Rozsudok – Oddĺženie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 26Odi/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124215031
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Zsiga

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7124215031.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s.,

Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúp. spoločnosťou ČOLLÁK & PARTNERI
advokátska kancelária s.r.o., Floriánska č. 19, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 946
868, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C.. D.. E. XX/X, XXX XX F. D. G., o zrušenie oddlženia
pre nepoctivý zámer takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o ich výške

bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou súdu dňa 02.08.2024 žalobca žiadal, aby súd zrušil oddlženie žalovaného pre
nepoctivý zámer. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

2.Žalobca uviedol, že žalovaný nemal pri oddlžení, resp. po oddlžení poctivý zámer. Žalovaný, ako
dlžník, nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností a napriek
tomu, že po oddlžení nadobudol dar nie nepatrnej hodnoty svojim veriteľom neposkytol polovicu tohto
daru tak, ako mu to nariaďuje zákonná povinnosť.

2A.Žalobca je veriteľom žalovaného na základe Zmluvy o úvere č. 9194062207, ktorú žalovaný a právny
predchodca žalobcu uzatvorili a z ktorej vyplývajúca pohľadávka bola na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 15.12.2010, uzavretej medzi spoločnosťou XXX.H., a. s. (predtým E. H., I.) ako
postupcom a spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupníkom, Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 24.02.2011 uzavretej medzi spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako
postupcom a spoločnosťou PRO CIVITAS s. r. o. ako postupníkom, Zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 15.12.2014 uzavretej medzi spoločnosťou PRO CIVITAS s. r. o. ako postupcom a BENCONT

INVESTMENTS, s. r. o. ako postupníkom, Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 uzavretej
medzi spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT
COLLECTION, a. s. ako postupníkom, postúpená na žalobcu.
2B.Žalovaný nemal pri oddlžení, resp. po oddlžení poctivý zámer, keď po oddlžení naplnil zákonné
predpoklady „nepoctivého zámeru“ podľa § 166g ods. 1 ZKR tým, že nevynaložil úprimnú snahu riešiť
svoj dlh v rámci svojich možností a schopností, keď po oddlžení nadobudol dar nie nepatrnej hodnoty
a z tohto daru svojim veriteľom neposkytol polovicu ich hodnoty. Zákon demonštratívne vymenúva,

kedy dlžník má poctivý zámer a rovnako aj situácie, kedy dlžník poctivý zámer nemá. Poukázal aj na
ust. § 166g ods. 1 ZKR. Je zrejmé, že predpokladom poctivého zámeru žalovaného je, okrem iného,
aj úprimná snaha žalovaného riešiť, po podaní návrhu, svoj dlh v rámci svojich možností. Z konania
žalovaného takáto snaha nevyplýva. Zákon v ust. § 166g ods. 1 ZKR uvádza legálnu definíciu poctivéhozámeru a v ust. § 166g ods. 2 ZKR len demonštratívne uvádza podmienky nepoctivého zámeru, ktoré
nie sú konečným výpočtom a zákonodarca predpokladá, že existujú aj iné ďalšie dôvody nepoctivého
zámeru dlžníka, ktoré sú dôvodom na zrušenie oddlženia dlžníka. Takým dôvodom je potom aj neplnenie

záväzkov bez dôvodu a v dobe tesne predchádzajúcej podaniu návrhu na konkurz.
2C.Žalobca uviedol, že oddlžením nedochádza k zániku záväzkov veriteľa. Rozhodnutím súdu o
oddlžení dlžníka sa pohľadávky veriteľov menia na tzv. naturálne obligácie. Zákon predpokladá
uspokojovanie veriteľov aj po podaní návrhu na konkurz, po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka ako
aj po zrušení konkurzu. Prijatie takéhoto plnenia nie je plnením bez právneho dôvodu. Rovnako len

orgánu verejnej moci je uložená povinnosť hľadieť na žalovaného vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala
nevymáhateľnou, ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky.
Žalobca nespochybňuje ekonomickú a spoločenskú opodstatnenosť oddlženia. Oddlženie je pre určitú
skupinu ľudí jedinou možnosťou, ako sa vymaniť z tzv. dlhovej pasce, do ktorej sa dostali či už vlastným
pričinením alebo pre okolnosti, ktoré nevedeli ovplyvniť. Oddlženie však nemožno považovať za spôsob,
ktorým sa ktorýkoľvek dlžník môže zbaviť svojich záväzkov voči veriteľovi. Žalobca mal za to, že

právna úprava oddlženia nie je určená na ochranu dlžníkov, ktorý sa úmyselne vyhýbajú úhrade svojich
záväzkov aj za situácie, keď ich príjem a sociálne a rodinné podmienky splatenie týchto záväzkov
umožňujú. Ak sa dlžník rozhodne pre oddlženie, veriteľ nemá možnosť, ako tento proces zvrátiť. Je preto
úlohou súdu v konaní o zrušenie oddlženia posúdiť, či dlžník spĺňa podmienky oddlženia, má poctivý
zámer a teda či môže požívať výhody plynúce z oddlženia.

2D.Žalovaný po vyhlásení konkurzu nevykonal v prospech žalobcu žiadne úhrady a neposkytol žiadnu
sumu na úhradu svojho záväzku, napriek tomu, že žalovaný po oddlžení nadobudol dar nie nepatrnej
hodnoty, z ktorej sumy mal v zmysle zákonnej úpravy (§ 166g ods. 1 ZKR) poskytnúť svojim veriteľom
polovicu a tým preukázať svoj poctivý zámer. Žalovaný nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. §
166g ods. 1 ZKR, čím je preukázaný nepoctivý zámer žalovaného a tým odôvodnenosť podanej žaloby.

