Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. október 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/41/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7822200293
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7822200293.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň

JUDr.ViktórieMidovejaJUDr.MonikyKoščovejvsporežalobkyne:A.B.,nar.XX.X.XXXX,bytomvC.,D.
XX, zastúpenej JUDr. Ivicou Štiglitz, advokátkou so sídlom v Rožňave, Šafárikova 14, proti žalovanému:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpenému
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 2, o určenie neexistencie práva a určenie,
že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Rožňava zo dňa 22. novembra 2024 sp. zn. 4C/7/2022

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 22. novembra 2024 č. k. 4C/7/2022-216

okrem výroku I.

Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdRožňava (ďalejlen„súdprvejinštancie“alebolen„súd“)rozsudkomzodňa22.novembra
2024, č. k. 4C/7/2022-216 rozhodol nasledovne:
I. Súd žalobu v časti určenia, že žalovaný nemá nárok na zaplatenie sumy 66 363,46 eur s
príslušenstvom na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX z
a m i e t a.

II. Súd určuje, že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. C., obec C., okres C. - E. F. XX,
nachádzajúci sa na D. F. XX, C. v bytovom dome so súpisným č. XXXX na pozemku, parcela č. 4056,
nie je zaťažená záložným právom.
III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Rozhodol tak o žalobe doručenej súdu dňa 4.2.2022, ktorou sa žalobkyňa pôvodne domáhala
proti žalovanému, aby súd určil, že žalovaný nemá právo na zaplatenie sumy vo výške 66 363,46

eur s príslušenstvom na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX
a neexistuje záložné právo k nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne zapísané v katastri
nehnuteľností Okresného úradu Rožňava nachádzajúca sa v okrese C., obec C., katastrálne územie
C. na liste vlastníctva č. XXXX ako byt č. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným číslom
XXXX, G. H. D. F. XX, XXXXX C., vchod XX, X poschodie, o veľkosti podielu 1/1 a podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti podielu 317/1000. Žalobu skutkovo odôvodnila tým,
ževzájomnéprávaapovinnostizuvedenýchzmlúvbolipostúpenénažalovanéhopostupcomSlovenská

sporiteľňa a.s. Zmluvou o postúpení pohľadávky dňa 14.12.2020. Žalovaný pristúpil k výkonu záložného
práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne a ku dňu 04.01.2022 jej doručil prostredníctvom Aukčnej
spoločnosti výzvu na sprístupnenie bytu za účelom vykonania znaleckého posudku a zároveň dňa
07.01.2022 bolo vykonané ocenenie nehnuteľnosti pred dražbou. Vzhľadom na uplynutie premlčacejdoby na vymáhanie zaplatenia dlžnej sumy od žalobkyne uplynula zákonom stanovená premlčacia doba
3 roky na to, aby si pôvodný veriteľ uplatnil prípadnú zostávajúcu pohľadávku voči žalobkyni na súde.
Zároveň vzniesla námietku premlčania v celom rozsahu na uplatňovanú a vymáhanú sumu žalovaným

a námietku premlčania záložného práva. Podľa jej názoru, žalovaný nemá žiadny právny nárok na
uplatňovanie si uvedenej sumy a rovnako nemá žiadny právny nárok realizovať predaj nehnuteľnosti na
dobrovoľnej dražbe z dôvodu premlčania jeho nárokov. Predmetnú zmluvu o splátkovom úvere uzatváral
právny predchodca žalovaného (Slovenská sporiteľňa a.s., Bratislava) so žalobkyňou, ktorá žiadala o
poskytnutie splátkového úveru na účel splatenia skôr poskytnutých úverov, ako to aj zo samotnej zmluvy

o splátkovom úvere vyplýva. Predmetnou zmluvou jej vznikol záväzok zaplatiť pôvodnému veriteľovi
požičanú sumu vo výške 33 000,- eur a to v 180 mesačných splátkach od prvého čerpania vo výške
186,97 eur mesačne a od 10.05.2010 vo výške 265,89 eur mesačne. Zmluva bola uzavretá na dobu
15 rokov s dátumom konečnej splatnosti dňa 10.04. 2025. K predmetnej zmluve bola podpísaná aj
Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou
si pôvodný veriteľ zabezpečil splatenie pohľadávok do budúcnosti a to do výšky istiny a príslušenstva

vyplývajúceho z uzavretej zmluvy o splátkovom úvere. Predmetom zmluvy o zriadení záložného práva
boli nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností a nachádzajúce sa v Rožňave, zapísané na liste
vlastníctva č. XXXX - byt č. XX nachádzajúci sa na D. F. XX, C. s príslušenstvom (ďalej len ako
„záloh č. 1“), vo vlastníctve žalobkyne č. XXXX - E. F. XX nachádzajúci sa na I. F. XXX, C. (ďalej
len „záloh č. 2“) vo vlastníctve syna žalobkyne. Pôvodný veriteľ poveril dňa 30.11.2011 na základe

plnej moci výkonom záložného práva na záloh č. 2 spoločnosť Platiť sa oplatí s.r.o., Bratislava, ktorá
spoločnosť predmetnú nehnuteľnosť (záloh č. 2) vydražila na dražbe dňa 15.01.2013. O priebehu dražby
bola vyhotovená Notárska zápisnica G., G. XXXX/XXXX, G. XXXX/XXXX), z ktorej vyplýva, že záloh
č. 2 podľa notárskej zápisnice bol vydražený a predaný za sumu vo výške 7 875,- eur. Vzhľadom na
to, že dražbu mohol pôvodný veriteľ uskutočniť len po zosplatnení celej pohľadávky vyplývajúcej zo

Zmluvy o poskytnutí splátkového úveru zo dňa 12.03.2010 je zrejmé, že k zosplatneniu pohľadávky
došlo pred realizáciu dobrovoľnej dražby na záloh č. 2 a teda k zosplatneniu úveru došlo najneskôr v
roku 2013 (pred vykonaním dražby). S poukazom na tú skutočnosť, že žalobkyňa vzniesla námietku
premlčania pohľadávky a aj záložného práva a vzhľadom na to, že od zosplatnenia úveru uplynula 3
ročná lehota na vymoženie zostávajúcej dlžnej sumy pôvodným veriteľom vyplýva, že žalovaný nemá

právo na vymáhanie sumy, ktorej splnenia sa domáha výkonom záložného práva na záloh č. 1. Pôvodný
veriteľ mal svoj prípadný zostatok pohľadávky voči žalobkyni uplatniť na súde v lehote do 3 rokov
od zosplatnenia pohľadávky, ktorú zosplatnil pred výkonom záložného práva t.j., mohol si ju uplatniť
najneskôr do roku 2016. Zároveň z uvedených skutočností vyplýva aj to, že pôvodný veriteľ žalovanému
postúpil v roku 2020 už premlčanú pohľadávku.

3.1. Súd prvej inštancie skorším rozsudkom č.k. 4C/7/2022-120 zo dňa 11. októbra 2022 určil, že
žalovaný nemá právo na zaplatenie sumy vo výške 66.363,45 € s príslušenstvom na základe Zmluvy
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX J. K. XX.XX. XXXX (výrok I.), zamietol žalobu v časti určenia,
že záložné právo k nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne zapísané v katastri nehnuteľností

Okresného úradu Rožňava nachádzajúca sa v okrese C., obec C., katastrálne územie C. na liste
vlastníctva č. XXXX ako byt č. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, G. H.
D. F. XX, XXX XX C., vchod XX, X poschodie, o veľkosti podielu 1/1 a podiel na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu o veľkosti podielu 317/1000 neexistuje (výrok II.) a žiadnej zo strán
nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok III.).

