Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. august 2024

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4C/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617206630
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., LL.M. Zuzana Bajlová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2024:5617206630.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Zuzanou Bajlovou, LL.M., v právnej veci žalobcu: A.

B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX/X, D. E., právne zastúpený JUDr. Dagmar Burdovou,
advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom Liptovský Mikuláš, Garbiarska 2583, IČO: 51 790 394,
za účasti intervenientov: 1./ F. C., nar. nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX G. H. a 2./
I. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX G. H., obaja intervenienti právne zastúpení
JUDr. Katarínou Geškovou, PhD., advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Liptovskom Mikuláši,
Námestie osloboditeľov 65/5, IČO: 50 178 105 proti žalovaným: 1./ A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom B. XXXX/X, E., 2./ CREDITORS s.r.o, so sídlom Mozartova 27, Bratislava, IČO: 43 891 870,

zaniknutý dňa 22. 08. 2019, 3./ Treky s.r.o., so sídlom Borová 3204/30, Žilina, IČO: 50 343 696, 4./ A. A.
C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXXX/X, E. – D., žalovaní 1./ a 4./ právne zastúpení: Consilior
Iuris s.r.o., so sídlom Radlinského 51, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 231 157, o určenie
neplatnosti dražby, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že dobrovoľná dražba, ktorej predmetom bol byt č. XX na prvom poschodí, vchod
XX, bytového domu súpisné č. XXXX, postaveného na pozemku parcely registra C-KN, evidovaný
na katastrálnej mape, parcelné č. 5269/76, spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach

bytového domu o veľkosti 7200/398880-ín, ktoré nehnuteľnosti sú vedené na Okresnom úrade Liptovský
Mikuláš, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, pre katastrálne územie G. F. a ktorého vlastníkom v
spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1-ica k celku bol žalobca, vykonaná žalovaným 2./ ako dražobníkom
dňa 28. 06. 2017 o 12.00 hod. na Notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača, Rajská č. 3, Bratislava, na
návrh žalovaného 1./, je neplatná.

II. Konanie voei žalovanému 2./ s a z a s t a v u j e .

III. Žalobcovi a intervenientom na strane žalobcu sa voči žalovaným 1./, 3./ a 4./ priznáva náhrada trov
konania v plnom rozsahu.

IV. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 27. 09. 2017 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti
dobrovoľnej dražby, ktorej predmetom bol byt č. XX na prvom poschodí, vchod XX, bytového domu

súpisné č. XXXX, postaveného na pozemku parcely registra C-KN, evidovaný na katastrálnej mape,
parcelné č. 5269/76, spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu o veľkosti
7200/398880-ín, ktoré nehnuteľnosti vedené na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, katastrálnom
odbore, na LV č. XXXX, pre katastrálne územie G. F. (ďalej aj len „nehnuteľnosti“) a ktorého vlastníkom vspoluvlastníckom podiele o veľkosti 1-ica k celku bol žalobca, vykonaná žalovaným 2./ ako dražobníkom
dňa 28. 06. 2017 o 12.00 hod. na Notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača, na návrh žalovaného
1./. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že nadobudol právnym titulom dedenia po svojich rodičoch A. B.

C. K. (sp. zn. 6D/682/2014) a B. C., L. M. (sp. zn. 4D/326/2014) do podielového spoluvlastníctva
spolu so svojím bratom - žalovaným 4./, každý v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1-ica k celku
na uvedených nehnuteľnostiach. Tieto nehnuteľnosti prebrali žalobca a žalovaný 4./ spolu s ťarchou
na nich viaznucou, a to záložným právom zriadeným v prospech záložného veriteľa N. O. E., B., so
sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, na základe Záložnej zmluvy, kde dlžníkom záložného veriteľa bol

F. C.. Dňa 24. 08. 2015 zaplatil žalovaný 1./ zostatok nesplateného predmetného úveru vo výške
9.924,67 eur, z čoho 8.035,44 eur bola istina a 592,15 eur boli úroky. Následne došlo z úverového
účtu k vráteniu nepoužitých prostriedkov vo výške 1.297,08 eur, išlo o prostriedky vyplatené nad rámec
dlžnej sumy. Ako vyplýva z výpisu z úverového účtu pod poradovým č. 1/2015, ku dňu 25. 08. 2015
bol zostatok istiny úveru 0 eur a nezaplatené položky 0 eur, t. j. úver bol zaplatený úplne. Žalovaný
1./ dňa 24. 08. 2015 prevzal na seba záväzok dlžníka F. C. a dobrovoľne za neho plnil. Záložné právo

ako podporný zdroj uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa trvá len do doby, pokiaľ pohľadávka
nie je dlžníkom dobrovoľne splnená, ani nezanikla iným spôsobom. Bez základného hlavného záväzku
právneho vzťahu nemôže existovať ani záložný právny vzťah. Dňa 31. 08. 2015 uzatvoril žalovaný 1./
ako postupník so N. O. E. ako postupcom Zmluvu o postúpení pohľadávky. Z uvedeného časového sledu
je nesporné, že v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky už pohľadávka neexistovala. Má

za to, že záložný vzťah zanikol zaplatením zostatku nesplateného predmetného úveru, t. j. dňa 24. 08.
2015 a z uvedeného dôvodu Zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená medzi N. O. E., B., a B. C.,
teda žalovaným 1./ dňa 31. 08. 2015 je absolútne neplatná. Ďalšou skutočnosťou, ktorá spochybňuje
prevod pohľadávky na žalovaného 1./ je neštandardný postup banky, keď pohľadávka bola prevedená
na jednotlivú fyzickú osobu, ktorá je synom žalovaného 4./. Žalobca je presvedčený, že žalovaný 1./

nemohol mať legálnym spôsobom vedomosť o existencii a výške tejto pohľadávky. Napriek skutočnosti,
žežalobcajepodielovýmspoluvlastníkompredmetnéhobytu,ktorýtvorízálohvyššieoznačenejzáložnej
zmluvy, o postúpení pohľadávky sa dozvedel až na základe písomného návrhu na uzavretie dohody
žalovaného 1./ zo dňa 11. 04. 2016. V tomto momente sa žalobca dozvedel o výške príslušenstva
aj s tým, ktoré žalovaný vyčíslil na sumu 16.101,56 eur. V mesiaci august 2016 obdržal žalobca od

žalovaného 2./ Oznámenie o začatí výkonu záložného práva a následne žalovaný 2./ doručil žalobcovi
oznámenie o aktuálnej výške pohľadávky v nasledovnom vyčíslení, a to istina vo výške 10.762,87 eur,
príslušenstvo 17.739,75 eur a náklady dražby 3.704,45 eur. Žalobca opakovane vyzýval žalovaného
2./, aby mu oznámil mechanizmus výpočtu príslušenstva istiny. Avšak tak ako žalovaný 1./ a žalovaný
2./ odmietal žalobcovi poskytnúť špecifikáciu výpočtu, ktorým dospel k niekoľkonásobnému zvýšeniu

pohľadávky, a to v priebehu jedného roka. Na návrh žalovaného 1./ vyhlásil žalovaný 2./ na deň 28. 06.
2017 opakovanú dobrovoľnú dražbu na predmet dražby. Vlastnícke právo predmetu dražby prešlo na
žalovaného 3./ dňa 28. 06. 2017 udelením príklepu. Žalobca mal za to, že v danom prípade došlo k
šikanóznemu špekulatívnemu a nezákonnému výkonu záložného práva, keď takýto postup je zneužitím
práva, ktorému súd nemôže poskytovať právnu ochranu. K nekalosti konania žalovaných 1./ a 2./ svedčí

aj tá skutočnosť, že v čase uzatvárania Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi veriteľom N., B. a
žalovaným 1./ táto pohľadávka neexistovala. Záložný vzťah zanikol zaplatením zostatku nesplateného
úveru, t. j. dňom 24. 08. 2015, výška príslušenstva istiny bola nepreskúmateľná a splatenie zostatku
úveru žalovaným 1./ zakladá právny vzťah medzi žalovaným 1./ a dlžníkom. Vzhľadom na uvedené
má žalobca za to, že pri vykonávaní opakovanej dražby dňa 28. 06. 2017 boli porušené ustanovenia

§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len ZoDD), pretože žalovaný
1./ ako navrhovateľ dražby nemohol vyhlásiť pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky podľa § 7 ods. 2
ZoDD, pretože pohľadávka neexistovala, pričom žalovaný 1./ bol podľa § 33 ods. 2 ZoDD zodpovedný
za pravosť výšky a splatnosť pohľadávky, pre ktorú navrhol výkon záložného práva. Z uvedeného
dôvodu má žalobca za to, že dobrovoľná dražba realizovaná dňa 28. 06. 2017 žalovaným 2./ na návrh

žalovaného 1./ je neplatná.

2. Žalovaný 3./ nevyužil svoje procesné oprávnenie a k podanej žalobe sa písomne nevyjadril. Pôvodný
žalovaný 2./ CREDITORS s.r.o. vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca vo svojom návrhu poukazuje
jedine na porušenie ust. § 7 ods. 2 ZoDD, pretože žalovaný 1./ ako navrhovateľ dražby nemohol

vyhlásiť pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pretože pohľadávka podľa názoru žalobcu neexistovala,
pričom žalovaný 1./ bol podľa § 33 ods. 2 zodpovedný za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre
ktorú navrhol výkon záložného práva. Uvedené tvrdenia žalobcu sú nepravdivé, pretože pohľadávka
jednoznačne existovala, nebola uhradená ani zo strany dlžníka, ani zo strany žalobcu. Žalovaný 1./ akonavrhovateľ dražby aj v Zmluve o vykonaní opakovanej dražby zo dňa 04. 11. 2016 na strane 11 v bode 5
a 6 písomne vyhlásil, že predmet dražby je možné dražiť, ako aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky,
ktorou sa navrhol výkon záložného práva. Na základe uvedeného v celom rozsahu nesúhlasil pôvodný

žalovaný 2./ s tvrdeniami žalobcu a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Žalovaní 1./ a 4./ vo vyjadrení k žalobe uviedli, že F. C. so svojou manželkou I. C. ako dlžníci uzavreli
dňa 03. 02. 2006 s N., B. ako veriteľom Zmluvu o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. Ú 05251-06, na
základe ktorej im banka poskytla úver vo výške 300.000 Sk na dobu 216 mesiacov od poskytnutia

úveru s úrokovou sadzbou 8,30 % ročne, pričom čerpanie úveru bolo dohodnuté na deň 13. 02. 2016 a
prvá splátka bola stanovená na deň 20. 03. 2006 vo výške 2.780 Sk. Na zabezpečenie úveru dlžníkov
bolo starými rodičmi F. C., B. a B. C. zriadené záložné právo k bytu č. XX nachádzajúceho sa na
X.D. bytového domu súpisné č. XXXX P. Q. P. J. B. I., vchod XX, postaveného na pozemku parcely
registra C-KN, evidované na katastrálnej mape, parcelné č. 5296/76, zapísaný na LV č. XXXX, pre
katastrálne územie G. F., ktorý bol v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Žalobca spolu so žalovaným

4./ sa stali na základe Osvedčenia o dedičstve po poručiteľovi A. B. C. zo dňa 09. 12. 2014 a na základe
Osvedčenia po poručiteľke B. C. zo dňa 16. 06. 2015 spoluvlastníkmi predmetného bytu s veľkosťou
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1-ica k celku. Na predmetnom byte viazlo záložné právo v prospech
žalovaného 1./ na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, ktoré bolo zapísané aj na liste vlastníctva
pod V 252/2006. Žalovaný 1./ pristúpil k výkonu záložného práva na uspokojenie jeho pohľadávky voči

F. C. a jeho manželke I. a k tomuto postupu bol donútený nečinnosťou dlžníkov. Dlžníci nesplácali celý
úver riadne ako sa zaviazali voči banke a už banka N., B. počas trvania úverového vzťahu viackrát
vyzývala dlžníkov ako aj záložcov na riadne splácanie úveru, avšak bezvýsledne. Taktiež banka viackrát
pristúpila k výkonu záložného práva. Ani po smrti záložcov nebol úver splácaný riadne a dlh voči N.,
B. rástol, pričom dlžníci F. C. so svojou manželkou I. C., ani žalobca nevykonali žiaden úkon smerujúci

k tomu, aby splnili svoju zmluvnú povinnosť uhradiť splatný dlh voči N., B. a zamedzili tak výkonu
záložného práva a teda škode, ktorá by tým vznikla žalovanému 4./ ako záložcovi. N., B. pristúpila na
základe Oznámenia o začatí realizácie výkonu záložného práva zo dňa 26. 06. 2015 k výkonu záložného
práva a oznámila záložcom ako aj dlžníkom, že vykoná záložné právo formou dobrovoľnej dražby.
Opäť žiaden z povinných nevykonal žiaden úkon, aby tomuto postupu zamedzil. Naopak, žalovaný 4./

znášal všetky náklady spojené s bytom a ostatným majetkom zdedeným po rodičoch, pričom jeho brat,
žalobca, ako spoluvlastník sa o tieto veci nezaujímal, nebol ochotný uhrádzať žiadne náklady súvislosti
s bytom. Žalovaný 4./ bol nútený dochádzať z Bratislavy do Liptovského Mikuláša za účelom drobných
udržiavacích prác na byte, ktoré vyžadoval správca, pričom žalobca nebol ochotný sa pri týchto úkonoch
zúčastňovať, hoci nepochybne býval bližšie a vznikli by mu menšie náklady. Vzhľadom na to, že výkon

záložného práva bol neodkladný a žiaden z dlžníkov vo veci nekonal a nekonal ani žalobca ako otec
dlžníka, jediným spôsobom ako zamedziť dražbu bolo odkúpiť pohľadávku od banky. Z tohto dôvodu
žalovaný 1./ oslovil banku so žiadosťou odkúpenia pohľadávky a túto aj odkúpil. Podmienkou banky,
ktorá je premietnutá aj do zmluvy o postúpení pohľadávky bolo, aby cena za postúpenie pohľadávky bola
zaplatená pred podpisom zmluvy najneskôr do 25. 08. 2015. Preto je zavádzajúce a účelové tvrdenie