Žalovaný by pokračovaním v plnení svojich záväzkov dokázal splatiť svoje záväzky voči jeho veriteľom
a ak hocičo i len čiastočne, prejavil a preukázal by svoj poctivý zámer. Využitím inštitútu oddlženia
poškodil všetkých svojich veriteľov, keď po oddlžení nesplnil zákonnú povinnosť a neposkytol polovicu
nadobudnutého daru svojim veriteľom. S poukazom na citované zákonné ustanovenie je preukázaný
nepoctivý zámer žalovaného, keď tento po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok

žiadnym spôsobom neprejavil úprimnú snahu riešiť svoje dlhy v medziach svojich možností, napriek
tomu, že disponoval darom, z ktorého mal polovicu jeho hodnoty poskytnúť svojim veriteľom. Nie je
možné priznať právnu ochranu konaniu dlžníka, ktorým preukázateľne zneužíva inštitút oddlženia.
2E.Žalobca ďalej uviedol, že pred podaním žaloby o zrušenie oddlženia zaslal žalovanému výzvu na
preukázanie poctivého zámeru, ktorou výzvou žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky,

ktorú žalobca eviduje voči žalovanému. Žalovaný napriek výzve neprejavil nielenže úprimnú snahu riešiť
svoje dlhy, ale žiadnu snahu a na výzvu žalobcu nereagoval.
2F.Žalobca s dôrazom na potrebu preukázania vyššie uvedených skutočností ohľadom nepoctivého
zámeru žalovaného navrhol súdu vykonať dopyt na Správu katastra Trebišov (zbierka listín) za účelom
sprístupnenia správneho spisu za účelom získania podkladu právneho titulu nadobudnutého daru.

3.Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že tvrdenia žalobcu nie sú pravdivé. Ako dlžník, vynaložil
úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností. Po oddlžení nadobudol dar
menšej hodnoty a kúpil časť domu s manželkou za 474 EUR.
3A.Zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej ako „Zákon o konkurze“), predpokladá situácie, kedy by mohol dlžník využiť osobný bankrot,
aby sa „zbavil“ svojich dlhov. Ak dlžník nemá poctivý zámer na svojom oddlžení, Zákon o konkurze
oprávňuje dotknutého veriteľa podať návrh na zrušenie oddlženia. Žaloba môže byť podaná do šiestich
rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení.
Lehota na podanie danej žaloby začína plynúť nasledujúci deň po zverejnení príslušného rozhodnutia

v Obchodnom vestníku. Poukázal na ust. § 166g ods. 1 a ods. 2 ZKR. Poctivý zámer dlžníka je možné
vzhľadom na pozitívne a negatívne vymedzenie zákonodarcom porovnať s dobrými mravmi správania
sa dlžníka, a to v rovine ekonomického konania, resp. správania sa dlžníka (vrátane jeho správania sa
v zmluvných vzťahoch), v rovine jeho osobných pomerov a v rovine poskytovanej súčinnosti v priebehu
oddlžovacieho konania.

3B.Súd rozhodujúci o (ne)poctivom zámere dlžníka v jednotlivých naznačených rovinách správania
sa dlžníka musí posúdiť, či jeho správanie napĺňa spoločnosťou stanovenú minimálnu mieru hodnôt
pre ponechanie dlžníkovi poskytnutého oddlženia. Uvedené predpokladá skúmanie ekonomického
správania sa dlžníka už v čase pred povolením oddlženia, teda či si svoj úpadok neprivodil úmyselne,spoliehajúc sa, že svoje vzniknuté záväzky bude riešiť špekulatívne, práve cestou oddlženia (či už
formou konkurzu alebo splátkového kalendára), ktorú možnosť riešenia mu zákon ponúka. Absentujúca
explicitná úprava možnej zodpovednosti za škodu môže okrem iného ovplyvniť špekulatívne rozhodnutie

dlžníka využiť možnosť oddlženia, aj keď s nepoctivým zámerom, ak je jednak riziko podania návrhu na
zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer niektorým z veriteľov nízke až žiadne, vzhľadom na súvisiace
transakčné náklady, alternatívne s tým spojené riziko vzniku povinnosti nahradiť škodu je zanedbateľné,
resp. rozsah potenciálnej zodpovednosti je malý až žiadny, oproti zákonom poskytnutej „výhode“
okamžitého oddlženia. Existencia vzniku zodpovednosti za škodu by v danom prípade potom mala

zabezpečiť, aby zneužitím práva špekulatívnym návrhom na oddlženie s nepoctivým zámerom, nikto
neprofitoval na úkor druhého (veriteľov), čo nasvedčuje v úvode spomenutej múdrosti, že sloboda
jedného končí tam, kde začína sloboda iného.
3C.Ako uvádza J. K. ekonomická aktivita dlžníka a teda jeho správanie sa po rozhodnutí o povolení
oddlženia sa reálne môže prejaviť pri plnení určeného splátkového kalendára, resp. plnení v konkurze
neuspokojenýchzáväzkovdlžníkapojehoskončení.Súdjerovnakopovinnýzvážiťcelkovésprávaniesa

dlžníka po oddlžení, pretože je pre posúdenie (ne)poctivého zámeru oddlžiť sa súdom podstatne vedieť,
či dlžník objektívne využil tzv. druhú šancu poskytnutú mu zákonodarcom na úkor práv veriteľov alebo
naďalej sa správa ekonomicky nezodpovedne. Je rovnako dôležité posúdiť z hľadiska ekonomického
správania sa dlžníka, či v prípade nie nepatrného daru, dedenia alebo výhry zo stávky alebo z
hry ponúkol aspoň polovicu tohto zdroja príjmu veriteľom. Z hľadiska osobných pomerov dlžníka je

nevyhnutné posúdiť súdom pri skúmaní úmyslu (ne)poctivého zámeru oddlžiť sa, t. j. či dlžník sa pokúsil
opätovne zaradiť do spoločnosti, našiel si zamestnanie alebo iný zdroj (poctivých) príjmov.
3D.Dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázania úmyslu svojho poctivého zámeru oddlžiť sa, znáša
dlžník. Zo snahy zákonodarcu normatívne upraviť pred tým zákonom nešpecifikovaný pojem poctivého
zámeru, aj keď len jeho exemplifikatívnym vymedzením, je zrejmé, že sa snaží predchádzať potrebe

sudcovského dotvárania práva pri posudzovaní poctivého zámeru dlžníka oddlžiť sa. Napriek tomu
zákonodarca ponechal zisťovanie konkrétnych okolností a skutočnosti práve na súd.
3E.Správanie dlžníka, ktoré napĺňa znaky nepoctivého zámeru, je v ustanovení § 166g ods. 2 Zákona
o konkurze uvedené iba demonštratívne. Na jednej strane sú to prípady správania sa dlžníka pred
samotným podaním návrhu na oddlženie, a v druhej kategórii sú zahrnuté prípady správania sa dlžníka

