Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120372080
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Vladová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6120372080.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek

senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: LAKARNO s.r.o., so
sídlom Štefánikova 76, 071 01 Michalovce, IČO: 47 689 781, zastúpeného JUDr. Michaelom Medviďom,
advokátom, Jihlavská 1359/22, 040 11 Košice, proti žalovanému: Forum Poprad, a.s., so sídlom Malý
trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 36 732 117, zastúpenému: Okenica & Co. s. r. o., Pražská 11, 811
04 Bratislava, IČO: 36 866 512, o zaplatenie 79.934,88 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-30Cb/69/2020 - 308 zo dňa 30.10.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-30Cb/69/2020 - 308 zo dňa

30.10.2023 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a priznal žalovanému proti
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu z dôvodov, že žalobca je obchodnou
spoločnosťou, ktorá má v predmete činnosti aj vedenie účtovníctva; okrem iného vedie účtovníctvo
aj obchodnej spoločnosti BONGIORNO s.r.o., ktorá má v nájme prevádzku v obchodnom centre
Forum v Poprade, ktoré patrí žalovanému. Dňa 21.02.2020 žalobca za spoločnosť BONGIORNO s.r.o.

vykonal úhradu na účet žalovaného vo výške 79.934,88 Eur. Nepozornosťou zamestnanca došlo k
chybe, pretože zamestnanec pri výbere účtu odosielateľa vybral nesprávne číslo účtu, a tak finančné
prostriedky boli omylom uhradené z účtu žalobcu a nie z účtu spoločnosti BONGIORNO s.r.o. Po zistení
chyby žalobca mailom a listom požiadal o vrátenie finančných prostriedkov. Žalovaný mailom zo dňa
17.04.2020 oznámil žalobcovi, že situáciu rieši. Do podania žaloby však žalovaný žalobcovi finančné
prostriedky nevrátil, čím mu okrem povinnosti zaplatiť istinu vznikla aj povinnosť zaplatiť zákonné úroky
z omeškania ako i náhradu trov právneho zastúpenia.

2. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel platobným rozkazom sp. zn. 31Up/1664/2020 z
22.09.2020, proti ktorému žalovaný podal odpor, v ktorom uviedol, že nárok je v celom rozsahu
nedôvodný, vlastní a prevádzkuje obchodné centrum Forum Poprad, ktoré má približne 119 nebytových
jednotiek. Tieto jednotky prenajíma spoločnosť Forum Poprad, a.s. rôznym nájomcom. Od 2.12.2015
až do roku 2020 bola jedným z nájomcov spoločnosť BONGIORNO s.r.o., so sídlom Jantárova 8,
Košice 040 01, IČO 36 582 735, ktorá si prenajímala od žalovaného nebytové jednotky č. 1.338 a

č. 1.211, 1.211 B na účely prevádzky dvoch reštaurácií. Nájomca mal približne už od roku 2018 zlú
platobnú morálku ohľadom platenia nájomného a musel byť opakovane prenajímateľom v tomto ohľade
upomínaný. Zlá platobná morálka a ekonomické problémy údajne súviseli s tým, že medzi konateľom
nájomcu (a zároveň jeho tretinovým spoločníkom, pánom Gabrielom Šoltésom) a ostatnými dvomaspoločníkmi spoločnosti BONGIORNO s.r.o., panovali dlhodobo nezhody. Posledné dve upomienky o
dlžné nájomné vystavila za žalovaného dňa 14.2.2020 riaditeľka obchodného centra pani N.. U. X., a
to na 50.999,41 Eur (za reštauráciu Rock'n'Roll), ďalej na 33.835,47 Eur (za reštauráciu Pizza z Pece),

celkom teda na sumu 84.834,88 Eur, podľa ktorých mala spoločnosť BONGIORNO s.r.o., uhradiť túto
sumu do 21.4.2020. Konateľ spoločnosti BONGIORNO s.r.o., pán Šoltés, v odpovedi na tieto upomienky
kontaktoval e-mailom dňa 21.2.2020 riaditeľku obchodného centra p. X. a sľúbil jej, že dôjde k úhrade
dlžného nájomného tak, že suma 79.934,88 Eur bude uhradená prevodom z bankového účtu, a suma
4.900,- Eur bude uhradená vkladom hotovosti na bankový účet žalovaného. Pán Šoltés tento sľub

splnil; dňa 14.2.2020 došlo k vloženiu sumy 1.900,- Eur v hotovosti na bankový účet žalovaného a
dňa 18.2.2020 ďalšej sumy v hotovosti vo výške 3.000,- Eur, celkom teda 4.900,- Eur. Zvyšok dlžnej
sumy, teda 79.934,88 Eur, bol uhradený na bankový účet žalovaného dňa 21.2.2020 ako sľúbil pán
Šoltés - teda presne v posledný deň dodatočnej lehoty na zaplatenie dlhu, ktorú poskytol žalovaný
nájomcovi vo svojich upomienkach zo 14.2.2020. Táto platba bola odoslaná z bankového účtu č. U. s
tým, že v platobnej poznámke, ktorá je uvedená na príslušnom bankovom výpise z 21.2.2020, a ktorú