žalobcu, že pohľadávka bola postúpená až 31. 08. 2015 a dňa 25. 08. 2015 podľa výpisu z účtu, ktorý
založil žalobca do spisu, bola pohľadávka dlžníkov splatená, teda žalovaný 1./ nemohol nadobudnúť
žiadnu pohľadávku. Z výpisu z účtu, ktorý predložil žalobca do spisu vyplýva len to, že dňa 25. 08.
2015 žalovaný 1./ zaplatil N., B., cenu za postúpenie pohľadávky, preto si banka interne vynulovala účet
dlžníkov F. C. a I. C., nakoľko už voči nim neeviduje žiadnu pohľadávku, pretože ju eviduje žalovaný

1./ na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Týmto sa žalovaný 1./ stal ich veriteľom a uvedené
zakladá zmenu v osobe veriteľa a z tohto dôvodu N., B. ďalej neeviduje pohľadávku voči dlžníkom.
Uvedené akceptoval aj Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, keď na základe návrhu na
vykonanie záznamu zo dňa 24. 09. 2015, ktorého prílohou bola zmluva o postúpení pohľadávky, vykonal
zápis žalovaného 1./ ako záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Po uzavretí zmluvy o postúpení

pohľadávky N., B., oznámila dlžníkom ako záložcom, že došlo k postúpeniu pohľadávky na osobu
žalovaného 1./. Na tieto oznámenia nikto nereagoval, ani postúpenie pohľadávky nikto nerozporoval,
pričom nepochybne o týchto skutočnostiach dlžníci vedeli, nakoľko I. C. toto oznámenie prevzala 11.
09. 2015, žalobca si túto zásielku neprevzal. Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 31. 08. 2015 je
pohľadávka voči dlžníkom vyčíslená nasledovne: istina 8.035,44 eur, úroky 545,84 eur, pokuty 0,68 eur,

náklady 951,95 eur a poplatky 390,76 eur, teda spolu 9.924,67 eur. Táto suma bola dohodnutá ako cena
za postúpenie pohľadávky. Preto táto suma aj korešponduje s výpisom z účtu, ktorý do spisu založil
žalobca. Vzhľadom na postup N., B. bolo potrebné pre uzatvorenie zmluvy o postúpenie pohľadávky
zaplatiť za postúpenie pohľadávky dohodnutú cenu a následne uzavrieť zmluvu, N., B. doručila všetkydoklady týkajúce sa pohľadávky žalovanému 1./ až po uzavretí zmluvy. Z týchto dokladov žalovaný
1./ zistil, že N., B., vyhlásila úver za splatný listom zo dňa 11. 03. 2010 označeným ako Výzva na
splatenie úveru s príslušenstvom. Tento list bol doručený obom dlžníkom ako aj obom záložcom. K

tomuto dátumu bol teda úver vyhlásený za splatný a dlžníci boli povinní splatiť celú časť poskytnutého
úveru. Z tohto listu je zrejmá aj výška dlžnej istiny. Od N., B. žalovaný 1./ obdržal prehľad zaplatených
splátok, z ktorého vyplýva, kedy bola ktorá splátka zaplatená, N., B., poskytla taktiež Cenník platný
ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy a Všeobecné obchodné podmienky. Z týchto dokladov
žalovaný 1./ zistil, že ako veriteľ má nárok na zaplatenie dohodnutého úroku vo výške 8,30 % ročne

vyplývajúce zo Zmluvy o úvere „HypoPôžička“ a úroku z omeškania vo výške 2 % mesačne z dlžnej
splátky v zmysle Cenníka platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere. Podľa § 524 ods.
4 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s tým spojené, preto žalovaný 1./ bol toho názoru, že bez ohľadu na to, či si banka voči dlžníkovi
uplatňovala všetky nároky, ktoré z uzavretého vzťahu vyplývali postúpením pohľadávky, tieto nároky
prešli na neho ako na nového veriteľa a bol oprávnený si ich uplatňovať. Ako vyplýva z prehľadu

splátok, po vyhlásení splatnosti úveru boli N., B., uhrádzané splátky, tieto žalovaný 1./ započítal na
príslušenstvo pohľadávky v súlade s ust. § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že
dlžníci pri uhrádzaní splátok neurčili, či uhrádzajú istinu splatného úveru, bolo túto nutné započítať
najprv na príslušenstvo. Zmluva o úvere je absolútnym obchodom, teda spravuje sa vždy Obchodným
zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov. Toto ustanovenie bolo prelomené všeobecnou úpravou

obsiahnutou v § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prípade zmluvy o úvere uzavretej so spotrebiteľom,
avšak táto zákonná úprava bola zakomponovaná do § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka až zákonom
č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Tento zákon nadobudol účinnosť až 01. 04. 2015. Teda v
čase platenia splátok dlžníkom nemala banka inú možnosť ako započítavať platby na príslušenstvo
pohľadávky, ako jej to ukladá ust. § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka. V tejto zákonnej zmene nie

sú upravené žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by ustanovovali, že toto ustanovenie je nutné použiť
aj na právne vzťahy uzatvorené pred účinnosťou tohto zákona a retroaktivita je neprípustná. Z tohto
dôvodu žalovaný 1./ vyčíslil pohľadávku a príslušenstvo tak, ako je uvedené v Oznámení o aktuálnej
výške pohľadávky, ktorú zaslal žalovaný 2./ ako dražobník. Žalovaní 1./ a 4./ vo svojom vyjadrení
poukázali aj na konanie vedené na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 10C/208/2016, v

ktorom žalobca žiada o vydanie neodkladné opatrenie. Tomuto návrhu súd prvej inštancie vyhovel,
avšak uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 20. 04. 2017 sp. zn. 8Co/94/2017 uznesenie súdu
prvej inštancie odvolací súd zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Následne súd prvej inštancie návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcu zamietol okrem iného aj z dôvodu, že žalobca nie je
oprávnený namietať výšku pohľadávky na vymoženie, ktorej žalovaný vykonáva záložné právo. Žalobca

ako záložca nie je totožný s obligačnými dlžníkmi, ktorými sú F. C. a I. C. a preto súd v súlade s
pokynom odvolacieho súdu skúma, či žalobca ako záložca je oprávnený výšku vymáhanej pohľadávky
namietať. Súd mal za to, že žalobcovi ako záložcovi z dôvodu, že nie je účastníkom zmluvného vzťahu
zo zmluvy o úvere, ktorými sú na strane dlžníkov F. C. a I. C., uvedené právo neprislúcha. Pritom
nie je možné prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že došlo k zániku záložného práva, pretože pohľadávka

zanikla ešte pred jej postúpením, nakoľko pohľadávka bola riadne postúpená na žalovaného 1./, ktorý
po viacerých neúspešných pokusoch o urovnanie pristúpil k výkonu záložného práva. Žalovaní 1./ a
4./ majú za to, že nedošlo k porušeniu žiadneho ustanovenia ZoDD. Taktiež nie je spochybňovaná
platnosť záložnej zmluvy, preto nie je dôvod na určenie neplatnosti predmetnej dražby. Nie je pravdivé
tvrdenie žalobcu, že by mu žalovaný 1./ odmietal poskytnúť špecifikáciu výpočtu príslušenstva a istiny,

spôsob výpočtu mal žalobca preukázanú už v konaní vedenom pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš
pod sp. zn. 10C/208/2016. Je nepochybné, že pohľadávka v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení
pohľadávky existovala a že záložný vzťah nezanikol. Žalovaný 1./ vstúpil do práv veriteľa, teda aj do
práv vyplývajúcich zo záložného práva. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že splatenie zostatku dlhu
žalovaným 1./ zakladá právny vzťah medzi žalovaným 1./ a dlžníkom, nakoľko nedošlo v tomto prípade

k plneniu za iného, teda za dlžníka, ale došlo k postúpeniu pohľadávky a k zaplateniu ceny za toto
postúpenie. Interné zúčtovanie tejto platby bankou je jej internou záležitosťou a nemá vplyv na práva a
povinnosti medzi účastníkmi právneho vzťahu. Pokiaľ žalobca namieta, že výška príslušenstva a istiny
nie je preskúmateľná, je potrebné uviesť, že toto právo prislúchalo len dlžníkom v rámci zodpovednosti
za škody žalovaného 1./ v súlade s ust. § 33 ods. 2 ZoDD, ktorí ku dnešnému dňu nevyvinuli žiadnu

aktivitu a nikdy výšku pohľadávky nenamietali.

4. Žalobca vo svojej replike doručenej súdu dňa 22. 11. 2017 uviedol, že zo Zmluvy o postúpení
pohľadávky uzavretej dňa 31. 08. 2015 medzi N., B., ako postupcom a žalovaným 1./ ako postupníkomnepochybne vyplýva, že bola postúpená celá pohľadávka vrátane príslušenstva, bola v zmluve v plnej
výške vyčíslená, preto si žalovaný 1./ nemôže konštruovať príslušenstvo pohľadávky inak, ako mala
zaevidované banka. V prípade, ak by sa prevádzala nominálne vyššia pohľadávka ako je hodnota

odplaty za ňu, muselo by to byť v zmluve uvedené. Banka nemôže „neevidovať“ nejakú časť pohľadávky,
prípadne ju nevymáhať. Rovnako si banka nemohla interne vynulovať účet v prípade, že by existovala
pohľadávka k príslušenstvu nad rámec toho, čo bolo postúpené. Banka by to musela naďalej viesť vo
svojom účtovníctve. Takisto interné vynulovanie predtým, ako bola pohľadávka zaplatená v plnej výške
je nemožné. Argumentácia akceptácie postúpenia katastrálnym odborom Okresného úradu Liptovský

Mikuláš je zavádzajúce, nepotvrdil totižto týmto úrad platnosť úkonu. Ak bola postúpená pohľadávka,
ktorej výška je vyčíslená v zmluve o postúpení pohľadávky a zároveň prešlo k nej aj záložné právo,
potom záložné právo zabezpečuje len to, čo je ako výška pohľadávky uvedené v zmluve o postúpení
pohľadávky. Uvedený právny úkon nemôže zabezpečovať to, čo si žalovaný 1./ k tomu primyslel nad
rámec tejto zmluvy. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaných 1./ a 4./, že dlžníci nevyvinuli žiadnu aktivitu a
nikdy výšku pohľadávky nenamietali. Právna zástupkyňa dlžníkov F. C. a I. C. JUDr. Katarína Gešková,

PhD. zaslala dňa 31. 10. 2016 žalovanému 1./ a právnemu zástupcovi žalovanému 4./ Námietku proti
výške pohľadávky a tiež 31. 10. 2016 zaslali žalovanému 2./ Námietku proti výške pohľadávky. Presnú
špecifikáciu predmetnej pohľadávky však do dnešného dňa od žiadneho zo žalovaných neobdržala.