po podaní návrhu. Veriteľ môže svoj návrh na zrušenie oddlženia odôvodniť aj inými rozhodujúcimi
skutočnosťami ako tými, ktoré pomenováva daný zákon. Práve z dôvodu, že skutkové podstaty
nepoctivého zámeru sú v Zákone o konkurze uvedené iba demonštratívne je pre vymedzenie žaloby
v každom prípade postačujúce len uvedenie rozhodujúcich skutočností, ktorými žalobca vymedzuje
nepoctivosť zámeru dlžníka pri oddlžení, teda nemusí uviesť zákonné ustanovenie, pod ktoré v žalobe

uvedenú skutkovú podstatu priraďuje (keďže ho v niektorých prípadoch ani podradiť nebude možné,
z dôvodu, že skutkové podstaty sú vymenované v § 166 ods. 2 ZKR len príkladmo), ako to vyplýva
zo záverov Uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obdo/44/2022 zo dňa 02.08.2023. Ďalším
Uznesením Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Obdo/18/2022 zo dňa 31.01.2023 sa judikuje, že „Dôkazné
bremenospočívanaveriteľovi,ktorývsporeozrušenieoddlženiaprenepoctivýzámerdlžníkatentomusí

preukázať, pričom kritériá pre určenie nepoctivého zámeru sa týkajú najmä ekonomického správania
dlžníka pred podaním návrhu na oddlženie a po jeho podaní.“
3F.Zákon demonštratívne vymenúva, kedy dlžník má poctivý zámer a rovnako aj situácie, kedy dlžník
poctivý zámer nemá. Zákon v ust. § 166g ods. 1 ZKR uvádza legálnu definíciu poctivého zámeru a v ust.
§ 166g ods. 2 ZKR len demonštratívne uvádza podmienky nepoctivého zámeru, ktoré nie sú konečným

výpočtom a zákonodarca predpokladá, že existujú aj iné ďalšie dôvody nepoctivého zámeru dlžníka,
ktoré sú dôvodom na zrušenie oddlženia dlžníka. Takým dôvodom je potom aj neplnenie záväzkov bez
dôvodu a v dobe tesne predchádzajúcej podaniu návrhu na konkurz.
3G.Po konkurze sa zamestnal a nadobudol dar teda dom, ktorý nemá nepatrnú hodnotu a to časť domu
od otca. Časť domu kúpil od za 474,- EUR a celý dom má hodnotu 3 318,- EUR.

Obydlie má špecifickú povahu. Osobný bankrot, či už formou konkurzu alebo formou splátkového
kalendára, môže absolvovať aj osoba, ktorá vlastní dom, chatu, karavan, maringotku.... teda aj osoba,
ktorá vlastní obývateľnú vec, pričom zákon nerozlišuje, či ide o hnuteľnú vec (karavan, maringotka, ...)
aleboonehnuteľnúvec(dom,chata,...).Akdlžníkvlastnítakútovecatakútoveczároveňoznačízasvoje
obydlie,môžesinatakútovecuplatniťtzv.nepostihnuteľnúhodnotuobydlia.Nepostihnuteľnouhodnotou

obydlia je hodnota alebo časť hodnoty jednej obývateľnej veci, ktorú dlžník označí ako svoje obydlie. V
prípade, ak dlžník vlastní len nejaký podiel k obývateľnej veci, pri posudzovaní nepostihnuteľnej hodnoty
obydlia sa berie sa do úvahy len hodnota tohto podielu vo vlastníctve dlžníka (teda nie hodnota veci ako
celku). Výška nepostihnuteľnej hodnoty obydlia je upravená v nariadení vlády č. 75/2017 Z. z. a aktuálneje určená sumou 10 000,- EUR. Podmienkou uplatnenia si nepostihnuteľnej hodnoty obydlia je práve
vlastníctvo takejto obývateľnej veci dlžníkom. Dlžník, ktorý obývateľnú vec nevlastní (napr. v prípade, ak
dlžník býva v nájomnom byte, družstevnom byte, v podnájme, v ubytovni, v azylovom dome, v dome vo

výlučnom vlastníctve manžela a pod.), si ani nemôže uplatniť nepostihnuteľnú hodnotu obydlia, keďže
nie je vlastníkom (resp. spoluvlastníkom) takejto veci. Nepostihnuteľná hodnota obydlia teda chráni
dlžníka pred príliš tvrdým dopadom speňažovania majetku dlžníka v prospech veriteľov. V praxi, ak si
dlžník uplatní nepostihnuteľnú hodnotu obydlia na vec, ktorú vlastní, mu aj po predaji (speňažení) tejto
veci musí zostať vyššie uvádzaná hodnota. V prípade speňaženia obydlia nemá dlžník túto sumu k

dispozícii v celosti, ale mesačne si z tejto sumy môže vyberať sumu maximálne 250,- EUR (v prípade
manželov v súčte 500,- EUR). Táto suma je taktiež určená rovnakým nariadením vlády a primárne má
slúžiť na zabezpečenie si strechy nad hlavou v prípade, ak dlžník o svoje obydlie v rámci konkurzného
konania príde. Suma získaná ako nepostihnuteľná hodnota obydlia po dobu 36 mesiacov od zriadenia
účtu správcom nepodlieha konkurzu, exekúciám, ani obdobným vykonávacím konaniam, teda nemôže
byť napr. blokovaná exekútorom a dlžník musí mať možnosť nasledujúce 3 roky vyberať/vykonávať

platby vo výške maximálne 250,- EUR mesačne (resp. pri manželoch maximálne 500,- EUR mesačne).
3H.Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby súd žalobu zamietol.