3.2. Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zn. 6Co 11/2023 na základe odvolania podaného proti
výrokom I. a III. zrušil napadnuté výroky rozsudku a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Výrok II. nebol predmetom odvolacieho prieskumu, lebo nebol
napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

4. Po vrátení veci žalobkyňa zotrvala na tvrdení, že pohľadávka žalovaného je premlčaná, vzhľadom
na zosplatnenie pohľadávky a prvý výkon záložného práva k inej nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu
v 2. rade. Uviedla, že zároveň je premlčaný aj výkon záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalobkyne. Poukázala na svoje právo domôcť sa a zabrániť prípadnému budúcemu
výkonu záložného práva, najmä ak je výkon záložného práva premlčaný a má právo dosiahnuť aj

výmaz z katastra nehnuteľnosti V súvislosti s možnosťou podania žaloby o neexistencii záložného
práva poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo/2185/2009 zo dňa 21.12.2010,
kedy v tom čase bola česká právna úprava identická so slovenskou. Ďalej poukázala na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR R 70/2023, ktorý pripustil možnosť žalovať o určenie, že nehnuteľnosť nie jezaťažená záložným právom s cieľom dosiahnuť výmaz záložného práva v prípadoch, ak jej jeho výkon
premlčaný, práve potreba dosiahnuť výmaz odôvodňuje existenciu naliehavého právneho záujmu na
tomto určení. Z uvedeného dôvodu navrhla zmenu žaloby, aby súd určil, že nehnuteľnosť špecifikovaná

v žalobe vo vlastníctve žalobkyne nie je zaťažená žalovaným právom, aby tak dosiahla súdnu ochranu
pred výkonom záložného práva.

5. Súd na pojednávaní dňa 22.11.2024 uznesením pripustil navrhovanú zmenu žaloby tak, že určuje, že
nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. C., obec C., okres C. - E. F. XX, nachádzajúci sa na D. F.

XX, C. v bytovom dome so súpisným č. XXXX na pozemku, parcela č. 4056, nie je zaťažená záložným
právom.

6.1. Pri rozhodovaní súd bral zreteľ aj na stanovisko žalovaného, ktorý poukazujúc na § 455 ods. 1
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) uviedol, že po uplynutí premlčacej doby
a po jej namietnutí dlžníkom, nie je možné premlčané právo priznať. Neznamená to však, že právo

prestalo existovať, iba sa mení na tzv. naturálnu obligáciu. Na základe uvedeného sa nemožno stotožniť
s nárokom žalobkyne, ktorá podanou žalobou (v časti výroku I.) požaduje, aby súd de facto určil, že
pohľadávka žalovaného zanikla premlčaním. V tomto smere žalovaný dal do pozornosti súdu, že jeho
pohľadávka zo Zmluvy nezanikla žiadnym zo spôsobov zániku záväzku, ktoré upravuje OZ a s ohľadom
na to, má za jednoznačne preukázané, že jeho pohľadávka existuje napriek premlčaniu. Prijatím

záveru žalobkyne, by v prípade dobrovoľného plnenia premlčanej pohľadávky došlo k bezdôvodnému
obohateniu na strane žalovaného v rozpore s ust. § 455 ods. 1 OZ, by súd tak uvedeným výrokom
priznal účinky preklúzie (zánik pohľadávky) premlčaniu. Citoval ust. § 151md ods. 1 OZ, v ktorom sú
uvedené niektoré právne skutočnosti, ktorých právnym následkom je zánik záložného práva. Uviedol, že
pre premlčanie výkonu záložného práva platia rovnaké účinky ako pre premlčanie samotnej pohľadávky

a premlčaním teda nedochádza k zániku záložného práva. Mal za to, že premlčané záložné právo
aj po vznesení námietky premlčania záložcom naďalej existuje ako naturálna obligácia, pričom zákon
taxatívne stanovuje dôvody zániku záložného práva a žalobkyňa nepreukázala splnenie, čo i len
jedného z uvedených spôsobov zániku záložného práva. Pre úplnosť poukázal aj na nesprávnosť
navrhovaného petitu v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáha určenia neexistencie záložného práva,

keďže ako sama žalobkyňa v podanej žalobe preukázala, záložné právo preukázateľne existuje, a teda
nemožno deklaratórnym určením rozhodnúť, že nikdy neexistovalo.
6.2. Žalovaný mal po vrátení veci za to, že súd už nemôže rozhodovať o časti o určení neexistencie
záložného práva, nakoľko o tom rozhodol už v pôvodnom rozsudku a výrok II. je právoplatný.

7.1. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že právny predchodca žalovaného Slovenská
sporiteľňa, L. v hmotnoprávnom postavení veriteľa a žalobkyňa v hmotnoprávnom postavení dlžníka
uzatvorili dňa 12.03. 2010 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver
vo výške 33 000 eur eur, pričom v zmluve boli uvedené druh úveru : úver na bývanie, typ a výška
úrokovej sadzby : fixná 5 rokov, 6,69% p. a. v deň uzatvorenia Úverovej zmluvy, doba fixácie : odo dňa

uzatvorenia Úverovej zmluvy do 11.03. 2015, spôsob poskytnutia úveru: jednorázovo bezhotovostne,
spracovateľský poplatok : 265,52 eur, uhradený pri uzatvorení Úverovej zmluvy z prostriedkov úveru,
Poplatok za správu Úveru : 2,99 eur/ mesačne odo dňa uzatvorenia Úverovej zmluvy, výška splátka
a splatnosť : od prvého čerpania do 30.04. 2010 vo výške 186,97 eur/mesačne, k poslednému dňu
kalendárneho mesiaca (splátka vo výške úrokov a Poplatkov), od 10.05. 2010 vo výške 265,89 eur

(ďalej len „ Splátka“)/ mesačne, k 10 dňu v kalendárnom mesiaci, (splátka vo výške istiny, úrokov, Úrokov
z omeškania, Poplatkov, nákladov Banky spojených s úverom), Počet splátok : 180 od 10.05. 2010,
Končená splatnosť Úveru : 10.04. 2025, Splácanie : progresívne. Žalobkyňa sa zaviazala poskytnutý
úvervrátiť,zaplatiťúrokapoplatky,atovsúladespodmienkamidohodnutýmivúverovýchpodmienkach.
7.2. Toho istého dňa bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátna

zmluva medzi právnym predchodcom žalovaného v hmotnoprávnom postavení záložného veriteľa,
žalobkyňou a C. A. v hmotnoprávnom postavení záložcov, ktorou si právny predchodca žalovaného
zabezpečil splatenie pohľadávok do budúcnosti a to do výšky istiny a príslušenstva vyplývajúceho z
uzavretej zmluvy o splátkovom úvere. Predmetom zmluvy o zriadení záložného práva boli nehnuteľnosti
zapísané v katastri nehnuteľností a nachádzajúce sa v Rožňave, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX

- byt č. XX nachádzajúci sa na D. F. XX, C. s príslušenstvom (ďalej len ako „záloh 1“), vo vlastníctva
žalobkyne č. XXXX - E. F. XX nachádzajúci sa na I. F. XXX, C. (ďalej len „záloh 2“) vo vlastníctve syna
žalobkyne. Návrh na vklad záložného práva bol Správe katastra Rožňava podaný dňa 12.3.2010 a bol
povolený dňa 31.3.2010 pod č. V 316/10. Právny predchodca žalovaného poveril dňa 30.11.2011 nazáklade plnej moci výkonom záložného práva na záloh č. 2 spoločnosť Platiť sa oplatí s.r.o., Bratislava,
ktorá spoločnosť predmetnú nehnuteľnosť (záloh č. 2) vydražila na dražbe dňa 15.01.2013. O priebehu
dražby bola vyhotovená Notárska zápisnica G., G. XXXX/XXXX, G. XXXX/XXXX), z ktorej vyplýva, že

záloh č. 2 podľa notárskej zápisnice bol vydražený a predaný za sumu vo výške 7 875,- eur.
7.3. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 10.9.2020 oznámil žalobkyni, že pohľadávka banky zo
zmluvy je splatná v celom rozsahu, nakoľko je v omeškaní so splácaním viac ako tri mesiace. Výška
splatnejanezaplatenejpohľadávkypredstavovalakudňu10.9.2020sumu66363,46eur.Zároveňbanka
žalobkyňu upozornila, že v prípade, ak dlžnú sumu neuhradí, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku

tretej osobe.
7.4. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/XX J. K. XX.XX.XXXX vyplýva, že právny
predchodca žalovaného ako postupca postúpil pohľadávku voči žalovanej žalovaného ako postupníkovi.
Výška pohľadávky voči žalobkyni v čase postúpenia bola vo výške istiny 34 559,49 eur, riadnych úrokov
15 655,42 eur, úver bol zosplatnený 6.2.2012, dátum poslednej úhrady bol 1.2.2013 vo výške 5 508,60
eur.

7.5. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 22.12.2020 oznámil žalobkyni, že na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok č. 1095/2020/CE postúpil pohľadávku spolu s príslušenstvom žalovanému-
spoločnosti EOS KSI Slovensko s.r.o..

8. Po vrátení veci súd vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 100 ods. 1, 2, § 101, § 151a, § 151j

ods. 1, 2, § 151m,d ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ).

9. Súd posudzoval prípustnosť žaloby o určenie, že žalovaný nemá právo na zaplatenie sumy vo výške
66 363,46 eur s príslušenstvom na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0512850316 zo dňa 12.3.2010
a o určenie, že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, k. ú. C., obec C., okres C. - E. F. XX, nachádzajúci

sa na D. F. XX, C. v bytovom dome so súpisným č. XXXX na pozemku, parcela č. 4056, nie je zaťažená
záložným právom.

10. Vo vzťahu k určeniu, že žalovaný nemá právo na zaplatenie sumy 66 363,46 eur s príslušenstvom
konštatoval, že žalobkyňa na takomto určení nemá naliehavý právny záujem. V tejto súvislosti poukazuje

na úvahy Krajského súdu v Košiciach v uznesení sp. zn. 6Co/11/2023, s ktorými sa stotožnil, že
vznesenie námietky premlčania po uplynutí premlčacej doby nespôsobuje zánik práva, ale iba zánik
nároku. V takomto prípade teda nezaniká subjektívne právo, ale iba právny nárok, ktorý sa na toto
subjektívne právo viaže. Zánik nároku potom spôsobuje zánik možnosti domáhať sa splnenia povinnosti
zo strany oprávneného voči povinnému proti jeho vôli. Ak by povinný súhlasil s plnením po uplynutí

premlčacej doby, z dôvodu existencie subjektívneho práva aj po uplynutí premlčacej doby, takéto plnenie
by bolo možné a nezaložilo by na strane oprávneného vznik bezdôvodného obohatenia. Nemožno preto
odôvodniť výrok určujúci, že strana sporu nemá právo na zaplatenie pohľadávky, úvahou o zániku
nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby. Súd rovnako súhlasil s vyjadrením žalovaného, že ak by
vyhovelvtejtočastižalobe,priznalbytakpremlčaniuúčinkypreklúzie(zánikupohľadávky).Zuvedeného

dôvodu súd žalobu v tejto časti zamietol.

11.Vo vzťahu k určeniu, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom mal za to, že zamietnutím
žaloby rozsudkom zo dňa 11.10.2022 v časti určenia neexistencie záložného práva nedošlo k res
iudicata, nakoľko sa súd v rozsudku nezaoberal naliehavým právnym záujmom na podaní takejto žaloby

a žalobu v tejto časti zamietol len z dôvodu, že podľa jeho názoru nebolo možné rozhodnutím súdu určiť,
že záložné právo neexistuje. Ide o výnimku z prekážky res iudicata, ak predchádzajúcim rozsudkom
bola určovacia žaloba zamietnutá bez toho, aby sud záväzne posúdil existenciu právneho vzťahu medzi
účastníkmi konania (R 15/2005). Naviac žalobkyňa sa týmto výrokom nedožaduje určenia neexistencie
záložného práva, ale určenia, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, a to práve z dôvodu

premlčania záložného práva.

12. Dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 70/2023, v zmysle ktorého, naliehavý právny
záujem na určení, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom v dôsledku premlčania jeho
výkonu je daný. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/169/2021 zo dňa 26.10.2022, pri

záložnom práve k nehnuteľnosti, ktoré je zapísané v katastri nehnuteľností, je potrebné, na rozdiel od
klasického záväzkového vzťahu, rozlišovať dva aspekty. Prvým je uplatnenie námietky premlčania pred
súdom, v dôsledku čoho pri jej dôvodnosti nemôže byť právo priznané. Druhým aspektom je evidencia
záložného práva v katastri nehnuteľností, ktorá je v zásade na uplatnení námietky premlčania nezávislá.Vo vzťahu k záložnému právu tak podľa platnej právnej úpravy nie je naplnený účel premlčania len
samotným vznesením námietky premlčania. V tejto súvislosti potom v praxi rezonuje problém, či možno
bez ďalšieho záložné právo, ktorého výkon je premlčaný, vymazať z príslušného registra záložných

práv, prípadne aký určovací rozsudok je relevantným podkladom na výmaz záložného práva z registra,
keď napriek úspešnému uplatneniu námietky premlčania záložné právo vo svojej naturálnej podobe de
iure trvá. V tomto duchu bola aj dovolateľkou vymedzená právna otázka a vzhľadom na skutočnosť, že
dosiaľ rozhodovacou praxou dovolacieho súdu nebola vyriešená, po zohľadnení prípustnosti podaného
dovolania vec prejednávajúci senát pristúpil k posúdeniu dôvodnosti dovolateľkou vyslovených námietok

smerujúcich k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Dovolací súd v nadväznosti na tieto úvahy (ako
základné východiskové riešenie) uvádza, že vznesenie námietky premlčania po uplynutí premlčacej
dobynespôsobujezánikpráva,aleibazániknároku.Vtakomtoprípadetedanezanikásubjektívneprávo,
ale iba právny nárok, ktorý sa na toto subjektívne právo viaže. Zánik nároku potom spôsobuje zánik
možnosti domáhať sa splnenia povinnosti zo strany oprávneného voči povinnému proti jeho vôli. Ak
by povinný súhlasil s plnením po uplynutí premlčacej doby, z dôvodu existencie subjektívneho práva

