Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/62/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124202458
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4124202458.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej

a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XX.
XXXX, bytom C., D. XXX, proti žalovanému: ROJA - Slovensko s. r. o., so sídlom Babindol 300, IČO:
36 530 735, zastúpený JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom so sídlom Bratislava, Vajnorská 20,
o zaplatenie 702,72 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra
zo dňa 26. júla 2024 č. k. 8C/19/2024-142 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (I.) a žalovanému priznal voči
žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100% (II.). Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil
ustanoveniami § 123, § 120 ods. 1, § 6, § 415, § 420 ods. 1, 2, § 422 ods. 1, § 418 ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, § 2 ods. 1, § 2 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, článok 5 CSP. Uviedol, že podanou
žalobou sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 702,72 eura s príslušenstvom

titulom náhrady škody vzniknutej na žalobkyňou zasadených stromoch a osadenom oplotení. Žalobkyňa
sa nároku domáha na základe toho, že dňa 20. 04. 2023 bez jej súhlasu alebo akéhokoľvek iného
právneho titulu na parcele č. 3909 a 3910 v k. ú. C. zamestnanci žalovaného vykopali a odstránili
žalobkyňou zasadené stromy, a to mimo vegetačného pokoja a odstránili plot žalobkyne a geodetické
značenie,ktorénechalažalobkyňaosadiť.Uvedenýmkonanímspôsobilizamestnancižalovanéhoškodu
vo výške 702,72 eura, ktorá predstavuje súčet súm vynaložených žalobkyňou pri kúpe poškodených
vecí. Žalobkyňa v žalobe dôvodila, že išlo o ofenzívnu svojpomoc, ktorá nie je prípustná.

1.2. Obrana žalovaného spočívala v tom, že v prípade jeho konania išlo o svojpomoc v zmysle
§ 6 Občianskeho zákonníka, kedy z dôvodu bezprostredného, neoprávneného zásahu do jeho práva
na užívanie poľnohospodárskej pôdy toto právo chránil, lebo nemohol založiť úrodu na prenajatej
poľnohospodárskej pôde. Na použitie svojpomoci ho oprávňovala najmä skutočnosť, že žalobkyňa
vedomá si toho, že uvedené pozemky s opakovanou pravidelnosťou obrába, osadila stromy a oplotenie
v úmysle zamedziť mu túto pôdu užívať.

1.3. Zohľadniac teoreticko-právne východiská a rozhodnutia, a aplikujúc ich na zistený skutkový
stav súd posudzoval, či v danom prípade, išlo o svojpomoc a či išlo o obrannú (dovolenú) alebo
útočnú (neprípustnú) svojpomoc. Žalobkyňa k procesnej obrane žalovaného zaujala stanovisko, že išloo útočnú, teda nedovolenú svojpomoc. Súd prvej inštancie sa po zhodnotení zisteného skutkového
stavu stotožnil s uvádzaným tvrdením žalobkyne. V danom prípade išlo o zásah do relatívneho práva
žalovaného vyplývajúceho z nájomného vzťahu, t. j. do jeho oprávnenia užívať v dohodnutom rozsahu

a účele pozemky a realizovať na nich poľnohospodársku činnosť. Za ďalšie je preukázané, že išlo
o zásah neoprávnený. Aj keď je žalobkyňa presvedčená, že dané parcely patria jej rodine (matke),
toto subjektívne presvedčenie je irelevantné, vzhľadom na aktuálne zápisy vlastníckych práv v katastri
nehnuteľností, ktoré je potrebné rešpektovať. Za stavu, kedy žalobkyňa, vediac, že sú parcely zapísané
v prospech tretích osôb, tieto parcely ohradila a vysadila na nich stromy a kry (bez súhlasu vlastníkov),

je potrebné jej konanie považovať za neoprávnené.

1.4. Osobitnou podmienkou uplatnenia dovolenej svojpomoci je predpoklad spočívajúci v tom,
že kvalifikovaný zásah do subjektívneho práva „hrozí bezprostredne“. Práve túto podmienku súd
nepovažoval za splnenú. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalovaný sa o zriadení oplotenia a
výsadby dozvedel v relatívnom časovom predstihu pred tým, ako mal pristúpiť k úprave pôdy a následnej

výsadbe, približne niekedy na jeseň 2022. Ak protiprávny stav ako dôsledok kvalifikovaného zásahu trvá
dlhšíčas,nooprávnenýnadobudnevedomosťotomtozásahuneskôr,akoknemudošlo,niejevylúčené,
že predpoklady dovolenej svojpomoci budú splnené aj v tomto prípade. Ak však oprávnený subjekt
disponuje vedomosťou o zásahu do svojho oprávnenia už dlhší čas, môže byť takýto stav stotožnený
s fakticitou pokojného stavu podľa § 5. Približne pol roka mal žalovaný vedomosť o danom stave, čím

došlo k nastoleniu pokojného stavu v zmysle vyššie uvedeného (opačná situácia by bola v prípade, ak
by sa žalovaný o neoprávnenom konaní žalobkyne dozvedel krátko predtým, ako pristúpil k obrobeniu
pôdy v apríli 2023, v takom prípade by mohli byť predpoklady svojpomoci plnené). Svojpomoc je v
zásade oprávnená tam, kde pre časovú tieseň nemožno od osoby, do ktorej práva bolo zasiahnuté,
požadovať, aby sa dovolávala pomoci u orgánov na to povolaných. Vzhľadom na časové súvislosti