4.Žalobca v prílohe vyjadrenia z 30.09.2024 predložil printscreen z portálu katastra nehnuteľností,
spoločne s fotkami nehnuteľnosti – rodinného domu, ku ktorému žalovaný nadobudol spoluvlastnícky

podiel, z ktorého jednoznačne vyplýva, že sa jedná o nehnuteľnosť nemalej hodnoty, pričom aj
spoluvlastnícky podiel ktorý žalovaný nadobudol k tejto nehnuteľnosti musí predstavovať minimálne
hodnotu vo výške 15 000,- EUR, čo je najnižšia hodnota, ktorú žalobca uvádza a teda je zrejmé že
žalovaný nadobudol dar nie nepatrnej hodnoty. Žalobca v prílohe zasiela aj inzeráty nehnuteľností,
aby preukázal, za aké ceny sa predávajú nehnuteľností v katastrálnom území, v ktorom sa nachádza

nehnuteľnosť, vo vzťahu ku ktorej žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel.
4A.Žalobca podotkol, že žalovaný nepoprel, že po oddlžení nadobudol dar, pričom k nesplneniu si svojej
povinnosti vyplývajúcej mu z ust. § 166g ods. 1 ZKR sa žiadnym spôsobom nevyjadril, teda žalovaný
neuviedol,prečosinesplnilsvojupovinnosťvovzťahukjehoveriteľomatedaajkužalobcovianeponúkol
polovicu nadobudnutého daru svojim veriteľom, ktorá povinnosť vyplýva žalovanému priamo zo zákona

(ust. § 166g ods. 1 ZKR).
4B.Je zrejmé, že žalovaný zavádza svojimi tvrdeniami, keď na jednej strane uvádza, že dar nemá
nepatrnú hodnotu a na strane druhej uvádza, že si uplatnil nepostihnuteľnú časť obydlia vo výške
10 000,- EUR, čím proklamuje výšku nadobudnutého daru. Žalobca uviedol, že nepostihnuteľná časť
sa uplatňuje len v rámci konkurzu a konkurznej podstaty a nie v danom prípade. Je jednoznačne

preukázané, že žalovaný si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a svojim veriteľom vrátane žalobcu
neponúkol polovicu nadobudnutého daru, na základe ktorej skutočnosti je preukázaný nepoctivý zámer
žalovaného.
4C.Žalovaný poukazuje a cituje rôzne ustanovenia, či výklady, ktoré však neaplikuje na daný skutkový
stav a ktoré ani nesúvisia s konkrétnym prípadom. Žalovaný nepoprel skutočnosti proklamované

žalobcom v podanej žalobe a nepoprel ani žalobný nárok a dôvod, pre ktorý sa žalobca domáha zrušenia
oddlženia a to nesplnenie si povinnosti vyplývajúcej žalovanému z ust. § 166g ods. 1 ZKR.

5.Na pojednávaní dňa 03.12.2024 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že skutočnosti uvedené v žalobe
zakladajú dôvodnosť podanej žaloby. Mala za to, že žalovaný nemal pri oddlžený poctivý zámer, keď

po oddlžení jeho osoby naplnil zákonné predpoklady nepoctivého zámeru podľa ust. § 166g ods. 1
ZKR tým, že nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností a schopností, keď po
oddlžení nadobudol dar nie nepatrnej hodnoty a z tohto daru svojim veriteľom neposkytol polovicu jeho
hodnoty. Žalovaný vo svojich vyjadreniach nepoprel, ale naopak potvrdil skutočnosť, že po oddlžení jeho
osoby, tento dar nadobudol. K vytýkanému nesplneniu si svojej povinnosti vyplývajúcej z ust. § 166g

ods. 1 ZKR sa žiadnym relevantným spôsobom nevyjadril. Tiež nekonkretizoval, akým spôsobom mal
prejaviť túto úprimnú snahu riešiť svoje záväzky po podaní návrhu na oddlženie jeho osoby. Žalobca
pred podaním samotnej žaloby kontaktoval žalovaného a adresoval mu výzvu na preukázanie poctivého
zámeru. Žalovaný na túto výzvu žiadnym spôsobom nereagoval a ani napriek tomu, že mu bola zaslaná,
neuskutočnil žiadne kroky, z ktorých by bolo možné vyplývať, že mal úprimnú snahu po oddlžení

jeho osoby svoje záväzky riešiť a to napriek skutočnosti, že žalovaný v danom čase už disponoval
celým svojim mesačným príjmom. Skutočnosť, že žalovaný je zamestnaný vyplýva z listinných dôkazov,
ktoré tvoria súčasť tohto spisu a túto skutočnosť potvrdil sám žalovaný. Mala za to, že žalovaný
mohol svojich veriteľov aspoň kontaktovať, mohol ako prejav snahy pokračovať v splácaní svojichzáväzkov aspoň v minimálnych peňažných sumách, mohol im prejaviť snahu rokovať o nadobudnutom
dare. Poukázala na právny názor Najvyššieho súdu SR, vyjadrený v rozsudku sp. zn. 1Obdo/74/2021,
z ktorého jednoznačne vyplýva, že povinnosť preukázať poctivý zámer po oddlžení osoby dlžníka je

žalovaný (teda samotný dlžník) a práve na ňom leží toto dôkazné bremeno, nie na strane žalobcu.
Tvrdila, že dar, ktorý žalovaný nadobudol nemá nepatrnú hodnotu a mala za to, že práve táto skutočnosť
je preukázaná listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť súdneho spisu a ktoré boli konajúcemu súdu
predložené. Z týchto vyplýva priemerná suma nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území F.
D. G., čiže na mieste, kde sa takisto nachádza nehnuteľnosť žalovaného. Považuje za jednoznačne

preukázané, že žalovaný si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a svojim veriteľom, vrátane žalobcu
neposkytol polovicu nadobudnutého daru, pričom na základe tejto skutočnosti považuje nepoctivý zámer
žalovaného za preukázaný.