aj po uplynutí premlčacej doby, takéto plnenie by bolo možné a nezaložilo by na strane oprávneného
vznik bezdôvodného obohatenia. Z tohto dôvodu zákonodarca nemohol v ustanovení spomenutého §
151md ods. 1 Občianskeho zákonníka spájať premlčanie záložného práva s jeho zánikom. Premlčaním
záložné právo nezaniká, akurát ho nie je možné v prípade vznesenia námietky premlčania vykonať proti
vôli povinného subjektu (záložcu). Ak teda povinný vznesie námietku premlčania, záložné právo bez

jeho súhlasu nebude možné vykonať. Logicky z toho potom vyplýva, že premlčaním záložného práva
a po vznesení námietky premlčania zo strany záložcu nemá registrácia záložného práva viaznuceho
k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností žiadny ďalší zmysel a v konečnom dôsledku len obmedzuje
záložcu nakladať s objektom jeho vlastníckeho práva, keďže záujem o kúpu takejto nehnuteľnosti za
zodpovedajúcu (primeranú) kúpnu cenu bude v praxi značne limitujúci.

13. Súd sa zaoberal tvrdením žalobkyne o premlčaní pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere
a premlčaní práva na uspokojenie pohľadávky zo zálohu. Z prílohy o postúpení pohľadávok medzi
právnym predchodcom žalovaného a žalovaným mal za preukázané, že k zosplatneniu úveru došlo
6.2.2012. Vychádzal z úvahy, že právo na zosplatnenie úveru mal právny predchodca žalovaného

v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ pre nezaplatenie splátky, ktorej zročnosť nastala tri
mesiace pred zosplatnením úveru. Podľa zmluvy o úvere splátky boli splatné vždy 10. deň v mesiaci,
preto premlčacia doba tak začala plynúť tri mesiace po dni nasledujúcom po splatnosti splátky za
mesiac október 2011 (11.1.2012) a uplynula 11.1.2015. Z uvedeného uzavrel, že právo na vymáhanie
zosplatnenej pohľadávky ako aj právo na uspokojenie pohľadávky zo zálohu sú premlčané.

14. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanom spore teda
žalobkyňa mala v zmysle § 137 písm. c) CSP naliehavý právny záujem na určení, že premlčané záložné
právo nie je vykonateľné. V konaní sa účinne dovolala premlčania záložného práva, ktoré tak nadobúda
charakter naturálnej obligácie, ktorá je však nevykonateľná z dôvodu vznesenia námietky premlčania.

Ak teda záložné právo nie je možné realizovať, nakoľko bolo premlčané a dôvodne bola vznesená
námietka premlčania, neexistuje dôvod, aby bola vec v katastri nehnuteľnosti zaťažená ťarchou, a preto
súd žalobe v tejto časti vyhovel.

15. Výrok o trovách konania oprel o ustanovenie § 255 ods.1, 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP

podľa pomeru úspechu, v zmysle ktorého súd žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania, nakoľko každá zo strán mala v konaní čiastočný úspech.

16. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie proti výrokom II. a III.
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/ a h/ CSP, a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom

rozsahu zrušil a konanie v súlade s ust. § 161 ods. 2 CSP zastavil, resp. aby v zmysle ust. § 388 CSP
v spojení s ust. § 390 písm. a/, b/ CSP rozsudok v tejto časti zmenil tak, že zamietne žalobu v napadnutej
časti.

17.1. Žalovaný poukázal na skoršie rozhodnutie súdu prvej inštancie v predmetnej veci zo dňa

11.10.2022 č.k. 4C/7/2022-120, ktorého výrok II. nadobudol právoplatnosť z dôvodu, že žiadna zo
strán sporu voči nemu nepodala odvolanie. Uvedeným výrokom bolo rozhodnuté o zamietnutí žaloby
v časti určenia, že záložné právo k nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne k predmetnej
nehnuteľnosti neexistuje. Napriek uvedenému konajúci súd podľa žalovaného v totožnom konaní svojimdruhým rozhodnutím vydal rozsudok popierajúci jeho predošlý právoplatný rozsudok, pričom žalovaný
odôvodnenie súdu, v zmysle ktorého sa jedná o odlišný nárok z dôvodu rozdielnej štylizácie petitu
žalovaný považuje za absurdné a popierajúce základnú úpravu. S poukazom na článok 2 ods. 2 a §

230 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) žalovaný má za to, že vychádzajúc z princípu právnej
istoty a princípu predvídateľnosti súdneho rozhodovania nemožno sa potom ako bolo právoplatne
v súdnom konaní rozhodnuté o žalobe v tom istom súdnom konaní rozhodnúť o tej istej skutočnosti
opačne, nakoľko by išlo o rozhodovanie o tej istej veci, čo je v rozpore s princípom právneho štátu
a navyše tým súd stranám sporu poskytol dve vzájomne protichodné rozhodnutia, z ktorých je jedno

už právoplatné. Žalovaný má za to, že súd porušil prekážku právoplatne rozhodnutej veci a rozhodol
opakovane o tom istom nároku dvoma rozličnými a vzájomne si odporujúcimi spôsobmi, čím zároveň
porušil právo žalovaného na spravodlivý súdny proces a právnu istotu. Nestotožnil sa s aplikáciou
rozhodnutia NS SR sp.zn. R15/2005 na prejednávaný prípad a postup súdu, ktorý umožnil rozšírenie
žalobynatotožnýnárok,ktorýbolprávoplatnerozhodnutývtotožnomkonaníjepodľanázoružalovaného
neprípustný (de facto súd odpustil nepodanie odvolania zo strany žalobcu voči pôvodnému rozsudku

a umožnil, aby o tomto nároku rozhodoval znova).
17.2.Žalovanýsanestotožnilanisozáveromsúduoneexistenciizáložnéhoprávavdôsledkupremlčania
pohľadávky a premlčania výkonu záložného práva, kde je jeho právne posúdenie považuje za neurčité
a nepreskúmateľné vo vzťahu k tvrdeniu o tom, že došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti platne dňa
6.2.2012. Poukázal na to, že napriek judikatúre najvyšších súdnych autorít o povinnosti súdov skúmať

z úradnej povinnosti dodržanie podmienok vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úverov zo spotrebiteľských
zmlúv z pohľadu nedodržania podmienok ust. § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ, ktoré má za následok
absolútnu neplatnosť právneho úkonu zosplatnenia úveru, na ktorú je súd povinný prihliadať z úradnej
povinnosti. Má za to, že postup zvolený súdom pri posúdení premlčacej doby odporuje ust. § 39 OZ
ako aj ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, pokiaľ pri premlčaní pohľadávky ako aj

záložného práva vychádzal bezvýhradne splatnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky, ktoré
súd ani nemal k dispozícii, a teda nemohol posúdiť ani obsah, či platnosť tohto právneho úkonu alebo
dokoncapodmienkyplatnostitohtoprávnehoúkonu,ktorémumusiapredchádzaťvzmysleust.§53ods.
9 OZ. Vo vzťahu k prípadnej absolútnej neplatnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti poukázal na to,
že konečná splatnosť úveru mala nastať až 10.4.2025. Má za to, že súd vec nesprávne právne posúdil

pokiaľ absolútne žiadnym spôsobom neskúmal podmienky platného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam o platnom vyhlásení
mimoriadnej splatnosti. Pokiaľ súd uzavrel, že došlo k premlčaniu pohľadávky ako aj premlčaniu
záložného práva pred konečnou splatnosťou úveru bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom právne posúdil
podmienky platného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, ako aj bez toho, aby vôbec disponoval právnym