5. Pôvodný žalovaný 2./ a žalovaný 3./ nevyužili svoje procesné právo na podanie dupliky. Žalovaní 1./ a

4./vduplikedoručenejsúdudňa21.12.2017uviedli,žežalobcaopäťnesprávnetvrdilurčitéskutočnosti,
nakoľko žalovaný 1./ nevymáhal svojvoľne určenú pohľadávku, ale ako už uviedli v predchádzajúcom
vyjadrení, žalovaný 1./ pri vyčíslení vymáhanej pohľadávky postupoval v intenciách ust. § 524 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Žalovaní 1./ a 4./ citovali Veľký komentár k Občianskemu zákonníka podľa
autorov Sedláčková, Števček a kol. v časti, pokiaľ ide o akcesorické právo, ktoré sú spojené s

pohľadávkou ako hlavným záväzkom, ktoré vznikli a trvajú v súvislosti s existenciou pohľadávky a jej
obsahom kontrahenti nemusia v zmluve o postúpení pohľadávky osobitne definovať jej príslušenstvo
a vymedzovať všetky práva spojené s pohľadávkou za účelom ich nadobudnutia postupníkom v rámci
cesie. K prechodu príslušenstva a práv spojených s pohľadávkou, vrátane práv vyplývajúcich z jej
zabezpečenia, dochádza účinnosťou postúpenia samotnej pohľadávky. Osobitne je potrebné zdôrazniť,

že tieto akcesorické práva nie sú popri pohľadávke osobitne prevádzané. Právny režim ich nadobudnutia
postupníkom zodpovedá bez ďalšieho prechodu ex lege, na ktorý sa nevzťahujú niektoré osobitné
ustanovenia o prevode práv na základe zmluvy. Banka po postúpení pohľadávky poskytla žalovanému
1./ potrebné doklady týkajúce sa príslušenstva pohľadávky až po jej postúpení. Vyčíslenie, ktoré je
uvedené v zmluve o postúpení pohľadávky, predstavuje dohodnutú cenu za jej postúpenie. Žalovaný

1./, ako uvádza odborná literatúra, nie je viazaný cenou za postúpenie, resp. vyčíslením banky v čase
postúpenia, ale skutočným stavom, ktorý vyplýva z podkladov, ktoré mu po postúpení pohľadávky
boli poskytnuté. Žalobca si nesprávne právne vykladá skutkový stav v súvislosti s ust. § 524 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Následne žalobca uvádza, že nie je možné interne vynulovať účet v súvislosti s
postúpením pohľadávky z N., B., na žalovaného 1./ v tejto súvislosti opätovne žalovaní 1./ a 4./ poukázali

na ust. III. ods. 3.1.1. Zmluvy o postúpení pohľadávky, kde sa zmluvné strany dohodli na splatnosti
odplaty za postúpenie pohľadávky do 25. 08. 2015, pričom predmetná zmluva bola podpísaná dňa
31. 08. 2015. Žalobca vyššie citované ustanovenia neberie do úvahy, nakoľko opakovane uvádza vo
vyjadreniach v súvislosti s predčasným splatením postúpenej pohľadávky.

6. Podaním doručeným súdu dňa 09. 03. 2018 oznámili intervenienti F. C., a I. C. prostredníctvom
právnej zástupkyne, ich vstup do konania podľa § 81 a nasl. CSP na strane žalobcu. Právny záujem na
výsledku sporu odôvodnili tým, že sú v postavení dlžníkov v zmysle Zmluvy o poskytnutí úveru medzi
N., B., a nimi ako dlžníkmi zo dňa 01. 02. 2006. Uviedli, že rozsudok súdu o neplatnosti dražby, ako
aj rozhodnutie súdu o otázkach prejudiciálnych, najmä o existencii pohľadávky a platnosti zmluvy o

postúpení pohľadávky, sa významným spôsobom prejaví v ich právnej sfére. Od tohto konania je závislé
aj ich právne postavenie, najmä v otázke, či majú ešte postavenie dlžníkov, či pohľadávka zanikla, kto
je ich veriteľom, či je dražba platná, či majú nejaké povinnosti voči záložcom a iné. Intervenienti sa
ďalej vyjadrovali k samotnému sporu, k argumentom strán sporu, ktoré doposiaľ uviedli. Intervenienti
odvodzujú neplatnosť dražby od skutočnosti, že dražbu navrhla osoba, ktorá nebola ani nie je záložným

veriteľom. K dražbe teda došlo v rozpore s § 7 ZoDD, pretože sa konala na podnet osoby, ktorá nemá
vôbec oprávnenie dražbu iniciovať. Navrhovateľovi predmetnej dražby nepatrí pohľadávka, ktorá je
zabezpečená záložným právom, výkon ktorého sa realizoval prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Tým
boliporušenéustanoveniaZoDD.Intervenientiuvádzalito,čouviedolajžalobcavžalobe,žepohľadávkazanikla splnením, v dôsledku plnenia žalovaného 1./ zanikol dlh F. C. a jeho manželky I. C. voči N., B..
Namietali platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, Ide o absolútnu neplatnosť, ktorú súd má povinnosť
skúmať ex offo. Uviedli, že zmluva je neplatná pre rozpor s dohodou medzi veriteľom a dlžníkom a

poukázali na ust. Obchodných podmienok N., B., ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere, konkrétne na ust.
článku VII. bod 39 Obchodných podmienok, že banka je oprávnená postúpiť celú svoju pohľadávku
vyplývajúcu z úverovej zmluvy na ručiteľa aj pred splatnosťou v prípade ak, z tohto odvodzujú, že je
možné postúpiť pohľadávku len na ručiteľa, a to aj pred splatnosťou pohľadávky. Z tohto dojednania
vyplýva, že zmluvné strany jednoznačne vylúčili možnosť postúpiť pohľadávku na akúkoľvek inú osobu

ako je ručiteľ. Zmluva o postúpení pohľadávky teda odporuje dohode veriteľa s dlžníkom, a preto je
neplatná. Takisto neplatnosť odvodzujú aj z toho, že zmenou veriteľa došlo k zmene obsahu pohľadávky.
Zmena v osobe veriteľa v tomto prípade znamená výraznú zmenu v kvalite záväzkového vzťahu. Táto
zmena nie je len hypotetická, ale k nej skutočne došlo, prejavilo sa to v zhoršení postavení dlžníkov, a
to v bezdôvodnom zvýšení pohľadávky, pretože žalovaný 1./ ako nový veriteľ po postúpení pohľadávky
vymáhal sumu vo výške 34.787,95 eur ku dňu 27.06.2017, čo je suma o 350 % vyššia ako je skutočná

výška pohľadávky. Intervenienti poukazovali na to, že nový veriteľ ako aj dražobná spoločnosť, t. j.
žalovaný 2./ odmietli vyčísliť pohľadávku a pohľadávku doposiaľ nešpecifikovali a za takéhoto stavu sa
neštítili iniciovať dražbu v prospech šikanózne vyčíslenej pohľadávky. Poukázali na to, že pohľadávka
bolapostúpenánaneregulovanýsubjektadošlotýmkvýraznejnerovnováhemedzizmluvnýmistranami,
pretože nový veriteľ nepodlieha žiadnej regulácii ako podlieha napr. banka. Poukázali tiež na rodinné

vzťahy a neprirodzené motivácie, keď žalovaný 1./ je prirodzene motivovaný postupovať nekalo, pretože
jedným zo záložcov je jeho otec (žalovaný 4./), a teda aj on sa môže domáhať od dlžníkov nároku
vo výške polovice pohľadávky, preto aj žalovanému 4./ vyhovuje, aby bola pohľadávka čo najvyššia.
Žalovaný 4./ je však nečinný, aj z tohto dôvodu je postúpenie špecifické a nekalé, keďže neprevládajú
prirodzené ekonomické motivácie vymôcť dlh, ale mimoprávne motivácie vyťažiť z dlhu čo najviac.

Intervenienti poukázali na neplatnosť z dôvodu porušenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, kedy je
možné postúpiť pohľadávku až vtedy, čo banka písomne vyzve klienta, ktorý je nepretržite viac ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti peňažného záväzku voči banke a tento
svoj dlh nesplní, môže postúpiť písomnou zmluvou pohľadávku inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie
je bankou aj bez súhlasu klienta. V tejto súvislosti poukázali intervenienti na to, že bolo doručované

neoprávneným subjektom. Výzva na splatenie úveru s príslušenstvom bola odosielaná od spoločnosti
Consumer Finance Holding, a.s.. Doručovanie bolo vykonané v rozpore s obchodnými podmienkami.
Intervenienti uviedli, že F. C. ako dlžník neprevzal zásielku osobne, pretože prevzala jeho manželka I.
C., preto F. C. nemal ani možnosť sa oboznámiť s informáciou, že mu bola výzva doručená. Výzva sa
vôbec nedostala do jeho právnej sféry. Intervenienti zároveň poukázali na to, že Zmluva o poskytnutí

úveru HypoPôžička ako spotrebiteľský úver je bez úrokov a bez poplatkov. Preto zvyšok dlhu je cca vo
výške 1.000 eur a nie vo výške, v akom si vyčísľuje žalovaný 1./ príslušenstvo tohto dlhu. Je v rozpore s
dobrými mravmi, aby veriteľ vykonal výkon záložného práva na pohľadávku vo výške 1.000 eur predajom
bytu v hodnote 50.000 až 60.000 eur.

7.OkresnýsúdLiptovskýMikulášrozsudkomč.k.20C/37/2017-304zodňa12.04.2018žalobuzamietol,
žalovaným 1./ až 4./ priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k.
9Co/97/2019-429 zo dňa 27. 06. 2019 na odvolanie žalobcu a interventov na strane žalobcu rozsudok
okresného súdu potvrdil a žalovaným 1./ až 4./ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu.

8. Najvyšší súd SR uznesením č. k. 2Cdo/210/2021-551 zo dňa 30. 01. 2024 konanie o dovolaní proti
rozsudku Krajského súdu v Žiline z 27. 06. 2019 sp. zn. 9Co/97/2019 voči žalovanému 2./ zastavil a
rozsudok Krajského súdu v Žiline 27. 06. 2019 sp. zn. 9Co/97/2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Dovolací súd uviedol, že v posudzovanom prípade žalovaný 2./ zanikol ešte pred podaním

dovolania dovolateľmi bez právneho nástupcu, a teda žalovaný 2./ nedisponuje hmotnoprávnou ani
procesnou legitimáciou. Dovolací súd po preskúmaní veci vychádzal predovšetkým z pre vec zásadnej
dovolacej argumentácie dovolateľov založenej na námietke nezodpovedania otázky, či boli súdmi
považovaní za spotrebiteľov, či súdy pri posudzovaní aplikácie zákona č. 258/2001 Z. z. vzali do úvahy
účel poskytovaného úveru, ak na nich nedopadali predpisy o spotrebiteľských úveroch (najmä zákon

č. 258/2001 Z. z.), avšak sú spotrebiteľmi, či zo strany súdov boli posúdené neprijateľné zmluvné
podmienky, a to aj s dopadom na proces dobrovoľnej dražby, ktorým žalobca bol zbavený vlastníctva
nehnuteľnosti, a ak neboli považovaní za spotrebiteľov, potom z akých dôvodov boli vylúčení spod
ochrany ostatných noriem spotrebiteľského práva (najmä smernice 93/13/EHS, Občianskeho zákonníkaa zákona o ochrane spotrebiteľa). Dovolací súd zdôraznil, že ak žalovaný 1./ v rámci dobrovoľnej dražby
uplatnil plnenia majúce svoj základ v neprijateľných zmluvných podmienkach spotrebiteľskej úverovej
zmluvy, prieskumu ich oprávnenosti sa žalobca žalobou na určenie neplatnosti dražby (§ 21 ods. 2

ZoDD) môže domáhať, ak záložný veriteľ (žalovaný 1./) vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 ZoDD uplatní
pohľadávku, ktorej základ bude spočívať v neprijateľnej zmluvnej podmienke, pretože tým dochádza k
porušeniu tohto ustanovenia tým, že záložný veriteľ uplatní pohľadávku, ktorá neexistuje. Následkom je
potom porušenie ustanovení ZoDD zakotvujúce možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby
podľa § 21 ods. 2 ZoDD, pretože týmto neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu práv dlžníka

(resp. záložcu), od ktorého veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky bez právneho
základu.Opomenúťnemožnoaninamietanieneplatnostisamotnéhopostúpeniavymáhanejpohľadávky,
ako aj neplatnosti úverovej zmluvy, z ktorej pohľadávka vznikla, a tým neplatnosti i samotnej záložnej
zmluvy. Následne preto možno uzavrieť, že v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, pre
prípad ustálenia spotrebiteľského charakteru úverovej zmluvy, z ktorej pohľadávka vznikla, súdy nižších
inštancií nie sú zbavené povinnosti (dôsledne) skúmať neprijateľné zmluvné podmienky, s potrebou tiež

vyrovnať sa s požiadavkou ex offo súdnej kontroly a primeranosti všetkých zložiek pohľadávky - vrátane
poplatkov, sankcií (pozri rozhodnutia Súdneho dvora vo veciach C-565/21, C-224/19, C-377/14), ako aj
iných nákladov, ktoré podstatne navyšujú dlh, vrátane nákladov po postúpení pohľadávky, ako aj dať
odpoveď k pravosti, výške a splatnosti vymáhanej pohľadávky a výsledné rozhodnutie v tomto smere
náležite odôvodniť. Dovolací súd poukázal na uznesenie najvyššieho súdu z 23. februára 2022 s sp. zn.