6.Žalovaný na pojednávaní dňa 03.12.2024 uviedol, že dar (časť domu) dostal od otca. Ten dom, alebo
darneboltakýveľkýakouvádzažalobca.Strechaboladeravá,omietkyopadané,oknározbité.Pomocou

kamarátov z práce dom opravil, materiál dostal aj od obce. Kolega je murárom, on mu pomáhal dať dom
do poriadku. Úver nemohol splácať, nakoľko nemal prácu. Má 4 deti a manželku, ktorá bola chorá. Otec
bol chorý, on ho volal bývať späť do domu. Potom mu daroval časť domu a neskôr zomrel. Predložil
súdu znalecký posudok č. 98/2024. V čase nadobudnutia úveru robil v Kráľovskom Chlmci v podniku.
Peniaze potreboval na to, aby mohol odniesť choré dieťa k lekárovi. Po dvoch rokoch továreň zanikla,

stratil prácu, žili iba z prídavkov na deti, ktoré dostávala manželka. Nemal peniaze na splácanie úveru.
6A.Časť domu zdedila sestra, ktorá povedala, že mu predá svoj podiel s tým, že má zaň dať toľko peňazí
koľko má. Predal posteľ, všetko zariadenie, aby ju mohol vyplatiť. Zaplatil 470,- EUR a tak som kúpil
zvyšnú časť domu. Sestra býva v Česku. Poukázal na to, že dom bol v čase nadobudnutia v zlom stave.
Strecha bola deravá, elektrika vypadávala, nebola dobrá. Spodná voda po daždi v pivnici sa tlačila hore,

svedramijubolopotrebnévynášať.Stenybolipopraskanéakaždýrokpraskajú.Možnotendomajsadá.
Je potrebné každý rok ho opravovať. Sestra keď prišla domov a videla v akom stave je dom, tak mu to
predala za takú nízku sumu s tým, že mal opraviť ešte aj pomník po starej mame na cintoríne. Peniaze na
rekonštrukciu nemal, kamarát mu pomáhal, keď sa mu zvýšil materiál. Robil na stavbe, tak ten materiál
mu daroval a s tým materiálom postupne robil, bol to cement, stavebné lepidlo, sieťky a podobne.

6B.Jeho snaha o riešenie záväzkov spočívala v tom, že platil 10,- až 15,- Eur veriteľom keď mohol.
Bolo to ešte v roku 2016. Po oddlžení nemal z čoho platiť, nebol zamestnaný, býval v sociálnom byte,
vykonával verejnoprospešné práce v obci 4 hodiny denne a dostával niečo okolo 60,- EUR na mesiac.
Oni platili jeho nájomné za bývanie. Do osobného bankrotu išiel v roku 2018. Mal asi troch veriteľov. C.
C. dlhoval asi 800,- EUR. Ďalej mal záväzky ešte voči L. a E. H., ich výšku však nevedel uviesť.

6C.Zamestnaný je dva roky. Predtým si nevedel nájsť prácu. Občas pracoval brigádnicky. V súčasnosti
mápríjemokolo720,-EURmesačne,plusprídavkynadeti140,-EURanastravudostávaakozastravné
lístky 100,- EUR mesačne. Manželka nepracuje, nemá žiaden príjem, nakoľko jeho príjem je relatívne
vysoký. Má doma malú dcéru o ktorú sa stará, nemá vzdelanie, preto ťažko získa zamestnanie. Ponúkli
jej robiť na mestskom úrade verejnoprospešné práce za 2,- eurá na hodinu. Dáva žiadosti, ale doteraz ju

nezamestnali. Mohla by robiť upratovačku a pod. Ďalej uviedol, že sa stará ešte o mamu, ktorá dostáva
iba vdovské po otcovi vo výške 300,- EUR. Otec mal pôžičky, ktoré spláca z tejto sumy.
6D.Nevedel ako má reagovať na písomnú výzvu žalobcu.

7.Na pojednávaní dňa 25.02.2025 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalovaný doposiaľ

nepreukázal žiadne tvrdenia, z ktorých by bolo možné vyplývať, žeby mal pri oddlžení poctivý zámer.
Mala za to, že žalovaný nemal neprimerane vysoký počet veriteľov, ani výška jednotlivých záväzkov
nedosahovala takú sumu, ktorú by žalovaný nebol schopný postupne uhrádzať. Poukázala na § 48
vyhlášky MS SR č. 665/2005 Z.z., z ktorého je možné vyvodiť, že nehnuteľnosťou väčšej hodnoty
sa rozumie nehnuteľnosť, alebo spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, ktorého súpisová hodnota

presahuje sumu 5 000,- EUR. Zo znaleckého posudku vyplýva, že nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalovaného mali mať celkovú hodnotu vo výške 9 800,- EUR. Uviedla, že nehnuteľnosti, ktoré sa
nachádzajú v F. D. G. sa predávajú za značne vyššiu hodnotu než ako to vyplýva zo znaleckého
posudku predloženého žalovaným. Z uvedeného dôvodu namietala tento znalecký posudok. Poukázala
na znalecký posudok, v ktorom je obsiahnutý opis stavu nehnuteľnosti s tým, že rekonštrukčné

práce boli vykonávané, avšak tieto sú označené len za menšie rekonštrukčné práce. Na dome
neboli vykonávané rozsiahle rekonštrukčné práce, ale len výmena plastových okien, modernizácia
kúpeľne s WC a kuchyňou. Mala za to, že aj prípadné rekonštrukčné práce nemali vplyv na hodnotu
nehnuteľnosti, ale táto hodnota nehnuteľnosti naďalej presahuje sumu 5 000,- EUR a preto sa nejednáo majetok nepatrnej hodnoty, ktorý žalovaný nadobudol po oddlžení jeho osoby. Tvrdila, že záväzky
oddlžením dlžníkov nezanikajú, ale tieto sa menia na naturálne obligácie a teda mala za to, že žalovaný
bol schopný a bolo jeho povinnosťou uskutočniť kroky, ktoré smerujú k určitému vysporiadaniu jeho

záväzkov. Žalovaný v tomto smere neuskutočnil žiadne kroky, pričom nereagoval ani na písomnú výzvu
zo strany žalobcu, v ktorej ho na uvedené povinnosti upozornil. Uviedla, že žalovaný dosahuje príjem
a teda mohol svoju snahu prejaviť aj tým, že by kontaktoval žalobcu a pokračoval by v splácaní svojich
záväzkov, aspoň v minimálnych peňažných sumách. Nakoľko k uvedenému žalovaný nepristúpil, tak
mala za to, že žaloba bola podaná dôvodne.

8.Žalovaný na pojednávaní dňa 25.02.2025 vo vzťahu k stavu nadobudnutého domu uviedol, že okná
boli zlé, opravovali strechu, omietky boli opadané, voda zatekala do pivnice. Dlažbu dávali novú, bránu
bolopotrebnéopraviťaopravovaliajelektriku.Toaletabolaupchatá,nefungovala,bolopotrebnévymeniť
rúru. K prednesu právnej zástupkyne žalobcu uviedol, že nevie čo má robiť. Mohol by určitou sumou
splácať svoje záväzky. Ak by mu dali nejaký splátkový kalendár, tak možno by vedel niečo splácať.