zistené v konaní, možno prisvedčiť argumentácii žalobkyne, že žalovaný mal priestor situáciu riešiť
prostredníctvom orgánov ochrany práva, napríklad podaním návrhu na súd na vydanie neodkladného
opatrenia. Napokon, oprávnený subjekt hodlajúci prikročiť k svojpomoci, je povinný odvrátiť hroziaci
neoprávnený zásah „primeraným spôsobom“. V tejto súvislosti je nutné podotknúť, že žalovaný pristúpil
k odstráneniu oplotenia a výsadby bez toho, aby vyzval žalobkyňu (prípadne členov jej rodiny) na

dobrovoľné odstránenie vecí, resp. aby jej aspoň vopred oznámil, k akému konaniu hodlá pristúpiť.
Vzhľadom na to, že išlo o odstránenie rastlín, bolo by primerané, aby žalobkyňa o uvedenom mala
vedomosť, čím by jej bol poskytnutý priestor na zabezpečenie adekvátnych podmienok na presadenie
rastlín.Súdprvejinštancietiežkonštatoval,ženiejesplnenáanipodmienkaprevylúčeniezodpovednosti
v intenciách krajnej núdze. Krajná núdza predpokladá, že nebezpečenstvo nebolo za daných okolností

možné odvrátiť inak. Ako už bolo uvedené, žalovaný mal od zistenia zriadenia oplotenia a výsadby
možnosť odvrátiť nebezpečenstvo nezaloženia úrody na sporných parcelách inak, napríklad výzvou
žalobkyni, resp. jej matke na odstránenie vecí alebo uchádzaním sa ochrany na súde (ak by tieto kroky
neboli účinné, potom by prichádzalo do úvahy splnenie podmienok krajnej núdze). Neboli tak dané
dôvody, ktoré vylučujú zodpovednosť žalovaného za škodu podľa § 6 a § 418 Občianskeho zákonníka.

Súd preto pristúpil ku skúmaniu podmienok na vznik zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho
zákonníka.

1.5. Žalovaný namietal, že s poukazom na § 120 Občianskeho zákonníka žalobkyňa nebola vlastníkom
zasadených stromov a krov, ktoré v zmysle ustálenej judikatúry predstavujú súčasť pozemku. Žalobkyňa

nesúhlasila a tvrdila, že minimálne zo zákona o nájme poľnohospodárskej pôdy je zrejmé, že vlastníkom
poľnohospodárskych plodín nemusí byť iba vlastník pozemku. K uvedenému je potrebné konštatovať,
že súd nemal preukázané, že žalobkyňa v čase zásahu žalovaného bola vlastníkom pozemkov, na
ktorých vysadila stromy a kríky, teda súd nemal preukázané jej vlastnícke právo k uvedeným porastom
(aj napriek tomu že ich kúpila a vysadila). Podľa aktuálneho výpisu z listov vlastníctva sú vlastníkmi

pozemkov tretie osoby. Ak by aj súd v zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo/147/2010 predbežne
riešil žalobkyňou tvrdenú spornosť vlastníckeho práva (ktorú predostrela len okrajovo, nepredložila
také skutkové tvrdenia a dôkazy, aby súd mohol posúdiť stav vlastníckeho práva), tvrdenia žalobkyne
spočívajú v tom, že vlastníkom pozemkov by mala byť jej matka ako právny nástupca pôvodných
vlastníkov. Teda ani v tomto prípade by žalobkyni nesvedčalo vlastnícke právo k porastom. Napokon,

zohľadniac § 2 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. a skutočnosť, že pozemky sú v nájme žalovaného, svedčí
vlastnícke právo k porastom práve žalovanému (vlastníkom porastov je užívateľ, pokiaľ sa s vlastníkom
nedohodne inak). Keďže nie je dané vlastnícke právo žalobkyne k porastom, nie je splnený predpoklad
vzniku škody na strane žalobkyne a nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobkyne, a preto súd žalobuvo vzťahu k náhrade škody za poškodené stromy a kríky v celkovej výške 174,08 eura zamietol. Súd
pre úplnosť k namietanej aktívnej vecnej legitimácii žalobkyne z dôvodu, že časť rastlín, ako aj materiálu
mala kupovať jej matka (a teda nie je ich vlastníčkou), uvádza, že sa s touto nestotožňuje. Svedkyňa

(matka žalobkyne) sa neurčito vyjadrila, že mala nejaké stromy a kríky kupovať aj ona, na niečo prispela,
ale jej vyjadrenie bolo neurčité, a vzhľadom na iné dôkazné prostriedky nespochybnilo, že v čase kúpy
stromov a kríkov, prípadne materiálu boli tieto vo vlastníctve žalobkyne (príkladmo pripojený vyšetrovací
spisavýpovedežalobkyneajejrodičov,kdekaždýjednotlivouvádzal,žeišloostromyakríkyžalobkyne).

