Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/154/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220211830
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7220211830.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členiek

senátu JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Agnesy Hricovej v spore žalobcu A. B., nar. X.X.XXXX, bytom
v C., D. XX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Spišákom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Idanská
17 proti žalovaným: 1/ E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., F. XXX/XX, 2/ DRAŽOBNÍK, s.r.o., so sídlom
v Košiciach, Hviezdoslavova 6, IČO: 36 764 281, 3/ F. F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom v F., H. XXX/
XX, právne zastúpeného Mgr. Michalom Gargulákom, advokátom, so sídlom v Michalovciach, Kpt.
Nálepku 8, o určenie neplatnosti dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k.
K2-26C/62/2020-482 zo dňa 22.5.2024

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j erozsudok.

II. P r i z n á v ažalovaným v 1. až 3. rade proti žalobcovi 100 % nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom označeným
v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovaným v 1., 2. a 3. rade trovy konania v plnom rozsahu.

2.Rozhodoltakožalobedoručenejsúduprvejinštanciedňa24.11.2020,ktorousažalobcadomáhal,aby
súdurčil,žedražbaosvedčenáNotárskouzápisnicounotáromJUDr.VojtechomKavečanským,notárom,
so sídlom v Košiciach, zo dňa 21.8.2020 č. N 1239/2020, Nz 24073/2020, NCRIs 24468/2020, konaná
dňa 21.8.2020 o 09:30. hod. v priestoroch budovy na Hviezdoslavovej 6 v Košiciach, predmetom ktorej

bol byt č. XX nachádzajúci sa na 7. poschodí bytového domu č. súp. 585 postavenom na pozemkoch
parc. reg. C-KN č. 2731, č. 2732 a č. 2733, vo vchode č. XX I. J. D. XX, XX, XX K. C. v k.ú. L., obec
C. M., okres Košice - Západ a spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel na pozemku parc. reg. C-KN
č. 2731 o výmere 268m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. reg. C-KN č. 2732 o výmere 275 m2,
zastavaná plocha a nádvorie a prac. reg. C-KN č. 2733 o výmere 274m2, zastavaná plocha a nádvorie o
veľkosti 161/10000 z celku zapísanom na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom Košice, katastrálny

odbor, vo vlastníctve žalobcu, je neplatná.

3. Žalobu žalobca odôvodňoval tým, že je pôvodným spoluvlastníckom nehnuteľnosti v podiele 1/1 a to
bytu č. XX nachádzajúceho sa na 7. poschodí bytového domu č. súp. XXX, postavenom na pozemkochparc. reg. C-KN č. 2731, č. 2732 a č. 2733, vo vchode č. 43 na ul. D. XX, XX, XX K. C. v k.ú. L., obec
C. M., okres Košice - Západ a spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc. reg. C-

KN č. 2731 o výmere 268m2, zastávaná plocha a nádvorie, parc. reg. C-KN č. 2732 o výmere 275m2,
zastávanáplochaanádvorieaparc.reg.C-KNč.2733ovýmere274m2,zastávanáplochaanádvorievo
veľkosti 161/10000 z celku zapísanom na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom Košice, katastrálny
odbor. Žalobca obdŕžal predžalobnú výzvu, aby predmetný byt vypratal a odovzdal žalovanému v 3. rade
ako vydražiteľovi bytu na základe dražby uskutočnenej dňa 21.8.2020. Neskôr sa žalobca dozvedel, že

zrejme na návrh žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa prostredníctvom žalovaného v 2. rade
ako dražobníka, mal na dražbe konanej dňa 21.8.2020 žalovaný v 3. rade vydražiť vyššie uvedenú
nehnuteľnosť za najnižšie podanie 99 600,- eur. Žalobca sa domnieva, že k zániku jeho vlastníckeho
práva došlo nezákonným spôsobom, nakoľko výkon záložného práva, ako aj dražba bola vykonaná
v rozpore s Občianskym zákonníkom a zákonom č. 527/2002 Z.z o dobrovoľných dražbách, keďže
záložná zmluva trpí vadami, ktoré spôsobujú jej neplatnosť, zmluva o vykonaní dražby trpí vadami,

ktoré spôsobujú jej neplatnosť, pohľadávka záložného veriteľa je premlčaná, navrhovateľ dražby nebol
oprávnený navrhnúť vykonanie dražby, oznámenie o dražbe nebolo uverejnené v zákonnej lehote alebo
zákonným spôsobom, znalecký posudok bol vyhotovený v rozpore so zákonom, zákonom určené osoby
neboli upovedomené o dražbe, nebola umožnená obhliadka predmetu dražby bez zavinenia vlastníka
predmetu dražby, dražba prebehla spôsobom, ktorý odporuje zákonu, predmet dražby bol vydražený

za cenu nižšiu než ustanovuje zákon, výťažok dražby bol rozdelený v rozpore so zákonom, sú tu aj iné
formálne alebo procesné vady dražby. Dôvodom dražby mala byť, v porovnaní s hodnotou vydraženej
nehnuteľnosti v trhovej cene cca 130 000,- eur, pohľadávka žalovaného v 1. rade v súvislosti s uzavretou
Záložnou zmluvou zo dňa 15.12.2016, ktorá je neplatným právnym úkonom, pričom žalovaný v 1. rade
neposkytol peňažné prostriedky žalobcovi v sume 78 000,- eur a pohľadávka záložného veriteľa bola v

čase dražby premlčaná. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení zdôvodňoval žalobca tým,
že tu existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovanými, ktorí postupovali
v rozpore so zákonom a hrozí, že žalobca bude zbavený možnosti vlastníctva a užívania nehnuteľnosti,
čím utrpí nenapraviteľnú majetkovú ujmu a tento stav nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť a
žalobca nemôže v tejto veci žalovať na plnenie.

4. Žalovaní so žalobou nesúhlasili a mali za to, že dražba prebehla v zmysle § 21 Zákona o dobrovoľných
dražbách a to titulom riadne uzavretej zmluvy o zabezpečení záväzku zriadením záložného práva v
zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka § 151j a nasl., rovnako oznámenie o dražbe
bolo zverejnené podľa zákona a znalecký posudok bol vypracovaný v súlade s ust. § 12 zákona o

dobrovoľných dražbách, a to aj za dodržania ust. § 13 tohto zákona o obhliadke predmetu dražby a
rozdelenia výťažku z dražby v zmysle § 25 a § 32 predmetného zákona. Preto považovali žalobu za
nedôvodnú, nepreukázanú a navrhoval žalobu zamietnuť.

5. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, po právnom posúdení veci v zmysle ust.

