, že ani v návrhu a ani v
odvolaní žalobkyňa nešpecifikovala dôvody, pre ktoré by mala byť dobrovoľná dražba neplatná. Obavy

žalobkyne, že by vydražiteľ byt ďalej niekomu predal sú síce pochopiteľné, avšak toto nemôže byť
dôvodom prečo by bola dobrovoľná neplatná. V súvislosti s odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1
písm. g) C.s.p., tento žalovaný 1/ neuznal a nesúhlasil s navrhnutým „znením“ žiadaného poučenia
od súdu. Uviedol, že súd nemôže stranám sporu predkladať návody na to ako majú konať, aby boli v
spore úspešní. Je úlohou strán sporu konať a tvrdiť tak, aby boli v spore úspešní. Výrok žalobkyne,

že „...napadnutá dražba sa nemôže preto javiť aspoň vysoko pravdepodobne za neplatnú a vtedy je
za potrebné, aby súd 1. inštancie ochránil záujmy navrhovateľky...“ neuznal v celom rozsahu. Pokiaľ
žalobkyňa žiadne fakty neosvedčila, nie je možné jej priznať ochranu, a to ani v prípade ak podľa jej
názoru je dražba vysoko pravdepodobne neplatná. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. h) C.s.p. žalovaný 1/ uviedol, že odôvodnenie tohto odvolacieho bodu žalobkyňou nie je možné
v žiadnom prípade posudzovať ako nesprávne právne posúdenie. O daný odvolací dôvod môže ísť
ak súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu formu, obsah správnej právnej normy

nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne
aplikoval. Žalovaný 1/ nesúhlasil ani s tvrdením žalobkyne, že „...súd prvej inštancie mal na tieto podania
prizeraťnielenakonaprocesnépodania,alemaltietovidieťakotiežakodôkaznéprostriedky.“Aupriamil
pozornosť na § 187 ods. 2 C.s.p. a v tejto súvislosti aj na § 187 ods. 1 C.s.p., z tohto dôvodu nie je možné
podania ako také považovať za dôkazné prostriedky a už vôbec nie ako dôkaz. Nesúhlasil ani s obranou

žalobkyne, že „...nemala možnosť ich osvedčiť dôkazmi ešte pred vydaním rozhodnutia...“. Keďže
žalobkyňa disponuje dôkazmi a tieto priložila k odvolaniu, žalovaný 1/ mal za to, že nimi disponovala
aj v čase podávania samotného návrhu. Taktiež rozporoval tvrdenia žalobkyne, že „...žalobkyňa už
samotnou žalobou osvedčila svoj nárok...“. Žaloba ako aj návrh sú procesnými podaniami, ktoré sú
adresované súdu, nie prostriedkami, ktoré osvedčujú jej nárok na priznanie ochrany. Súhlasil s názorom
žalobkyne, že „...už aj pre jeden z takýchto dôvodov neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktoré zákonodarca

stavuje, ak je v danom konkrétnom prípade prítomný, musí byť dražba vyhlásená za neplatnú.“, avšak
nie za okolností, keď ani jeden z týchto dôvodov nie je riadne odôvodnený, špecifikovaný, nakoľko
nestačí uviesť v odrážke jeden dôvod bez bližšieho odôvodnenia a popisu. Vo vzťahu k argumentácii
žalobkyne ohľadom fikcie nespornosti podľa § 151 ods. 1, 2 C.s.p. žalovaný 1/ uviedol, že tvrdenia strany
sporu sa považujú za nesporné v prípade, pokiaľ ich druhá strana sporu nerozporuje. V súvislosti s

námietkou žalobkyne, že ju súd poučil o odmietnutí podania avšak nie o zamietnutí návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, žalovaný 1/ poukázal na znenie § 129 ods. 1, 2, 3 C.s.p. a § 328 ods. 1
C.s.p. Konštatoval, že odmietnutie podanie a zamietnutie podania nie je možné subsumovať pod jeden
a ten istý výraz. Súd odmietne podanie ak nespĺňa zákonné formálne alebo procesné náležitosti a o
zamietnutie ide v prípade, ak sa podanie vecne prejednalo, ale nebolo mu vyhovené. Zároveň uviedol,