zadal k platbe sám odosielateľ platby (teda spoločnosť LAKARNO s.r.o.) bolo jasne špecifikované, že
sa jedná o úhradu nájomného za spoločnosť BONGIORNO s.r.o., a to za nebytové jednotky č. 1.338
a č. 1.211, 1.211 B. Už len z tejto nespochybniteľnej skutočnosti žalovaný vyvodzuje, že v žiadnom
prípade nemohlo ísť o tzv. platbu „omylom“. Žalovaný sa vzhľadom na uvedené skutočnosti dôvodne
domnieva,žesanájomca,respektívejehokonateľpánŠoltés,dohodolsospoločnosťouLAKARNOs.r.o.

ako žalobcom o tom, že žalobca zaplatí časť dlžného nájomného vo výške 79.934,88 Eur za nájomcu a
na jeho účet, a to zrejme preto, že žalobca túto sumu spoločnosti BONGIORNO s.r.o. požičala na úhradu
dlžného nájomného alebo, alternatívne, došlo medzi spoločnosťami LAKARNO s.r.o. a BONGIORNO
s.r.o. k inej obdobnej dohode. Žalobca prostredníctvom svojho konateľa pána Tkáča reklamoval platbu
„omylom“ u žalovaného až po uplynutí takmer dvoch mesiacov po jej odoslaní, a to 17.4.2020. Žalovaný

prostredníctvom riaditeľky obchodného centra pani N.. U. X. požiadal v období okolo 17.4.2020 pána
Šoltésa aj pána Tkáča o vysvetlenie, ako mohlo vôbec dôjsť k takejto mylnej platbe. Žalovaný je
názoru, že všetky okolnosti veci dokladajú, že sa pôvodne pán Šoltés s pánom Tkáčom dohodli po
platobnej upomienke žalovaného z 14.2.2020 na tom, že žalobca uhradí za spoločnosť BONGIORNO
s.r.o. časť dlžného nájomného vo výške 79.934,88 Eur. Následne došlo dňa 13.3.2020 k nútenému

uzatvoreniu reštaurácií a obchodov v obchodnom centre Poprad v rámci krízových opatrení Úradu
verejného zdravotníctva SR. V nasledujúcich niekoľkých týždňoch si pán Šoltés mohol vyhodnotiť, že
tieto opatrenia budú mať pre jeho reštaurácie a podnikanie nepriaznivý ekonomický dopad, a dohovoril
sa s pánom Tkáčom, aby platbu dodatočne označil za chybnú či mylnú a vyžiadal si ju od spoločnosti
Forum Poprad, a.s. naspäť. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu k veci uviedol, že žalobca svoj

právny nárok kvalifikuje ako vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným, a to z dôvodu, že mu plnil
bez právneho dôvodu. S uvedeným je potrebné kategoricky nesúhlasiť. Zo strany žalobcu sa jedná o
zjavné nesprávne (a zrejme aj účelové) posúdenie tak faktického ako aj právneho stavu sporovej veci. Je
nepochybné, že bývalý vlastník nehnuteľností, mal voči žalovanému (a čiastočné stále má) nedoplatky
na úhradách za plnenia spojené s užívaním nehnuteľností v celkovej výške 4.901,17 EUR. Uvedené

nedoplatky vznikli na základe zmluvného vzťahu medzi žalovaným a bývalým vlastníkom nehnuteľností.
Sú riadne a majú oporu v zákone. Táto skutočnosť je zrejmá, pričom ju nespochybňuje ani žalobca.
Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto obohatenie
nie je právny dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o obohatenie
neoprávnené, v minulosti sa tiež nazývalo neoprávnený majetkový prospech. Bezdôvodné obohatenie

teda nie je každé obohatenie sa dlžníka. V zmysle ust. § 454 Občianskeho zákonníka sa bezdôvodne
obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Predpokladom vzniku zodpovednosti z
bezdôvodného obohatenia v takomto prípade je na jednej strane existencia právnej povinnosti (zákonnej
alebo zmluvnej) na plnenie u toho, za koho sa plnilo a na druhej strane neexistencia takejto povinnosti
u toho, kto v skutočnosti plnil. Dôležité však je, že za obohateného treba považovať toho, za koho

sa plnilo, nie toho, komu sa plnenie poskytlo. Bezdôvodné obohatenie v takom prípade nespočíva vo
zväčšení majetku povinného subjektu, ale v tom, že sa jeho majetkový stav nezmenší v dôsledku toho,
že jeho dlh bol splnený treťou osobou. Tento dôsledok nastáva k okamihu, kedy veriteľ plnenie príjme.
Existencia právnej povinnosti, ktorá môže vyplývať zo zákona, zo zmluvy či inej právnej skutočnosti,
je preto nevyhnutným predpokladom nároku podľa § 454 Občianskeho zákonníka, nakoľko bez nej

by takto definovaný prospech povinnej osobe nevznikol. Právna povinnosť musí existovať k okamihu,
kedy je subjektom, ktorý za iného plní, plnenie poskytnuté (citované z uznesenia NS ČR sp. zn. 30
Cdo 1213/2007). Oproti ostatným skutkovým podstatám zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia
má v prípade skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka právopožadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia ten, kto plnil za iného, od toho, za koho plnil,
a nie od toho, komu plnil.