§ 137 písm. d/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 (ďalej len
„CSP“), § 2 Zákona o dobrovoľných dražbách (ďalej len ako „zákon č. 527/2002 Z.z.“ alebo „ZoDD“),
§ 7 ods. 1,2, § 12 ods. 1 až 5, § 13 ods. 1, § 16 ods. 1,2, § 21 ods. 24 ZoDD, § 52 ods. 1,3,4
Občianskeho zákonníka (len „OZ“), § 151 a/, b/, c/ OZ, konajúc v intenciách zrušujúceho uznesenia
Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co/149/2022-286 zo dňa 7. augusta 2023, ktorým odvolací súd

zrušil prvotné rozhodnutie a uložil súdu prvej inštancie vyhodnotiť dokazovanie v zmysle ust. § 191a
násl. CSP dôsledne a následne učiniť právne posúdenie vychádzajúce z aktuálnej rozhodovacej praxe
súdov, na ktorú poukazoval, a to s odkazom aj na rozhodnutia NS SR (viď sp. zn. 2Cdo/149/2022,
4Cdo/149/2022), so zohľadnením konkrétnych skutočností vyplývajúcich zo sporu a v prípade, ak
dražená nehnuteľnosť ako jediná slúži na bývanie žalobcu je potrebné žalobcovi poskytnúť zvýšenú

súdnu ochranu, s posúdením ako prvé doručenia predmetnej žaloby v trojmesačnej prekluzívnej
lehote od udelenia príklepu o vykonaní dražby (§ 21 ods. 1 ZoDD), so skúmaním neprijateľných
zmluvných podmienok v kontexte zosplatnenia úveru a teda analogicky aj zaplatenia úveru s poskytnutej
pohľadávky s poukazom na ust. § 7 ods. 2 tohto zákona (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/149/2020),
pričom každý záver súdu je potrebné aj odôvodniť v znení konkrétne vykonaných dôkazov a ich

vyhodnotenia v zmysle § 220 ods. 2 CSP, keďže len nemožno chabo konštatovať, že oprávnenie
žalovaného v 1. rade na vykonanie dražby vyplýva z ust. § 151 a nasl. OZ. Naliehavý právny záujem
v tomto spore vyplýva z ust. § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, čím vo veci je zo zákona
daný a neplatnosti dražby sa možno domáhať len v trojmesačnej lehote od udelenia príklepu o vykonanídražby, keďže po uplynutí troch mesiacov od udelenia príklepu o vykonaní dražby dochádza k zániku
uplatneného nároku zo zákona s odkazom na ust. § 21 ods. 2 citovaného ZoDD. Je potrebné taktiež
preskúmať peňažný záväzok žalobcu voči žalovanému v 1. rade ako veriteľovi, ktorý pozostával

z existencie záväzku vo výške 31.500,- eur, zo záväzku žalobcu voči Stavebnej sporiteľni v celkovej
výške 41.198,12 eur, ktoré uhrádzal za žalobcu žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľom, ako aj osobnej
pôžičky vo výške 5.301,88 eur. Suma 41.198,12 eur pozostáva z poskytnutého medziúveru vo výške
18.431,35 eur, zo zmluvy pod č. 1448937509 a č. 1448937410 plus poplatku za predčasné splatenie
úveru v sume 190,- eur a medziúveru vo výške 22.344,70 eur titulom zmluvy č. 1448937111 a č.

1448937912 plus poplatku za predčasné splatenie úveru v sume 232,- eur, ktoré boli vyplatené na ťarchu
žalovanéhozáložnéhoveriteľavprospechžalobcu,zabezpečenéhozmluvouozriadenízáložnéhopráva
v prospech záložného veriteľa. Žalobca sa zaviazal titulom zmluvy o zabezpečení záväzku zriadením
záložného práva zo dňa 15.12.2016 svoj záväzok žalovanému v 1. rade uhradiť do troch rokov odo
dňa podpísanej zmluvy, teda do 15.12.2019, čím od 16.12.2019 mala začať plynúť premlčacia trojročná
lehota, s preskúmaním dôvodnosti právneho titulu ako aj jeho výšky, čo žalobca v konaní namietal.

6. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom opätovne žalobu žalobcu zamietol, keďže mal za to,
že v spore je daný naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 137 ods. 1 písm. d/ CSP, žaloba bola
podaná podľa § 21 ods. 2 ZoDD, keďže z potvrdenia o odoslaní podania na č.l. 5 je zrejmý čas
prijatia elektronického prijatia podanej žaloby dňa 23.11.2020 o 23.52 hodine s tým, že príklep v konaní

o vykonaní dražby na predmetnú nehnuteľnosť bol udelený dňa 21.8.2020 a keďže deň 21.11.2020
v rámci trojmesačnej lehoty pripadol na sobotu a najbližší pracovný deň bol pondelok dňa 23.11.2020,
tak predmetná žaloba bola podaná v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote troch mesiacov. Žalobca
v priebehu konania tvrdil, že suma vo výške 78.000,- eur mu nebola poskytnutá zo strany záložného
veriteľa ako aj to, že záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, s čím sa súd prvej

inštancie nestotožnil, nakoľko žalobca a žalovaný v 1.rade nie sú v postavení dodávateľa a spotrebiteľa,
keďže ide o dlhoročných priateľov, ktorí si bežne požičiavali peniaze zo strany záložného veriteľa
žalobcovi. Keďže žalobca mal záväzky voči Stavebnej sporiteľni, ktoré neuhrádzal, tieto na miesto neho
zaplatil žalovaný v 1. rade a preto zabezpečená pohľadávka pozostáva z dlhu žalobcu voči žalovanému
zo záväzku záložcu voči Stavebnej sporiteľne vo výške 41.398,12 eur a z ostatnej pôžičky žalobcu

voči žalovanému v 1. rade v sume 5.301,88 eur a vo výške 31.500,- eur spolu vo výške 78.000,-
eur s tým, že žaloba tvrdí, že dlh mal byť vo výške 60.000,- eur, k čomu ale neprodukoval žiadne
dôkazy spochybňujúce výšku vymáhanej istiny vo výške 78.000,- eur, titulom ktorej je vznik záväzku
žalobcu voči žalovanému v 1. rade tvoriacemu základ záložnej zmluvy k predmetnej nehnuteľnosti.
Žalobca ale v konaní bol v tomto smere pasívny a relevantnými dôkazmi nespochybnil výšku vymáhanej