4Cdo/149/2020, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod R 75/023, z ktorého vyplýva: ,,(...) Ak záložný veriteľ vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2
zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách uplatní pohľadávku, ktorej pravosť je spochybňovaná
existenciou neprijateľných zmluvných podmienok s ňou súvisiacich, súd je povinný tieto v konaní o
určenie neplatnosti dražby skúmať.(...)“ Či smernice na ochranu spotrebiteľa dopadajú aj na dražobníka

aktuálne Súdny dvor posúdil vo veci C-598/21, predmetom ktorej bol návrh na začatie prejudiciálneho
konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Krajského súdu v Prešove tak, že „Článok 3
ods. 1, článok 4 ods. 1, článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v spojení s článkami 7 a 38 22 2Cdo/210/2021
Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že: bránia vnútroštátnej právnej

úprave, podľa ktorej súdne preskúmanie nekalej povahy klauzuly o predčasnej splatnosti obsiahnutej
v zmluve o spotrebiteľskom úvere nezohľadňuje proporcionalitu možnosti priznanej predajcovi alebo
dodávateľovi uplatniť právo, ktoré mu vyplýva z tejto klauzuly, s ohľadom na kritériá súvisiace najmä
so závažnosťou nesplnenia zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa, takých ako výška splátok,
ktoré neboli splatené vo vzťahu k celkovej výške úveru a dĺžke trvania zmluvy, ako aj s možnosťou, že

uplatnenie uvedenej klauzuly povedie k tomu, že predajca alebo dodávateľ môže pristúpiť k vymáhaniu
súm dlžných na základe tejto klauzuly predajom rodinného obydlia spotrebiteľa v mimosúdnom konaní.“

9. Následne Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 9Co/30/2024-570 zo dňa 21. 05. 2024 rozhodnutie
súdu prvej inštancie zrušil s tým, že súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci musí reagovať na

všetky stranami konania a intervenientami vznesené námietky majúce charakter námietky konkrétnej
a relevantnej. Súd prvej inštancie bude mať na pamäti vyslovený záväzný právny názor dovolacieho
súdu, v zmysle ktorého, ak žalovaný 1./ v rámci dobrovoľnej dražby uplatnil plnenia majúce svoj základ
v neprijateľných zmluvných podmienkach spotrebiteľskej úverovej zmluvy, prieskumu ich oprávnenosti
sa žalobca žalobou na určenie neplatnosti dražby (§ 21 ods. 2 ZoDD) môže domáhať, ak záložný

veriteľ (žalovaný 1./) vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 ZoDD uplatní pohľadávku, ktorej základ spočíva
v neprijateľnej zmluvnej podmienke, pretože tým dochádza k porušeniu tohto ustanovenia tým, že
záložný veriteľ uplatní pohľadávku, ktorá neexistuje. Následkom je potom porušenie ustanovení ZoDD
zakotvujúce možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 2 ZoDD, pretože
týmto neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu práv dlžníka (resp. záložcu), od ktorého veriteľ

prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky bez právneho základu. Opomenúť nemožno
ani namietanie neplatnosti samotného postúpenia vymáhanej pohľadávky, ako aj neplatnosti úverovej
zmluvy, z ktorej pohľadávka vznikla, a tým neplatnosti i samotnej záložnej zmluvy. Následne preto možno
uzavrieť, že v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, pre prípad ustálenia spotrebiteľského
charakteru úverovej zmluvy, z ktorej pohľadávka vznikla, súd nie je zbavený povinnosti (dôsledne)

skúmať neprijateľné zmluvné podmienky, s potrebou tiež vyrovnať sa s požiadavkou ex offo súdnej
kontroly a primeranosti všetkých zložiek pohľadávky - vrátane poplatkov, sankcií (pozri rozhodnutia
Súdneho dvora vo veciach C-565/21, C-224/19, C-377/14), ako aj iných nákladov, ktoré podstatnenavyšujú dlh, vrátane nákladov po postúpení pohľadávky, ako aj dať odpoveď k pravosti, výške a
splatnosti vymáhanej pohľadávky a výsledné rozhodnutie v tomto smere náležite odôvodniť.

10. Právny zástupca žalovaných 1./, 4./ vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu prvej inštancie
uviedol,žesútohonázoru,žetentosporniejespotrebiteľskýmsporom.Zmluvaoúverejevzmysle§261
ods. 6 Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom. Toto ustanovenie je prelomené všeobecnou
úpravou obsiahnutou v ustanovení § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá bola však zakomponovaná
zákonom č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na

základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov. Tento zákon
nadobudol účinnosť 01. 04. 2015. K uvedenej zmene sú uvedené žiadne prechodné ustanovenia, ktoré
by ustanovovali, že toto ustanovenie je nutné použiť aj na zmluvy uzatvorené pred účinnosťou tohto
zákona a retroaktivita je v právnom poriadku SR neprípustná a zakázaná. Sú toho názoru, že pokiaľ
by bolo úmyslom zákonodarcu, aby sa úpravami Občianskeho zákonníka účinnými od 01. 04. 2015
spravovali uzatvorené pred 01. 04. 2015, existovali by k tejto úprave prechodné ustanovenia. Aplikácia

prípadných neprípustných podmienok v spotrebiteľskej zmluve je vylúčená. Pôvodný veriteľ počas
trvania úverového vzťahu viackrát vyzýval intervenientov ako dlžníkov, aj záložcov na riadne splácanie
úveru, avšak bezvýsledne. Banka viackrát pristúpila k výkonu záložného práva, pričom uvedené
uznala listom zo dňa 05. 10. 2010. Následne až po postúpení záväzku žalovanému 1./ ako veriteľovi
pristúpil žalovaný 1./ v roku 2017 k výkonu záložného práva. Nakoľko dlžníci nepristúpili v priebehu

niekoľkých rokov k náprave, nezačali svoj dlh plniť riadne. Úver bol intervenientom poskytnutý ako
účelový na rekonštrukciu nehnuteľnosti, pričom ako zábezpeku poskytli nehnuteľnosť, ktorú neobývali
a ktorá nebola ich domovom. Nehnuteľnosť bola vo vlastníctve v tom čase starých rodičov F. C.. Táto
skutočnosť poukazuje len na podvodné a klamlivé podanie intervenientov, ktorí za účelom získania
peňažných prostriedkov uviedli nepravdivé údaje a tým druhú zmluvnú stranu uviedli do omylu. Pokiaľ

by aj poskytnuté peňažné prostriedky boli použité na iný účel ako je uvedený v zmluve, neznamená
to, že intervenientom zanikla povinnosť vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky. Pokiaľ odvolací súd
poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora z roku 2023, pričom s ohľadom na rozhodnutie Súdneho
dvora vo veci Kušionová C-34/13 je zrejmé, že právny názor ohľadom výkonu záložného práva v
prípade spotrebiteľského sporu bol posudzovaný v iných intenciách ako napr. v rozhodnutí z roku

2023. Pôvodný veriteľ bol nútený domáhať sa riadneho plnenia splátok už štyri roky po uzatvorení
predmetnej zmluvy o úvere a pristupovať k vyhláseniu splatnosti úveru. Zaťaženú nehnuteľnosť v
čase výkonu záložného práva nikto neužíval. Všetky náklady spojené s touto nehnuteľnosťou hradil
žalovaný 4./. V čase výkonu záložného práva táto nehnuteľnosť nebola nikoho domovom. Žalobca ako
je podielový spoluvlastník o túto nehnuteľnosť nejavil ani záujem. Tento začal javiť až po uskutočnení

dražby. Rovnako je absurdná argumentácia ohľadom neexistencie pohľadávky v čase vykonania dražby,
nakoľko malo dôjsť k jej splneniu zo strany žalovaného 1./. Ako už opakovane uvádzali, podmienkou
N., B. bolo, aby cena za postúpenie pohľadávky bola zaplatená pred podpisom zmluvy, najneskôr do
25. 08. 2015. Žalovaný uhradil odplatu za postúpenie pohľadávky, nejedná sa o úmysel dobrovoľne
plniť za intervenientov. Uvedené zakladá zmenu v osobe veriteľa. Postúpenie pohľadávky považujú

za platné. Nakoľko v zmysle ust. článku VII bod 39 Obchodných podmienok N., B. pohľadávku je
možné postúpiť pred jej splatnosťou len na ručiteľa a nie na iný subjekt, nakoľko v zmysle § 90 ods.
7 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere je zrejmé, že banka
môže prevádzať pohľadávku voči jej klientovi len v prípade, ak jej klient je nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní s plnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke. Z uvedeného

vyplýva, že nejde o zužujúce ustanovenie úverových podmienok, ale naopak rozširujúce ustanovenie
úverovýchpodmienok,zasplneniaakéhopredpokladujemožnépostúpiťajnesplatnúpohľadávkubanky
voči jej klientovi. Sú toho názoru, že zmenou v osobe veriteľa nedošlo k zmene obsahu pohľadávky,
ani k zhoršeniu postavenia intervenientov. Podľa ich názoru je pri tak elementárnom a jednoduchom
inštitúte ako vrátenie dlhu argumentácia a bránenie sa intervenientmi, v tomto prípade spotrebiteľskými

ustanoveniami takým šikanóznym spôsobom v takom rozsahu, že výkon ich práv je v rozpore s dobrými
mravmi a nemôže požívať právnu ochranu. Dražba bola vykonaná pred siedmimi rokmi a zrušené
rozhodnutie súdu prvej inštancie vyhlásené pred šiestimi rokmi. Žalovaný 1./ pri uskutočňovaní svojich
právnych krokov vychádzal z aplikácie právneho poriadku aktuálneho v danom období. Podľa ich
názoru nie je možné po tak dlhom čase pristúpiť k aplikácii právneho názoru vyslovenom päť rokov po

uskutočnení dražby na výkon tohto záložného práva. Takéto konanie zo strany príslušných súdov by
bolo podľa ich názoru šikanózne a nespravodlivé, preto žiadajú žalobu v celom rozsahu zamietnuť.11. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní trvala na podanej žalobe. Uviedla, že dňa 24. 08.
2015 žalovaný 1./ zaplatil zostatok nesplateného predmetného úveru spolu s príslušenstvom. Splatením
zostatku úveru poskytnutého N., B. intervenientom na základe Zmluvy o poskytnutí úveru „Hypopôžička“

č. U 05251-06 zo dňa 03. 02. 2006 zanikol zmluvný vzťah. Na základe uvedeného bolo povinnosťou
banky, aby prikročila neodkladne k výmazu záložného práva k predmetu zálohu, nakoľko splatením
predmetnej pohľadávky odpadol dôvod záložného práva k nej. Splatením zostatku predmetného úveru
sa intervenienti stali dlžníkmi žalovaného 1./, ktorý mal možnosť zabezpečiť si svoju pohľadávku
niektorým zo zákonných spôsobov. Nezákonné obchádzanie zákona nemôže predsa požívať súdnu

ochranu. Ďalej poukazujú na výšku istiny, ktorá bola v Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 31.
08. 2015 uvedená vo výške 8.035,44 eur. Výška odplaty za postúpenie pohľadávky je v zmluve
vyčíslená na 9.924,67 eur. Zaujímavosťou zostáva fakt, že spoločnosť CREDITORS s. r. o., ktorá
vykonávala dobrovoľnú dražbu, oznamovala žalobcovi výšku istiny nasledovne: Dňa 19. 08. 2016 vo
výške 10.280,16 eur a dňa 30. 08. 2016, t. j. po 11 dňoch, vo výške 10.762,87 eur. Menovaná
spoločnosť si svojvoľne upravovala výšku istiny pohľadávky spôsobom, ktoré považujú prinajmenšom za

zmätočný. Ak bola postúpená pohľadávka, ktorej výške bola v Zmluve o postúpení pohľadávka vyčíslená
v určitej výške, nemôže si žalovaný 1./ cestou žalovaného 2./ uplatňovať niečo, čo si primyslel nad rámec
zmluvy o postúpení pohľadávky. Súd sa v konaní nezaoberal spoločným zastupovaním žalovaného 1./
a 4./ prostredníctvom rovnakej advokátskej kancelárie, ktoré je podľa ich názoru v absolútnom rozpore
s ustanovením § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Od roku 2015 sa žalobca snažil so žalovaným 4./

dohodnúť o spôsobe vyriešenia záložného práva na predmete zálohu. Žalobca je presvedčený, že jeho
brat ako žalovaný 4./ nikdy nemal záujem sa so žalobcom dohodnúť na spôsobe výmazu záložného
práva na byt, ktorý bol ich spoločným dedičstvom po zomrelých rodičoch, práve naopak, od začiatku
smeroval svoje kroky k tomu, aby cez svojho syna - žalovaného 1./ nadobudol vlastníctvo ku zálohu
v celosti. Ide o špekulatívne konanie s cieľom poškodiť žalobcu a toto konanie považujú za v rozpore

s dobrými mravmi. V bode 2.1 Zmluvy o postúpení pohľadávky banka vyčíslila úrok vo výške 545,84
eur. Predpokladajú, že je to nesplatená výška úroku, predstavujúca úrokovú sadzbu v zmysle Zmluvy o
poskytnutí úveru. Banka si však do výšky odplaty za postúpenie pohľadávky žiadny úrok z omeškania
ku dňu 25. 08. 2015 nevyčíslila. Žalovaný 1./ vstúpil do práv spojených s postúpenou pohľadávkou dňa
31. 08. 2015. Na akom právnom základe si žalovaný 1./ uplatnil úrok z omeškania za obdobie od 11. 03.