3. Žalobca v replike k odporu žalovaného uviedol, že odpor považuje za nedôvodný. So žalovaným
nemá žiadny obchodný vzťah, neexistuje medzi nimi žiadne právne ani ekonomické prepojenie, nič
v jeho priestoroch neprevádzkuje ani nevyužíva iné jeho služby. Uvedené preukazuje aj skutočnosť,
že všetky upomienky o nezaplatení faktúr boli adresované spoločnosti BONGIORNO a nie žalobcovi.
Ani v komunikácii medzi JUDr. Šoltésom a žalovaným sa žalobca nespomína. Akýkoľvek prísľub JUDr.

Šoltésa o nedoplatkoch spoločnosti BONGIORNO sa netýka žalobcu a k ničomu ho nezaväzuje. Je
nespochybniteľné, že finančné prostriedky boli odoslané z účtu žalobcu, ktorý žalovanému vysvetlil,
že došlo k omylu. Žalobca poskytuje služby viacerým klientom, nielen spoločnosti BONGIORNO, a
to hlavne vo forme správy ich bankových účtov, aby sa nezaťažovali s prevodnými príkazmi. Dôvody
uvedené v odpore sú len subjektívnym názorom žalovaného bez akýchkoľvek dôkazov. Vzťah medzi
konateľmi JUDr. Šoltésom a JUDr. Tkáčom je iba pracovný, keďže žalobca poskytuje spoločnosti

BONGIORNO účtovné služby, správu účtov a ďalšie služby v administratívnej sfére. Žalobca mal aj
má finančné prostriedky na svoje fungovanie a rozvíjanie sa, dôkazom čoho je samotný fakt, že v
roku 2020 bolo možné, aby z jej účtu bola odpísaná suma 79.934,88 Eur; nie je povinný preukazovať,
odkiaľ disponuje touto čiastkou a aká čiastka sa nachádza na jeho účtoch. Žalobca už vo vyjadrení
pre žalovaného uviedol, že spravuje viacero účtov pre externé spoločnosti, denne dostáva veľa správ o

debetných transakciách, pri ktorých sa neuvádza názov účtu, ale iba číslo účtu (v tvare IBAN), z ktorého
boli finančné prostriedky odčerpané. Nie je možné pamätať si všetky čísla IBAN účtov, a preto nie je
možné hneď adekvátne zareagovať, keď dôjde k omylu. Až pri účtovaní vlastnej spoločnosti LAKARNO
s.r.o. bolo zistené, že došlo k závažnému omylu. Hneď na to bola telefonicky kontaktovaná riaditeľka
žalovaného, následne aj písomne. Keď žalobca zistil omyl, osobu, ktorá pochybila, prepustil.

4. Prvostupňový súd mal z vykonaných dôkazov za nesporné, že žalovaný vlastní a prevádzkuje
obchodné centrum Forum Poprad, v ktorom prenajíma nebytové jednotky rôznym nájomcom. Jedným
z nich (od 2.12.2015 až do roku 2020) bola spoločnosť BONGIORNO s.r.o., IČO 36 582 735, ktorá si
prenajímala od žalovaného nebytové jednotky č. 1.338 a č. 1.211, 1.211 B na účely prevádzky dvoch

reštaurácií; táto spoločnosť mala nedoplatky na nájomnom. Posledné dve upomienky o dlžné nájomné
vystavila za žalovaného dňa 14.2.2020 riaditeľka obchodného centra pani N.. U. X., a to na 50.999,41
Eur (za reštauráciu Rock'n'Roll), ďalej na 33.835,47 Eur (za reštauráciu Pizza z Pece), celkom teda
na sumu 84.834,88 Eur, podľa ktorých mala spoločnosť BONGIORNO s.r.o., uhradiť túto sumu do
21.2.2020. Dňa 14.2.2020 došlo k vloženiu sumy 1.900,- Eur v hotovosti na bankový účet žalovaného

a dňa 18.2.2020 ďalšej sumy v hotovosti vo výške 3.000,- Eur, celkom teda 4.900,- Eur. Zvyšok dlžnej
sumy, teda 79.934,88 Eur, bol uhradený na bankový účet žalovaného dňa 21.2.2020 v posledný deň
dodatočnej lehoty na zaplatenie dlhu, ktorú poskytol žalovaný nájomcovi vo svojich upomienkach z
14.2.2020. Táto platba bola odoslaná z bankového účtu č. U. s tým, že v platobnej poznámke, ktorá je
uvedenánapríslušnombankovomvýpisez21.2.2020,aktorúzadalkplatbesámodosielateľplatby(teda

spoločnosťLAKARNOs.r.o.)bolojasnešpecifikované,žesajednáospoločnosťBONGIORNO,jednotky
č. 1.338 a č. 1.211, 1.211 B. Sporným v konaní zostala skutočnosť, či išlo o úhradu dlžného nájomného
žalobcom za spoločnosť BONGIORNO s.r.o., alebo išlo o mylnú platbu z účtu žalobcu namiesto z účtu
spoločnosti BONGIORNO s.r.o. „prekliknutím“ účtovníčky žalobcu v rámci internet bankingu.