1.6. Žalobkyňa si ďalej uplatnila náhradu škody na ňou vybudovanom oplotení. Oplotenie je
stavbou, kde sa neuplatňuje zásada superficies solo cedit, preto vlastníkom stavby môže byť osoba
odlišná od vlastníka pozemku. Vlastníctvo žalobkyne k plotu sporné nebolo. Oplotenie pozostávalo z
pozinkovaných stĺpikov zabetónovaných v zemi, na ktorých bol natiahnutý napísací drôt. Žalovaný sa
bránil, že plotová konštrukcia bola ponechaná na mieste a žalobkyňa si tieto veci odniesla. Poprel,
že by bolo oplotenie odstránené nešetrne. Podľa žalobkyne, škoda mala spočívať v tom, že oplotenie

bolo vytrhané zo zeme, čím sa stalo neupotrebiteľným, respektíve že po vytiahnutí stĺpov, ktoré boli
zabetónované, sa betón už nedá odstrániť. Žalobkyňa v rámci výpovede uviedla, že oplotenie sa nedá
opätovne použiť, nakoľko odpílením betónu zo stĺpa by sa zmenila jeho dĺžka. Súd, berúc do úvahy
tvrdenia samotnej žalobkyne, mal za to, že nedošlo k zničeniu celého oplotenia. Systém oplotenia sa
skladá zo samostatných stĺpikov a drôtu. Sama žalobkyňa tvrdila, že oplotenie sa stalo neupotrebiteľným

z dôvodu, že na stĺpikoch zostal betón, ktorý sa nedá odstrániť. Súd zdôraznil, že pre výšku škody tu je
rozhodujúca výška nákladov potrebných na uvedenie poškodenej časti plota do stavu pred poškodením.
Tvrdenia k poškodenému drôtu, alebo iných častí žalobkyňa nepredkladala. Súd, vychádzajúc z tvrdení
žalobkyne o rozsahu poškodenia mal za to, že výška škody spočíva v nákladoch na zakúpenie takých
istých (resp. obdobných) stĺpov, ktoré žalobkyňa kupovala pol roka pred zásahom žalovaného. Podľa

svedkyne (matky žalobkyne) bolo osadených 20 stĺpikov, čomu zodpovedajú aj predložené pokladničné
doklady na 10 kusov pozinkovaného stĺpika v cene 134,90 eura a 10 kusov vzpier pozinkovaných v
hodnote 104,90 eura. Napokon, k tretiemu predpokladu - príčinnej súvislosti súd uviedol, že o vzťah
príčinnej súvislosti ide, ak je medzi protiprávnym konaním a škodou vzťah príčiny a následku. Ak
bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Pre posúdenie vzniku

zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková
ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ
vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala.
Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale

napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). Vzťah príčiny a následku musí byť
preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako
(priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. 5 Cdo 126/2009). Súd teda skúmal vzťah medzi protiprávnym

konaním žalovaného spočívajúcim v excese pri použití svojpomoci a škodou na oplotení, ktorá mala
spočívať v tom, že stĺpy, z ktorých pozostávala plotová konštrukcia, nie sú ďalej použiteľné pre
nemožnosť odstránenia betónu zo stĺpov. Bezprostrednou príčinou uvedenej škody teda nie je konanie
žalovaného (konaním žalovaného nedošlo k poškodeniu stĺpa), ale k tvrdenému poškodeniu došlo
spôsobom osadenia stĺpa do zeme (jeho zabetónovaním). Konanie žalovaného teda priamo nespôsobilo

tvrdenú škodu (znemožnenie ďalšieho použitia stĺpov). Akékoľvek vypratanie pozemku (či už dobrovoľne
zo strany žalobkyne alebo na základe rozhodnutia príslušného orgánu) by viedlo k rovnakému výsledku,
nakoľko iným spôsobom nie je možné už zabetónované stĺpy odstrániť. Súd poukázal aj na to, že
náhrada škody uvedením do pôvodného stavu, t. j. znovu vybudovaním oplotenia, resp. zohľadnenie
sumy na vybudovanie nového oplotenia ako rozsahu náhrady škody, neprichádza do úvahy, vzhľadom

na to, že oplotenie bolo vybudované na cudzom pozemku, t. j. ide o neoprávnenú stavbu. Iné poškodenie
stĺpov alebo konštrukcie oplotenia tvrdené zo strany žalobkyne nebolo (ak aj nejaké iné poškodenie
vyplynulo zo svedeckej výpovede matky žalobkyne, toto nebolo predložené ako skutkové tvrdenie v
konaní a za ďalšie, žiadne ostatné dôkazné prostriedky iné poškodenie nepreukázali). Len pre úplnosť,
súd uviedol, že skutočnosť, že stavba oplotenia nebola v správnom konaní riešená (oznámením,

povolením), nemá relevanciu pre posudzovanie vzniku nároku na náhradu škody. Čo sa týka tvrdenia
matky žalobkyne pri jej svedeckej výpovedi na súde, že na mieste zostalo len 10 kusov stĺpov, toto
tvrdenie nebolo podporené žiadnym iným dôkazom, svedok E. D. vypovedal opačne, teda, že všetko
sa uložilo na mieste a nič sa neodnášalo. Po zhodnotení výpovedí svedkov súd nezistil také dôvodyna strane svedkov D. a D., ktoré by významne znižovali ich dôveryhodnosť. Je pravda, že v rámci
výsluchu použili rovnaké výrazy (šetrne) a o predmete výsluchu mohli byť vopred oboznámení, ale
nemožno zhodnotiť, že by ich výpoveď bola nepravdivá, nakoľko v podstatných okolnostiach sú ich