2010 do 31. 08. 2015, t. j za obdobie, kedy stále ako dlžníci banky boli vedení intervenienti? Podstatnou
skutočnosťou je aj fakt, že podľa ich názoru sa v danom spore ide o nepravú preklúziu spotrebiteľskej
zmluvy podľa ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedeného ustanovenia majú za
to, že sa pohľadávka premlčala v celej jej dlžnej sume dňa 15. 03. 2013.

12. Právna zástupkyňa intervenientov na strane žalobcov na pojednávaní zotrvávala na stanovisku,
že sa jedná o spotrebiteľský spor. Ide o spor medzi obchodníkom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. V čase podpísania úverovej zmluvy
platil § 23a starého Zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Je nepochybné, že Zmluva o úvere „HypoPôžička“
bola uzatvorená medzi dodávateľom v rámci jeho podnikateľskej činnosti a spotrebiteľmi, a že ide o
spotrebiteľskú zmluvu. Ustanovenie § 52 ods. 2, prvé dve vety majú vlastné, prechodné ustanovenie, je
to § 879 j), podľa ktorého sa tieto prvé dve vety vzťahujú aj na právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom

2008, a čo sa týka poslednej vety, § 52 ods. 2, podľa právnej teórie, komentára, ale aj ustálenej praxe
účinnosť § 52 ods. 2, posledná veta sa vzťahuje aj na právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou.
Podľa judikátu R 75/2003 a R 16/2024 je potrebné skúmať aj neprijateľné zmluvné podmienky. Preto sú
názoru, že právny názor súdu prvej inštancie, ktorý vyjadril v prvom rozsudku, že súd nebude skúmať
neprijateľné podmienky a nebude sa zaoberať výškou pohľadávky je nesprávny, a tak isto je nesprávny

názor, že si to majú uplatňovať cez náhradu škody. Záložca si uplatnil neexistujúcu pohľadávku. Pri
zmluvnom postúpení pohľadávky sa kúpila pohľadávka, ktorej istina bola 8.035,44. Počas dražby ju
vyčíslili na vyše 10.000 eur, ale vo vzťahu k súdu o rok a pol neskôr ju vyčíslili, a to istinu na 9.748,51. Už
toto samo o sebe je neprípustné - vyčíslovať istinu a stále ju zvyšovať. Istina sa jednoducho zvyšovať
nemôže. Pri vyčíslovaní pohľadávky žalovaný 1./ vyčíslil úrok a úrok z omeškania za roky 2010 až

2014, kedy pohľadávku nevlastnil. Žalovaný 1./ sa domáha zaplatenia úroku z omeškania vo výške 2 %
mesačne, teda 24 % ročne. Tento úrok z omeškania nebol ani uvedený v zmluve, mal byť súčasťou len
cenníka, nebol súčasťou zmluvy a toto ustanovenie považujú za neprijateľnú podmienku. Prikláňajú sak názoru žalobcu, že súd by mal ex offo prihliadnuť aj na nepravú preklúziu podľa § 54a Občianskeho
zákonníka.

13. Právny zástupca žalovaných 1./ a 4./ na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť. Nesúhlasia v celom
rozsahu s tvrdeniami žalobcu a intervenientov a rozporujú ich. Vo vzťahu k postúpeniu pohľadávky,
podmienkou veriteľa, ktorá je premietnutá v Zmluve o postúpení pohľadávky v ustanovení článku 3
ods. 3.1.1 bolo, aby cena za postúpenie pohľadávky bola zaplatená pred podpisom zmluvy, najneskôr
do 25. 08. 2015. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný 1./ postupoval v zmysle pokynov N. E., t.

j. interných predpisov a pri poukázaní peňažných prostriedkov na účet dlžníka, t. j. intervenientov
vykonával tento úkon s úmyslom uhradiť odplatu za postúpenie pohľadávky a nie s úmyslom dobrovoľne
plniť za intervenientov. Po tom, ako žalovaný dňa 25. 08. 2015 uhradil cenu za postúpenie pohľadávky,
si banka interne vynulovala účet dlžníka, respektíve intervenientov, nakoľko už voči nim neevidovala
žiadnu pohľadávku, pretože ju eviduje na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky. Týmto úkonom
sa žalovaný 1./ stal ich veriteľom. Intervenienti neplnili svoj dlh, nepristupovali k úhradám splátky

a rovnako ani aktívne nevystupovali voči pôvodnému veriteľovi k tomu, aby sa nejakým spôsobom
s ním snažili dohodnúť ohľadom aspoň čiastočného plnenia svojho záväzku. Sú toho názoru, že
pri tak elementárnom a jednoduchom inštitúte ako je vrátenie dlhu, bránenie sa intervenientami
spotrebiteľskými ustanoveniami takýmto šikanóznym spôsobom a v takom rozsahu, že výkon ich práv
je v rozpore s dobrými mravne. Je potrebné si uvedomiť, v akom časovom rozsahu bola vykonaná

dražba od dnešného pojednávania. V čase, keby bola vykonaná dražba, žalovaný 1./ postupoval v
zmysle vtedajšej aplikácie práva. Rozhodnutím súdu o vyhlásení dražby za neplatnú by nastal stav,
kedy by intervenientom narastali akurát úroky na neuhradenom dlhu, nakoľko by sa vrátili do stavu pred
vykonaním dražby. Žalovaný 1./ po obdržaní dokladov od svojho právneho predchodcu zistil, že úver bol
platne vyhlásený za splatný listom zo dňa 11. 03. 2010, ktorý bol označený ako Výzva na splatenie úveru

s príslušenstvom. Podľa tohto listu výška zostatku predstavuje sumu 10.762,87 eur. Z tejto sumy je však
potrebné odpočítať splátky v omeškaní, v celkovej výške 1.014,36 eur, výška istiny úveru predstavovala
ku dňu 11. 03. 2010 sumu 9.784,51 eur. Dotknutý byt, ktorý bol vydražený, nebol žiadnym spôsobom
užívaný ako obydlie, či už žalobcu alebo intervenientov. Žalobca sa o tento byt ani žiadnym spôsobom
nezaujímal. Pokiaľ sa týka vyhlásenia o výške, pravosti pohľadávky, tak toto zakladá zodpovednostné

právne vzťahy, nie neplatnosť dobrovoľnej dražby.

14. Žalovaný 3./ sa k podanej žalobe nevyjadril z dôvodu, že je v pozícii vydražiteľa a nevie sa vyjadriť
k otázke, či sa jedná o spotrebiteľský vzťah.

15. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil so Zmluvou o poskytnutí úveru „Hypopôžička“ č. U 05251-06
zodňa03.02.2006(č.l.23spisu),soZmluvouozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnostič.Z05251-06
zo dňa 03. 02. 2006 (č. l. 24 spisu), s Osvedčením o dedičstve zo dňa 16. 06. 2015 sp. zn. 4D/326/2014
(č. l. 27 spisu), s Osvedčením o dedičstve zo dňa 09. 12. 2014 sp. zn. 6D/682/2014 (č. l. 45 spisu),
výpisom z listu vlastníctva č. XXXX - čiastočný zo dňa 20. 09. 2016 (č. l. 49 spisu), s Posledným pokusom

o zmier pred vyhlásením splatnosti úveru zo dňa 25. 07. 2009 (č. l. 50 spisu), s Oznámením o začatí
realizácie záložného práva zo dňa 05. 10. 2010 (č. l. 51 spisu), s Oznámením a žiadosťou o poskytnutie
súčinnostizodňa01.04.2011(č.l.52spisu),sOznámenímoneplateníúveruzodňa28.04.2011(č.l.53
spisu), s Oznámením o začatí realizácii záložného práva zo dňa 26. 06. 2015 (č. l. 55 spisu), so Zmluvou
o postúpení pohľadávky zo dňa 31. 08. 2015 (č. l. 57 spisu), s Oznámením o postúpení pohľadávky zo

dňa 04. 09. 2015 (č. l. 60 spisu), s Výzvou na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 11. 03. 2010
(č. l. 64 spisu), s výpisom z účtu HypoPôžička (č. l. 66 spisu), s Produktmi vydávanými v spolupráci s
Consumer Finance Hoding (č. l. 67 spisu), s Obchodnými podmienkami N., B., pre poskytovanie „Úverov
na bývanie“ (č. l. 69 spisu), s výpisom z účtu N., B., zo dňa 25. 08. 2015 (č. l. 83 spisu), s Návrhom
na uzavretie dohody zo dňa 11. 04. 2016 (č. l. 89 spisu), s Oznámením o začatí výkonu záložného

práva zo dňa 19. 08. 2016 (č. l. 91 spisu), s Oznámením o aktuálnej výške pohľadávky zo dňa 30.
08. 2016 (č. l. 93 spisu), s Oznámením o opakovanej dobrovoľnej dražbe zo dňa 08. 06. 2017 (č. l.
95 spisu), s Notárskou zápisnicou zo dňa 28. 06. 2017 sp. zn. N 994/2017, NZ 22492/2017, NCRIs
22997/2017 (č. l. 102 spisu), s Námietkami proti výške pohľadávky zo dňa 31. 10. 2016 (č. l. 233 a
nasl. spisu), s vyčíslením príslušenstva pohľadávky zo dňa 01. 03. 2017 (č. l. 251 spisu), s pripojeným

spisom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 10C/208/2016, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi
založenými v spise.16. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo v
konaní vyšlo najavo, súd zistil tento skutkový a právny stav:

17. Žalobca a žalovaný 4./ boli pôvodnými podielovými spoluvlastníkmi vydražených nehnuteľností,
každý z nich v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1-ica k celku, žalovaný 1./ je záložným veriteľom,
žalovaný 2./ bola obchodná spoločnosť s predmetom činnosti o. i. organizovanie dobrovoľných dražieb a
žalovaný 3./ je vydražiteľom predmetných nehnuteľností. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre mesto
Liptovský Mikuláš a kat. úz. G. F., vyplývalo, že žalovaný 3./ bol výlučným vlastníkom vydražených

nehnuteľností titulom Notárskej zápisnice N 994/2017, NZ 22492/2017, NCRIs 22997/2017, na základe
vykonaného záznamu pod č. Z 2369/2017. V súčasnosti je na LV č. XXXX, k. ú. G. F. ako vlastník
bytu č. XX, vo vchode XX, na D. poschodí spolu na s podielom na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a na príslušenstvo vo výške 2700/398880 v spoluvlastníckom podiele 1/1 vedený D.
E., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXXX/XX, R., ktorý predmetný byt nadobudol Kúpnou zmluvou, ktorej
vklad bol povolený dňa 12. 10. 2021 pod V 3455/2021 (č. l. 599 spisu). V poznámke sa uvádza, že na

Okresnom súde Liptovský Mikuláš bol prijatý návrh na začatie konania u určenie neplatnosti dražby sp.
zn. 20C/37/2017 navrhovateľa A. B. C. a že sa vedie konanie na Najvyššom súde SR vo veci dovolania
proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 20C/37/2017-304 zo dňa 12. 04. 2018 a rozsudku
Krajského súdu Žilina č. k. 9Co/97/2019/429 zo dňa 27. 06. 2019.

18. Priebeh opakovanej dražby bol osvedčený Notárskou zápisnicou zo dňa 28. 06. 2017 č. N 994/2017,
NZ 22492/2017, NCRIs 22997/2017 osvedčujúcou priebeh dražby, dobrovoľná dražba začala dňa 28.
06. 2017 o 12.00 hod., v Notárskom úrade notára JUDr. Ondreja Ďuriača so sídlom v Bratislave.
Navrhovateľomdobrovoľnejdražbybolžalovaný1./adražobníkomžalovaný2./.Pôvodnýmipodielovými
spoluvlastníkmi vydražených nehnuteľností boli žalobca a žalovaný 4./. Vydražené nehnuteľnosti boli

zaťažené záložným právom pôvodne v prospech banky N., B., neskôr po uzavretí Zmluvy o postúpení
pohľadávky dňa 31. 08. 2015 v prospech žalovaného 1./. Podľa Oznámenia o opakovanej dobrovoľnej
dražbe zo dňa 08. 06. 2017, žalovaný 2./ ako dražobník vyhlásil opakovanú dobrovoľnú dražbu
nehnuteľnosti (2. kolo) na deň 28. 06. 2017 o 12.00 hod. na Notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača,
Rajská 3, Bratislava. Odhadnutá cena predmetu dobrovoľnej dražby bola 49.900 eur a cena dosiahnutá

vydražením bola 49.900 eur. Vydražiteľom sa stal žalovaný 3./. Hodnota predmetu dražby bola zistená
podľa Znaleckého posudku č. 203/2016 zo dňa 26. 08. 2016, vypracovaného znalcom A. F. S.,
zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov pre odbor Stavebníctvo, odvetvie Odhad
hodnoty nehnuteľností, pre účely dražby, a to vo výške 49.900 eur.