9.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:

10.Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné
dôkazy: Zmluvu o úvere č. 9194062207 zo dňa 06.08.2007 uzavretú medzi žalovaným ako dlžníkom

(klientom) a spoločnosťou E. H., I., IČO: 31 340 890 ako veriteľom, Žiadosť o preukázanie poctivého
zámeru a komunikáciu s veriteľom zo dňa 27.06.2024, Zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú medzi
spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., IČO: 36 432 105 ako postupcom a spoločnosťou
BENCONT COLLECTION, a. s., IČO: 47 967 692 ako postupníkom zo dňa 15.12.2014, Zmluvu
o postúpení pohľadávok uzavretú medzi spoločnosťou PRO CIVITAS s. r. o., IČO: 45 869 464 ako

postupcom a spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., IČO: 36 432 105 ako postupníkom zo dňa
15.12.2014, Zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú medzi spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS
LIMITED, číslo registrácie: HE 275225 ako postupcom a spoločnosťou PRO CIVITAS s. r. o., IČO:
45 869 464 ako postupníkom zo dňa 24.02.2011, Zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú medzi
spoločnosťou E. H., I., IČO: 31 340 890 ako postupcom a spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS

LIMITED, číslo registrácie: HE 275225 ako postupníkom zo dňa 15.12.2010, Výpis z katastra
nehnuteľností LV č. XX čiastočný (pre okres G., obec F. D. G., katastrálne územie F. D. G.),
fotodokumentáciu a inzeráty. Navrhol pripojiť spis Okresného súdu Košice I, sp. zn. 9OdK/79/2018
a vyžiadať správu vo vzťahu k majetku a príjmom žalovaného z polície (dopravného inšpektorátu), zo
Správy katastra Trebišov a zo Sociálnej poisťovne.

11.Žalovaný na podporu svojich tvrdení predložil súdu nasledovné dôkazy: Dodatok k pracovnej zmluve
zo dňa 29.06.2022 uzavretý 10.10.2023, Znalecký posudok č. 98/2024 z 13.09.2024, potvrdenie
Obecného úradu Biel z 18.05.2020, potvrdenia o poberaní dávky v hmotnej núdzi za roky 2018, 2023
z 24.02.2025, potvrdenia o poberaní dávky v hmotnej z 24.02.2025, Potvrdenia o poberaní osobitného

príspevku za roky 2018 a 2023 z 24.02.2025, Potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa za roky 2018,
2019, 2020, 2021, 2022, 2023 a 2024 z 24.02.2025, Zmluvu o nájme obecného bytu z 30.11.2016
a Prehlásenie L. B. z 30.11.2016.

12.Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný ako dlžník uzavrel Zmluvu o úvere č. 9194062207 zo

dňa 06.08.2007 so spoločnosťou E. H., I. (G. XXX.H., I.), IČO: 31 340 890 ako veriteľom. Sporné
medzi stranami nebolo ani uzavretie Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., IČO: 36 432 105 ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION,
a. s., IČO: 47 967 692 ako postupníkom zo dňa 15.12.2014, Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi
spoločnosťou PRO CIVITAS s. r. o., IČO: 45 869 464 ako postupcom a spoločnosťou BENCONT

INVESTMENTS, s.r.o., IČO: 36 432 105 ako postupníkom zo dňa 15.12.2014, Zmluvy o postúpení
pohľadávok medzi spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, číslo registrácie: HE 275225 ako
postupcom a spoločnosťou PRO CIVITAS s. r. o., IČO: 45 869 464 ako postupníkom zo dňa 24.02.2011,
Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou E. H., I., IČO: 31 340 890 ako postupcom
a spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, číslo registrácie: HE 275225 ako postupníkom

zo dňa 15.12.2010. Nebolo teda medzi stranami sporné, že žalobca je veriteľom žalovaného (má
pohľadávku voči žalovanému) a že žalovaný bol oddlžený v konaní vedenom na Okresnom súde Košice
I pod sp. zn. 9Odk/79/2018. Sporné nebolo ani to, že žalobca zaslal žalovanému Žiadosť o preukázanie
poctivého zámeru a komunikáciu s veriteľom zo dňa 27.06.2024. Nie je medzi stranami sporné ani to,že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XX (čiastočný), pre okres
G., obec F. D. G., katastrálne územie F. D. G..

13.Sporné medzi stranami je, či žalovaný mal pri oddlžení poctivý zámer.

14.Nebolo medzi stranami sporné a zo zoznamu veriteľov zostaveného žalovaným v konaní vedenom
na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 9Odk/79/2018 vyplýva, že žalobca je veriteľom žalovaného.

15.Zo zoznamu veriteľov zostaveného žalovaným v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod
sp. zn. 9Odk/79/2018 súd zistil, že žalovaný mal v čase podania návrhu na konkurz viacerých veriteľov.

16.Výpisom z Centrálneho registra exekúcií mal sú preukázané, že v čase podania návrhu na konkurz
mal žalovaná viaceré exekúcie, ktorú vykonávali JUDr. Peter Molnár, PhD., súdny exekútor pod sp. zn.
EX 332/2016, JUDr. Rudolf Dulina, súdny exekútor pod sp. zn. EX 3141/2011 a Mgr. Jana Virličová,

súdny exekútor pod sp. zn. EX 3087/2015.

17.Zo spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 9OdK/79/2018 súd zistil, že uznesením Okresného
súdu Košice I sp. zn. 9OdK/79/2018-21 zo dňa 24.09.2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č.
188/2018 dňa 28.09.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka A. B., nar. XX.XX.XXXX, a že dlžník

bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú
uspokojené v konkurze. Návrh na vyhlásenie konkurzu bol doručený súdu dňa 14.09.2018. Žalovaný
vyhlásil v návrhu, že je platobne neschopný, že sa do tohto stavu nepriviedol úmyselne a pri preberaní
záväzkov sa nespoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť oddlžením.