5. Prvostupňový súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov, dospel k záveru, že v konaní nebolo
dostatočne spravdepodobnené, že plnením dlhu spoločnosti BONGIORNO s.r.o. žalobcom žalovanému
sa žalovaný obohatil na úkor žalobcu, ako to tvrdil žalobca. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom preukázania základu ani výšky žalobou uplatneného nároku. V tomto smere súd poukázal
na skutočnosť, že ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán

sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany
sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre
úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť
tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu
sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci. Povinnosť

strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu
(čl. 8 CSP). Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť,
teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná
tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý mátvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti
(Tomašovič, M., In Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M.
a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H. Beck, 2016, s. 568¬569).

6. V sporovom konaní platí pravidlo, že dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdených skutočností leží na tej
sporovej strane, ktorá tieto skutočnosti tvrdí. V danom prípade bolo povinnosťou žalobcu preukázať,
že žalovaný sa prijatím plnenia od žalobcu, ktoré predstavovalo plnenie dlhu spoločnosti BONGIORNO
s.r.o., obohatil na úkor žalobcu. Nestačí, že žalovaný v konaní len tvrdí, ale je povinný predložiť aj dôkazy

(uniesť dôkazné bremeno), z ktorých možno dôvodne usúdiť, že k bezdôvodnému obohateniu na strane
žalovaného skutočne došlo. Právna úprava bezdôvodného obohatenia je subsidiárna vo vzťahu k iným
inštitútom súkromného práva v tom zmysle, že sa uplatní výlučne vtedy, ak právne následky majetkovej
nerovnováhy nie sú pokryté inou právnou úpravou predstavujúcou právny dôvod vzniku záväzku, a teda
i príslušných reparačných ustanovení. Ak je právnym dôvodom vzniku majetkovej povinnosti reparovať
vzniknutú majetkovú nerovnováhu iná právna skutočnosť kontraktného či deliktného charakteru, právna

úpravabezdôvodnéhoobohateniasaneuplatní.Acontrariosaprávnaúpravabezdôvodnéhoobohatenia
uplatní výlučne vtedy, ak nerovnováha v majetkovej sfére subjektov súkromnoprávnych vzťahov vznikla
v dôsledku absencie relevantného právneho dôvodu. V tejto súvislosti súd poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
19. januára 2012 sp. zn. 2 Cdo 92/2010.

7. Bezdôvodné obohatenie spočívajúce v plnení za iného predstavuje osobitnú skutkovú podstatu
bezdôvodného obohatenia. Základným predpokladom vzniku tohto záväzkového vzťahu je zákonom,
zmluvou alebo iným relevantným právnym dôvodom stanovená povinnosť určitej osoby plniť. Táto osoba
(A) je tak dlžníkom voči veriteľovi (B). Ak tretia osoba C, ktorá sama nemá povinnosť plniť voči osobe

B, a napriek tomu osobe B plní s následkom zániku dlhu osoby A (teda osoby B i C majú vedomosť i
úmysel smerujúci k solúcii dlhu osoby A), vznikne reparačná právna povinnosť, kde povinnou osobou
bude subjekt A - v rozhodovanej veci spoločnosť BONGIORNO s.r.o. a oprávnenou osobou subjekt
C - v rozhodovanej veci žalobca. K uvedenému následku by však nedošlo, ak by sa plnenie osoby
C voči osobe B udialo proti vôli pôvodného dlžníka (osoby A); tento predpoklad je vyvoditeľný zo

všeobecnejzásadysúkromnéhopráva,atozozásadyindividuálnejautonómievôlejedinca.Niejepritom
rozhodujúce, či plnenie bolo poskytnuté so súhlasom dlžníka, avšak nesmie ísť o situáciu, že bolo plnené
proti jeho vôli. Bezdôvodne sa v tomto prípade obohatí nie ten, komu bolo plnené, ale ten, za koho sa
plnilo. V tejto súvislosti súd poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo
970/2006, sp. zn. 30 Cdo 4256/2008 a sp. zn. 21 ICdo 16/2012. Vykonaným dokazovaním, konkrétne

detailom pohybu na účte žalobcu vedenom v Tatra banke, a.s. z 21.02.2020, bolo preukázané, že úhrada
žalovanej sumy bola žalobcom realizovaná v pobočke banky za poplatok za spracovanie vo výške 30,-
Eur, t. j. žalobca týmto listinným dôkazom predloženým ním samým vyvrátil jeho vlastné nepravdivé
tvrdenie,žepriúhradežalovanejsumydošlokomylunepozornosťouzamestnanca,ktorývrámciinternet
bankingu pri výbere účtu odosielateľa vybral nesprávne číslo účtu, a preto boli finančné prostriedky