19.PodľaOsvedčeniaodedičstveponeb.A.B.C.,K.zodňa09.12.2014,vkonanívedenompodsp.zn.
6D/682/2014, nadobudli dedičia A. B. C. (žalobca) a A. A. C. (žalovaný 4./), okrem iného, aj vlastníctvo
k draženým nehnuteľnostiam, a to každý vo veľkosti 1-ina k celku, pričom v časti C listu vlastníctva bolo
zapísané záložné právo v prospech záložného veriteľa N., B. na zabezpečenie úveru. Podľa Osvedčenia
o dedičstve po neb. B. C. zo dňa 16. 06. 2015, v konaní vedenom pod sp. zn. 4D/326/2014, nadobudli

A. A. C. (žalovaný 4./) a A. B. C. (žalobca) vlastnícke právo k spoluvlastníckym podielom k uvedenému
bytu, a to každý vo veľkosti 1-ina k celku, pričom v časti C listu vlastníctva bolo zapísané záložné právo
v prospech záložného veriteľa N., B. na zabezpečenie úveru.

20. Spoločnosť VÚB, a.s. ako veriteľ a F. C. a I. C. ako spoludlžníci uzatvorili dňa 03. 02. 2006 Zmluvu o

poskytnutíúveruHypoPôžičkačísloU05251-06,vktorejsidojednaliposkytnutieúveruvovýške300.000
Sk, s výškou mesačnej splátky 2.780 Sk a výškou úrokovej sadzby 8,30 % ročne. Podľa údajov o úvere
išlo o účelový úver na rekonštrukciu nehnuteľnosti. Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
č. Z 05251-06, uzavretou dňa 03. 02. 2006 medzi N., B. ako záložným veriteľom a A. B. C., K. a B.
C. ako záložcami bolo zriadené záložné právo na zabezpečenie úveru poskytnutého F. C. a I. C. na

základe Zmluvy o poskytnutí úveru HypoPôžička č. U 05251-06 zo dňa 03. 02. 2006 vo výške 300.000
Sk, pričom zálohom boli vyššie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcov.

21. Spoločnosť N., B. vyhlásila úver za splatný listom zo dňa 11. 03. 2010 v dôsledku nesplácania úveru
riadne a včas a pristúpila k výkonu záložného práva, a to na základe Oznámenia o začatí realizácie

záložného práva zo dňa 05. 10. 2010. Začatiu výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby
predchádzala výzva zo strany N., B. zo dňa 25. 07. 2009 adresovaná dlžníkovi F. C., ktorý bol vyzvaný na
úhradu omeškaných splátok úveru vo výške 368,40 eur a tiež výzva zo strany N., B. zo dňa 11. 03. 2010.
Dňa 01. 04. 2011 obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. oznámila B. C., že predpísanémesačné splátky z úverovej zmluvy, ktorú zabezpečil svojou nehnuteľnosťou, nie sú splácané v súlade
s ustanoveniami zmluvy a dlžník má neuhradené splátky vo výške 368,34 eur. Dňa 28. 04. 2011 N., B.
oznámila B. C. a B. C., že úverová zmluva, na plnenie záväzkov z ktorej zabezpečili svoju nehnuteľnosť,

sa nespláca a dlh ku dňu 28. 04. 2011 predstavuje sumu 9.812,45 eur. Dňa 07. 07. 2011 N., B. oznámila
začatie realizácie záložného práva na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti číslo
Z 05251-06 na vymoženie pohľadávky vo výške 11.167,21 eur s príslušenstvom, formou dobrovoľnej
dražby. Dňa 26. 06. 2015 N., B. oznámila začatie realizácie záložného práva na základe Zmluvy o
zriadení záložného práva k nehnuteľnosti číslo Z 5251-06, na vymoženie pohľadávky vo výške 9.809,31

eur formou dobrovoľnej dražby.

22. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 31. 08. 2015 uzavretou medzi N., B. ako postupcom a
žalovaným 1./ ako postupníkom, došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky voči dlžníkom F. C. a I. C.
zo zmluvy o poskytnutí HypoPôžičky zo dňa 03. 02. 2006, na základe ktorej pôvodný veriteľ dlžníkom
poskytol úver, čím sa žalovaný 1./ stal ich veriteľom a súčasne vstúpil do práv záložného veriteľa, čo bolo

aj zapísané v katastri nehnuteľností. Pohľadávka bola postúpená vrátane jej príslušenstva a všetkých
práv s ňou spojených. Postúpenie pohľadávky bolo oznámené dlžníkom, F. C. (neprevzal zásielku) a I.
C. dňa 11. 09. 2015, ako aj právnym nástupcom záložcov, žalobcovi a žalovanému 4./, ktorý zásielku s
oznámením o postúpení pohľadávky neprevzali.

23. Podľa výpisu z účtu spotrebného úveru – vlastné bývanie F. C. predstavovala zaplatená istina spolu
10.280,16 eur, zaplatené úroky 7.325,24 eur, poskytnutá výška úveru 10.280,16 eur a zostatok istiny
úveru k 25. 08. 2015 predstavoval 0 eur. Dňa 24. 08. 2015 bola vykonaná úhrada vo výške 9.924,67
eur, z toho istina 8.035,44 eur, úroky 592,15 eur a nad rámec splátky suma 1.297,08 eur.

24. Dňa 19. 08. 2016 žalovaný 2./ oznámil žalobcovi začatie výkonu záložného práva, zriadeného na
zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo Zmluvy o poskytnutí úveru HypoPôžička č. U 05251-06 zo dňa
03. 02. 2006 medzi pôvodným veriteľom N., B. a dlžníkmi F. C. a I. C., a to formou dobrovoľnej dražby.
Dňa 30. 08. 2016 žalovaný 2./ oznámil žalobcovi výšku vymáhanej pohľadávky v sume 32.207,07 eur,
pozostávajúcej z istiny vo výške 10.762,87 eur, príslušenstva vo výške 17.739,75 eur a nákladov dražby

vo výške 3.704,45 eur.

25. Z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 10C/208/2016 súd zistil, že žalobca
sa návrhom domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by bol žalovaný (v tomto spore žalovaný
1./) povinný zdržať sa výkonu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam. Uznesením zo dňa 14.

11. 2016 č. k. 10C/208/2016-65 súd vyhovel návrhu a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu
záložného práva formou dobrovoľnej dražby k spoluvlastníckemu podielu vo vlastníctve navrhovateľa
vo veľkosti 1/2 k celku k sporným nehnuteľnostiam. Na základe odvolania žalovaného vo veci konal
Krajský súd v Žiline a uznesením zo dňa 20. 04. 2017 sp. zn. 8Co/94/2017-138 rozhodol, že uznesenie
súdu prvej inštancie zrušuje a vec v rozsahu zrušenia vracia okresnému súdu na ďalšie konanie. Na

základe predmetného zrušujúceho uznesenia súd prvej inštancie opätovne rozhodoval o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia a rozhodol tak, že tento návrh uznesením zo dňa 23. 06. 2017 č.
k. 10C/208/2016-150 zamietol.

26. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona

obchodnej inšpekcii v znení účinnom do 30. 06. 2006, zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí
úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie
stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.

27. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami

sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,
ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

28. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere,

spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvykoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

29. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

30. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o
úvere, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

31. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere,

veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

32. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere,
nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.

33. Podľa 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky, ak
je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,

ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo

pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

34. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov, navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak
je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť
pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3).

35. Z výpisu z Obchodného registra bolo zistené, že ku dňu 22. 08. 2019 bol pôvodný žalovaný 2./
vymazaný z Obchodného registra na základe rozhodnutia spoločníkov o zrušení obchodnej spoločnosti
podľa § 68 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka, a to bez právneho nástupcu. Preto súd v zmysle §
64 CSP konanie voči žalovanému 2./ vo výroku II. tohto rozsudku zastavil.

36. Pretože samotný dražobný proces v prípade podania žaloby podlieha súdnej kontrole, v spore o
vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej dražby sa primárne musí zaoberať posúdením predbežnej otázky
(v prípade, ak sa podanou žalobou žalobca priamo nedomáha určenia neplatnosti záložnej zmluvy), či
sa ne/jedná o spotrebiteľský charakter zmlúv, na základe ktorých sa vykonala dražba. Práve spôsob

určenia výšky, ale aj pravosti a splatnosti pohľadávky založený na jednostrannom vyhlásení veriteľa
bez akejkoľvek kontroly dodržiavania zákonných podmienok, osobitne dodržania noriem na ochranu
spotrebiteľa, predstavuje jeden z najväčších problémov neoprávnenosti a neprimeranosti mimosúdneho
výkonu záložného práva. Aj keď veriteľ koná pod ťarchou možnej náhrady škody, uvedené nič nemení na
tom, že úspešné vykonanie dražby znamená mnohokrát nezvratný zásah do majetkových práv dlžníka,

prípadne záložcu (BUDJAČ, M. - GIBAĽOVÁ, J. - I., P. - LAZÍKOVÁ, J. Zákon o dobrovoľných dražbách.
Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2017. 110 s.). V prípade inštitútu dobrovoľnej dražby ide o
vykonanie veľmi silného záložného práva, ktoré umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky
siahnutím na majetok záložcu bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom.Závažnosť následkov výkonu záložného práva sa konštatuje v uzneseniach ÚS SR sp. zn. PL. ÚS
23/2014, sp. zn. II. ÚS 261/2013 a v náleze ÚS SR II. ÚS 237/2011. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí
zo dňa 10. 9. 2014 vo veci C-34/16 F. C. proti SMART Capital, a. s. konštatoval, že ustanovenia

smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa
majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právna úprava, ako je úprava dotknutá vo
veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne
nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako
zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne

nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu
súdu. Článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá
v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto
smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo
regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.

37. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi spoločnosťou N. a.s. Bratislava v právnom
postavení veriteľa a intervenientami na strane žalobcu v právnom postavení dlžníka a spoludlžníka
bola dňa 03. 02. 2006 uzatvorená Zmluva o poskytnutí úveru „HypoPôžička“. Uvedená zmluva bola
uzavretá v zmysle § 497 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého zákonného ustanovenia zmluvou
o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky

do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Z obsahu
zmluvy súd zistil, že dlžníci boli identifikovaní rodným číslom a adresou trvalého pobytu, teda zmluvu
uzatvárali ako fyzické osoby, nepodnikatelia. Je nepochybné, že vzhľadom na postavenie zmluvných
strán, a to veriteľa v právnom postavení dodávateľa a dlžníkov - intervenientov na strane žalobcu v
právnom postavení spotrebiteľov, ktorí nekonali v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti, išlo o zmluvu spotrebiteľskú, ako ju definuje ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je
každáodplatnázmluva,akzmluvnoustranoujenajednejstranedodávateľanadruhejstranespotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy; dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná a v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti; spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Zákonnú definíciu spotrebiteľských zmlúv už v čase uzavretia zmluvy obsahoval aj zákon č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, a to ust. § 23a ods. 1, ktorý za spotrebiteľské zmluvy považoval zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Súd dospel k záveru, že sú tak naplnené zákonné
kritériá spotrebiteľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, že zmluva o úvere bola
uzatvorená podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

38. Súd sa nestotožnil s právnym názorom právneho zástupcu žalovaných 1./ a 4./, že zákonná úprava,
v zmysle ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, bola
zakomponovaná až s účinnosťou od 01. 04. 2015. Zákonodarca na potvrdenie povahy § 52 ods.
2 OZ a dlhodobo pretrvávajúcich aplikačných problémov spojených so systematickým obchádzaním

noriemObčianskehozákonníkaakotakého,najmäzapoužitianoriemobchodnéhoprávavýslovneustálil
vzájomný výkladový a aplikačný vzťah noriem Občianskeho zákonníka a noriem obchodného práva.
Zákonodarca mal bezpochyby za to, že na všetky spotrebiteľské záväzky, a teda aj na spotrebiteľské
záväzky, ktoré sú svojou povahou tzv. absolútnym obchodom sa má prednostne použiť právny režim
Občianskeho zákonníka, a nie Obchodného zákonníka (ŠTEVČEK, M. – DULAK, A. – BAJÁNKOVÁ, J.

– FEČÍK, M. – SEDLAČKO, F. – TOMAŠOVIČ, M. a kol. 2015. Občiansky zákonník. Praha: C. H. Beck,
2019. 516, 517 s.). Novelou Občianskeho zákonníka zákonom č. 102/2014 Z. z. sa len vyprecizovalo
znenie zákonného ustanovenia § 52 ods. 2.