pohľadávky, preto súd mohol vychádzať len z procesnej obrany žalovaných. Rovnako za absurdné
súd prvej inštancie vyhodnotil argument v tom znení, že žalobca nemohol ovplyvniť obsah zmluvy,
keďže žalobcom prejavená vôľa na záložnej zmluve bola slobodná, vážna a zrozumiteľná, keďže
žalobca neuzatváral so žalovaným v 1. rade formulárovú zmluvu ako spotrebiteľ, ale zmluvu medzi
dvoma fyzickými osobami. Ak žalobca tvrdil, že obsah zmluvy nezodpovedala realite a napriek tomu

ju podpísal, tak podpisy na zmluve sú úradne osvedčené a u žalobcu ide o osobu plne spôsobilú
na právne úkony a preto aj za obsah prejavenej vôle zodpovedá. Zmluva o zabezpečení záväzku
zriadením záložného práva zo dňa 15.12.2016 obsahuje zákonom vyžadované náležitosti v znení
označenia zmluvných strán, zabezpečenej pohľadávky ako aj určenia zálohy s tým, že v zmluve je
rovnako uvedená lehote na splnenie záväzku s podmienkou, že v prípade, ak pohľadávka nebude

riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať s výkonom záložného práva. Konkrétny dôvod
neplatnosti záložnej zmluvy žalobca v konaní netvrdil a ani procesným útokom žalobcu túto skutočnosť
žalobca relevantne nespochybnil a preto s odkazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MCdo/12/2010
súd prvej inštancie vychádzal predovšetkým z relevantnej procesnej obrany žalovaných. Čo sa týka
ďalšej námietky žalobcu, že zmluva o vykonaní dražby trpí vadami, ktoré spôsobujú jej neplatnosť, teda

že zmluva o vykonaní dražby v zmysle § 16 ods. 4 ZoDD v znení písomného vyhlásenia záložného
veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva
a o tom, že predmet dražby je nemožné dražiť, súd nepristúpil k vykonaniu dôkazu zadovážením
všetkých listín súvisiacich s vykonaním dražby, keďže tieto sú súčasťou tohto spisu už od 2.8.2021,
ktorého je aj súčasťou vyhlásenia žalobcu dražby zo dňa 22.1.2020 o spôsobilosti predmetu dražby

a o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva speňažením
na dražbe s tým, že na č.l. 162 sa nachádza aj zmluva o zabezpečení záväzku zriadením záložného
práva zo dňa 15.12.2016. Tým procesný útok žalobcu v konaní, podľa súdu prvej inštancie, nebol
preukázaný. Rovnako žalobca poukazoval na to, že pohľadávka záložného veriteľa je premlčaná, pričomsúd prvej inštancie dospel k záveru, že zo zmluvy o záložnom práve je zrejmý dátum uzavretia dňa
15.12.2016, z ktorého vyplýva vyhlásenie záložcu, t.j. dlžníka, že svoj záväzok uhradí do troch rokov
odo dňa podpísania zmluvy, a teda do 15.12.2019, až od 16.12.2019 začala plynúť premlčacia lehota

trojročná, ktorá by uplynula až dňa 16.12.2022, pričom žaloba bola doručená súdu prvej inštancie
dňa 24.11.2020. Ako relevantné sa neukázalo ani tvrdenie žalobcu, že oznámenie o dražbe nebolo
zverejnené v zákonnej lehote alebo zákonným spôsobom. Podľa tvrdenia právneho zástupcu za žalobcu
oznámenie o dražbe malo byť zverejnené v Obchodnom vestníku a Registri dražieb v lehote 30 dní pred
začatím dražby a nebolo, pretože oni ho tam nenašli. Zo spisového materiálu na čl. 189 ale vyplýva

mail potvrdzujúci zverejnenie oznámení o dobrovoľnej dražbe v Obchodnom vestníku č.141/2020
vydanomdňa23.07.2020.VObchodnomvestníkuč.165/2020vydanomdňa26.08.2020bolizverejnené
aj žiadosti oznamujúce výsledok opakovanej dobrovoľnej dražby. Oznámenie o konaní dobrovoľnej
dražby bolo zverejnené v lehote vyžadovanej zákonom. K otázke podhodnoteného znaleckého posudku
a nevykonania osobnej fyzickej ohliadky súd uviedol, že žalobca bol vyzývaný na sprístupnenie
nehnuteľnosti ešte dňa 20.3.2020 s termínom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti na deň

16.4.2020 o 14:00 hod. a opätovne výzvou zo dňa 3.6.2020 so stanovením termínu na 29.6.2020
o 13:00 hod. Žalobca ale nepreukázal, aby k ohliadke nehnuteľnosti nedošlo z dôvodu iného, ako
z dôvodu na strane žalobcu. K tvrdeniu o podhodnotení všeobecnej hodnoty nehnuteľností v znaleckom
posudku, súd s poukazom na rozhodnutie NS SR 3Cdo/233/2010 mal za to, že pokiaľ ide o určenie
ceny predmetu dražby, tak určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť

dražby, s odkazom aj na záver vyslovený v rozhodnutí NS ČR 20Cdo/1083/2025 s poukazom na to, že
„v prípade, ak nie je možné vykonať ohliadku predmetu dražby za účelom jeho riadneho ohodnotenia,
je možné vykonať ohodnotenie s dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii“. Súd poukazoval
na obštrukčné kroky žalobcu pri vykonaní dražby, keďže v konaní nepreukázal, aby voči znaleckému
posudku vzniesol akékoľvek námietky, čím ani nevyužil zákonom mu danú možnosť. Na základe

hore uvedených skutočností, z dôvodu neunesenia dôkazného bremena v spore, súd žalobe žalobcu
nevyhovel a žalobu zamietol.

7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP s odkazom na ust. §
255 ods. 1 CSP s tým, že vychádzal z plného úspechu žalobcu proti žalovaným v tomto konaní.