že nie je pravdou tvrdenie žalobkyne, že podala nejaký neurčitý žalobný návrh a že práve naopak,
žalobkyňa presne popísala predmet dražby. Na pravú mieru len dodal, že skutkový stav a žalobný
petit sú opäť dve diametrálne odlišné veci. Platí, že žalobný návrh musí byť jasný, zrozumiteľný a
presne formulovaný, pričom skutkový stav musí byť riadne, zrozumiteľne a dostatočne predostrený. K
priloženým dôkazom k odvolaniu žalovaný 1/ poukázal na znenie § 366 C.s.p., pričom mal za to, že

ani k jednému z taxatívne vymedzených dôvodov v tomto prípade nedošlo. Zo samotného odvolania
žalobkyne pritom vyplýva, že dôkazmi disponovala, len ich súdu nepredložila, pretože nebola podľa jej
tvrdení dostatočne poučená. Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že „Civilný sporový poriadok v § 326 ods. 1
výslovneneukladánavrhovateľovipovinnosťoznačiťdôkazyvovzťahukvlastnýmskutkovýmtvrdeniam.
Táto povinnosť však vyplýva z aplikácie § 132 ods. 1 a 3 C.s.p. v rámci všeobecných náležitostí

návrhu. K návrhu musia byť navyše pripojené listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Listinné
dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný
význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania
a bez výsluchu strán (§ 329 ods. 1 C.s.p.). Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných

prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný
postupštandardnéhoprocesnéhodokazovania.Osvedčenéskutočnostináslednespĺňajúatribútvysokej
pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti
rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva legitimizuje vyhovujúci výrok, a
teda nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia)

podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, s osobitným dôrazom na
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Z normatívneho textu vyplýva,
že pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je navrhovateľ
povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Táto sprísnená požiadavka vychádza jednak z premisy, že
zjavnenedôvodnémunárokunemožnoposkytnúťpredbežnúprocesnúochranu,ajednakzpredpokladu,

že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie
než samotnú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie.“ (SEDLAČKO,
N.. § 326 [Náležitosti návrhu neodkladného opatrenia]. In: O., A., FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana,
MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný sporový poriadok. 2.
vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1248–1249, marg. č. 3.). Na základe uvedeného žalovaný 1/ žiadal,

aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
a 378 ods. 1 C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednaloo prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je nedôvodné.

7. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,

e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,

g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

10. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Z citovaných zákonných ustanovení možno vyvodiť, že právna úprava ohľadom rozhodovania o
návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav, vyžaduje
aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok na nariadenie neodkladného

opatrenia. V Civilnom sporovom poriadku je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená
v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Uznesenie o
nariadení neodkladného opatrenia tak predstavuje rozhodnutie, ktorého účelom je úprava práv pomerov
strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy
právnych pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho

riešenia vzťahov medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa
zhoršila pozícia žalobcu.

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia,
vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne

ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku) a súčasne vyžaduje, aby neboli
vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť
preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie,
že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru
neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti,

ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň
základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov.15. V posudzovanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou vo veci samej
domáha (voči všetkým žalovaným) určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby vykonanej dňa 2.6.2025 v
súvislosti s bytom, v ktorom žalobkyňa býva. Zároveň sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia,

ktorým by bola uložená povinnosť žalovanému 4/ strpieť užívanie nehnuteľnosti (bytu) do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej (o neplatnosť dražby), povinnosti nenakladať s predmetným bytom a
povinnosti nevstupovať do bytu a uloženia povinnosti žalovanému 1/ zložiť peňažnú sumu, ktorá bola
vyplatená v súvislosti s predmetnou nehnuteľnosťou do úschovy na súde.

16. V prejednávanej veci sa odvolací súd po zohľadnení obsahu spisu a pri rešpektovaní stavu
existujúceho v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.) stotožňuje s úvahou súd
u prvej inštancie o nedôvodnosti a neopodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
keď prvoinštančný súd nemal dostatočne hodnoverne osvedčenú dôvodnosť procesného nároku,
ktorémusamáposkytnúťochranaprostredníctvomneodkladnéhoopatrenia,teda,žedobrovoľnádražba
predmetného bytu sa predbežne javí ako neplatná.

17. Pre úspech v tomto konaní bolo potrebné zo strany navrhovateľky neodkladného opatrenia
predovšetkým osvedčiť pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, v
tomto prípade také právne postavenie žalobkyne spočívajúce v neplatnej strate vlastníckeho práva
v dôsledku dražby, ktoré by odôvodňovalo nariadiť opatrenia voči žalovanému 1/ a žalovanému 4/

spočívajúce v strpení užívania predmetného bytu, v povinnosti nenakladať s uvedeným bytom, v
povinnosti nevstupovať do bytu a v povinnosti zložiť peňažnú sumu z dražby do úschovy súdu. Pokiaľ
žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nijakým spôsobom nekonkretizovala dôvody
zakladajúce neplatnosť predmetnej dobrovoľnej dražby a ani ich nijakým spôsobom neosvedčila, nebolo
možné poskytnutie procesnej prevencie súdom. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa

vyčerpávajúcimspôsobomvysporiadalscelýmobsahomnávrhužalobkynenanariadenieneodkladného
opatrenia a svoje závery, s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje aj náležitým spôsobom odôvodnil.