39.Otázkou,ktorýhmotnoprávnypredpis(ObčianskyaleboObchodnýzákonník)saaplikuje,sazaoberal

Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp. zn. 8Cdo/102/2017 z 27. 06. 2018. Ako vyplýva z odôvodnenia
tohto rozhodnutia „v rozsudku z 21. apríla 2015 sp. zn. 3 MCdo 14/2014 najvyšší súd poukázal na § 261
ods. 3 písm. d/, § 387 ods. 1, § 397 ods. 1 Obchodného zákonníka, ďalej § 52 ods. 2, § 100 ods. 1 a § 101
Občianskeho zákonníka a napokon § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a konštatoval,že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je
spotrebiteľom. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Tento
rozsudok najvyššieho súdu napadla strana sporu sťažnosťou, ktorú ústavný súd odmietol uznesením
z 12. apríla 2016 sp. zn. III. ÚS 194/2016 ako zjavne neopodstatnenú. Obsahovo identické právne
závery, ktoré zaujal najvyšší súd v uvedenom rozsudku, zaujal najvyšší súd aj v iných skutkovo a
právne obdobných veciach (viď rozsudky z 28. mája 2015 sp. zn. 8 MCdo 13/2014 a z 26. novembra

2015 sp. zn. 4 MCdo 17/2014). Daná (takmer identická) právna otázka bola podrobne rozobratá aj
v uznesení najvyššieho súdu zo 14. septembra 2017 sp. zn. 3 Cdo 87/2017. Najvyšší súd v nej
uviedol, že „nemá dôvod spochybňovať názor žalobcu, že úver je tzv. absolútnym obchodom a že naň
dopadá tretia časť Obchodného zákonníka. Zároveň je však potrebné mať na zreteli, že úverová zmluva
vykazuje aj znaky spotrebiteľskej zmluvy. Súdna prax považuje obdobné právne vzťahy vzhľadom na
vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy za typické

občianskoprávne (spotrebiteľské) vzťahy. Účastníkmi týchto vzťahov sú obchodník (poskytujúci úver v
rámci svojho predmetu činnosti) a spotrebiteľ (ktorý prijíma úver na svoju osobnú spotrebu); ide tu teda
o typické občianskoprávne vzťahy. Vzhľadom na to je v plnom súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa
požiadavka, aby v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva, bola (aj
z hľadiska premlčania, dĺžky premlčacej doby a jej plynutia) aplikovaná právna úprava obsiahnutá v

Občianskom zákonníku, a nie v Obchodnom zákonníku.“ Pre správnosť aplikácie občianskoprávnej
premlčacej doby v absolútnych obchodoch majúcich zároveň spotrebiteľský charakter poukázal na
rozhodnutie ústavného súdu z 19. júna 2013 sp. zn. I. ÚS 402/2013. V súvislosti s povahou úverovej
zmluvy za spotrebiteľskú vychádzal z obsahu smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986, ktorá
klienta úverového vzťahu, ktorému je úver poskytovaný, sama definuje označením „spotrebiteľ“.“

40. Napriek tomu, že v súdenej veci ide o spotrebiteľský vzťah medzi veriteľom a dlžníkmi, nejedná
sa o zmluvu uzavretú podľa zákona č. 258/2001 Z. z., nakoľko v ustanovení § 1 ods. 2 je negatívne
vymedzené, čo nie je spotrebiteľským úverom. Spotrebiteľským úverom nie je úver poskytnutý na účely
nadobudnutiaexistujúcichaleboprojektovanýchnehnuteľností,dodatočnéaleboďalšiestavebnéúpravy

dokončených stavieb a ich údržbu.

41. Pokiaľ intervenienti tvrdili, že rekonštrukcia nehnuteľnosti je v zmluve uvedená účelovo a nikdy nebol
tento účel naplnený, tieto skutkové tvrdenia neboli nijako preukázané. Pokiaľ intervenienti považovali
uvedený účel len za formálny, takéto tvrdenie je nevyhnutné podporiť dôkazne, čo sa však nestalo.

Podľa intervenientov na strane žalobcu pôvodný veriteľ naplnenie účelu zmluvy na rekonštrukciu
nehnuteľnosti nikdy nekontroloval a od dlžníkov nevyžadoval splnenie žiadnych povinností. Preto podľa
ich názoru nie je preukázané, že tento úver bol na tento účel (rekonštrukcia nehnuteľnosti) použitý.
Súd sa s týmto tvrdením intervenientov nestotožnil. Podmienky čerpania úveru sú uvedené v článku II
bod 9 Obchodných podmienok N., B. pre poskytovanie „Úverov na bývanie“ tak, že, klient je povinný

predložiť banke právoplatné rozhodnutie vkladu záložného práva vyznačeného na záložnej zmluve
a list vlastníctva so zapísaným záložným právom v prospech banky na prvom mieste v poradí. V
zmluve o poskytnutí úveru, ani v obchodných podmienkach sa neuvádza povinnosť dlžníka akýmkoľvek
spôsobom zdokladovať čerpanie úveru, resp. povinnosť veriteľa uvedené kontrolovať.

42. Hoci predmetná úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa vzťahuje ust. XX a nasl.
Občianskeho zákonníka, s poukazom na konštatovanie, že predmetný úver nebol spotrebiteľským
úverom podľa zákona č. 258/2001 Z. z. v čase jeho poskytnutia, nie je možné určiť, že úver sa má
považovať za bezúročný a bez poplatkov. Takéto určenie umožňuje iba Zákon o spotrebiteľských
úveroch, pričom na daný úver sa tento zákon nevzťahoval, preto nebolo možné na predmetný úver

ustanovenia tohto zákona aplikovať.

43. V zmysle vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie
viazaný, sa súd preto v konaní zaoberal otázkou, či si žalovaný 1./ v rámci dobrovoľnej dražby uplatnil
plnenie majúce svoj základ v neprijateľných zmluvných podmienkach spotrebiteľskej úverovej zmluvy,

či došlo k riadnemu zosplatneniu úveru poskytnutému intervenientami na strane žalobcu a následne k
platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu 1./ a rovnako sa zoberal pravosťou, výškou a splatnosťou
vymáhanej pohľadávky, pričom dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:44. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je
spotrebiteľom.Vzmysle§54Občianskehozákonníkavzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy,zmluvné

podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa a v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.

45. Podľa skutkových tvrdení intervenientov na strane žalobcu zmluva o úvere obsahuje množstvo

neprijateľných zmluvných podmienok, a to napr. ručiteľské vyhlásenie a s ním súvisiaca čiastka B úveru,
za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovali čl. 3 bod 3.5 zmluvy a čl. III body 13 a 26, čl. VI bod 37,
čl. VII bod 39 a čl. IX Obchodných podmienok.

46. Platí, že súd je povinný v spotrebiteľských sporoch vyhodnocovať neprijateľnosť zmluvných
podmienok z úradnej povinnosti (ex offo), a to i bez návrhu strany. Súd prvej inštancie viazaný právnym

názorom odvolacieho súdu preto skúmal, či údajný záložný veriteľ (žalovaný 1./) vo vyhlásení podľa §
7 ods. 2 ZoDD uplatnil pohľadávku, ktorej základ spočíval v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Systém
ochrany spotrebiteľa zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň

informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez
toho, aby mohol vplývať na ich obsah. V znení ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinnom
v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“), to neplatí, ak ide o predmet plnenia alebo cenu plnenia. Ustanovenie ods. 3 §

53 OZ demonštratívne vymenúva ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa považujú za neprijateľné.

47. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku interventi na strane žalobcu považovali článok III bod 13
Obchodných podmienok, v zmysle ktorého „pre Úvery je dohodnutá úroková sadzba fixovaná na
päť rokov odo dňa čerpania Úveru, pričom sa Banka zaväzuje nemeniť výšku úrokovej sadzby

určenú v zmluve po dobu päť rokov. Po uplynutí päť rokov je Banka oprávnená upravovať výšku
úrokovej sadzby, a to formou jednostranného oznámenia o zmene úrokovej sadzby“, článok IX bod
43 upravujúci rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej „zmluvné strany sa výslovne dohodli, že všetky
spory budú rozhodované v rozhodcovskom konaní, v zmysle vtedy platného zákona č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní“, ako aj čl. VII. bod 39, v zmysle ktorého „ Banka je oprávnená postúpiť

celú svoju pohľadávku vyplývajúcu z Úverovej zmluvy na Ručiteľa....“. Ani jedno z týchto dojednaní v
úverovej zmluve, resp. v Obchodných podmienkach veriteľa, ktoré intervenienti považujú za neprijateľnú
zmluvnú podmienku (postúpenie pohľadávky pred jej splatnosťou na ručiteľa, zmena výšky úrokovej
sadzby po uplynutí piatich rokov, keďže zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 03. 02. 2006 a k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti malo dôjsť v roku 2010, ako aj konanie pred rozhodcovským súdom) zo strany

veriteľa nebolo využité, teda nemalo dopad na práva a povinnosti dlžníkov v ich neprospech.

48. Ako neprijateľnú zmluvnú podmienku intervenienti na strane žalobcu považovali zmluvnú podmienku
uvedenú v článku III bod 26 Obchodných podmienok, v zmysle ktorej „Banka je oprávnená akúkoľvek
platbu Klienta na plnenie peňažného záväzku z úverovej zmluvy použiť na úhradu splatného

príslušenstva záväzku a až potom na úhradu splatnej istiny, pričom staršie pohľadávky majú prednosť
pred mladšími, a to aj vtedy, ak Klient pri platení určí inak“. Ustanovenie § 566 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv
na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak, bolo zavedené s účinnosťou od 01. 01. 2008 novelou
Občianskeho zákonníka zákonom č. 568/2007 Z. z. V zmysle prechodného ustanovenia §

879j, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 01. 01. 2008; vznik
týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred prvým januárom 2008 sa však posudzujú
podľa doterajších prepisov. Súd dospel k záveru, že dojednanie v Obchodných podmienkach veriteľa
o prednostnom započítaní úhrad najprv na úhradu splatného príslušenstva a až potom na istinu je
dojednanie, ktoré je v neprospech dlžníka ako spotrebiteľa, keďže sa jedná o ustanovenie, ktoré

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
a preto sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uvedené síce nespôsobuje samo o sebe neplatnosť
zmluvy o úvere ako celku, má však vplyv na pravosť a výšku vymáhanej pohľadávky.49.Zaneprijateľnúpodmienkusúdvyhodnotilajdojedanieopovinnostizaplatiťzmluvnúpokutuuvedenú
v článku V bod 37 Obchodných podmienok, v zmysle ktorej „v prípade porušenia povinností Klienta
zakladajúcich právo Banky na predčasné splatenie Úveru podľa bodu 34 OP alebo v prípade porušenia

zmluvných podmienok, je Klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10.000 Sk. Nárok Banky na
náhradu škody tým nie je dotknutý“. Zmluvná pokuta bola dojednaná len pre prípad porušenia zmluvných
povinností spotrebiteľa, je teda v rozpore s rovnováhou zmluvných strán.

50. Intervenienti na strane žalobcu ako neprijateľnú žiadali určiť podmienku obsiahnutú v čl. 3 bode

3.5 Zmluvy o úvere v znení „Podpisom tejto zmluvy Klient vyjadruje súhlas s postúpením pohľadávky
Banky vyplývajúcej z tejto zmluvy, jej zániku alebo porušenia, vrátane splatného príslušenstva, a to aj
pred jej splatnosťou, ako aj po splatnosti v súlade s podmienkami uvedenými VOP“. Rovnako namietali
neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

51. Ustanovenie § 53 ods. 3 písm. b) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia

úverovej zmluvy za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považovalo najmä
ustanovenia,ktorédovoľujúdodávateľovipreviesťprávaapovinnostizozmluvynainéhododávateľabez
súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa.

52. Najvyšší súd SR v rozhodnutí z 24. 04. 2018, sp. zn. 1Cdo/147/2017 publikovanom v Zbierke
stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod R 60/2018, uviedol, že ustanovenie § 92 ods. 8 (predtým
7) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách neupravovalo len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práva
klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore
s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. NS SR vo svojom

ďalšom rozhodnutí zo dňa 15. 12. 2020, sp. zn. 5Cdo/36/2020 (R 4/2021) ustálil, že v zmysle § 92 ods. 8
zákona o bankách možno postúpiť len pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia splatná. Je pravda, že
sa jedná o judikáty neskoršieho dáta ako zmluva o postúpení pohľadávky, ale táto právna argumentácia
je použiteľná aj na daný prípad.