8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobca. Uplatnil odvolacie dôvody podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Napadnuté rozhodnutie považuje žalobca za nezákonné a vecne a procesne

nesprávne, keďže je založené na nesprávnych skutkových zisteniach a na základe čiastočne
vykonaných dôkazov, ako aj na nesprávnej aplikácii zákonných predpisov. Žalobca je toho názoru,
že k zániku jeho vlastníckeho práva došlo nezákonným spôsobom, pričom výkon záložného práva,
ako aj samotná dražba bola vykonaná v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj
s ustanovením Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, dávajúc do pozornosti aj zrušené

rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/149/2022 zo dňa 7.8.2023 v smere ozrejmenia
výšky,akoajdôvodnostiprávnehotituludražbysozabezpečenímzásadyproporcionality,berúcdoúvahy
konkrétne skutočnosti vyplývajúce z ust. § 151 a nasl. OZ, s doručením v zákonnej lehote vlastníkovi
oznámenia o vykonaní dražby a rovnako, z akého dôvodu ohliadka predmetu dražby nebola vykonaná
bezzavineniavlastníkapredmetnejdražby,berúcdoúvahyajochranuobydliaaskúmanieneprijateľných

podmienok, na ktoré poukazoval. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil
intenciami odvolacieho súdu, keďže predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Košice II ako súdu prvej
inštancie sp. zn. 26C/62/2020 zo dňa 4.5.2024 bol zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 32Co/14912022 zo dňa 7.8.2023. Odvolací súd v citovanom zrušujúcom uznesení vytkol súdu
prvej inštancie, že z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva dôvodnosť právneho titulu a jeho výška, čo

žalobca v konaní namietal, a to so zreteľom na dôvodnosť uplatneného nároku v zmysle splnenia
zákonných podmienok dôvodnosti vykonania dražby titulom dražby predmetnej nehnuteľnosti, keďže
je možné dražbu vykonať len v zákonom stanovených prípadoch a zákonom stanoveným spôsobom
a v prípade, ak dražená nehnuteľnosť slúži na bývanie je potrebné, aby súd vykonal zvýšenú ochranu
v takýchto súdnych konaniach a dôsledne preskúmal, či vykonanie dražby bolo dôvodne uplatnené,

bola zrejmá výška a dôvodnosť právneho titulu dražby so zabezpečením zásady proporcionality v
tomto smere, nakoľko nemožno vykonať dražbu pre pohľadávku nepatrnej hodnoty s tým, že je
vždy povinnosťou súdu, aby odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (viď. aj bod 21 odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia) zodpovedalo naplneniu zákonných predpokladov v zmysle § 220 ods. 2 CSP,čo sa týka vyhodnotenia skutkového stavu v znení učineného právneho posúdenia veci, so zreteľom
vždy uvádzané konkrétne relevantné skutočnosti, z ktorých vyhodnotenie právneho posúdenia veci v
zmysle citovaných zákonných ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách pramení, nakoľko nemožno

lenkonštatovať,žeoprávneniežalovanéhov1.radevyplývazust.§151anasl.Občianskehozákonníka,
ako aj to, že vlastníkovi oznámenie o vykonaní dražby bolo doručené 32 dní pred konaním samotnej
dražby bez uvedenia a špecifikovania presného označenia, kedy sa tak stalo, a to aj v tom smere, že z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia rovnako nevyplýva, z akého dôvodu obhliadka predmetu dražby
nebolavykonanúbezzavineniavlastníkapredmetnejdražbyatď.Čosatýkapožiadavkyzvýšenejsúdnej

ochrany v tomto konaní, ak ide o nehnuteľnosť. ktorá ako jediná slúži na bývanie, odkázal na rozhodnutie
NS SR sp. zn. 2Cdo1149/2022, nakoľko v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nie sú súdy
zbavené povinnosti dôsledne skúmať neprijateľné zmluvné podmienky v kontexte zosplatnenia úveru,
a teda analogicky aj zaplatenia úveru. t.j. pohľadávky s poukazom na § 7 ods. 2 tohto zákona - viď
rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/I49/2020. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam preto odvolací
súd zrušil napadnutý rozsudok a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie v zmysle § : 89 ods. 1 písm. b). 1.:) CSP a § 391 ods. l. 2 CSP a uložil súdu prvej
inštancie dôsledne vykonať vyhodnotenie vykonaného dokazovania v zmysle § 191 a nasl. CSP a vec
opätovne právne posúdiť, a to so zohľadnením konkrétnych skutočnosti vyplývajúcich zo spisu berúc
do úvahy aj skutočnosť, že v prípade ak dražená nehnuteľnosť ako jediná slúži na bývanie žalobcu,
je potrebné žalobcovi poskytnúť zvýšenú súdnu ochranu, pričom každé rozhodnutie súdu má napĺňať

zákonné predpoklady v zmysle § 220 ods. 2 CSP a byt' v celom rozsahu schopné preskúmania. Preto
zotrvalnatom,žezáložnázmluvatrpívadami,naktorépoukazoval.Žalobcamázato,žezáložnázmluva
zo dňa 15.12.2016, z existencie ktorej sa dohodli výkon záložnej práva k formou dražby k bytu žalobcu
je neplatná aj z dôvodu absencie podstatných náležitostí vo vzťahu k neurčitosti ako aj nedovolenosti
právneho úkonu, V tejto záložnej zmluve, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade absentujú

podstatné náležitosti viažuce sa k predmetu tohto právneho úkonu z hľadiska určitosti a zrozumiteľnosti,
ako aj identifikácie zabezpečovanej pohľadávky, na zabezpečenie ktorej sa zriadil záloh, V záložnej
zmluve nie je konkretizovaná žiadna zmluva o pôžičke alebo iná zmluva, či právny titul a neobsahuje
ani riadnu špecifikáciu pohľadávky, ktorá má byt' zabezpečovaná. Ide o podstatnú náležitosť záložnej
zmluvy, ktorej nedostatok spôsobuje neplatnosť záložne] zmluvy. Žalovaný v prvom rade v konaní

nepreukázal ani reálne odovzdanie peňazí - predmetu pôžičky. ktorá je tzv. reálnym kontraktom, Všetky
peňažné prostriedky uvádzané záložnej zmluve žalobca v sume 78.000 eur od žalovaného v prvom
rade neobdržal, pričom žalovaný v l, rade poskytol plnenie A. N. N., a.s. v sume celkom 41.198.12 eur.
avšak plnenia v sume 31.500 eur a v sume 5.301,88 eur vo výške tak, ako sú uvedené v záložnej zmluve
žalobca cd žalovaného neobdržal, okrem určitej časti. ku ktorej výške sa žalobca vyjadril na nariadenom

pojednávaní.Vtomtosmerejezáložnázmluvauzavretámedzižalobcomažalovanýmvl.radeabsolútne
neplatným právnym úkonom aj z dôvodu. že je v rozpore s dobrými mravmi. Uviedol, že dôvodmi
neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku zriadením záložného práva z 15.12.2016 uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným v 1. rade sa súd prvej inštancie nezaoberal vôbec, pritom predmetom konania je
aj posúdenie neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 15.12.2016 v zmysle ust. § 21 ods. 2 veta prvá zák. č.