úkonom zosplatnenia, tak podľa jeho názoru je rozhodnutie založené na existencii extrémneho nesúladu
medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, ktoré navyše súd uzavrel bez existencie
jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené.
17.3.Odvolateľnamietaajnepreskúmateľnosťaarbitrárnosťzáverovsúduvovzťahukvýrokuonáhrade
trov konania, keď žiadnej zo sporových strán nepriznal nárok na náhradu trov konania napriek tomu, že

žalovaný bol v konaní úspešný čo do žaloby o určenie neexistencie záložného práva a žaloby o nárok na
zaplatenie sumy 66.363,45 €. Súd teda podľa neho nezohľadnil väčšinový úspech žalovaného v konaní
a žalovaný konštatoval, že bol úspešný v celej časti žaloby žalobcu, na základe ktorej sa začalo konanie,
naopak žalobca je úspešný len v časti, ktorú uplatnil na poslednom pojednávaní. Preto navrhol, aby mu
odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie aj trov odvolacieho konania

v rozsahu 100 %.

18. K podanému odvolaniu sa žalobkyňa vyjadrila tak, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne
a právne správny a dostatočne odôvodnený, preto navrhla, aby ho odvolací súd potvrdil. Súd prvej
inštancie sa podľa nej riadne vysporiadal so vznesenou námietkou premlčania a záložného práva

a správne skonštatoval, že právo vyplývajúce mu zo záložnej zmluvy si žalovaný neuplatnil riadne
a včas. Poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 427/2023, ktorým zamietol ústavnú
sťažnosť sťažovateľa v skutkovo totožnej veci o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným
právom z dôvodu vznesenia námietky premlčania záložného práva. Takáto žaloba vedie k odstráneniu
stavu právnej neistoty vlastníka veci, pretože záložné právo je po jeho premlčaní iba naturálnom

obligáciou, ktorá je z dôvodu vznesenia námietky premlčania nevykonateľná a preto je takáto žaloba
dôvodná. Poukázala aj na rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Cdo/169/2021, v zmysle ktorého premlčaním
záložného práva a po vznesení námietky premlčania zo strany záložcu nemá registrácia záložného
práva viaznuceho k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností žiadny ďalší zmysel a v konečnom dôsledkulen obmedzuje záložcu nakladať s objektom jeho vlastníckeho práva. Najvyšší súd pre absenciu právnej
úpravy výslovne riešiacej tento problém pristúpil k realizácii povinnosti vyplniť medzeru v právnom
predpise pomocou sudcovskej tvorby práva v zmysle čl. 4 ods. 2 Základných princípov CSP. Nazeral

na vec cez prizmu povolených hraníc pre sudcovskú tvorbu práva tak, že určovací výrok v znení, že
sporné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovanej, ku ktorému dospeli súdy
nižších inštancií v prejednávanej veci, je spôsobilým podkladom pre výmaz predmetného záložného
práva z katastra nehnuteľností aj proti vôli záložného veriteľa. V konkrétnom záložno- právnom vzťahu,
pri konkurencii práv záložného veriteľa, ako nositeľa práva, ktorému patrí pohľadávka zabezpečená

zálohom na jednej strane a záložcu na strane druhej, ako nositeľa povinnosti z premlčaného záložného
práva, dovolací súd uprednostnil dispozičné právo (ius disponendi) záložcu nakladať s predmetom
jeho vlastníctva. Ak totiž záložné právo nie je možné realizovať, nakoľko bolo premlčané a záložca
dôvodne vzniesol námietku premlčania, neexistuje žiadny dôvod na to, aby bola vec v príslušnom registri
zaťažená nevykonateľnou ťarchou. Sumarizujúc uvedené, dospel dovolací súd k záveru, že by bolo v
rozpore s princípom všeobecnej spravodlivosti, ak iba v dôsledku absencie právnej úpravy ohľadom

právnych následkov premlčania výkonu záložného práva bolo znemožnené záložcovi ako vlastníkovi
nehnuteľností realizovať v plnom rozsahu výkon dispozičných oprávnení súvisiacich s vlastníckym
právom garantovaných čl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 ústavy, ak ako bdelý vlastník riadne
vzniesol námietku premlčania záložného práva voči veriteľovi. Vychádzal z úvahy, že existencia inštitútu
premlčania je dôsledkom požiadavky právnej istoty, ktorá sa prejavuje i v tom, aby nepretrvávali

nevyjasnené právne vzťahy a neuspokojené práva bez časového obmedzenia po neprimerane dlhú
dobu. Inštitút premlčania má motivovať veriteľov, aby svoje práva uplatňovali včas. Premlčaním právo
nezaniká,jeobmedzenáibajehožalovateľnosť,tedamožnosťsúdnealeboinakmocenskyhovykonať.K
premlčaniu práva dochádza márnym uplynutím premlčacej doby, nástup jeho následkov je podmienený
námietkou dlžníka. Tak, ako je pre veriteľa významnou hodnotou právneho štátu vymožiteľnosť práva,

pre dlžníka je rovnako významnou hodnotou aj naplnenie princípu právnej istoty. Konštatoval, že
všeobecný súd je povinný riešiť spory vedené pred ním so zohľadnením všetkých princípov právneho
štátu a hľadať v situácii, keď sa záujmy účastníkov konania vedeného pred ním dostanú do rozporu,
ústavnú rovnováhu medzi nimi (II. ÚS 250/2011).

19. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní.

20. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. §

379 CSP a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, a h/
CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

21. Rozsudok je vo výroku v odvolaním napadnutom rozsahu vecne správny, preto ho odvolací súd v
zmysle ust. § 387 ods.1 CSP potvrdil.

22. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21. októbra 2025 o 09.25 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 207, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 15.10.2025 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1,3 CSP.

23.Žalovanýuplatnilodvolaciedôvodypodľaust.§365ods.1písm.a/,b/ah/ CSP,t.j. ženebolisplnené
procesné podmienky (a/), súd nesprávnym procesným postup znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b/) a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

24. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody neboli naplnené.

25. Podstatou odvolacích námietok vo veci samej bolo
- nesplnenie procesných podmienok v dôsledku existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci (res

iudicata),
- neskúmanie ne/platnosti zosplatnenia26. V prvom rade odvolací súd skúmal či ne/bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.
1 písm. a/ CSP, keďže procesné podmienky definuje Civilný sporový poriadok ako podmienky
konania, ktoré predstavujú základné procesné predpoklady, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť.