výpovede súladné s ostatnými vykonanými dôkazmi (o čase, mieste, osobách prítomných na mieste).
Súd žiaden výrazný rozpor v ich výpovediach nezistil. Ďalej, tvrdenie matky žalobkyne o zostávajúcich
10 kusoch nekorešponduje ani s jej výpoveďou a výpoveďou jej manžela v trestnom konaní, ani s
obsahom trestného oznámenia, a napokon, ani so skutkovými tvrdeniami žalobkyne predkladaných v
priebehu celého konania, keď túto skutočnosť doposiaľ nikto neuvádzal. Zhrnúc uvedené, súd uzavrel,

že nemal preukázaný vznik zodpovednosti žalovaného za žalobkyňou tvrdenú škodu na oplotení z
dôvodu nedostatku príčinnej súvislosti.

1.7. Vo vz?ahu k požiadavke žalovaného prihliadnu? na elánok 5 CSP súd konštatoval,
že môže sankcionova? procesné úkony prieeiace sa zákazu zneužitia procesných práv len v
rozsahu ustanovenom v Civilnom sporovom poriadku, a nie hmotnoprávne úkony (dožadovanie sa

uplatoovaného práva, ako to naznaeoval žalovaný). Obe strany tvrdili, že konanie protistrany je rozporné
s dobrými mravmi, preto nemá požíva? právnu ochranu. Súd na danom nezaložil svoje rozhodnutie.
Aj kei žalobkyoa neoprávnene oplotila a vysadila pozemok vo vlastníctve tretích osôb bez ich súhlasu
alebo akéhoko3vek upovedomenia, a teda jej konanie nebolo v súlade s právom, a tým znemožnila
žalovanému vykonáva? jeho einnos? na pozemkoch, ktoré má riadne v nájme, nie je v súlade s

právnymi princípmi odmietnu? poskytnutú ochranu žalobkyni, ak by jej mala protiprávnym konaním inej
osoby vzniknú? škoda. Rovnako tak žalovaný pristúpil k výkonu svojpomoci bez predchádzajúcej výzvy
alebo upozornenia, eo súd zhodnotil v rámci skúmania podmienok svojpomoci ako neprimeraný postup.
Rešpektujúc základné princípy slušnosti a bežných noriem správania, sledujúc elimináciu možných
škôd, je prirodzené oeakáva?, že v takej situácii zasahujúca osoba druhú stranu upovedomí, najmä,

kei mala na to dostatok priestoru. K pomeru uvádzaných zásahov možno doda?, že ak osoba, ktorá
použila nedovolenú svojpomoc, sleduje aspoo cie3 súladný s právom, postupuje síce nezákonne, ale jej
konanie bude spravidla menej spoloeensky škodlivé, než tej osoby, ktorá protiprávne nielen postupuje,
ale aj protiprávny stav nastolila. Uvedené hodnotenie však nebolo podkladom súdu pre rozhodnutie,
súd dané dal do pozornosti za úeelom zhrnutia celkovej situácie. Napokon, k argumentu žalovaného,

že na nepráve nemožno založi? právo, súd uviedol, že táto zásada znamená, že na právnom úkone,
ktorý nepožíva právnu ochranu, nemožno zaklada? iné práva (rozhodnutie Ústavného súdu SR e. k.
II. ÚS 346/08-37). V danej veci však žalobkyoa nezakladala nárok na svojom protiprávnom konaní,
ale na protiprávnom konaní žalovaného (aj kei vyvolaného jej konaním spoeívajúcim v nastolení stavu
nesúladného s právom). Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania

v rozsahu 100% pod3a § 255 ods. 1 CSP. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie koneí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyoa, namietajúc, že rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesprávne právne posúdenie
veci vidí najmä v tom, že súd prvej inštancie zastal taký názor, že poškodené veci mali by? vo vlastníctve
žalovaného, resp. tretej osoby, pretože boli súeas?ou pozemku. Toto bolo aj pod3a súdu hlavným
dôvodom pre zamietnutie žaloby, keiže z tohto argumentu vyvodil, že žalobkyoa nie je aktívne vecne

legitimovaná, a taktiež v odôvodnení uviedol, že všetky ostatné predpoklady zodpovednosti za škodu
boli splnené. Je toho názoru, že z tohto všeobecného pravidla existujú výnimky, prieom poukázala na
rozsudok Najvyššího soudu Eeský republiky sp. zn. 25 Cdo 73/2004 zo doa 31. 08. 2004. Porast musí
by? trvalý na to, aby mohol by? považovaný za súeas? pozemku. Stromy, rastúce na pozemku, ktoré
sa neskôr presadia, nie sú trvalo spojené s pozemkom. V takomto prípade nepôjde o trvalé porasty.