18.Zo spisu vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 9Odk/79/2018 bolo ďalej zistené, že
správca zverejnil v obchodnom vestníku č. 5/2019 dňa 08.01.2019 oznámenie o zrušení konkurzu
v konaní vedenom pod sp. zn. 9OdK/79/2018.

19.Z dokladov predložených súdu v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 9OdK/79/2018 bolo

zistené, že zo zoznamu majetku žalovaného vyplýva, že bol vlastníkom motorového vozidla ŠKODA
120L s evid. číslom G., ktoré sa nachádza na neznámom mieste. Dlžník vyhlásil, že posledné tri roky
nevlastnil majetok väčšej hodnoty.
19A.Podľa životopisu žalovaný bol od roku 2006 do roku 2008 zamestnaný vo firme MBE Kráľovský
Chlmec ako operátor výroby a od januára 2018 bol zamestnaný na Meste Čierna nad Tisou ako pomocný

údržbár. Má stredoškolské vzdelanie bez maturity. Je ženatý a má 4 deti, ktoré boli v čase podania
návrhu na vyhlásenie konkurzu neplnoleté.
19B.Žalovaný v návrhu na vyhlásenie konkurzu uviedol, že bol dlhodobo nezamestnaný. Keď sa mu
podarilo zamestnať, hneď sa prihlásili veritelia. Jeho manželka bola dlho na materskej dovolenke
a následne bola nezamestnaná. Deti boli často choré. Museli si požičať peniaze keď boli vo finančnej

tiesni. Postupne sa tak dostali do bezvýchodiskovej situácie.

20.Dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 29.06.2022 uzavretým dňa 10.10.2023 mal súd preukázané,
že zamestnávateľom žalovaného je Mestský podnik služieb Čierna nad Tisou spol. s r.o. Predmetom
dodatku bola dohoda o zmene trvania pracovného pomeru na dobu neurčitú.

21.Zo Zmluvy o nájme obecného bytu zo dňa 30.11.2016 súd zistil, že v roku 2016 L. B., manželka
žalovaného prenajímala od Mesta Čierna nad Tisou 3 – izbový byt. Podľa prehlásenia L. B. v byte bývali
s manželom a štyrmi deťmi.

22.Z potvrdenia Obecného úradu Biel z 18.05.2020 súd zistil, že L. B. spolu s manželom (žalovaným) a
deťmi boli prihlásení k prechodnému pobytu na adrese H., L. XXX/XX.

23.Z potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov o poberaní dávky v hmotnej núdzi za
roky 2018 a 2023 z 24.02.2025 súd zistil, že L. B. (manželka žalovaného) poberala dávky v roku 2018

a v prvých troch mesiacoch roku 2023.

24.Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov o poberaní dávky v hmotnej núdzi
z 24.02.2025 súd zistil, že žalovaný poberal dávky od 01.04.2004 do 30.09.2004, od 01.11.2004 do30.04.2005, od 01.05.2006 do 30.06.2007. Žalovaný bol od 01.10.2008 do 31.08.2015, od 01.01.2016
do 31.01.2016, od 01.04.2016 do 30.04.2016, od 01.05.2016 do 31.03.2023 členom domácnosti, ktorej
sa poskytovala pomoc v hmotnej núdzi.

25.Z potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov o poberaní osobitného príspevku za roky
2018 a 2023 z 24.02.2025 súd zistil, že A. B. v roku 2018 poberal príspevok v mesiacoch február a marec
a v roku 2023.

26.Z Potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov o poberaní prídavku na dieťa za roky
2018, 2019, 2020, 2021, 2022, 2023 a 2024 z 24.02.2025 súd zistil, že žalovaný v uvedených rokoch
poberal prídavky na deti.

27.Z čiastočného Výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XX (pre okres G., obec F. D. G., katastrálne
územie F. D. G.) bolo zistené, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností - parcely č.

XXX o výmere 413 m2, parcely č. XXX o výmere 184 m2 a rodinného domu so súpisným číslom XX na
parcele č. XXX, vo veľkosti 5/8. Časť nehnuteľnosti nadobudol darovacou zmluvou zo dňa 22.04.2020
a časť kúpnou zmluvou zo dňa 27.06.2022.

28.Zo znaleckého posudku č. 98/2024 vypracovaného k 13.09.2024 súd zistil, že žalovaný je podielovým

spoluvlastníkom nehnuteľností - parcely č. XXX o výmere 413 m2, parcely č. XXX o výmere 184 m2
a rodinného domu so súpisným číslom XX na parcele č. XXX, vo veľkosti 5/8. Manželka žalovaného L.
B., nar. XX.XX.XXXX je podielovou spoluvlastníčkou týchto nehnuteľností vo veľkosti 3/8. Všeobecná
hodnota nehnuteľnosti bola určená sumou 9 839,30 EUR. Darovacou zmluvou zo dňa 22.04.2020 bolo
súdu preukázané, že H. B. daroval žalovanému a L. B. do podielového spoluvlastníctva z predmetnej

nehnuteľnosti každému podiel vo veľkosti 3/8. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi A. B. (žalovaným)
ako kupujúcim a M. A. ako predávajúcou zo dňa 27.06.2022 súd zistil, že žalovaný na základe tejto
zmluvy nadobudol zvyšnú časť nehnuteľnosti vo veľkosti 1. Podľa posudku dom je v pôvodnom stave
s menšími stavebnými úpravami v rozsahu výmeny okien za plastové, modernizácie kúpeľne s WC
akuchyne.Údržbasavykonávavnepravidelnýchintervaloch.Technickýstavjenanevyhovujúcejúrovni.

Počas obhliadky boli zistené viditeľné znaky poškodenia prvkov krátkodobej životnosti (podlahy, schody,
vnútorné omietky).

29.Na preukázanie stavu domu žalovaného žalobca predložil súdu fotodokumentáciu z roku 2024.

30.Žalobca na preukázanie cien nehnuteľností v meste Čierna nad Tisou predložil súdu inzeráty
z augusta a septembra roku 2024, podľa ktorých dom s rozlohou 121 m2 sa ponúkal za cenu 40 880,-
EUR, dvojizbové byty sa ponúkali za cenu od 23 000,- EUR do 31 000,- EUR a trojizbové byty za cenu
od 38 000,- EUR do 42 000,- EUR.