omylom uhradené žalovanému z účtu žalobcu a nie z účtu spoločnosti BONGIORNO s.r.o. Z uvedeného
vyplýva, že žalobca spornú sumu vedome, dobrovoľne a nie omylom zaplatil na účet žalovaného. V
konaní pritom nebol produkovaný dôkaz o tom, že by úhrada predmetnej sumy bola realizovaná proti vôli
pôvodného dlžníka, t. j. spoločnosti BONGIORNO s.r.o; uvedené napokon nebolo ani tvrdené. Nedošlo
tak k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcu; na úkor žalobcu sa v tomto vzťahu

mohla obohatiť len spoločnosť BONGIORNO s.r.o. Keďže žalobca nepreukázal splnenie predpokladov
pre vznik bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu, žalovaný nie je v rozhodovanom
spore pasívne vecne legitimovaný. Sumarizujúc uvedené súd uzatvoril, že žalobca v konaní nepreukázal
existenciu mimozmluvného právneho vzťahu medzi sporovými stranami, na základe ktorého si uplatňuje
svoj nárok na zaplatenie 79.934,88 Eur s príslušenstvom. Žalobca, hoci zastúpený kvalifikovaným

právnym zástupcom, neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania základu ani výšky uplatneného
nároku, čo má za následok jeho neúspech v spore. Preto súd jeho žalobu v celom rozsahu zamietol.
Návrh žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov súd z dôvodu hospodárnosti zamietol,
keďže v spore bolo potrebné vyriešiť právnu otázku, nie skutkovú; výrok rozsudku by tak neboli spôsobilé
zvrátiť svedecké výpovede.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.9. Proti predmetnému meritórnemu rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca dôvodiac
podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), h), f) C.s.p.

10. Žalobca v odvolaní uviedol, že rozsudok bol vydaný predčasne, za neúplne ustáleného skutkového
stavu, nesprávneho výkladu zákona, je vnútorne zmätočný, čoho dôsledkom je vydanie rozsudku, ktorý
nemá oporu nielen v zákone, ale ani vo vykonanom dokazovaní a postupom súdu došlo celkom zjavne
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca poskytoval tieto účtovnícke služby okrem iného, aj

spoločnosti BONGIORNO s. r. o., ktorá mala uzatvorený zmluvný vzťah so žalovaným z titulu zmluvy
o nájme nebytových priestorov v OC Forum Poprad. Zamestnanec, N.. H. J., vykonala mylnú platbu z
účtu žalobcu v prospech žalovaného, pričom bezprostredne po tom, ako došlo k zisteniu tejto chyby,
bol v tejto súvislosti kontaktovaný žalovaný za účelom vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov.
Žalobca už k žalobe predložil súdu komunikáciu so žalovaným a v rámci repliky zo dňa 20.02.2022
navrholvypočuťakosvedkaosobu,ktorátútoúhradurealizovala,tedaN..H.J.,akoajbývaléhokonateľa

spoločnosti BONGIORNO s. r. o. JUDr. Gabriela Šoltésa. Žalobca nemal reálnu možnosť preukázať
svoje tvrdenia, nakoľko všetky dôkazy, ktorými mohol žalobca preukázať svoje tvrdenia (napr. výsluch
svedka JUDr. Gabriela Šoltésa, ako aj výsluch svedkyne N.. H. J., ktoré žalobca riadne a včas navrhol
vykonať) súd bez primeraného dôvodu zamietol. Žalobcovi nie je zrejmé, z akých dôvodov súd tento
dôkaz zamietol, nakoľko tieto osoby by mohli hodnoverne opísať skutočnosti rozhodné pre ustálenie

skutkového stavu, najmä k tomu, či existovala akákoľvek dohoda. Podľa názoru žalobcu neobstojí
tvrdenie súdu uvedené v ods. 17 napádaného rozsudku, že pre rozhodnutie vo veci nebolo potrebné
vykonať výsluch navrhovaných svedkov, nakoľko pre posúdenie sporu bolo potrebné vyriešiť právnu
otázku a nie skutkovú otázku. Žalobca práve naopak tvrdí, že bolo potrebné vyriešiť skutkovú otázku,
teda či platba vo výške 79.934,88 EUR bola vedome uhrádzaná žalobcom v prospech spoločnosti