Poukázala na to, že v tomto spore boli stromy zasadené na jeseo roku 2022 a vysadené boli už 20. 04.
2023, t. j. približne pol roku po ich zasadení. Nemôže ís? preto o trvalé porasty, a teda ani o súeas?
veci (pozemku). Nie je tiež zrejmé, ako mohlo dôjs? vysadením predmetných stromov k znehodnoteniu
pozemku prenajatého na po3nohospodárske úeely. Okresný súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal
s týmto faktom. V odôvodnení neuviedol, ei a ako bol pozemok ako hlavná vec znehodnotená. K

poškodeniu stromov došlo až pri ich vyberaní a následnom odumretí v nadväznosti na to, že neboli
presadené, keiže o ich vysadení nebola veas informovaná a nebola pri oom ani prítomná. K škode teda
došlo v ease, kei stromy neboli fyzicky, ani žiadnym iným spôsobom spojené s pozemkom a žalovaný
ani nenamietal, že by patrili jemu alebo prenajímate3ovi – práve naopak, z konania je zrejmé, že jejvlastnícke právo akceptoval (až teda na úeelovú a nepreukázanú námietku, že mohlo ís? o stromy jej
matky). V prípade, ak by aj poškodené stromy boli súeas?ou pozemku, v takomto prípade by mala nárok
na vrátenie bezdôvodného obohatenia. Zasadením stromov by totiž vznikol žalovanému majetkový

prospech vo výške hodnoty zasadených stromov. Tento majetkový prospech však vznikol bez právneho
dôvodu. Musí by? preto vrátený tomu, na úkor koho bol získaný, a teda jej. Vo vz?ahu ku škode na
oplotení uviedla, že zmenšenie majetkového stavu nenastalo osadením, resp. zabetónovaním stapov
do zeme. V momente, kei boli stapy osadené do zeme, ešte plnili svoju zamýš3anú úlohu a tvorili
oplotenie. Škoda nastala až vybratím stapov zo zeme žalovaným, keiže až týmto momentom stratila

stapy, ktoré sa stali neupotrebovate3né, a zároveo aj oplotenie, ktoré bolo odstránené a poškodené.
Zmenšenie majetkového stavu nastalo teda až konaním žalovaného (vybratím stapov) a nie už jej
konaním. Existuje teda kauzálny nexus medzi protiprávnym konaním žalovaného a vzniknutou škodou.
Okrem toho sa súd nevysporiadal s ostatnými súeas?ami oplotenia – vzperami, napínacími drôtmi a
pozinkovanými stapikmi, ktoré pracovníci žalovaného odstránili a znieili (tieto easti boli tak pozohýbané,
že sa upotrebi? nedali). Poškodený, mnohokrát poohýbaný drôt a kovové stapy, ktoré boli ohnuté, sa

už navráti? do pôvodného stavu ani použi? nedajú. Nárokuje si nahradenie celej škody (stratených aj
nestratených a poškodených) a nevidí dôvod v ich rozlišovaní na stratené a nestratené stapy, keiže
všetky sú neupotrebite3né. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe
vyhovel.

3. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný, udávajúc, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie považuje za vecne správny a zákonný. Súd prvej inštancie presvedeivo a vyeerpávajúco
vo svojom rozhodnutí uviedol, akými úvahami sa pri posúdení veci riadil a ako vec právne posúdil
i s oh3adom na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Odvolanie žalobkyne považuje za
nedôvodné, odvolacie dôvody formulované žalobkyoou nie sú dané. Správne súd prvej inštancie posúdil

nedostatok aktívnej legitimácie žalobkyne na podanie žaloby o náhradu škody. Pokia3 sa žalobkyoa
odvoláva na rozhodnutie Najvyššieho súdu Eeskej republiky (ktorý nemožno považova? ani za najvyššiu
súdnu autoritu pod3a ust. CSP) - rozsudok sp. zn. 25 Cdo 73/2004 zo doa 31. 08. 2004 (ktorý nemožno
považova? ani za ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít pod3a ust. CSP), ktorý nie je pre súd
záväzný, nie je možné ani tento aplikova? a z neho vychádza? vo vz?ahu k predmetnej právnej veci. V

predmetnej veci nešlo o lesnú škôlku a nešlo ani o sadenice stromov a kríkov, ktoré sú ureené k predaju,
ei ktoré mali by? neskôr presádzané. Takéto tvrdenia žalobkyoa v konaní nikdy ani neuviedla. Žalobkyoa
na pozemkoch vysadila stromy a kríky, ktoré sú trvalými porastmi a sú preto súeas?ou pozemku,
nako3ko ich oddelenie by znamenalo ich znehodnotenie v zmysle ust. § 120 ods. 1 Obeianskeho
zákonníka, a preto nebol dôvod, aby sa súd odklonil od ustálenej súdnej praxe. Správne súd prvej

inštancie aplikoval aj ust. § 2 ods. 2 zákona e. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vz?ahov k pôde
a inému po3nohospodárskemu majetku, kei ako vlastníka vysadených stromov a kríkov posúdil jeho,
prieom správne podotkol, že žalobkyoa ani netvrdila v konaní, že by bola vlastníekou predmetných
pozemkov. Súd teda správne žalobu žalobkyne v tejto easti zamietol, kei nepreukázala vlastnícke právo
k pozemku, ktorého neoddelite3nou súeas?ou boli vysadené stromy a kríky, a to pre absenciu aktívnej