Procesné podmienky možno rozdeliť do 4 základných skupín, a to procesné podmienky na strane
súdu (právomoc, príslušnosť, zákonné obsadenie súdu), procesné podmienky na strane účastníkov -
strán sporu (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, v niektorých prípadoch povinné zastúpenie
advokátom), vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania, t. j. podanie žaloby,
splnenie poplatkovej povinnosti) a negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania alebo

prekážka rozsúdenej veci). Skúmanie týchto procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu
počas celého konania (výnimkou je skúmanie splnenia podmienky všeobecnej miestnej príslušnosti a
osobitnej miestnej príslušnosti danej na výber, ktorú súd skúmal len na námietku žalovaného pri prvom
procesnom úkone, ktorý mu patrí). Nedostatky niektorých procesných podmienok sú neodstrániteľné a
prítomnosť takéhoto nedostatku bráni súdu v konaní a rozhodovaní, čo vedie k zastaveniu konania. V
ostatných prípadoch je povinnosťou súdu nedostatok procesnej podmienky odstrániť. Nesplnenie vyššie

uvedených procesných podmienok tvorí odvolací dôvod podľa § 365 písm. a/ s tým, že podmienka na
strane súdu spočívajúca zákonom obsadení súdu je upravená ako samostatný odvolací dôvod v § 365
ods. 1 písm. c/ CSP.

27. Žalovaný tvrdí, že k naplneniu uvedeného odvolacieho dôvodu došlo tým, že súd porušil prekážku

právoplatne rozhodnutej veci, keď určil, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom po tom, čo
bolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí žaloby o určenie, že záložné právo neexistuje v rozsudku č.
k. 4C/7/2022-120 zo dňa 11. októbra 2022.

28. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že právoplatný výrok II. rozsudku č. k.

4C/7/2022-120 zo dňa 11. októbra 2022, ktorým zamietol žalobu v časti určenia, že záložné právo k
nehnuteľnostivovýlučnomvlastníctvežalobkyneneexistuje,netvoríprekážkurozsúdenejvecivovzťahu
k výroku II. preskúmavaného rozsudku (o určení, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom).

29. Podľa ust. § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať

znova.

30. V zmysle citovaného ustanovenia prekážka veci právoplatne rozhodnutej teda bráni tomu, aby vec,
o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednávaná. O rovnakú (tú istú) vec ide vtedy, ak
ide v novom konaní o ten istý nárok alebo stav, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka

toho istého predmetu konania a tých istých strán sporu. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď
ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových okolností, na
základe ktorých bol uplatnený, t. j. ide o nárok založený na rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci
z rovnakých skutkových okolností. Pre posúdenie, či je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci, nie
je významné, ako bol skutok, ktorý bol predmetom konania, posúdený po právnej stránke. Prekážka veci

právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, keď bol skutok súdom posúdený po právnej stránke nesprávne
alebo neúplne. Pokiaľ ide o totožnosť strán sporu, nie je samo o sebe významné, ak majú tie isté strany
sporu v rôznych konaniach rozdielne procesné postavenie. Tých istých strán sporu sa konanie týka aj
vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú ich právni nástupcovia.

31. V zmysle konštantnej judikatúry, o prekážku právoplatne rozhodnutej veci nejde v prípadoch, ak si
súd určitú otázku v konaní posúdil prejudiciálne. Prejudiciálna otázka a jej posúdenie nesmie byť nikdy
pojaté do výroku súdneho rozhodnutia, a keďže výrok súdneho rozhodnutia je jedinou časťou rozsudku,
ktorá nadobudla právoplatnosť, prejudiciálne posúdená otázka, ktorá sa prejavuje iba v odôvodnení
rozsudku, nemôže tvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Výnimku tvorí situácia, keď bolo

právoplatne rozhodnuté o žalobe na plnenie, ktorého predpokladom bolo prejudiciálne posúdenie
(určenie) práva alebo právneho vzťahu.

32.1. Súd v rozsudku č. k. 4C/7/2022-120 zo dňa 11. októbra 2022 s poukazom na ust. § 137 písm. c/
CSP (v zmysle ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo

nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať,
ak vyplýva z osobitného predpisu) mal za to, že u žalobkyne je daná naliehavosť právneho záujmu
čo do výroku I. o určenie, že žalovaný nemá právo na zaplatenie sumy vo výške 66.363,46 eur s
príslušenstvom na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX J. K. XX.XX.XXXX, ktorémuvyhovel. V odôvodnení sa venoval práve (iba) posúdeniu tejto otázky, t.j. uviedol úvahy, na základe
ktorých dospel k skutkovým a právnym záverom o dôvodnosti žaloby v časti určenia, že žalovaný nemá
právo na zaplatenie sumy vo výške 66.363,46 eur s príslušenstvom.

32.2. Žalobu v časti určenia, že záložné právo k nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne
neexistuje zamietol iba s odôvodnením, že nie je možné rozhodnutím súdu určiť, že záložné právo
„ neexistuje “. Vo vzťahu k určeniu neexistencie záložného práva neurobil žiadne skutkové ani právne
závery, okrem konštatovania v súvislosti s vyhovením žalobe vo výroku I., že po zániku pohľadávky
zaniká aj záložné právo, preto žalovaný už nemá právo na výkon záložného práva.

33. Ak súd právoplatným rozhodnutím zamietne určovaciu žalobu bez toho, aby záväzne posúdil
existenciu (neexistenciu) práva alebo právneho vzťahu medzi účastníkmi, nejde o rozhodnutie, ktoré, by
zakladalo prekážku právoplatne rozhodnutej veci podľa pre novú určovaciu žalobu, tak ako to vyplýva
z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 105/2003, ktorého právna veta znie: „O prekážku
veci rozsúdenej podľa § 159 ods. 3 O.s.p. nejde, ak predchádzajúcim rozsudkom bola určujúca žaloba

zamietnutá bez toho, aby súd záväzne posúdil existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania. O
takýto prípad nejde ani vtedy, ak predchádzajúcim rozsudkom bola žaloba zamietnutá iba z dôvodu, že
žalobcovia sa pôvodnou žalobou domáhali určenia spoluvlastníctva k nehnuteľnosti v iných podieloch,
než ktoré im v skutočnosti patria. (R 15/2005)

34. V preskúmavanom prípade preto odvolací súd dospel k záveru o splnení všetkých procesných
podmienok, teda nebol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP.

35. Žalovaný uplatnil aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, t.j. že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, preto odvolací súd skúmal či nedošlo v danom prípade
k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorým by súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací
súd pritom vychádzal z úvahy, že obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi
jeho zložky možno zaradiť aj právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj právo

na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako aj právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa
k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní a podobne. Porušením práva na spravodlivý proces
je teda aj prípad, ak dokazovanie nebolo vykonané v súlade s podmienkami stanovenými Civilným
sporovým poriadkom a v dôsledku toho bola znemožnená strane sporu realizácia jej práv súvisiacich
s dokazovaním.

36.Popreskúmaníodvolanímnapadnutéhorozhodnutiaakonania,ktorémupredchádzalo odvolacísúd
nezistilžiadentakýnesprávnyprocesnýpostup,ktorýmbysúdznemožnilžalovanému,abyuskutočňoval
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa aj kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí podľa ust. § 220

ods.2CSPanemožnohopovažovaťzanepreskúmateľný.Súdprvejinštanciedostatočnevysvetlilsvoje
úvahy, na základe ktorých dospel k záveru, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, pretože
záložné právo je premlčané a vlastníčka nehnuteľností sa premlčania dovolala. V danom prípade tak
nedošlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP ako sa domnieval odvolateľ.