527/2005 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb.
o dolároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Čo sa týka určenia
výšky zabezpečovanej pohľadávky, poukazoval na to, že titulom pôžičky je potrebné preukázať skutočné
odovzdanie predmetu pôžičky, keďže k navýšeniu sumy na sumu 78.000 eur došlo pripočítaním úrokov
v sume 18.000 eur za zabezpečované trojročné obdobie, čo je v rozpore so zákonom, keďže poskytnuté

finančné prostriedky mali byť spolu vo výške 41.198,15 eur plus 5.301,88 eur, keďže sumu 31.500 eur
žalovaný žalobcovi neposkytol, keďže to v konaní ani nebolo preukázané. Úroky vo výške 18.000 eur,
v dôsledku ktorých došlo k navýšeniu sumy, tak s poukazom na Smernicu Rady 93/13 EHS zo dňa
5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách tvoria neprijateľnú podmienku,
ako aj s odkazom na čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13 EHS, čím je záložná zmluva neplatná, keďže

vymáha plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, u žalobcu ide o spotrebiteľa a v čase konania
dražby bytu dňa 21.8.2020 bol od 17.8.2020 do 5.9.2020 práceneschopný v dôsledku napadnutia inou
trestne stíhanou osobou, a preto sa dražby nezúčastnil v dôsledku svojej PN a nevedel v dôsledku
svojho zranenia ani zabezpečiť odbornú pomoc. Rovnako došlo k porušeniu jeho práva na obydlie
realizáciou záložného práva formou dobrovoľnej dražby, a to neprimeraným výkonom záložného práva

zriadeného na základe absolútne neplatnej záložnej zmluvy, kedy žalobca prišiel o svoje obydlie ústavne
nekomfortným spôsobom. Mal za to, že žalovaný nepreukázal poskytnutie peňažných prostriedkov
žalobcovi vo výške uvedenej v záložnej zmluve, ktorej obsah nemohol ovplyvniť a ani dobu a výšku
údajného poskytnutia peňazí, mimo peňazí v sume 41.198,22 eur poskytnutých v A. N. N., a.s., pričomnie je osobou znalou práva. Apeloval na to, že záložné právo nevznikne, ak nevznikla pohľadávka, ktorú
mázáložnéprávozabezpečovať.Reálnapohľadávkasoskutočneposkytnutýchpeňažnýchprostriedkov
žalobcovi nedosahuje ani len polovicu hodnoty záložnej veci, teda je tu aj podstatný rozdiel medzi výškou

pohľadávky a hodnotou zálohy, čo taktiež namietal. Tvrdil, že dražba bola vykonaná za cenu nižšiu
než ustanovuje zákon, znalecký posudok bol vyhodnotení v rozpore so zákonom a výťažok dražby
bol rozdelený v rozpore so zákonom, keďže dražená pohľadávka vo výške 80.000 eur uvedená vo
vyhlásení navrhovateľa dražby neexistovala. Žalobca sa snažil prostredníctvom centra právnej pomoci
riešiť svoj skutočný dlh voči žalovanému v prvom rade aj cestou Centra právnej pomoci v Košiciach, ale

bezvýsledne. Naopak v súdnom a dražobnom spise produkované oznámenie o zosplatnení pohľadávky
zo dňa 22.1.2020 od žalovaného v l. rade uvádza požiadavku na úhradu bližšie nešpecifikovanej
sumy 80.800 eur pred pokračovaním vo výkone záložného práva, ktorá však nie v záložnej zmluve zo
dňa 15.12.2016 definovaná ako zabezpečovaná pohľadávka, ktorú sumu žalovaný v l. rade žalobcovi
neposkytol. V rokoch 2014 a 2015 za predchádzajúcu finančnú výpomoc tvrdenú žalovaným, vráti
žalobca sumu 18.000,- eur utrženú z predaja žalobcom zdedeného bytu v Brne v Českej republike, takže

ku dňu uzavretiu záložnej zmluvy neexistoval žiadny iný dlh žalobou voči žalovanému v l. rade. Žalobca
k svojim tvrdeniam navrhoval v konaní v zmysle § 384 ods. 1 CSP doplniť dokazovanie výsluchom
žalobcu ohľadom popretia titulu záložnej zmluvy, čím poukazoval na § 151 CSP, § 3 ods. 1, § 37 OZ, §
39 OZ ako aj § 40 OZ, § 138 písm. c/, d/ CSP, § 21 ods. 2 až 4 Zákona o dobrovoľných dražbách, ako
aj § 11 ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách, keďže dražobník nesplnil svoju povinnosť zverejnenia

oznámenia o dražbe najmenej 15 dní pred jej konaním na úradnej tabuli obce, na ktorej území sa
predmet dražby nachádza, ani v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na území ktorej sa
predmet dražby nachádza a viditeľne označiť nehnuteľnosť, ktorá je predmetom dražby a tak vydražil
nehnuteľnosť za vysoko podhodnotenú cenu, čo je v rozpore s Ústavou SR, ako aj s čl. 11 ods. 1 Listiny
o ochrane základných práv a slobôd s porušením úradného princípu primeranosti s odkazom na Nález

Ústavného súdu ČR zo dňa 8. marca 2005 sp. zn. PL ÚS/47/04. Za dôvod neplatnosti dražby možno
považoval' aj jej neprimeranosť, ktorú je potrebné posudzovať s ohľadom na ust. § 3 ods. l Občianskeho
zákonníka s poukazom na ústavný princíp primeranosti plynúci z čl. l Ústavy SR. O neprimeraný výkon
záložného práva ide vždy, keď pohľadávka nedosahuje ani len polovicu hodnoty založenej veci, resp.,
ak je podstatný rozdiel medzi výškou pohľadávky a hodnotou zálohu (porovn. rozsudok Krajského

súdu v Prešove č.k. 17Co/10/2012 zo dňa 17.12.2012, tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k.
7Co/62/2009. Analogicky aj v súdenej veci, keďže žalovaný v l. rade v skutočnosti neposkytol žalobe
celú sumu uvedenú v záložnej zmluve, čomu sa súd prvej inštancie, aj keď to žalobca namietal,
vôbec nevenoval. Pritom bolo na súde, aby vyhodnotil proporcionalitu a vyvodil dôsledky z privysokého
rozdielu medzi hodnotou zálohu a výškou dlhu a vydraženou cenou, čím považoval rozsudok aj za

nepreskúmateľný. Navrhoval rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať žalobcovi
plnú náhradu trov konania.