vecnej legitimácie žalobkyne v spore. Pokia3 žalobkyoa namieta nesprávne posúdenie veci v tom
zmysle, že súd mal jej nárok posúdi? ako bezdôvodné obohatenie, takéto posúdenie veci nie je možné
a žalobkyoa ho v odvolaní ani nekonkretizuje, ako k takémuto posúdeniu veci mal súd vôbec dospie?.
V tejto easti je odvolanie nezrozumite3né. Je vylúeené, aby on dosiahol prospech z neoprávneného
vysadenia stromov a kríkov žalobkyoou, kei mal len náklady s ich odstránením, aby mohol pripravi?

pôdu a založi? úrodu, v eom mu neoprávnená výsadba a oplotenie bránili. Pri odstraoovaní výsadby
stromov a kríkov a oplotenia nepostupoval neoprávnene a bez toho, aby sa nepokúsil vzniknutú situáciu
rieši? na obci a bez toho, aby bolo nariadené obnovi? predošlý stav. Eo sa týka údajnej škody na
stapoch a oplotení pri ich odstraoovaní, vznik škody žalobkyoa na oplotení ani nepreukázala a toto
ostalo len v rovine jej tvrdení, ako tomu bolo i u vykorenených stromov a kríkov. To, že sa stali stapy po

vybratí zo zeme neupotrebite3né a že ich vybratím zo zeme nastala škoda, je neudržate3né tvrdenie
žalobkyne. Žalobkyoa ani nieím nepreukázala a len tvrdila, že všetky stapy boli (vraj) zabetónované v
zemi a že (vraj) betón sa z nich nedá odstráni?. Ani tieto (nepreukázané) tvrdenia však nestaeia na
preukázanie kauzálneho nexu medzi škodou a jeho konaním. Eo sa týka údajného poškodenia plota
a jeho súeastí pozohýbaním, eo malo spôsobi? (vraj) ich neupotrebenie, správne súd prvej inštancie

poznamenal, že takéto tvrdenia o poškodení plotu sa nenachádzali v žalobe a už vôbec neboli ani
preukázané dôkazmi, preto nie je na mieste súdu vytýka?, že sa s nimi súd prvej inštancie v rozhodnutí
nevysporiadal. Námietky žalobkyne týkajúce sa hodnotenia dôkazov súdom, ktoré patrí do vo3nej úvahy
súdu, sú nedôvodné a nemôže sa žalobkyoa dožadova?, aby súd prvej inštancie hodnotil dôkazy, takako si ona predstavuje a ako jej to vyhovuje. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil.

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, udávajúc, že si je zjavne vedomá, že rozhodnutie
súdov Českej republiky nie je právne záväzné pre slovenské súdy. Rozhodnutie uviedla iba pre podporu
jej argumentácie. Fakt, že nenadobudla stromy ako podnikateľka, nijak nevylučuje možnosť strom
presádzať alebo aj predávať. Zotrváva na jej tvrdení, že ak by aj súd vyhodnotil stromy ako súčasť
pozemku, mal jej priznať vymáhaný nárok z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Ak by žalovaný

nadobudol stromy ich zasadením do pozemku, obohatil by sa o hodnotu týchto stromov. Čo sa týka
argumentácie žalovaného, že pokiaľ by došlo rovnako k odstráneniu oplotenia na základe rozhodnutia
štátneho orgánu, nevznikla by škoda, nedá sa s touto argumentáciou súhlasiť. Záverom uviedla, že
hodnotenie dôkazov môže byť taktiež predmetom prieskumu v rámci odvolacieho konania. Súd nemôže
vykladať dôkazy svojvoľne.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že vyjadrenie žalobkyne je zjavne
špekulaené a žalobkyoa sa v oom snaží presviedea? odvolací súd o inom skutkovom stave, ktorý
však súd prvej inštancie nezistil a nemohol ani zisti? z vykonaných dôkazov a tvrdení žalobkyne
v predmetnom konaní. Žalobkyoa stromy a kríky v pokroeilej fáze ich vývinu zasadila tak, aby na
pozemkoch tvorili trvalý porast a aby plodili plodiny, a nie za úeelom ich ialšieho presádzania, ako

sa o tom zaeala snaži? presviedea? v odvolacom konaní. Žalobe žalobkyne nebolo možné vyhovie?
i pre nesprávne zadefinovaný okruh úeastníkov konania, kei z výpovede matky žalobkyne vyplynulo,
že mali tvori? v konaní spolu so žalobkyoou minimálne nerozluené spoloeenstvo, ako spoluvlastníeky
vecí, na ktorých malo údajne dôjs? ku škode. Je vylúeená neudržate3ná konštrukcia žalobkyne,
že sa on mal vraj obohati? na úkor žalobkyne, kei žalobkyoa nepreukázala, že by sa dostal k