37. Odvolací súd poukazuje na to, že otázku existencie naliehavého právneho záujmu na určení, že
nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom v dôsledku premlčania jeho výkonu vyriešil Najvyšší
súd SR v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/169/2021 zo dňa 26.10.2022 (R 70 2023) tak, že naliehavý právny
záujem je daný. Najvyšší súd v konaní sp. zn. 4Cdo/169/2021 prijal záver, že určovací výrok v
znení, že sporné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovanej, je spôsobilým

podkladom pre výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností aj proti vôli záložného veriteľa. V
záložno-právnom vzťahu, pri konkurencii práv záložného veriteľa, ako nositeľa práva, ktorému patrí
pohľadávka zabezpečená zálohom na jednej strane a záložcu na strane druhej, ako nositeľa povinnosti
z premlčaného záložného práva, najvyšší súd uprednostnil dispozičné právo (ius disponendi) záložcu
nakladať s predmetom jeho vlastníctva. Ak totiž záložné právo nie je možné realizovať, nakoľko bolo

premlčané a záložca dôvodne vzniesol námietku premlčania, neexistuje žiadny dôvod na to, aby bola
vec v príslušnom registri zaťažená nevykonateľnou ťarchou. Sumarizujúc uvedené dospel dovolací súd
v predmetnom rozsudku k záveru, že by bolo v rozpore s princípom všeobecnej spravodlivosti, ak by iba
v dôsledku absencie právnej úpravy ohľadom právnych následkov premlčania výkonu záložného právabolo znemožnené žalobcovi - vlastníkovi nehnuteľností realizovať v plnom rozsahu výkon dispozičných
oprávnení súvisiacich s jeho vlastníckym právom, ktorý ako bdelý vlastník riadne vzniesol námietku
premlčania záložného práva voči záložnému veriteľovi a zároveň splnil procesnú povinnosť uloženú

mu právoplatným súdnym rozhodnutím. Ako obiter dictum najvyšší súd v tomto rozsudku uviedol, že
aj odborná literatúra zastáva názor, podľa ktorého záložca má naliehavý právny záujem na tom, aby
súd v sporovom konaní určil, že premlčané záložné právo nie je vykonateľné vzhľadom na dovolanie sa
premlčania záložcom. Prijateľnou je interpretácia, že takýto určujúci rozsudok je podkladom na výmaz
záložného práva z príslušného registra záložných práv, a to napriek tomu, že záložné právo vo svojej

naturálnej podobe de iure trvá (ŠTEVČEK, M., DULAK, A., BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO,
F., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Občiansky zákonník I. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, str. 1344).

38. Správne preto súd prvej inštancie poukázal na uvedené rozhodnutie a skúmal či v danom prípade
došlo k premlčaniu pohľadávky a premlčaniu záložného práva.

39. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj námietku žalovaného, že súd neskúmal ne/ platnosť
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dňa 6.2.2012 (s poukazom na povinnosti súdov skúmať z úradnej
povinnosti dodržanie podmienok vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úverov zo spotrebiteľských zmlúv
z pohľadu nedodržania podmienok ust. § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ, ktoré má za následok absolútnu
neplatnosť právneho úkonu zosplatnenia úveru, na ktorú je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti).

40. Odvolací súd vychádza aj zo zásady, v zmysle ktorej konanie pred súdom musí zabezpečiť
pre strany sporu (účastníkov konania) spravodlivú ochranu ich práv a záujmov (tzv. fair process) tým,
že rešpektuje viaceré základné procesné práva priznané účastníkovi Civilným sporovým poriadkom
( predtým Občianskym súdnym poriadkom), medzi ktoré patrí aj právo vyjadrovať sa k tvrdeným

skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie a vyjadrovať sa aj k právnym dôsledkom z nich
vyplývajúcim.

41. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

42. Podľa § 150 ods. 1,2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

43.Podľa§151ods.1,2CSPskutkovétvrdeniastrany,ktoréprotistranavýslovnenepoprela,sapovažujú
za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

44.1. V sporovom konaní platí zásada dispozičná a prejednacia, v zmysle ktorej je zásadne vecou
strán sporu tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Pretože
v sporovom konaní stoja strany proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť
tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v úplne inom smere. Iniciatíva pri
zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu- účastníkoch konania. Každá zo sporových

stránmusívzávislostinahypotézeprávnejnormytvrdiťskutočnostiaoznačiťdôkazy,nazákladektorých
bude môcť súd rozhodnúť v ich prospech (bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu).
44.2. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie prípadné
nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného
na základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj toho účastníka, ktorý

síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom
smerovalo k záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení sporovej strany. Civilný
sporový poriadok (CSP) vymedzuje tzv. dôkazné bremeno, ako procesnú zodpovednosť strany za
výsledokkonania,keďžejeurčovanávýsledkomvykonanéhodokazovania.Procesnýzmyseldôkazného
bremena vzniká predovšetkým v takej dôkaznej situácii, keď aktívna strana sporu bezo zbytku splní

svoju povinnosť tvrdenia, aj povinnosť dôkaznú. Jeho pravým cieľom je umožniť súdu vydať rozhodnutie
aj v tých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, v spore podstatná, nebola (v zmysle že ani byť nemohla)
dokázaná, teda v prípadoch, kedy výsledok hodnotenia dôkazov neumožnil súdu prijať ani záver o
pravdivosti tejto skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá. Aj v týchto prípadoch (tzv.dôkaznej núdze) musel súd rozhodnúť v neprospech strany sporu, v ktorej záujme bolo podľa hmotného
práva preukázať tvrdenú skutočnosť. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v
tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre túto stranu

nepriaznivé rozhodnutie.
44.3. Dôkazné bremeno je ale naviazané na jemu predchádzajúce bremeno tvrdenia, t. j. nasleduje
bremeno tvrdenia, ktoré mu predchádza, keď strana musí v prvom rade určité skutkové okolnosti tvrdiť
(alebo naopak spochybňovať skutkové okolnosti tvrdené protistranou) a následne tieto svoje tvrdenia
(alebo námietky) musí prostredníctvom dôkazov preukázať..

45.V Civilnom sporovom poriadku samotnými pojmami procesný útok a procesná obrana zákonodarca
zdôrazňuje kontradiktórnosť procesného postavenia protistrán v sporovom konaní. Ustanovenia § 149
až154CSPpredstavujú,inštitucionálneprehĺbeniesporovostikonaniaupravenéhovCivilnomsporovom
poriadku, pričom ich cieľom je prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu sporového konania.
Nováprávnaúpravavustanovení§150CSPzakotvujetzv.povinnosťtvrdenia,tedaprocesnúpovinnosť,

ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty
sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá
má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany
(§ 151 ods. 1 CSP) alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151

ods. 2 CSP).

46. V preskúmavanej veci žalovaný v konaní na súde prvej inštancie nenamietal neplatnosť
zosplatnenia(nepopreltvrdeniežalobkyneoplatnomzosplatnení),jednalosapretoonespornéskutkové
tvrdenie (§ 151 CSP).