BONGIORNO s. r. o., alebo bola táto platba uhrádzaná samotnou spoločnosťou BONGIORNO s. r. o.,
pričom mylne došlo k uhradeniu tohto záväzku z finančných prostriedkov žalobcu, alebo táto platba
nemá absolútne žiaden vplyv a súvis so zmluvným dojednaním medzi žalovaným a spoločnosťou
BONGIORNO s. r. o. a preto záväzok spoločnosti BONGIORNO s. r. o. voči žalovanému nemohol
zaniknúť. Žalobca popiera tvrdenia žalovaného, a v konečnom dôsledku aj súdu, že z plnenia žalobu

mala prospech spoločnosť BONGIORNO s. r. o. Podľa jeho názoru mal z tohto plnenia prospech
žalovaný a to z dôvodu, že v prospech jej bankového účtu bolo pripísaná suma 79.934,88 EUR.
Žalobca znova upozorňuje, že so spoločnosťou BONGIORNO s. r. o. nemal žiadne dohody, ani uzavreté
zmluvy, na základe ktorých by bol oprávnený v mene spoločnosti BONGIORNO s. r. o. plniť. Žalobca
poukazuje na svoje tvrdenia uvedené v prílohách žalobného návrhu, že bezprostredne po tom, ako

žalobca zistil nezrovnalosť v prijatých a vyšlých platbách, kontaktoval žalovaného s požiadavkou na
riešenie vzniknutej situácie. Zároveň uvádza, že ak súd zamietol návrhy na vykonanie dokazovania,
ktoré by mohli náležíte objasniť skutkový stav veci má za to, že je naplnený odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. d) CSP. Žalobca taktiež poukazuje na skutočnosť, že súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nedostatočne zistil a ustálil skutkový stav a navrhuje

odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

11. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril, pričom napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
považuje v celom rozsahu za vecne správne. Uviedol, že žalobca pri koncipovaní odvolania opomenul
udalosti, ktoré sa udiali, a skutočnosti, ktoré boli jednoznačne preukázané na pojednávaní konanom

dňa 30.10.2023, kedy došlo aj k vyhláseniu napadnutého rozsudku. Žalobca v odvolaní používa
v podstate rovnakú argumentáciou ako v jeho žalobe vo veci samej a vlastne aj počas celého
prvostupňového súdneho konania. Opiera sa o tvrdenie o mylnej platbe vykonanej zamestnankyňou
žalobcu prostredníctvom internet bankingu, kde sa táto zamestnankyňa mala „prekliknúť“ v platiteľovi a
namiesto bankového účtu spoločnosti s vtedajším názvom BONGIORNO s.r.o., bola platba vykonaná z

bankového účtu žalobcu. Od tohto tvrdenia následne žalobca počas prvostupňového konania odvíjal aj
všetky ním navrhované dôkazy a rovnako teraz v jeho odvolaní odvíja aj uplatnené odvolacie dôvody.
Žalovaný má za to, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že spoločnosť BONGIORNO s.r.o., ako
nájomca, mala dlh u Žalovaného, ako prenajímateľa, v celkovej výške za obe prevádzky 84.834,88
EUR (z toho za prevádzku Pizza z Pece vo výške 33.835,47 EUR a za prevádzku Ročk'N'Roll vo výške

50.999,41 EUR), žalovaný doručil spoločnosti BONGIORNO s.r.o. upomienky na neuhradené nájomné
s názvom „Oznámenie o porušení a budúcom odstúpení od nájomnej zmluvy“ zo dňa 14.02.2020 za
obe prevádzky a v týchto upomienkach poskytol dodatočnú lehotu na úhradu dlžných pohľadávok do
21.02.2020. JUDr. Gabriel Šoltéš (svedok navrhovaný žalobcom) bol v čase realizácie platby konateľomspoločnosti BONGIORNO s.r.o. JUDr. Gabriel Šoltés dobrovoľne a bez nátlaku zaslal žalovanému
(resp. riaditeľke obchodného centra žalovaného) e-mailom dňa 21.02.2020 (posledný deň dodatočne
poskytnutej lehoty na úhradu dlhu na nájomnom) oznámenie o vykonaných troch úhradách na bankový

účet žalovaného vklad hotovosti vo výške 1.900,- EUR, vklad hotovosti vo výške 3.000,- EUR, expresná
platba z Tatra banky, a.s. vo výške 79.934,88 EUR (sporná žalovaná suma), prílohou e-mailu od JUDr.
Gabriela Šoltésa zo dňa 21.02.2020 boli nasledovné doklady: potvrdenie o vklade hotovosti na bankový
účet Žalovaného vo výške 1.900,- EUR, potvrdenie o vklade hotovosti na bankový účet Žalovaného
vo výške 3.000,- EUR, detail pohybu z Tatra banky, a.s. Je zrejmé, že k úhrade žalovanej sumy za

žiadnych okolností nemohlo dôjsť takým spôsobom, ako tvrdí Žalobca. Žalovaný, rovnako ako aj súd
považuje za preukázané, že sporná platba bola vykonaná na pobočke banky a nie cez internet banking,
teda nemohlo dôjsť k žiadnej mylnej platbe. Každú platbu priamo na pobočke v banke totiž musí vždy
vykonať (autorizovať) oprávnená osoba - štatutárny orgán spoločnosti, pokiaľ sa jedná o bankový účet
obchodnej spoločnosti. Žalovaný preto považuje za nesporné, že tvrdenia žalobcu uvádzané v jeho
žalobe ako aj odvolaní sú účelovo vyfabulované s úmyslom vylákať od žalovaného plnenie, ktoré by

bolo bez právneho dôvodu. Platba bola dňa 21.02.2020 vedome uhradená Žalobcom (resp. osobou zaň
konajúcou) priamo na pobočke v Tatra banke, a.s., v prospech bankového účtu Žalovaného s riadnym
označením účelu platby (poznámka pre príjemcu), že sa jedná o platbu za spoločnosť BONGIORNO
s.r.o., jednotka 1.338, jednotka 1.211, 1.211B. Pán JUDr. Gabriel Šoltés ako konateľ spoločnosti
BONGIORNO s.r.o. e-mailom zo dňa 21.02.2020, teda v posledný deň dodatočne poskytnutej lehoty na