nejakému majetkovému prospechu a že by sa jeho majetok a aktíva v toho dôsledku zvýšili. Skutkový
stav zistený súdom prvej inštancie a ani ten prezentovaný žalobkyoou nenapaoa ani jednu z foriem
bezdôvodného obohatenia. V súdnom spore vyšlo najavo, že žalobkyoa, uvedomujúc si skutoenos?,
že jej predmetné pozemky nepatria, s týmto vedomím vysadila na týchto pozemkoch stromy a kríky,
ktoré majú povahu trvalých porastov a pozemok oplotila, a takto neoprávnene zaeala okupova? cudzí

pozemok. Týmto neoprávneným konaním mu žalobkyoa bránila ako oprávnenému držite3ovi pozemkov
založi? úrodu, eím mu hrozila vysoká škoda, ktorej sa snažil predís? odstránením vedome neoprávnene
vysadených stromov a kríkov a osadeného oplotenia žalobkyoou a i z tohto dôvodu nemôže by? pod3a
§ 418 Obeianskeho zákonníka zodpovedný za škodu (aj za predpokladu, že by nejaká vznikla) pri
odvracaní nebezpeeenstva hroziacej vysokej škody nezaložením úrody na pozemkoch veas, ktoré

nebezpeeenstvo vzniku vysokej škody vyvolala vedome svojím konaním práve žalobkyoa.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobkyne
(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným
vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné

a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné pod3a § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdi?, kei súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil.

7. Predmetom tohto konania je žaloba žalobkyne na náhradu škody vo výške 702,72 eura
s príslušenstvom, ktorá jej mala vzniknú? tým, že doa 20. 04. 2023 zamestnanci žalovaného bez jej

súhlasu alebo akéhoko3vek právneho titulu vykopali a odstránili oou zasadené stromy a odstránili plot
a geodetické znaeenie, a to na parc. e. 3909 a 3910 v katastrálnom území C.. Týmto konaním jej bola
spôsobená škoda, ktorá predstavuje súeet súm vynaložených na kúpu poškodených vecí.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

9. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov

c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.11. V sporovom konaní je súd viazaný žalobným petitom, okrem zákonnej výnimky, ktorá vyplýva
z § 216 ods. 2 CSP. Táto zásada sa premieta aj do odvolacieho konania, keď aj odvolací súd je
viazaný rozsahom, v akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní

sa tak dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. odvolanie
prejedná len v medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Odvolateľ musí v podanom odvolaní uviesť,
ktoré výroky rozhodnutia konkrétne napáda, t. j. proti ktorým konkrétnym výrokom odvolanie smeruje.
Odvolateľ súčasne v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie,

ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom
rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto pri
rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote
na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Odvolateľ teda v podanom odvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

12. Prejednávajúc podané odvolanie žalobkyne, s ohľadom na jeho rozsah a odvolacie dôvody, dospel
odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správny právny záver, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil, v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 387 ods. 1 CSP. K podanému odvolaniu

žalobkyne, z hľadiska jeho odvolacích dôvodov, je potrebné uviesť, že toto nebolo spôsobilé privodiť
zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v prospech odvolateľky.

13. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že stromy, ktoré na pozemku vysadila, nepredstavovali trvalé
porasty, a teda ani súčasť pozemku, pričom poukázala na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25 Cdo/73/2004,

odvolací súd udáva, že s argumentáciou žalobkyne sa nestotožňuje. Primárne je potrebné uviesť to, že
podľa Civilného sporového poriadku najvyššími súdnymi autoritami v súlade s ustálenou rozhodovacou
činnosťou, ktorých môže strana legitímne očakávať, že bude spor rozhodnutý, sú: Ústavný súd
Slovenskej republiky, Najvyšší súd Slovenskej republiky a v širšom kontexte aj Európsky súd pre ľudské
práva a Súdny dvor Európskej únie. Takouto najvyššou súdnou autoritou v SR nie je NS ČR, na

ktorého rozhodnutie žalobkyňa poukázala. Bez ohľadu na uvedené, je ďalej potrebné uviesť, že poukaz
žalobkyne na uvedené rozhodnutie NS ČR nie je namieste i z tohto dôvodu, že závery tohto rozhodnutia,
v rozsahu žalobkyňou upriameného, nie sú použiteľné v tejto právnej veci, pretože pokiaľ NS ČR vo
svojom rozhodnutí konštatoval, že pestovateľský materiál lesnej škôlky (sadenice stromkov) nemožno
považovať za trvalý porast, keď lesnú škôlku je možno definovať ako reprodukčnú plochu určenú

k pestovaniu sadbového materiálu, ktorý je určený pre ďalšiu výsadbu, z okolností prejednávanej veci
v tomto spore je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že žalobkyňou vysadené stromy neprestavovali
materiál lesnej škôlky, ktorý by bol určený na ďalšiu výsadbu, resp. následné plánované presádzanie.
Tieto skutočnosti netvrdila v konaní ani samotná žalobkyňa, v zásade, zrejme pod vplyvom uvedeného
rozhodnutia začala až v podanom odvolaní poukazovať na možnosť presadenia stromov vysadených

na pozemku, čomu však skutkové okolnosti tejto veci v žiadnom prípade nenasvedčovali.