31.Z oznámenia Sociálnej poisťovne súd zistil, že žalovaný mal od februára 2018 do decembra 2018
vymeriavací základ v sume 480,- EUR mesačne, za január 2019 to bolo 520,- EUR. Následne bol
žalovaný zamestnaný od júla 2022 a jeho vymeriavací základ v priemere mesačne do decembra 2023
(vrátane) predstavoval 864,- EUR. Za rok 2024 do októbra (vrátane) to bolo 1 110,- EUR.

32.Podľa ust. § 166f ZKR: (1) Veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia
oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov
od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak
preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na
spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom. (2) Právoplatné rozhodnutie o zrušení

oddlženia je účinné voči všetkým. Iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou,
aby sa rozhodovalo o novom návrhu na zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu
nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka vylučujú. (3) Ak navrhovateľ na tom trvá, súd v prípade smrti
dlžníka pokračuje v konaní s dedičmi, inak konanie zastaví. (4) Zrušením oddlženia sa oddlženie stáva
voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené,

obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať
rokov od zrušenia oddlženia. (5) Právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je rozhodnutím o vylúčení
podľa § 13a Obchodného zákonníka. (6) Súd, ktorý rozhodol o oddlžení na podnet prokurátora, zrušítakéto oddlženie, ak zistí, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Takéto konanie možno začať do
šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára.

33.Podľa ust. § 166g ZKR: (1) Dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno
usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,
najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,
zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo
výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie

nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti
opätovne zaradil. (2) Dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak a) v zozname majetku ani na dopyt správcu
neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť,
na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada, b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol
veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo
s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na drobných veriteľov sa neprihliada, c) v návrhu alebo v

prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú
informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu,
d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo
vyžadovať, e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol
do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, f) v čase podania návrhu dlžník nebol

platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, g) zo správania
sadlžníkapredpodanímnávrhumožnousudzovať,žepripreberanízáväzkovsaspoliehalnato,žesvoje
dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, h) zo správania sa dlžníka pred podaním
návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,
i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár, j) bez vážneho dôvodu

riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu
sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa, k) bez vážneho dôvodu riadne a včas
neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej
odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci, l) dlžník sa domáhal
zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum

hlavných záujmov. (3) Súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka,
ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo
pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má
iné osobitné životné skúsenosti. (4) Súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer
u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku,

má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť,
ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti. (5) Poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu
na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového
kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma. (6) V poučení uznesenia o vyhlásení konkurzu alebo
v poučení uznesenia o určení splátkového kalendára súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré

upravujú poctivý zámer a zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.

34.Podľa ust. § 3 ods. 2 ZKR fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po
lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok.

35.Podľa ust. § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli,
súd neprihliada.

36.Podľa ust. § 48 Vyhlášky MSSR č. 665/2005 Z.z. nehnuteľnosťou väčšej hodnoty sa rozumie

nehnuteľnosťalebospoluvlastníckypodielnanehnuteľnosti,ktoréhosúpisováhodnotapresahuje5000,-
EUR.

37.Je nepochybné, že žalobca je veriteľom žalovaného a že bol dotknutý oddlžením, preto má právo
domáhať sa v zmysle ust. § 166f ZKR zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči

dlžníkovi. Návrh bol podaný v zákonom stanovenej lehote.

38.Žalobca navrhol zrušiť oddlženie žalovaného s poukazom na ust. § 166g ods. 1 ZKR, nakoľko
neposkytol svojim veriteľom polovicu hodnoty daru nadobudnutého po oddlžení.39.Všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola k 13.09.2024 určená sumou 9 839,30 EUR. Žalovaný
Darovaciu zmluvu, na základe ktorej nadobudol 3/8 nehnuteľnosti uzavrel dňa 22.04.2020, teda viac

ako 4 roky pred určením jej hodnoty. Aj žalobcom predložená fotodokumentácia a inzeráty sú z augusta
a septembra roku 2024, preto bez ďalšieho nepreukazuje ceny nehnuteľností v roku 2020. Navyše ceny
nehnuteľností od roku 2020 stúpli. Za nehnuteľnosť nie nepatrnej hodnoty, resp. za spoluvlastnícky
podiel na nehnuteľnosti nie nepatrnej hodnoty sa rozumie, ak jeho súpisová hodnota presahuje 5 000,-
EUR. Vychádzajúc z ceny nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom, hodnota spoluvlastníckeho

podielu, ktorý žalovaný obdržal ako dar, predstavuje 3 689,74 EUR, čo je menej ako 5 000,- EUR. To
znamená, že sa nejednalo o nehnuteľnosť, teda dar nie nepatrnej hodnoty. Navyše od nadobudnutia
nehnuteľnosti žalovaný investoval do nej vlastné prostriedky, keď minimálne vymenil okná, modernizoval
kúpeľňu s WC a kuchyňu a vykonal čiastočnú údržbu nehnuteľnosti. Týmto vlastne došlo od darovania
nehnuteľnosti k jej zhodnoteniu.

40.Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal za to, že neboli splnené podmienky zrušenia oddlženia
žalovanej podľa ust. § 166g ods. 1 ZKR s poukazom na to, že žalovaný neponúkol aspoň polovicu
daru dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu. Nebolo žalobcom preukázané, že
by žalovaný svojím správaním po podaní návrhu nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach
svojich možností a schopností. Navyše žalovanému sa podarilo zamestnať až v mesiaci júl 2022, jeho

manželka je nezamestnaná a stará sa o maloleté dieťa.

41.Vzhľadom na vyššie uvedené súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie vo veci.

42.Žalobca teda nepreukázal súdu existenciu nepoctivého zámeru žalovaného s poukazom na jeho

správanie sa po podaní návrhu na konkurz, resp. po jeho oddlžení. Súd preto dospel k záveru, že žaloba
je nedôvodná a preto ju zamietol.

43.Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,

že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44.Podľa ust. § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd

rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách
konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch
alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

45.Nakoľko žalovaný mal v konaní plný úspech, súd mu priznal voči žalobcovi náhradu trov konania

v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno
podať do 15 dní od jeho doručenia na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).