9. Žalovaný v 2. rade v podanom vyjadrení nesúhlasil s odvolaním žalobcu, keďže mal za to, že
rozhodnutie je vecne správne, čím nespĺňa zákonom uplatnené odvolacie dôvody. Apeloval na to, že

nejde o spotrebiteľskú zmluvu a spotrebiteľský záväzok, keďže zmluva bola uzavretá medzi žalobcom
a žalovaným v 1. rade ako fyzickými osobami. Celkovo vo výške 78.000 eur pozostávala z dlhu žalobcu
voči žalovanému v 1. rade, konkrétne zo sumy 31.500 eur titulom Zmluvy o pôžičke, zo záväzku žalobcu
voči Stavebnej sporiteľni vo výške 41.398,12 eur a osobnej pôžičky v tomto znení zo strany žalovaného
v 1. rade žalobcovi, ako aj z osobnej pôžičky žalobcu voči žalovanému v 1. rade vo výške 5.301,88 eur.

Popretie výšky dlžnej sumy žalobca nepreukázal a rovnako ani neplatnosť záložnej zmluvy vo vzťahu
k predmetnej nehnuteľnosti, taktiež uplynutie trojročnej premlčacej lehoty a ako aj to, aby predmetná
nehnuteľnosť slúžila ako jediná žalobcovi na obydlie, keďže v konaní žalobca nepreukázal, že sa
jedná o obydlie, pričom nie každá dražba obydlia predstavuje porušenie ústavného práva na ochranu
obydlia (viď. rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/253/2018, ako aj s odkazom na

Ústavu SR a Chartu základných práv Európskej únie, keďže garantovaná nehnuteľnosť obydlia v sebe
nezahŕňa nemožnosť založenia obydlia na zabezpečenie vymožiteľnosti pohľadávky záložného veriteľa,
a následnú realizáciu záložného práva a z toho vyplývajúcej straty obydlia). Žalovaný v 2. rade si splnil
všetky zákonom kladené podmienky pre organizovanie dobrovoľnej dražby, a tak konal v zmysle Zákona
o dobrovoľných dražbách. Preto navrhoval, aby súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny,

s čím sa stotožnil aj žalovaný v 3. rade, ktorý taktiež považoval rozsudok za vecne správny, reagujúc na
nedôvodnosť uplatnených odvolacích námietok, pričom zo strany žalobcu ide len o formálne a účelové
odôvodnenie samotnej žaloby, ničím nepreukázané ani čo sa týka dôvodnosti právneho titulu, jej výšky,zo zvýšenej miere poskytnutím ochrany obydlia žalobcovi s tým, že žalobca si vo svojich vyjadreniach
rozporuje.

10. Ďalšie vyjadrenia strán sporu neboli podané.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobcu ako odvolanie podané včas, oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1

CSP, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalobcu.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.9.2025 o 10.55 hod. v
pojednávacej miestnosti č.dv. 215//II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolo zverejnené dňa 23.9.2025 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle

ust. § 219 ods. 1, 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.

13. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený inou procesnou vadou konania danou
aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, čo konštatoval aj Najvyšší súd SR v Stanovisku

občianskoprávneho kolégia zo dňa 3.12.2015 uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR
a súdov Slovenskej republiky 1/2016.

14. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré

boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods.1,2CSP,aleboakvýsledokhodnoteniadôkazovnezodpovedátomu,čomalobyťzistenéspôsobom

vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých
súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

16. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.

vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

17. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.

18. Napadnuté rozhodnutie citované zákonné predpoklady v zmysle § 220 ods. 2 CSP nepostráda, a

preto s apelom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd len dopĺňa odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
v tom znení, že odvolacie námietky uplatnené zo strany žalobcu sú totožné s jeho procesným útokom, s
ktorým sa súd prvej inštancie vecne správne vysporiadal a to čo sa týka procesného postupu v zmysle §
185 a nasl. CSP, keďže v spore vykonal relevantné dokazovanie pre náležité rozhodnutie v spore, ktorévyhodnotil v zmysle § 191 a nasl. CSP, čím procesne nepochybil a rovnako vec právne správne posúdil.
Keďžeodôvodnenierozhodnutiaspĺňazákonnépredpokladyvzmysle§220ods.2CSP,svojimkonaním
neodňal súd prvej inštancie žalobcovi právo na spravodlivý proces, nakoľko súd postupuje v konaní

tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím
na povahu konania. Ak súd vyzve stranu, aby sa vyjadrila o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a
vedenia konania, môže pripojiť doložku, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať,
že nemá námietky (§ 157 ods. 1, 2 CSP), pričom pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť
spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona (§ 179 ods. 1

CSP) s tým, že súd prvej inštancie konal v intenciách odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

19. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

20.Odvolacísúduvádza,žepodľa§185ods.1CSPsúdrozhodne,ktoréznavrhnutýchdôkazovvykoná.

21. Podľa § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

22.Podľa§191CSPdôkazysúdhodnotípodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (1).
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (2).

23. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

24. S poukazom na hore citované zákonné ustanovenie a na tú skutočnosť, že predmetom konania

je určenie neplatnosti dražby, ktoré ale pramení z nie spotrebiteľského charakteru právneho vzťahu
tvoriaceho základ vykonania predmetnej dražby s tým, že v konaní ani nebolo preukázané, aby
predmet dražby, t.j. byt aspoň sčasti tvoril jediné obydlie žalobcu, pričom relevancia týchto skutočností
musí byť v konaní o určenie neplatnosť dražby preukázaná, keďže ide o sporové konanie s odkazom
na procesné ustanovenia o vykonaní dôkazov v zmysle § 185 a nasl. CSP a v nadväznosti na ich

vyhodnotenie v zmysle § 191 a násl. CSP. Preto sa odvolací súd stotožnil s tvrdením súdu prvej
inštancie o neunesení dôkazného bremena žalobcu v spore. Žalobca nepreukázal ani v odvolacom
konaní učinenými námietkami, ktoré rozšíril, čo sa týka samotnej výšky istiny s príslušenstvom, tvoriacej
základ právneho titulu uzatvorenej záložnej zmluvy, keďže konal nejasno a zmätočne, že v čase konania
dražby bol práceneschopný, taktiež v čase ohliadky nehnuteľnosti, preto odvolací súd v nadväznosti na

koncentráciu konania, ako aj novoty v odvolacom konaní (§ 366 CSP), keďže tieto skutočnosti mohol
žalobca uplatniť už v konaní na súde prvej inštancie, berúc do úvahy aj intencie zrušujúceho uznesenia
vydaného odvolacím súdom a následné konanie súdu prvej inštancie, z ktorých vyplýva, že žalobcovi
nič nebránilo v konaní na súde prvej inštancie tieto skutočnosti tvrdiť a nepreukázať, čo uviedol aj súd
prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, čím možno považovať neunesenie dôkazného

bremena v spore zo strany procesného útoku žalobcu za relevantné v spore.