14. Súd prvej inštancie správne poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/147/2010, z ktorého
právnych záverov je dôvodné vychádzať i v tejto právnej veci. Je treba zdôrazniť, že trvalé porasty
(zakorenené kríky a stromy) sa po vysadení (trvalom spojení so zemou) stávajú vlastníctvom vlastníka

pozemku, bez ohľadu na to, kto ich vysadil. Uvedené je bezpochyby prípad prejednávanej veci, a preto
treba so súdom prvej inštancie správne uzavrieť, že takto žalobkyňou vysadené stromy, ktoré sa stali
súčasťou pozemku vo vlastníctve tretej osoby (resp. v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb.
vlastníctvom užívateľa-žalovaného), neboli vlastníctvom žalobkyne, napriek tomu, že ich vysadila, a tak
na jej strane škoda na veci vzniknúť nemohla. Súd prvej inštancie tak správne konštatoval, že v tomto

ohľade žalobkyňa nebola aktívne vecne legitimovanou stranou sporu, pretože jej subjektívne právo
v zmysle hmotného práva nepatrilo. I NS SR vo vyššie uvedenom rozhodnutí konštatoval, že keďže
škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného potom, pokiaľ odstránením
trvalých porastov z pozemku došlo k zníženiu jeho hodnoty, znamená táto skutočnosť vznik škody
na strane vlastníka pozemku. Pojem „oddelenie“ podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka zahŕňa

najrôznejšie spôsoby separácie. Vždy však predstavuje pre hlavnú vec znehodnotenie v hodnotovom,
kvantitatívnom, funkčnom, estetickom, príp. inom zmysle.15. Pokiaľ ďalej žalobkyňa argumentovala, že ak by aj poškodené stromy boli súčasťou
pozemku, v takom prípade by mala nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia, ani s takouto
argumentáciou žalobkyne sa odvolací súd nestotožňuje. Predpokladom zodpovednosti za získaný

majetkový prospech, ktorý sa musí vydať, je objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun majetkových
hodnôt). Pasívne legitimovaným subjektom k vydaniu bezdôvodného obohatenia je ten, ktorý sa
na úkor iného bezdôvodne obohatil. Je ním ten, ktorého majetok sa na úkor iného neoprávnene
zväčšil, poprípade u ktorého nedošlo k zmenšeniu majetku, napriek tomu, že k tomu malo dôjsť.
V okolnostiach prejednávanej veci nemožno vzhliadnuť vznik bezdôvodného obohatenia na strane

žalovaného neoprávneným vysadením stromov žalobkyňou, keď týmto jej konaním v žiadnom prípade
nedošlo k neoprávnenému zväčšeniu jeho majetku, naviac v situácii, že stromy boli zasadené na
pozemku, ktorý žalovaný využíval na iné účely, než tie, pre ktoré vysadila stromy žalobkyňa, pričom
nebolovkonaníanitvrdené,tobôžpreukázané,žebytentonejakýprospechzneoprávnenéhovysadenia
stromov získal.
16. Pokiaľ ide o žalobkyňou uplatnený nárok na náhradu škody vo vzťahu k odstráneniu oplotenia,

i v tomto ohľade sa odvolací súd stotožňuje s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie a zhodne
s ním má za to, že medzi konaním žalovaného a vznikom škody (poškodenie stĺpov betónom, ktorý sa
nedal odstrániť) nebola bezprostredná príčinná súvislosť. Z okolností tejto veci, tak ako už opakovane
bolo uvedené, je zrejmé, že žalobkyňa osadila oplotenie bez súhlasu na cudzom pozemku, a napriek
tomu, v súvislosti s jeho osadením volila také riešenie, ktoré je v zásade trvalé (zabetónovaním stĺpov).

Teda žalobkyňa sama zvolila taký spôsob osadenia oplotenia, ktorý znemožnil jeho opätovné použitie
pri demontáži, a tak nemožno hovoriť o tom, že tvrdená škoda je škodou vzniknutou práve a výlučne
v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného a je namieste otázka, či táto nie je výsledkom nesprávneho
rozhodnutia žalobkyne v rámci vybudovania oplotenia na danom pozemku. Vzhľadom na okolnosti
prípadu, je totiž potrebné zhodne so súdom prvej inštancie konštatovať, že takýto škodlivý následok,

práve vzhľadom na spôsob osadenia oplotenia by nastal pri akomkoľvek odstránení oplotenia. Pokiaľ
potom žalobkyňa v súvislosti so vzniknutou škodou udáva, že stĺpy sa stali neupotrebiteľné, táto ich
neupotrebiteľnosť bola spôsobená rozhodnutím žalobkyne o spôsobe ich osadenia. Pokiaľ žalobkyňa
ďalej namietala, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s ostatnými súčasťami oplotenia, k uvedenému
odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie udáva, že iné poškodenie, resp. poškodenie ostatných

súčastí oplotenia žalobkyňou špecifikované žiadnym spôsobom nebolo.
17. S ohľadom na vyššie konštatované, je potrebné uzavrieť, že pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval
nedôvodnosť podanej žaloby žalobkyne, z dôvodov nim uvedených, s takýmto záverom súdu prvej
inštancie sa odvolací súd stotožňuje. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods.
1, 2 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100% (§ 262 ods. 1 CSP), pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia v zákonnej lehote (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).