úhradu dlhu na nájomnom, potvrdil žalovanému, že celý dlh spoločnosti BONGIORNO s.r.o. je uhradený,
o čom žalovanému zaslal aj príslušné potvrdenia o realizácii platieb. Týmto je nesporne preukázané, že
pôvodný dlžník, spoločnosť BONGIORNO s.r.o. súhlasil so splnením jeho záväzku žalovanému tretím
subjektom - žalobcom. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu
záveru, že v predmetnej sporovej veci Žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný, pretože nie Žalovaný

sa bezdôvodne obohatil na úkor Žalobcu. Práve naopak, bola to spoločnosť BONGIORNO s.r.o., u
ktorej vykonaním platby zo strany Žalobcu došlo k bezdôvodnému obohateniu Žalobca po celú dobu
trvania prvoinštančného konania nie len že nevyprodukoval žiadny dôkaz preukazujúci opak, teda že by
spoločnosť BONGIORNO s.r.o. výslovne nesúhlasila s úhradou dlhu zo strany žalobcu, on toto dokonca
ani len netvrdil.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal vec v zmysle ustanovenia §
379 a § 380 ods. 1 C.s.p. v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bez nariadenia
pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3
C.s.p. oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote.

Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním žalobcu dospel odvolací súd k záveru, že mu vyhovieť
nemožno.

13. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

14. Odvolací súd v danom prípade konštatuje správnosť dôvodov meritórneho rozhodnutia, nakoľko na
základe vykonaných dôkazov prvoinštančný súd správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom

vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi za preukázané, dôkazy
vyhodnotilazistenýskutkovýstavsprávneprávneposúdil.Súdprvejinštancievnapadnutommeritórnom
rozhodnutí dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na sporné otázky, pričom sa zároveň vysporiadal s
podstatnouargumentáciousporovýchstrán.Nazdôrazneniesprávnostirozhodnutiasúduprvejinštancie
odvolací súd uvádza nasledovné.

15. Primárnym dôvodom zamietnutia žaloby zo strany prvostupňového súdu bol nedostatok pasívnej
legitimácie na strane žalovaného, čo aj náležite prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí odôvodnil.
Prvostupňový súd sa neodchýlil od všeobecne zastávanej rozhodovacej praxe súdov, na ktorú aj
poukázal vo svojom odôvodnení a podľa ktorej skutková podstata bezdôvodného obohatenia podľa

§ 454 Občianskeho zákonníka je založená na súčasnom splnení dvoch podmienok a síce existencia
právnejpovinnostikukonkrétnemuplneniunastranetoho,zaktoréhosaplniloasplnenietejtopovinnosti
subjektom, ktorý nemal právnu povinnosť plniť. Podľa citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka
sa bezdôvodne obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Teda uvedená skutkovápodstata je naplnená, ak ten, čo plnil inému túto povinnosť nemal a plnil namiesto toho, kto bol povinný
plniť, pričom medzi subjektami, medzi ktorými došlo k plneniu bolo zrejmé , že sa plní za iného.
Bezdôvodné obohatenie v tomto prípade teda nespočíva vo zväčšení majetku povinného subjektu, ale

v tom, že sa jeho majetkový stav nezmenší v dôsledku toho, že jeho dlh bol splnený treťou osobou.

16. Nevyhnutným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka
je, že medzi tým, kto plnil za dlžníka a tým komu sa plnilo bolo zrejmé, že je plnené za iného. To je
základný rozdiel medzi bezdôvodným obohatením získaným bez právneho dôvodu a bezdôvodným

obohatením získaný plnením za iného podľa § 454 OZ ( 25Cdo 1208/2000, NS ČR ). Prípad
bezdôvodného obohatenia vo forme plnenia za toho, kto mal právnu povinnosť plniť sám, prichádza do
úvahy len vtedy, keď ten za ktorého bolo plnené, bol povinný podľa práva plniť sám, avšak neplnil, zatiaľ
čo ten, kto za neho plnil, sám túto povinnosť nemal (Obdo V 6/2000, NS SR).