25.Pretosaodvolacísúdstotožňujesodôvodnenímnapadnutéhorozhodnutiavcelomrozsahuvzmysle
§ 387 ods. 2 CSP, keďže súd prvej inštancie v spore vykonal relevantné dokazovanie, ktoré vyhodnotil
v zmysle § 191 a nasl. CSP, a učinil vecne správne právne posúdenie veci s apelom na rozhodovaciu

prax súdov v tomto smere, konajúc v intenciách odvolacieho súdu v zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP. Preto
odvolacie námietky žalobcu sú právne irelevantné a v každom smere nedôvodné, a preto nemôžu zvrátiť
vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

26. Ako prvé odvolací súd poukazuje na už učinený záver vo svojom zrušujúcom rozhodnutí

(viď uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co/149/2022-386 zo dňa 7. augusta 2023), z ktorého
aj vychádzal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, čo sa týka danosti naliehavého právneho záujmu
v spore v zmysle § 137 písm. d) CSP, keďže žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení
právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu, čo je dané aj v tomto prípade, keďže to vyplývaz ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách (ďalej len „ZoDD“), čím je jednoznačne v spore daný
naliehavý právny záujem žalobcu na podanej žalobe.

27. Rovnako vecne správne súd preskúmal vecnú legitimáciu strán sporu, keď súd prvej inštancie
uviedol, že v zmysle ust. § 21 ods. 2 ZoDD môže osoba, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich
právach žiadať o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v 2 prípadoch. V 1. prípade stačí, ak dotknutá
osoba spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, kým v 2. prípade musí preukázať, že boli porušené ust.
ZoDD. Zákon výslovne neurčuje, ktoré ustanovenia majú takú povahu, že ich porušenie zakladá právo

podať žalobu o neplatnosť dražby, preto je potrebné vychádzať z extenzívneho výkladu, že porušenie
ktoréhokoľvek zákonného ustanovenia môže byť dôvodom pre podanie žaloby. Nepostačí však také
porušenie zákona akékoľvek , musí ísť o také porušenie, ktorým je osoba reálne dotknutá na svojich
právach. Musí teda existovať príčinná súvislosť medzi porušením niektorého z ustanovení zákona a
vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno v spore o neplatnosť
dražbyznášažalobca.Žalobcajepovinnývžalobe,aleboajvďalšíchprípustnýchprocesnýchpodaniach

označiť relevantné skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie ustanovení ZoDD a zároveň vznik
ujmy na svojich právach. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. relevantne tvrdiť, má pre stranu sporu
procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými
tvrdeniami strán sporu. Sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy. Rozsudok v sporovom
konaní zodpovedá tomu, čo strany sporu zhodne tvrdili a nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán sporu

netvrdila. Žalobca je tiež povinný podoprieť svoje tvrdenia predložením a navrhnutím dôkazov v súlade
s princípom hospodárnosti. Žalovaná strana má v rovnakom rozsahu možnosť uplatniť prostriedky
procesnej obrany a procesného útoku, môže poprieť skutkové tvrdenia žalobcu, uviesť vlastné tvrdenia,
spochybniť dôkazy žaloby a navrhnúť vlastné dôkazy s čím odvolací súd súhlasí, ale apeluje na to, že
v prípade, ak dražená nehnuteľnosť ako jediná slúži na bývanie, treba vychádzať zo zvýšenej súdnej

ochrany v takýchto sporoch, čo ale v tomto konaní preukázané nebolo.

28. V tomto smere odvolací súd taktiež apeluje na zákonnú povinnosť súdov ex offo vo veci preskúmavať
vecnú legitimáciu strán sporu, ako aj naliehavý právny záujem žalobcu v prípade určovacích žalôb, ktorý
musí byť daný nielen v čase podania žaloby, ale aj v čase vydania rozhodnutia súdom, s odkazom

na procesné úpravy v tom čase platné a účinné, vychádzajúc zo skutkových zistení do tej doby súdu
známych, ako aj zo zásady sporového konania s následným preskúmavaním meritu veci v kontexte
skutkového vyhodnotenia sporu, ako aj učineného právneho posúdenia veci samej s tým, že rovnako
uplatnený nárok v prípade vznesenej námietky premlčania nemá byť premlčaný, keďže to vedie aj
k zamietnutiu uplatneného nároku titulom dôvodne uplatnenej námietky premlčania, čo ale v konaní

nebolodanéapretovznesenánámietkapreukázateľnejenedôvodná,sodkazomnaďalšiezdôvodnenie
odvolacieho súdu.

29.Predmetomtohtokonaniajeurčenieneplatnostidražbyaplynutieajtrojmesačnejprekluzívnejlehoty,
čo má vplyv na tú skutočnosť, že neplatnosť dražby sa môže žalobca domáhať len v trojmesačnej lehote

odudeleniapríklepuovykonanídražby,okremvzákonestanovenýchprípadoch,keďžepouplynutítroch
mesiacov od udelenia príklepu o vykonaní dražby dochádza k zániku uplatneného nároku zo zákona s
odkazom na ust. § 21 ods. 2 citovaného zákona o dobrovoľných dražbách, s čím sa odvolací súd vecne
správne vysporiadal, keďže žaloba zo strany žalobcu bola podaná v 3-mesačnej lehote od udelenia
príklepu dňa 21.8.2020, keďže deň 21.11.2020 pripadol na sobotu a najbližší pracovný deň je pondelok

dňa 23.11.2020 a žaloba bola elektronicky doručená na súd prvej inštancie tento deň o 23,55 hodine
a teda v prekluzívnej 3-mesačnej lehote, čím žalobca konal v súlade s ust. § 21 ods. 2 ZoDD.