47. Pokiaľ poukazuje žalovaný na ustálenú judikatúru (bez jej konkretizácie) odvolací súd dopĺňa, že
v judikatúre najvyšších súdnych autorít o povinnosti súdov skúmať z úradnej povinnosti dodržanie
podmienok vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úverov zo spotrebiteľských zmlúv z pohľadu nedodržania
podmienok ust. § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ, ktoré má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu

zosplatnenia úveru, sa vždy jednalo o rozhodnutia v súvislosti s ochranou spotrebiteľa ako slabšej strany
sporu, na ktorého sa vzťahuje zvýšená ochrana aj v rámci procesného práva.

48. Súd prvej inštancie pre potrebu rozhodovania o určení, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným
právom vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané

dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver a nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

49. V danom prípade sa pri tvrdení o neplatnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru jedná
o prostriedok procesnej obrany žalovaného (ktorý nie je spotrebiteľom), ktorý nebol uplatnený v konaní
pred súdom prvej inštancie (ale až v odvolacom konaní).

50. Pokiaľ žalovaný tieto skutkové tvrdenia, ktoré sú prípustnými prostriedkami procesnej obrany

neuviedol do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP), v odvolacom konaní ich
možno uvádzať len za podmienok uvedených v § 366 CSP.

51. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

52. Žalovaný prvýkrát uplatnil vyššie uvedený prostriedok procesnej obrany (namietal neplatnosť

zosplatnenia) až v odvolacom konaní, pričom nepreukázal, že tieto svoje tvrdenia nemohol bez svojej
viny uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie a nejde ani o iný z prípadov uvedených v ust. §
366 pod písm. a/ až c/ CSP.53. Z uvedených dôvodov na tento prostriedok procesnej obrany v odvolacom konaní nebolo možné
prihliadnuť a z tohto dôvodu sa k týmto skutkovým tvrdeniam odvolací súd ani bližšie nevyjadruje
(iba dopĺňa, že žalovaný ani v odvolaní kvalifikovane netvrdil konkrétne dôvody neplatnosti vyhlásenia

predčasnej splatnosti úveru- iba namietal, že súd nepodrobil prieskumu ne/platnosť tohto právneho
úkonu).

54. Odvolací súd teda dospel k záveru, že namietaným postupom súdu nedošlo k takému nesprávnemu
procesnému postupu, ktorým by súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

55. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku,
týkajúce sa posúdenia premlčania pohľadávky a premlčania záložného práva, s ktorými sa odvolací súd
v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

56. Žalovaný (okrem námietky prekážky rozhodnutej veci a neplatnosti zosplatnenia) v odvolaní
argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd
náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jeho odvolacie námietky nie sú
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.

57. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj námietku odvolateľa vo vzťahu k výroku o náhrade trov
konania (žalovaný mal za to , že mal väčšinový úspech v konaní).

58. Žalovaný bol v konaní úspešný v časti konania o nárok na zaplatenie sumy 66.363,45 €. Žalobkyňa
bola úspešná čo do určenia, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, preto súd správne

vychádzal z úvahy, že úspech a neúspech strán sporu bol rovnaký.

59. Nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že jeho úspech bol väčší vzhľadom na zamietnutie žaloby
o určenie neexistencie záložného práva.

60.1. Žalobkyňa sa pôvodnou žalobou domáhala aby súd určil, že neexistuje záložné právo s poukazom
na jeho premlčanie, pričom chcela dosiahnuť, aby nehnuteľnosť nebola zaťažená záložným právom
a záložný veriteľ sa nemohol domáhať výkonu záložného práva.
60.2. Súd zamietol žalobu o určenie neexistencie záložného práva, pretože považoval takúto žalobu za
neprípustnú (nie je možné rozhodnutím súdu určiť, že záložné právo „ neexistuje “), avšak konštatoval,

že žalovaný už nemá právo na výkon záložného práva (v súvislosti s vyhovením žalobe vo výroku I.).
60.3. Následne súd pripustil zmenu- rozšírenie žaloby o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená
záložným právom s poukazom na jeho premlčanie, t.j. na základe rovnakých skutkových tvrdení, ako
v pôvodnej žalobe, pričom totožný je aj cieľ, ktorý žalobkyňa chcela dosiahnuť- aby nehnuteľnosť nebola
zaťažená záložným právom a záložný veriteľ sa nemohol domáhať výkonu záložného práva.

61.1. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade pôvodnej žaloby aj v prípade zmenenej žaloby bolo
potrebné posúdiť, či sporné nehnuteľnosti - vzhľadom na zmenu okolností (premlčanie pohľadávky a
záložného práva) - sú naďalej zaťažené záložným právom (v prospech žalovaného), resp. či premlčané
záložné právo nie/je vykonateľné vzhľadom na dovolanie sa premlčania záložcom. Petit žaloby pritom

bolo potrebné vykladať podľa obsahovej stránky. V tomto smere je potrebné poukázať na rozhodnutie
najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/268/2019 (R 14/2021), v zmysle ktorého obsah žaloby nie je tvorený
výlučne žalobným návrhom (petitom), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového
deja (causa petendi). Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné
vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby,

nielen samotný žalobný návrh.
61.2. Aj Ústavný súd SR v náleze sp.zn. I. ÚS 192/2015 (publikovaný v zbierke nálezov a uznesení pod
č. 34/2015) vychádzal z úvahy, že „Každý návrh je nevyhnutné v okolnostiach danej veci posudzovať ako
celok,pretožežalobnýnároknetvorílenobsahpetitu(to,čoježiadané),aleijehoskutkovéodôvodnenie.
Nepochybne presný, určitý a zrozumiteľný petit nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí návrhu na

začatie konania, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho
hľadiska) vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré navrhovateľ sledoval podaním návrhu na
začatie konania, a motívy, dosiahnutie ktorých navrhovateľ vyjadril a zdôvodnil aj v odôvodnení svojho
návrhu. Požiadavku, aby z návrhu na začatie konania bolo zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha,nemožno však vykladať reštriktívne tak, že by navrhovateľ bol povinný urobiť presný návrh znenia
výroku rozsudku súdu, pretože v § 79 ods. 1 druhej vete OSP sa navrhovateľovi neukladá formulovať
návrh (výrok) rozsudku, ale iba to, aby sa z návrhu na začatie konania ako takého dalo zistiť, čoho

sa navrhovateľ domáha (navrhovateľ totiž nemusí byť zakaždým zastúpený kvalifikovaným právnym
zástupcom, pozn.). Pretože iba súd, ktorý pozná právo, rozhoduje o tom, ako bude výrok jeho
rozhodnutia formulovaný, aby bol aj materiálne vykonateľný, takže návrhom navrhovateľa na znenie
tohto výroku nie je viazaný, avšak pri formulácii výroku rozhodnutia súd dbá na to, aby z obsahového
hľadiska celého návrhu vyjadroval to, čoho sa navrhovateľ návrhom na začatie konania domáhal.

61.3. Vzhľadom na uvedené nemožno hovoriť o čiastočnom úspechu a čiastočnom neúspechu
žalobkyne vo vzťahu k posúdeniu otázky či premlčané záložné právo nie/je vykonateľné vzhľadom na
dovolanie sa premlčania záložcom.

62. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v odvolaním napadnutom rozsahu ako vecne
správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

63. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalovaný neúspešný, nemá preto
nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania
úspešnej žalobkyni. Odvolací súd preto priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania

proti žalovanému v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

64.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2poslednej
vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).