17. Odvolací súd má za to, že prvoinštančný súd správne konštatoval, že v danej právnej veci z

vykonaného dokazovania vyplynulo, že aktívne legitimovaný na uplatnenie práva z bezdôvodného
obohatenia je žalobca, pretože v jeho majetkovej sfére došlo k strate finančných prostriedkov v žalovanej
sume. Dňa 14.2.2020 došlo k vloženiu sumy 1.900,- Eur v hotovosti na bankový účet žalovaného a
dňa 18.2.2020 ďalšej sumy v hotovosti vo výške 3.000,- Eur, celkom teda 4.900,- Eur. Zvyšok dlžnej
sumy, teda 79.934,88 Eur, bol uhradený na bankový účet žalovaného dňa 21.2.2020, v posledný deň

dodatočnej lehoty na zaplatenie dlhu, ktorú poskytol žalovaný nájomcovi vo svojich upomienkach zo
14.2.2020. Táto platba bola odoslaná z bankového účtu č. U. s tým, že v platobnej poznámke, ktorá je
uvedenánapríslušnombankovomvýpisez21.2.2020,aktorúzadalkplatbesámodosielateľplatby(teda
spoločnosť LAKARNO s.r.o.) bolo jasne špecifikované, že sa jedná o úhradu nájomného za spoločnosť
BONGIORNO s.r.o., a to za nebytové jednotky č. 1.338 a č. 1.211, 1.211 B. Žalobca po celú dobu trvania

prvoinštančného konania neprodukoval žiadny dôkaz a ani netvrdil, že by spoločnosť BONGIORNO
s.r.o. výslovne nesúhlasila s úhradou dlhu zo strany žalobcu.

18. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
právamalplniťsám.Tátoskutkovápodstatajenaplnenázapredpokladu,žeten,ktoplnilinému(poskytol

mu plnenie, ktoré má majetkovú hodnotu), túto povinnosť nemal a plnil, namiesto toho, kto bol na toto
plnenie povinný (t. j. namiesto dlžníka). Nie je rozhodujúce, či plnenie bolo poskytnuté so súhlasom
dlžníka, no nesmie ísť o situáciu, kedy by bolo plnené proti jeho vôli. Predpokladom je, že prijatím plnenia
veriteľom zanikol dlh dlžníka. Dlžník, za ktorého bolo plnené, sa tak stáva obohateným na úkor toho, kto
za neho veriteľovi plnenie poskytol (uspokojil veriteľovu pohľadávku, prípadne iba čiastočne). Takýmto

splnením dlžníkovho dlhu sa jeho majetkový stav neznížil, ako by tomu bolo, pokiaľ by svojmu veriteľovi
plnil zo svojho. Obohatený tak získava majetkový prospech v okamihu, keď zanikol jeho dlh. Právna
povinnosť k plneniu medzi dlžníkom a veriteľom môže vyplývať zo zákona alebo zo zmluvného záväzku.
Ten, kto plnil za iného (dlžníka), má právo požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia od toho, za
koho plnil, a nie od toho, komu plnil.

19. Úhrada žalovanej sumy bola žalobcom realizovaná v pobočke banky za poplatok za spracovanie
vo výške 30,- Eur, listinný dokaz doložil žalobca a z uvedeného vyplýva, že žalobca spornú sumu
vedome, dobrovoľne a nie omylom zaplatil na účet žalovaného. V konaní pritom nebol produkovaný
dôkaz o tom, že by úhrada predmetnej sumy bola realizovaná proti vôli pôvodného dlžníka, t. j.

spoločnostiBONGIORNOs.r.o;uvedenénapokonneboloanitvrdené.Žalobcatedauhradilpovzájomnej
komunikácii, vedome dlh za tretiu osobu, teda úhradu cudzieho dlhu, čím síce založil svoj právny nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale nie voči žalovanému s poukazom na § 454 OZ.

20. Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou žalobcu, kde poukazuje na to, že prvostupňový

súd odmietol vykonať výsluch svedkov, pričom prvostupňový súd náležite odôvodnil nevykonanie
navrhovaného dôkazu v bode 19. napadnutého rozsudku a odvolací súd sa s uvedeným odôvodnením
plne stotožňuje. V spore sa jednalo primárne o právne posúdenie veci, súd by dospel k rovnakému
právnemu záveru, bez ohľadu na to, ako by opísali vnímane skutočnosti svedkovia a ich výpoveď aj
podľa názoru odvolacieho súdu nemala dosah na zmenu preukázaného skutkového stavu.

21. Je nepochybné, že žalobca od začiatku vedel, že poskytnutím platby žalovanému uhrádza časť
záväzku za tretiu osobu. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť,
že žalobca v odvolaní žiadnou relevantnou odvolacou argumentáciou nespochybnil správnosť záverovsúduprvejinštancie.Odvolacísúdviazanýodvolacímidôvodmivzmysle§380C.s.p.dospelkzáveru,že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutých častiach vecne správne, súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie v merite, dospel k správnym skutkovým zisteniam

a vec správne posúdil. Dôkazný stav zistený súdom prvého stupňa poskytol spoľahlivý a nepochybný
záver pre podstatné a rozhodné skutočnosti v danej sporovej právnej veci a preto rozsudok súdu prvej
inštancie v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.

22. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

23. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 C.s.p., keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho
konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

26. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).