30. Čo sa týka posúdenia záväzku žalobcu voči žalovanému v 1. rade je rovnako vecne správne
rozhodnutie v odôvodnení bodu 44., že sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu, keďže vychádza zo záväzku

dvoch fyzických osôb, ktoré nie sú v postavení dodávateľa a spotrebiteľa a teda pramení zo zmluvy
o pôžičke titulom poskytnutia sumy vo výške 31.500,00 eur, zo sumy 41.398,12 eur a zo sumy 5.301,88
eur, pričom poskytnutie sumy vo výške 41.398,12 eur bola úhrada záväzku žalobcu voči Stavebnej
sporiteľni, ktorej spornosť žalobca nerozoporoval v čase uzavretia záložnej zmluvy v znení právneho
titulu z tohto vzťahu vyplývajúceho. V predmetnom konaní, aj keď žalobca namietal samotnú výšku

dlžnej sumy, tak raz uvádzal, že dlh má byť vo výške 60.000,00 eur, následne už len vo výške 41.000,00
eur s tým, že rovnako zmätočné, namietal nedôvodnosť úročenia poskytnutej sumy o pôžičke vo výške
17.000,00 eur, pričom svoje konanie ničím neosvedčil a nepreukázal, čím ani podľa odvolacieho súdu
nevyvrátil žalovaným v 1. rade tvrdené skutočnosti o odovzdaní tejto finančnej čiastky žalobcovi a pretorelevantne nespochybnil dôvodnosť vykonania dražby. Už zo samotnej výpovede žalobcu na súde prvej
inštancie vyplýva poskytovanie finančnej čiastky zo strany žalovaného žalobcovi a to vo forme ústnej
dohody,načopoukazovalajodvolacísúdvosvojomzrušovanomuznesení,pričomposkytnutiefinančnej

čiastky vo výške 41.398,12 eur, v konaní bolo jednoznačne preukázané predloženými dokladmi titulom
poskytnutého medziúveru vo výške 18.431,35 eur zo zmluvy pod č. 1448937509 a č. 1448937410 +
poplatku za predčasné splatenie úveru v sume 190,00 eur a medziúveru vo výške 22.344,70 eur titulom
zmluvy č. 144893711 a č. 1448937912 + poplatku za predčasné splatenie úveru v sume 232,00 eur,
teda celkovo vo výške 41.198,12 eur, ktoré boli vyplatené na ťarchu žalovaného záložného veriteľa

v prospech žalobcu zabezpečeného zmluvou o zriadení záložného práva v prospech záložného veriteľa
a ako aj to, že žalobca sa zaviazal titulom zmluvy o zabezpečení záväzku zriadením záložného práva zo
dňa 15.12.2016 svoj záväzok žalovanému v 1. rade uhradiť do troch rokov odo dňa podpísania zmluvy,
t.j. do 15.12.2019. Teda od 16.12.2019 začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota, ktorá by uplynula
až dňa 16.12.2022. Keďže vykonanie dražby je zo dňa 21.8.2020, je nedôvodná odvolacia námietka
žalobcu,žepohľadávkazáložnéhoveriteľajepremlčanátak,akotosprávneuviedolajsúdprvejinštancie

v bode 46. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na bod 20. zrušujúceho uznesenia
Krajského súdu v Košiciach na č.l. 386 na str. 8, ako aj na skoršie vyjadrenia žalobcu a ich protichodnosť,
čo sa týka výšky vymáhanej pohľadávky s odkazom aj na zmätočnosť prameniacu z jeho tvrdených
odvolacích námietok, čím podľa odvolacieho súdu žalobca relevantne spochybnil pravosť, výšku, ako aj
splatnosť vymáhanej pohľadávky, pre ktorú sa realizoval výkon záložného práva speňažením na dražbe,

pričom súčasťou tohto spisu je aj vyhlásenie navrhovateľa dražby zo dňa 22.1.2020 o spôsobilosti
predmetu dražby a o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného
práva speňažením na dražbe na č.l. 162 spisu, ako aj uzavretie záložnej zmluvy.

31. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že záložná zmluva, ako aj

zmluva o vykonaní dražby netrpí vadami pre nedoloženie písomného vyhlásenia záložného veriteľa
s tým, že záložná zmluva obsahuje zákonom stanovené náležitosti a žalobca mohol ovplyvniť jej
obsah, keďže v tomto smere netvrdil žiadne konkrétne skutočnosti. Preto aj podľa odvolacieho súdu
zmluva o zabezpečení záväzku zriadením záložného práva spísaná zo dňa 15.12.2016 obsahuje
všetkypodstatnézákonomvyžadovanénáležitosti.Obsahujeoznačeniezmluvnýchstrán,zabezpečenej

pohľadávky a určenie zálohu, ako aj s uvedením lehoty na splnení záväzku s podmienkou, že v prípade,
ak pohľadávka nebude riadne a včas splnená, môže záložný veriteľa začať výkon záložného práva,
rovnako obsahuje vôľu žalobcu slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, keďže žalobca konkrétnymi
dôkazminespochybnilnímtvrdenéskutočnostiapretoajodvolacísúdkonštatuje,žeidelenovšeobecné
tvrdenia bez bližšej konkretizácie žalobcom, čo sa týka v tomto smere námietok žalobcu.

32. K tvrdeniu a spochybňovaniu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti aj odvolací súd tak ako to učinil súd
prvejinštancie,poukazujenauznesenieNajvyššiehosúduSRpodsp.zn.3Cdo233/2010stýmzáverom,
že „určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby“. Čo sa týka
vykonania ohliadky predmetu dražby žalobca v tomto smere až v odvolacom konaní ako novotu ( § 366

CSP) uviedol, že v čase vykonania ohliadky nehnuteľnosti a konania dražby bol práceneschopný, pričom
skutočnosti relevantnými dôkazmi v konaní neosvedčil. V prípade, ak nesúhlasil s výškou všeobecnej
hodnoty nehnuteľnosti vychádzajúcej zo znaleckého dokazovania, mal voči znaleckému posudku
vzniesť námietky, čo ale neučinil, pričom určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok
neplatnej dražby, berúc do úvahy ale otázku proporcionality, kedy medzi výškou vymáhanej pohľadávky

a vydraženou sumou, kde v danom prípade výška vymáhanej sumy 78.000,00 eur v porovnaní s cenou
získanou vydražením nehnuteľnosti 99.600,00 eur, nemožno považovať za neprimeranú, nakoľko je
potrebné zohľadniť aj náklady vykonania dražby, ktoré tvoria rozdiel uvedených súm s ich započítaním
a zároveň aj to, že cena draženej nehnuteľnosti bola určená znaleckým posudkom.

33. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam, keďže žalobca v podanom odvolaní nepreukázal
zákonné dôvody pre vyslovenie neplatnosti dražby, odvolací súd tak, ako to učinil súd prvej inštancie
nezistil nezákonnosť vykonania dražby v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, a
preto rozsudok ako vecne správny potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 s odkazom na ods. 2 CSP, keďže
odvolanie žalobcu je nedôvodné a právne irelevantné.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP,
§ 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a z dôvodu plného úspechu žalovaných v odvolacom konaní
priznal žalovaným proti žalobcovi 100 % nárok na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výškepriznaných nárokov v celom konaní na súde prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní, rozhodne súd
prvej inštancie procesným postupom v zmysle § 262 ods. 2 CSP, keďže odvolací súd nevzhliadol v spore
dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).