18. Na prípadné osvedčenie v návrhu deklarovaných skutočností až v rámci odvolacieho konania
nemohol odvolací súd prihliadať s poukazom na § 366 C.s.p., podľa ktorého odvolací súd nemôže

prihliadať na prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
pričom z obsahu odvolania nevyplýva, že by išlo o niektorý z prípadov uvedených v písm. a), b), c) alebo
d) uvedeného § 366 C.s.p. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a nových dôkazov je
prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok. Ust. § 366 C.s.p. umožňuje v odvolacom
konaní použiť prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní

pred súdom prvej inštancie len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia
sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol
uplatniťvkonanípredsúdomprvejinštancie.Vtejtosúvislostipovažujeodvolacísúdzapotrebnédoplniť,
že dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto

skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto
skutočností tvrdí. Vychádzajúc z uvedeného tak súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci prihliada len
na to, čo vyšlo za konania najavo, pričom odvolací súd je takto zisteným skutkovým stavom viazaný.
Nakoľko v danom prípade žalobkyňa nepreukázala, že nové prostriedky procesného útoku nemohla bez
svojej viny predložiť už v konaní pred súdom prvej inštancie, na uvedenú novotu (osvedčenie potreby

neodkladnej úpravy pomerov a hrozby ujmy) nemohol odvolací súd prihliadnuť.

19. Pokiaľ žalobkyňa argumentovala nedostatočným splnením si poučovacej povinnosti zo strany
súdu prvej inštancie pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd
nepovažoval túto argumentáciu za dôvodnú. Poučovacia povinnosť súdu vo vzťahu k súdnemu podaniu

nastupuje iba vtedy, ak z podania nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie
neúplné alebo nezrozumiteľné (§ 129 ods. 1, 2 C.s.p.). V súlade s uvedeným súd prvej inštancie vyzval
žalobkyňu na opravu a doplnenie podania v súvislosti s označením subjektov, proti ktorým smeroval
návrh ako aj v súvislosti s formuláciou petitu tak, aby bolo zrejmé komu má byť navrhovaná povinnosť
uložená. V žiadnom prípade však poučovacia povinnosť súdu nemá smerovať k tomu, aby žalobkyňa

(navrhovateľka) doplnila skutkové tvrdenia a predložila dôkazy tak, aby tieto boli dostatočným spôsobom
spôsobilé preukázať nárok, ktorého sa táto sporová strana domáha. Povinnosť tvrdenia a povinnosť
dôkazu sú procesné povinnosti, ktoré vyplývajú stranám sporu priamo zo zákona (§ 326 ods. 1 a 2
C.s.p.). Súd prvej inštancie správne uviedol, že úlohou súdu nie je dôvody, na základe ktorých vyvodzujesvoj nárok, aktívne vyhľadávať a tým suplovať žalobcu (navrhovateľa neodkladného opatrenia) pri
splnení jeho procesnej povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti a tomu zodpovedajúceho bremena
tvrdenia a dôkazného bremena s poukazom na čl. 8 Základných zásad C.s.p., ale iba na základe

žalobcom predložených dôkazov verifikovať, či ním tvrdené skutočnosti sú alebo nie sú dané, resp.
pre účely konania o neodkladnom opatrení sa predbežne javia ako osvedčené alebo nie. Odvolací súd
konštatuje, že skutkové tvrdenia žalobkyne uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nemožno považovať za dostatočné a v súlade s § 326 C.s.p. Žalobkyňa zároveň k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nepripojila žiadne dôkazy osvedčujúce dôvodnosť uplatňovaného nároku. Je

potrebné poukázať na zásadu kontradiktórnosti, kedy sa priorizuje procesná aktivita sporových strán,
ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky, za náležitosť a
dostatočnosť ktorých nesie procesnú zodpovednosť strana sporu (v tomto prípade žalobkyňa).

20. Na základe uvedeného, zhodujúc sa s názorom súdu prvej inštancie, odvolací súd uznesenie súdu
prvej inštancie, ktorým zamietol návrhy žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, podľa § 387

ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

21. O trovách konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.).

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).