53. Pretože zmluvná podmienka uvedená v čl. 3 bod 3.5 zmluvy umožňujúca postúpenie pohľadávky
banky vyplývajúcej z úverovej zmluvy aj pred jej splatnosťou, je v rozpore s vyššie uvedeným právnym
názorom, jedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

54. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že Posledným pokusom o zmier pred vyhlásením

splatnosti úveru zo dňa 25. 07. 2009 bol dlžník F. C. vyzvaný k úhrade sumy mesačných anuitných
splátok v omeškaní vo výške 368,40 eur, poplatkov za upomienku a za pokus o zmier spolu vo
výške 59,76 eur, v lehote do piatich dní od doručenia písomností, inak veriteľ v súlade s Obchodnými
podmienkami čl. VI pristúpi k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Listom zo dňa 11. 03. 2010
veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval dlžníkov na úhradu sumy spolu 11.154,57 eur

predstavujúce záväzky vo výške 10.762,87 eur, nezaplatený poplatok za upomienku č. 1 vo výške 13,28
eur, nezaplatený poplatok za upomienku č. 2 vo výške 23,24 eur, nezaplatený poplatok za pokus o
zmier vo výške 23,24 eur a zmluvnú pokutu za porušenie OP vo výške 331,94 eur (súd vyslovil, že
ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku) s tým, že v prípade neuhradenia dlžnej čiastky do 30. 03. 2010
pohľadávku postúpia na vymáhanie súdnou cestou záložného práva na záloh uvedený v Zmluve o

zriadení záložného práva k nehnuteľnosti z 5251. Uvedené zosplatnenie bolo doručené spoludlžníčke
dňa 15. 03. 2010, zásielku za dlžníka F. C. prevzala jeho manželka tým istým dňom, písomnosti boli
doručené aj záložným dlžníkom, zásielku za záložného dlžníka A. B. C. prevzala jeho manželka (č. l.
65 spisu).

55. Doručovanie písomností bolo upravené v článku X bod 44 Obchodných podmienok, v zmysle ktorého
„Banka doručuje výzvy na zaplatenie zostatku Úveru spolu so splatným príslušenstvom doporučenou
zásielkou do vlastných rúk na poslednú známu adresu Klienta. Tieto písomnosti, vrátane upomienok,
sa považujú za doručené Klientovi dňom, keď ich podľa údajov Banky prevzal osobne. V prípade
nedoručiteľnosti písomností považujú sa za doručenú piatym dňom po dni, keď bola písomnosť podľa

údajov Banky daná na poštovú prepravu“.

56. Ako vyplýva z vyššie popísaného skutkového stavu, zosplatnenie úveru nebolo doručené dlžníkovi
F. C. osobne do vlastných rúk, zásielku prevzala jeho manželka. Po vyhlásení mimoriadnej splatnostiúveru do postúpenia pohľadávky na žalovaného 1./ dlžníci uhradili 39 splátok po 93 eur plus 1.845,66
eur dňa 24. 11. 2010 a 550,74 eur dňa 23. 08. 2011, po zosplatnení spolu 6.023,40 eur, do zosplatnenia
2.860,71 eur, spolu uhradili 8.884,11 eur.

57. Zákon o bankách je špeciálny predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. V prípade, ak nie
sú splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách pri postúpení bankovej pohľadávky na
nebankový subjekt, jedná sa o postúpenie v rozpore so zákonom, kedy je postúpenie pohľadávky v
zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka vylúčené/zakázané; išlo by teda o neplatný právny úkon

v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (pozri uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/136/2019 zo dňa 26. 02.
2020).

58. Súd dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodného
záložného veriteľa na žalovaného 1./, ktorý začal realizovať výkon záložného práva, keďže súd v
konaní nemal preukázané riadne zosplatnenie úveru zo strany pôvodného veriteľa voči dlžníkom,

zosplatnenie úveru nebolo doručené dlžníkovi do vlastných rúk. Nenastala tak mimoriadna splatnosť
úveru, a preto pohľadávka nemohla byť platne postúpená na iný (nebankový) subjekt. Podmienkou
postúpenia pohľadávky celého úverového vzťahu je pristúpenie k jeho ukončeniu, t. j. vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru.

59. Pretože zmluva o postúpení pohľadávok nie je platným právnym úkonom, žalovaný 1./ nemá
postavenie oprávneného záložného veriteľa na realizáciu výkonu záložného práva vyplývajúcej zo
Zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola uzavretá medzi pôvodným veriteľom a právnymi
predchodcami žalobcu a žalovaného 4./. V znení citovaného § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že
prvá obligatórna podmienka pre platnú cesiu bankovej pohľadávky je písomná výzva banky, ktorá má

byť klientovi banky doručená a napriek tejto výzve je klient banky v kvalifikovanom omeškaní nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Až po preukázaní, že klientovi banky bola takáto výzva zo strany
banky doručená, klient bol napriek výzve v omeškaní viac ako 90 dní, možno platne postúpiť bankovú
pohľadávku inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Písomná výzva, ktorá spĺňa vymedzená
kritériá, je základným a prvým predpokladom pre platnú cesiu bankovej pohľadávky alebo jej časti na

inú osobu (pozri rozsudok KS v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/393/2016 zo dňa 27. 03. 2018).

60. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 31. 08. 2015 pôvodný veriteľ pohľadávku postúpil na B.
C. (žalovaného 1./), a to v celkovej výške 9.924,67 eur predstavujúcu istinu 8.035,44 eur, úroky 545,84
eur, pokuty 0,68 eur, náklady 951,95 eur a poplatky 390,76 eur. Listom zo dňa 09. 04. 2015 spoločnosť

Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok oznámila dlžníkom postúpenie pohľadávky na žalovaného
1./, ktorú zásielku prevzala spoludlžníčka dňa 11. 09. 2015 a dlžníkovi bola zásielka uložená na pošte
dňa 09. 09. 2015.

61. Napriek tomu, že na žalovaného 1./ bola (neplatne) postúpená pohľadávka v celkovej výške 9.924,67

eur, tento najprv listom zo dňa 11. 04. 2016 (č. l. 89 spisu) vyzval žalobcu a žalovaného 4./ na uzavretie
dohody s tým, že „k tomuto dátumu predstavuje jeho pohľadávka voči F. C. a jeho manželke I. C.
vyplývajúca zo Zmluvy o poskytnutí Pôžičky spolu s úrokom z omeškania a nákladmi celkovú sumu
26.864,43 eur s tým, že každý deň táto pohľadávka narastá o úroky a úroky z omeškania“.

62. Oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa 19. 08. 2016 a Oznámením aktuálnej
výšky pohľadávky zo dňa 30. 08. 2016 bola žalobcovi oznámená výška horeuvedenej pohľadávky s
príslušenstva vrátane nákladov dražby, a to istina 10.762,87 eur, príslušenstvo 17.739,75 eur a náklady
dražby 3.704,45 eur, spolu 32.207,07 eur. Z vyčíslenia príslušenstva pohľadávky (č. l. 251 spisu), ako aj
zo samotného skutkového tvrdenia žalovaného 1./ k podanej žalobe (č. l. 21 spisu) vyplývalo, že tento v

rozporesozákonomanazákladezmluvnejpodmienky,ktorúsúdvbode49.odôvodneniatohtorozsudku
určil ako neprijateľnú, ďalej úročil dlžnú sumu o úrok vo výške 8,30 % ročne vyplývajúci zo zmluvy o
úvere „HypoPôžička“ a o úrok z omeškania nie v zákonnej výške, ale vo výške 2 % mesačne z dlžnej
splátky údajne v zmysle Cenníka pôvodného veriteľa platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o
úvere, s tým, že platby dlžníkov v rozpore so zákonom započítal najskôr na príslušenstvo a následne na

istinu. Cenník pôvodného veriteľa navyše nemožno považovať za individuálne zmluvné dojednanie. Za
individuálnu, so spotrebiteľom dojednanú zmluvnú podmienku možno považovať len takú, ktorej obsah
bol predmetom rokovaní medzi účastníkmi zmluvy v procese jej kontraktácie a jej znenie bolo spoločným
konsenzom obidvoch zmluvných strán vyplývajúcich z týchto rokovaní.63. Súd mal tak v spore ďalej preukázané, že žalovaný 1./ si v rámci dobrovoľnej dražby uplatnil plnenie,
ktoré malo základ v neprijateľných zmluvných podmienkach (zmluvná pokuta; započítanie plnenia

najskôr na príslušenstvo, potom na istinu; úročenie úrokom z omeškania podľa cenníka pôvodného
veriteľa, ktorý nebol individuálne dojednaný medzi zmluvnými stranami).

64. Z dôvodov vyššie uvedených súd preto žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu a určil dobrovoľnú
dražbu, ktorej predmetom bol byt č. XX na prvom poschodí, vchod XX, bytového domu súpisné č. XXXX,

postaveného na pozemku parcely registra C-KN, evidovaný na katastrálnej mape, parcelné č. 5269/76,
spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu o veľkosti 7200/398880-ín,
ktoré nehnuteľnosti sú vedené na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na LV č. XXXX,
pre katastrálne územie G. F. a ktorého vlastníkom v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1-ica k celku
bol žalobca, vykonaná žalovaným 2./ ako dražobníkom dňa 28. 06. 2017 o 12.00 hod. na Notárskom
úrade JUDr. Ondreja Ďuriača, Rajská 3, Bratislava, za neplatnú.

65. Stranami sporu o neplatnosť dobrovoľnej dražby sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ,
predchádzajúci vlastník a osoba dotknutá na svojich právach porušením ZoDD, resp. osoba, ktorá
spochybňuje platnosť záložnej zmluvy. Okruh subjektov na strane žalobcu, resp. žalovaného je vopred
daný zákonom a to § 21 ods. 4 ZoDD. Bolo zistené, že aktuálne je na príslušnom liste vlastníctva

vedená tretia osoba, ktorá predmetnú nehnuteľnosť mala nadobudnúť v roku 2021 kúpnou zmluvou od
vydražiteľa. V zmysle § 21 ods. 3 ZoDD osoba, ktorá podala na súde žalobu o neplatnosť dobrovoľnej
dražby je povinná oznámiť príslušnému okresnému úradu začatie súdneho konania. V zmysle § 38
zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať

s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti. Pretože si žalobca
splnil vyššie uvedenú povinnosť, v zmysle § 228 ods. 2 CSP výrok právoplatného rozsudku o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie
vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola
zapísaná poznámka o súdnom konaní. Uvedené zákonné ust. § 228 CSP predstavuje výnimku zo

všeobecne stanovenej subjektívnej hranice záväznosti súdneho rozhodnutia. Jedná sa o tzv. rozšírenú
záväznosť rozsudku v prípadoch stanovených zákonom. Existencia poznámky zapísanej v katastri
nehnuteľností zabezpečuje publicitu prebiehajúceho súdneho konania a narúša tým dobromyseľnosť
nadobúdateľa vecného práva k nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu zákonodarca rozšíril subjektívne hranice
záväznosti súdneho rozhodnutia aj na účastníkov zmluvy, ktorí v čase, keď vecné právo k nehnuteľnosti

nadobudli, mali byť oboznámení s existenciou súdneho rozhodnutia. Nie je pritom rozhodujúce, či sa
reálne takáto osoba s poznámkou oboznámila. Stačí, že mala objektívnu možnosť zistiť, že o danej
nehnuteľnosti, resp. o vecnom práve k nej sa vedie súdne konanie.

66. Na záver je potrebné uviesť, že v dražobnej praxi je udržateľná jedine taká interpretácia a

aplikácia ZoDD a súvisiacich právnych predpisov, ktorá vychádza z dôsledného rešpektovania a ochrany
ústavných práv a právom chránených záujmov osôb zúčastnených na dražobnom procese, a to pri
zachovaní najmä ústavného princípu primeranosti (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR). Pri naplnení ústavného
princípu primeranosti musí byť pri výkone záložného práva dražba nad akúkoľvek pochybnosť inštitútom
uspokojenia pohľadávky, ktorý má povahu ultima ratio. Nebolo a ani nemôže byť zmyslom a cieľom

právnejúpravyvýkonuzáložnéhoprávato,abyniektovdražbe„kúpil“rýchloalacnejšie.Výkonprávamá
v právnom štáte principiálne limity, na ktorých musí spoločnosť za každých okolností bezvýhradne trvať,
pričom týmito princípmi nie sú kúpiť rýchlo, lacno a pri nerešpektovaní ústavných práv osôb. Princípy
zhmotnené v článku 1 ods. 1 Ústavy SR musí reflektovať a napĺňať nielen aplikačná prax, ale svojou
normotvornou činnosťou aj zákonodarca. Ak zákonodarca konštruuje právnu úpravu, dbá pritom na

reflexiu ústavných limitov, ktoré podústavná právna úprava ďalej rozvíja. Preto ani záujmy veriteľa na
uspokojení pohľadávky nemôžu byť hlavným cieľom realizácie právnej úpravy dobrovoľných dražieb,
ako je to mylne vžité v aplikačnej praxi.

67. Ak súd v zmysle § 25 ods. 5 ZoDD určí dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu a

v zmysle § 21 ods. 7 o neplatnosti dražby dražobník bez zbytočného odkladu vyrozumie osoby uvedené
v § 17 ods. 568. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi a intervenientom na strane
žalobcu, ktorí mali voči žalovaným 1./, 3./, 4./ plný úspech vo veci, priznal plnú náhradu trov konania. O
výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.